Rozsudok – Osvojenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224202734
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224202734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v rodinnoprávnej veci

navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, G., v zast. Krivak & Co, s.
r. o., IČO: 36 863 475, so sídlom Gajova 13, Bratislava, P. O. BOX 162, 810 00 Bratislava, o návrhu
navrhovateľky na osvojenie maloletého dieťaťa: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, G.,
v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov – matka: A. F. C.,
D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, G. a otec: neuvedený, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.08.2024 bol súdu doručený návrh na osvojenie maloletej B. C. navrhovateľkou. Návrh bol
odôvodnený tým, že navrhovateľka sa s matkou maloletej dňa XX.XX.XXXX, t.j. ešte pred narodením
maloletej, zosobášila v D. republike. Manželstvo je zapísané na A. H. – I. C. A. H. J. K. L. G. J.
M. pod číslom XXXXXX/XXXX. Podľa obsahu návrhu, navrhovateľka s matkou maloletej žijú v jednej
domácnosti, kde s nimi od svojho narodenia žije aj maloletá. Navrhovateľka, matka maloletej i maloletá
majú spoločné priezvisko. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že je prakticky druhou matkou maloletej a má
s ňou vytvorený veľmi blízky vzťah. Navrhovateľka spolu s matkou maloletej žijú v harmonickom vzťahu

a vytváranú vo svojom spoločnom bydlisku maloletej domov a zázemie. Maloletá má taktiež vytvorené
silné väzby na navrhovateľku, ktorá predstavuje po biologickej matke najbližšieho človeka v jej živote.
Potreby maloletej a osobnú starostlivosť zabezpečujú navrhovateľka spolu s matkou maloletej. Maloletá
nemá vytvorený vzťah k otcovi, nepozná ho. Otec maloletej nemá záujem o maloletú a ani nie je uvedený
v jej rodnom liste. Navrhovateľka ďalej v návrhu uvádza, že spĺňa podmienky na kladné rozhodnutie
o osvojení, nakoľko má plnú spôsobilosť na právne úkony, jej zdravotný stav je dobrý a tento nie je
v rozpore s účelom osvojenia dieťaťa. Je ekonomicky aktívna a jej povahové a morálne predpoklady

zaručujú,žeosvojeniejenajmävzáujmemaloletej.Navrhovateľkazároveňveľmidobrepoznázdravotný
stav maloletej, ktorý je dobrý a nie je v rozpore s účelom osvojenia. Medzi navrhovateľkou a maloletou
je primeraný vekový rozdiel. Matka maloletej s návrhom súhlasí. S ohľadom na uvedené navrhovateľka
žiadala, aby súd návrhu vyhovel. K návrhu doložila: rodný list maloletej (č.l. 4), súhlas matky s osvojením
maloletej (č.l. 5), potvrdenie o zdravotnom stave maloletej (č.l. 6), potvrdenie o zdravotnom stave
navrhovateľky (č.l. 7), úradne overený preklad Výpisu zo zápisu sobáša zo dňa 31.10.2023 (č.l. 8-11).

2. K návrhu sa písomne vyjadrila matka maloletej podaním doručeným súdu dňa 24.09.2024 (č.l. 39)
a vyslovila v ňom súhlas s návrhom v plnom rozsahu, vrátane celého obsahu podania.3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „úrad práce“ alebo „úrad“) zo dňa
25.09.2024 (č.l. 44) zaslanej na výzvu súdu vyplýva, že úrad vykonal dňa 13.09.2024 šetrenie, pričom
bolo zistené, že matka maloletej býva v X-XXXXXXX rodinnom dome v G., dom je moderne zariadený,

maloletá má zvlášť izbu, kde má všetko zabezpečené pre svoj zdravý vývoj. V čase návštevy bola čistota
a hygiena na dobrej úrovni. Domácnosť tvoria navrhovateľka, jej partnerka (manželka), ktorá je matkou
maloletej a dospelá dcéra matky maloletej. Počas pohovoru na úrade práce dňa 20.09.2024 matka
maloletej uviedla, že s partnerkou sa zosobášili v D. dňa XX.XX.XXXX, oplodnenie matky maloletej sa
vykonalo v K., avšak matka maloletej porodila na Slovensku. Navrhovateľka úradu uviedla, že pre nich

by bolo dôležité, aby aj ona mohla mať také isté práva a povinnosti ako matka maloletej, čiže ako prvý
rodič. Pre nich nie je dôležité, aby bola zapísaná v rodnom liste ako druhý rodič. Súčasne oznámili, že
od 18.11.2024 do 16.03.2025 nebudú prítomné na území Slovenskej republiky. Maloletá je zdravá, je
evidovaná v pediatrickej ambulancii v N.. Záverom úrad konštatoval vhodnosť podmienok na výchovu
v bydlisku maloletej.

4.1 Dňa 28.10.2024 doručila navrhovateľka súdu podanie - vyjadrenie (č.l. 57 a nasl.). V úvodnej časti
vyjadrenia je zachytené podrobné popísanie každodenného rodinného života zo strany navrhovateľky.
Popisuje akým spôsobom sa spoločne s matkou maloletej podieľajú na starostlivosti o maloletú, ktorá
má pravidelný režim, ktorému sa tak navrhovateľka ako aj matka maloletej prispôsobujú. Navrhovateľka
pracuje z domu, čo jej umožňuje byť k dispozícii nielen pre starostlivosť o maloletú, ale aj pre chod

domácnosti. Poukázala na to, že je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o maloletú, čo medzi nimi
vytvára veľmi silné puto. Maloletá je na navrhovateľku veľmi silno naviazaná a navrhovateľka ju vie
takmer vždy upokojiť a uspať, čo je dôkazom ich silnej vzájomnej citovej väzby. So starostlivosťou
v prípade potreby pomáha aj (staršia) dcéra matky maloletej. Rodinná dynamika je veľmi dobre
nastavená, pričom každá z nich prispieva k tomu, aby maloletá mala lásku a starostlivosť, ktorú

potrebuje. Poukázala na to, že napriek tomu, že spoločne fungujú ako rodina a navrhovateľka je
skutočnou druhou mamou maloletej, právnym rodičom nie je. Navrhovateľka podala návrh na súd,
pretože táto situácia, kedy nie je právnym rodičom, vytvára vážne právne prekážky, či už v prípade
vycestovania do zahraničia, alebo v prípade, ak by boli v zahraničí a matke maloletej ako jedinej právnej
zástupkyni by sa niečo stalo, a maloletá by ostala bez zákonného zástupcu, čo by jej mohlo vážne

