Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010800
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6924010800.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 05. 12. 2024 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX
C., revízny technik VTZ,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že
dňa 11.04.2024 o 17.05 hod. na ceste II. triedy číslo 532, km 38,2 za mestom C. smerom na obec
E. F. B., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Suzuki SX4, evidenčného čísla C., kde
odbočoval na účelovú komunikáciu vľavo, pričom porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.

z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nedal prednosť vjazde protiidúcemu
motocyklu značky Honda GL 1500, evidenčného čísla C., ktorý viedol vodič E. G., ktorý už zrážke
nedokázal zabrániť a narazil do pravého zadného boku vozidla Suzuki SX4, v dôsledku čoho spadol
na ľavý bok mimo cestu, pričom pri dopravnej nehode utrpel viacpočetné zlomeniny panvového kruhu,
ktoré pozostávajú zo zlomeniny krížovej kosti vpravo, úrazového pretrhnutia lonovej spony a vykĺbenie
ľavého driekového krížového kĺbu a tiež zlomeninu priečneho výbežku 5. driekového stavca vľavo
s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 3 mesiace, počas ktorých bol závažne ovplyvňovaný
jeho obvyklý spôsob života, čím A. B. ako vodič závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky

podľa § 137 ods. 2 písm. c), písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
– porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, účinného od 06.08.2024
(ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d ápodľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej
poľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.j/,Trestnéhozákonaaprinezistenížiadnejpriťažujúcejokolnosti
podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k la d á trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
E. G., nar. XX.XX.XXXX v Revúcej, trvale bytom C., H. I. XXXX/XX, škodu v celkovej výške 8.494,20

eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 17.10.2024 na obvineného A. B. obžalobu
pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako

je uvedené v podanej obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, že je
nevinný zo spáchania skutku a ďalej vypovedal tak, že v podvečerných hodinách spolu so známym išli
smerom z C. na E. F. B. a tesne za družstvom je odbočka, taká poľná cesta. Asi 150 m predtým sa

ho známy pýtal, kde idú. Ukazoval mu tú odbočku. Pri odbočovaní pozrel priestor vredu v protismere,
nezaregistroval však žiaden pohyb, žiaden obrys, či svetlo, nič. Väčšinou sa mu stávalo, že ho tam
predbiehali, aj keď mal vyhodenú smerovku, kontroloval si preto priestor vzadu. Nikto tam nebol, tak
začal odbočovací manéver. Smerovku pri odbáčaní mal vyhodenú, rýchlosť maximálne do 20 km/hod..
Pred prechodom pribrzdil, nešiel tade prvýkrát, lebo sa mu zvyklo stať, že chytil spodok, tak tesne

predtým pribrzdil. Ako náhle prešiel predným kolesom, prišiel náraz. V tom momente bolo slnko tesne
nad horizontom, svietilo priamo na neho. Napriek tomu na ceste vo vzdialenosti 200 metrov určite nič
nevidel. Najprv sa pozrel dopredu, potom smerom dozadu tesne pred odbáčaním a pri dokončovaní
odbočovacieho manévru sa venoval už iba prechodu, protismer už neoveroval. Nevedel uviesť koľko
času prešlo od prvého overovania protismeru do odbočovacieho manévru, možno 2 sekundy, pozrel

spätné zrkadlo, vrchné, bočné a potom začal odbočovať. Odbočovací manéver trval 3-4 sekundy, so
spolujazdcom sa počas toho manévra nerozprával, dával pozor, lebo je tam dosť nízky nájazd, aby
tam nevošiel. Motorkára registroval až keď prišiel náraz. Jeho spolujazdec povedal, že ho zbadal, ako
sa natočil, keď prechádzal hranicu, vykríkol, že motorka. Pred zrážkou už bol asi 80°-70° natočený
na poľnú cestu, ľavé koleso už prechádzalo hranicu. Vylúčil, že by jeho motorové vozidlo mohlo byť

otočené čelne oproti motorke. Po zrážke väčšia časť, ľavá časť, vozidla bola mimo krajnice. Vnímal to
tak, že ich vyhodilo. Bol to taký náraz, ktorý ešte nezažil, zvrtlo ho, vystrelili airbagy. Náraz bol do pravej
zadnej časti jeho vozidla, zvrtlo ho to von z krajnice. Polohu motorky nevedel odhadnúť, bola na druhej
strane vozovky, motorkár ležal v priekope. Ďalej uviedol, že je mierne krátkozraký, mal vtedy okuliare
a videl dobre. Clonu proti osvetleniu stiahnutú nemal. Je presvedčený, že v tom momente sa tam nikto

nenachádzal. Zopakoval, že pozrel pred seba, nevie ako dlho to trvalo, pár sekúnd, skontroloval ten
priestor. Tiež uviedol, že vodičské oprávnenie má od roku 2016, jazdil pravidelne, aj mimo Revúcej, do
100 km. Ročne najazdí 1500-2000 km do práce v Jelšave a domov. Charakterizoval sa ako opatrnejší
a pomalší vodič. Túto trasu a odbočovací manéver už absolvoval, a to 2-3 krát za rok. Cestu poznal
dobre.

V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že to, čo je napísané v uznesení o vznesení obvinenia je
pravda, tak sa to stalo. Dňa 11.04.2024 v poobedňajších hodinách v čase asi o 17.00 hod. sa vybral
so susedom p. E. C. vozidlom Suzuki SX4 ev. č. C. do záhrady kolegu včelára za účelom vyzdvihnutia
prívesného vozíka. Záhrada sa nachádza pri rieke Muránka, za družstvom. Pri odbáčaní vľavo na poľnú

cestu, registroval náraz. Tesne pred nárazom, ako sa otočil, p. C. zakričal „ motorka“. Potom nastalnáraz, po ktorom vystúpili z auta a utekali sa pozrieť v akom stave je motocyklista. Bol pri vedomí,
komunikoval a pýtal si mobil. Záchranár, ktorý prechádzal okolo im zraneného motocyklistu pomohol
stabilizovať. Následne dorazili hasiči, potom policajti, ktorí zaisťovali miesto nehody a následne prišla

sanitka, ktorá odviezla zraneného. Bol podrobený dychovej skúške. Svoje konanie oľutoval s tým, že
doteraz nechápe ako sa to mohlo stať, mrzí ho to, ale nevie to vrátiť späť.

Vsúvislostisrozpormivosvojejvýpovediuviedol,žehotomrzí.Pridokončovacommanévriprišielnáraz.
Presvedčil sa, ale v priestore v protismere v tej vzdialenosti nič nevidel. Keby ho bol videl, neexistuje,

že by tam bol vošiel alebo odbočil. Po nehode sa pýtal aj spolujazdca, či videl motorku, povedal mu, že
nie. Slnko vtedy svietilo dosť nepríjemne, nevedel popísať, či musel prižmúriť, prípadne skloniť hlavu.
Pozeral na tú cestu, vnímal aj slnko, ktoré ho obmedzovalo vo výhľade, ale ako, nedokázal popísať.

