Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľ): M. T., nar. XX.XX.XXXX, K.. C. U. XXX/X, XXX XX. J. Q.,
právne zastúpený advokátom JUDr. Michalom Barnovským, Námestie generála Štefánika 532/7, 064
01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, D. P. X/XXX, XXX XX . J. Q., 2/ E.. P. D.,
nar. XX.XX.XXXX., H. X, XXX XX . J. Q., 3/ E.. I. T., nar. XX.XX.XXXX., C. U. XXX/X, XXX XX J.

Q., 4/ ACTIVE-SPORT, spol. s r.o., Prešovská 2, 064 01 Stará Ľubovňa, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2017/040579/0110347/ŠSS-DM zo 6. novembra 2017, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/3/2021-126 z 9. júna 2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. E.. P. D. (ďalšia účastníčka konania 2/) podala žiadosť o dodatočné povolenie stavby - zmena
dokončenej stavby polyfunkčnej budovy - nadstavba (ktorá pozostávala z 2. NP a podkrovia) na parc.
č. KN - C XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v k. ú. J. Q. za účelom rozšírenia pôvodných
obchodných priestorov. Vlastníčka nepovolenej stavby E.. P. D. nie je vlastníčkou pozemkov pod
nepovolenou stavbou a stavby súp. č. XXX (na ktorej mala byť nadstavba realizovaná) - tým je jej
manžel E. D. (ďalší účastník konania 1/), ktorý s realizáciou nadstavby súhlasil. Dňa 27. júla 2017 bolo
vydané rozhodnutie č. 471/2006-SÚ/Bo, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976

Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „stavebný zákon“) Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“)
uvedenú stavbu dodatočne povolil - dodatočne povolil už vykonané stavebné práce a určil podmienky
dokončenia stavby, ktoré zahŕňali aj pripomienky dotknutých orgánov.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca - M. T., ktoré Okresný úrad Prešov (ďalej
len „pôvodný žalovaný“) zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil rozhodnutím č. OU-
PO-OVBP2-2017/040579/0110347/ŠSS-DM zo 6. novembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie pôvodného

žalovaného“). K námietkam týkajúcim sa dodatočného povolenia stavby uviedol, že ak je stavba
realizovaná bez povolenia, stavebný úrad najprv skúma možnosť jej dodatočného povolenia, pričom
podmienkou je, aby stavba nebola v rozpore s verejnými záujmami a územným plánom, čo bolo
v posudzovanom prípade splnené. Ohľadom nájomných zmlúv konštatoval, že nešlo o klasickúnájomnú zmluvu, ale o zmluvu o bezodplatnom užívaní, ktorá bola následne doplnená a námietka
o výške nájomného bola zamietnutá s poukazom na zmluvnú slobodu strán. Žalovaný ďalej uviedol,
že predložené doklady a projektová dokumentácia boli v súlade so zákonnými požiadavkami a

nezrovnalosti v katastrálnej mape boli odstránené. Konštatoval tiež, že nepriehľadné okná sú v súlade
s projektovou dokumentáciou a nenarúšajú súkromie susedov, splnené sú aj insolačné podmienky,
geotechnický prieskum nebol povinný a riešenie odkanalizovania zostáva zachované, keďže ide o
zmenu dokončenej stavby. K námietkam o procesných úkonoch a vedení spisu žalovaný uviedol, že
vytýkané nedostatky nemali vplyv na vecnú správnosť a všetky dotknuté orgány sa k stavbe vyjadrili. K

námietkam ohľadne zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že zmluvy sa posudzujú podľa prejavu vôle strán
a stavebný úrad nie je oprávnený skúmať náležitosti zmlúv.
II. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu
3. Žalobca podal proti rozhodnutiu pôvodného žalovaného žalobu. Namietal, že súlad stavby s
verejným záujmom nebol preukázaný, spochybňoval platnosť nájomných zmlúv a namietal, že
výška nájomného bola neprimerane nízka, čo odporuje dobrým mravom a zákonu, pričom stavebný

úrad, ani žalovaný sa dostatočne nezaoberali otázkou platnosti týchto zmlúv. Ďalej namietal, že
stavebný úrad nevyriešil dostatočne viaceré kľúčové body týkajúce sa stavebného konania (žiadosť
o dodatočné stavebné povolenie bola podaná na nesprávnom tlačive, obsahovala chyby a niektoré
základné náležitosti absentovali) a tiež neprehľadnosť vedeného administratívneho spisu. Projektová
dokumentácianeobsahovala,podľanázoružalobcu,nevyhnutnéúdajetýkajúcesaprístupu,technických

zariadení a ďalších aspektov podľa stavebných predpisov, nebol vyriešený problém s oknami, ktoré
narúšajú súkromie, nebol priložený geotechnický posudok kvôli stabilite stavby a nebolo doriešené
ani odkanalizovanie stavby. Žalobca namietal, že neboli zohľadnené ani ďalšie dôležité aspekty, ako
je zachovanie pohody bývania, nebola náležite posúdená nelegálna prístavba a nebol mu umožnený
prístup na miestne zisťovanie, čím mu bolo odopreté právo predniesť ďalšie námietky.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/3/2018-110 zo 7. februára
2019 žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorú
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) vyhodnotil ako dôvodnú, rozsudkom sp. zn.
1Sžk/34/2019 z 27. októbra 2020 (ďalej len „rozhodnutie NS SR“) napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. NS SR vyhodnotil ako dôvodné
námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu správneho súdu vedúcemu k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces, a to tým, že napadnutý rozsudok nespĺňal požiadavku náležitého
odôvodneniavovzťahukpodstatnýmžalobnýmnámietkam.Išloonámietkytýkajúcesaokiennadstavby,
neúčasti na miestnom zisťovaní a zásahu do súkromia. K oknám nadstavby NS SR uviedol, že