ublížiť, napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, alebo riešení iných núdzových situácií. Toto
riziko je veľmi aktuálne a stresujúce, keďže v novembri 2024 na niekoľko mesiacov spoločne odchádzajú
žiť do K.. Tiež poukázala na to, že aktuálne nemôže maloletú plnohodnotne zastupovať, nemôže
podpisovať potrebné súhlasy (napr. očkovania, operácie, v budúcnosti školské výlety či získanie pasu).
Bez právneho uznania rodičovstva navrhovateľky je navrhovateľka vylúčená z dôležitých rozhodnutí

o zdraví maloletej, jej vzdelaní a ďalších aspektoch jej života. Táto situácia nie je v najlepšom záujme
maloletej, pretože narúša bezpečnosť a stabilitu, ktorú by mala mať. Aktuálne má navrhovateľka tiež
dobrovoľnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej, ktorá v súčasnosti funguje bez problémov, no ak
by v budúcnosti došlo k nejakým konfliktom medzi navrhovateľkou a matkou maloletej, maloletá by
bola právne zraniteľná. Okrem toho, pokiaľ navrhovateľka nebude právne uznaná ako matka maloletej,

nemá maloletá ani žiadne právo na dedenie po nej. Navrhovateľka preto zhrnula, že je jednoznačne v
najlepšom záujme maloletej, aby navrhovateľka bola právne uznaná ako rodič maloletej a mohla sa o
ňu postarať vo všetkých aspektoch jej života a zabezpečiť jej právnu a tiež finančnú istotu.
4.2 V ďalšej časti vyjadrenia je zachytené podrobné popísanie každodenného rodinného života zo
strany matky maloletej. Matka popisuje, že pred tým, ako spoznala navrhovateľku, žila so svojou dcérou

ako samoživiteľka v prenajatom byte, biologický otec jej prvej dcéry sa o ňu nikdy nestaral, otcovstvo
dobrovoľne uznať nechcel, preukázali ho až testy DNA. Ani z jeho strany ani zo strany jeho rodičov
nikdy podporu nemali, preto si po tejto skúsenosti matka maloletej veľmi váži, ako ich všetci príbuzní zo
strany navrhovateľky prijali do rodiny. Ďalej matka uvádza, že navrhovateľka si rozumie aj s jej staršou
dcérou, rozhodli sa pre spoločné bývanie v blízkosti rodiny navrhovateľky. K umelému oplodneniu došlo

na klinike v K., pôrod bol na E., pričom navrhovateľka bola pri pôrode a aj v pôrodnici prvé dni, takže
s maloletou je od prvej chvíle. Matka maloletej popisuje navrhovateľku ako úžasnú, trpezlivú a starostlivú
matku. Matka maloletej ďalej uvádza, že ju prenasledujú rôzne desivé scenáre toho, čo sa môže prihodiť,
i keď s homofóbiou a predsudkami sa stretávajú podľa jej vyjadrenia len veľmi ojedinele. Uviedla, že
rady cestujú a nevyhnutne potrebujú pre maloletú získať, aby navrhovateľka bola uznaná ako rodič, pre

prípad úrazu, choroby, hocijakého nešťastia. Matka maloletej záverom uviedla, že navrhovateľka návrh
nepodala kvôli sebe, ale kvôli ich dcére, lebo chcú ich dieťa ochrániť pred fatálnymi situáciami, ktoré
život môže priniesť.4.3 V rámci predostretej argumentácie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedla, že navrhovateľka a matka maloletej fakticky žijú a fungujú ako akákoľvek rodina, kde sa obaja
rodičia s láskou spoločne starajú o maloleté dieťa. Napriek tomu, existujú významné riziká pre maloletú,

plynúce zo stavu, že navrhovateľka je len faktickým a nie právnym rodičom. Tieto riziká sú spojené
predovšetkým so zdravím a bezpečnosťou, pričom navrhovateľka v podaní príkladmo uvádza viaceré
konkrétne riziká. Navrhovateľka poukazuje na to, že všetkým prípadným rizikám, ktoré významným
spôsobom môžu zasiahnuť život, zdravie a bezpečnosť maloletej, sa dá predísť rozhodnutím súdu,
ktorým súd jej návrhu vyhovie. Také rozhodnutie súdu je podľa navrhovateľky jediným efektívnym

prostriedkom ako sa takýmto rizikám vyhnúť, pričom alternatívne prostriedky neexistujú. Je v najlepšom
záujme maloletej, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľky a priznal tým navrhovateľke postavenie rodiča
a právneho zástupcu maloletej, za ktorých okolností by žiadne z rizík viac neexistovali. Ani prípadné
splnomocnenie na určité právne úkony nie je dlhodobým, udržateľným a efektívnym riešením stavu,
v ktorom sa maloletá nachádza, a veľa rokov až do dospelosti bude nachádzať. Navrhovateľka ďalej
dôvodí, že ak by súd vyhovel návrhu a navrhovateľka by sa stala druhým právnym zástupcom maloletej,

navrhovateľka by mohla zariadiť všetky záležitosti, na ktoré je potrebné úkon právneho zástupcu, čím
sa významne skvalitní rodinné prostredie a aj starostlivosť o maloletú.
4.4 Navrhovateľka ďalej poukazuje na to, že vyhovenie jej návrhu je v súlade s právnym poriadkom
Slovenskejrepubliky.MedzinárodnézmluvyakoDohovoroprávachdieťaťa,Listinazákladnýchľudských
práv a slobôd či Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej aj len ako „Dohovor“) sú súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky a majú v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky
prednosť pred slovenskými zákonmi. Z týchto medzinárodných zmlúv priamo vyplývajú maloletej (a
napokon aj navrhovateľke a matke maloletej) základné práva, ktoré musia byť slovenskými súdmi
pri rozhodovaní rešpektované a musia prevážiť nad chýbajúcou právnou úpravou, ktorá by výslovne
umožnila navrhovateľke priosvojiť si maloletú. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukazuje najmä na právo

dieťaťa, aby bolo pri rozhodovaní o veciach, ktorého sa ho týkajú, rozhodnuté v súlade s jeho najlepším
záujmom (článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), ďalej na právo na rešpektovanie súkromného a
rodinného života (článok 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 ods. 2 Listiny
základných ľudských práv a slobôd) a napokon aj na právo nebyť diskriminovaný (článok 3 ods. 1 Listiny
základných ľudských práv a slobôd, článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