Poškodený E. G. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 11.04.2024
poobede asi o 17.00 hod. sa vracal do Revúcej od Muráňa na motocykli Honda GL 1500, ev. č. C..

Viditeľnosť bola dobrá, na ceste boli sami dvaja, on išiel od Dlhej Lúky, obžalovaný prichádzal od
Revúcej. Videl ho už z ďaleka, videl, ako pribrzdil, vyhodil smerovku. Všetko nasvedčovalo do poslednej
minúty, sekundy tomu, že ho registruje, že vie o ňom a ide mu dať prednosť. Na poslednú chvíľu mu
obžalovaný skrížil cestu a zastavil v jeho jazdnom pruhu. Snažil sa mu vyhnúť, ako len mohol, lebo každá
iná reakcia, keby narazil priamo do auta, by znamenala jeho smrť. Snažil sa to obísť skrz toho, že má

vyše 30 rokov skúsenosti a vedel, ako má reagovať. Nedokázal tomu zabrániť a narazil do jeho zadnej
časti, do kolesa, na čo ho automaticky vyhodilo. V bezvedomí nebol ani minútu, všetko vie opísať, aj
niekoľkokrát zopakovať. Keď dopadol na cestu, vedel, že sa nesmie postaviť, lebo po skúsenostiach
z motokrosu, vedel, že môže byť vážnejšie zranený. Ako sa dokotúľal, len si preložil nohu a čakal, kým
príde niekto k nemu, nejaká záchranka alebo niekto, aby ho zastabilizovali a preniesli preč. Bol si istý,

že podľa toho, ako dopadol a chraplo to v ňom celé, že je tam niečo viac, nečakal však až také zranenia.
Bolo to rýchle, nečakané, lebo do poslednej chvíle z tej situácie bolo pre neho zjavné, že ho obžalovaný
registruje, inak by odbočil súvislo. Obžalovaný tam pribrzdil, rovno vyhodil smerovku, keby to urobil skôr
a súvisle, on by sa automaticky dal do protismeru. Bol by nahnevaný, že mu nedal prednosť, ale nič
z toho by sa nestalo. Ako náhle mu v tej poslednej sekunde vošiel do cesty a ešte na zjazde z cesty

zastal, čo mu osobne povedal, keď ho bol pozrieť v nemocnici, že nechcel si odtrhnúť olejovú vaňu,
keby nebol zastal, ale pokračoval by súvislo dole z tej cesty. Jemu tam chýbal pol meter, ktorý by možno
dokázal vykryť. On sa vtedy vracal z obhliadky u zákazníka, cestou domov sa neponáhľal, on nešiel viac
ako 90-100 km/hod. Šiel vo svojom jazdnom pruhu. Do poslednej chvíle si myslel, že obžalovaný o ňom
vie. Hneď, ako vošiel pred neho, musel začať brzdiť a snažil sa ho obísť. Na ceste nebolo nič, len oni

dvaja, jemu neprekážalo nič, ani vo výhľade. Keby to bolo celé plynulé, a on ho z diaľky vidí, čo robí, že
ho neregistruje, a že tam odbáča, lenže to nebolo plynulé odbočenie, že pribrzdí, dá smerovku, odbočí.
Keby to tak urobil, už by sa mu z diaľky vyhýbal. Obžalovaný na tej ceste tak spomalil, keď nie úplne
zastal a vyhodil smerovku, a ako na neho pozeral, tváril sa, že o ňom vie. A na to už bol tak blízko, čomu
absolútne nerozumie, prečo keď bol tak blízko, keď ho nevidel v tom momente, keď tam prichádzal, ale

prečo ho nevidel, keď odbočil, už keď tam vošiel. 17 rokov jazdil na tej motorke, vie čo musí urobiť, aby
bezpečne dokázal túto situáciu zvládnuť. Nevedel presne uviesť v akej vzdialenosti sa pred momentom
zrážky nachádzal, ale čas, ktorý mal, bol veľmi krátky, bol to moment, aby reagoval a bezpečne ho
obišiel. Keby šiel plynule, mal by jasno v tom, že ho neregistruje. Za obžalovaným nešlo nič, za ním nešlo
nič, obišiel by ho. Obžalovaný mu nedal tú možnosť, keďže ho zmiatol tým, že tak zastavil, že vyzeral,

že ide zastať úplne a počká kým prejde, a na to mu vošiel a všetko bolo o tom, čo spraví on. Obžalovaný
nevedel nič spraviť, keďže ho neregistroval, všetko záležalo od neho. Automaticky zareagoval tým, že
išiel po brzde a snažil sa ho obísť, ale nesmel sa dostať do šmyku, lebo keby predné koleso dostal do
šmyku, spadne pod neho. Keby dostal zadné koleso do šmyku, celým jeho bokom by narazil o auto a
nemal by šancu a na 99 % by tu už nebol. Je to veľká motorka, suchá motorka bez náplne má 320 kg,

mala vtedy natankovanú plnú nádrž, plus jeho váha, mohla mať cca 450 kg. Jemu nič nebránilo urobiť
bezpečný manéver, len škoda, že obžalovaný zastal, kedy v tom momente, keď mu spolujazdec oznámil,
že motorka, keby vtedy stlačil plyn a zíde z tej cesty, vytvoril mu šancu, aby sa toto nestalo. Za celých
17 rokov nemal na motorke žiadnu nehodu. Nevedel povedať koľko kilometrov na motorke odjazdil,
ale má odjazdených cca 2,5 milióna kilometrov, 32 rokov má vodičský preukaz, od 18 rokov jazdil na

aute, 20 rokov pôsobil v medzinárodnej doprave. Motorku využíval často, kedy mohol, ju využíval. Zo
začiatku mu bolo povedané, že ho neregistrovali, až keď do nich narazil. S odstupom času sa dozvedel,
že už spolujazdec ho zaregistroval, keď už priamo na nich šiel a snažil sa ich obísť. Boli v aute dvaja,
viditeľnosť bola perfektná, vie, že spolujazdec nie je povinný sledovať premávku, ale boli dvaja a anijeden z nich ho nevidel. On ich pritom videl zďaleka, oni ho mali tak isto vidieť. To, že bol v čiernom
oblečený nič neznamená, keďže mal svetlo. Svetlo na motorke svietilo. Motorka je zboku čierna, spredu
viac chrómová, teleskopy, svetlo, volant, všetko sú to chrómové časti, ktoré odrážajú svetlo. Vpredu

je veľké svetlo. Dodnes tej situácii nerozumie. Cestu od E. F. Lúky po Revúcu pozná, vedel o tom, že
je tam tá účelová komunikácia a je potrebné tam odbočovať, presne vedel, že tam obžalovaný chce
odbočiť. Videl aj smerovku, neponáhľal sa, nemal dôvod panikáriť. Dal by mu prednosť, on by prešiel
a obžalovaný by za ním odbočil, zišiel z tej cesty. Bola to klasická, jednoduchá situácia, nič zložité,
nič rušivé tam v ten moment nebolo. Cesta je úplná rovina. Viditeľnosť bola veľmi dobrá, registroval ho

naozaj z diaľky, a všetko to, čo spravil nasvedčovalo tomu, že ho registruje, a že k tejto situácii nedôjde,
lebo pribrzdil až tak, že to vyzeralo, že zastane a tým ako brzdil a dal smerovku a tak spomaľoval,
neťahal sa do protismeru, tak to nasvedčovalo tomu, že ho vidí, a že ho nechá prejsť, a on si dokončí
manéver. Tesne pred ním mu vošiel do cesty a keby nezastavil, nič sa nastane. Vytvoril by mu priestor
na bezpečný manéver, ale zastal tam a nebol ešte mimo cesty. Keby bol pridal a zišiel z cesty aspoň
ten pol meter, bolo by všetko v poriadku. Nebolo tam také slnko, lebo keď už ležal po zrážke na zemi,

slnko nesvietilo tak, že by na neho hrialo.