správny súd len odkázal na všeobecné konštatovanie, že okná boli nepriehľadné, ale vôbec neriešil
podstatu námietok o neexistencii dohody o oknách, odstupových vzdialenostiach, zásahu do súkromia
a nekonkrétnosti stanovenej podmienky nepriehľadnosti. K nemožnosti účasti žalobcu na miestnom
zisťovaní NS SR uviedol, že správny súd síce odkázal na niektoré predchádzajúce ústne konania,
avšak tieto sa týkali inej veci - prístavby, nie nadstavby, ktorá bola predmetom sporu. NS SR poukázal

aj na nedostatočné vysporiadanie sa správneho súdu s námietkami o zásahu do práva na súkromie
a pohodu bývania, pri ktorých správny súd len odkázal na preukázanie verejného záujmu a ich
vyriešenie posudkom presvetlenia. Správny súd, podľa názoru NS SR, prebral argumentáciu pôvodného
žalovaného, namiesto toho, aby sám podrobne preskúmal námietky žalobcu a nezaoberal sa ani
judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval v žalobe.

5. Správny súd opätovne preskúmal napadnuté administratívne rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu
predchádzalo a napadnutým rozsudkom č. k. 2S/3/2021-126 z 9. júna 2022 (ďalej len „rozhodnutie
správneho súdu“) žalobu opätovne zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. Uviedol, že rozhodnutie
pôvodného žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu veci a bolo aj dostatočne odôvodnené. Súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov bolo

potvrdené, že posudzovaná nadstavba polyfunkčného domu nie je v rozpore s verejným záujmom a
je v súlade aj s územným plánom mesta, ktorý trojpodlažnú polyfunkčnú výstavbu v danej lokalite
povoľuje, na základe čoho boli splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby v zmysle § 88a ods.
1 stavebného zákona. Správny súd sa zaoberal aj nájomnými zmluvami medzi vlastníkom nehnuteľnosti
a stavebníčkou, avšak uviedol, že hodnotenie týchto zmlúv nie je v kompetencii správnych orgánov,

a preto tieto námietky neboli relevantné pre rozhodovanie o povolení stavby; rovnako posúdil aj
námietky ohľadne zmluvy o dielo medzi stavebníkom a spoločnosťou, ktorá dielo mala realizovať.
Správny súd ďalej konštatoval, že stavebníčka (manželka vlastníka nehnuteľnosti) predložila všetkypožadované dokumenty vrátane listu vlastníctva a kópie katastrálnej mapy a projektová dokumentácia
bola vypracovaná v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou.
6. K pochybeniu vytýkanému kasačným súdom, že neriešil námietku o nemožnosti zúčastniť sa na

miestnom zisťovaní dňa 30.10.2017, správny súd uviedol, že išlo o miestne zisťovanie, ktoré po podaní
odvolania vykonali zamestnankyne stavebného úradu bez prítomnosti účastníkov konania a išlo len o
overenie stavu stavby, o čom bol spísaný „interný záznam“. O tomto zázname pôvodný žalovaný nemal
povinnosť žalobcu informovať, keďže mu to zákon neukladá.
7. K vytýkanému neriešeniu okien, ktoré smerujú na dom žalobcu, správny súd uviedol, že tieto boli v

rozhodnutíododatočnompovolenístavbyvpodmienkeč.9určenéakonepriehľadné,pričompodmienky
stanovené v rozhodnutí sú pre stavebníka záväzné a musia byť splnené na vydanie kolaudačného
rozhodnutia. To sa vzťahuje aj na vytýkanú neriešenú pohodu bývania, ktorá bola podľa názoru
správneho súdu riešená stanovením spomenutých podmienok 1 až 9 v rozhodnutí a tiež posudkom
presvetlenia.
8. Správny súd posúdil ako nedôvodné aj ďalšie námietky žalobcu ohľadne geotechnického posudku

(keďže nejde o novú stavbu, ale o dodatočné povolenie už existujúcej stavby), nesprávneho vedenia
administratívneho spisu, zápisníc a procesných úkonov s odôvodnením, že administratívne konanie
prebehlo v súlade so zákonom.
9. Námietky týkajúce sa zastavenia stavebných prác na iných stavbách, podnetov prešetrenia realizácie
stavby (riešené v priestupkovom konaní), námietky týkajúce sa neohlásených stavieb - prístavieb,

námietku neúčasti na miestnom zisťovaní Štátneho stavebného dozoru (výkon dozoru) a námietku
ohľadne existujúcej žumpy (ktorá bola riešená v pôvodnom stavebnom konaní na stavbu, na ktorej sa
realizuje nadstavba) správny súd označil za bezpredmetné, keďže neboli predmetom tohto konania.
10. K pochybeniu vytýkanému kasačným súdom, že sa nezaoberal judikatúrou, na ktorú žalobca
poukazoval, správny súd uviedol, že žalobca sa síce odvoláva na viaceré slovenské a české súdne

