Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/199/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201172
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3520201172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky B. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/XX, G. D. G. H., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Martinom Bartkom, advokátom
a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, obaja so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca B. C. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, zastúpeného zástupcom AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Nové Mesto
nad Váhom, Hurbanova 1, IČO: 52 619 818, deti v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Mesto nad Váhom, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. NM-5P/21/2020-1134
zo dňa 11. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-5P/21/2020-1134 zo dňa 11. apríla 2024 vo výrokoch I.,
VII., VIII.z r u š u j e a konanie v tejto časti o zverení maloletého A. a maloletého C. do osobnej

starostlivosti matky, o zastupovaní a správe majetku maloletých detí a o úprave styku, v tomto rozsahu
do rozvodu manželstva z a s t a v u j e .
Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-5P/21/2020-1134 zo dňa 11. apríla 2024 v napadnutých
výrokoch II., III., V., VI. o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, o neurčení nedoplatku na
zročnom výživnom, o nedoplatku na úsporách u maloletých detí v spojení s výrokom IX. o zrušení
uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.05.2020 č.k. 8P/18/2020-102 a v

závislom výroku X. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-5P/21/2020-1134 zo dňa 11. apríla 2024 v napadnutom
výroku IV. p o t v r d z u j e v znení:
Otec je povinný prispievať maloletému A. na tvorbu úspor sumou 80,- Eur mesačne a maloletému C.
na tvorbu úspor sumou 80,- Eur mesačne, a to v období od 28.04.2020 do 22.02.2022, vždy do 15.
dňa vopred na osobitný účet každého maloletého dieťaťa, ktorý v prospech maloletých detí zriadi matka.

Matka je povinná oznámiť otcovi číslo účtu, na ktorý má poukazovať úspory v lehote 7 pracovných dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. maloletého A. B. a maloletého C. B. zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok detí budú obaja rodičia.

Podľa výroku II. otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou 230,- Eur a na
výživu maloletého C. mesačne sumou 200,- Eur, a to v období od 28.04.2020 do 22.02.2022, vždy do
15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky detí.Podľa výroku III. nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 28.04.2020 do 22.02.2022 neurčil.
Podľa výroku IV. je otec povinný prispievať maloletému A. na tvorbu úspor sumou 80,- Eur mesačne
a maloletému C. na tvorbu úspor sumou 80,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa vopred na osobitný

účet každého maloletého dieťaťa, ktorý v prospech maloletých detí zriadi matka. Matka je povinná
oznámiť otcovi číslo účtu, na ktorý má poukazovať úspory v lehote 7 pracovných dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
Podľa výroku V. je otec povinný nedoplatok na úsporách u maloletého A. v sume 1.756,38 Eur splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy do 15. dňa v každom mesiaci počnúc

prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku na zriadený osobitný účet maloletého A..
Podľa výroku VI. je otec povinný nedoplatok na úsporách u maloletého C. v sume 1.756,38 Eur splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy do 15. dňa v každom mesiaci počnúc
prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku na zriadený osobitný účet maloletého C..
Výrokmi VII., VIII. bol upravený rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi.
Výrokom IX. súd zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.05.2020 č.k.

8P/18/2020-102 počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Podľa výroku X. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na návrh matky spolu s odôvodnením, ktorým
sa na čas do rozvodu manželstva domáhala, aby súd zveril deti do jej osobnej starostlivosti, uložil otcovi

vyživovaciu povinnosť vo výške 400,- Eur na každé dieťa a stretávanie otca s maloletými deťmi navrhla
neupravovať.

3. Otec vo svojom vyjadrení s návrhom matky v celom rozsahu nesúhlasil a požadoval zverenie detí
do svojej osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vo vzťahu k

výživnému uviedol, že je prehnané a nezodpovedá potrebám a životnej úrovni detí.

4. Okresný súd rozsudkom zo dňa 11.01.2023 č.k. 5P/21/2020-708 maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. sumou 230,-Eur a
maloletéhoC.sumou200,-Eursúčinnosťouod28.04.2020do23.02.2022,určilnedoplatoknavýživnom.

Otcovi tiež uložil povinnosť prispievať deťom sumou 80,-Eur každému na tvorbu úspor na osobitný
účet zriadený matkou detí. Zároveň určil nedoplatok na výživnom. O styku rozhodol tak, že v časti
úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva rodičov konanie zastavil.
Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 31.05.2023 č.k. 27CoP/24/2023-746 bol tento rozsudok
okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov,
spisom tamojšieho súdu sp. zn. 11P/20/2020 a spismi týkajúcimi sa maloletých detí, správami z Centra
pre deti a rodiny Myjava, správami o príjmoch a výdavkoch rodičov, dávkach rodičov a výsluchom
účastníkov konania.

6. Okresný súd poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
14.05.2020 č.k. 8P/18/2020-102 bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého boli deti
zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu A. sumou
120,- Eur mesačne a na výživu C. sumou 100,- Eur mesačne, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

10.06.2020.

7. Okresný súd konštatoval, že manželstvo rodičov detí bolo právoplatne rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.01.2022 č.k. 11P/20/2020-498 (právoplatnosť
rozvodu nastala 23.02.2022). Úprava práv a povinností rodičov k deťom nenadobudla právoplatnosť

a bola zrušená odvolacím súdom. V konaní o rozvod manželstva bolo rozhodnuté o úprave práv
a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode manželstva - rozsudkom zo dňa 07.12.2023 č.k.
11P/20/2020-1566, voči ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, a teda nenadobudlo právoplatnosť
vo veci osobnej starostlivosti o deti, o výživnom a o styku s deťmi, v ktorých otázkach zostala úprava
naďalej predmetom konania vedeného pred okresným súdom pod sp.zn. NM-5P/21/2020. Preto zatiaľ

platí pôvodná právna úprava neodkladným opatrením (uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 14.05.2020, č.k. 8P/18/2020-102), podľa ktorej sú deti zverené do starostlivosti matky a
otcovi je uložená vyživovacia povinnosť a predbežne je vykonateľné aj rozhodnutie súdu v rozvodovom
konaní o výživnom. Vo vzťahu k styku otca s deťmi bol styk upravený zatiaľ uznesením okresnéhosúdu zo dňa 23.09.2020 č.k. 6P/45/2020-39 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
24.11.2020 č.k. 17CoP/56/2020-160, podľa ktorého sa mal styk uskutočňovať každý nepárny pondelok
a piatok a každú párnu stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v priestoroch Centra pre deti a rodiny

Myjava, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, bez prítomnosti matky, za prítomnosti psychológa alebo
sociálneho pracovníka tohto zariadenia. Otcovi bolo tiež umožnené telefonicky kontaktovať deti každý
párny pondelok a piatok a každú nepárnu stredu v čase od 18:00 hod. do 18:20 hod. s využitím
telefonického zariadenia matky. Matke bola uložená povinnosť priviesť deti v stanovenom čase do
priestorov CDR Myjava.