Svedok E. E. C. na hlavnom pojednávaní, rovnako v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 11.04.2024
poobedevčaseasio17.00až18.00hod.bolspolujazdecvovozidleobžalovanéhoA.B..Sledovalcestu,
protismerný pruh smerom na Muránsku Dlhú Lúku. Zo svojho pohľadu v protismere motorové vozidlo

alebo motocykel nevidel. Pri družstve odbáčali doľava dole z cesty, obžalovaný ho vopred upovedomil,
kde idú. Odbočovací manéver trval pár sekúnd, obžalovaný nešiel rýchlo a robil štandardné úkony, ako
každýpriodbáčaní,zapolajukazovateľzmenysmerujazdy.Vmieste,kdesavchádzazcestynaúčelovú
komunikáciu je skok, šofér tam musel pribrzdiť, obžalovaný šiel pomaly, lebo odbočoval a pred tým
skokom skoro ešte viac pribrzdil, skoro až stáli. Myslí si, že motorkár s tým nepočítal, keby prešli plynule,

nič by sa nestalo. V tom mieste vozovka nie je rovná, je mierne zvlnená, ale je to zanedbateľné. Vtedy
svietilo tiež slnko, svietilo im do čelného skla, bolo orané pole, vzadu je les, háj, čiže bolo tmavé pozadie,
poškodený mal čierne oblečenie, splýval s pozadím, mohlo sa stať, že sa prehliadol. Počas jazdy sa
s obžalovaným rozprávali, išlo však o bežnú komunikáciu, asi mali aj zapnuté rádio, ale normálne,
nie hlasno. Obžalovaný sa normálne venoval riadeniu vozidla. Aj on sledoval situáciu, pozeral rovno,

vlastným smerom, motorku neregistroval, ani ju nepočul, aj keď na ceste nebol žiadne ďalšie vozidlo, iba
oni a motorka. Motorku zbadal až počas odbočovacieho manévru cez okno spolujazdca, keď odbočovali
a schádzali na poľnú cestu na ten skok, ľavým kolesom zišli dole z cesty, bolo to pár metrov, 5-6 metrov
a potom nastal náraz. Nestihol reagovať, už len videl ako sa motorka rúti na neho, možno pritom zhíkol
alebo niečo také. E. sa pokúsil vyhnúť zrážke, tým, že sa vyhol, nešiel rovno na neho, ale trafil zadné

koleso. Vozidlo počas odbáčania určite nezasahovalo do celej cesty, do ľavého aj pravého jazdného
pruhu. Po zrážke motorové vozidlo otočilo späť do smeru jazdy, ako kedy išli rovno.

Poškodená G. B., manželka obžalovaného, vlastníčka motorového vozidla Suzuki SX4 ev. č. C. nebola
priamym svedkom dopravnej nehody.

Znalec E. C. C., z oboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia na hlavnom pojednávaní v zhode
so znaleckým posudkom č. 61/2024 vypovedal, že poškodený pri dopravnej nehode dňa 11.04.2024
dokázateľne utrpel nasledovné poranenia: viacpočetné zlomeniny panvového kruhu, ktoré pozostávajú
zo zlomeniny krížovej kosti vpravo, úrazového pretrhnutia lonovej spony a vykĺbenia ľavého driekovo

krížového kĺbu, a tiež zlomeninu priečneho výbežku 5. driekového stavca vľavo. Ďalšie poranenie, a to
odreninu pravého predkolenia, v čase vypracovania znaleckého posudku potvrdiť nevedel, nakoľko
v doloženej zdravotnej dokumentácii o tejto rane žiadna zmienka nebola, v prepúšťacej správe
z primárnej hospitalizácie v Revúcej nie je vôbec uvedené objektívne vyšetrenie pacienta a v správe
z Banskej Bystrice je nález na končatinách bez uvedenej odreniny, tzn. poškodený možno to poranenie

mal, lebo má jazvu, ale na základe tejto dokumentácie to potvrdiť nevedel. Diagnózu otras mozgu
vylúčil, keďže poškodený nemal poranenie hlavy, nemal amnéziu a nebol ani v bezvedomí, čo sú
základné príznaky otrasu mozgu. Otras mozgu nie je uvedený ani lekárskych správach. Viacnásobná
zlomenina panvy s nestabilitou celého panvového kruhu, predstavuje porušenie funkcie panvy ako
celku. Jedná sa o ťažké poranenie. Od závažne život ohrozujúcich poranení poškodeného delila len

náhoda, keďže mohlo dôjsť aj k porušeniu životne dôležitých orgánov uložených v panve, hlavne
mäkkých žil. Bez adekvátnej chirurgickej liečby, operačnej otvorenej repozície (napravenia posunu
panvy) a osteosyntézy (fixácie kovovým materiálom – skrutky a dlahy) panvových kostí s následnou
rehabilitáciou by došlo ku ťažkým trvalým následkom v zmysle nezhojenia, resp. zlého zhojenia panvys poruchami chôdze, možno aj sedenia a vyprázdňovania a podobne. Pacient je pri takomto poranení
ohrozený aj výraznou stratou krvi do priestorov panvy a retroperitonea so všetkými dôsledkami úrazovo
hemoragického šoku. K mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že ide o tupé poranenie panvy

s vysokou intenzitou. Zranenia poškodeného jednoznačne vznikli pri tejto vyšetrovanej udalosti. Nie
je o tom žiadna pochybnosť, to je na 100%. Je to typické poranenie motorkára, ktorý ako je zrejmé
z výpovede poškodeného v priebehu hlavného pojednávania, letel vzduchom a dopadol na tvrdú
podložku, čo poškodený aj pocitovo popísal ako chrapnutie, tzn. jedná sa o pád z výšky, čo zodpovedá
aj komplexnému poraneniu panvy poškodeného. Takýto mechanizmus vzniku poradenia je v danom

