Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13Csp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201418
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201418.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: A. B. C., a. s., IČO: XX XXX

XXX, so sídlom D. A. XXX/XXX, XXX XX E. 5, právne zastúpená usadenou euroadvokátkou reg. č.
300318: Mgr. Lenka Heřmánková, so sídlom Košická č. 5590/56, 811 01 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 50 239 406, proti žalovanému: F. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G.,
v konaní o zaplatenie 65.516,04 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 65.516,04 Kč spolu s kapitalizovaným
zmluvným úrokom vo výške 10.164,62 Kč od 01.08.2022 do 13.05.2024, so zmluvným úrokom vo výške
8,05% p.a. zo sumy 64.016,04 Kč od 14.05.2024 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania

vo výške 5.810,95 Kč od 15.04.2023 do 13.05.2024, s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05%
p.a. zo sumy 64.016,04 Kč od 14.05.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu
100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.05.2024 bol Okresnému súdu Humenné doručený návrh na vydanie platobného rozkazu o

zaplatenie pohľadávky vo výške 65.516,04 CZK s prísl., ktorým sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia
tak, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť istinu vo výške 65.516,04 CZK, kapitalizovaný
zmluvný úrok vo výške 10.164,62 CZK od 01.08.2022 do 13.05.2024, zmluvný úrok vo výške 8,05%
p.a. zo sumy 64.016,04 CZK od 14.05.2024 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške
5.810,95 CZK od 15.04.2023 do 13.05.2024, úrok z omeškania v zákonnej výške 8,05% p.a. zo sumy
64.016,04 CZK od 14.05.2024 do zaplatenia a povinnosťou nahradiť trovy konania. Uplatnený nárok
žalobca odôvodnil nasledovne tým, že dňa 01.08.2022 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere reg.

č. XXXXXXXXXX. Na základe čl. I.2. Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver, a to až do výšky
65.000,- CZK. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské
úvery. Žalovaný sa v čl. VI. Zmluvy a čl. 5. Obchodných podmienok zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté
(vyčerpané) peňažné prostriedky spolu so zmluvnými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach a tiež
podľa čl. V. Zmluvy uhrádzať poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný
dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bol zo strany žalobcu opakovane vyzvaný k

úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a poplatkov. Pretože ani potom žalovaný dlžnú
sumu neuhradil, prehlásil žalobca podľa čl. 8.2. Obchodných podmienok všetky pohľadávky súvisiace
s poskytnutým úverom ku dňu 14.04.2023 za splatné. Žalobca žiada úhradu úroku z omeškania vo
výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania) od dátumuomeškania. Dlžná suma ku dňu 13.05.2024 predstavovala sumu 81.491,61 CZK, a to istinu 64.016,04
CZK, poplatky 1.500,00 CZK, zmluvný úrok 10.164,62 CZK, úrok z omeškania 5.810,95 CZK. Keďže
ani cez opakované výzvy žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil, odovzdal žalobca vec právnemu

zástupcovi. V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho
zástupcuvyzvalkúhradedlžnejsumylistomzodňa03.04.2024.Žalovanýceztútovýzvusvojupovinnosť
nesplnil a dlžná suma nebola k dátumu tohto podania uhradená.

2. Okresný súd Humenné návrhu vyhovel v celom rozsahu a dňa 04.06.2024 vydal platobný rozkaz č.

k. 13Csp/36/2024-58, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením č.
k. 13Csp/36/2024-80 zo dňa 27.08.2024 zrušený.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 28.09.2024 zverejnením
na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stráne tunajšieho súdu od 13.09.2024 do 28.09.2024,
s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo

dňa 13.09.2024, doposiaľ nevyjadril.

4. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca ako osoba so sídlom mimo územia Slovenskej
republiky ide jednoznačne o spor s medzinárodným prvkom. Súd má tiež za preukázané, že žalobca
na území Slovenskej republiky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a pohľadávka, ktorú žalobca

uplatňuje v tomto konaní, vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretej v Českej republike. Keďže
predmet sporu má blízku spojitosť (sídlo žalobcu, miesto uzavretia zmluvy o úvere) s Českou republikou,
podľa názoru súdu bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I.

súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie
Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti
nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch
do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu,
pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca je právnickou osobou založenou podľa cudzieho práva so sídlom na území členského štátu
Európskej únie, odlišnom od Slovenska. Žalovaný je občan Slovenskej republiky. Ide o tzv. konanie s
cudzím prvkom.
Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady č. 1215/2012“), toto nariadenie sa

uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje
sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone
štátnej moci (acta iure imperii).
Podľa č. 17 nariadenia Rady č. 1215/2012, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí

podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o
zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek
inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o
zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa
alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov

vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa čl. 18 bod 2 nariadenia Rady č. 1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ má trvale bydlisko na území Slovenskej republiky (čo mal súd
preukázané lustráciou v registri obyvateľov, mal súd za to, že v súlade s vyššie citovaným ustanovením

čl. 18 bod 2 nariadenia Rady č. 1215/2012 je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie
v tejto veci.