8. Okresný súd na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci aplikoval ust. § 36 ods.
1, § 24 ods. 1 až 5 a § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 7, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

9. Okresný súd mal za zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi detí sú napäté a starostlivosť o obe deti

zabezpečuje matka. Z dokazovania vyplynulo, že aj v období, kedy rodičia žili v spoločnej domácnosti sa
na výchove detí nepodieľali úplne rovnomerne, ale výchova bola riadená predovšetkým matkou, ktorá
bola pre deti primárnou osobou. Medzi rodičmi sa situácia vyostrila až tak, že matka podala na otca
trestné oznámenie, ktoré sa nepotvrdilo a trestné konanie bolo zastavené. Okresný súd sa oboznámil
s dôkazmi, ktoré boli vykonané vo veci sp. zn. NM-11P/20/2020 (konanie o rozvod manželstva a

úpravu práv a povinností rodičov k deťom) a ktoré sú aplikovateľné aj v tomto konaní, a preto ich v plnom
rozsahu prevzal a považoval za podstatné i pre rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k deťom
na čas do rozvodu manželstva. Pokiaľ išlo o zverenie detí do osobnej starostlivosti matky, okresný súd
poukázal na Znalecký posudok č. 15/2021 vypracovaný PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD, z ktorého
záverov vyplynulo, že maloleté deti sú závislé na starostlivosti dospelých, a tou je ich matka, ktorá im

poskytuje od malička sociálnu a emocionálnu podporu a je ich primárnou vzťahovou osobou. Matka je k
deťom pozitívna, dokáže zabezpečiť ich starostlivosť na úrovni inštrumentálnych potrieb, ako aj v oblasti
emočnej podpory. Otec má k synom rovnako pozitívny vzťah, aj keď sú oni voči nemu aktuálne negatívni.
Otec vie starostlivosť o deti vykonávať skôr podľa inštrukcií, resp. odporúčaní. U detí boli pozorované
prejavy, ktoré sú pozostatkami negatívneho prežívania výchovných situácií s otcom, ale vyplývajú aj

z nevedomého či vedomého ovplyvňovania detí matkou vo vzťahu k otcovi. Deti sú v silnej koalícii s
matkou, a preto vhodnejšou formou starostlivosti o deti je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. Je
potrebné najskôr zabezpečiť sanáciu vzťahu otec - deti s využitím asistovaného styku, pričom kľúčovú
úlohu bude hrať matka. Postupne by sa mohol rozširovať styk otca s deťmi.

10. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na Správu B. J. K. z 12.12.2021, podľa
ktorej obe deti vykazovali známky posttraumatickej stresovej poruchy a obsah Správ Centra pre
deti a rodiny Myjava, v ktorom bol dočasne upravený styk otca s deťmi bez prítomnosti matky, za
prítomnosti psychológa alebo sociálneho pracovníka zariadenia zo dňa 26.09.2022, dňa 18.11.2022,
dňa 29.11.2023, dňa 10.01.2024, dňa 07.02.2024, dňa 06.03.2024 a dňa 03.04.2024, ako i vyjadrenia

rodičov k realizácii styku otca s maloletými deťmi, z ktorých vyplynulo, že nariadené výchovné opatrenie
neplní účel a stretávanie otca s deťmi v Centre sa nerealizuje od 19.05.2023, rodičia sa stretávajú mimo
centra od apríla 2023.

11. Vychádzajúc zo Znaleckých posudkov č. 9/2023 a č. 10/2023 znalca PhDr. Michala Chovanca, PhD.,

ktorý hodnotil osobnosť otca i matky okresný súd dospel k záveru, že u otca objektívne nie je možné
posúdiť výchovné predpoklady a zručnosti, nebola zistená psychopatológia, ktorá by mu neumožňovala
spolupodieľať sa na výchove detí. Medzi otcom a deťmi nie je v súčasnosti vybudovaný emocionálny
vzťah, okrem biologického. Otec nie je primárnou vzťahovou osobou pre deti. Rešpektuje výchovnú
rolu a dôležitosť matky v živote detí, uznáva tiež, že obaja sú rodičmi. Medzi rodičmi je podľa znalca

objektívne komunikačná priepasť. Správanie sa rodičov, ktorí voči sebe prechovávajú negatívne emócie
zasahuje najviac deti. Ani stretnutia otca s deťmi nie sú harmonické, čomu sú na príčine obaja rodičia.
Striedavú starostlivosť rodičov nevnímal ako optimálnu možnosť, nebola by prospešná pre deti.

12. V konaní o úpravu práv a povinností rodičov k deťom po rozvode manželstva sa okresný súd bližšie

vysporiadal aj s výsluchmi svedkov (E. E., C. L. A.), ktoré závery posúdenia týchto výpovedí a s ich
hodnotením sa v plnej miere stotožnil i v predmetnom konaní.13. Okresný súd konštatoval, že obaja rodičia by boli schopní svoje deti vzhľadom na svoje osobnostné
predpoklady riadne vychovávať, ani u jedného z nich nebola zistená psychopatológia, ako prekážka
riadnej výchovy. Za situácie, kedy matka predstavuje pre deti primárnu vzťahovú osobu, ktorá ich

vychováva odmalička, u ktorej cítia istotu a bezpečie a za situácie, kedy sú deti aktuálne výrazne
negativistickyladenévočiotcovi,jezvereniedetídostarostlivostimatkyplneopodstatnené.Zvereniedetí
do starostlivosti otca za súčasnej situácie by sa nepochybne priamo podpísalo na vývoji detí, nakoľko
by vo svojom živote stratili základný oporný bod. Podľa názoru okresného súdu otec nepredstavuje pre
výchovu detí žiadnu hrozbu, čo vyplýva z celého dokazovania. Bez aktívnej účasti a intervencie matky

na budovaní vzťahu otca s deťmi sa však bude vzťah otca s deťmi rozvíjať len veľmi ťažko. Tým, že
matka deti (a to či už vedome alebo nevedome) stavia do opozície voči otcovi deťom ubližuje. Mala by
sa skôr sama podieľať na tom, aby deti otca vnímali pozitívne a chceli s ním tráviť čas, čo by zlepšilo aj
komunikáciu rodičov. Deti vnímajú, ak matka na stretnutia s otcom ide s odporom, a to aj v prípade, že
to priamo nepovie. Vzhľadom na potrebu rozvíjania vzťahu otca s deťmi okresný súd dospel k záveru,
že je potrebné v súčasnej dobe upraviť aj styk otca s deťmi, ktorého realizácia v priestoroch Centra pre

deti a rodiny Myjava už nie je vyhovujúca, nakoľko stretnutia sa začali realizovať za asistencie oboch
rodičov priamo na základe dohody rodičov. Až doposiaľ sa všetky stretnutia otca s deťmi realizovali vždy
iba za prítomnosti matky, čo je nevyhnutné realizovať do doby, kým deti začnú na otca pozitívnejšie
reagovať, preto okresný súd určil styk otca s deťmi najskôr za prítomnosti matky v období štyroch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku vždy v párnu sobotu a párnu nedeľu a po uplynutí tejto doby aj

bez jej prítomnosti.