prípade oveľa pravdepodobnejší, ako poranenie o volant motorky, čo je tiež jedna z možností, ako sa dá
ktakémuporaneniuprísť. Obvykládobaliečeniaapráceneschopnostitakéhotoporaneniapripriaznivom
priebehu hojenia sú 3 mesiace, pri spomalenom hojení alebo pri vzniku komplikácii sa táto doba môže
predĺžiť aj na 6 mesiacov, čo nie je nič výnimočné v rámci týchto poranení. O ďalšom priebehu liečby
nebolidoloženédokumenty.Počasdobyliečeniabolzávažnýmspôsobomovplyvňovanýobvyklýspôsob
života poškodeného, kde cca 4 týždne mal byť na invalidnom vozíku s postupným vysadzovaním, ďalej

podľa priebehu hojenia do 8-10 týždňov od operácie to bola chôdza s barlami s odľahčovaním a do
3 mesiacov potom chôdza s francúzkou barlou alebo vychádzkovou palicou. 6-8 týždňov vyžadoval
asistenciu druhej osoby aj pri bežných úkonoch osobnej dennej potreby vrátane hygieny. Domáce
práce mal obmedzené cca 3 mesiace, šport minimálne pol roka. Trvalé následky počas vypracovania
znaleckého posudku nevedel potvrdiť ani vylúčiť. Bolestné, ktoré z tohto úrazu prislúcha poškodenému,

je 297 bodov, čo vo finančnom vyjadrení je 8.494,20 eur. V priebehu hlavného pojednávania znalec ďalej
uviedol, že poškodený mal ešte malú ranu na nohe, o ktorom poranení v zdravotnej dokumentácii v čase
vypracovania znaleckého posudku zmienka nebola, ktoré poranenie by mohlo sčasti meniť bodové
ohodnotenie u poškodeného, približne o 5 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa bude dať
vyjadriť až rok po úraze, po kontrolnom vyšetrení poškodeného.

Znalec J. D. D., z oboru cestná doprava, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej
doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
podkladom na vypracovanie znaleckého posudku č. 33/2024 bol spisový materiál, a to výsluch vodiča
motorového vozidla, motocyklistku, svedka E. C. a poškodenej p. B., zápisnica o ohliadke miesta

dopravnej nehody, záznam z dopravnej nehody, plánik dopravnej nehody a fotodokumentácia. Zvlášť
upozornil na jeden podklad, a to výpoveď poškodeného, ktorý uviedol toto: „Som šiel na motocykli od
obce E. F. B. smerom na mesto C., nešiel som rýchlo, ale presnú rýchlosť uviesť neviem a neviem
presne uviesť čo sa stalo. Pamätám sa iba na to, ako sa vozidlo objavilo v mojom jazdnom pruhu
a tu si pamätám ako som padal na zem.“ To boli všetky informácie, ktoré mal od poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal rozsiahlejšie, podrobnejšie, presnejšie. Napriek tomu
konštatoval, že závery znaleckého posudku č. 33/24 zostávajú v platnosti aj po tejto pre neho novej
výpovedi poškodeného. Závery uvedené v znaleckom posudku plne korešpondujú s tým, čo uviedol
jednak poškodený, ale aj s tým, čo uviedol obvinený. Technickou príčinou predmetnej dopravnej
nehody bol spôsob jazdy vodiča vozidla Suzuki, ktorý vykonával odbočovací manéver vľavo bez toho,

aby vyhodnotil dopravnú situáciu v protismernom jazdnom pruhu pred sebou, čím nedal prednosť
oproti prichádzajúcemu motocyklu Honda, ktorý bol celkom jednoznačne viditeľný a žiadne objektívne
prekážky, ktorá by vytvorili oblasť zakrytého výhľadu sa tam nenachádzali. Obaja vodiči mali možnosť
vidieť oprotiidúce vozidlo dostatočne dlhý čas. Z technického hľadiska je preto možné konštatovať,
že ak posádka motorového vozidla oprotiidúci motocykel vôbec neregistrovala, tak len z dôvodu, že

situáciu v cestnej premávke nesledovala. Nesprávnym prvkom v konaní vodiča motorového vozidla bolo
teda nedanie prednosti v jazde oprotiidúcemu motocyklu. Rýchlosť jazdy motorového vozidla nebola
v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Rýchlosť motorového vozidla počas približovania
sa ku križovatke s účelovou cestou bola nižšia ako povolená, a túto vodič motorového vozidla ešte
znižoval. Odbočovací manéver začal vykonávať v rýchlosti 23 km/hod., v čase zrážky s motocyklom sa

jeho rýchlosť pohybovala v rozpätí 16-18 km/hod. Jeho rýchlosť nebola v rozpore s pravidlami cestnej
premávky a bola primeraná na bezpečný prejazd nehodovým úsekom. Jediný spôsob, ako mohol vodič
motorového vozidla tejto nehode zabrániť, bolo dodržať pravidlá cestnej premávky a pred odbočením
vľavo kontrolovať protismerný jazdný pruh, v tom prípade by mal možnosť rozpoznať prichádzajúci
viditeľný motocykel a manéver odbočovania nevykonať, čím by umožnil prejsť v ľavom jazdnom pruhu

oproti prichádzajúcemu motocyklu. Motocyklista nemohol v danej dopravnej situácii z technického
hľadiska zrážke zabrániť. Jeho rýchlosť, ako aj smerové vedenie motocykla neboli v rozpore s pravidlami
cestnej premávky. Informáciu, že oprotiidúce vozidlo bude odbočovať vľavo, motocyklista síce mal,
avšak konanie vodiča vozidla bolo také, že bol oprávnený si myslieť, že mu dával prednosť. Keďženebol ďaleko, videl, že vozidlo spomaľuje, rýchlosť vozidla klesá, je oprávnené sa domnievať, že
ho registruje a že mu dáva prednosť. Východiskovú rýchlosť motocykla znalec stanovil na 88 km/
hod., rýchlosť bola odvodená z vypočítanej nárazovej rýchlosti, keďže v podkladoch sa nenachádzal

žiadny objektívny dôkaz, ktorý by túto hodnotu potvrdzoval. Samotná rýchlosť jazdy motocykla nebola
v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a možno ju považovať za rýchlosť primeranú na
bezpečný prejazd nehodovým úsekom. V čase vzniku dopravnej nehody malo motorové vozidlo, ako aj
motocykel vyhovujúci technický stav, nevyskytovali sa na nich technické závady, ktoré by boli v príčinnej
súvislosti so vznikom nehody. O pohybe vozidiel pred zrážkou neboli zdokumentované žiadne stopy,

pretože motorové vozidlo odbočovalo bez brzdenia, resp. prudkého zatočenia, ktoré by zanechalo
treciu stopu, odbočovalo štandardne pomaly vľavo bez zanechania stop a motocykel nestihol zabrzdiť
a pravdepodobne v poslednej fáze pred zrážkou pribrzdil alebo zabrzdil, avšak predmetný motocykel
je vybavený ABS, a keby aj brzdil, stopy by nezanechal. Z analýzy vyplynulo, že vodič motocykla
v poslednej fáze na situáciu reagoval tým, že strhol riadenie doľava a naklopil motocykel doľava
v snahe vyhnúť sa odbočujúcemu vozidlu, ktoré mu križovalo jeho koridor jazdy. Miesto zrážky nebolo