5. Súd sa ďalej zaoberal otázkou rozhodného práva. Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby

boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“),
sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3

zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu
medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. 10.

Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, je právny poriadok
Českejrepubliky,atozákonč.89/2012Sb.Občanskýzákoníkazákonč.257/2016Sb.ospotřebitelském
úvěru.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 21.11.2024, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, pričom
právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila ich neúčasť a súhlasila s konaním v ich neprítomnosti.

Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a zistil tento skutkový stav.

7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.08.2022 Zmluvu o úvere (Smlouva o úvěru) č.: reg. č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 65.000,- Kč v zmysle

čl. I. 1. Zmluvy (č.l. 3-4), a to na základe Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 01.08.2022 (č.l. 4-5).
Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, zaplatiť úroky a poplatky, splniť ďalšie
záväzky podľa Zmluvy, najmä splácať úver v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 1.652,00
Kč so splatnosťou prvej splátky dňa 14.09.2022 a poslednou splátkou dňa 14.08.2027, s pevnou
úrokovou sadzbou 17,73 % p.a., s RPSN (RPMN) vo výške 19,23 %, dobou trvania zmluvy 60

mesiacov do 14.08.2027, a s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 99.030,26 Kč.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre A. spotrebiteľské úvery (č.l. 34-36),
ako aj predchádzajúca dohoda o aktivácii služieb zo dňa 02.04.2019 (č.l. 13) a Zmluva o poskytovaní
služieb elektronického bankovníctva zo dňa 02.04.2019 (č.l. 14). Žalovaný sa v čl. VI. Zmluvy a čl. 5.
Obchodných podmienok zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky spolu so

zmluvnými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach a tiež podľa čl. V. Zmluvy uhrádzať poplatky
súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou stanovenou v zmluve. Súčasťou zmluvy boli aj predzmluvné informácie (č.l. 6), záznam o podpise
klienta (č.l. 9), dohoda o aktivácii služieb (č.l. 13) a zmluva o poskytovaní služieb (č.l. 14).

8. Písomnosťou zo dňa 22.11.2022 „1. upomínka“ (č.l. 19) žalobca oznámil žalovanému, že neprebehla
pravidelná splátka z účtu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho účte a vyzval ho, aby
uhradil dlžnú čiastku 1.653,44 Kč a 110,83 Kč ako záporný zostatok na účte vrátane úrokov z omeškania.

9. Písomnosťou zo dňa 29.11.2022 „1. Výzva k zaplacení dluhu (1. výzva)“ (č.l. 18 druhá strana) žalobca

oznámil žalovanému, že je stále v omeškaní so splácaním úveru a vyzval ho na úhradu dlžnej čiastky
2.154,56 Kč a 110,83 Kč ako záporný zostatok na účte vrátane úrokov z omeškania.

10. Písomnosťou zo dňa 20.12.2022 „ Opakovaná výzva k zaplacení dluhu (2. výzva)“ (č.l. 18) žalobca
opakovane oznámil žalovanému, že je stále v omeškaní so splácaním úveru a vyzval ho na úhradu

dlžnej čiastky 4.313,21 Kč a 112,22 Kč ako záporný zostatok na účte vrátane úrokov z omeškania,
s upozornením, že je oprávnený úver zosplatniť.

11. Písomnosťou zo dňa 24.01.2023 „Poslední výzva k zaplacení dluhu“ (č.l. 16 druhá strana) žalobca
vyzval žalovaného, aby uhradil dlžnú čiastku 6.484,39 Kč a 667,51 Kč ako záporný zostatok na účte

vrátane úrokov z omeškania, s opakovaným upozornením, že úver bude v opačnom prípade zosplatený.
Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 25.01.2023 a vrátená žalobcovi s informáciou o doručovaní, že
žalovaný je na uvedenej adrese neznámy (č.l. 17).

12. Písomnosťou zo dňa 16.04.2023 „Oznámení o zesplatnění úvěru“ (č.l. 15) žalobca oznámil

žalovanému predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 14.04.2023 a vyzval ho, aby zaplatil dlžnú čiastku
v celkovej výške 70.281,57 Kč. Oznámenie bolo žalovanému odoslané dňa 17.04.2023 a vrátené
žalobcovi s informáciou o doručovaní, že žalovaný je na uvedenej adrese neznámy (č.l. 15-16).13. Z výpisu úverového účtu číslo zmluvy: č. XXXXXXXXXX a z prehľadu úhrad vyplýva čerpanie úveru
žalovaným vo výške 65.000,00 Kč a úhrada 2 splátok úveru vo výške 1.363,11 Čk dňa 14.09.2022 a vo
výške 956,93 Kč dňa 14.10.2022 (č.l. 9 a nasl., č.l. 20-33, č.l. 37-40).

