Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202115
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622202115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore (pôvodnej) žalobkyne: A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. XX, XXX XX B., D. E., proti žalovanému:
F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. I. XXXX/XX, XXX XX I. - J., o nahradenie prejavu vôle,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22C/12/2019-66 zo dňa
7. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní ako so žalobcom pokračuje s dedičom po pôvodnej žalobkyni A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B., D. E., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, a to s E. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX B., D. E., zastúpeným JUDr. Katarínou Geškovou,
PhD., advokátkou so sídlom Námestie osloboditeľov 65/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50 178 105.

II. Zmenu žaloby uskutočnenú žalobcom podaním zo dňa 15.08.2022 nepripúšťa.

III. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22C/12/2019-66 zo dňa 7. novembra 2019
v časti výroku I. o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ohľadom

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 16/2209 na pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L.,
obec C. I., okres C. I., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela
KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2 a vo výroku II. mení tak, že žalobu v časti
o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ohľadom spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 618520/7267610 na pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., obec C.
I., okres C. I., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-E č.
2655 – trvalý trávny porast o výmere 899 m2, zamieta.

IV. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22C/12/2019-66 zo dňa 7. novembra 2019
vo zvyšnej časti výroku I. o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom
ohľadom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom
území L., obec C. I., okres C. I., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcela KN-E č. 2666 – orná pôda o výmere 6567 m2 a vo výroku III. zrušuje a vec v tomto rozsahu
vracia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom nahradil

prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v znení uvedenom v časti výroku I. rozsudku, súčasne
žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.), pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
pôvodná žalobkyňa A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. XX, XXX
XX B., Česká republika má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pôvodná žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa
19.06.2019 domáhala proti žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam – parcele

KN-E č. 2666 – orná pôda o výmere 6567 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. L. a parcele KN-E č. 2655
– trvalý trávny porast o výmere 899 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. L., a to za podmienok podľa
kúpnej zmluvy uzavretej medzi K. F. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej
bol vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam povolený pod č. V 249/2019. Podaním zo dňa
27.09.2019 pôvodná žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby s tým, že v petite formulovala kompletný

obsah kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného. Pôvodná žalobkyňa
argumentovala tým,
že z katastra nehnuteľností vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam vyplýva, že K. F. predala svoj
spoluvlastnícky podiel žalovanému bez toho, aby jej ako spoluvlastníčke ponúkla svoj spoluvlastnícky
podiel na predaj. Predmetné nehnuteľnosti boli na žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy,
pričom vklad bol povolený pod spis. zn. V 249/2019 dňa 14.02.2019. Uvádzala, že ohľadom povinnosti

ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj sa primerane aplikuje ust. § 605 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a analogicky podľa ust. § 853 OZ, podľa ktorého musí ponuka v
rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na
predaj, čo znamená odoslanie nielen podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j. predmet kúpy a kúpna
cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prechodu (napr. splatnosť kúpnej

ceny). Ak ide o nehnuteľnosť, ponuka musí byť písomná. K. F. žiaden z týchto úkonov neurobila, a preto
predkupné právo žalobkyne bolo porušené. V prípade porušenia povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky
podiel na predaj má spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, okrem iného nárok domáhať
sa
od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa ust. § 603 ods. 3 OZ za

rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa
rozhodla, že sa bude domáhať od nadobúdateľa, t. j. od žalovaného, aby jej ponúkol spoluvlastnícky
podiel na predaj. Vzhľadom na to, že doposiaľ nedošlo v tejto otázke ku konsenzu, obrátila sa na súd,
aby nahradil prejav vôle žalovaného v kúpnej zmluve, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti uvádzané
v žalobe.

3. Na pojednávaní dňa 08.10.2019 pôvodná žalobkyňa zotrvala na tvrdeniach o porušení predkupného
práva, pričom nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by ona sama nemala záujem o sporné
pozemky. Žalovaný na pojednávaní poukazoval na to, že jeho právna predchodkyňa K. F. si splnila
ponukovú povinnosť v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď e-mailom zaslala žalobkyni
ponuku na predaj jej spoluvlastníckeho podielu, avšak táto bola zo strany žalobkyne odmietnutá. Z

uvedeného dôvodu mal za to, že sa stal riadnym vlastníkom, a preto sú tu splnené podmienky na
zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Súdu predložil viacero dôkazov, ktoré mali potvrdzovať jeho
tvrdenia jednak o realizácii ponukovej povinnosti, ktorá bola odmietnutá, a jednak o tom, že kúpna cena
nebola stanovená na sumu 33.595,- eur, ale na sumu 67.190,- eur, ako to vyplýva z Dodatku č. 1 zo dňa
09.01.2019 ku kúpnej zmluve. Žalovaný zároveň navrhoval, aby vo veci boli vypočutí svedkovia, a to K.

F. a M. F. a tiež, aby súd pripustil vstup ostatných spoluvlastníkov do konania ako intervenientov.
4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovne zisteného skutkového stavu veci.
Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 09.01.2018 predávajúca K. F. previedla na žalovaného nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX (pozemok parcela KN-E č. 2666 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
1/2) a na LV č. XXXX (pozemok parcela KN-E č. 2655 v spoluvlastníckom podiele 618520/7267610).

V zmysle zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu v sume 33.595,- eur. Vo
vzťahu k označeným nehnuteľnostiam Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, povolil vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a to v konaní vedenom pod spis. zn. V 249/2019 dňa 14.
02. 2019. Pozemok parcela KN-E č. 2666 – orná pôda o výmere 6567 m2, k. ú. L. je aktuálne evidovaný
na LV č. XXXX s tým, že spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie

žalovaný v podiele o veľkosti 1/2 a pôvodná žalobkyňa v podiele o veľkosti 1/2. Podľa LV č. XXXX, k.
ú. L. žalovaný disponuje spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela KN-E č. 2655 – trvalý trávny
porast o výmere 899 m2, a to o veľkosti 618520/7267610. Pôvodná žalobkyňa mala spoluvlastnícky
podiel k tomuto pozemku o veľkosti 618520/7267610. Okrem pôvodnej žalobkyne a žalovaného majú
spoluvlastnícke práva k tomuto pozemku aj ďalší spoluvlastníci.

5. Súd prvej inštancie v ďalšom s poukazom na skutočnosť, že žalovanému (ako osobe s právnickým
vzdelaním) boli žaloba, vrátane jej zmeny, ako aj predvolanie na pojednávanie, riadne doručené so
všeobecným poučením, pričom až do otvorenia pojednávania zostal žalovaný úplne pasívny (k žalobesa nevyjadril, neprezentoval žiadne skutkové tvrdenia, ani návrhy na dokazovanie, nepožiadal ani
o predĺženie, resp. odpustenie zmeškania lehoty
na podanie vyjadrenia k žalobe a ani nevysvetlil, aké objektívne dôvody ho viedli k prezentovaniu

skutkových tvrdení a dôkazov až na pojednávaní), a preto dospel k záveru,
že v danom prípade boli naplnené podmienky pre aplikáciu princípu sudcovskej koncentrácie konania
podľa ust. § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V tomto kontexte
súd prvej inštancie uviedol, že nie každé oneskorené predloženie skutkových tvrdení, resp. dôkazov,
môžepodliehaťkoncentrácii,avšakibataké,ktorébybezdôvodnepredĺžilokonanieaviedlobyknutnosti

odročenia pojednávania. Žalovaný
na pojednávaní prezentoval množstvo tvrdení a dôkazov, vo vzťahu ku ktorým sa protistrana nemohla
náležite pripraviť na pojednávanie. Rovnako to platí aj pre konajúci súd, ktorý týmto spôsobom nemohol
náležite reagovať na úplne nové skutočnosti a dôkazy. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za
to, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak sa týmito tvrdeniami a dôkazmi nezaoberal.
Preto tiež zamietol návrhy na dokazovanie výsluchom svedkov a návrh na vstup intervenientov. V

prípade druhého procesného návrhu navyše nevidel dôvod akokoľvek zisťovať stanovisko ostatných
spoluvlastníkov, keďže konanie o nahradenie prejavu vôle sa týka porušenia práva konkrétneho
spoluvlastníka
(v danom prípade žalobkyne). Pokiaľ sa ostatní spoluvlastníci necítia dotknutí na svojich právach, nie je
dôvodné skúmať ich vzťah k sporným otázkam. Aj napriek tomu, že sa z uvedeného dôvodu nezaoberal

jednotlivými listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný
na pojednávaní, len v rámci svojich nezáväzných úvah považoval súd prvej inštancie
za opodstatnené poukázať na spôsob formulácie dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 09.01.2019
(v kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom vkladového konania sa uvádza dátum 09.01.2018,
pravdepodobne išlo o chybu v písaní). Tento bol vpísaný do pôvodnej kúpnej zmluvy ručne na jej

stranu 3 s tým, že pokračoval na ďalšej strane, ktorá už nebola číslovaná. Dodatok bol datovaný
dňom 09.01.2019, teda totožným dátumom uvádzaným v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalovaný
na pojednávaní. Bolo preto pre súd prvej inštancie nepochopiteľné, prečo pri uzavretí uvádzaného
dodatku nebol dodržaný formálny postup jeho spísania prostriedkami výpočtovej techniky a následného
doručenia katastrálnemu orgánu. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní tvrdil, že kúpna cena za sporné

pozemky bola podstatne vyššia a poukazoval práve na tento dodatok, išlo o dôkaz, ktorý vyvolal
opodstatnené pochybnosti o jeho vierohodnosti, a to najmä z dôvodu následného postupu žalovaného
a jeho právnej predchodkyne, ktorí katastrálnemu orgánu predložili len zmluvu znejúcu na nižšiu kúpnu
cenu, ktorú vzal za základ svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie.
6. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR – rozsudok spis. zn. 4Cdo/48/2009 zo

dňa 30.06.2010, v zmysle ktorého sa môže oprávnený spoluvlastník z predkupného práva pri porušení
povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu
predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne
neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle

nadobúdateľa (§ 229 CSP), súd prvej inštancie dospel k záveru,
že pôvodnej žalobkyni ako spoluvlastníčke patrilo podľa ust. § 140 OZ predkupné právo v prípade,
ak sa právna predchodkyňa žalovaného rozhodla predať svoje spoluvlastnícke podiely. Vychádzajúc z
tvrdení formulovaných v žalobe, konštatoval, že právna predchodkyňa žalovaného si nesplnila svoju
ponukovú povinnosť, a preto považoval základ nároku za opodstatnený. Tento však mohla pôvodná