zadokumentované, boli zadokumentované konečné polohy obidvoch vozidiel a zanechané stopy počas
rotácie motorového vozidla. Miesto zrážky, ako aj vzájomnú polohu vozidiel znalec určil na základe
simulácie pohybu vozidiel a ich nárazu. Nárazovú rýchlosť motocykla znalec vypočítal na 73 km/hod.
a motorového vozidla 16 km/hod. s rozpätím +-5(%). Vzájomná poloha vozidiel jednoznačne potvrdzuje
to, že motocyklista išiel v pravej časti vozovky a vyhýbal sa odbočujúcemu motorovému vozidlu, ktoré

sa už nachádzalo prakticky celé v ľavom jazdnom pruhu, aby zmiernil následky a nedošlo ku kolmému
čelnému nárazu do boku vozidla bez sklzu, ale aby to bol náraz so sklzom, čím došlo k nárazu motocykla
do pravej zadnej časti motorového vozidla v oblasti jeho pravého zadného kolesa, čím motocyklista
výrazne zmiernil aj možné následky. Podľa prepočtov znalca a simulácie ľavé koleso motorového vozidla
v čase nárazu bolo na vozovke, kúsok pred zjazdom, asi 30 cm od jeho konca, korešponduje to aj s tým,

čo bolo na mieste zadokumentované. Znalec nevylúčil, že príčinou prečo vodič motorového vozidla
prichádzajúci motocykel nevidel mohlo byť tiež slnko, ktoré ho mohlo oslniť. Ďalšia z možností je, že
vodič motorového vozidla pozeral kam odbočuje a nie dopredu. Avšak aj v týchto prípadoch, príčina
vzniku dopravnej nehody zostáva nezmenená.
Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 11.04.2024 ďalej vyplýva, že k nehode došlo dňa 11.04.2024

o17.05hodnacesteII.triedyč.532,km38,2zamestomC.smeromnaobecE.F.B.,kdevodičosobného
motorového vozidla Suziki SX4, evidenčného čísla C. na križovatke odbočoval na účelovú komunikáciu
vľavo,pričomnedalprednosťvjazdeprotiidúcemumotocykluznačkyHondaGL1500,evidenčnéhočísla
C., ktorý viedol E. G., pričom tento narazil do pravého zadného boku vozidla, čím následne motocykel
spadol na ľavý bok a zišiel mimo cestu vľavo, bez požiaru, vozidlo Suzuki SX4 po náraze zostalo na

krajnici vpravo, bez prevrátenia a požiaru. Vodič motorového vozidla neutrpel žiadne zranenia, vodič
motocykla utrpel viaceré zranenia, a to fraktúru laterálnej masy sakrálnej kosti vpravo, fraktúru ľavého
transverzálneho procesu stavca L5, traumatickú diastázu symfýzy a ľavého SI kĺbu, otras mozgu, st.
po staršej kompresívnej fraktúre tela stavca L4, povrchovú odreninu pravého predkolenia o veľkosti 5
cm, pomliaždenie driekovokrížovej oblasti a panvy, pomliaždenie hrudníka s predpokladanou dobou

liečenia nad 42 dní.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 11.04.2024 o 18:30 hod., súd
zistil, že nehoda sa stala na ceste II. triedy č. 532, km 38,2 v okrese C., mesto C.. Jedná sa
o štvorramennú križovatku cesty II/532 a účelovej komunikácie, kvalita povrchu bola dobrá, povrch

vozovky bol suchý, neznečistený, bez závad na komunikácií. Poveternostná situácia bola zaznamená
ako nesťažené poveternostné podmienky, cez deň, viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných
podmienok. Rozhľadové podmienky boli dobré. Zaistené boli trasologické stopy, a to ster pneumatiky
a oter pneumatiky a iné stopy, a to ryhy na vozovke vo forme fotografií. Obidvaja vodiči mali negatívny
výsledok na požitie alkoholu.

Rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu, č. ORPZ-RA-OPDP62-68-001/2024-R zo dňa
16.04.2023 bolo preukázané, že dňa 11.04.2024 v čase o 19.00 hod. bol podľa § 70 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v súvislosti predmetnou dopravnou nehodou zadržaný vodičský preukaz číslo C. vydaný na skupiny

„AM, B1, B, BE“ OR PZ v Revúcej dňa 27.04.2022, ktorého držiteľom je A. B..

Z lekárskej správy od MUDr. Juraja Ganaja mal súd ďalej preukázané, že poškodený E. G. bol dňa
11.04.2024 dovezený RLP do NsP C. po tom čo bol účastný autonehody na motorke, s tým že muauto nedalo prednosť, vrazil do auta a následne preletel cez auto pár metrov. Po príchode posádky bol
v priekope, pri vedomí, komunikoval, narazil si hlavne oblasť panvy o volant. Lekár pri príjme konštatoval
otras mozgu, zlomeninu iných a viacerých častí panvy, zlomeninu krížovej kosti, zlomeninu driekového

stavca L5, pomliaždenie hrudníka, inú bližšie neurčenú bolesť hrudníka.

Z prepúšťacích správ NsP C. a II. Kliniky úrazovej chirurgie SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou
F.D. Roosevelta Banská Bystrica ďalej vyplýva, že po zhodnotení klinického a rádiologického nálezu
poškodeného mu bola indikovaná operačná liečba na vyššom pracovisku v Banskej Bystrici, kde bol

dňa 15.04.2024 preložený a dňa 17.04.2024 podstúpil operačný zákrok. Následne dňa 22.04.2024 bol
v stabilizovanom stave preložený späť do NsP v C..

Z oznámenia ČSOB poisťovňa, a.s. zo dňa 08.08.2024 vyplýva, že škodovú udalosť zo dňa 11.04.2024
predmetná poisťovňa eviduje na základe hlásenia škodovej udalosti ich poisteným, p. B., zo dňa
16.04.2024. Poškodený, p. E. G. si do dňa podania správy neuplatnil a nepreukázal nároky na náhradu

škody za poškodenie zdravia. Výšku odškodnenia za poškodenie zdravia poisťovňa môže určiť až po
určení zodpovednosti v predmetnej dopravnej nehode a uplatnení nárokov.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného súd zistil, že A. B. je držiteľom vodičského oprávnenia skupín
B1, B a AM od roku 2016. Má evidovaný 1 priestupok na úseku cestnej premávky z marca 2004 za

prekročenie rýchlosti v obci, pokutovaný bol sumou 10,- eur.

Z evidenčnej karty vodiča poškodeného súd zistil, že E. G. je držiteľom vodičského oprávnenia viacerých
skupín,naskupinuBodroku1993avodičskéhooprávneniamotocyklaodroku1992.Máevidovaných13
priestupkov na úseku cestnej premávky, najstarší z roku 2005 a poslednýkrát bol pokutovaný v marci

2024, najmä za prekročenie rýchlosti, pokutovaný bol sumami od 10,- eur do 300,- eur. Zároveň má 2
ďalšie záznamy za ostatné priestupky, za ktoré bol tiež pokutovaný.