rozhodnutia avšak bez konkrétneho zdôvodnenia ich relevancie pre posudzovaný prípad. Správny súd
ich preto považoval za irelevantné a nevyjadroval sa k nim. A naopak sám poukázal na relevantné
rozhodnutia (sp. zn. 7Sžo/2/2014, sp. zn. 8Sžo/15/2015, sp. zn. 8Sžo/30/2016, sp. zn. 6Sžp/23/2013,
sp. zn. 3Sžo/60/2014, sp. zn. 3Sžo/28/2014 a sp. zn. 10Sžo/98/2019), týkajúce sa problematiky
dodatočného povolenia stavby.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného k nej
11. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods.
1 písm. f), g), h) a i) SSP nerešpektovaním záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom
rozhodnutí o kasačnej sťažnosti a odklonením sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nesprávnym právnym posúdením veci a porušením práva na spravodlivý proces, keď nesprávnym

procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva.
Navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie alebo alternatívne, aby ho zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
12. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP uviedol, že správny súd nerešpektoval

právny názor vyslovený v rozsudku NS SR ohľadne nedostatkov odôvodnenia v zásadných otázkach
(okná nadstavby, neúčasť na miestnom zisťovaní, zásah do práv na súkromie a pohodu bývania). Pri
oknách nadstavby sa správny súd podľa sťažovateľa nezaoberal námietkami o neexistencii dohody o
oknách, odstupových vzdialenostiach a zásahu do súkromia a do odôvodnenia doplnil iba jednu vetu,
že vydanie kolaudačného rozhodnutia je podmienené splnením podmienok stanovených v rozhodnutí o

dodatočnompovolenístavby;sťažovateľnamietalajnejasnúformuláciu,resp.nekonkrétnosťpodmienky
nepriehľadnosti okien (podmienka č. 9). Pri zásahu do práva na súkromie a pohodu bývania správny
súd opätovne doplnil svoje odôvodnenie o hrozbu nevydania kolaudačného rozhodnutia pri nedodržaní
podmienok stavebného úradu, avšak nevysporiadal sa s námietkami o narušení súkromia, nevhodnom
umiestnení okien, nekonkrétnosti a nezrozumiteľnosti podmienky č. 9, obmedzení výhľadu na hrad

Stará Ľubovňa, neposúdení odstupových vzdialeností a tienení stavby. Posúdenie pohody bývania
tak zredukoval len na svetlotechnický posudok a preukázanie verejného záujmu. Pri nedostatočnom
odôvodnení ohľadom judikatúry (uvedenej v žalobe) sa správny súd vyjadril selektívne iba k jednému
odseku žaloby, ale ku zvyšku sa opätovne nevyjadril. Sťažovateľ namietal, že správny súd opätovne iba
prebral argumentáciu žalovaného, čo mu predtým vytkol aj NS SR a konkrétne sa nezaoberal jednotlivou

argumentáciou. Tiež správnemu súdu vytýkal neodstránenie nezrozumiteľnosti niektorých častí (body
112 a 113) zrušeného rozhodnutia, na ktoré NS SR vo svojom rozhodnutí poukázal.
13. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP uviedol, že správny súd na pojednávaní
dňa 9. júna 2022 nevykonal navrhované dokazovanie, neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k vykonanýmdôkazom, neurčil sporné a nesporné skutkové tvrdenia a predbežné právne posúdenie veci (§ 181
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, v znení neskorších, ďalej len „CSP“)
a na záver pojednávania neumožnil sťažovateľovi sa vyjadriť k právnej stránke veci a predniesť

konečný návrh. Opätovne namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia (a to nielen správneho
súdu, ale aj oboch administratívnych rozhodnutí), tiež jeho nejasnosť a nezrozumiteľnosť, nedostatky
v projektovej dokumentácii a pri vedení spisovej dokumentácie a namietal aj nedodržanie postupu
podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, keď si žalovaný nevyžiadal stanovisko dotknutých orgánov
k námietkam. Sťažovateľ ďalej namietal nedoručenie rozhodnutia stavebného úradu splnomocnenej

zástupkyni stavebníčky a nesprávne zvolené doručovanie rozhodnutia správneho súdu do elektronickej
schránky.
14. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP uviedol, že správny súd nesprávne
právne posúdil nemožnosť sťažovateľa sa pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu vyjadriť k jeho
podkladom(§33ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok),vzneníneskorších
prepisov (ďalej len „správny poriadok“) a tiež jeho neúčasť na miestnom šetrení dňa 30. októbra 2017,

resp. neinformovaní o výsledkoch tohto šetrenia pred vydaním rozhodnutia. Opätovne tiež namietal,
že krajský súd nesprávne právne posúdil nevysporiadanie sa s námietkami sťažovateľa zo strany
stavebného úradu, nepotrebnosť realizácie geotechnickeho posudku, nedostatočné posudzovanie
odkanalizovania stavby a absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo.
15. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP uviedol, že správny súd síce poukázal

na viacero rozhodnutí, ktoré sa týkajú dodatočného povoľovania stavieb, avšak nekonkretizoval, ako sa
preskúmavaného prípadu týkajú (podľa sťažovateľa nijako).
16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že táto nie je dôvodná. Uviedol, že proti napadnutému
rozhodnutiu správneho súdu nemá námietky, plne sa stotožňuje s jeho výrokom a odôvodnením a
navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
17. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší
správny súd“) 30. marca 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho
správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.
Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia

č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej koná v zložení
uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
18. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
19. Od 1. apríla 2024 sa agenda územného plánovania a štátnej stavebnej správy Okresného úradu
Prešov presunula na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov so sídlom Kúpeľná
6663/6, 080 01 Prešov, a to podľa zákona č. 46/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Preto Najvyšší správny súd konal so žalovaným označeným ako
„Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Prešov“.
20. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa vzťahujú ustanovenia stavebného zákona o

stavebnom konaní, pričom vlastník stavby má dôkazné bremeno preukázať, že stavba nie je v rozpore s
verejným záujmom. V preskúmavanom prípade mal Najvyšší správny súd za preukázané, že stavebný
úrad v súlade s územným plánom mesta Stará Ľubovňa povolil nadstavbu polyfunkčného domu so
záverom, že táto stavba vyhovuje všetkým regulačným a hygienickým normám a je v súlade s určeným
účelom územia pre občiansku vybavenosť. Správny súd žalobné námietky týkajúce sa nájomnej zmluvy,

nesúladu stavby s verejným záujmom a formálnych chýb v projektovej dokumentácii zamietol ako
neopodstatnené.
21. Keďže vec už bola raz správnemu súdu vrátená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a správny súd bol
viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), kasačný súd ako prvé skúmal, či správny súd
riadne vychádzal zo záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR. Išlo o námietky týkajúce sa pohody bývania - okien nadstavby a zásahu do súkromia, neúčasti
na miestnom zisťovaní a nezaoberaní sa judikatúrou, na ktorú sťažovateľ (žalobca) v žalobe poukazoval.
22. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa vysporiadal so všetkými vytýkanými námietkami,
isté výhrady má k spôsobu a obsahu vysporiadania sa s nimi, avšak s právnym posúdenímkruciálnych skutočností zo strany správneho súdu sa stotožňuje a ich vyhodnotenie nepovažuje za
nepreskúmateľné.
23. Prvá námietka sa týkala pohody bývania. Medzi kritéria ovplyvňujúce pohodu bývania možno zaradiť

napr. podstatné zníženie odstupových vzdialeností medzi jednotlivými stavbami; zníženú mieru denného
prirodzeného (slnečného) svetla; obmedzenie výhľadu; či narušenie súkromia. Práve v prípadoch, ak
sú v protiľahlej stene umiestnené okná obytných miestností je veľmi častou námietkou uplatňovanou
v územnom alebo stavebnom konaní námietka narušenia pohody bývania stratou súkromia. Aj v
posudzovanom prípade sťažovateľ namietal umiestnenie okien na nadstavbe, ktoré smerujú na jeho

pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom.
24. Vo vzťahu k pohode bývania kasačný súd na úvod poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 4Sžk/37/2019 z 2. februára 2022, ktorý v bode 54 odôvodnenia rozsudku uviedol, že :
„...Pohoda bývania je ale neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom
je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že
každý vníma tento pojem silne individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o

sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť
má už vo svojej podstate negatívny dopad na pohodu bývania. Z toho vyplýva, že pohoda bývania by
sa mala posudzovať pokiaľ možno objektívne a v nadväznosti na ďalšie kritéria vymedzené v § 6 ods.
1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ... Pri vyhodnotení pohody bývania
pritom zohráva svoju úlohu aj proporcionalita medzi pôvodnou a zamýšľanou stavbou...“ Premietnuc

uvedené aj na posudzovaný prípad, stavebný úrad pri hodnotení, či môže dôjsť k narušeniu pohody
bývania, prihliada ku konkrétnym zvláštnostiam danej lokality a navrhovanej stavby.
25. V súvislosti s oknami na nadstavbe, ktoré majú narušiť súkromie sťažovateľa, stavebný úrad vo
svojom rozhodnutí stavebníčke uložil jasnú podmienku, konkrétne „...z južnej strany od rodinného domu
postaveného na parcele XXX/X. zabezpečiť nepriehľadnosť okenných otvorov.“ Uvedená podmienka je

z pohľadu kasačného súdu dostatočne určitá a zrozumiteľná a znamená, že všetky okná, ktoré sa na
južnej strane od rodinného domu sťažovateľa nachádzajú, musia byť nepriehľadné. K takto stanovenej
podmienke nie je potrebné nič bližšie a podrobnejšie dodať.
26. S ohľadom na namietanú pohodu bývania sťažovateľa je tiež namieste uviesť, že v rámci stavebného
konania bol realizovaný a predložený posudok presvetlenia a tiež stanoviská dotknutých orgánov, ktoré

sú kompetentné vyjadrovať sa k realizovanej stavbe a stanoviť podmienky pre jej dokončenie práve
aj za účelom zachovania pohody bývania, pričom k predmetnej stavbe boli vydané výlučne súhlasné
stanoviská s dodatočným povolením stavby.
27. Čo sa týka námietky straty výhľadu na Ľubovniansky hrad, Najvyšší správny súd (rovnako ako
správny súd) uvádza, že územný plán v danej lokalite umožňuje výstavbu trojpodlažnej polyfunkčnej

zástavby. Preto trojpodlažná polyfunkčná stavba, ktorá je predmetom dodatočného povolenia, je v
súlade so záväznou a smernou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Kasačný súd nespochybňuje
úlohu stavebného úradu skúmať zásah realizovanej/dodatočne povoľovanej stavby do práv vlastníkov
susedných pozemkov a stavieb, pričom ale nie je možné vychádzať z toho, že ich pohoda bývania či
výhľad z okien budú absolútne nemenné. Vlastníci susedných pozemkov a stavieb si musia byť vedomí,

