Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Saz/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100911
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. C., štátna príslušnosť: Marocká kráľovstvo (podľa identifikácie
Veľvyslanectvom Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni: marocký občan: A. B., nar.: XX.XX.XXXX)
bez dokladu totožnosti toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce,
Bitúnkova 14, Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie Slobody 12, Bratislava,
kancelária Košice, ulica Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly
Policajného zboru Košice - letisko, Košice, v konaní o preskúmanie o správnej žalobe vo veciach
zaistenia - o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-PO9-8-064/2024-AV zo dňa

06.12.2024 a o prepustenie žalobcu zo zaistenia a takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím o zaistení zo dňa 06.12.2024 číslo PPZ-HCP-PO9-8-064/2024 – AV zaistil
žalobcu dňa 06.12.2024 v čase o 10:50 hod. podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov,

nakoľko ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm.
b), ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie
azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Zároveň podľa § 88a ods.
2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do
06.06.2025 a dňom 06.12.2024 ho podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

2. V časovom slede pred vydaním tohto rozhodnutia:

- žalobca bol dňa 14.07.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava
- Rusovce na poľnej ceste, kde sa malo nachádzať niekoľko neznámych osôb, pričom pri kontrole bolo
zistené, že žalobca nemá pri sebe žiaden doklad totožnosti a nevedel ani hodnoverne preukázať svoju
totožnosť, a preto bol predvedený na obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava – Rusovce;
- keďže bolo zistené, že žalobca sa zdržiaval na území Slovenskej republiky ako vízový cudzinec

bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt alebo dočasného povolenia k pobytu vydaného
jednou zo zmluvných strán, začala dňa 15.07.2023 Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava
ako príslušný orgán vo veciach administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky konanievo veci administratívneho vyhostenia žalobcu a určení zákazu vstupu o čom bol žalobca písomne
upovedomený;
- dňa 15.07.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica pod číslom PPZ-HCP-BA5-3784-009/2023-AV,

v ktorej sa vyjadril k svojmu príchodu na územie Slovenskej republiky, k dĺžke doby zdržiavania sa na
území SR a Schengenského priestoru, k tomu, že z Maroka vycestoval legálne na svoj cestovný doklad
z letiska Casablance do Turecka - Istanbulu, kde kontaktoval pre uvádzača popísal svoju trať trasu, cez
ktorú sa dostal až na územie Slovenskej republiky; uviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí smrť
a z Marockého kráľovstva vycestoval z ekonomických dôvodov o udelenie azylu na území Slovenskej

republiky v tom čase nepožiadal;
- dňa 15.07.2023 vydala Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-
BA5-3784-010/2023-AV o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie
Marockého kráľovstva a určila žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských
štátov na dobu troch rokov, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2023;
- dňa 15.07.2023 bolo vydané rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA5-3784-013/2023-AV o zaistení žalobcu

podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2023;
- dňa 31.10.2023 žalobca počas zaistenia požiadal v priestoroch Útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov o udelenie azylu na území SR z náboženských dôvodov;
- z uvedeného dôvodu začala dňa 31.11.2023 Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava konanie

vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý
bol v rámci tohto konania vypočutý a svoje vyjadrenie podal do zápisnice pod číslom: PPZ-HCP-
BA5-3784-030/2023-AV v ktorej uviedol, že nemá finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť ubytovanie
na území SR, a k otázkam ohľadom jeho žiadosti o azyl sa odmietol vyjadriť;
- dňa 03.11.2023 bolo vydané rozhodnutie pod číslom PPZ-HCP-BA5-3784-031/2023-AV o zaistení

žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, doba zaistenia bola určená do
03.02.2024, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.11.2023;
- dňa 29.01.2024 bolo vydané rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA5-44-039/2024-AV o predĺžení zaistenia
žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov do 03.05.2024, žalobca bol ponechaný v
umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, do ktorého bol prevezený z Útvaru

policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce dňa 26.04.2024, rozhodnutie nadobudlo dňa právoplatnosť
dňa 29.01.2024;
- o žiadosti žalobcu o udelenie azylu zo dňa 31.10.2023 rozhodol Migračný úrad Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: MU-PO-356/2023-Ž zo dňa 31.10.2023 tak, že mu podľa § 13
ods. 1 (od 01.06.2022 § 13 ods. 1 ods. a) zákona a azyle azyl neudelil a zároveň podľa § 13 ods. 1 (od