Podľa evidenčnej karty vozidla evidenčného čísla C., jedná o osobné vozidlo značky Suzuki SX4,
ktorého vlastníkom je G. B., manželka obžalovaného.

Podľa evidenčnej karty vozidla evidenčného čísla C., jedná sa o motocykel značky Honda GL 1500,
ktorého vlastníkom je poškodený E. G..

Na základe vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu v rozsahu dostatočnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

V prvom rade je potrebné po vykonaní dokazovania konštatovať, že obžalovaný nepopieral, že dňa
11.04.2024 o 17.05 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Suzuki SX4, ev. č. C. po ceste II.
triedy číslo 532 z mesta C. na obec E. F. B., pričom popísal aj techniku jazdy a aj to ako za mestom C. za
družstvom odbočoval z hlavnej cesty na účelovú komunikáciu vľavo. Obžalovaný sa v priebehu celého
trestného konania bránil tým, že žiadneho motocyklistu, resp. žiadnu prekážku pri odbočovaní vľavo

nevidel, tvrdil, že pred odbočovaním si kontroloval aj priestor vzadu, a keďže ani tam nikto nebol, začal
odbočovací manéver, pri ktorom nemal vysokú rýchlosť, maximálne do 20 km/hod. a tesne pred zjazdom
na účelovú komunikáciu ešte pribrzdil, keďže je tam skok a zvyklo sa mu stať, že chytil spodok. Na
hlavnom pojednávaní pritom ďalej tvrdil, že ako náhle prešiel predným kolesom na účelovú komunikáciu,
prišiel náraz. Zároveň spochybňoval techniku a rýchlosť jazdy poškodeného, ako aj jeho správanie pred

križovatkou a náležité nevenovanie pozornosti jazde. Navrhoval vykonať nové znalecké dokazovanie
s odôvodnením, že vypracovaný znalecký posudok je len technickým zhodnotením a teoretickou
simuláciou bez akceptácie dôkazov z miesta dopranej nehody a dôkazov z tohto trestného konania. Súd
v tejto súvislosti uvádza, že sa s návrhom obžalovaného na nariadenie nového znaleckého dokazovania
nestotožnil a znalecký posudok znalca Ing. Karola Köteleša č. 33/2024 považoval za dostatočný a jeho

závery jasné logické a odôvodnené. Obžalovaný síce spochybňuje predmetný znalecký posudok,
avšak počas celého trestného konania neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal správnosť v ňom
uvedených záverov. Znalec pritom vysvetlil aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, že pri
vypracovaní predmetného posudku vychádzal z dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a najeho záveroch zotrval aj s ohľadom na podrobnejšiu, rozsiahlejšiu a presnejšiu výpoveď poškodeného
o priebehu nehodového deja v priebehu hlavného pojednávania. Nebol pritom preukázaný žiadny rozpor
ani nezrovnalosti v znaleckom posudku, a teda ani žiadny dôvod na nariadenie nového znaleckého

dokazovania, ktoré by bolo nadbytočné a v rozpore s hospodárnosťou konania a trestné konanie by len
nedôvodne predlžovalo.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. Karola Köteleša jednoznačne vyplýva nesprávna technika jazdy
obžalovaného pri odbočovaní z hlavnej cesty vľavo na účelovú komunikáciu v dôsledku čoho obžalovaný

vytvoril náhlu prekážku protiidúcemu motocyklistovi. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Z výpovede
obžalovaného pritom vyplýva, že sa nepresvedčil dostatočne, či môže bezpečne odbočiť bez toho,
aby neohrozil iného účastníka cestnej premávky v protismernom jazdnom pruhu pred sebou, hoci
zákon ukladá práve obžalovanému ako vodičovi, ktorý odbočuje, aby bol obzvlášť opatrný. Obžalovaný
síce uviedol, že pred odbočením vľavo pribrzďoval, dal tiež smerovku o zmene smeru jazdy, tiež sa

presvedčil o tom, či v protismere nejde vozidlo, avšak s časovým odstupom, ako je zrejmé z jeho opisu
ďalšieho skutkového deja, si túto povinnosť nesplnil dostatočne. Výpoveď obžalovaného, ako aj svedka
E. C., že počas odbočovacieho manévru obžalovaný išiel pomaly, plne korešponduje s výpoveďou
poškodeného, že konanie obžalovaného do poslednej minúty nasvedčovalo tomu, že obžalovaný ho
registruje. Poškodený tiež potvrdil, že videl, ako obžalovaný pribrzdil a vyhodil smerovku, preto si myslel,

že mu obžalovaný dá prednosť, aby prešiel. Obžalovaný ako aj svedok E. C. zhodne uviedli, že v aute
mali, i keď nie nahlas, pustené rádio, tiež sa rozprávali, obžalovaný navyše ukazoval spolujazdcovi
odbočkuzhlavnejcestyaďalejpribrzďovalažsmotorovýmvozidlompredzjazdomskorostál,lebodával
pozor, aby nechytil spodok svojho motorového vozidla. Zhodné tvrdenie posádky motorového vozidla,
tvorenej obžalovaným a svedkom E. C., že táto oprotiidúci motocykel vôbec neregistrovala, aj podľa

záverov znalca odôvodňuje len to, že posádka motorového vozidla, predovšetkým obžalovaný, ako
vodič motorového vozidla, situáciu v cestnej premávke dôsledne nesledovala. Uvedené korešponduje
aj tvrdením poškodeného, že obžalovaný mu na poslednú chvíľu skrížil cestu v dôsledku čoho už
zrážke nedokázal zabrániť, iba zmieniť jej následky. Svedok E. C. potvrdil, že pár metrov, asi 5-6 metrov,
pred zrážkou videl vo svojom skle spolujazdca motocyklistu, ako išiel priamo na neho, potvrdil aj to,

že poškodený sa pokúsil vyhnúť čelnej zrážke a naklopil motocykel doľava a tým trafil zadnú časť auta
a koleso. Nebolo pritom sporné, že viditeľnosť bola v danom čase dobrá a na nehodovom úseku sa
nenachádzali žiadne ďalšie vozidlá. Zo znaleckého posudku Ing. Karola Köteleša zároveň vyplýva, že
v danom mieste nebola ani žiadna objektívna prekážka, ktorá by vytvorila oblasť zakrytého výhľadu
a obaja vodiči mali možnosť vidieť oprotiidúce vozidlo dostatočne dlhý čas. Z uvedeného je tak zrejmé,