že v ich blízkosti sa nachádzajú stavebné pozemky, vo vzťahu ku ktorým platia konkrétne regulatívy pre
stavby stanovené schváleným územným plánom.
28. K posudzovaniu odstupových vzdialeností v prípade nadstavby nad existujúcu stavbu Najvyšší
správny súd uvádza, že pri nadstavbe sa rozostupy stavieb nemenia, keďže nadstavba pridáva
poschodiavertikálne,t.j.bezrozšíreniapôdorysubudovy,čovpraxiznamená,žeodstupovévzdialenosti

stanovené pri pôvodnej stavbe zostávajú formálne rovnaké. Nadstavba však môže priniesť potrebu
splnenia dodatočných technických, či hygienických predpisov (napr. požiarne predpisy, svetlotechnické
normy), čo skúmajú v konaní stavebné úrady. V preskúmavanom prípade sa všetky dotknuté orgány,
ktoré nadstavbu v súvislosti s uvedenými predpismi a normami posudzovali, vyjadrili vo svojich
záväzných stanoviskách súhlasne, pričom stanovili rôzne podmienky, ktoré musia byť v súvislosti s

realizáciou stavby splnené.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd sumarizuje argumenty, pre ktoré námietku týkajúcu sa
narušenia pohody bývania vyhodnotil za nedôvodnú. Pre kasačný súd boli relevantné tieto skutočnosti :
(i) na pozemku sa už predtým nachádzala stavba, ktorá slúžila ako predajňa potravín, (ii) vzájomne
rozostupy medzi stavbami sú pôvodné, zostali zachované, (iii) existujúca stavba bola v súlade s

územným plánom nadstavená na povolený rozsah troch podlaží, (iv) nadstavbou nedôjde ani k
zníženiu účinnej doby insolácie (oslenenie priamym slnečným svetlom) obytných miestností rodinného
domu sťažovateľa pod hodnoty požadované technickou normou, (v) predložené záväzné stanoviská
dotknutých orgánov boli súhlasné. Práve s poukazom na uvedené skutočnosti je namieste uzavrieť, žev prípade sťažovateľa sa nejedná o mimoriadne obťažovanie, ktoré by prevyšovalo mieru primeranú
miestnym pomerom. V súvislosti s uvedeným záverom kasačný súd dodáva, že v prípade, ak sa
konkrétna osoba cíti byť obťažovaná navrhovanou stavbou, ako v danom prípade, je na tejto osobe,

teda v danom prípade na sťažovateľovi, aby sama vykonala konkrétne opatrenia (napríklad výsadba
zelene - stromov, kríkov), ktoré obťažovanie môžu eliminovať. Je potrebné si totiž uvedomiť, že pokiaľ
je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom, stavbou dotknutá osoba (sťažovateľ) si nemôže
osobovať právo na to, aby bola vylúčená akákoľvek zmena v jej susedstve, ktorá aj zníži mieru jej
súkromia (bližšie aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 7 As/13/2010 - 145 z 12. marca

2010).
30. S druhou vytýkanou námietkou ohľadne miestneho zisťovania zo dňa 30. októbra 2017 sa
podľa kasačného súdu správny súd vysporiadal riadne, keď objasnil, že išlo o miestne zisťovanie
zamestnankýň stavebného úradu po tom, ako bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu stavebného
úradu. Miestne zisťovanie bolo vykonané bez prítomnosti stavebníka, či iných účastníkov konania a
išlo svojou podstatou o preverenie stavu predmetnej stavby v zmysle odvolacích námietok, o čom bol

spísaný interný záznam a tento bol založený do administratívneho spisu. Kasačný súd po preskúmaní
interného záznamu konštatuje, že v danom prípade nešlo o klasické miestne zisťovanie, s ktorým počíta
stavebný zákon (napríklad miestne zisťovanie upravené v § 61 ods. 1 stavebného zákona), keďže
nebolo súčasťou konania o dodatočnom povolení stavby, ako podkladu pre zistenie skutkového stavu a
následné vydanie rozhodnutia, ale bolo realizované až v rámci odvolacieho konania za účelom overenia

reálneho stavu stavby po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Preto z dôvodu, že nešlo o miestne
zisťovanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, jeho výsledok nebol podkladom
pre vydania napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že sťažovateľ na ňom nebol osobne prítomný a ani
neboloboznámenýsjehovýsledkom,nemázanásledoknezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Naviac
vrámciodvolaciehokonaniažalovanýnemázákonnúpovinnosťumožniťúčastníkomkonaniaoboznámiť

sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku.
31. Ohľadne vytýkanej nezrozumiteľnosti niektorých častí (body 112 a 113) zrušeného rozsudku
správneho súdu kasačný súd uvádza, že tieto boli doplnené o poznámky, že ide o citáciu a správny
súd ich opätovne použil aj v poradí druhom svojom rozsudku. Napriek doplneným poznámkam aj
Najvyšší správny súd hodnotí uvedené pasáže ako ťažko pochopiteľné, keďže naozaj komplikovaným

spôsobom citujú nález sp. zn. III. ÚS 72/2010. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu a preto zopakovanie procesu za účelom jej odstránenia by
neviedlo k zmene výsledku konania a rovnako by nebolo ani v súlade so zásadou hospodárnosti.
32.Čosatýkanámietkynedostatočnéhoodôvodneniaohľadnejudikatúryuvedenejvžalobe,saNajvyšší
správny súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že sťažovateľ v žalobe (a tiež následne v kasačnej