14. Písomnosťou zo dňa 03.04.2024 „Predžalobná upomienka“ (č.l. 41-44) právny zástupca žalobcu
vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 80.315,70 Kč najneskôr do 10.04.2024.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka (ďalej len "OZ"), spotřebitelem je každý
člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého
povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.
Podľa § 420 ods. 1, 2 OZ, kdo samostatně vykonává na vlastní účet a odpovědnost výdělečnou činnost
živnostenským nebo obdobným způsobem se záměrem činit tak soustavně za účelem dosažení zisku, je
považován se zřetelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotřebitele a pro účely § 1963

se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní obchodní,
výrobní nebo obdobnou činností či při samostatném výkonu svého povolání, popřípadě osoba, která
jedná jménem nebo na účet podnikatele.
Podľa § 1841 OZ, smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto
zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní, úvěrové, platební nebo pojistné

služby,smlouvatýkajícísepenzijníhopřipojištění,směnyměn,vydáváníelektronickýchpenězasmlouva
týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu s investičními nástroji.
Podľa § 2395 OZ, smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání
a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní
prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 1968 OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení
odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
Podľa § 1970 OZ, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který
řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník
není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši

úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
Podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy,
smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch
peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a
zaplatit úroky.

Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby
stanovenéČeskounárodníbankouproprvnídenkalendářníhopololetí,vněmždošlokprodlení,zvýšené
o 8 procentních bodů.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení ku dňu uzavretia zmluvy,
spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba

poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.
Podľa § 104 zákona č. 257/2016 Sb., smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje písemnou formu
a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a § 109 odst. 1 uvedené jasným, výstižným a
zřetelným způsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neuzavření
nebo neplatnost smlouvy.

Podľa § 124 zákona č. 257/2016 Sb., stane-li se spotřebitelský úvěr v důsledku prodlení spotřebitele
splatným, týká se tato splatnost pouze nesplacené jistiny spotřebitelského úvěru, nikoli i budoucích
nákladů spotřebitelského úvěru. Věřitel spotřebitele před tím, než se úvěr stane v důsledku prodlení
spotřebitele splatným, vyzve k uhrazení dlužné splátky a poskytne mu k tomu lhůtu alespoň 30 dnů.

16. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne
zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným, ktorí uzatvorili dňa 01.08.2022 Zmluvu
o úvere reg. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 65.000,00
Kč.
Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný -

fyzická osoba - nepodnikateľ bol v postavení spotrebiteľa.
Uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva, súd ho preto posudzoval podľa noriem
spotrebiteľského práva.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Sám žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v tomto konaní nespochybňoval. Súd
v zmysle vyššie uvedeného preto najprv posúdil predmetnú zmluvu o úvere a dospel k záveru, že spĺňa
zákonom stanovené náležitosti.

17. Súd na základe vyššie uvedeného dospel preto k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný čerpal
finančné prostriedky od žalobcu v celkovej výške 65.000,00 Kč, a následne si neplnil povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy - splácať úver dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami riadne a včas, a
počas trvania úverového vzťahu sa dostal do omeškania, čo mal súd za preukázané z prehľadu platieb
žalovaného,podľaktoréhožalovanýnezaplatildvesplátkyúveruvrôznychvýškachzcelkovo60splátok.

Výzvami zo dňa 22.11.2022 a dňa 20.11.2022 žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie omeškaných
splátok. Poslednou výzvou zo dňa 24.01.2023 vyzval žalobca žalovaného, aby uhradil dlžné splátky vo
výške 6.484,39 Kč s upozornením, že ak dlžnú čiastku nezaplatí, úver bude zosplatnený. Oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 16.04.2023 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 15.04.2023 zosplatnil
úver a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 70.281,57 Kč do 23.04.2023.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil istinu 65.516,04 Kč, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 10.164,62
Kč od 01.08.2022 (od uzavretia zmluvy) do 13.05.2024 (do dňa uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie
v predžalobnej výzve), zmluvný úrok vo výške 8,05% p.a. zo sumy 64.016,04 Kč od 14.05.2024 (odo
dňa uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie v predžalobnej výzve) do zaplatenia, kapitalizovaný úrok
z omeškania vo výške 5.810,95 Kč od 15.04.2023 (deň po dni zosplatnenia) do 13.05.2024 (do dňa

uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie v predžalobnej výzve) a úrok z omeškania v zákonnej výške
8,05% p.a. zo sumy 64.016,04 Kč od 14.05.2024 do zaplatenia.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal
uplatnený nárok v tomto konaní v celom rozsahu tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Žalovaný do rozhodnutia súdu neuhradil žalobcovi ani časť tejto pohľadávky, čím sa dostal do

omeškania. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 14.05.2024, teda odo dňa uplynutia dodatočnej
lehoty na plnenie po predžalobnej výzve, preto súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania
vo výške 5% ročne odo dňa 14.05.2024 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s § 1970 OZ a § 2 Nařízení vlády České
republiky č. 351/2013 Sb., podľa ktorého výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby

stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu,
zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255

CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada
nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je
úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platíteda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa

musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom
za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné

ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej

situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo
výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).
V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu

predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu.
Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu v spore.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255
CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že

o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdneho úradníka.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje – teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd
v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.