4.5 Vo vzťahu k právu dieťaťa, aby bolo pri rozhodovaní o veciach, ktorého sa ho týkajú, rozhodnuté
v súlade s jeho najlepším záujmom, navrhovateľka uvádza, že v prípade tohto konania o návrhu
navrhovateľky na priosvojenie maloletej, existuje právo maloletej ako maloletého dieťaťa na to, aby
súd rozhodol v jeho najlepšom záujme. Zároveň existuje povinnosť súdu sa najlepším záujmom
maloletej zaoberať, rozhodnúť v jej najlepšom záujme a posúdenie najlepšieho záujmu maloletej uviesť

v odôvodnení rozhodnutia. K povinnosti súdu zaoberať sa najlepším záujmom dieťaťa a uprednostniť
ho pred akýmikoľvek právami, ktoré by sa s najlepším záujmom dieťaťa dostali do konfliktu poukázala
na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“), napríklad na rozhodnutia
O. a P. A. O. Q. proti Luxembursku z 28.06.2007 č. 76240/01 alebo Menneson proti Francúzsku z
26.06.2014 č. 65192/11. Ani existujúca právna úprava zákona o rodine alebo chýbajúca právna úprava,

ktorá by výslovne umožňovala navrhovateľke ako faktickému rodičovi priosvojiť si maloletú, nemôže byť
dôvodom na to, aby súd neposudzoval najlepší záujem maloletej a nerozhodol v jej najlepšom záujme.
Najlepší záujem maloletej je prvoradé hľadisko, na ktoré je súd povinný v zmysle Dohovoru o právach
dieťaťa prihliadať a v súlade s ním rozhodnúť, hoc aj za situácie chýbajúcej právnej úpravy. Ak by súd
zamietol návrh preto, že neexistuje právna úprava, ktorá by priosvojenie umožňovala, takéto rozhodnutie

nemôže obstáť, pretože nebude v najlepšom záujme maloletej.
4.6 Vo vzťahu k právu na rešpektovanie súkromného a rodinného života, navrhovateľka uvádza,
že pre správny výklad relevantných ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach a Listiny
základných ľudských práv a slobôd a ich správnu aplikáciu na tento prípad je potrebné vychádzať z
judikatúry ESĽP, pričom navrhovateľka zastáva názor, že v prvom rade je potrebné posúdiť, či medzi

navrhovateľkou, maloletou a jej matkou existuje rodinný život v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru
o ľudských právach a článku 10 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Poukazuje na to,
že podľa ustálenej judikatúry ESĽP, rodinný život v zmysle článku 8 Listiny základných ľudských práv
aslobôdmedzidospelouosobouadieťaťommôževzniknúťnielenvprípade,akdospeláosobaještátom
uznaným matrikovým rodičom, ale aj v prípade existencie vzťahu rodič a dieťa de facto v každodennej

realite (opäť poukaz na rozhodnutie ESĽP Wagner a P. A. O. Q. proti Luxembursku z 28.06.2007 č.
76240/01 a Mennesson proti Francúzsku z 26.06.2014). Z rozhodnutí ESĽP tiež vyplýva, že rodinný
život môže existovať medzi homosexuálnym párom rovnako ako medzi heterosexuálnym párom. ESĽP
vo svojich rozhodnutiach uviedol, že homosexuálny pár v stabilnom zväzku, ktorý spolu zdieľa spoločnúdomácnosť, spadá pod pojem rodinný život v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach
(tu poukaz na rozhodnutia ESĽP Schalk a Kopf proti Rakúsku z 24.06.2010 č. 30141/04 a Oliari a ďalší
proti Taliansku z 21.07.2015 č. 18766/11). Navrhovateľka uvádza, že s matkou maloletej majú dlhoročný

stabilnývzťahaodjúna2023súmanželkami.Navrhovateľka,matkamaloletejamaloletáspoločnetvoria
rodinu a existuje medzi nimi rodinný život v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a článku 10 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd. To, že medzi navrhovateľkou, matkou
maloletej a maloletou existuje rodinný život, zistil pri šetrení aj kolízny opatrovník, ktorý to potvrdil v
správe. Skutočnosť, že navrhovateľka a matka maloletej sú osoby rovnakého pohlavia, je v kontexte

posudzovania či spoločne tvoria rodinu, absolútne irelevantná. Navrhovateľka tiež poukazuje na to, že v
tomto konaní nejde o prípad vytvorenia rodinného života do budúcna (prípad osvojenia cudzieho dieťaťa
párom rovnakého pohlavia), ale o prípad už existujúcej faktickej reality rodinného života, ktorá však
nie právne uznaná. Ďalej navrhovateľka poukazuje na to, že z judikatúry ESĽP (poukaz na Emonet
a ďalší proti Švajčiarsku z 13.12.2007 č. 39051/03) vyplýva, že v prípade, že medzi osobami rodinný
život už existuje, je povinnosťou všetkých orgánov verejnej moci konať tak, aby sa tento vzťah mohol

rozvíjať, a musia byť stanovené právne záruky, ktoré umožňujú integráciu dieťaťa v rodine. ESĽP tiež
zdôrazňuje (poukaz na X. a ďalší proti Rakúsku z 19.02.2013), že je dôležité, aby faktický rodinný
život bol právne uznaný, a tiež, že väzba medzi rodičom a dieťaťom je zásadným aspektom osobnej
identity jednotlivca, ktorá požíva ochranu v rámci práva na súkromný život (poukaz na Menneson proti
Francúzsku z 26.06.2014 č. 65192/11).

4.7 A napokon vo vzťahu k právu nebyť diskriminovaný, navrhovateľka poukazuje na článok 3 ods.
1 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a uvádza, že ak súd návrhu nevyhovie, bude to vo svojej podstate znamenať odlišné zaobchádzanie len
z dôvodu sexuálnej orientácie, pretože maloletá sa narodila rodičom rovnakého pohlavia, ktorí nemôžu
na Slovensku uzavrieť manželstvo, ani iný obdobný zväzok, hoci, keby mala maloletá rodičov opačného

pohlavia, ktorí uzavreli manželstvo a nebiologický rodič by podal návrh na priosvojenie, súd by bez
problémov návrhu vyhovel. Záverom navrhovateľka uviedla, že je v najlepšom záujme maloletej, aby
neboladiskriminovanálenpreto,žesanarodiladvommamám,pričomnávrhnavrhovateľkapodalapreto,
aby čo najviac chránila svoje dieťa, preto žiadala súd, aby zohľadnil všetky ňou uvádzané skutočnosti
a vyhovel jej návrhu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky maloletého
dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä s
rodným listom dieťaťa, s úradne overeným prekladom Výpisu zo zápisu sobáša zo dňa XX.XX.XXXX ako
aj s podstatným obsahom spisu a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav:

6. Z rodného listu maloletého dieťaťa (č.l. 4) vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX v N., je
dieťaťom rodičov: matky – A. F. C., nar. XX.XX.XXXX a otca neuvedeného v rodnom liste.