01.06.2022 § 13 c ods. 1 ods. a) a § 13c ods. 1 písm. b) zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu,
rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 23.04.2024 a právoplatnosť nadobudlo dňa 31.08.2024;
- dňa 02.05.2024 bolo vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia číslo PPZ-HCP-BA5-100-010/2024-
AV nakoľko rozhodnutie o vyhostení číslo PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-AV nebolo realizované, dĺžka

doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 02.07.2024, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2024;
- dňa 28.05.2024 bol žalobca eskortovaný do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, kde
bol aj umiestnený a dňa 06.06.2024 bol s ním vykonaný pohovor za účelom zistenia totožnosti;
- dňa 27.06.2024 bolo vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o

pobyte cudzincov do 27.09.2024 pod číslom PPZ-HCP-BA5-100-023-2024-AV a žalobca bol ponechaný
v zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, právoplatnosť nadobudlo dňa
27.06.2024, proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu;
- dňa 06.08.2024 vydal Správny súd v Košiciach Rozsudok sp.zn.: 7Saz/2/2024, ktorým zrušil
rozhodnutie o predĺžení zaistenia číslo PPZ-HCP-BA5-100-023-2024-AV zo dňa 27.06.2024 a nariadil

bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia (žalobca v tom čase vystupoval pod menom a priezviskom
A. B., nar.: XX.XX.XXXX);
- dňa 19.08.2024 bolo zaistenie účastníka konania ukončené podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod číslo 2
zákona o pobyte cudzincov, a to na základe právoplatného rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach
spisová značka: 7Saz/2/2024 zo dňa 06.08.2024;

- dňa 19.08.2024 bol zaevidovaný príchod žalobcu do Záchytného tábora Humenné, dňa 27.08.2024
bol zaevidovaný jeho príchod do Pobytového tábora Rohovce, kde niekoľkokrát požiadal krátkodobo
priepustku a dňa 03.09.2024 sa do Pobytového tábora Rohovce už nedostavil a ušiel do zahraničia a vsystéme Migra bol dňa 06.09.2024 zaevidovaný úkon - svojvoľný odchod a dňa 13.09.2024 bol žalobca
vyradený z evidencie;
- dňa 08.10.2024 bol žalobca transferovaný na území Slovenskej republiky z územia Rakúska podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 604/2013 z 26. júna 2013 a toho istého dňa bol
žalobca o 14. hodine po prílete leteckej linky OS741 z Viedne do Košíc prevzatý na územie Slovenskej
republiky; jeho pobyt na území SR po prevzatí sa považoval za neoprávnený;
- dňa 08.10.2024 bolo začaté príslušným správnym orgánom: Oddelením hraničnej kontroly Policajného
zboru Košice - letisko konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte

cudzincov, nakoľko sa žalobca na území SR zdržiaval neoprávnene bez platného víza alebo platného
povolenia na pobyt, alebo dočasného povolenia k pobytu vydaného jednou zmluvnou stranou o čom bol
žalobca upovedomený;
- dňa 08.10.2024 bola so žalobcom spísaná Zápisnica o podaní vysvetlenia pod číslom PPZ – HCP-
PO9-8-017/2024-AV, v ktorej uviedol žalobca svoje pravé osobné údaje: A. B., nar.: XX.XX.XXXX,
žalobca využil svoje právo nevypovedať a na ďalšie otázky už neodpovedal;

- dňa 08.10.2024 bolo vydané rozhodnutie číslo: PPZ – HCP-PO9-8-018/2024-AV o zaistení žalobcu
podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia
(o administratívnom vyhostení bolo rozhodnuté dňa 15.07.2023 Mobilnou jednotkou Policajného zboru
Bratislava - rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-AV); dĺžka doby zaistenia bola určená do
08.02.2025 a dňa 08.10.2024 bol žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v

Sečovciach;
- proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu;
- dňa 15.02.2024 bol žalobca Veľvyslanectvom Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni identifikovaný
ako marocký občan: A. B., nar.: XX.XX.XXXX
- dňa 13.11.2024 Správny súd v Košiciach vydal Rozsudok pod sp.zn.: 16Saz/2/2024, ktorým zrušil

rozhodnutie žalovaného číslo PPZ – HCP-PO9-8-018/2024-AV zo dňa 08.10.2024 z dôvodu, že správny
orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia pri posudzovaní celkovej prípustnej doby zaistenia nezohľadnil
aj dĺžku predchádzajúceho zaistenia v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu 1Szak/19/2017 zo dňa
15.12.2017 a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia;
- dňa 27.11.2024 vydal správny orgán príkaz na prepustenie zaisteného osoby zo zariadenia pod číslom

PPZ-HCP-PO9-8-037/2024-AV z dôvodu podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod číslo 2 zákona o pobyte
cudzincov a zaslal ho Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce ;
- dňa 27.11.2024 žalovaný začal konanie vo veci zaistenia účastníka podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov - zaistenie na účel výkonu administratívneho vyhostenia, po tom čo bol žalobca
podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedený pred oddelenie hraničnej kontroly

Policajného zboru Košice–letisko z dôvodu, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene,
bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt alebo dočasného povolenia k pobytu vydaného
jednou zo zmluvných strán, pričom v tom čase už u žalobcu existovalo právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré vydal správny orgán - Mobilná jednotka Policajného
zboru Bratislava rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-AV dňa 15.07.2023;