14. Pri určení výživného okresný súd vychádzal z potrieb detí a možností a schopností oboch rodičov,
keď predmetom rozhodovania bolo obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva.

15. Okresný súd skonštatoval, že obe deti od rozchodu rodičov (apríl 2020) žili v spoločnej domácnosti
s matkou v byte v spoluvlastníctve rodičov, v ktorom pôvodne žil aj otec detí. Obe deti navštevovali
materskú školu, s čím boli spojené výdavky vo výške 120,- Eur, matka hradila náklady na pomôcky do
školy u každého dieťaťa. Deti navštevujú ortopédiu dva až trikrát ročne, kde sa hradia náklady spojené

s návštevou a matka im kupuje ortopedickú obuv. Mali bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním,
ošatením, hygienou. Matka predložila súdu množstvo dokladov o kúpe liekov pre deti, kúpe oblečenia,
hračiek, pričom ide o deklarovanie bežných výdavkov typických aj pre iné deti vo veku maloletých.
Otec pôvodne poukazoval na skutočnosť, že platí náklady na bývanie, avšak v súčasnosti sa v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 68C/57/2023 domáha vydania tzv. bezdôvodného obohatenia,

ktoré má spočívať v užívaní celého bytu matkou a deťmi v období od rozchodu rodičov. Vedie sa tiež
konanie o vyporiadanie podielového a bezpodielového spoluvlastníctva rodičov (sp.zn.11C/58/2023,
11C/46/2022). Otec na výživu detí prispieval od nariadenia neodkladného opatrenia v určenej výške a
následne na základe exekúcie zaplatil dlžné výživné na základe predbežne vykonateľného rozsudku z
konania o rozvod manželstva rodičov detí.

16. Okresný súd mal za zistené, že matka detí poberala v januári a februári 2020 rodičovský príspevok
vo výške 370,- Eur. Následne v roku 2020 dosiahla priemerný zárobok vrátane rodičovského príspevku
a všetkých dávok vyplácaných úradmi vo výške 1.831,55 Eur, v roku 2021 vo výške 1.972,60 Eur, v roku
2022 vo výške 1.780,65 Eur a v roku 2023 vo výške 2.149,52 Eur. Poberala rodinné prídavky na deti v

roku 2020 vo výške 49,90 Eur, v roku 2021 vo výške 51,- Eur, v roku 2022 vo výške 51,76 až 60,- Eur,
v roku 2023 vo výške 120,- Eur. Výdavky matky boli vo výške: plyn 120,- Eur, elektrina 60,- Eur, RTVS
+ internet 15,- Eur. Mala tiež výdavky na pohonné hmoty, telefón. Medzi príležitostné a nepravidelné
výdavkypatrili:poplatokzakomunálnyodpad120,-Eurročne(10,-Eurmesačne),poistkaauta92,40Eur
ročne (7,70 Eur mesačne), poplatok lekárenskej komore 137,- Eur ročne (11,41 Eur mesačne). Matka

má inak bežné výdavky na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienu. Nemá inú vyživovaciu povinnosť.

17. Ďalej mal zistené, že otec detí dosiahol v roku 2020 priemerný zárobok vo výške 2013,92 Eur, v
roku 2021 vo výške 1.825,13 Eur, v roku 2022 vo výške 1.969,77 Eur, v roku 2023 vo výške 2.154,33
Eur. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Sám uviedol, že týždenne najazdí 1200 km, nakoľko do práce

dochádza. Ako svoje pravidelné mesačné výdavky otec uviedol príspevok rodičom na bývanie vo
výške 200 resp. 250,- Eur, hypotekárny úver 428,30 Eur, príspevok do fondu opráv 82,50 Eur, náklady
na opravu auta v priemere 50,- Eur, stavba domu v obci M. náklady na udržanie stavby 50 - 100,-
Eur mesačne. Okrem toho má výdavky na telefón, PHM. Ako nepravidelné výdavky uviedol: káblovátelevízia 34,- Eur polročne, lekárenská komora poplatky 275,- Eur, stavba rodinného domu v M. - dane
a poplatky 33,- Eur ročne, poistenie bytu 70,- Eur ročne, daň za byt a garáž 77,- Eur ročne, poistka
auta 94,- Eur ročne, diaľničná známka 50,- Eur ročne, poplatky do športového streleckého klubu 80,-

Eur ročne + náklady cca 20,- - 30,- Eur mesačne.

18. Okresný súd skonštatoval, že ako deti, tak aj rodičia majú predovšetkým bežné výdavky na bývanie,
stravu, ošatenie, hygienu. Ani jeden z rodičov nemá zvýšené výdavky na zdravotný stav. Pokiaľ ide
o výdavky na záujmové aktivity rodičov, mobilné telefóny, tieto nepovažoval za nevyhnutné výdavky.

Obaja rodičia majú dostatočný príjem na to, aby i jednotlivo mohli uspokojovať všetky potreby svojich
detí, preto určil výživné za dobu od 28.04.2020 do 22.02.2022 tak, aby sa rodičia rovnomerne podieľali
na výdavkoch, ktoré na jedno dieťa predškolského veku ustálil vo výške 400,- Eur mesačne (bývanie
v sume cca 100,- Eur, pokiaľ bežné náklady spojené s bývaním spolu s matkou predstavovali cca 300,-
Eur, stravovanie cca 180,- Eur (cca 6,- Eur na deň), výdavky na oblečenie, obuv, materskú školu), z ktorej
sumy pri určení výživného aj vychádzal. Na A., ktorý je starší, určil vyššie výživné v sume 230,-Eur a na

C. vo výške 200,- Eur mesačne. Otcovi vzhľadom na to, že to jeho príjmové možnosti umožňujú uložil
prispievať deťom i na tvorbu úspor, každému po 80,- Eur s tým, že po zaplatení takéhoto výživného
zostáva otcovi detí suma minimálne 1.400,- Eur, z ktorej je schopný v plnej miere uspokojovať svoje
potreby. Matka bude disponovať sumou vyššou ako 2.200,- Eur, z ktorej bude uspokojovať potreby seba
a detí, čím je zachovaná aj zásada rovnakej životnej úrovne členov rodiny.