7. Z úradne overeného prekladu Výpisu zo zápisu sobáša zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 8-11) je zrejmé, že

bol vydaný A. H. – I. C. A. H. J. K. L. G. J. M., D. republika a vyplýva z neho, že navrhovateľka a matka
maloletého dieťaťa sa zosobášili dňa XX.XX.XXXX v obci G. J. M..

8. Z potvrdení o zdravotnom stave navrhovateľky (č.l. 7) a maloletého dieťaťa (č.l. 6) vyplýva, že
zdravotný stav tak navrhovateľky ako aj maloletej je dobrý a nie je v rozpore s účelom osvojenia.

9. Zo správy úradu práce (č.l. 44) o prešetrení pomerov v bydlisku maloletej súd zistil skutočnosti
popísané v ods. 3 tohto odôvodenia.

10. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 07.11.2024 vypovedala, že na podanom návrhu trvá. Uviedla,

že doposiaľ sa nestretli s negatívnymi reakciami, na nejaké zásadné prekážky v bežnom každodennom
živote nenarážajú a to, čo bolo doteraz potrebné riešiť, sa im vždy nejak vyriešiť podarilo. Preto si aj
vymysleli svadbu v zahraničí, čo im s matkou maloletej pomohlo pri riešení asistovanej reprodukcie.
Uviedla, že sa rozhodli, aby možnosť, či si navrhovateľka môže maloletú osvojiť posúdil súd, pretože
kto nič neskúša, nikam sa nepohne a ničoho sa nedočká. Aktuálne teda v súčasnosti našťastie neriešia

negatívne situácie, ale s matkou maloletej chcú, aby bolo aj vďaka rozhodnutiu súdu, ktorého sa
navrhovateľka domáha, možné vyriešiť potencionálne negatívne situácie v budúcnosti. Vypovedala, že
tu má na mysli najmä otázky, čo s pozostalými alebo čo v situácii, keby napríklad matka maloletej
zomrela.Vypovedalatiež,ženacelúvecsapozeránielenzpohľadupráv,ktorérodičmá,aleajzpohľadupovinností, ktoré plynú z rodičovstva, napríklad vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Poukázala
na to, že z konania vyplýva, že ona si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a chce tak robiť aj
naďalej, ale z hľadiska ochrany práv dieťaťa nateraz nejestvuje žiaden inštitút a teda zatiaľ ani právny

rámec, ktorý by zabezpečoval nárok maloletej na výživné od navrhovateľky ako od druhého rodiča.
Právom záverečnej reči prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že sa pridržiava všetkého, čo bolo
v konaní uvádzané, pričom zdôrazňuje, že hoci na území Slovenskej republiky chýba právna úprava,
najlepší záujem maloletého dieťaťa musí prevážiť za každých okolností. Dôvodila, že pre každé dieťa je
lepšie, keď má dvoch zákonných zástupcov a nie je to len o potenciálnych negatívnych situáciách, ktoré

by možno mohli alebo nemuseli v budúcnosti nastať, je to aj pre uľahčenie bežného života a bežných
situácii, ktoré dennodenne nastávajú.

11. Matka maloletej na pojednávaní dňa 07.11.2024 uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších
vyjadrení a doplnila, že maloletá je jej druhým dieťaťom, má ešte staršiu dcéru, ktorá už je plnoletá,
pričom pri staršej dcére zažila aj súdne konanie o určenie otcovstva a rôzne iné ďalšie komplikácie.

Dnes je v situácii, že navrhovateľka chce byť rodičom a len štát tomu bráni. Uviedla, že v skutočnosti
v technických veciach sa nestretávajú s homofóbiou alebo s nejakými väčšími problémami, napríklad
aj pediater maloletej v plnej miere akceptoval plnú moc a tak môže navrhovateľka nahliadať do
dokumentácie maloletej a podobne. Otázka sa však vynára, čo v prípade, keby sa niečo stalo a už aj
myšlienka na tieto eventuality v nej vyvoláva psychický tlak. Potvrdila, že v krátkom čase plánujú na

nejaký čas vycestovať do K. a primárnym dôvodom je ich snaha o ďalšieho potomka. Na pojednávaní
ďalej matka vypovedala, že jej rodičia sa rozviedli a v ďalšej fáze jej života bol pre ňu dôležitejší otec,
ktorý však pred dvomi rokmi zomrel, a preto matka maloletej momentálne nemá nikoho bližšieho, kto
by sa mohol o maloletú postarať, keby to bolo potrebné. Právom záverečnej reči uviedla, že akceptuje,
aké máme právne predpisy, no na druhej strane, kým pre to niekto niečo neurobí, tak tie predpisy budú

také, aké sú.

12. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 07.11.2024 uviedla, že v priebehu konania bolo vykonané
šetrenie v bydlisku dieťaťa s kladným výsledkom a tejto správy sa pridržiavajú, avšak úrad musí
podotknúť, že osvojenie je možné len medzi manželmi, ktorých manželstvo je uznané v Slovenskej

republike. Právom záverečnej reči na uvedenom zotrvala.

13. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a
osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa

vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké
práva a povinnosti ako rodičia.

14. Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je

zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a
života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Tátopodmienkasanevzťahujenaustanovenie§100ods.3.(akjeosvojiteľmanželomrodičamaloletého
dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak
druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko

prekonateľnou prekážkou).

15. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,
ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo
osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené

predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 100 ods. 2 Zákona o rodine ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.

17. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo,
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.18. Podľa čl. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

19. Podľa čl. 2 Zákona o rodine rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.
Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.

20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe

ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

22. Podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. (ods. 1) Štátny orgán
nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany

práv a slobôd iných. (ods. 2)

23. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

24. Podľa čl. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd muži a ženy spôsobili vekom
na uzavretie manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi
zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.

25. Podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd užívanie práv a slobôd

priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode,
ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo
sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd základné práva a slobody sa zaručujú

všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného
zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine,
majetku, rodu alebo iného postavenia.

27. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa

vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia.

28. Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťazáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

30. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníčky tohto konania, t.j. navrhovateľka
a matka maloletého dieťaťa, uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo v D. D.. Uvedené vyplynulo zo

zhodných tvrdení účastníčok konania ako aj z predloženého úradného dokumentu opatreného úradným
prekladom do slovenského jazyka - Výpis zo zápisu sobáša zo dňa XX.XX.XXXX vydaný A. H. –
I. C. A. H. J. K. L. G. J. M., D. republika. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že jednej
z účastníčok konania sa dňa 03.05.2024 narodilo dieťa – maloletá B.. Dieťa sa narodilo na území
Slovenskej republiky, je občanom Slovenskej republiky. Otec maloletej v rodnom liste uvedený nie je.
Navrhovateľka a matka maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti na adrese ich trvalého pobytu

a to vrátane maloletého dieťaťa a staršej dcéry matky maloletého dieťaťa. Domácnosť je prispôsobená
potrebám maloletého dieťaťa po všetkých stránkach. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo,
že navrhovateľka sa výrazným spôsobom spolupodieľa na starostlivosti o maloletú, v prípade potreby
pomôže so starostlivosťou i staršia dcéra matky maloletej. Zo zhodných tvrdení účastníčok konania
vyplynulo, že každá z nich prispieva k tomu, aby maloletá mala lásku a starostlivosť, ktorú potrebuje

a taktiež to, že medzi maloletou a navrhovateľkou je vytvorené silné puto a citová väzba.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a obsah vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľky,
a preto bolo potrebné tento zamietnuť. Je potrebné konštatovať, že manželstvo, ktoré uzavrel v cudzine

slovenský štátny občan pred iným orgánom ako orgánom na to splnomocneným, je platné v Slovenskej
republike, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzatvorené, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca
uzatvorenie manželstva podľa kogentných ustanovení slovenského hmotného práva (tzv. výhrada
verejného poriadku). Účastníčky tohto konania, t.j. navrhovateľka a matka maloletého dieťaťa uzatvorili
manželstvo v Rakúskej republike. Vyplýva to v úradnej listiny doloženej do spisu. Právny poriadok

Rakúskej republiky umožňuje osobám bez ohľadu na ich pohlavie uzatvoriť registrované partnerstvá
už od roku 2010 a od 01.01.2019 umožňuje uzatvoriť manželstvo aj osobám rovnakého pohlavia.
Takto je to legislatívne nastavené vo viacerých európskych krajinách, nie však v podmienkach platného
právneho poriadku Slovenskej republiky. Navrhovateľka sa v tu prerokúvanej veci domáha rozhodnutia
súdu, ktorým by vyslovil osvojenie maloletého dieťaťa navrhovateľkou ako manželkou matky (t.j. rodiča

maloletého dieťaťa). V podmienkach platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné,
aby do manželstva vstúpili osoby rovnakého pohlavia. Vyplýva zo jednak z Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj z hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v Zákone o rodine (či už v základných zásadách alebo v
jednotlivých ustanoveniach tohto právneho predpisu). Je to dané tým, že manželstvo ako jedinečný
zväzok muža a ženy požíva osobitný status. Z týchto dôvodov nie je (s odkazom aj na výhradu verejného

poriadku) možné ani uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v krajinách, kde to možné
je. Je tomu tak preto, že v samotnej Ústave Slovenskej republiky je v ustanovení čl. 41 ods. 1 zakotvené,
že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne
chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje
sa osobitná ochrana detí a mladistvých. Podľa Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy,

pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro a jeho hlavným
účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí (čl. 1). Rodina založená manželstvom je základnou
bunkou spoločnosti (čl. 2). Podľa Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom, pričom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 1, ods. 2). S ohľadom na tieto závery, nie je podľa
platného právneho poriadku Slovenskej republiky, možné na navrhovateľku nazerať ako na manželku
matky maloletého dieťaťa.

33. Pokiaľ sa týka osvojenia, toto je upravené v už vyššie citovaných ustanoveniach Zákona o rodine.

Podľa cit. ust. § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z
manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak
sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia akospoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Ustanovenie § 100 ods. 2 Zákona o rodine
teda stanovuje, že dieťa ako spoločné si môžu osvojiť len manželia. Iné páry, bez ohľadu na pohlavie
(napr. druh a družka), takéto oprávnenie nemajú. Ide o prejav zásady preferencie rodín založených

manželstvom pred inými formami rodiny. Táto skutočnosť je daná najmä úlohou, ktorú môže v zmysle
zákona dosiahnuť len manželstvo, a to vytvorenie trvalého a harmonického spoločenstva, čo je v súlade
s cieľom osvojenia a tým dosiahnuť najlepší záujem dieťaťa. Účastníčky tohto konania tak z pohľadu
slovenského právneho poriadku nie sú manželmi, čo je dôvodom, pre ktorý nie je možné návrhu
vyhovieť. Osvojiť dieťa môže len manžel alebo manželka, ktorý/ktorá žije s niektorým z rodičov dieťaťa

v manželstve. V danom prípade toto splnené nie je. Je síce v konaní preukázané, že účastníčky konania
s maloletým dieťaťom a so staršou dcérou matky maloletého dieťaťa spolu žijú v spoločnej domácnosti
a samé si zvolili túto formu rodiny, vzájomného fungovania a spolužitia, nakoľko to takto cítili a chceli.
Navrhovateľka by sa však podľa platnej právnej úpravy mohla domáhať osvojenia maloletého dieťaťa
len ako tzv. osamelá osoba. Ako už bolo uvedené, osvojenie dieťaťa je možné len manželmi (ako
tzv. osvojenie spoločné). Ďalej je možné, aby si manžel/manželka osvojil/a dieťa rodiča, s ktorým žije

v manželstve (...), resp. výnimočne osamelá osoba. Takouto „osamelou“ osobou je v tomto kontexte
každá osoba, ktorá nie je v manželstve. A teda aj družka/druh, resp. partner/partnerka rodiča dieťaťa.
No v takýchto prípadoch je následkom to, že z rodného listu dieťaťa dôjde k vymazaniu údajov o oboch
jeho rodičoch. Treba opakovane podotknúť, že slovenský právny poriadok umožňuje spoločné osvojenie
dieťaťa len manželom. Neumožňuje ani spoločné osvojenie osobám v tzv. druhovskom vzťahu (či už by