- so žalobcom bola dňa 27.11.2024 spísaná zápisnica číslo PPZ-HCP-PO9-8-046/2024-AV v ktorej
uviedol, že využíva právo nevypovedať a na ďalšie otázky už neodpovedal;
- dňa 27.11.2024 vydal žalovaný rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO9-8-047/2024-AV, ktorým rozhodol o
zaistení žalobcu dňa 27.11.2024 v čase o 11: 30 hod podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia; podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov

určil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 27.03.2025; a žalobca bol podľa §
88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov dňom 20. 07.11.2024 umiestnený v Útvare policajného zaistenia
pre cudzincov Sečovce;
- dňa 28.11.2022 žalobca počas zaistenia v Útvare Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce v čase
o 10:09 hod. podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy

o svoj život v domovskej krajine; žiadosť bola zaevidovaná pod číslom konania MU-PO-203/2024-Ž; ide
v poradí už o druhú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky;
- dňa 06.12.2024 bol žalobca upovedomený o začatí konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o
pobyte cudzincov;
- dňa 06.12.2024 podal žalobca svoje vyjadrenie do zápisnice pod číslom PPZ-HCP-PO9-8-063/2024-

AV kde uviedol, že trvá na svojej predošlej výpovedi a ďalej odmietol vypovedať aj na otázky správneho
orgánu nevypovedal a odmietal akúkoľvek ďalšiu spoluprácu;
- následne dňa 06.12.2024 žalovaný vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu
podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol:
- že má za to, že účastník konania - žalobca podal žiadosť o azyl za účelom, aby zo Slovenska nebol

vyhostený;
- považuje neochotu žalobcu spolupracovať ako aj dôvod jeho opätovnej žiadosti o azyl na území SR za
účelové s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky,
čo dokazuje aj doposiaľ zistený skutkový stav;
- pri vydávaní rozhodnutia o zaistení sa opiera o dôkazné prostriedky, ktoré vyplývali najmä zo Zápisníc

o podaní vyjadrenia účastníka konania, z úradného záznamu ÚPZC Sečovce zo dňa 13.11.2024 pod
číslom PPZ-HCP-SE5-99-039/2024-ZC, z výsledkov lustrácií v informačných systémoch Ministerstva
vnútra SR a Policajného zboru, z rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR evidovaného
pod ČAS: MU-PO-356/2023-Ž zo dňa 31.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2024 ako
aj z existencie vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej
republiky, kde mu bol za zároveň uložený zákaz vstupu na dobu troch rokov na územie Slovenskej

republiky;
- žalovaný uviedol, že skúmal aj to či je naplnený účel zaistenia a to, či ide o príslušníka tretej krajiny
zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) a alebo b), ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje
dôvodné podozrenie o tom, že žiadosť podáva výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne
vyhostenie, pričom dospel k tomu, že tento účel je naplnený;

- poukázal na to, že žalobca podal v poradí už druhú žiadosť o udelenie azylu na území SR, pričom
vykonanými úkonmi v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu mal za preukázané, že túto podal
výlučnescieľomoddialiťalebozmariťjehoadministratívnevyhostenie,pričomtietoskutočnostivyplývajú
jednak z rozhodnutia o administratívnom vyhostení a taktiež z obsahu zápisnice zo dňa 06.12.2024 pod
číslom PPZ-HCP-PO9-8-063/2024-AV v kontexte s rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra

SR pod číslom ČAS: MU-PO-356/2023-Ž zo dňa 31.10.2023, ktorým žalobcovi nebol udelený azyl ani
doplnková ochrana;
- pokiaľ ide o prvú žiadosť o udelenie azylu zo dňa 31.10.2023 z náboženských dôvodov k tomuto
poukázal na obsah zápisnice pod číslom PPZ-HCP-BA5-3784-009/2023-AV, kde žalobca ako účastník
konania o administratívnom vyhostení uviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí smrť a z Marockého

kráľovstva vycestoval z ekonomických dôvodov a o udelení azylu na území Slovenskej republiky
nežiadal; v druhej žiadosti o udelenie azylu uviedol, že žiada o azyl z dôvodu obavy o svoj život v
domovskej krajine, správny orgán však vychádzajúc zo všetkých podkladov vyhodnotil aj túto žiadosť
ako takú, ktorá sa nezakladá na pravde a je účelová, a preto má za to, že tu existuje dôvodné
podozrenie, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť

jeho administratívne vyhostenie; k tomuto svojmu záveru poukázal na zápisnicu zo dňa 06.12.2024 pod
číslom PPZ-HCP-PO9-8-063/2024-AV, kde žalobca ako účastník administratívneho konania uviedol, že
odmietaakúkoľvekspoluprácučonavodzujedojem,žeopätovnežalobcavstupujedoazylovejprocedúry
len s jediným cieľom, a to oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie z územia Slovenskej
republiky;

