Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206738
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3120206738.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A.. 5, Eschenburg, Nemecko, zastúpeného JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou
sosídlomJungmannova8,Bratislava,protižalovanejC.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XX,ozaplatenie
2.424,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2424,43 eur od
30.09.2020 do 30.04.2024 zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2424,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 2424,43 eur od 01.05.2024 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 34.715,24 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34.715,24 eur od podania žaloby do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uvedenú sumu prevzala na základe
exekúcie v exekučnom konaní č. 221EX/46/17 a č. 221EX/90/17 od súdnej exekútorky JUDr. Šujanovej.

Povinným z exekúcie bol on ako domnelý otec žalovanej. Exekúcia sa viedla na podklade právoplatného
a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/1281/1993 o určení otcovstva a určení
vyživovacej povinnosti k žalovanej ako domnelej dcére. Na základe tohto exekučného titulu vymohla
exekútorka v exekučnom konaní sp. zn. 221EX/46/17 istinu vo výške 31.266,78 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia v prospech žalovanej vo výške 1.024,03 eur; spolu sumu 32.290,81 eur. Táto suma
nezahŕňa odmenu súdnej exekútorky a jej réžiu. V exekučnom konaní sp. zn. 221EX/90/17 na podklade
exekučného titulu, platobného rozkazu sp. zn. 21Pc/13/2017 vymohla súdna exekútorka sumu 2.424,43

eur, ktorá suma predstavuje úroky z omeškania vo výške 2.231,51 eur, trovy súdneho konania vo výške
67,38 eur a trovy exekučného konania vo výške 125,54 eur. To, že k vyplateniu zexekvovanej sumy
došlo v prospech žalovanej je zrejmé z upovedomenia o ukončení exekúcie. Poznamenal, že dôvod na
plnenie tu pôvodne bol, ale dodatočne odpadol. Následné rozhodnutia súdov totiž potvrdili, že exekučný
titul bol vydaný nezákonne. Rozhodnutie sp. zn. 10C/1281/1993 bolo zrušené. Ak bolo zrušené, nie je
možné, aby naň nadväzovalo iné súdne rozhodnutie, teda platobný rozkaz. Je preto potrebné zrušiť aj
tento. Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/47/2018 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na nové rozhodnutie. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne mu bolo doručené dňa 26.04.2020 a vtedy
sa dozvedel o tom, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Vedomosť o bezdôvodnom
obohatení musí mať aj žalovaná, nakoľko aj jej bolo predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčínedoručené a jeho obsah pozná. Zdôraznil, že všetky podlžnosti voči žalovanej vyrovnal v súlade s vyššie
uvedenýmisúdnymirozhodnutiami,tedazaplatilsúdomurčenévýživnéspríslušenstvom,trovyadvokáta
a súdneho exekútora. Súdny exekútor napriek podanému dovolaniu nečakal na výsledok dovolacieho

konania a z majetku žalobcu uspokojil pohľadávku žalovanej. Nakoľko rozhodnutie o určení otcovstva
a povinnosti platiť výživné bolo zrušené, vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré
doposiaľ nevydala. Až následné nové rozhodnutie ukáže, či žalobca je otcom žalovanej a či je povinný
platiť výživné.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že jej nebola vyplatená celá suma, ktorú žalobca
požaduje, ale len suma 31.266,78 eur. Poznamenala, že niektoré splátky - úroky z omeškania sú už
premlčané, preto vznáša námietku premlčania. Zastáva názor, že súd postupoval v zmysle zákona, keď
jej v konaní vedenom pod sp. zn. 21Pc/13/2017 priznal úrok z omeškania.