žalobkyňa uplatniť len do výšky jej spoluvlastníckeho podielu. Ak teda v spore požadovala, aby súd
nahradil prejav vôle žalovaného vo vzťahu k podielu o veľkosti 618520/7267610 na pozemku parcela
KN-E č. 2655, evidovanom na LV č. XXXX, tento jej žalobný návrh nebol opodstatnený v celom rozsahu.
Pôvodná žalobkyňa si mohla uplatniť právo len do výšky svojho podielu, a to 618520/7267610 z podielu,
ktorý prislúcha žalovanému. Jej podiel o veľkosti 618520/7267610 z podielu žalovaného o veľkosti

618520/7267610 po matematickom výpočte predstavoval podiel o veľkosti 16/2209. Pokiaľ ide o podiel
žalovaného na pozemku parcele KN-E č. 2666, evidovanom na LV č. XXXX, žalovaný nárok pôvodnej
žalobkyne bol plne opodstatnený. Ak si teda pôvodná žalobkyňa uplatnila svoje práva nad rámec jej
spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k pozemku parcele KN-E č. 2655, evidovanej na LV č. XXXX, k.
ú. L., súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného, len pokiaľ ide o časť podielu žalovaného, a

to v rozsahu podielu o veľkosti 16/2209. S uvedeným súvisela aj modifikácia kúpnej ceny vo výroku
rozsudku (oproti petitu žaloby), ktorú súd prvej inštancie zistil z kúpnej zmluvy, obsiahnutej v spise
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, spis. zn. V 249/2019 a túto ustálil, aj napriek
tvrdeniam žalovaného o výške 20,- eur / m2, na výšku 10,- eur / m2 (33.595,- eur delené celkovouvýmerou predaných pozemkov 3283,5 m2 a 76 m2). Kúpnu cenu tak súd prvej inštancie vyčíslil za
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na pozemku parcela KN-E č. 2666 na sumu 32.835,- eur a za
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 16/2209 na pozemku parcela KN-E č. 2655 na sumu 65,12 eur, spolu

tak na sumu 32.900,12 eur.
7. Zároveň sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s formuláciou petitu žalobného návrhu, kde pôvodná
žalobkyňa žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu. Túto
formuláciu považoval súd prvej inštancie zrejme za vychádzajúcu zo staršej judikatúry, pričom podľa
jeho názoru aktuálne ustálená rozhodovacia činnosť súdov stabilne, v prípade konania v zmysle ust.

§ 603 ods. 3 OZ, výslovne používa pojem „nahradenie prejavu vôle žalovaného“ a tomuto tak aj
prispôsobil formuláciu výroku rozsudku. Túto modifikáciu nepovažoval za neoprávnený zásah, resp.
za neoprávnenú opravu žalobného petitu, keďže pôvodná žalobkyňa žalobu označila ako žalobu o
nahradenie prejavu vôle. Rovnako upravil aj nesprávne označenie „správa katastra“ v petite žaloby,
keďže aktuálne rozhodujú o vklade do katastra nehnuteľností okresné úrady, pričom použil všeobecný
pojem „katastrálny orgán“.

8. Napokon súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol s odkazom na ust.
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom priznal pôvodnej žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to aj napriek tomu, že nevyhovel žalobe v celom rozsahu.
Podiel, vo vzťahu ku ktorému si pôvodná žalobkyňa nemohla uplatňovať svoje práva, predstavoval
v celkovom vyčíslení len nepatrnú časť, a preto na ňu súd prvej inštancie neprihliadal. Nesúhlasil s

argumentáciou žalovaného, že vzniknutý stav nezavinil, pretože ponukovú povinnosť podľa jeho názoru
nesplnila jeho právna predchodkyňa K. F.. V prípade žalovaného ide o osobu s právnickým vzdelaním,
ktorá pri vykonávaní právnych úkonov musí vedieť, že pri nedodržaní kogentných právnych ustanovení,
sa vystavuje riziku uplatnenia žalobného nároku na súde. Navyše žalovanému bola riadne doručená
žaloba, ako aj predvolanie na pojednávanie, čo znamená,

že ešte pred otvorením pojednávania mohol vykonať všetky úkony smerujúce k náprave vzniknutého
protiprávneho stavu, čo sa však nestalo.
9.Protirozsudkuvcelomjehorozsahupodalnasúdeprvejinštanciedňa20.11.2019žalovanýodvolanie,
a to s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pričom žiadal odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný

konkrétne namietal, že súd prvej inštancie mu mal v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP doručiť žalobu, a to aj
jej zmeny a umožniť sa mu vyjadriť v určenej lehote. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, čím došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie mu doručil žalobu zo dňa 27.09.2019,
ale neposkytol mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ďalej žalovaný namietal tvrdenia pôvodnej žalobkyne
vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam, že K. F. mu predala svoj spoluvlastnícky podiel bez toho, aby

ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel pôvodnej žalobkyni ako spoluvlastníčke. Toto tvrdenie podľa neho
neobstálo vzhľadom na ním predložený listinný dôkaz ešte pred zákonnou koncentráciou konania (§
154 CSP), ktorý preukazuje písomnú ponuku podľa ust.
§ 605 OZ jeho právnej predchodkyne zo dňa 05.09.2018, adresovanú pôvodnej žalobkyni a následne
písomné odmietnutie ponuky pôvodnou žalobkyňou dňa 06.09.2018 (§140 OZ). Súd prvej inštancie tak

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný tiež namietal, že
neobstojí ani to, že sa k žalobe písomne nevyjadril, a to vzhľadom na skutočnosť, že súdu prvej inštancie
náležite objasnil dôvody tejto skutočnosti, teda, že nevlastní internetové pripojenie, že predmetné prílohy
doručenia nebolo možné zobraziť a z uvedeného dôvodu sa nevyjadril na výzvu súdu prvej inštancie
v stanovenej sudcovskej lehote. Ďalej žalovaný namietal, že zmenou žaloby zo dňa 27.09.2019, jemu

doručenej dňa 02.10.2019, mu súd prvej inštancie neposkytol lehotu na vyjadrenie v zmysle ust. § 167
ods. 2 CSP. Na podklade uvedených skutočností sa domnieval, že sa má vyjadriť na pojednávaní dňa
08.10.2019 pred súdom prvej inštancie, ako aj predložiť listiny preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný
namietal tiež záver súdu prvej inštancie o výške kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.01.2019,
a to vzhľadom k tomu, že na pojednávaní dňa 08.10.2019 predložil originál kúpnej zmluvy a dodatok

č.1 k nej zo dňa 09.01.2019, ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktorým sa menila a dopĺňala predmetná
zmluva. Na podporu svojich tvrdení navrhoval vypočuť svedkov K. F., k veci písomnej ponuky zo dňa
05.09.2018, spísaniu dodatku č. 1 predmetnej kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny a M. F. k veci
poskytnutia pôžičky na úhradu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie nepripustil dôkaz výsluchom týchto
svedkov a súvisiacich listín, čím mu podľa ust. § 365 CSP ods. 1 písm. b) CSP nesprávnym procesným

postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý proces. K vykonanej sudcovskej koncentrácii konania žalovaný namietal, že
vôľou zákonodarcu premietnutou do ust. § 153 CSP asi nebolo uprieť procesným stranám právona spravodlivý proces, a to hlavne v prípadoch keď sa jedná vzhľadom na listinné dôkazy (písomná
ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa 05.09.2018 a jej odmietnutie pôvodnou žalobkyňou zo
dňa 06.09.2018 pre nedostatok finančných prostriedkov) o zjavne nedôvodnú žalobu. Napokon žalovaný

namietal, že súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán modifikoval žalobu do takej miery, že zmenil
podstatné náležitosti obsahu nahradenia prejavu, ktorý sa týka kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1 zo dňa
09.01.2019, a to konkrétne: a) predmet zmluvy na LV č. XXXX pozemok parcela KN-E č. 2655 – trvalý
trávny porast o výmere 899 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 618520/7267610, k. ú. L., pričom
bez návrhu strán súd prvej inštancie upravil podiel k predmetu prevodu na zlomok 16/2209 k celku, b)

kúpnu cenu v sume 67.190,- eur v zmysle spornej kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 na sumu 32.900,12
eur. Na záver žalovaný ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
namietal, že hoc súd prvej inštancie konštatoval, že nevyhovel žalobe v celom rozsahu (§ 255 ods. 2
CSP) priznal pôvodnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. On však konanie nespôsobil
a nevyvolal (§ 256 ods. 2 CSP). Pôvodná žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepokúsila o urovnanie
sporu pred podaním žaloby, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
10. Pôvodná žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k argumentácii, že súd prvej
inštancie neposkytol žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie k žalobe v zmysle ust. § 167 ods.
3 CSP, uviedla, že žalovaný mal zrejme na mysli zmenu žaloby zo dňa 27.09.2019. V tejto súvislosti
mala za to, že CSP nestanovuje súdu žiadnu povinnosť poskytnúť žalovanému primeranú lehotu mimo