- v konaní o zaistení sa zaoberal žalovaný aj zdravotným stavom účastníka konania, ktorý považuje za
dobrý, bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré by bránili jeho ponechanie v ďalšom zaistení;
- taktiež sa zaoberal aj možnosťou uplatnenia alternatív zaistenia podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov
a uzavrel, že nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby, nemá
dostatočné finančné prostriedky a nevie, ani si nemôže zabezpečiť žiaden pobyt ani služby na území

Slovenskej republiky počas azylovej procedúry a ani z jeho strany nie je možné zložiť peňažnú záruku,
taktiež neboli u neho zistené žiadne sociálne ani rodinné väzby, preto nie je možné u žalobcu pristúpiť
k uplatneniu alternatív zaistenia podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov;
- pokiaľ ide o využitie menej závažných opatrení podľa § 23 a ods. 1 zákona o azyle k tomuto žalovaný
uviedol, že aplikácia tohto opatrenia zo strany správneho orgánu nie je možná, nakoľko nemá o nej

kompetenciu rozhodnúť a v tomto poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. do dňa
21.11.2019 pod sp.zn.: 10Szak/7/2019;
- v odôvodnení rozhodnutia taktiež žalovaný poukázal na to, že u žalobcu je stále vysoký reálny
predpoklad, že bude z územia Slovenskej republiky vykonané jeho administratívne vyhostenie k čomu aj
uviedol v odôvodnení rozhodnutia úkony, ktoré boli vo vzťahu k tomuto vyhosteniu doposiaľ vykonané;

- k dĺžke doby zaistenia uviedol, že pristúpil k novej 6-mesačnej lehote zaistenia účastníka konania
ako žiadateľa o udelenie azylu vychádzajúc z toho, že táto doba zaistenia je nevyhnutná a počas nej
bude spoľahlivo posúdená azylová vec účastníka konania a zároveň zariadenie vykoná všetky dostupné
úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky; uviedol, že presnádoba zaistenia sa nedá určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov a taktiež uviedol aj
to, že posúdil aj predchádzajúcu dobu zaistenia žalobcu zaisteného podľa § 88 a ods. 1 písm. c) zákona
o pobyte cudzincov, avšak táto doba sa nezaráta do súčasnej doby zaistenia, a to s poukazom na § 19

a § 20 zákona o azyle, taktiež poukázal aj na to, že vychádzajúc zo svojej praxe, kratšia doba by bola
neefektívna, pričom si je vedomý toho, že počas celej doby musí skúmať naplnenie skutkovej podstaty
zaistenia a bola by aj neúčelná; zároveň poukázal aj na to, že nové azylové konanie bude vykonávané
a posudzované autonómne nanovo spolu k nemu prislúchajúcim lehotám;
- záverom sa vyjadril aj k totožnosti žalobcu, kde uviedol, že potom, čo v prvom prípade žalobca uviedol

svoje osobné údaje ako: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, v druhom prípade ako: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, v
treťom prípade ako A. B., nar.: XX.XX.XXXX, vo štvrtom prípade ako: A. B., nar.: 29.04.1997, v piatom
prípade ako A. B., nar.: XX.XX.XXXX avšak dňa 15.02.2024 bol Veľvyslanectvom Marockého kráľovstva
so sídlom: vo Viedni identifikovaný a stotožnený ako marocký občan: A. B., nar.: XX.XX.XXXX;
- k takémuto uvádzaniu nesprávnych osobných údajov správny orgán zaujal svoje stanovisko v tom
zmysle, že účastník konania je nedôveryhodnou osobou, ktorá úmyselne zavádza a klame štátne orgány

v rámci jednotlivých konaní, čím sa snaží zatajiť svoju pravú identitu a vyhnúť sa tak administratívnemu
vyhosteniu tým spôsobom, že vyhostenie sa snaží oddialiť alebo zmariť a taktiež takýmto spôsobom
sťažuje a marí proces vydania náhradného cestovného dokladu, nakoľko je s ním potrebné opakovane
robiťpohovoryohľadomustáleniajehoidentitynaZastupiteľskomúradeMarockéhokráľovstvasosídlom
vo Viedni.

II.
Správna žaloba

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha:

- zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-PO9-8-064/2024-AV zo dňa 06.12.2024;
- bezodkladného prepustenia zo zaistenia;
- náhrady trov konania vo výške 157,46 eur.

5. Správnu žalobu postavil na námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, námietke

nesprávneho právneho posúdenia, a námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nedostatočné
odôvodnenie. Zároveň má za to, že držanie žalobcu v zaistení je neúčelné.

6. K námietke toho, že držanie žalobcu v zaistení je neúčelné uvádza, že rozhodnutie žalovaného
neobsahuje v súlade s § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov presvedčivé

zdôvodnenie toho, že existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej
republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia bude možné uskutočniť v zákonom stanovených
lehotách.

7. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie uviedol:

-žerozhodnutieneobsahujeajvtomtosmereriadneodôvodnenie,apretodržanievzaistenínapodklade
takéhoto rozhodnutia nezákonné vyhostenie žalobcu bolo naposledy naplánované na deň 14.11.2024,
avšak z neho nevyplýva čo spôsobilo, že bolo opätovne neúspešné, avšak je dôvodné sa domnievať, že
vovecižalobcupreukázateľneexistovaliastáleexistujúprekážkyjehovyhosteniaspočívajúce,napríklad
v nemožnosti vybavenia náhradného cestovného dokladu čoho už v minulosti spôsobilo zánik účelnosti

jeho zaistenia respektíve nemožnosť predĺženia doby zaistenia žalobcu žalovaný podľa neho nezaujal
žiadnu právnu úvahu k otázke reálnej vyhostiteľnosti žalobcu z pohľadu článku 3 Dohovoru, a teda ani
k otázke efektívnosti jeho držania v zaistení;
- že žalovaný v rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe v prejednávanej veci dĺžku
stanovenej doby zaistenia.

8. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uviedol, že v súlade so zásadou
materiálnej pravdy správneho konania je správny orgán povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie, a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým
základom pre jeho rozhodnutie. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán bol povinný vykonať

zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný len na podklady, respektíve vyjadrenia,
ktoré mu poskytnú účastníci konania. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako je Ústavného súdu Slovenskej republiky.9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia poukázal na to, že z obsahu ustanovenia § 88a ods.
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto
zákonného ustanovenia jeho ponechanie v zaistení v prípade, že podal žiadosť účelovo, a to z dôvodu,

aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia Slovenskej republiky. Žalobca poukazuje na
to, že žalovaný síce v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že je stále vysoký reálny predpoklad, že bude
z územia Slovenskej republiky vykonané jeho administratívne vyhostenie, avšak nie je zrejmé z akých
skutočností aj vzhľadom na posledný neúspešný transfer z územia Slovenskej republiky dňa 14.11.2026
vychádza a aké ďalšie úkony okrem už v minulosti uskutočnených bude vykonávať, aby vyhostenie

žalobcu bolo úspešné a jeho zaistenie účelné.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2024 k správnej žalobe uvádza, že napadnuté

rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne. Má za to, že vychádza zo starostlivo zisteného a
posúdeného skutkového stavu veci, a preto navrhuje ho potvrdiť a správnu žalobu zamietnuť. Nesúhlasí
s námietkami žalobcu z dôvodu, že:
- sa dôsledne zaoberal skutkovým stavom veci a rozhodol na základe získaných podkladov, ktoré uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia;

- má za to, že citácie rozsudkov, ktoré uvádza žalobca nekorešpondujú s prejednávanou vecou žalobcu;
- žalobca len všeobecne tvrdí, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zaistenie bez toho, aby
uviedol a poukázal, ktoré konkrétne podmienky splnené neboli;
- poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu bola
podaná počas prebiehajúceho konania o vyhostení, ale zároveň vyhodnotil pritom aj minulé správanie

žalobcu počas konania jeho predchádzajúcej žiadosti o azyl;
- má zato, že je možné dôvodne predpokladať, že nezaistením žalobcu by došlo k zmareniu účelu
zaistenia a následného jeho vyhostenia útekom žalobcu do zahraničia;
- osoba žalobcu bola vyhodnotená ako nedôveryhodná, a to po preskúmaní a vyhodnotení priebehu
predchádzajúcich konaní o zaistení žalobcu, kedy už v minulosti svojím obštrukčným konaním dosiahol

prepustenie zo zaistenia to tým spôsobom, že požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
pričom identické správanie je možné pozorovať aj v súčasnosti;
- poukázal aj na to, že žalobca sa opakovane snažil zatajiť svoju pravú identitu, a tak sa vyhnúť
administratívnemu vyhosteniu;
- pokiaľ ide o určenú 6-mesačnú lehotu má za to, že postupoval správne, túto lehotu odôvodnil v

samotnom napadnutom rozhodnutí, kde detailne vyhodnotil osobu žalobcu ako aj poukázal na doterajšie
jeho správanie a konanie;
- žalobca nebol schopný splniť podmienky pre aplikáciu alternatív zaistenia podľa § 89 ods. 2 zákona o
pobyte cudzincov, čo uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia;
- nie je dôvodné ani tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že sa žalovaný nezaoberal možnosťou

uloženia miernejších opatrení;
- vo vyjadrení poukázal na to, že citácie rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ktoré uvádza žalobca v
správnej žalobe nesúvisia s prejednávanou vecou.

IV.

Konanie pred správnym súdom

11. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.01.2025, na ktorom prejednal
vec v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu a v prítomnosti zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu
svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalobcu na nariadenom pojednávaní ospravedlnili už v podanej

žalobe, a to z dôvodu dlhodobej pracovnej vyťaženosti zamestnancov kancelárie, zároveň súhlasili
s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

12.SúdpredrozhodnutímvovecizisťovalnaMigračnomúradeMinisterstvavnútra Slovenskejrepubliky
stav konania o žiadosti o žalobcovi žiadosti o udelenie azylu, kde mu bolo oznámené, že o tejto jeho

žiadosti ešte nebolo rozhodnuté.