3. Uznesením č. k. 18C/25/2020-74 zo dňa 16.06.2021 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia

veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/1281/1993 a veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
21Pc/13/2017. Keďže konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/1281/1993 bolo právoplatne
skončené skôr ako konanie vedené pod sp. zn. 21Pc/13/2017, rozhodol súd o pokračovaní v konaní
v časti sumy 32.290,81 eur, ktorá mala svoj základ práve v rozhodnutí vydanom v konaní vedenom
pod sp. zn. 10C/1281/1993 a túto časť uznesením č. k. 18C/25/2020-85 zo dňa 30.10.2023 vylúčil na

samostatné konanie vedené pod sp. zn. 18C/91/2023. Predmetom tohto konania tak zostala len časť
žalobou uplatneného nároku vo výške 2.424,43 eur s príslušenstvom.

4. Žalobca pred pojednávaním dňa 14.11.2024 zobral žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.424,43 eur od 30.09.2020 do 30.04.2024 späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

Súd preto v súlade s § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") konanie v navrhovanej
časti zastavil.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením upovedomenia o ukončení exekúcie sp. zn. 221EX/90/17
zo dňa 15.10.2018, rozsudku tunajšieho súdu č. k. 10C/1281/1993-759 zo dňa 21.12.2021, rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/40/2022-978 zo dňa 22.11.2022, uznesenia NS SR sp. zn.
1CdoR/7/2023zodňa26.10.2023,platobnéhorozkazuvydanéhotunajšímsúdomč.k.21Pc/13/2017-31
zo dňa 10.07.2017, rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13Pc/6/2020-65 zo dňa 30.11.2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27CoP/20/2021-94 zo dňa 27.05.2021, rozsudku tunajšieho
súdu č. k. 21Pc/13/2017-104 zo dňa 29.02.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Na základe návrhu matky žalovanej a žalovanej bolo začaté konanie o určenie otcovstva voči
žalobcovi. Tunajší súd dňa 02.12.2016 vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C/1281/1993-270, ktorým,
okrem iného, určil, že žalobca je otcom žalovanej a uložil mu povinnosť prispievať na výživu žalovanej
v sume 150 eur mesačne od 22.07.1993 do 31.08.1998, v sume 170 eur mesačne od 01.09.1998

do 31.08.2006, v sume 200 eur mesačne od 01.09.2006 do 23.01.2009, do rúk žalovanej, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné za obdobie od 22.07.1993 do 23.01.2009 v sume
31.466,78 eur súd povolil žalobcovi splácať v splátkach po 250 eur mesačne. Opravným uznesením
č. k. 10C/1281/1993-277 zo dňa 02.01.2017 opravil sumu zameškaného výživného na 31.266,78 eur.
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/47/2018-372 zo dňa 23.04.2018 odvolanie domnelého otca

(žalobcu) odmietol. Následne Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Cdo 47/2008 zo dňa 25.09.2019 na
základe žalobcom podaného dovolania zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 6Co/47/2018-372
zo dňa 23.04.2018 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne viazaný
právnymnázoromNajvyššiehosúduSRuznesenímč.k.6Co136/2019-483zodňa28.02.2020rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. k. 10C 1281/1993-270 zo dňa 02.12.2016 v spojení s opravným uznesením

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (uvedené skutočnosti
vyplynuli z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. 10C/1281/1993-759 zo dňa 21.12.2021).
Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.10C/1281/1993-759zodňa21.12.2021súdnávrhnaurčenieotcovstva
zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 6Co/40/2022-978 zo
dňa 22.11.2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. NS SR podané dovolanie vo veci uznesením sp.

zn. 1CdoR/7/2023 zo dňa 26.10.2023 odmietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2022.7. Platobným rozkazom č. k. 21Pc/13/2017-31 zo dňa 10.07.2017 bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť žalovanej sumu 136,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 31.266,78
eur od 03.05.2017 do zaplatenia titulom úroku z omeškania zo zameškaného výživného vo výške