pojednávania na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu žaloby. Na zmenu žaloby sa už vôbec nevzťahuje
ust. § 167 ods. 3 CSP, ktoré sa týka doručovania vyjadrenia žalovaného a výzvy na repliku žalobcovi.
Vzhľadom na to, že v tomto spore sa žalovaný vôbec nevyjadril, hoci mu bola žaloba doručená, súd
prvej inštancie ani nemohol st. § 167 ods. 3 CSP aplikovať. Ďalej pôvodná žalobkyňa s poukazom na
znenie ust. § 142 ods. 1 a 2 CSP uviedla, že rozhodovanie o zmene žaloby je plne v diškrécii súdu, ktorý

zásadne zohľadňuje dve kritériá uvedené v ust. § 143 CSP, a to výsledky doterajšieho priebehu konania
a príslušnosť pre zmenenú žalobu. Zmena žaloby sleduje hospodárnosť konania a je teda nezávislá od
vyjadrenia žalovaného. Žalovaný mal však každopádne
na pojednávaní príležitosť vyjadriť sa k zmene žaloby zo dňa 27.09.2019, avšak vôbec sa proti jej
pripusteniu nevyjadril, z čoho možno usudzovať, že nemal námietky. Koniec koncov, zmena žaloby sa

týkala zmeny ohľadom tvrdenia o výške spoluvlastníckeho podielu
vo vzťahu k parcele KN-E č. 2655, kde v pôvodnej žalobe bol uvádzaný podiel 1/2, pričom správne mal
byť 618520/7267610. Žalovaný k tomuto tvrdeniu v zásade ani nemohol nič uviesť, keďže to vyplýva aj
z LV č. XXXX pre k. ú. L.. Preto by trvanie žalovaného
na poskytnutí priestoru na vyjadrenie bolo samoúčelné a len formalistické. Ďalšia zmena sa týkala

žalobného petitu, ktorá reflektovala uvedenú zmenu, ako aj úpravu petitu v dôsledku zistenia všetkých
náležitostí kúpnej zmluvy, ktorá bola pôvodnej žalobkyni zaslaná súdom
na základe vyžiadania z príslušného okresného úradu. K tomuto tiež žalovaný nemal čo uviesť, keďže
ide o dispozíciu pôvodnej žalobkyne so žalobou a nemá to vplyv na predmet sporu. Pôvodná žalobkyňa
sa tiež vyjadrila k tvrdeniu žalovaného, že jej K. F. písomne ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na

predaj a že žalobca to preukázal v rámci zákonnej koncentrácie. Toto tvrdenie žalovaného označila
za nepravdivé, ale hlavne nejasné a neurčité. Keď žalovaný tvrdil, že došlo k písomnej ponuke,
mal ju konkrétne uviesť, odkázať na konkrétny text, ktorý jej bol zaslaný, preukázať, že ponuka sa
týkala výslovne a nepochybne pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, preukázať aké podmienky jej
ponúkala K. F., ďalej že táto ponuka jej bola riadne doručená a že jej bola poskytnutá primeraná lehota

na odpoveď, ako aj to, že bola dodržaná ponúkaná výška kúpnej ceny pri prevode na žalovaného.
K preukázaniu písomnej ponuky v rámci koncentrácie pôvodná žalobkyňa uviedla, že pre sporové strany
platí predovšetkým sudcovská koncentrácia, o ktorej bol žalovaný riadne poučený. V zmysle sudcovskej
koncentrácie sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Žalovaný je navyše právne vzdelaný a aj z tohto dôvodu si musel byť vedomý svojich procesných

povinností. Žalovaný dôkazy predložil až na pojednávaní len z dôvodu predlžovania súdneho konania.
Sudcovská koncentrácia slúži práve na eliminovanie takýchto situácií. Súd prvej inštancie mohol v tomto
prípade dokonca rozhodnúť aj kontumačným rozsudkom podľa ust. § 273 CSP, dal však žalovanému
príležitosť, aby bola jeho vec v jeho prítomnosti prejednaná. K obrane žalovaného, že sa k žalobe
nemohol vyjadriť, pretože nemal internetové pripojenie a že sa mu nedali otvoriť prílohy, pôvodná

žalobkyňa uviedla, že táto neobstojí, pretože ak nemohol urobiť svoje podanie včas, mohol požiadať
o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Žalovaný tiež nepreukázal, že mal naozaj problémy s internetom.
Napokon problémy s internetom ako dôvod aj tak nemôže obstáť, keďže každá osoba musí zabezpečiť
reálnu ochranu svojich práv. K predloženej kúpnej zmluve s dodatkom č. 1 pôvodná žalobkyňa uviedla,že z kópie tejto listiny vyplýva, že dodatok bol vpísaný rukou do strany 3 kúpnej zmluvy zo dňa
09.01.2019, pričom pokračoval na ďalšej, nečíslovanej strane. Dodatok č. 1 menil kúpnu cenu na
67.190,-eur(t.j.20eur/m2),pričomdodatokč.1nebolpodpísanýprednotárom,nespĺňaltedanáležitosť

formy. Zároveň malo ísť o dodatok podpísaný v ten istý deň, tak to uvádzal aj žalovaný na pojednávaní
(zrejme pre chybu v písaní je dátum uvedený ako 09.01.2018, resp. je to čiastočne nečitateľné). To, že
bol dodatok č. 1 uzatvorený v tento deň je viac než pochybné, keďže na Okresný úrad Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, bola zaslaná kúpna zmluva bez dodatku č. 1. Išlo teda len o následné a podvodné
konanie žalovaného, ktoré môže mať aj trestnoprávne dôsledky, s úmyslom presvedčiť súd, že kúpna

cena bola 20 eur / m2. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán
modifikoval žalobu (zmena veľkosti podielu k pozemku parcela KN-E č. 2655 z 618520/7267610
na 16/2209), pôvodná žalobkyňa uviedla len toľko, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Pokiaľ ide o kúpnu cenu určenú súdom prvej inštancie vo výške 32.900,12 eur, ide
o kúpnu cenu, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti žalovaným nadobudnuté, pričom táto kúpna cena
bola súdu riadne preukázaná. Na záver sa pôvodná žalobkyňa stotožnila s odôvodnením rozhodnutia

súdu prvej inštancie ohľadom nároku
na náhradu trov konania.
11. Žalovaný v odvolacej replike namietal, že v danom prípade nešlo o formalistickú zmenu žaloby,
naopak, pri pôvodnom žalobnom návrhu by išlo o dôvod na zamietnutie žaloby ako takej. Súčasne
žalovaný zopakoval svoje tvrdenia o riadnej písomnej ponuke jeho právnej predchodkyne K. F. pôvodnej

žalobkyni. Písomný dôkaz o tom predložil
na pojednávaní a súčasne navrhol výsluch K. F. ako svedka, ale aj napriek tomu, súd prvej inštancie
aj napriek tomuto podstatnému dôkazu rozhodol, že na dôkaz nebude prihliadať, a to pred vyhlásením
zákonnej koncentrácie konania. Tento postup považoval za porušenie jeho práva na spravodlivý súdny
proces. Ďalej žalovaný uviedol,

že o predĺženie sudcovskej lehoty je možné požiadať, len za predpokladu, že adresátovi je doručený
samotný obsah listiny. Žalovaný taktiež poukazoval na skutočnosť, že je fyzickou osobou, nie
advokátom. Teda mu nevyplývala povinnosť komunikovať zo súdom elektronicky, preto je dôvodné
predpokladať, že ak ani opakovane nie je možné obsah žaloby doručiť elektronicky, doručí sa písomne.
Žalovaný mal v ďalšom za to, že dôvody vyhotovenia dodatku č.1 zo dňa 09.01.2019 riadne objasnil vo

svojej výpovedi zo dňa 08.10.2019. Na podporu svojich tvrdení navrhoval vypočuť svedkov K. F. a M. F.
a predložil listinné dôkazy - zmluvu o pôžičke zo dňa 05.03.2019, zmluvu
o pôžičke zo dňa 21.03.2019, výpis z bežného účtu v N. B. M. a úradne overené čestné prehlásenie
K. F. zo dňa 08.07.2019. Na žiaden z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie neprihliadol, odmietol
ich vykonanie, a to pred vyhlásením zákonnej koncentrácie dokazovania, napriek skutočnosti, že mal

pochybnosť o predloženej kúpnej zmluve zo dňa 09.01.2019 v úplnom znení. Súd prvej inštancie
tak nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napokon žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie neskúmal ani dôvody naliehavého právneho záujmu žalobkyne.
12. Pôvodná žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že ak aj žalovaný namietal, že sa mal možnosť
vyjadriťkzmenežaloby,totojehovyjadreniesamôžedotýkaťlensamotnejzmenyžaloby,anieostatných

skutkových a právnych dôvodov uvedených v pôvodnej žalobe. Žalovaný súčasne mal možnosť sa
vyjadriť k zmene žaloby aj písomne pred pojednávaním, keďže mu toto podanie bolo doručené dňa
02.10.2019 a pojednávanie sa konalo dňa 08.10.2019. Žalovaný k zmene žaloby na pojednávaní
nič nenamietal a ani neuviedol. Podstatu jeho vyjadrenia na pojednávaní tvorili nové skutočnosti
a dôkazy, ktoré sa týkali pôvodnej žaloby a ktoré mal možnosť produkovať pred pojednávaním. Ak

by ich chcel súd prvej inštancie vykonať, musel by pojednávanie odročiť. Ohľadom písomnej ponuky
právnej predchodkyne žalovaného, pôvodná žalobkyňa zotrvala na svojich námietkach uvedených už
vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. V tomto kontexte považovala výsluch svedka K. F. za právne
irelevantný, keďže spôsobilosť preukázať skutkové tvrdenia žalovaného má len listinný dôkaz, keďže
v danom prípade muselo ísť o písomnú ponuku. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že žalovaný je subjektom,

ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu. Súd je teda povinný doručovať
mu písomnosti len
do tejto elektronickej schránky. Táto povinnosť súdu vyplýva z ust. § 105 CSP. Doručovanie
prostredníctvom doručujúceho orgánu, najčastejšie Slovenskej pošty, a.s. (zrejme to má
na mysli žalovaný, keď hovorí o doručení písomne) môže súd využiť len za predpokladu,

že nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (§ 106 ods. 1 CSP), t. j.
ak adresát túto schránku nemá aktivovanú. To, že súd jednoducho nemôže doručovať prostredníctvom
doručujúceho orgánu je logické, keďže od osoby s aktivovanou elektronickou schránkou podľa
osobitného predpisu nemožno očakávať, že si bude pravidelne fyzicky kontrolovať poštovú schránku,keďže písomnosti od orgánov sa jej tam nedoručujú. Vo vzťahu k predloženej kúpnej zmluve s dodatkom
č. 1 pôvodná žalobkyňa zotrvala
na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Bola naďalej presvedčená, že išlo o vpísanie dodatku až

následne, po začatí súdneho sporu.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), konštatujúc, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie, čo do jeho výrokov I. a III. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) a včas (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania

postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Odvolanie
žalovaného v ostatnej časti, t. j. proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku II., ktorým bola vo
zvyšnej časti žaloba zamietnutá (výrok II.), z dôvodu podľa ust. § 386 písm. b) CSP, t. j. z dôvodu
odvolania podaného neoprávnenou osobou, odmietol. Napokon odvolací súd rozhodol, že žalovaný má
proti pôvodnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

14. Zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku I. odôvodnil odvolací súd tým,
že po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že opravný prostriedok žalovaného
proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe bol dôvodný.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej časti považoval
za založené na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Aj keď súd prvej

inštancie zvolil správnu právnu normu, nesprávne ju aplikoval na daný skutkový stav veci. Súd prvej
inštancie rozsudkom (vo výroku I.) nahradil prejav vôle žalovaného z dôvodu, že pôvodnej žalobkyni ako
podielovej spoluvlastníčke sporných nehnuteľností porušením jej predkupného práva podľa ust. § 140
OZ vzniklo v zmysle ust. § 603 ods. 3 v spojení s ust.
§ 853 ods. 1 OZ právo, aby jej žalovaný ako nadobúdateľ sporných nehnuteľností ponúkol tieto na

predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol, pričom žalovaný si tomuto právu pôvodnej
žalobkyne korešpondujúcu povinnosť nesplnil. Pokiaľ ide o rozsah uplatneného práva pôvodnej
žalobkyne týkajúceho sa pozemku parcela KN-E č. 2655 – trvalý trávny porast o výmere 899 m2,
k. ú. L., t. j. pokiaľ ide o veľkosť spoluvlastníckeho podielu k tomuto pozemku, ktorý bola (v prípade
porušenia jej predkupného práva) pôvodná žalobkyňa oprávnená požadovať od žalovaného na predaj,

sa odvolací súd stotožnil s týmto čiastkovým záverom súdu prvej inštancie, že pôvodná žalobkyňa by
bola oprávnená požadovať nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od K. F., ale len jeho
pomernú časť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (§ 140 veta druhá OZ). Pôvodnou
žalobkyňou súčasne nebolo ani len tvrdené, že by sa v danom prípade niektorý z ďalších podielových
spoluvlastníkov vzdal svojho predkupného práva, resp. uplatnenia práva z porušenia jeho predkupného

práva. Vo všeobecnosti odvolací súd uviedol, že podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, je súd viazaný žalobným
návrhom žalobcu (s výnimkami uvedenými v ust. § 216 ods. 2). Z tohto tak vyplýva, že súd nemôže
priznať žalobcovi viac, ako požadoval žalobou, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval
(teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi
priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený.

V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon (§ 229 CSP) je súd pri
svojomrozhodovaníviazanýžaloboutak,žetejtožalobe,čodopodstatnýchnáležitostídanéhoprávneho
úkonu, môže buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, inak povedané nemôže takejto žalobe vyhovieť len
čiastočne. V kontexte s týmto poukázal odvolací súd na to, že predmet kúpnej zmluvy, ako aj dojednanie
o cene, sú nepochybne podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy (§ 588 OZ), kedy by súd zásahom

do týchto náležitostí kúpnej zmluvy vytvoril stav, ktorého účinky by žalobca nezamýšľal vyvolať. Z tohto
dôvodu tak súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], keď
žalobe žalobkyne vyhovel čiastočne, pričom v danom právnom úkone, na ktorého uzavretie žalobkyňa
navrhovala uložiť povinnosť žalovanému, modifikoval predmet kúpnej zmluvy a kúpnu cenu. Súd prvej
inštancie tak v danom prípade nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu s inými podstatnými

náležitosťami, ako požadovala pôvodná žalobkyňa, teda nahradil prejav vôle žalovaného smerujúci k
uzavretiu právneho úkonom s iným obsahom, k uzavretiu akého smerovala vôľa pôvodnej žalobkyne.
V tomto prípade by právoplatnosťou napadnutého rozsudku nedošlo k uzavretiu právneho úkonu medzi
stranami sporu, ako to vyplýva z ust. § 229 CSP, keďže by nahradením prejavu vôle žalovaného nedošlo
zo strany žalovaného k akceptácii (prijatiu) návrhu pôvodnej žalobkyne na uzavretie zmluvy (§ 44 OZ;

v danom prípade za tento návrh bolo potrebné považovať žalobu). S ohľadom na túto skutočnosť, ako
aj na už konštatovanú správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že v prípade porušenia svojho
predkupného práva sa pôvodná žalobkyňavo vzťahu k pozemku parcela KN-E č. 2655 – trvalý trávny porast o výmere 899 m2, k. ú. L., nemohla voči
žalovanému domáhať, aby jej ponúkol celý, na podklade kúpnej zmluvy uzavretej s K. F., nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel na predaj, tak nebolo možné žalobe pôvodnej žalobkyne ako celku vyhovieť,

a preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku
I. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na uvedené dôvody sa už pre nadbytočnosť
odvolací súd nezaoberal ďalšími žalovaným uvedenými odvolacími dôvodmi.
15. Pokiaľ žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj čo do jeho výroku
II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti (vo zvyšnom rozsahu uplatneného spoluvlastníckeho podielu k

pozemku parcela KN-E č. 2655) zamietnutá, odvolací súd dospel k záveru, že právo podať odvolanie
prináleží len tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade žalovanému
zamietnutím žaloby v jej zvyšnej časti žiadna ujma na jeho procesných právach spôsobená nebola, a
preto žalovaný nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania (§ 359 CSP).
16. Proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 27.05.2020 podala pôvodná žalobkyňa dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ust. § 420 písm. f) CSP a z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Vo vzťahu

k porušeniu jej procesných práv v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP, okrem nepreskúmateľnosti a
nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zásadne namietala nesprávny procesný
postup odvolacieho súdu, ktorý porušil ust. § 382 CSP, čím bolo pre ňu rozhodnutie odvolacieho súdu
absolútne prekvapivé. Zdôraznila, že počas konania na súde prvej inštancie sa súd prvej inštancie,
ani žalovaný (a to ani v odvolaní) nezaoberali viazanosťou súdu žalobným návrhom v tom zmysle, že

nie je možné o žalobe rozhodnúť tak, že sa v časti zamietne. Táto otázka nebola vôbec predmetom
argumentácie v rámci konania a tak pôvodná žalobkyňa nemala príležitosť a ani potrebu sa k týmto
ustanoveniam vyjadrovať. Poukázala na to, že odvolací súd aplikoval ust. § 216 ods. 1 CSP, § 588 a § 44
OZ, ktoré neboli v rozhodnutí súdu prvej inštancie ani len spomenuté. Namietala, že súd prvej inštancie
sa v konaní vôbec nezaoberal viazanosťou súdu týmto typom žaloby podľa ust.

§ 216 CSP, ani výkladom ust. § 229 CSP v otázke viazanosti touto žalobou. Nijakým spôsobom
nezmienil, že žaloba má charakter návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle ust. § 44 OZ a že jej obsahovými
náležitosťami sú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa ust.
§588OZ.Kporušeniuprocesnýchprávvzmysleust.§420písm.f)CSPmalopodľapôvodnejžalobkyne
dôjsť aj arbitrárnym výkladom práva zo strany odvolacieho súdu, ktorý

v otázke deliteľnosti predmetu konania, a teda, či možno žalobu v takomto spore aj čiastočne zamietnuť,
zvolil taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona.
Spornou bola okrem toho, či existujúce dva nároky na nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej
zmluvy sú samostatnými a oddeliteľnými nárokmi, aj otázka, či môže súd v konaní o uloženie povinnosti
prejavu vôle nahradiť prejav vôle vo vzťahu k pozemku parcela KN-E č. 2655 v nižšom rozsahu