13. Zástupca žalovaného zotrval na pojednávaní na stanovisku, ktoré zaslali súdu v písomnom vyjadrení
a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na otázku súdu z akého dôvodu nedošlo dňa14.11.2024 k administratívnemu vyhosteniu žalobcu (na túto skutočnosť poukazoval žalobca vo svojej
správnej žalobe) zástupca žalovaného uviedol, že žalobca tesne pred vyhostením, ktoré sa malo
realizovať dňa 14.11.2024 uviedol pracovníkovi Slovenskej humanitárnej rady, že má úmysel požiadať

o azyl na území SR a z tohto dôvodu bolo administratívne vyhostenie pozastavené. Dňa 13.11.2024, t.j.
predo dňom, kedy sa malo zrealizovať administratívne vyhostenie prebehlo súdne pojednávanie v rámci
posudzovania zákonnosti zaistenia žalobcu, kde bolo rozhodnutie žalobcu zrušené, kde žalobca už na
zamýšľanej žiadosti o azyl netrval. Vzhľadom na tieto skutočnosti poukázal zástupca žalobcu na to,
že aj táto situácia potvrdzuje, že žalobca vchádzal do azylových konaní účelovo s cieľom vyhnúť sa

administratívneho vyhostenia z územia SR.

14. Správny súd posudzoval správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3
SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení
podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu

podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

V.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa

oudelenieazylu,aknadosiahnutieúčeluzaistenianiejemožnévyužiťinémenejzávažnéprostriedky,ak
ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal
žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s
cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

17. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas
zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.

18. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.

19. Podľa § 88a ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenia § 89 až 100 sa primerane vzťahujú aj

na žiadateľa o udelenie azylu.

20. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie

presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

21. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.22. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku
1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto
povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.

O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho
príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

23. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

24. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že ide o správnu žalobu podľa § 221 ods.1 SSP, ktorou

sa domáha podľa § 230 ods.1 SSP zrušenia rozhodnutia o zaistení a zároveň aj prepustenia
zo zaistenia. Predmetom súdneho prieskumu je teda zákonnosť samotného rozhodnutia o zaistení
vydaného žalovaným podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincova zároveň aj posúdenie,
či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať
stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle §

90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby
zaistenia].

25. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcove námietky, ktoré v žalobe obsiahol,
sú v podobe rozsiahlych citácií zákonných ustanovení a judikatúry a všeobecných konštatovaní

o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným ako aj o nesprávnych skutkových zisteniach
a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré bez ďalšieho poskytnutia konkrétnych skutočností týkajúcich
sa žalobcu a jeho žiadosti o udelenie azylu nemôžu byť relevantné. Zároveň k týmto námietkam uvádza
všeobecnétvrdeniaotom,žedržaniesavzaistenístaloneúčelnýmzdôvodu,žeexistujereálnamožnosť
vyhostenia žalobcu.

26. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom v znení, ako ich
naformuloval (nesprávne právne posúdenie, nesprávne skutkové zistenia, neodôvodnenie dĺžky doby
zaistenia),relevanciuaposúdiťichakodôvodné,správnysúdsijevedomý,žesprávnužalobuvoveciach
zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že

môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe.
Neformálny prístup sa prejavuje napríklad v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej žaloby
možno logicky vychádzať z toho, že žalobca s trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak by takýto
záver nebol explicitne vyjadrený v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie. Správny
súd síce nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už

vyplývajú z judikatúry. Ani na základe vlastnej činnosti však správny súd žiaden dôvod pre konštatovanie
nezákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku
dňu rozhodovania nedetegoval.

27. Žalobca bol zaistený žalovaným podľa ustanovenia § 88a ods.1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.

Predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru
správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie azylu
cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť
alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované
postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi, aby

až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali alebo následne
nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na
území Slovenskej republiky, pretože do krajiny, kam má byť vyhostený, sa vrátiť nemôže alebo nechce.
Žalovaný v rámci konania o zaistení neposudzuje splnenie podmienok a dôvodnosť podanej žiadosti o
azyl, to patrí výlučne migračnému úradu, môže posúdiť iba okolnosti a vnútorné pohnútky, ktoré viedli

žalobcu ku jej podaniu a či nebola s ohľadom na jeho správanie podaná zrejme obštrukčne v záujme
oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia
je teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli
zistené skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republikyv dôsledku udelenia azylu. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia podľa citovaného
ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v
priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá

sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa
(prípadne)dostaneopätovneažporozhodnutímigračnéhoúraduonej.Vovzťahukvyhosteniucudzinca
sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec v čase jeho zaistenia
podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo
písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia nevyplýva, že by sa tieto dva

účely mali v prípade trvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov kumulovať.