to boli osoby rozdielneho pohlavia, prípadne aj rovnakého pohlavia). Spoločné osvojenie umožňuje len
manželom a to s ohľadom na osobitný význam inštitútu manželstva. Rovnako slovenský právny poriadok
neumožňuje tzv. priosvojenie si dieťaťa inou osobou (druhom/družkou), ale len manželom/manželkou
rodiča dieťaťa. A to opäť s akcentom na osobitný význam manželstva. A to bez ohľadu na fakticitu
rodinných väzieb či vzťahov. Za týchto okolností je potrebné skonštatovať, že takýmto nastavením

okruhu osôb, ktoré môžu byť osvojiteľmi nedochádza k diskriminácii. V našom právnom poriadku je
možnéuzatvoriťmanželstvolenmedziosobamiopačnéhopohlavia.Dohovorneukladápovinnosťštátom
umožniť osobám rovnakého pohlavia uzatvoriť manželstvo. A zároveň čl. 8 Dohovoru negarantuje právo
na adopciu, no rozhodovanie o žiadosti však nesmie byť diskriminačné (napríklad, ak si môže osvojiť
maloleté dieťa osamelá heterosexuálna osoba, musí byť daná taká možnosť aj osamelej homosexuálnej

osobe, inak dochádza k diskriminácii). Aj ESĽP uvádza, že postavenie párov rovnakého pohlavia nie je
porovnateľné s postavením manželov a tiež, že je v právomoci štátov upraviť, či budú mať registrovaní
partneri (...) právo na adopciu, teda štát môže určiť, kto má právo na adopciu. Platný právny poriadok
v Slovenskej neumožňuje tzv. priosvojenie si dieťaťa inou osobou (druhom/družkou), ale len manželom/
manželkou rodiča dieťaťa, čo rovnako nie je diskriminačné, nakoľko k diskriminácii by dochádzalo za

situácie, kedy by štát umožnil adopciu nezosobášeným heterosexuálnym párom a neumožnil by ju
nezosobášeným homosexuálom, čo ale nie je prípad nášho legislatívneho ukotvenia inštitútu osvojenia.

34. Pokiaľ sa týka argumentácie navrhovateľky s ohľadom na judikatúru ESĽP, tak tu súd uvádza, že
táto sa týka určitých špecifických prípadov za iných skutkových okolností, teda skutkovo iných vecí.

Nemožno z nej vyvodzovať žiadne všeobecné právo na to stať sa osvojiteľom a zároveň z nej nie je
možnévyvodzovaťanižiadnupovinnosťštátuumožniťprístupkosvojeniu.Vtomtosmeresúdpoukazuje
aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 6/20, ktorého argumentačná sila môže byť
využitá aj v podmienkach Slovenskej republiky, a kde bolo skonštatované, že ESĽP ustálene uvádza,
že neexistuje žiadne všeobecné právo stať sa rodičom alebo počať dieťa, pričom právo stať sa rodičom

nie je možné vyvodiť ani z čl. 8 ani z čl. 12 Dohovoru. Dovodiť z nich potom nejde ani žiadne všeobecné
právo na to stať sa osvojiteľom a teda nie je možné vyvodzovať žiadnu povinnosť štátu umožniť prístup
k osvojeniu (obdobne napr. aj rozsudok ESĽP vo veci Pini a ostatní proti Rumunsku z 22.06.2004 č.
78028/01 a 78030/01, § 140). Je možné zhrnúť, že právo osvojiť, či právo byť osvojený nie je základným
právom chráneným ústavným poriadkom či medzinárodnými zmluvami, ako konštatoval i Ústavný súd

Českej republiky v náleze sp.zn. Pl. ÚS 10/15, bod 35. V § 136 rozhodnutia X. a ďalší proti Rakúsku
z19.02.2013ESĽPzdôraznil,žečl.8Dohovorunezaväzuječlenskéštátykrozšíreniuprávanaosvojenie
druhým rodičom na tie páry, ktoré neuzavreli manželstvo. Odkázal pritom i na svoju predchádzajúcu
judikatúru,kdevyslovilobdobnézávery(GasaDuboisprotiFrancúzskualeboEmonetprotiŠvajčiarsku).
V tomto smere súd poukazuje opätovne aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS

10/15, kde tento konštatuje, že aj ESĽP už v minulosti uviedol, že manželstvo udeľuje tým, ktorí ho
uzavrú,špecifickýstatus.Výkonprávauzavrieťmanželstvojechránenýčl.12Dohovoruanesiesosebou
sociálne, osobné a právne dôsledky (to bolo konštatované aj vo veci Gas a Dubois proti Francúzsku).
Slovenský právny poriadok tak v súlade s vyššie uvedeným poskytuje manželstvu onen špecifický statusodlišujúci ho od spolužitia nezosobášených párov. ESĽP sa taktiež opakovane vyslovil, že na právnu
úpravu, ktorá neumožňuje osvojenie druhým rodičom u nezosobášených párov, nie je možné nahliadať
ako na zásah do rodinného života (obdobne bod. 30 nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl.

ÚS 10/15). S ohľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že štát do rodinného života účastníčok konania
nijakým spôsobom nezasahuje. Opäť je nutné pripomenúť, že právo osvojiť či právo byť osvojený nie je
základným právom chráneným ústavným poriadkom či medzinárodnými zmluvami.

35. Je možné zhrnúť, že inštitútu manželstva poskytuje slovenský právny poriadok osobitný status,

ktorý je umocnený jeho výslovným ústavným zakotvením a jedinečným účelom, ktorý platí aj pre účely
osvojenia. Skutočnosť, že zákonodarca v otázke osvojovania preferuje manželský vzťah, ak stanovuje,
že ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia (§ 100 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z.),
resp. jeden z manželov, alebo výnimočne osamelá osoba (§ 100 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.), je podľa
názoru súdu nielen ústavne konformná, ale zodpovedajúca aj medzinárodným záväzkom Slovenskej
republiky. Ústavný súd Českej republiky v náleze sp.zn. Pl. ÚS 7/15 zo 14.06.2016 k tomu dodal, že

neexistuje základné právo na osvojenie dieťaťa a negatívnym rozhodnutím vo veci osvojenia nemôže
byť porušené ani právo na rodinný život.

36. Súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu k manželstvám osôb rovnakého pohlavia ESĽP
vo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku (sťažnosť č. 30141/04, rozsudok z 24.06.2010) uviedol, že „práva

párov rovnakého pohlavia treba vnímať ako vyvíjajúcu otázku, v ktorej neexistuje konsenzus a v ktorej
je daný široký priestor pre voľnú úvahu členských štátov týkajúcu sa načasovania prijatia legislatívnych
zmien“ (bod 105). Súčasne ESĽP v tej istej veci zaujal stanovisko, podľa ktorého „sú členské štáty podľa
čl. 12 Dohovoru, rovnako ako aj čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru oprávnené obmedziť právo
na uzavretie manželstva len na osoby opačného pohlavia“ (bod 109). K Dohovorom garantovanému

právu uzavrieť manželstvo (čl. 12 Dohovoru) ESĽP vo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku tiež zdôraznil,
že „manželstvo má hlboko zakorenené spoločenské a kultúrne konotácie, ktoré sa môžu v jednotlivých
spoločenstvách výrazne odlišovať. Súd opätovne pripomína, že nie je jeho úlohou nahrádzať svojou
judikatúrou rozhodnutia príslušných orgánov jednotlivých členských štátov, ktoré sú najpovolanejšie
posúdiť potreby spoločnosti a dať na ne odpoveď“ (bod 63). Preto „článok 12 Dohovoru neukladá

príslušnej vláde povinnosť umožniť osobám rovnakého pohlavia (...) uzavretie manželstva“ (bod 64).
Vo veci Hämäläinen proti Fínsku (rozsudok zo 16.07.2014) ESĽP rovnako vo vzťahu k právu na
rešpektovanie súkromného a rodinného života zdôraznil, že „čl. 8 Dohovoru nemožno vykladať tak, že
ukladá povinnosť členských štátov garantovať párom rovnakého pohlavia prístup k manželstvu“ (bod
72). Ako už bolo uvádzané vyššie, judikatúra ESĽP tiež uvádza, že čl. 8 Dohovoru negarantuje právo

na adopciu (rozsudok z 22. januára 2008 vo veci E. B. proti Francúzsku, sťažnosť č. 43546/02, bod 43),
no rozhodovanie o žiadosti uchádzačov o osvojenie nesmie byť diskriminačné.

37. Súd považuje za potrebné uviesť i to, že ESĽP v rozsudku z 15.03.2012 vo veci Gas a Dubois
protiFrancúzsku(sťažnosťč.25951/07)posudzovalprípaddvochsťažovateliekžijúcichvregistrovanom

partnerstve, z ktorých jedna neúspešne žiadala o osvojenie biologického dieťaťa svojej partnerky.
Sťažovateľky namietali, že ich situácia bola porovnateľná so situáciou páru, ktorý manželstvo uzatvoril,
a že napriek tomu s nimi bolo diskriminačne odlišne zaobchádzané. ESĽP s odkazom na svoju
prejudikatúru zdôraznil, že „manželstvo udeľuje špeciálne postavenie tým, ktorí ho uzavreli. Realizácia
právauzavrieťmanželstvojechránenáčlánkom12Dohovoruamásociálne,osobnéaprávnedôsledky“,

a tak „na účely adopcie druhým rodičom nie je možné považovať situáciu sťažovateliek za porovnateľnú
so situáciou manželského páru“ (bod 69). Napokon ESĽP dodal, že „akýkoľvek pár v porovnateľnej
právnej situácii, ktorý vstúpil do registrovaného partnerstva, by nebol v žiadosti o jednoduchú adopciu
úspešný, preto nezistil žiadnu odlišnosť v zaobchádzaní, ktorá by bola založená na sexuálnej orientácii
sťažovateliek“ (bod 70). Vo veci spomínanej i v rámci argumentácie navrhovateľky – X. a ďalší proti

Rakúsku (rozsudok z 19.02.2013, sťažnosť č. 19010/07) ESĽP riešil sťažnosť dvoch sťažovateliek a
biologického syna jednej z nich, v ktorej títo namietali, že v porovnaní s pármi opačného pohlavia boli
diskriminovaní, keďže v zmysle rakúskeho právneho poriadku nebola (na rozdiel od heterosexuálnych
párov) v ich prípade možná adopcia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom bez prerušenia
matkiných právnych väzieb s dieťaťom. Pri posudzovaní okolností prípadu ESĽP dospel k záveru, že

sťažovateľky sa nenachádzali v postavení porovnateľnom s postavením manželov. Podľa Dohovoru totiž
štáty nie sú povinné umožniť osobám rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo, avšak pokiaľ umožnia
párom rovnakého pohlavia uzavrieť registrované partnerstvo, majú pomerne širokú mieru voľnej úvahy,
aké práva registrovaným partnerom poskytnú. Postavenie manželov, a to vrátane adopcie detí, tak môžebyť upravené inak ako postavenie registrovaných partnerov, resp. nezosobášených párov. Manželstvo
má totiž osobitný status aj v zmysle Dohovoru a s týmto statusom sú spojené aj osobitné práva.
Rakúske právo pritom upravovalo právo na adopciu osobitne vo vzťahu manželov, táto úprava však pre

postavenie sťažovateliek nebola vzhľadom na už uvedené skutočnosti relevantná. V danom prípade
tak bolo skonštatované, že nedošlo k porušeniu čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru, ak bola
situácia sťažovateľov porovnávaná so situáciou manželských párov, v ktorých jeden z manželov si želal
adoptovať dieťa druhého manžela. ESĽP však konštatoval porušenie čl. 14 v spojení s čl. 8 Dohovoru,
a to na podklade zistenia, že podľa predpisov rakúskeho občianskeho práva regulujúcich adopciu nič

nebránilo jednému z partnerov v slobodnom heterosexuálnom páre (druh a družka) adoptovať si dieťa
druhého partnera bez prerušenia právnych väzieb medzi týmto partnerom a dieťaťom. Takýto právny
stav však v podmienkach Slovenskej republiky nie je. ESĽP teda vychádza zo záveru, že je v právomoci
štátov upraviť, či budú mať nezosobášené páry (opačného alebo rovnakého pohlavia), resp. registrovaní
partneri právo na adopciu biologického dieťaťa druhého partnera. Pokiaľ však štáty takúto adopciu
umožnia nezosobášeným heterosexuálnym párom, je absolútne vylúčenie homosexuálnych párov z

takejto adopcie diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a porušením Dohovoru. Opätovne, ani
takýto právny stav v podmienkach Slovenskej republiky nejestvuje.