(namiesto požadovaného podielu o veľkosti 618520/7267610 len v rozsahu podielu o veľkosti 16/2209).
Mala za to, že v tomto ponímaní jej žaloba nebola návrhom na uzavretie zmluvy a tento prípad žaloby
o nahradenie prejavu vôle pri porušení predkupného práva nie je možné porovnávať s konaniami
o nahradenie prejavu vôle pri porušení povinnosti uzavrieť zmluvu v zmysle zmluvy o budúcej zmluve
podľa ust. § 50a OZ, pri ktorej sú podstatné náležitosti zmluvy už jasne dané samotnou zmluvou

o budúcej zmluve. Ohľadom právneho posúdenia sporu pôvodná žalobkyňa nesúhlasila s takou
argumentáciou odvolacieho súdu, ktorá nepripustila žalobu zamietnuť aj len v časti. V nadväznosti na
uvedené sformulovala dielčie právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zatiaľ neboli
vyriešené t. j. či existujúce dva nároky na nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy sú
samostatnými a oddeliteľnými nárokmi (či je predmet sporu v takom prípade deliteľný), či môže súd v

konaní o uloženie povinnosti prejavu vôle nahradiť prejav vôle vo vzťahu k jednému z dvoch pozemkov
v nižšom rozsahu a či je žaloba v tomto spore návrhom na uzavretie zmluvy. Mala za to,
že odvolací súd uvedené otázky posúdil nesprávne a v protiklade so súdom prvej inštancie. Z týchto
dôvodov navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, resp. aby ho zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.
17. Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
18. Splnomocnená zástupkyňa pôvodnej žalobkyne následne oznámila dovolaciemu súdu,
že dedičské konanie po pôvodnej žalobkyni, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, bolo právoplatne skončené
uznesením Mestského súdu v Brne spis. zn. 59D/812/2021 zo dňa 23.11.2021 tak, že pozemky, ktoré

sú predmetom sporu nadobudol syn žalobkyne E. B.. Výpismi z LV č. XXXX M. D. XXXX, pre k. ú. L.
doložila, že vlastnícke právo dediča k predmetným nehnuteľnostiam je zapísané aj na listoch vlastníctva
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. S ohľadom na uvedené žiadala v zmysle ust.§ 63 ods. 1, ods. 2 CSP dovolací súd, aby rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom žalobkyne E. B.
a zároveň predložila plnomocenstvo na jeho zastupovanie.
19. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací (§ 35 CSP), o podanom dovolaní pôvodnej žalobkyne rozhodol

uznesením spis. zn. 4Cdo/20/2021 zo dňa 29.06.2022 tak, že pokračoval v dovolacom konaní ako so
žalobcom s právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne s jej dedičom E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. XXX/XX, B., Česká republika (výrok I. uznesenia) a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spis. z.
6Co/61/2020 zo dňa 27.05.2020 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
20. Dovolací súd s odkazom na ust. § 63 ods. 1 až 3, § 65 ods. 1 a s ust. § 438 ods. 1 a 2 CSP

pokračoval v dovolacom konaní s dedičom pôvodnej žalobkyne s E. B. (ďalej „žalobca“) pretože úmrtím
strany (fyzickej osoby) dochádza k strate jej procesnej subjektivity (por. § 61 CSP a § 7 OZ) a k
tejto právnej skutočnosti došlo v posudzovanej veci po začatí dovolacieho konania na strane pôvodnej
žalobkyne (dovolateľky). Svoj postup odôvodnil tým, že žaloby na nahradenie prejavu vôle sú konštantne
považované za žaloby na plnenie, lebo žalobný petit smerujúci k nahradeniu prejavu vôle za žalovaného
smeruje k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať

„povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP), čo znamená, že petit smeruje k tomu, aby súd žalovanému
uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu, čím fakticky ide o žalobu na plnenie. V zmysle ust. § 63 ods. 2
veta prvá CSP pritom súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor, pričom z povahy
veci vyplýva, že majetkovým sporom sú predovšetkým spory, predmetom ktorých je nejaké plnenie a
spory, predmetom ktorých je subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. Dovolací súd

považoval za potrebné zohľadniť aj skutočnosť,
že pokiaľ ide o právnu úpravu vecného predkupného práva obsiahnutého v ust. § 140 OZ, z hľadiska
obsahu, účinkov a výkonu nič nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853 OZ) na tieto právne
vzťahy primerane použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve zaradená do ôsmej časti
druhej hlavy druhého oddielu v ust. § 602 až § 606. A ak aj podľa doslovného znenia ust. § 604 OZ

predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby
a nemožno ho previesť na inú osobu, Najvyšší súd SR v rozhodnutí spis. zn. 6Cdo/209/2010 zo
dňa 27.10.2010 túto právnu otázku jednoznačne posúdil tak, že ust. § 604 OZ sa vzťahuje iba na
predkupné právo, ktoré nemá vecnú povahu a pôsobí len medzi účastníkmi zmluvy zakladajúcej
záväzok. Uvedené ustanovenie sa netýka predkupného práva vecnej povahy vyplývajúceho z ust. § 140

OZ. Smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícky podiel na dedičov, ktorí sa zo zákona stávajú
nositeľmi predkupného práva. Preto v posudzovacom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie
konania, ale iba pokračovanie v (dovolacom) konaní s dedičom pôvodnej žalobkyne, na ktorého prešli
príslušné spoluvlastnícke podiely a ktorý sa zo zákona stal nositeľom predkupného práva. Sumarizáciou
uvedeného dovolací súd uzavrel, že vzhľadom na to, že predmet konania tvorí tzv. majetkový spor a

pozemky, ktoré sú predmetom sporu zdedil v dedičskom konaní žalobca, bolo v súlade s ust. § 63 ods.
1 a 2 CSP potrebné pokračovať v dovolacom konaní s dedičom pôvodnej žalobkyne, na ktorého podľa
výsledku dedičského konania prešlo aj právo, o ktoré v konaní ide.
21. V ďalšom dovolací súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)
pôvodnástranazastúpenávsúladesozákonom(§429ods.1CSP),vktorejneprospechbolonapadnuté

rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že
dovolanie je dôvodné.
22. Dovolací súd poukázal na to, že odvolací súd v protiklade so súdom prvej inštancie založil svoje
zmeňujúce rozhodnutie na odlišnom právnom závere. Pre nesúlad podstatných náležitosti kúpnej
zmluvy ohľadom výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného k jednej z nehnuteľností konštatoval

neprípustnosť navrhovaného petitu žaloby podľa ust. § 229 CSP. Keďže odvolací súd tento svoj postup
v nahliadaní na právne posúdenie veci v odvolacom konaní vopred neavizoval, žalobkyňa nemala
možnosť vyjadriť sa k „ďalším“ ustanoveniam, ktoré odvolací súd použil (§ 216 ods. 1 CSP, § 588
a § 44 OZ) vo vzájomnej konjunkcii s už použitými ust.§ 140 a § 663 ods. 3 OZ. So zreteľom na
priebeh a výsledky konania na súde prvej inštancie, ako i obsah odvolania žalovaného bolo legitímne

očakávanie pôvodnej žalobkyne, že v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky, ktoré viedli
k vyhoveniu žaloby súdom prvej inštancie po jeho vecnej stránke. Vo všeobecnosti totiž pri správnom
postupe súdu, riešenie otázky viazanosti žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP) prioritne predchádza
vecnému zhodnoteniu prípadu. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných
právnych záveroch než súd prvej inštancie, bolo pôvodnej žalobkyni odňaté právo namietať správnosť

(novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny
záver zo skutočností, ktoré súd prvej inštancie výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v
neprospech pôvodnej žalobkyne; pôvodná žalobkyňa preto v odvolacom konaní nemala dôvod namietaťa zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadne procesnej
prípustnosti jej petitu, tak ako ju vyhodnotil odvolací súd. Odvolací súd
bez doručenia výzvy stranám sporu, teda bez splnenia osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti

o tom, že zistený skutkový stav mieni právne posudzovať okrem použitých právnych noriem aj použitím
ustanovení § 216 ods. 1 CSP, § 588 a § 44 OZ, ktoré súd prvej inštancie priamo neaplikoval, založil
svoje rozhodnutie na iných, nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie, čím bolo pôvodnej
žalobkyni zamedzené, aby svojou procesnou aktivitou rozšírila (spresnila) svoju argumentáciu slúžiacu
na efektívnu procesnú obranu. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil

pôvodnej žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva
na spravodlivý proces a pôvodná žalobkyňa opodstatnene namietala dovolací dôvod v zmysle
§ 420 písm. f) CSP.
23. Zároveň dovolací súd k ďalšiemu dôvodu zmätočnosti podľa ust. § 420 písm. f) CSP, ku ktorému
malo podľa pôvodnej žalobkyne dôjsť arbitrárnym výkladom práva odvolacím súdom, ktorý v otázke

možnej deliteľnosti predmetu konania, a teda, či existujúce dva nároky na nahradenie prejavu vôle na
uzatvorenie kúpnej zmluvy sú samostatnými a oddeliteľnými nárokmi, kedy možno žalobu aj čiastočne
zamietnuť a ďalej v posúdení toho, či môže súd v konaní o uloženie povinnosti prejavu vôle nahradiť
prejav vôle vo vzťahu k pozemku parcela KN-E č. 2655 v nižšom rozsahu, dovolací súd uviedol,
že žaloba môže obsahovať viacero petitov, keďže žalobca v zásade nie je obmedzený v možnosti

uplatniť žalobou viac ako jeden nárok. V takom prípade ide o objektívnu kumuláciu. Spravidla pôjde
o kumuláciu viacerých jednoduchých petitov, ktorých skutkový základ navzájom súvisí. Každý z týchto
nárokov by však bolo možné uplatniť aj samostatnou žalobou. A priori nie sú vylúčené ani kombinácie
rôznych druhov petitov na skutkových základoch, ktoré navzájom nesúvisia. Rozhodujúcim kritériom pre
objektívnu kumuláciu je to, či bol žalobou uplatnený viac ako jeden samostatný právny nárok. Keďže

pri objektívne kumulovanom nároku možno každý z nárokov uplatniť aj samostatnou žalobou, súdu
nič nebráni, aby podľa výsledku konania jeden alebo aj viac takto uplatnených nárokov zamietol a
pritom nezamietol celú žalobu. Právnu argumentáciu odvolacieho súdu považoval dovolací súd za príliš
zovšeobecňujúcu, pokiaľ bola založená iba na téze, že „v kontexte žalôb o nahradenie prejavu vôle
uzavrieťprávnyúkon(§229CSP)jesúdviazanýžalobouažalobe,čodopodstatnýchnáležitostídaného

právneho úkonu, môže buď vyhovieť alebo ju zamietnuť“, keďže nezohľadňovala osobitosti konkrétnej
veci, že podstatné náležitosti na platnosť právneho úkonu boli splnené k podielu žalovaného na (prvom)
pozemku parcela KN-E č. 2666. Podľa dovolacieho súdu možnosť zamietnuť niektorý z uplatnených
nárokov platí aj pri objektívnej kumulácii nárokov na uloženie povinnosti prejavu vôle, ktoré sa týkajú
viacerých samostatných predmetov prevodu (pozemky), ktoré sú navzájom oddeliteľné a kde nie je