28. Súd poukazuje na to, že žalobca môže podať žiadosť o udelenie azylu kedykoľvek a realizuje tým
svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo limitované a ktoré mu zákon o azyle priznáva. Túto
skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte ďalších skutočností, ktoré v priebehu zaistenia žalobcu
vyšli najavo, ako napríklad časový horizont blížiaceho sa zrealizovania administratívneho vyhostenia, no

podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia žalobcu, ktoré sám prezentoval napríklad v rámci
výsluchov predchádzajúcich jeho zaisteniam resp. predĺženiam zaistenia a podľa názoru súdu aj jeho
správanie sa počas predchádzajúcich azylových konaní vo vzťahu k jeho predchádzajúcim žiadostiam
o azyl, ak samozrejme takáto situácia u toho ktorého žiadateľa nastala. Pokiaľ sa však žalobca správa
tak, že opakovane podáva žiadosti o azyl stále z iného dôvodu a počas azylových konaní ujde z územia

SR nemôže byť preňho prekvapivé, ak žalovaný vyhodnotí jeho konanie, t. j. podanie žiadosti, s ohľadom
na uvedené, ako účelové.

29.Zodôvodneniarozhodnutiažalovanéhovyplýva,žežalovanýdospelkzáveruoúčelovostižalobcovej
žiadosti o azyl na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, predovšetkým na základe jeho

vyjadrení k predchádzajúcej žiadosti o azyl ako aj k terajšej žiadosti o azyl uvedených v zápisniciach
o podaní vysvetlenia tak, ako to aj žalovaný uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď pri prvej
žiadosti o azyl ako dôvod uviedol že túto podáva z náboženských dôvodov a pri druhej žiadosti o azyl
uviedol, že o azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život, pričom pri svojom vyjadrení do zápisnice v rámci
administratívneho konania o vyhostení dňa 17.07.2023 uviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí

smrť a z Marockého kráľovstva vycestoval z ekonomických dôvodov a o azyl nežiadal, z čoho vyplýva,
že v oboch prípadoch žiadostí o azyl išlo o iný dôvod žiadosti, z čoho možno usudzovať že každá
ztýchtožiadostiajvzhľadomnajehoprvotnévyjadreniedozápisnicevrámcikonaniaoadministratívnom
vyhostení bola účelová. Zároveň ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia žalovaný vychádzal aj
z výsledkov šetrenia v informačných systémoch MV SR a PZ ako aj z rozhodnutia Migračného úradu MV

SR evidovaného pod ČAS: MU-PO-356/2023-Ž zo dňa 31.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
31.08.2024 a z ktorého je zrejmé, že žalobcovi nebol poskytnutý azyl ani doplnková ochrana nakoľko
nesplnil zákonné podmienky pre poskytnutie azylu a doplnkovej ochrany.

30. Súd ešte k týmto svojim záverom dodáva, že zároveň tá skutočnosť, že žalobca opakovane

uvádzal inú identitu dotvára úvahu o jeho účelovom správaní sa s cieľom zmariť alebo oddialiť jeho
administratívne vyhostenie. V rámci správnej úvahy čo do zisteného skutkového stavu žalovaný sám
uvádza, že ide o účelové správanie sa žalobcu, na čo poukázal aj na súdnom pojednávaní.

31. Správny súd v poukazom na vyššie uvedené sa s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne

zisteného skutkového stavu nestotožnil. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré uviedol pri každej jednej
žiadosti o udelenie azylu, z jeho postoja k týmto žiadostiam a z jeho správania sa počas jednotlivých
administratívnych konaní, keď odmietol spolupracovať a vypovedať a uvádzal nepravú identitu, s
poukazom na jeho odchod z územia SR 03.09.2024 sa do Pobytového tábora Rohovce už nedostavil
ako aj s poukazom na už existujúce rozhodnutie o neudelení azylu a doplnkovej ochrany a dôvody

v ňom uvedené, berúc do úvahy to, že doposiaľ nebolo o druhej žiadosti žalobcu o azyl rozhodnuté,
tieto všetky skutočnosti v zásade spoľahlivo odôvodňujú záver, ku ktorému dospel aj žalovaný a to,
že účel zaistenia žalobcu tak ako to súd uviedol vyššie v bode 25 odôvodnenia tohto rozsudku je
osvedčený a v priebehu zaistenia nebol nijako spochybnený alebo vyvrátený zo strany žalobcu. Súd
sa teda stotožnil so záverom žalovaného o tom, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť

o udelenie azyl iba so zámerom oddialiť resp., zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalobca totiž
nemôže byť administratívne vyhostený pokým migračný úrad o jeho žiadosti nerozhodne. Žalovaný
dostatočným spôsobom naplnil zásadu materiálnej pravdy a zistil všetky skutočnosti ktoré boli potrebné
pre dostatočné objasnenie skutkového stavu veci.32. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že ani táto nebola
spôsobilá priviesť zrušenie napadnutého rozhodnutia a prepustenia žalobcu zo zaistenia. Ako už súd