že obžalovaný sa dostatočne nepresvedčil, či pred odbočením neohrozí protiidúceho účastníka cestnej
premávky, pričom mal aj dostatočný rozhľad, aby v prípade, že sa chcel presvedčiť, či môže odbočiť
doľava bez toho, aby nevytvoril náhlu prekážku protiidúcemu motocyklu. I keď v danom čase svietilo
slnko, malo byť poorané pole, vzadu les a poškodený bol oblečený v čiernom oblečení a splýval s
pozadím, nič to nemení na skutočnosti, že motocykel poškodeného bol osvetlený, jeho predná časť

vrátane teleskopov, volantu, svetla sú chrómové časti, ktoré odrážajú svetlo, a aj zo záverov znalca
vyplýva, že oprotiidúci motocykel bol pre obžalovaného celkom jednoznačne viditeľný. Nie je preto
možné, aby obžalovaný pri vynaložení zvýšenej opatrnosti motocykel vedený poškodeným nevidel,
prípadne nepočul, keďže na ceste okrem nich dvoch nebolo žiadne ďalšie vozidlo, naokolo je len
pole a les a nepremáva tade ani vlak. Uvedený záver, že obžalovaný nedbal na zvýšenú opatrnosť

a nepresvedčil sa, či môže odbočiť, vyplýva aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, keď uviedol,
že nevidel pri odbočovaní žiadneho motocyklistu, čo je s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote
nemožné, pretože ak by obžalovaný ako vodič odbočujúceho vozidla sledoval pozorne cestnú premávku
z protiidúceho smeru, musel by už oveľa skôr zbadať motocyklistu prichádzajúceho po rovnom, niekoľko
sto metrov dlhom úseku hlavnej cesty z opačnej strany.

Súd zdôrazňuje, že podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke bol obžalovaný ako
vodič odbočujúci vľavo povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám. Dať prednosť
v jazde podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke znamená počínať si tak, aby
ten kto má prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Nie je možné požadovať

od poškodeného, aby ako vodič, ktorý má prednosť v jazde, mal predvídať, že obžalovaný nedodrží
zákonnú povinnosť a nedá mu prednosť v jazde. Preto akékoľvek obhajoba obžalovaného o tom,
že technika jazdy motocyklistu bola nesprávna, neobstoja. Bol to práve obžalovaný, ktorý nevenoval
náležitú pozornosť jazde a neprimerane sa správal pred a počas odbočovacieho manévru a nesprávnoutechnikou jazdy ohrozil protiidúceho poškodeného. Ani zo záverov znaleckého posudku Ing. Karola
Köteleša nevyplýva, že by poškodený mal v čase nehody nesprávnu techniku jazdy, naopak znalec
konštatoval, že poškodený jazdil vo svojom jazdnom pruhu v súlade s pravidlami cestnej premávky a

tým, že začal na situáciu pre neho vytvorenú obžalovaným pri odbočovaní vľavo reagovať a naklopil
motocykel doľava v snahe sa čo najviac vyhnúť motorovému vozidlu obžalovaného, čo potvrdil aj svedok
J. C., snažiac sa zabrániť kolízii svojho motocykla s motorovým vozidlom obžalovaného, napriek tomu
zrážke už zabrániť nedokázal, v dôsledku čoho narazil do pravého zadného boku motorového vozidla
obžalovaného. Ako ďalej vyplýva z vyjadrenia znalca Ing. Karola Kötelesa, poškodený v rýchlosti, ktorou

išiel, viac ako 88 km/hod., kedy s ohľadom na reakčný čas, za sekundu prešiel 22 m, vo vzdialenosti
50 metrov, kedy na situáciu začal reagovať a snažil sa vyhnúť zrážke naklopením motocykla, nemal
šancu, akoby sa mohol zrážke s motorovým vozidlom vyhnúť. Preto nie je možné aj z vyššie uvedených
dôvodov požadovať od poškodeného, ktorému bol obžalovaný povinný dať prednosť v jazde, aby v danej
chvíli reagoval inak. Nielen z výpovede poškodeného, ale aj výpovede svedka E. C. pritom vyplynulo,
že ak by obžalovaný odbočovací manéver vykonal plynule, a pred zjazdom nepribrzďoval tak, že pritom

skoro nezastal, nič z toho by sa nebolo stalo.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(uznesenie NS SR, sp. zn. 2Tz 6/2003), v ktorej vyslovil právny záver, že je povinnosťou vodiča, ktorý
za danej dopravnej situácie má dať prednosť v jazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho

k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z toho hľadiska je rozhodujúca
najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej
jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne sa
rozhodnúť za každej aj zložitej dopravnej situácie.

Súdny znalec Ing. Karol Köteleš aj napriek všetkým výhradám obhajoby objektívne konštatoval
u obžalovaného porušenie Zákona o cestnej premávke a nesprávnu techniku jazdu, s tým, že aj
v prípade, že by bol vodič motorového vozidla oslnený slnkom, príčina dopravnej nehody by zostala
nezmenená. Bol to obžalovaný, kto mohol dopravnej nehode zabrániť, pričom práve jeho konaním,
keď nezareagoval včas a správne na oproti idúceho motocyklistu, vytvoril pre neho náhlu prekážku

v jazde, kedy motocyklista už nedokázal zrážke zabrániť a po náraze do zadnej časti motorového vozidla
vyletel a oddelil sa od motorky a spadol z výšky mimo cestu. Tvrdenia obžalovaného o tom že nič
nevidel,nepočul,anisiprotiidúcehopoškodenéhonevšimolneobstoja,nakoľkorozhľadnosťaviditeľnosť
v križovatke bola dobrá a nebola obmedzená žiadnymi prekážkami, tak ako to vyplýva aj zo záznamu
z dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke miesta nehody. Navyše musí súd poukázať na skutočnosť,

že obžalovaný sa pred začatím odbočovacieho manévru poriadne nepresvedčil o dopravnej situácii
v protismernom jazdnom pruhu a o tom, či nemá prekážku pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty, čo
vyplývaajzvýpovedesamotnéhoobžalovaného.Následnetátonesprávnatechnikajazdyobžalovaného
vytvorila náhlu prekážku v jazde poškodenému, ktorý s ohľadom na svoju rýchlosť a vzdialenosť
nedokázal už zrážke s motorovým vozidlom obžalovaného zabrániť, pričom pri dopravnej nehode utrpel

viacpočetné zlomeniny panvového kruhu, a tiež zlomeninu priečneho výbežku 5. driekového stavca
vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 3 mesiace. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že
iba šťastnou zhodou okolností dňa 11.04.2024 nedošlo u poškodeného aj k porušeniu životne dôležitých
orgánov uložených v panve, hlavne mäkkých žíl a ani k ublíženiu na zdraví spolujazdca obžalovaného
a tiež priameho svedka dopravnej nehody.