žiaduce, aby nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k jednému z nich, podliehalo režimu nahradeniu prejavu
vôle k druhému, kde súd môže a má vyhovieť návrhu. Pomerované touto optikou potom platí,
že ak je žalobný petit vo vzťahu k jednému z nárokov na uloženie povinnosti prejavu vôle perfektný,
čo je dané určitosťou písomného prejavu vôle, ktorý nevzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho obsahu,
vymedzenia predmetu prevodu a ceny, neprichádza do úvahy zamietnutie celej žaloby, ale iba tej časti

žaloby, ktorá sa vzťahuje k druhému nároku
na uloženie povinnosti prejavu vôle, vyžadujúcej modifikáciu obsahu zmluvy v dôsledku kolízie
požadovaného ideálneho podielu a prislúchajúceho podielu. Opačným výkladom by bol porušený princíp
zákazu denegatio iustitiae a došlo by k odmietnutiu spravodlivosti neposkytnutím právnej ochrany
subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany. Ak by mal súd

za to, že dojednania ohľadom druhého nároku by text kúpnej zmluvy obsiahnutý v žalobnom petite
obsahovať nemal, má ich „vypustiť“, a nie žalobu „ako celok“ zamietnuť.
Na uvedenom základe dovolací súd konštatoval, že zamietnutím žaloby en bloc sa odvolací súd
s predmetnou kľúčovou otázkou tvoriacou základ pre jeho rozhodnutie vysporiadal arbitrárne.
24.Dovolacísúdďalejpoukázalnato,žeodvolacísúdprenesúladpodstatnýchnáležitostikúpnejzmluvy

ohľadom výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného k druhej z nehnuteľností (parcela KN-E č. 2655)
konštatoval neprípustnosť navrhovaného petitu žaloby podľa ust.
§ 229 CSP za súčasného použitia ust. § 216 ods. 1 CSP; nesúhlasil so súdom prvej inštancie,
ktorý pri právnom úkone, na ktorého uzavretie žalobkyňa navrhovala uložiť povinnosť žalovanému,
modifikoval predmet kúpnej zmluvy a kúpnu cenu. Podľa názoru pôvodnej žalobkyne odvolací súd

pri takomto hodnotení veci zvolil arbitrárny výklad práva, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a
prípustného výkladu. Keďže na vydanie rozsudku ukladajúcemu povinnosť prejavu vôle (§ 229 CSP)
sú stále použiteľné tie rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené
Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR,ČSR a SSR č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a neboli legislatívnymi
zmenami a neskoršou judikatúrou prekonané, dovolací súd vychádzal zo záverov stanoviska spis. zn.
Cpj 237/1981 uverejnenom v Zborníku IV. str. 381, že o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť

zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie,
alebo ho zamietne. Nemôže však sám obsah zmluvy modifikovať. Keďže predmetné stanovisko tvorí
súčasť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti
dovolací súd (aj v súlade s vyššie uvedeným) nevyhodnotil ako arbitrárne (svojvoľné).
25. Po rozhodnutí dovolacieho súdu žalobca v podaní zo dňa 15.08.2022 s odkazom

narozhodnutiačiužsúduprvejinštancie,akoajodvolaciehosúduadovolaciehosúduaichodôvodnenia
uviedol, že v žalobe boli uplatnené dva samotné nároky, a to nárok
na nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je podiel na pozemku parcela
KN-E č. 2666, k. ú. L. a nárok na nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej je podiel na pozemku parcela KN-E č. 2655, k. ú. L.. Žalobca mal súčasne za to, že z rozhodnutí
dovolacieho súdu, ako aj zrušeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že obidva tieto súdy

považovali za splnené podmienky pre vyhovenie žalobe vo vzťahu k pozemku parcela KN-E č. 2666.
Rešpektujúc tak v ďalšom aj názory odvolacieho či dovolacieho súdu vo vzťahu k pozemku parcela KN-
E č. 2655, považoval žalobca za potrebné „modifikovať“ žalobu tak, aby mu mohol byť priznaný nárok
na nahradenie prejavu vôle aj vo vzťahu k pozemku parcela KN-E č. 2655 v spoluvlastníckom podiele
o veľkosti 16/2209. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol,

že berie žalobu v časti o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu
so žalobcom, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcele KN-E č. 2655
o veľkosti prevyšujúcej 16/2209. Pre prípad, že by odvolací súd považoval podanie žalobcu nie za
čiastočné späťvzatie žaloby, ale za zmenu žaloby, navrhoval žalobca s poukazom na neprípustnosť
zmeny žaloby v odvolacom konaní, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K tomuto návrhu žalobca podotkol, že pokiaľ by žalobcovi až
vdôsledkuprávnehonázorudovolaciehosúduneboloumožnenézmeniťžalobu,išlobyopostup,ktorým
by opätovne došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
26. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie, konštatujúc, že odvolanie
žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas

(§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
[§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219
ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o nahradení prejavu vôle žalovaného

uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ohľadom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 16/2209 na
pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., obec C. I., okres C. I., evidovanému v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899
m2avovýrokuII.podľaust.§388CSPzmeniltak,žežalobuvčastionahradeníprejavuvôležalovaného
uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ohľadom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 618520/7267610 na

pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., obec C. I., okres C. I., evidovanému v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-E č. 2655 – trvalý trávny porast o výmere
899 m2 zamietol. Vo zvyšnej časti výroku I. o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu
zmluvu so žalobcom ohľadom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území L., obec C. I., okres C. I., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

č. XXXX ako parcela KN-E č. 2666 – orná pôda o výmere 6567 m2 a v závislom výroku III. o nároku na
náhradu trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie [§ 391
ods. 1 CSP].
27. Primárne odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou procesného nástupníctva

po pôvodnej žalobkyni A. B. B., keďže táto v priebehu dovolacieho konania zomrela (dňa XX.XX.XXXX).
Dovolací súd v zmysle ust. § 63 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 438 CSP uznesením spis. zn. 4Cdo/20/2021
zo dňa 29.06.2022 rozhodol o tom, že bude v dovolacom konaní ako so žalobcom pokračovať s právnym
nástupcom pôvodnej žalobkyne, s jej dedičom E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, B., D.
E.. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolací súd takto rozhodol len pre účely pokračovania v dovolacom

konaní (čo explicitne vyplýva z výroku uznesenia dovolacieho súdu) odvolací súd primerane aplikujúc
dôvody, ako ich uviedol dovolací súd v uznesení spis. zn. 4Cdo/20/2021 zo dňa 29.06.2022 (viď odseky
č. 5.1. až 5.6. odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu) a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj pre
účely svojho rozhodnutia, aj na ďalšie konanie v zmysle ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 63 ods. 1a 2 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní ako so žalobcom s dedičom pôvodnej žalobkyne E. B. (výrok
I. tohto rozsudku odvolacieho súdu).
28. Podľa ust. § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

29. Zmenou žaloby je v zmysle ust. § 139 a 140 CSP rozšírenie uplatneného práva, zmena uplatneného
práva a podstatná zmena alebo doplnenie v žalobe tvrdených rozhodujúcich skutočností. Ust. § 371
CSP nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom konaní. Zmysel tohto ustanovenia je potrebné vidieť v účele
a programe odvolacieho konania, ktorým je preskúmanie procesného postupu súdu prvej inštancie
a najdôležitejšieho procesného úkonu súdu, t. j. napadnutého rozhodnutia. Postup súdu prvej inštancie

a jeho následné rozhodnutie sa odvíjalo od znenia žaloby a v tomto smere by pripustenie zmeny žaloby
v odvolacom konaní zaiste predstavovalo negáciu opravného konania (pozri aj Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2016. s. 1252.). Neprípustnosť zmeny žaloby v odvolacom konaní, normovaná v ust.
§ 371 CSP, logicky smeruje k situáciám, keď bola žaloba zamietnutá a žalobca zmenou žaloby reaguje
na svoj procesný neúspech (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS/26/2021 zo dňa 28.01.2021).

30. Ako vyplýva z vysloveného právneho názoru v uznesení dovolacieho súdu spis. zn. 4Cdo/20/2021
zo dňa 29.06.2022, ktorým bol odvolací súd viazaný (§ 455 CSP), na žalobu bolo potrebné v danom
prípade nahliadať tak, že ňou boli uplatnené kumulatívne dva nároky, ktorých skutkový základ
navzájom súvisí. Inak povedané, žalobca (pred tým jeho právna predchodkyňa – pôvodná žalobkyňa)
žalobou po jej pripustenej zmene (uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 08.10.2019 vyhlásenom na

pojednávaní) uplatňoval nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k pozemku parcela
KN-E č. 2666 – orná pôda o výmere 6567 m2, evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.
ú. L. a nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 618520/7267610 k pozemku parcele KN-E č.