19. Z výsluchu účastníkov a predložených dokladov okresný súd považoval za preukázané, že bežné
výživné otec uhradil, a preto otca zaviazal iba k zaplateniu nedoplatku na úsporách, a to vo výške 80,-
Eur na každé dieťa za dobu od podania návrhu dňa 28.04.2020 do dňa predchádzajúceho právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva rodičov detí (22.02.2022) v sume 1.756,38 Eur u každého dieťaťa (3

dni apríla 2020 suma 8,- Eur, za mesiace máj 2020 až január 2022 ide o sumu 21x80,- Eur a 68,38
Eur za 22 dní februára 2022), ktorý nedoplatok umožnil otcovi detí splácať s ohľadom na jeho výšku v
primeraných splátkach po 50,- Eur do úplného zaplatenia.

20. Okresný súd súčasne zrušil uznesenie zo dňa 14.05.2020 sp.zn. 8P/18/2020 počnúc

právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia, nakoľko dočasná úprava zverenia a výživného tým stratí
opodstatnenie.

21. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

22. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom
zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, keď mal za to, že súd
prvej inštancie nepostupoval v súlade s vysloveným názorom Krajského súdu v Trenčíne v rozhodnutí
sp.zn. 27CoP/24/2023 zo dňa 31. mája 2023. Podľa otca rozhodnutie nie je v záujme maloletých

detí, zvýhodňuje postavenie matky a jej rodičovské práva, okresný súd neodôvodnil zverenie detí do
jej osobnej starostlivosti a obmedzil sa len na označenie výdavkov tak, ako ich matka prezentovala bez
ich sumarizácie ku každému dieťaťu. Otec je plne spôsobilý a schopný starať sa o deti a zabezpečiť im
všetko, čo potrebujú pre zdravý vývin, nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne pochybenia na strane
otca. Matka preukázateľne maloleté deti manipuluje proti otcovi, čo je znakom, že ich výchovu nezvláda.

K stanovisku psychologičky B. J. K. zo dňa 03.11.2020 i posudku B. L. N. zvýraznil, že vznikli po dlhom
odlúčení otca od synov, ktoré obdobie matka použila na manipulovanie detí. V súčasnosti sa otec snaží
vzťahy rozvíjať, nemožno preto na momentálny stav aplikovať starý posudok. Podľa posudku č. 9/2023
vypracovaným znalcom PhDr. Michalom Chovancom, PhD. je otec ochotný komunikovať a dohodnúť
sa s matkou, zároveň nebola zistená psychopatológia, ktorá by otcovi neumožňovala podieľať sa na

výchove detí. Matka preukázateľne maloletých učí nevhodné a zlé slová, preukázateľne ich učí proti
otcovi, čím vytvára zlé výchovné prostredie, nerešpektuje výchovnú rolu otca a vychováva maloletých
v toxickom prostredí, preto žiadal ich zverenie do osobnej starostlivosti otca. Poukázal na rozhodnutie
ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 1079/17 a Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoP/17/2016, v súvislosti s ktorými
uviedol, že stretávanie s deťmi ako je súdom nariadené, neprebieha. Otec dva a pol roka deti nevidel

vôbec a momentálne styk prebieha tak, ako to matke vyhovuje. Zámerne maloletým deťom vytvára
program v čase stretnutí (hokejový tréning), prípadne naplánuje stretnutie na omši v kostole, kde otec
nemá priestor venovať sa deťom a namiesto riadnych dvoch, resp. troch hodín je časový rámec stretnutí
iba 15-20 minút, čím je opodstatnená aplikácia ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Na matku bolozačaté trestné stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Zároveň poukázal, že nikto
z kompetentných nepreveroval konanie matky, ktorá sa k deťom zle správa - fackuje ich a deti sú
u matky v ohrození čo preukázal predloženými nahrávkami z roku 2020, ktorým konaním matka u detí

vyvoláva strach, úzkosť a ohrozuje ich fyzické i psychické zdravie. Okresný súd neprihliadol na stabilitu
budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom, čím nie je rešpektované právo detí na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov a na
udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Práva
otca neboli rešpektované. Okresný súd pochybil, pretože nemožno automaticky preniesť dôkazy, ktoré

bolivykonanévrozvodovomkonaní.Napadnutérozhodnutiejenepreskúmateľné,pokiaľokresnýsúdiba
uviedol, že sa so závermi posúdenia výpovedí (E. E. a C. L. A.) a s ich hodnotením v rozvodovom konaní
rodičov stotožňuje. Pre deti má otec zabezpečené adekvátne bývanie v prenajatom byte v G. D. G. H.,
kde bolo vykonané šetrenie pomerov vyhodnotené pozitívne. Otec maloletým zabezpečí plnohodnotný
zdravý vývin po fyzickej a psychickej stránke a bude rešpektovať každú úpravu stretávania detí s matkou
a maloletých bude riadne na stretnutia vodiť a pripravovať.

Zároveň otec nesúhlasil s určeným výživným, ktoré považoval za prehnane vysoké a ani s určenou
povinnosťou prispievať deťom na tvorbu úspor, čo mu neumožňujú jeho príjmové možnosti. Namietal,
že súd ho zaväzuje iba k povinnostiam, ale pri svojom rozhodovaní voči matke nedokáže vymôcť, aby
si aj ona plnila svoje povinnosti vyplývajúce z vydaných súdnych rozhodnutí. Rozporoval konštatácie,
že po zaplatení výživného otcovi zostane suma 1400,- Eur, kedy okresný súd neuviedol, ako k sume

dospel. Na strane otca nie je taký príjem, aby si po úhrade výdavkov mohol dovoliť hradiť určené
výživné. Momentálne po odpočítaní výdavkov zostáva v mínuse. Zároveň deťom počas stretnutí vždy
niečo prinesie (hračky, knihy, potraviny), pozve ich niekam (na hrad, do reštaurácie, do cukrárne) a aj to
sú výdavky, ktoré deťom hradí a súd ich nezohľadnil. Po spočítaní výživného (bežné výživné, výživné
určené na tvorbu úspor a nedoplatok na výživnom) je pre otca suma 710,- Eur na výživu maloletých detí