31.266,78 eur priznaného žalovanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10C/1281/1993
zo dňa 02.01.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10C/1281/1993 zo dňa
02.01.2017, právoplatným dňa 21.02.2017 a vykonateľným dňa 03.02.2017. Rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 13Pc/6/2020-65 zo dňa 30.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 27CoP/20/2021-94 zo dňa 27.05.2021, právoplatným dňa 20.06.2021, bola povolená obnova

konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21Pc/13/2017. Rozsudkom č. k. 21Pc/13/2017-104
zo dňa 29.02.2024, právoplatným dňa 30.04.2024, tunajší súd zamietol žalobu žalovanej o zaplatenie
úrokov z omeškania z výživného priznaného žalovanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 10C/1281/1993 zo dňa 02.01.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.
10C/1281/1993 zo dňa 02.01.2017, právoplatným dňa 21.02.2017 a vykonateľným dňa 03.02.2017.

8. Z upovedomenia o ukončení exekúcie sp. zn. 221EX/90/17 zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že exekúcia
na základe exekučného titulu, platobného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 21Pc/13/2017-31 zo dňa
10.07.2017, v rámci ktorej bola oprávnenou osobou žalovaná a povinným žalobca, bola ukončená
vymožením pohľadávky nasledovne: istina vo výške 2.231,51 eur, trovy súdneho konania vrátane
právneho zastúpenia vo výške 16,50 eur + 50,88 eur, trovy exekúcie vrátane trov právneho zastúpenia

vo výške 16,50 eur + 109,04 eur, odmena exekútora vo výške 485 eur, DPH vo výške 97 eur a hotové
výdavky s DPH vo výške 72 eur.

9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná.
Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o

určité majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. Vzniká tak, že sa doterajší
majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale i tak, že sa jeho doterajší majetok
nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti. Bezdôvodným obohatením
sa rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech

získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodným obohatením sa môže stať aj plnenie prijaté na základe
vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré bolo následne zrušené či zmenené. Ak sa vrátenia plnenia
domáha ten, kto plnil povinnosť jemu uloženú súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky od toho,
či podľa hmotného práva - teda aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo zmenené -
plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nie. Zrušením alebo zmenou rozhodnutia, podľa ktorého

bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia
nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala. V súdenej
veci žalobca poskytol žalovanej plnenie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu tunajšieho
súdu č. k. 21Pc/13/2017 zo dňa 10.07.2017, ktorý bol vydaný na tom skutkovom základe, že žalobca
bol v nadväznosti na rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/1281/1993-270 zo dňa 02.12.2016 povinný

platiť žalovanej výživné, pričom žalovaná si v konaní vedenom pod sp. zn. 21Pc/13/2017 uplatnila
nárok na úrok z omeškania z priznaného zameškaného výživného. Následne bola žaloba rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 21Pc/13/2017-104 zo dňa 29.02.2024 po povolení obnovy konania zamietnutá
(t. j. došlo v podstate k zmene pôvodného rozhodnutia - platobného rozkazu) s odôvodnením, že
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/1281/1993-759 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 6Co/40/2022-978 zo dňa 22.11.2022, bol návrh na určenie otcovstva zamietnutý, v dôsledku
čoho nebola žalobcovi uložená povinnosť platiť výživné voči žalovanej. Ak žalobca nemal vyživovaciu
povinnosť voči žalovanej, nevznikol jej ani nárok na úroky z omeškania zo zameškaného výživného. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca, tým, že nebol určený za otca žalovanej, a teda nie je jej rodičom, nemal
voči nej ani vyživovaciu povinnosť a v tej súvislosti nebol povinný jej zaplatiť ani úroky z omeškania

zo zameškaného výživného. Dôvod plnenia žalobcu tak nespočíval v hmotnom práve, a preto možno
konštatovať, že poskytnutím plnenia žalovanej došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobcu. Z upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 15.10.2018 je zrejmé, že žalobca poskytol
žalovanej plnenie v rozsahu úroku z omeškania vo výške 2.231,51 eur. Okrem toho plnil aj trovy súdnehokonania podľa platobného rozkazu vo výške 16,50 eur titulom súdneho poplatku a vo výške 50,88 eur
titulom trov právneho zastúpenia a trovy právneho zastúpenia žalovanej v exekučnom konaní vo výške
16,50 eur titulom súdneho poplatku a 109,04 eur titulom trov právneho zastúpenia. Súd zastáva názor,