2655 – trvalý trávny porast o výmere 899 m2, evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.
ú. L.. Obidva tieto nároky mohli byť samostatným predmetom sporu v dvoch samostatných konaniach,
pričom to že boli žalobcom kumulované do jednej žaloby o nahradenie prejavu vôle uzavrieť jednu kúpnu
zmluvu neznamená, že o oboch týchto nárokoch nemohlo byť rozhodnuté samostatne pre prípad, že
ide takú objektívnu kumuláciu nárokov na uloženie povinnosti prejavu vôle, ktoré sa týkajú viacerých

samostatných predmetov prevodu (pozemky), ktoré sú navzájom oddeliteľné a kde nie je žiaduce,
aby nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k jednému z nich, podliehalo režimu nahradeniu prejavu vôle
k druhému. Inak povedané ak je žalobný petit vo vzťahu k jednému z nárokov na uloženie povinnosti
prejavu vôle perfektný, čo je dané určitosťou písomného prejavu vôle, ktorý nevzbudzuje dôvodné
pochybnosti o jeho obsahu, vymedzenia predmetu prevodu a ceny, neprichádza do úvahy zamietnutie

celej žaloby, ale iba tej časti žaloby, ktorá sa vzťahuje k druhému nároku na uloženie povinnosti prejavu
vôle, vyžadujúcej modifikáciu obsahu zmluvy v dôsledku kolízie požadovaného ideálneho podielu a
prislúchajúceho podielu. Dovolací súd tiež poukázal (odsek č. 25.1. odôvodnenia uznesenia dovolacieho
súdu) na stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj 237/1981 zo dňa 04.11.1981 (uverejnené
v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR

a SSR 1970 – 1983 č. IV.), ako súčasti ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl.
2 ods. 2 CSP), v zmysle ktorého o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého
obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie, alebo ho zamietne.
Nemôže však sám obsah zmluvy modifikovať. Nejde tu však v prípade opačného postupu o porušenie
zákona v ust. § 153 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (teraz § 216 ods. 2 CSP),

ale v ust. § 161 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 229 CSP).
31. S poukazom na doposiaľ uvedené, teda na to, že žalobcom uplatnený nárok na nahradenie prejavu
vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 618520/7267610 k pozemku parcele KN-E č. 2655 je nevyhnutné posudzovať ako
samostatný nárok a zároveň však ako jeden celok (celistvý nárok), o ktorom možno rozhodnúť len tak, že

tento bude žalobcovi ako celok priznaný alebo jeho žaloba o tomto nároku ako celok zamietnutá, nebolo
možné podanie žalobcu zo dňa 15.08.2022 podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) posudzovať inak
ako zmenu žaloby, zmenu v obsahu zmluvy, ktorej uzavretie malo byť na strane žalovaného nahradené
súdnym rozhodnutím. Z obsahu podania žalobcu vyplýva, že žalobca si bol uvedeného deficitu (viď
nižšie) po rozhodnutí dovolacieho súdu vedomý a len účelovo, v snahe zhojiť jeho pochybenie (pôvodnej

žalobkyne) pri iniciovaní sporového konania, formuloval svoje podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby,
vedomý si neprípustnosti zmeny žaloby v odvolacom konaní (§ 371 CSP). Napokon pôvodná žalobkyňa
obdobne modifikovala pôvodnú žalobu ešte v konaní pred súdom prvej inštancie, keď žalobu zmenila
vo veľkosti žalovaného spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela KN-E č. 2655 z 1/2-icena 618520/7267610-ín (podanie pôvodnej žalobkyne zo dňa 27.09.2019).
32. Odvolací súd tak v nadväznosti na uvedené zmenu žaloby uskutočnenú podaním žalobcu
zo dňa 15.08.2022 v zmysle ust. § 371 CSP nepripustil (výrok II. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Na margo svojho rozhodnutia odvolací súd vychádzal z toho, že takýto zákonom aprobovaný postup
nemožno považovať za nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým by navyše bolo žalobcovi
znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces.
33. Na margo subjektívnej prípustnosti odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie

vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (t. j. v rozsahu nahradenia prejavu
vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod spoluvlastníckeho
podielu na pozemku parcele KN-E č. 2655 o veľkosti prevyšujúcej 16/2209), odvolací súd, opätovne
vychádzajúc z právneho názoru vysloveného dovolacím súdom a v nadväznosti na tento z toho, že
o nároku na nahradenie prejavu vôle možno rozhodnúť len ako o celku, považoval odvolanie žalovaného
aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. za podané oprávnenou osobou. Odvolací súd tak

vchádzal z toho, že výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo čiastočne kladne rozhodnuté o nároku
žalobcunanahradenieprejavuvôležalovanéhovovzťahukpozemkuparceleKN-Eč.2655,jevzájomne
prepojený a súvisiaci s výrokom II. napadnutého rozsudku ktorým bola žaloba o nároku žalobcu na
nahradenie prejavu vôle žalovaného vo vzťahu k tomuto pozemku čiastočne zamietnutá. Inak povedané,
tieto výroky nemožno od seba oddeliť. Tento záver možno vyvodiť aj z rozhodnutia dovolacieho súdu,

ktorý zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spis. zn. 6Co/61/2020 zo dňa
27.05.2020, hoci týmto rozhodnutím odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku II. odmietol z dôvodu podľa ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou
osobou. Preto sa odvolací súd odchýlil od svojho skoršieho právneho názoru a v tomto rozhodnutí
vychádzal

zo subjektívnej prípustnosti odvolania žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie aj
vo výroku II.
34. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok
žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodný. Odvolací súd mal
za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], keď neprihliadal na ním produkované prostriedky procesnej obrany.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie navyše v časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o časti žaloby,
ktorouboluplatnenýnárokžalobcunanahradenieprejavuvôležalovanéhouzavrieťkúpnuzmluvu,ktorej
predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela KN-E č. 2655, k. ú. L. (teda časť

výroku I. a výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Žalovaný v odvolaní dôvodne namietal, že súd prvej inštancie
bez návrhu sporových strán modifikoval žalobu do takej miery, že zmenil podstatné náležitosti obsahu
nahradenia prejavu, ktoré sa týkali ním uzavretej kúpnej zmluvy s K. F. dňa 09.01.2019, a to pokiaľ ide
o predmet zmluvy, ako aj o kúpnu cenu.

35. Ako už bolo vyššie uvedené žalobou po jej pripustenej zmene uplatňoval nárok na nahradenie
prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k pozemku parcela KN-E č. 2666 – orná pôda o výmere 6567
m2, evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. L. a nárok na nahradenie prejavu vôle
žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho

podielu o veľkosti 618520/7267610 k pozemku parcele KN-E č. 2655 – trvalý trávny porast o výmere
899 m2, evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. L..
36. Súd prvej inštancie okrem iného odôvodnil napadnutý rozsudok aj tým, že neprihliadal
na prostriedky procesnej obrany produkované žalovaným na pojednávaní dňa 08.10.2019, pričom tento
svoj procesný postup odôvodnil sudcovskou koncentráciou konania (§ 183 CSP) na podklade toho, že

žalovanému (ktorý má právnické vzdelanie) bola riadne doručená žaloba so všeobecným poučením,
vrátane jej zmeny, ako aj predvolanie na pojednávanie. Až do otvorenia pojednávania zostal žalovaný
úplne pasívny, k žalobe sa nevyjadril, neprezentoval žiadne skutkové tvrdenia, ani návrhy na vykonanie
dôkazov. Žalovaný nepožiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, nepožiadal o odpustenie
zmeškania lehoty

na podanie vyjadrenia k žalobe a nevysvetlil, aké objektívne dôvody ho viedli
k prezentovaniu skutkových tvrdení a dôkazov až na pojednávaní.
37. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu síce žalobu zo dňa 27.09.2019 doručil, ale
neposkytol mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Mal za to, že neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, žesa k žalobe písomne nevyjadril, vzhľadom na skutočnosť, že, ako objasnil súdu prvej inštancie, nevlastní
internetové pripojenie, že predmetné prílohy nemohol zobraziť, a preto sa nevyjadril k žalobe na výzvu
súdu prvej inštancie v určenej lehote. Súd prvej inštancie mu zároveň doručil zmenu žaloby (podanie

žalobkyne 27.09.2019) dňa 02.10.2019, avšak neposkytol mu žiadnu lehotu na vyjadrenie v zmysle ust.
§ 167 ods. 2 CSP. Preto sa dôvodne domnieval, že sa má vyjadriť a predložiť listiny preukazujúce jeho
tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 08.10.2019.
38. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba zo dňa 19.06.2019, doručená súdu prvej inštancie toho istého
dňa, bola žalovanému spolu s jej prílohami a výzvou podľa ust. § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie k žalobe

s lehotou 10 dní od ich doručenia doručená dňa 09.08.2019, a to spôsobom podľa ust. § 32 ods. 5 písm.
b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) v znení účinnom v čase doručovania, uplynutím úložnej lehoty podľa ust.
§ 32 ods. 2 tohto zákona (viď doručenka v elektronickom súdnom spise). Žalovaný sa k doručenej
žalobe v určenej lehote, ktorá uplynula uplynutím dňa 19.08.2019 písomne nevyjadril, ako aj potvrdil

v odvolaní. Predvolanie na pojednávanie dňa 08.10.2019 bolo žalovanému doručené dňa 22.09.2019
(viď doručenka na č. l. 35 rub spisu). Zmena žaloby - podanie pôvodnej žalobkyne bolo doručené
žalovanému dňa 02.10.2019 (viď doručenka v elektronickom súdnom spise), teda 6 dní pred konaním
pojednávania.
39. Ako vyplýva zo zvukového záznamu pojednávania súdu prvej inštancie dňa 08.10.2019 (§ 98 CSP)