extrémne vysoká. Doposiaľ hradí stále aj splátky hypotéky bytu, v ktorom žije matka s deťmi a nevie
ako dopadne súdny spor o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní bytu matkou od
rozchodu rodičov (sp.zn. 68C/57/2023), a preto nie je možné brať do úvahy potenciálne nájomné a tento
výdavok zohľadniť ako výdavok v prospech detí. Zároveň v rokoch 2020 až 2022, ktorých sa týka úprava
výživného, nebol návrh v konaní sp.zn. 68C/57/2023 podaný a otec hradil riadne splátky hypotéky na

byt (428,30 Eur) aj s poistením (70,- Eur ročne), daňami, fond opráv (82,50 Eur) a vodu. Z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, ako okresný súd ustálil sumu 400,- Eur mesačne na dieťa predškolského
veku. Zároveň neposúdil správne príjmy a výdavky na strane otca, matky ani výdavky na strane detí,
kedy nie je zrejmé, prečo pripočítaval aj príjmy a výdavky na strane účastníkov z roku 2023, keď konanie
je vedené vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré

bolo právoplatne rozvedené dňom 23.02.2022. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo okresný
súd vyživovaciu povinnosť otca stanovil v uvedenej výške. Celkové mesačné príjmy otca sú vo výške
1.918,- Eur a celkové mesačné výdavky pred zaplatením výživného vo výške 1.424,50 Eur, pričom
výdavky otca sú momentálne ešte vyššie, pretože platí nájom bytu 520,- Eur mesačne. Keď k uvedeným
sumám pripočíta 710,- Eur mesačné výživné, dostáva sa otec do značného mínusu. Navrhol napadnuté

rozhodnutie okresného súdu zmeniť a maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja
rodičia sú oprávnení a povinní deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné matke maloletých detí
nežiadal určiť a styk matky s deťmi navrhol každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku 16:00 hod. do
nedele 17:00 hod., alternatívne žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne.
Tvrdenia a skutočnosti v odvolaní uvedené považovala za absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Mala
za to, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, do spisu boli doložené znalecké posudky
z trestného konania vedeného proti otcovi i znalecké posudky z konania o rozvod manželstva a úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Poukázala na Znalecký
posudok č. 9/2020 znalkyne PhDr. Martiny Piačkovej, podľa ktorého správanie otca hlavne v období
od marca do apríla 2020 nepriaznivo pôsobilo na psychický, citový vývoj a správanie maloletých
detí. Zároveň znalkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že výchovné metódy otca a prístup k deťom boli
neštandardné, nevhodné a u detí vyvolali isté negatívne zmeny v správaní. Matka s maloletými deťmi

dlhodobo navštevovala psychologičku a psychoterapeutku B. J. K., B., ktorá poskytovala maloletým
deťom psychoterapeutickú starostlivosť, nakoľko obaja synovia vykazovali symptómy posttraumatickej
stresovejporuchyvdôsledkunevhodnýchvýchovnýchpostupovotca.Súdvkonaníorozvodmanželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ustanovilznalkyňu PhDr. Alenu Kopányiovú, PhD., z ktorej Znaleckého posudku č. 15/2021 vyplynulo, že
primárnou vzťahovou osobou u maloletých detí je matka, ktorá má lepšie predpoklady pre systematickú
výchovu detí. Zároveň znalkyňa ako najvhodnejšie výchovné prostredie detí uviedla ich zverenie do

osobnej starostlivosti matky. Po vyhlásení pôvodného rozsudku o rozvode manželstva začala matka
s deťmi navštevovať psychologičku B. A. O., na ktorom poradenstve sa otec i napriek žiadostiam matky
ani raz nezúčastnil. Poukázala na výkon asistovaného styku otca s maloletými v CDR dňa 31.03.2023,
ktorého sa zúčastnila kolízna opatrovníčka E. E. spolu so zákonnou sudkyňou. Zo Správ z CDR zo dňa
05.04.2023, dňa 04.05.2023 a 30.05.2023 o.i. vyplynulo, že maloleté deti nie sú pripravené s otcom tráviť

čas bez prítomnosti matky. V ich záujme je potrebné zvážiť vhodnosť pokračovania stretávaní v Centre,
nakoľko tieto stretnutia podporujú u maloletých averziu voči Centru a hnev voči otcovi. Odbornému tímu
sa javilo, že deti vnímajú otca negatívne a odmietajú ho. V konaní o rozvod manželstva rodičia uzatvorili
rodičovskú dohodu na pojednávaní dňa 20.06.2023 o styku otca s maloletými mimo priestorov CDR,
ktorou bolo zmenené neodkladné opatrenie o úprave styku, keďže bolo vyhodnotené, že asistovaný
styk je v rozpore so záujmom detí. Matka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k.

12CoP/5/2023-256 zo dňa 28.09.2023, kde je výslovne uvedené, že forma a spôsob asistovaného
styku na pôde Centra viedla k odmietaniu realizácie stretnutí detí s otcom. Napriek uvedenému sa otec
stále dožaduje asistovaného styku v Centre a na matku podáva trestné oznámenia a návrh na výkon
rozhodnutia, čo neprispieva k náprave vzťahov a uľahčeniu celej situácie. Zároveň znalec PhDr. Michal
Chovanec, PhD. v Znaleckých posudkoch č. 9/2023 a č. 10/2023 na osobu otca a matky neodporučil

striedavú osobnú starostlivosť o maloletých a uviedol, že u matky nebolo zistené podmieňovanie vzťahu
prostredníctvom manipulatívnych praktík. Jej výchovné metódy sú primerané s rešpektom k deťom. Otec
bol edukovaný zamestnancami CDR, ako sa má k deťom správať, napriek tomu otec ich na stretnutiach
vysloveneprovokuje,keďdonesienapr.hračkulenjednémuznich,prípadneuvedie,žehračkyichčakajú
v I.. Vo veci bolo jednoznačne preukázané, že maloleté deti otca odmietajú a na styk bez prítomnosti

matky nie sú pripravené. Zároveň rozporovala vyjadrenia otca vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, ako
aj, že okresný súd nevykonal sumarizáciu výdavkov. Otec dlhodobo hradil výživné na maloleté deti na
základe neodkladného opatrenia, aj keď bolo zrejmé, že výživné určené meritórnym rozhodnutím bude
vyššie, a preto, ak si otec neodkladal financie na výživné, nemôže to byť na ťarchu maloletým deťom.
Pokiaľ otec má v súčasnosti výdavok na nájom bytu vo výške 520,- Eur, nemusí hradiť svojej matke

príspevok na bývanie a odpadli mu aj náklady na PHM, a preto v dôsledku prenájmu bytu za sumu 520,-
Eur ešte ušetrí. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

24. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý sa v plnom rozsahu pridržiaval
podaného odvolania. Celé vyjadrenie matky zo dňa 10.06.2024 odmietol a nesúhlasil s ním. Doplnil,

že i napriek neodkladnej úprave pomerov matka deti nevodí na stretnutia a deti nevidel viac ako
tri mesiace. Je neprípustné, aby boli maloleté deti prisúdené matke, ktorá deti cielene a účelovo
odstavila od otca, pokiaľ nebolo preukázané to, čo matka tvrdila v podanom trestnom oznámení. Všetky
konštatovania v posudkoch na osobu otca boli uvedené preto, že ich takto prezentovala matka a otca
očierňovala. Cielene otca pred podaním trestného oznámenia nahrávala v byte a takto nezákonne

vyhotovené nahrávky ďalej strihala, pozmeňovala, upravovala, vytrhávala z kontextu a tieto nahrávky,
na ktorých podklade bolo vykonané i znalecké dokazovanie, jej Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 5Co/36/2021-97 zo dňa 07.07.2021 zakázal šíriť. Dnes je preukázané nahrávkami od susedov
avýpoveďamisusedov,žetojeprávematka,ktorápoužívanieprimeranéaadekvátnevýchovnémetódy.
Mal za to, že pokiaľ deti vykazujú známky posttraumatickej stresovej poruchy, tieto im spôsobila matka.

Matka z posudku znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., vybrala len skutočnosti v neprospech otca,
i napriek tomu, že matka neuposlúchla psychologičku a nepriviedla deti na styk podľa jej odporúčaní.
Pokiaľ poukazovala na stretnutia u psychologičky B. A. O., tieto rušila z rôznych dôvodov a deti
k psychologičke nevodila. Zároveň otec nemal dôveru v matkou navrhovanej psychologičke. Opakovane
poukázal na nerealizáciu stretnutí v CDR, kedy po dobu takmer troch rokov deti nevidel, pretože matka

ich na stretnutia nevodila. Doplnil, že stretnutie v CDR dňa 31.03.2023 bolo v neprítomnosti otca, na
ktorom bol zúčastnenými osobami ohováraný a očierňovaný. Zvýraznil, že je to práve matka, ktorá
dlhodobo v maloletých deťoch vyvoláva averziu voči Centru aj voči otcovi a deti učí nenávisti voči
otcovi aj iným ľuďom. Znalec PhDr. Michal Chovanec, PhD. v Znaleckom posudku č. 9/2023 neuviedol
žiadne negatíva, pre ktoré by sa otec nemohol starať o deti. Mal za to, že matka zámerne predkladá

len tie posudky a psychologické správy, ktoré sú v jej prospech a zároveň v neprospech otca. Aj
odporúčania mediátorky C. D. P. ignorovala, a pokiaľ sľúbila, že pôjdu rodičia po deti spoločne do
školy, toto nedodržala. K Správe školy zo dňa 17.04.2024, ktorú matka predložila, otec uviedol, že na
rodičovskom združení zistil, že maloletí sú smutní, izolujú sa od spolužiakov, kopú v škole, a teda nieje všetko také ideálne, ako uvádza matka. Následne v podaní zo dňa 12.07.2024 otec doplnil prílohy
k vyjadreniu.

25. Ďalšie vyjadrenia do dátumu rozhodnutia krajského súdu podľa obsahu spisového materiálu
nenasledovali.

26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote otcom detí postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP

a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý
verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok
okresného súdu vo výrokoch I., VII., VIII. zrušil a konanie zastavil za aplikácie ust. § 389 CSP v spojení
s ust. § 391 ods. 1 CSP a v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI., IX. v spojení so závislým výrokom X.
potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých
detí bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/199/2024-1326 zo dňa 13.11.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,

v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.11.2024 a na webovej stránke Krajského súdu
v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom
v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

28. K spôsobu konania a rozhodovania krajského súdu na základe podaného odvolania otca považuje

krajský súd za potrebné primárne uviesť, že týmto odvolaním bol napadnutý rozsudok Okresného
súdu Trenčín č.k. NM-5P/21/2020-1134 zo dňa 11. apríla 2024, ktorým na základe návrhu matky bolo
rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. a maloletému C. na čas
do rozvodu manželstva. Súčasne pred Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. NM-11P/20/2020 bolo
vedené konanie o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, s ktorým konaním je spojené rozhodnutie

o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. určí sa, komu
maloletý A. a maloletý C. budú zverení do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok a ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať
na ich výživu (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).

29. Odvolacím súdom bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 11P/20/2020-498 zo
dňa 13. januára 2022 bolo vo výroku I. rozvedené manželstvo rodičov maloletého A. a maloletého C.,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2022. Na odvolanie otca Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím
č.k. 27CoP/30/2022-631 zo dňa 24. mája 2022 zrušil uvedený rozsudok okresného súdu v napadnutých
častiach (okrem výroku I. o rozvode manželstva účastníkov konania) vo výrokoch o úprave práv a

povinnostírodičovkmaloletýmdeťomnačasporozvode,ouloženívýchovnéhoopatreniaavsúvisiacich
výrokochavtomtorozsahuvrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Okresný
súd Trenčín následne rozsudkom č.k. NM-11P/20/2020-1566 zo dňa 7. decembra 2023 opakovane
rozhodol i o zverení a úprave styku k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletého A.
a maloletého C. na čas po rozvode rodičov maloletých detí zveril do osobnej starostlivosti matky s tým,

že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia (výroky I. a II.). Styk otca
s maloletými deťmi upravil po dobu 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia každú párnu sobotu od
14:00 hodiny do 17:00 hodiny a každú párnu nedeľu od 9:00 hodiny do 12:00 hodiny v prítomnosti matky
a po uplynutí obdobia 4 mesiacov bez prítomnosti matky v rovnakom rozsahu (výroky X. a XI.).