uviedol vyššie žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav a na tento podľa názoru
správneho súdu správne aplikoval ustanovenie § 88a ods.1 písm. c) SSP, ktorého výklad súd uviedol
vyššie v bode 25 odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca v námietke nesprávneho právneho
posúdenia uvádza, že nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal žalovaný, keď uviedol, že je vysoký
predpoklad, že bude žalobca vyhostený, súd k tomuto dodáva, že všetky doposiaľ zistené skutočnosti

a vykonané úkony tak, ako ich popísal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poskytujú predpoklad
úspešnosti vyhostenia, avšak ako to vyplýva z podstaty zaistenia podľa § 88a ods.1 písm. c) zákona
o pobyte cudzincov v prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma
aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1
písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala
až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného

úradu o nej.

33. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd sa nestotožnil ani s touto
námietkou. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o tom, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje riadne
odôvodnenie. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmá správna úvaha, ktorou sa

žalovaný spravoval pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu. Taktiež je dostatočným spôsobom
odôvodnený záver žalovaného o tom, že žalobca podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť
alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a odôvodneniu tohto záveru nie je možné vytknúť
žiadnu nezrovnalosť. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva na akých skutkových podkladoch
a zistenia založil žalovaný svoj záver o účelovosti žalobcovej žiadosti o azyl. Pokiaľ z odôvodnenia

rozhodnutia podľa žalobcu nie je zrejmá správna úvaha o reálnej vyhostiteľnosti žalobcu súd k tomuto
uvádza, že v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu
predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom
podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane
opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej.

34. Pokiaľ išlo o možnosť uplatnenia alternatívneho opatrenia namiesto zaistenia, kasačný súd dospel
k záveru, že touto možnosťou sa žalovaný zaoberal a v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne
zrozumiteľne odôvodnil, prečo k aplikácii miernejších opatrení - tzv. alternatív zaistenia nepristúpil.
Svoj záver o tom, že by sťažovateľ povinnosti uvedené v ustanovení § 89 ods. 1 zákona o pobyte

cudzincov (povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky) nevedel reálne splniť, žalovaný
odôvodnil poukázaním na skutočnosti, že sťažovateľ nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na
území Slovenskej republiky, nemá tu žiadnych príbuzných alebo známych, ktorí by mu ubytovanie
poskytli, a taktiež nemá dostatočné finančné prostriedky.

35. K námietke neodôvodnenia doby zaistenia na individuálnom princípe správny súd uvádza, že táto je
koncipovaná len všeobecne a žalobca v nej neuvádza konkrétne dôvody pre ktoré považuje žalovaným
stanovenú dĺžku doby za nezákonnú. Správny súd je opačného názoru a má za to, že dĺžka doby je
žalovaným v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom korešpondujúcim s aktuálnou judikatúrou
odôvodená. Súd k tomuto uvádza, že čo sa týka maximálne prípustnej lehoty zaistenia cudzinca na

účel podľa § 88a ods.1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88a ods.2 zákona o pobyte
cudzincov túto lehotu odvíja od premisy, že dôvody pre zaistenie cudzinca podľa § 88a ods.1 písm. c)
zákona o pobyte cudzincov trvajú a zároveň toto prekročenie nepresiahlo 6 mesiacov. Keďže žalobca
bol na uvedený účel zaistený dňa 06.12.2024, maximálna lehota zaistenia na tento účel uplynie dňa
06.06.2025, t.j. v deň určený žalovaným v rozhodnutí o zaistení podľa § 88a dos.1 písm. c) zákona

o pobyte cudzincov. Správne žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa jedná o nové azylové
konanie, ktoré bude posudzované nanovo a autonómne spolu k nemu prislúchajúcim lehotám, a preto
aj správne nanovo stanovil dobu zaistenia na účel podľa §8a ods.1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.

36. Pokiaľ ide o neúčelnosť ďalšieho trvania zaistenia k tomuto správny súd uvádza, že pod tým možno

rozumieť skutočnosti, ktorých vznik či existencia viedli k zaisteniu. Do určitej miery sa prelínajú s účelom
zaistenia, ktorého trvanie je v zmysle § 90 ods.1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov potrebné skúmať
počas celej doby zaistenia, pretože dôvody osvedčujú naplnenie účelu zaistenia. V danom prípade
predstavujú tieto dôvody pretrvávajúce vnútorné postoje žalobcu k ním podanej žiadosti o azyl, ktorúžalovaný ako aj správny súd vyhodnotili ako účelovú s cieľom oddialiť resp. vyhnúť sa administratívnemu
vyhosteniu. Tým je naďalej naplnený aj účel zaistenia.

37. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že je správna žaloba
nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

38. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa

§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Protirozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorásapodávanaSprávnomsúdevKošiciachvlehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.