38. V danom prípade ide o návrh na osvojenie maloletého dieťaťa partnerom či partnerkou jedného
z rodičov, pri ktorom má byť nahradený, či doplnený len druhý z rodičov a kde už vznikol vzťah

medzi osvojencom a osvojiteľom (tzv. sociálny rodič). Za takýchto okolností medzi maloletým dieťaťom
(potenciálnym osvojencom) a sociálnym rodičom (potenciálnym osvojiteľom) už spravidla existuje
rodinný život. Tak je tomu i v prejednávanej veci. Právo na ochranu rodinného života chránené čl. 10
ods. 2 Listiny dopadá na široký okruh právnych vzťahov. Súd uznáva a akceptuje, že povaha vzťahov
medzi rodičmi a deťmi nie je primárne právna, vychádzajúc pritom i z judikatúry ESĽP, podľa ktorej

pod definíciu rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru spadajú i faktické vzťahy medzi osobami, ktoré
sú dlhodobé a stále, bez toho, že by formálne išlo o vzťahy príbuzenské alebo o manželstvo, či o
vzťahy formálne štátom uznané. Ak však navrhovateľka tvrdí, že v zmysle judikatúry ESĽP (uvádzané
rozsudky zo dňa 13.12.2007, Emonet a ostatní proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 39051/03 a zo dňa
19.02.2013, X. a ďalší proti Rakúsku, sťažnosť č. 19010/07) musí byť faktický rodinný život uznaný, ad

absurdum by uvedené muselo platiť aj v situáciách medzinárodného únosu dieťaťa, či obchodovania
s deťmi alebo v situácii obchádzania (vnútroštátneho) zákona, čo je nutné odmietnuť. Nie je teda
namieste argumentácia navrhovateľky o nevyhnutnosti uznať faktickú životnú realitu, pretože možnosť
či nemožnosť uznať faktickú životnú realitu (umožnením osvojiť, resp. priosvojiť) totiž plynie priamo
z úpravy v Zákone o rodine, ktorý neumožňuje priosvojenie si dieťaťa partnerom/partnerkou rodiča

dieťaťa, nech je faktická realita ich života akákoľvek. Medzinárodné zmluvy i rozhodovacia prax ESĽP
plne rešpektujú právo jednotlivých štátov prijať takú úpravu osvojenia, aká jestvuje i v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky. Zvlášť ESĽP sa opakovane vyslovil tak, že na právnu úpravu,
ktorá neumožňuje osvojenie druhým rodičom u nezosobášených párov nie je možné nahliadať ako na
zásah do rodinného života.

39. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa
vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Dohovor o právach dieťaťa
v čl. 3 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej
sa detí, nech už sú uskutočnené verejnými alebo súkromnými zariadeniami (...), súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi. Na toto reflektoval i platný Zákon o rodine kde v čl. 5 uvádza, že
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Nájdenie najlepšieho („paramount“ - najvyšší, „primary“ - primárny) záujmu maloletého dieťaťa
znamená ustáliť pre maloleté dieťa najvhodnejšiu konšteláciu jeho existujúcich potrieb a jeho životných
podmienok. Najlepší záujem maloletého dieťaťa ako taký a jeho posúdenie majú byť vždy výsledkom

dokazovania. Vykonaným dokazovaním vyplynulo, že aktuálne maloletému dieťaťu nechýba rodinné
prostredie, je mu vytvárané v domácnosti jeho matky a navrhovateľky. Maloleté dieťa sa nepochybne
a preukázateľne zúčastňuje na výhodách, resp. benefitoch vyplývajúcich z toho, že žije v domácnosti
rodiča (svojej matky) a navrhovateľky, prípadne aj staršej dcéry jeho matky. Vyplýva to z obsahu návrhu,
písomného podania navrhovateľky, správy kolízneho opatrovníka i z výsluchu účastníčok konania.

Najlepším záujmom maloletého dieťaťa je vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky
a porozumenia. Maloleté dieťa v konkrétnostiach daného prípadu v takomto prostredí žije a prospieva,
zamietavé rozhodnutie súdu na uvedené tak nemá žiaden vplyv. Za tejto situácie tak s ohľadom na
konšteláciu existujúcich potrieb a životných podmienok maloletého dieťaťa rozhodnutie súdu v tejto vecinie je s ohľadom na všetky konkrétne okolnosti v rozpore s jeho najlepším záujmom o.i. i preto, že
maloletému dieťaťu v tomto prípade nechýba fungujúce rodinné prostredie a zúčastňuje sa na užívaní
výhod, ktoré mu plynú zo spolužitia v domácnosti matky a navrhovateľky ako aj zo starostlivosti, ktorej

sa mu od všetkých členov domácnosti dostáva. Obavy, ktoré boli prednesené účastníčkami konania,
resp. všetky ostatné eventuality, ktoré by v živote rodiny prípadne bolo potrebné riešiť, sú spravidla aj za
súčasného právneho stavu riešiteľné a je možné využitím existujúcich prostriedkov, resp. inštrumentov
súkromného práva dosiahnuť riešenie prevažnej väčšiny praktických problémov rodiny a vzťahov v nej.

40. S ohľadom na všetky vyššie citované ustanovenia právnych predpisov, medzinárodných dohovorov
i relevantnej judikatúry ESĽP na ktorú tunajší súd v odôvodnení poukázal je potrebné skonštatovať,
že návrhu nebolo možné vyhovieť a tento bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Akokoľvek, pre
rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, čo znamená, že skutkový (resp.
skutočný) stav, na základe ktorého súd rozhoduje, musí existovať, resp. byť ustálený súdom v čase
vyhlásenia rozsudku, čo sa aj udialo, poukazujúc na vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozsudku. To,

či sa právo prizná alebo nie, je výsledkom vykonaného dokazovania a aplikácie relevantného práva
na zistený skutkový (resp. skutočný) stav. Uvedené súd vykonal a dospel k tým skutkovým a právnym
záverom, ktoré vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, a to i s odkazom na relevantnú judikatúru
ESĽP. Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

41. O trovách konania (výrok II.) súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva

účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok ESĽP zo dňa 25.09.2012 vo

veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5M Cdo 8/2008). Vo vzťahu k ostatnej argumentácii účastníkov konania
súd uvádza, že touto sa nad rámec toho, čo je uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia
nezaoberal, keď relevantné právne otázky vyhodnotil v odôvodnení tohto rozhodnutia samostatne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).