30. V štádiu konania, rozhodovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci nadobudli výroky o zverení
maloletých detí, zastupovaní a správe ich majetku a styku otca s maloletými deťmi v rozvodovom konaní
právoplatnosť tým, že rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-11P/20/2020-1566 zo dňa 7.
decembra 2023 po tom, ako ho otec napadol opravným prostriedkom, bol rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č.k. 13CoP/145/2024-1936 zo dňa 09. októbra 2024, potvrdený vo výrokoch I., II., X., XI. t.j.

na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 05.11.2024,
na ktorú skutočnosť krajský súd prihliadol a preto v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného
súduvovýrokochI.,VII.,VIII.týkajúcichsarodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuA.amaloletému
C. na čas do rozvodu manželstva zrušil a konanie v tejto časti zastavil (primerane rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/27/2020 zo dňa 29.06.2022, sp.zn. 6CdoR/3/2024, 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.04.2024). Pri rozhodovaní podľa ust. § 36 Zákona o rodine môže rozhodnutie súdu vo
forme osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti. Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia

o rozvode manželstva, právoplatnosť výrokov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému A.
a maloletému C. v konaní o rozvod manželstva pod sp.zn. Okresného súdu Trenčín NM-11P/20/2020,
stratilo v tomto konaní účinnosť rozhodnutie, týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností
kmaloletýmdeťomnačasdorozvodu,pretorozsudokokresnéhosúduvdotknutýchvýrokovýchčastiach
bol zrušený a konanie v tejto časti zastavené. Výnimku predstavovalo len rozhodovanie o výživnom,

konkrétne výroky II., III., IV., V., VI., IX. v spojení so závislým výrokom X. o trovách prvoinštančného
konania, ktoré sa stali predmetom posudzovania odvolacím súdom.

31. Vzhľadom k tomuto procesnému postupu krajským súdom už nebolo možné sa zaoberať a následne
vyhodnocovať odvolacie dôvody vyjadrené otcom, ktoré smerovali do výrokov, týkajúcich sa úpravy práv
a povinností rodičov vo vzťahu k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

32.Pokiaľišlooodvolanieotcavčastiuloženejvyživovacejpovinnosti(bežnéhovýživného,výživnéhona
tvorbu úspor a nedoplatku na výživnom na úsporách) na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých
detí a v ňom tvrdené skutočnosti a následné vyjadrenia v odvolacom konaní, tak je potrebné uviesť, že
na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné

k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím
súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ
nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po
výmene ich písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos

Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn.
3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011).

33. K odvolacím dôvodom otca krajský súd na základe nižšie uvedených záverov a zhodnotení uvádza,
že ani jeden z nich nebol relevantný, pokiaľ okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca voči

maloletému A. a maloletému C. a výživného určeného na tvorbu úspor voči maloletému A. a maloletému
C. a nedoplatku na výživnom určenom na tvorbu úspor voči maloletému A. a maloletému C. zákonným
spôsobom postupoval za stavu rešpektovania odôvodnených výdavkov, potrieb obidvoch detí a súčasne
schopností a možností otca. Odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia, pokiaľ ide o výrokové
časti o určenom výživnom, výživnom určenom na tvorbu úspor a nedoplatku na výživnom určenom na

tvorbu úspor u maloletého A. a maloletého C. je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v
celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením viažucim sa k výrokovým
častiam o výživnom a v plnom rozsahu odkazuje na jeho závery obsiahnuté v odsekoch 25. až 31.
odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

34. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP
odvolací súd dodáva len nasledovné.

35. K tomu, aby krajský súd, ako odvolací súd, mohol vyhodnocovať rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti, musí mať spôsobilý predmet posudzovania, a to súdne rozhodnutie s

náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu sa konštatuje,
že k jednotlivým výrokovým častiam okresný súd vyjadril skutkové zistenia, ako aj následné právne
zhodnotenie, t.j. boli zrejmé tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré bolo možné
podrobiť prieskumu podľa odvolacích dôvodov s následným posúdením zo strany krajského súdu.
Rozsudok okresného súdu je preskúmateľný, ak po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyjadril

svojej úvahy, zhodnotenia a skonštatoval svoje závery. Uvádza odvolací súd, že rozhodnutie súdu
ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho-ktorého účastníka
konania,alezhľadiskaodôvodneniamusíspĺňaťparametrezákonnéhorozhodnutiavzmysle§220CSP.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochranyaobranyprotinej.Odôvodnenierozhodnutiaobsahujedostatokskutkovýchaprávnychzáverov,
spĺňa požiadavky vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP a závery vyjadrené okresným súdom niesú zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje,
nemôže samo osebe viesť k záveru o nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

36. Krajský súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania,
následkom, ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod odvolania uvedený v § 365 ods. 1

písm. d) CSP).

37. Krajský súd zvýrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

38. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.

Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení.

39. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

40. Krajský súd uvádza, že miera potrieb oprávneného z výživného je závislá najmä od jeho veku,

zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu prípravy na budúce povolanie, záľub
a záujmov, skutočnosti, či žije s rodičmi alebo nie; iné potreby má dieťa útleho veku a iné dieťa
dospievajúce. Pri skúmaní potrieb oprávneného z výživného je nutné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa za kratšie obdobie. Účelom výživného
je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb

prospešných jeho všestrannému vývoju, teda i potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie časové
obdobie, prípadne potrieb výlučne náhodných. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného pre dieťa
v zmysle § 75 ods.1 Zákona o rodine sa na strane povinného preskúmavajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery.

41. Nebolo možné vyhovieť odvolaniu otca vo vzťahu k okresným súdom určenému výživnému
a výživnému na tvorbu úspor, pretože okresný súd rešpektoval zákonné princípy pri stanovení výšky
vyživovacej povinnosti, a to odôvodnené potreby maloletého A. a maloletého C. a schopnosti a možnosti
povinného rodiča, ktorým je otec. Z obsahu spisového materiálu vyplynula výška priemerného zárobku
a pravidelné i nepravidelné výdavky matky i otca za rozhodujúce obdobie, ktoré okresný súd vyjadril

v odsekoch 27. a 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zároveň v odseku 29. odôvodnenia
napadnutéhorozsudku okresnýsúdsprávneustálilvýškuvýdavkovnamaloletédieťanasumu400,-Eur
mesačne titulom nákladov na bývanie, výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv a materskú školu ako
primeranú, z ktorej sumy pre určenie výživného zároveň správne okresný súd vychádzal, keď zohľadnil
dostatočný príjem otca maloletých detí a výšku vyživovacej povinnosti určil tak, aby sa na nákladoch

maloletých detí, resp. ich odôvodnených potrebách podieľal tomu zodpovedajúcim spôsobom.

42. Okresný súd po posúdení odôvodnených potrieb mal. detí, možnosti, schopnosti povinného rodiča
určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, a to od podania návrhu matkou v konaní, t.j.
28.04.2020 do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania, t.j.

