Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010994
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010994.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Handlovej, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, trestne
stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
v spojení s § 138 písm.b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 14. novembra 2024 prejednal

odvolanieobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.3T/55/2023zodňa05.06.2024
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/55/2023 zo dňa 05.06.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

„hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich synov A. A., nar. XX.XX.XXXX
a D. A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14 P/24/2017-71 zo dňa
15.06.2018, právoplatným dňa 19.07.2018, bol zaviazaný platiť na každé z detí výživné vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne,
ktoré bol povinný poukazovať matke F. A. vopred, vždy do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho
mesiaca a následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8P/23/2022-37 zo dňa 26.08.2022,
právoplatným dňa 23.09.2022 bola zvýšená vyživovacia povinnosť na sumu 70,- Eur mesačne na každé
dieťa, ktorú je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky F. A., plneniu tejto povinnosti
sa v období od 03.07.2018 do 23.08.2021 a od 12.10.2021 do 22.01.2024 v Handlovej a všade tam,

kde sa zdržiaval, úmyselne vyhýbal tým, že v období od 03.07.2018 do 07.01.2019 sa nachádzal v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, kde nepožiadal o vykonanie
zrážok na výživné na nezaopatrené deti a ani neodoslal F. A. žiadosť o vykonanie zrážok z pracovnej
odmeny odsúdeného na úhradu výživného, v období od 30.03.2021 do 23.08.2021 sa nachádzal v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, kde si síce nahlásil vyživovaciu
povinnosť voči svojim synom, požiadal o dobrovoľnú úhradu výživného z konta obžalovaného, taktiež

prevzal žiadosť o vykonanie zrážok z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného
nezaopatrených detí, ktoré následne odoslal F. A., avšak po nástupe do ústavu neprejavil záujem o
zaradenie do práce, čo potvrdil aj svojím podpisom v žiadosti o súhlas so zaradením do práce a na
základe svojej žiadosti bol zapájaný len do práce bez nároku na pracovnú alebo inú odmenu, v dôsledku
čoho nemohla byť úhrada výživného realizovaná, v období od 15.10.2023 doposiaľ sa nachádza vo
väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, kde si síce nahlásil

vyživovaciu povinnosť voči svojim synom, avšak po nástupe do ústavu v žiadosti o súhlas k zaradeniu
do práce neprejavil záujem o zaradenie do práce s nárokom na pracovnú odmenu, z ktorej by mohla byťrealizovaná úhrada výživného a v ostatných obdobiach bol nezamestnaný a nebol evidovaný na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, hoci v danom období boli v ponuke Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyPrievidzavoľnépracovnémiesta,oktorébysavprípadeevidenciemohol

uchádzať, čím neprejavil záujem o riadne zamestnanie so stabilným príjmom, z ktorého by si mohol plniť
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho zostal dlhovať F. A., s výnimkou uhradeného
výživného vo výške 795,- eur sumu vo výške 4381,80 euro.“

Za to bol súdom prvého stupňa odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s

prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal
prostredníctvom obhajcu proti nemu ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania bol toho názoru, že dostatočným trestom bude aj trest kratšieho
trvania a to na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde písomne
nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť odvolaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľideosprávnosťpostupusúduprvéhostupňa,ktorýpredchádzalvydaniuodvolanímobžalovaného

napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní
nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe súdu
prvého stupňa ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd považuje za potrebné v prvom rade ustáliť, že trestné konanie na súdoch Slovenskej
republiky a predovšetkým jeho prípadné odvolacie konanie je založené na obmedzenom revíznom
princípe, to znamená, že odvolací súd preskúma len tie výroky, ktoré sú odvolaním napadnuté.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu

odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,
uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne ustálil v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností keď u obžalovaného zistil
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestných
činov a tieto úprimne oľutoval a priťažujúcu okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol zatrestný čin odsúdený. Podľa správneho právneho posúdenia bol potom vyrovnaný pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností, a uložený trest pri samej dolnej hranici trestnej sadzby.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt,
že u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doposiaľ viackrát súdne trestaná, 7 krát bolo na jeho
osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu
dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo.

Z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu
rozhodné, že obžalovaný bol v minulosti viac krát odsúdený pre rôznorodú trestnú činnosť, a to
opakovane pre trestný čin marenia úradného rozhodnutia a trestný čin nebezpečného vyhrážania.
Obžalovaný bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, aktuálne vykonáva iný nepodmienečný
trest odňatia slobody.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom
chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska ochrany spoločnosti
v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda súd prvého stupňa napadnutým

rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri samej dolnej, zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, v prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil existenciu poľahčujúcej okolnosti na
strane obžalovaného podľa § 36 písm. l) Tr. zák., hoci danosť záveru súdu prvého stupňa o úprimnom
oľutovaní trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. môže vyvolávať vecné pochybnosti vzhľadom na
recidívu obžalovaného a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným

zákonom. Nie je teda na mieste zo strany obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého
trestu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej
prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd za správny a zákonný posúdil aj napadnutý výrok súdu prvého stupňa o zaradení
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia s poukazom na § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého
stupňa aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 Tr. por.
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3 Tr. por.,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.