Zranenia, ako aj mechanizmus ich vzniku, ktoré poškodený dňa 11.04.2024 utrpel plne zodpovedajú
výpovedi poškodeného a okolnostiam dopravnej nehody v dôsledku nárazu motorky poškodeného
do zadnej časti motorového vozidla obžalovaného, následkom čoho podľa záverov znalca MUDr.
Richarda Resutíka poškodený preletel vzduchom a dopadol na tvrdú podložku. Znalec konštatoval

u poškodeného viaceré poranenia, pričom najzávažnejším a ťažkým poranením bolo komplexné
poranenie panvy poškodeného tvoreného zlomeninou krížovej kosti vpravo, úrazovým pretrhnutím
lonovej spony a vykĺbením ľavého driekového krížového kĺbu, a tiež zlomeninu priečneho výbežku 5.
driekového stavca vľavo s dobou jeho liečenia a práceneschopnosti najmenej 3 mesiace, počas ktorých
bol závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného. Vzhľadom na túto skutočnosť súd

konštatuje, že u poškodeného došlo k vzniku ťažkej ujmy na zdraví, t.j. poruche zdravia trvajúcej dlhší
čas, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie a aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva
kalendárnych dní, počas ktorých táto závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného, tak
ako to stanovuje § 123 Trestného zákona.Hodnotením dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach mal súd jednoznačne a spoľahlivo
preukázané, že obžalovaný A. B. spôsobom popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku inému

z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom konania sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, pretože konal v rozpore s
ustanovením § 19 ods. 4 Zákone o cestnej premávke, podľa ktorého bol ako vodič odbočujúci vľavo
povinný dať prednosť vjazde protiidúcemu motocyklu. Obžalovaný ako všeobecne trestne zodpovedný
subjekt protiprávnym konaním spôsobom uvedeným v Trestnom zákone tak porušil záujem chránený

týmto zákonom, ktorým je ochrana ľudského zdravia každého jednotlivca, lebo vedel, že ako vodič
motorového vozidla, môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí. Vinu obžalovaného preukazuje rad dôkazov, počnúc výpoveď samotného obžalovaného,
ktorý sa zjavne nedostatočne venoval vedeniu vozidla, ak si pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty
vôbec nevšimol riadne viditeľný protiidúci motocykel, ako aj výpoveď svedka poškodeného E. G.,

ktorá nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, a tiež výpoveď priameho svedka E. E. C., ktoré
v podstatných častiach sú zhodné a presvedčivé a vo významnej miere ich dopĺňajú aj dôkazy plynúce
z iných v kontexte vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní, najmä zápisnica
o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a záznam o dopravnej nehode, či vo veci podané
znalecké posudky a výsluchy súdnych znalcov na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona.
Obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, v snahe obžalovaného vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený. Zamestnávateľom SMZ,
a.s. Jelšava, kde pracuje od 11/1995, je hodnotený kladne, podľa pracovného posudku je samostatný,
opiera sa o svoje vedomosti, schopnosti a preferuje racionalitu. Obsahom jeho pracovnej náplne
je hlavne zabezpečovanie dodávateľských opráv a vykonávanie revízií tlakových zariadení. Všetky
pracovné povinnosti si plní zodpovedne. V registri priestupkov má 1 záznam, ktorý týka sa priestupku

sú na úseku cestnej premávky, a to za prekročenú rýchlosť, za čo bol postihnutý pokutou vo výške 10,-
eur. V registri trestov nemá žiadny záznam a okrem prejednávanej trestnej veci sa voči nemu nevedie
žiadne ďalšie trestné stíhanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného

činu, závažnosť a spôsob jeho spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho prevýchovy. Súd u obžalovaného zistil existenciu
jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život. Zároveň nebola zistená existenciu žiadnej priťažujúcej okolností podľa § 37
Trestného zákona. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, pričom vychádzal zo zákonom ustanovenej
trestnej sadzby prejednávaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona,
v rozmedzí 1 až 5 rokov. Zohľadňujúc aj spoločenskú nebezpečnosť trestného činu, s poukazom na
neúmyselné spáchanie trestného činu, mal súd za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti
ako aj na možnú prevýchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, bude

postačovať trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, a to trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu vo výmere
24 mesiacov. Nakoľko sa obžalovaný dopustil skutku ako vodič dopravného prostriedku v dôsledku
porušenia zákonom uloženej dôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla, súd mu uložil aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 30 mesiacov. Uvedenú dobu považoval

súd za primeranú vzhľadom na vek obžalovaného, ako aj na počet vykázaných priestupkov na úseku
cestnej dopravy, ktorých sa doposiaľ dopustil, ako aj s poukazom na uplynutú dobu od zapríčinenia tejto
dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti takto uložené tresty považoval súd za dostatočné
zodpovedajúce zákonu, ako aj prvkom individuálnej a generálnej prevencie.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd ďalej uvádza, že poškodený E. G. si riadne a včas uplatnil
svoj nárok na náhradu škody titulom bolestného v súlade so znaleckým posudkom v sume 8.494,20 eur.Vo všeobecnosti platí, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená samotným poškodeným, nie je
daná zodpovednosť škodcu, a to pre chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním. Znamená to, že v prípade, že by spoluzavinenie poškodeného malo vplyv na vznik škody,

prichádzalo by do úvahy použitie ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, lebo ak by jedinou
príčinou jej vzniku nebolo iba konanie škodcu (obžalovaného), ale k jej vzniku alebo zvýšeniu následkov
prispelo aj konanie zásahom dotknutej osoby, teda poškodeného, bolo by potrebné prihliadať aj na
spoluzavinenie poškodeného. Zvažujú sa pritom všetky príčiny, ktoré viedli k vzniku škody, pričom
u poškodeného možno vziať do úvahy iba také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody,

teda také konanie alebo opomenutie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody alebo následným
zväčšením jej rozsahu.

Vykonaním dokazovaním, predovšetkým znaleckým posudkom a výpoveďou znalca Ing. Karola
Köteleša na hlavnom pojednávaní, mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že k zásahu do
práv poškodeného došlo v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného bez zavinenia, respektíve

spoluzavinenia poškodeného, lebo technika jazdy poškodeného ako vodiča motocykla, rovnako tak jeho
rýchlosťbolavsúladespravidlamicestnejpremávky,poškodenýnemoholurobiťnič,pričomjehoreakcia
na náhlu prekážku v jeho jazdnom pruhu vytvorenou obžalovaným, s ohľadom na možné následky
nemohla byť lepšia, keďže poškodený navyše urobil to, že motocykel naklopil doľava, aby zmiernil
následky, aby nedošlo ku kolmému nárazu do boku vozidla, kde sedel spolujazdec E. E. C., čím vytvoril

náraz do motorového vozidla so sklzom, čím v podstate výrazne zmiernil nielen svoje možné následky
na živote a zdraví, ale aj možné následky na zdraví spolujazdca obžalovaného. Aplikácia ustanovenia
§ 441 Občianskeho zákonníka v prejednávanom prípade nie je preto dôvodná.

V súvislosti s dôvodne uplatneným nárokom poškodeného škody na zdraví z titulu bolestného v zmysle

ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd poškodenému priznal
uplatnený nárok v celom rozsahu. Za úraz v súvislosti s prejedávanou dopravnou nehodou prislúcha
podľa znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka poškodenému 297 bodov, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje bolestné vo výške 8.494,20 eur, pri hodnote jedného bodu pre rok 2024 vo výške

28,60 eur (297 x 28,60).

S poukazom na vyššie uvedené v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil
obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenému E. G. škodu titulom bolestného v celkovej výške
8.494,20 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,
pracovisko Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.