22.02.2022. Zároveň vzal do úvahy aj vekový rozdiel maloletých detí a na A., ktorý je starší, určil výživné
vyššie o 30,- Eur.43. S ohľadom na zistené príjmové možnosti otca vyjadrené v odseku 28. odôvodnenia napadnutého
rozsudku zároveň otcovi uložil prispievať deťom na tvorbu úspor každému z maloletých detí po 80,-
Eur mesačne od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od 28.04.2020

do 22.02.2022 (odsek 30. odôvodnenia rozsudku), keďže otcovi po zaplatení výživného zostáva suma
minimálne1400,-Eurmesačne,ktorúvyhodnotilpodľavýškyjehopriemernéhozárobkuavýškyuloženej
vyživovacejpovinnosti,zktorejbolschopnýipodľanázorukrajskéhosúduvrozhodujúcomobdobíhradiť
svoje výdavky, keď priemerné mesačné zárobky otca v roku 2020 boli vo výške 2.013,92 Eur, v roku
2021 vo výške 1.825,13 Eur a v roku 2022 vo výške 1.969,77 Eur. Pokiaľ krajský súd výrok IV. rozsudku

okresného súdu potvrdil v znení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vykonal len
precizovanie, t.j. zosúladenie znenia tohto výroku s odôvodnením k nemu sa viažucim v odseku 30.
rozsudku okresného súdu.

44. V súvislosti s odvolacím dôvodom otca, že okresný súd otca zaviazal len k povinnostiam a voči
matke nedokáže vymôcť povinnosti súvisiace s realizáciou styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd

uvádza, že vzťah otca ako rodiča s deťmi nemôže zasiahnuť do určenia výšky vyživovacej povinnosti,
ak ukazovateľom pre určenie tejto výšky sú odôvodnené výdavky, potreby detí a schopnosti a možnosti
rodičov. Odvolací súd zvýrazňuje, že zmyslom a účelom konania o určenie výživného je zabezpečenie
vyživovacej povinnosti od povinných osôb (rodičov), ktorým takáto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine
až do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť a súdne konanie má predsa zabezpečiť ochranu

práv oprávnených detí.

45. Ak otec poukazoval na výdavky súvisiace s realizáciou styku otca s deťmi, ktoré vyjadril ako výdavky
na veci prinesené maloletým deťom na styk (hračky, knihy, ...), súvisiace s hradením vstupného, resp.
výdavky na reštaurácie, cukráreň a iné, tak krajský súd dopĺňa, že z vyjadrení rodičov i obsahu

spisovéhomateriáluvyplynulo,žestykotcasmaloletýmideťmivrozhodujúcomobdobíokresnýmsúdom
určenejvyživovacejpovinnosti,atoodpodanianávrhumatkou,t.j.28.04.2020dodňapredchádzajúceho
právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania, t.j. 22.02.2022 dlhodobo neprebiehal, preto
nebol dôvod, aby okresný súd otcom uvádzané výdavky zohľadňoval. Pokiaľ styk otca s maloletými
nebol v tomto období realizovaný tak, ako otec tvrdil, potom mu výdavky s ním súvisiace v rozhodnom

období v miere, ktorá by bola rozhodujúca pre určenú vyživovaciu povinnosť, ani nemohli vzniknúť,
zohľadňujúc predovšetkým príjmy otca. Z rovnakých dôvodov krajský súd nezohľadnil ani argumentáciu
otca týkajúcu sa jeho výdavkov na nájom bytu vo výške 520,- Eur mesačne, ktorý si otec na
základe Zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 15.04.2024 (č.l. 1243-1245 spisu) prenajal, t.j. nie
v rozhodujúcom období, pre ktoré bola jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom určená a výdavky

otca posudzované.

46. V súvislosti s odvolacím dôvodom otca ohľadom splátky hypotéky vo výške 428,30 Eur mesačne
na byt, v ktorom býva(la) matka spolu s maloletými deťmi, ako výdavku, ktorý je potrebné započítať do
výdavkov na maloleté deti, krajský súd dopĺňa, že na uvedenej splátke je povinná sa podieľať i matka,

nakoľko sa jedná o byt v podielovom spoluvlastníctve rodičov, o ktorého vyporiadanie v súčasnosti
prebieha súdne konanie sp.zn. 11C/58/2023, a preto túto splátku otca krajský súd nezohľadnil ako
výdavok vynaložený na maloleté deti.

47. Odvolacísúdsúhlasísozáveromokresnéhosúduvodseku29.odôvodnenianapadnutéhorozsudku

o tom, že možnosti a schopnosti otca umožňovali i uloženie vyživovacej povinnosti na tvorbu úspor
maloletým deťom.

48. Pokiaľ otec poukazoval na neprimeranú výšku vyživovacej povinnosti celkom v sume 710,- Eur
mesačne, do ktorej zahrnul i splátky súvisiace s nedoplatkom na výživnom určenom na tvorbu úspor

maloletých detí, tak odvolací súd uvádza, že je potrebné odlišovať bežné výživné, výživné na
tvorbu úspor a nedoplatok na úsporách. Výživné a výživné na tvorbu úspor okresný súd v súlade s
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal od podania návrhu, t.j. 28.04.2020 do dňa predchádzajúceho
právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania, t.j. 22.02.2022, preto výrokom VI. rozsudku
povolené splácanie nedoplatku v mesačných splátkach (50,- + 50,- Eur) nemožno považovať za určenú

výšku výživného tak, ako to otec v podanom odvolaní namietal.

49.Podľanázorukrajskéhosúduokresnýsúdkvalifikovanezistilosobné,majetkovéazárobkovépomery
rodičov maloletého A. a maloletého C., odôvodnené výdavky oboch detí, tieto preskúmal zo všetkýchzákonných hľadísk, skutkovo a právne sa s nimi vysporiadal, preto došlo k vecne správnemu určeniu
výšky vyživovacej povinnosti otca, a to k maloletému A. výrokom II. vo výške 230,- Eur mesačne
a výrokom IV. na tvorbu úspor vo výške 80,- Eur mesačne a k maloletému C. výrokom II. vo výške

200,- Eur mesačne a výrokom IV. na tvorbu úspor vo výške 80,- Eur mesačne napadnutého rozsudku
a jej stanoveniu v súlade s kritériami zakotvenými v § 62 a § 75 Zákona o rodine. Odvolací súd
záverom k výške výživného poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu
výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky
okolnosti prípadu, žiada sa dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom

spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve
zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z
tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností k deťom v rozhodujúcom
čase vo veku cca 4,5 až 6,5 rokov u maloletého A. a vo veku cca 3 až 5 rokov u maloletého C.,
predstavuje primerané výživné cca 12% až 14% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného
rodiča na každé dieťa, čiže pokiaľ by súd bral do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je

treba považovať okresným súdom určené výživné za primerané.

50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody pre iné
rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.