sťažnosti) argumentuje množstvom rozsudkov rôznych českých a slovenských súdov, pričom však vo
viacerých prípadoch žiadnym spôsobom nekonkretizuje, za akým účelom na ne poukazuje. Správny
súd príkladmo jeden taký prípad aj uviedol (nešlo o vybratie iba jedného rozhodnutia, ako to uviedol
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti). Vo vzťahu k ostatným sa správny súd nevyjadroval a nezaujal k nim ani
žiadne stanovisko, pretože nemohol vedieť, na ktoré závery z týchto rozhodnutí sťažovateľ poukazoval

a z toho dôvodu kasačný súd nepovažoval túto námietku sťažovateľa za dôvodnú.
33. Najvyšší správny súd sa následne vyjadruje aj k ďalším námietkam uvedeným v kasačnej sťažnosti
sťažovateľa.
34. Vo vzťahu k námietke, že sťažovateľovi nebolo umožnené na pojednávaní pred správnym súdom
dňa 9. júna 2022 vyjadriť sa podľa § 112 ods. 3 SSP, je namieste uznať, že zo zápisnice o pojednávaní

nevyplýva, že by bola sťažovateľovi takáto možnosť daná. Na druhej strane toto opomenutie na strane
správneho súdu nemá žiaden vplyv na výsledok konania. Sťažovateľ mal riadnu a efektívnu príležitosť
participovať na konaní a vplývať na správny súd svojimi argumentami v jeho písomných podaniach a
ako aj predniesť svoj návrh na pojednávaní a formálne pochybenie na strane konajúceho správneho
súdu v závere pojednávania do týchto jeho participačných práv nezasiahlo v takej miere, že by došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces alebo obmedzilo jeho právo konať pred súdom. V tejto súvislosti
kasačný súd ešte dodáva, že v správnom súdnom konaní platí prísna koncentračná zásada, v zmysle
ktorej žalobca môže meniť alebo rozširovať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia len v rámci
lehoty na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). Správny súdny poriadok síce pripúšťa aj situácie, kedy
správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (napríklad § 134 ods. 2, § 195 SSP),

ale o takýto prípad sa v tu posudzovanej veci nejedná (porov. body 50 a 51 rozsudku sp. zn. 5Svk/2/2021
z 30. júna 2022).
35. K námietke, že správny súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd určí, ktoré
skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktorédôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, Najvyšší
správny súd uvádza, že toto ustanovenie správny súd ani nemal dôvod použiť a podľa neho v konaní
postupovať. V súlade s § 5 ods. 1 a § 25 SSP sa na konanie pred správnym súdom okrem základných

zásad, princípov a ustanovení priamo vyplývajúcich zo Správneho súdneho poriadku, subsidiárne
použijú aj zásady a ustanovenia Civilného sporového poriadku. Použitie CSP však zostáva iba v rovine
subsidiárnej aplikácie a teda iba za predpokladu, že SSP určitú procesnú otázku alebo mechanizmus
neupravuje sám. Priebeh pojednávania je v správnom súdnom konaní upravený v § 112 ods. 1 SSP
a podľa kasačného súdu je toto ustanovenie lex specialis voči § 181 CSP, pretože upravuje priebeh

pojednávania pred správnym súdom inak než pojednávanie v civilnom sporovom konaní, a preto je
podľa § 25 SSP vylúčené použiť naň § 181 CSP. Navyše, v správnom súdnom konaní, súd podľa §
119 SSP zásadne vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistili orgány verejnej správy, a až na výnimky
nezisťuje skutkový stav sám. Správne súdne konanie tak nie je ovládané natoľko prísnou prejednacou
zásadou ako civilné sporové konanie, a preto v ňom chýba účel, kvôli ktorému sa aplikuje § 181 ods. 2
CSP v civilnom sporovom konaní. Naopak, v správnom súdnom konaní toto ustanovenie nemôže plniť

tento účel, a preto niet dôvodu ani na jeho primerané použitie. (rovnako porov. bod 27 rozsudku sp. zn.
5Svk/16/2021 z 29. septembra 2022 a body 10 a 11 rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. marca 2023)
36. Treba tiež zdôrazniť, že porušenie citovaného ustanovenia sa ani v civilnom sporovom konaní
nepovažuje za takú vadu, ktorá by zakladala porušenie práva na spravodlivý proces (porov. v tomto
smere napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 28. decembra 2020, R 60/2021).

37. Ohľadne námietky nesprávne zvoleného doručovania rozhodnutia správneho súdu do elektronickej
schránky právneho zástupcu sťažovateľa, Najvyšší správny súd potvrdzuje, že ide o dôvodnú námietku,
avšak táto by bola relevantná len v prípade, ak by kasačná sťažnosť nebola podaná včas. Nakoľko
kasačná sťažnosť bola podaná v lehote podľa § 443 SSP (t. j. včas), uvedená vada nemala žiaden
vplyv na konanie, ani na jeho výsledok, keďže sťažovateľ mal možnosť sa s napadnutým rozhodnutím