že aj plnenie trov súdneho i exekučného konania vedenom na podklade exekučného titulu, ktorý bol
neskôr zmenený, možno považovať za plnenie, ktorého dôvod odpadol. A hoci bola suma trov právneho
zastúpeniauhradenákrukámprávnehozástupcužalovanej,jepotrebnésiuvedomiť,žeprávnyzástupca
je len platobným miestom, kde sa plnila inak povinnosť náhrady trov zastúpenia žalovanej. V dôsledku
toho nedošlo na strane žalovanej k zmenšeniu jej majetku, ale jej majetok zostal zachovaný na úkor

žalobcu, ktorý plnenie poskytol, čo v zmysle vyššie uvedeného výkladu možno rovnako považovať za
bezdôvodné obohatenie. Súd preto uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie,
a teda zaplatiť sumu 2.231,51 eur titulom zaplatených úrokov z omeškania a trov súdneho a exekučného
konania vo výške 192,92 eur (16,50 eur súdny poplatok v konaní sp. zn. 21Pc/13/2017 + 50,88 eur trovy
právneho zastúpenia v konaní 21Pc/13/2017 + 16,50 súdny poplatok v exekučnom konaní + 109,04 eur
trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní); spolu tak 2.424,43 eur. Pokiaľ žalovaná namietala,

že jej nebola vyplatená celá zexekvovaná suma, o tomto svojom tvrdení nepredložila žiaden dôkaz.
Navyše, z upovedomenia o ukončení exekúcie č. 221EX/90/17 zo dňa 15.10.2018 jednoznačne vyplýva,
že exekučné konanie bolo ukončené z dôvodu vymoženia pohľadávky v prospech oprávnenej, teda
žalovanej, čo znamená, že pohľadávka žalovanej bola uspokojená. Žalovaná tiež v konaní vzniesla
námietku premlčania niektorých splátok (úrokov z omeškania), pričom tieto ani bližšie nešpecifikovala

a neuviedla, ktoré úroky z omeškania považuje za premlčané. Odhliadnuc od toho, súd uvádza, že
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka premlčí v
dvojročnej subjektívnej, najneskôr v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia
doba začína plynúť od momentu, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od momentu, keď došlo k

bezdôvodnémuobohateniu.Počiatok,plynutieaskončenieobochpremlčacíchdôbjenasebenezávislé,
čoznamená,žekaždáznichzačína,plynieakončísamostatne.Akuplyniejednaznich,právosapremlčí
aj keď druhá premlčacia doba ešte neuplynula. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovanej momentom, kedy súd vyhlásil rozsudok č. k. 21Pc/13/2017-104, ktorým žalobu
o zaplatenie úroku z omeškania zamietol, t. j. dňa 29.02.2024. Týmto dňom sa aj žalobca dozvedel,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa na jeho úkor obohatila práve žalovaná, nakoľko sa
pojednávania a vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej veci zúčastnil. Od tohto dňa tak začala plynúť
jednak subjektívna, ale súčasne i objektívna premlčacia doba, pričom subjektívna premlčacia doba by
uplynula ako prvá dňa 28.02.2026. Keďže žalobca podal žalobu dňa 30.09.2020, t. j. ešte skôr, ako došlo
ku vzniku bezdôvodného obohatenia, nie je žalobou uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia premlčaný.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

12. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho
vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v žalobou uplatnenej výške 5 % ročne
zo sumy 2.424,43 eur od 01.05.2024 do zaplatenia.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca (neúspech mal len v nepatrnej časti úroku z omeškania,

v ktorej späťvzatím zavinil zastavenie konania), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).17. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom k výške uloženej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.