žalovaný sa na úvod svojho vyjadrenia ospravedlnil, že sa nevyjadril k žalobe písomne, keďže bol
s dcérou na pobyte v K. skoro dva mesiace a nemal možnosť v lehote určenej na vyjadrenie k žalobe
na žalobu reagovať. Z tohto záznamu, ako aj zo zápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie dňa
08.10.2019 vyplýva, že žalovaný sa k žalobe, ktorej zmena podľa podania žalobkyne zo dňa 27.09.2019
bola súdom prvej inštancie pripustená až na pojednávaní dňa 08.10.2019, vyjadril na tomto pojednávaní,

namietal dôvodnosť žaloby, skutkové tvrdenia pôvodnej žalobkyne o nesplnení ponukovej povinnosti
jeho právnej predchodkyne K. F., ďalej produkoval tvrdenia o dohodnutej kúpnej cene
vo výške 67.190,- eur a spôsobe jej úhrady a na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy
a navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov K. F. a M. F..
40.Zároveňvšakzodôvodnenianapadnutéhorozsudku všakvyplýva,žesúdprvejinštanciesaokrajovo

„v rámci nezáväzných úvah“ (odsek č. 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku) zaoberal skutkovými
tvrdeniami žalovaného o výške kúpnej ceny dojednanej dodatkom č. 1 kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ním ako kupujúcim a predávajúcou K. F., a to bez toho, aby uvedenou listinou vykonal dokazovanie
spôsobom podľa ust. § 204 CSP a zároveň aplikujúc na prostriedky procesnej obrany produkované
žalovaným (teda aj

na žalovaným predložené vyhotovenie kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve).
41. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

42. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
43. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

44. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi, napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu nariadeného
pojednávania a požiadavky na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,

napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí
v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na
procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného

útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko) a ak
by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná
právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak existujúosobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na
pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods. 4 CSP). Ust. §

181 ods. 4 CSP je vo vzťahu k ust. § 153 ods. 1 druhá veta CSP lex specialis. Ak súd na pojednávaní určí
lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy, považujú sa prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené stranou v tejto lehote za predložené včas. O tom, či súd
omeškaný procesný úkon strane ospravedlní alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení
rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesné úkony strany neprihliadol a z akých dôvodov.

45. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 08.10.2019, bezprostredne nasledujúcom po tom, ako mu bola zmena žaloby
doručená (dňa 27.09.2019). Súd prvej inštancie tak konal v súlade s ust. § 142 ods. 1 CSP.
Napriek tomu však konanie koncentroval a na prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovaným
na tomto pojednávaní neprihliadal, aj keď na zmenenú žalobu mohol objektívne reagovať až na
uvedenom pojednávaní, hoci mu bola zmena žaloby doručená dňa 02.10.2019 (6 dní pred vykonaním

pojednávania). Žalovaný však nebol súdom prvej inštancie vyzvaný na vyjadrenie k tomuto procesnému
úkonu pôvodnej žalobkyne. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa zároveň súd prvej inštancie
tvrdeniami žalovaného ohľadom neuplatnenia prostriedkov procesnej obrany v lehote podľa ust. §
167 CSP nijako nevysporiadal. Pritom v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP je súd povinný prihliadať aj
na subjektívne hľadisko včasnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej

obrany stranou sporu.
46. Odvolací súd na podklade vyššie uvedeného mal za to, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie,
aj keď po formálnej stránke javiacim sa ako súladným s ust. § 153 CSP, bolo z pohľadu zásady
materiálneho vedenia sporu ukotvenej v ust. § 191 ods. 1 veta
za bodkočiarkou CSP (ktorej účelom je, aby súdom zistený skutkový stav v čo najvyššej možnej miere

korešpondoval s reálnym hmotnoprávnym pomerom sporových strán) popreté právo žalovaného na
spravodlivý proces (denegatio iustitiae). S odkazom na koncentráciu konania sa súd prvej inštancie
v zásade vôbec nezaoberal obranou žalovaného v spore (okrem už zmienenej „nezáväznej úvahe“
v odseku č. 17 napadnutého rozsudku). Inak povedané súd prvej inštancie v neúmernej miere povýšil
princíp procesnej ekonómie (čl. 17 CSP)

nad princíp spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán (čl. 2 ods. 1 CSP).
47. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie uvedeným nesprávnym
procesným postupom (koncentráciu konania podľa ust. § 153 CSP) znemožnil žalovanému
uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP].

48.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

49. Súd prvej inštancie rozsudkom (vo výroku I.) nahradil prejav vôle žalovaného z dôvodu,
že žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke sporných nehnuteľností porušením jej predkupného práva
podľa ust. § 140 OZ vzniklo v zmysle ust. § 603 ods. 3 v spojení s ust. § 853 ods. 1 OZ právo, aby jej
žalovaný ako nadobúdateľ sporných nehnuteľností ponúkol tieto na predaj za rovnakých podmienok, za
ktorých ich nadobudol, pričom žalovaný si tomuto právu žalobkyne korešpondujúcu povinnosť nesplnil.

50. Pokiaľ ide o rozsah uplatneného práva žalobkyne týkajúceho sa pozemku parcela KN-E č. 2655
– trvalý trávny porast o výmere 899 m2, k. ú. L., t. j. pokiaľ ide o veľkosť spoluvlastníckeho podielu
k tomuto pozemku, ktorý bola (v prípade porušenia jej predkupného práva) žalobkyňa oprávnená
požadovať od žalovaného na predaj, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa bola oprávnená
požadovať nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od K. F., ale len jeho pomernú časť

zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, t. j. nie podiel o veľkosti 618520/7267610, ale len
podiel o veľkosti 16/2209 (§ 140 veta druhá OZ). Žalobkyňou súčasne nebolo ani len tvrdené, že by
sa v danom prípade niektorý z ďalších podielových spoluvlastníkov vzdal svojho predkupného práva,
resp. uplatnenia práva z porušenia jeho predkupného práva. S týmto čiastkovým záverom súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa v prípade porušenia jej predkupného práva bola oprávnená požadovať len

pomernú časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, sa odvolací súd stotožnil. V kontexte s vyššie
uvedeným právnym záverom dovolacieho súdu, ako aj s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu
ČSR spis. zn. Cpj 237/1981 zo dňa 04.11.1981, ktoré tvorí súčasť ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), od ktorej nemal dôvod odvolací súd sa odkloniť, všakodvolací súd považoval za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak súd prvej
inštancie žalobe v časti uplatneného nároku na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcele KN-E č. 2655,

k. ú. L. čiastočne vyhovel, a vo výroku I. nahradil prejav vôle žalovaného v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 16/2209 a vo zvyšnom rozsahu, t. j. v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
presahujúcej 16/2209 žalobu v tejto časti zamietol (výrok II.). Ako už bolo uvedené, žalobe žiadajúcej
uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len
tak, že návrhu celkom vyhovie, alebo ho zamietne. Nemôže však sám obsah zmluvy modifikovať. Súd

prvej inštancie však svojím rozhodnutím naopak obsah zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na
pozemku parcele KN-E č. 2655, k. ú. L. modifikoval, keď žalobe v tejto časti vyhovel čiastočne, pričom
tak modifikoval podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a to predmet kúpy a jeho cenu. Súd prvej inštancie
tak nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu s inými podstatnými náležitosťami, ako požadovala
pôvodná žalobkyňa (toho času žalobca), teda nahradil prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu
právneho úkonom s iným obsahom, ako požadoval žalobca (§ 229 CSP). Preto považoval odvolací súd

odvolanie žalovaného v tejto časti za opodstatnené, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v tejto jeho časti vychádza zároveň z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
51. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I.
o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ohľadom spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 16/2209 na pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., obec C. I., okres

C. I., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-E č. 2655 -
trvalý trávny porast o výmere 899 m2 a vo výroku II. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v časti
o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ohľadom spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 618520/7267610 na pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., obec C.
I., okres C. I., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-E č.

2655 – trvalý trávny porast o výmere 899 m2 zamietol. Odvolací súd takto rozhodol aj napriek tomu, že
aj vo vzťahu k tejto časti zmeneného rozhodnutia súdu prvej inštancie mal za naplnený odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ale tento nedostatok bolo možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom [§ 389 ods. písm. b) CSP a contrario].
Vo zvyšnej časti výroku I. o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu

so žalobcom ohľadom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území L., obec C. I., okres C. I., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcela KN-E č. 2666 – orná pôda o výmere 6567 m2 a v závislom výroku III. o nároku
na náhradu trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd podľa ust. § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie [§ 391 ods. 1 CSP], keďže nedostatok v procesnom postupe súdu prvej inštancie nebolo
možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a to vzhľadom na to, že odvolací súd by zásadne
v tejto časti konania úplne suploval postup súdu prvej inštancie ohľadom zaoberania sa prostriedkami
procesnej obrany žalovaného a vykonávania ním navrhnutého dokazovania zjavne prekračujúceho účel
a zmysle dokazovania v odvolacom konaní (opakovanie už súdom prvej inštancie vykonaných dôkazov

a dopĺňanie dokazovania).
52. V ďalšom konaní tak súd prvej inštancie prihliadne na prostriedky procesnej obrany žalovaného a
vysporiada sa s nimi, rozhodne v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, ktoré
zo žalovaným navrhnutých dôkazov vykoná, prípadne doplní dokazovanie aj ďalšími stranami
navrhnutými dôkazmi, a to tak, aby boli riadne zistené potrebné rozhodujúce skutočnosti, dokazovanie

bude hodnotiť v zmysle ust. § 191 CSP a po ustálení skutkového stavu nanovo vec vo zvyšnom rozsahu
právne posúdi a rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP), ako aj o náhrade trov dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
53. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].