oboznámiť.
38. V súvislosti s námietkou nedoručenia rozhodnutia stavebného úradu splnomocnenej zástupkyni
stavebníčky nie je Najvyššiemu správnemu súdu jasné, čo ňou sťažovateľ sleduje, keďže táto sa
týka práv, na ktorých môže byť dotknutá stavebníčka. Tá však nedostatky ohľadne doručovania v
konaní nenamietala a sťažovateľ tvrdenými nedostatkami v doručovaní nemohol byť dotknutý na svojich

právach. Kasačný súd tak, rovnako ako správny súd, vyhodnotil námietku ako nedôvodnú. Podľa názoru
Najvyššieho správneho súdu nebol vo vzťahu k tejto námietke preukázaný zásah do individuálnej sféry
sťažovateľa.
39. Sťažovateľ ďalej namietal nedodržanie postupu podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, keď si
žalovaný nevyžiadal stanovisko dotknutých orgánov k námietkam, ktoré v stavebnom konaní vzniesol

voči záväzným stanoviskám týchto orgánov. Správny súd bez bližšej argumentácie v rozhodnutí uviedol,
že nešlo o záväzné stanoviská. S uvedeným záverom sa Najvyšší správny súd nestotožňuje; predmetné
stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov sú záväznými stanoviskami podľa § 140b ods. 1 stavebného
zákona. Kasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že v prípade sťažovateľa nešlo s
ohľadom na ich formuláciu o námietky voči týmto stanoviskám, ale skôr o vyjadrenia sa k niektorým

skutočnostiam v nich uvedeným a z toho dôvodu nebol dôvodný postup podľa vyššie citovaného
ustanovenia stavebného zákona.
40. Zároveň kasačný súd poukazuje na § 27 ods. 1 veta prvá SSP, v zmysle ktorého pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i
zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané

rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom.
Sťažovateľ tak mohol, ak mal pochybnosť o zákonnosti záväzných stanovísk, navrhnúť správnemu súdu
v žalobe ich preskúmanie - ide o osobitný procesný postup upravený v § 27 ods. 1 SSP a formulovaný
na tento účel. Takýto návrh sa však v správnej žalobe nenachádza.

41. Dôvodom, pre ktorý sa záväzné stanoviská podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona preskúmavajú
až v spojení s konečným meritórnym rozhodnutím je skutočnosť, že samostatný prieskum každého zo
záväzných stanovísk v rámci stavebného, resp. územného konania by viedol k rozpadu (atomizácii)
stavebného konania na množstvo parciálnych súdnych prieskumov zákonnosti. Preto sa v takomto
prípade uskutočňuje súdny prieskum zákonnosti až v spojení s konečným rozhodnutím v zmysle § 27

ods. 1 SSP. (pozri uznesenie sp. zn. 3Sžk/41/2019 z 5. augusta 2020).
42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opätovne namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil
absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo. V práve posudzovanom prípade treba v
súvislosti s danou námietkou v prvom rade poukázať na to, že stavebníčka nadstavby je manželkouvlastníka pozemku a stavby, na ktorej sa má nadstavba realizovať. Na účely preukázania iného práva
k pozemku oprávňujúceho zriadiť na ňom požadovanú nadstavbu podľa § 58 ods. 2 v spojení s § 139
ods. 1 písm. a) stavebného zákona stavebníčka predložila nájomnú zmluvu, ktorú so svojím manželom

na účely realizácie nadstavby uzatvorili. Stavebníčka si týmto splnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle
už citovaných ustanovení stavebného zákona. Naviac je v danej súvislosti namieste uviesť, práve
z dôvodu statusu manželstva stavebníčky a vlastníka pozemku a stavby stavebný úrad oprávnene
nepredpokladal, že by realizáciou nadstavby došlo k neoprávnenému zásahu do práv vlastníka,
ktorý naviac v stavebnom konaní vystupoval v pozícii účastníka konania, teda mal o priebehu a

výsledku daného stavebného konania preukázateľne vedomosť. Na účely dodatočného povolenia
stavby predložená nájomná zmluva splnila požadovaný účel.
43. Obdobne pri namietanej neplatnosti zmluvy o dielo Najvyšší správny súd uvádza, že v zmysle
zmluvnej voľnosti môžu účastníci použiť aj zmluvu „stiahnutú z internetu“, pričom táto ako dvojstranný
právny úkon zaväzuje strany tejto zmluvy. Účelom § 62 ods. 1 písm. d) stavebného zákona (sťažovateľ
chybne uvádza v kasačnej sťažnosti § 61) je, aby bol stavebný úrad oboznámený, kto bude stavbu

realizovať, t. j. stavebník musí doložiť, či bude stavbu realizovať sám (so zabezpečením dozoru)
alebo bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb alebo ak v čase
stavebného konania ešte nie je známy zhotoviteľ stavby, stavebný úrad stavbu povolí s podmienkou,
že stavebník mu zhotoviteľa oznámi do 15 dní od ukončenia výberového konania. V posudzovanom
prípade mal predložením zmluvy o dielo stavebný úrad za preukázané, že stavba bude realizovaná

osobou oprávnenou na uskutočňovanie stavieb.
44. V prípade námietok ohľadne oboch zmlúv tiež podľa názoru Najvyššieho správneho súdu nebol
preukázaný zásah do individuálnej sféry sťažovateľa.
45. Ohľadne námietok týkajúcich sa odkanalizovania a geotechnického posudku Najvyšší správny
súd uvádza, že sa plne stotožnil z ich posúdením zo strany správneho súdu, stavebného úradu, aj

žalovaného, keď boli tieto vyhodnotené ako nedôvodné.
46. Sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali existujúce riešenie spočívajúce
v odkanalizovaní do existujúcej žumpy. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že
existujúca žumpa nie je predmetom preskúmavaného konania o dodatočnom stavebnom povolení na
nadstavbu polyfunkčného domu, keďže táto bola riešená v pôvodnom stavebnom konaní.

47. Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že na dodatočné povolenie posudzovanej stavby nebol
potrebný geotechnický posudok, resp. geotechnický prieskum nie je povinnou náležitosťou súhrnnej
technickej správy a statického posudku. Tomu neodporuje, naopak podľa názoru kasačného súdu toto
tvrdenie podporuje, namietaná pasáž z technickej správy, kde je uvedené, že na predmetnú stavbu nebol
zrealizovaný inžinierskogeologický prieskum a k realizácii je potrebné ho spracovať. Skutočnosť, že ho

sťažovateľ požaduje, lebo sa mu nadstavba „nezdá“, nie je relevantná, pričom sťažovateľ nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali tento záver stavebného úradu a žalovaného vo fáze dodatočného
povoľovania stavby.
48. Sťažovateľ opakovane namietal aj rôzne vady vedenia administratívneho spisu. Kasačný súd sa
nestotožňuje s názorom správneho súdu, že hodnotenie obsahu spisu v žiadnom prípade nie je v

kompetencii sťažovateľa. Avšak dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu môže byť len
taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka (porov. rozsudok sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002, R 122/2003).
Navyše v súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou a rozhodovacou praxou správnych súdov, ak

by sa aj pochybenie správnych orgánov v konaní preukázalo, nie každé takéto pochybenie je spôsobilé,
resp. musí mať za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (k tomu pozri rozsudok sp. zn.
4Asan/8/2021 z 2. februára 2022 - ...dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť
len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov
konania).

49. Uvedené platí aj pre námietky týkajúce sa zamedzenia možnosti vyjadrenia sa k niektorým
podkladom, ktoré boli založené do administratívneho spisu až neskôr (aktuálna kópia katastrálnej
mapy, výpis z listu vlastníctva a v tomto smere doplnená projektová dokumentácia). Podľa názoru
správneho súdu, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, bol sťažovateľ na ústnom pojednávaní dňa
13. júna 2017 oboznámený so všetkými podstatnými skutočnosťami zistenými stavebným úradom vo

veci dodatočného povolenia stavby, ktoré viedli stavebný úrad k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby. Uvedené dokumenty boli stavebníčkou doposlané práve na základe zistení z ústneho
pojednávania dňa 13. júna 2017, po ktorom bolo konanie z tohto dôvodu prerušené. Išlo o opravu
zistených nezrovnalostí medzi projektovou dokumentáciou a katastrálnou mapou (t. j. nešlo o novéskutočnosti príp. nové podklady v konaní), pričom aj podľa názoru kasačného súdu toto opomenutie
na strane stavebného úradu nemalo vplyv na výsledok konania. Sťažovateľ mal riadnu možnosť
participovať na konaní, uplatnil v konaní námietky a tieto boli zo strany stavebného úradu v rozhodnutí

vyhodnotené.
50. Sťažovateľom namietané vady neboli, podľa názoru kasačného súdu, takej intenzity, aby negovali
zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Úlohou správnych súdov (vrátane kasačného súdu) nie je
reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate
viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny

k lepšiemu. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžh/1/2010 z 20. mája 2010 (R 103/2011), v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.
51. Poukazujúc na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení

napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami, pričom sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu. Je potrebné si uvedomiť, že posudzovaná nadstavba je
realizovaná v území, kde je povolená takáto výstavba, a to napriek tomu, že susedí z jednej strany
s pozemkom s rodinným domom, avšak zo strany druhej ide o pozemok popri hlavnej ceste, kde

je predpokladaný tento typ výstavby. Táto aj je v súčasnosti z oboch strán lemovaná rôznymi typmi
prevádzok (potraviny, pekáreň, obchod s oblečením); nejde tak v posudzovanom prípade o ojedinelú
výstavbu v danej lokalite Starej Ľubovne. Naopak, táto sa nachádza v oblasti občianskej vybavenosti a
má slúžiť pre základnú a vyššiu občiansku vybavenosť.
52. Najvyšší správny súd ešte považoval za potrebné uviesť, že v kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ

naozaj obsiahlo venoval jednotlivých dôvodom svojej kasačnej sťažnosti s množstvom námietok vo
vzťahu k stavebnému a následne aj súdnemu konaniu, čo dopĺňal odkazmi na judikatúru rôznych súdov.
Správne súdy v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusia
dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (pr.: Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ESĽP pripomenul,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García
Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument

účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej
ustálenejrozhodovacejpraxiuvádza,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008).

V. Záver
53. Vychádzajú z vyššie uvedených skutočností Najvyšší správny súd nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa, rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho
posúdenia veci a tiež za súladný s konštantnou rozhodovacou činnosťou, pričom kasačný súd nezistil
ani také procesné vady, ktoré by mali za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces

a pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie správneho súdu zrušiť. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa
podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
54. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s?§?167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko tento v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy

konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej?správy
a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle
§ 168 druhej vety SSP priznané. A pre možnosť priznať ďalším účastníkom nárok?na náhradu trov
kasačného konania neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 169 SSP, nakoľko im
kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by im trovy konania vznikli.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.