Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823218164
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823218164.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov
Mgr. Marka Anovčina a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/XX, právne zastúpenému: JUDr. Peter

Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 11.990,59
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. augusta
2024, č. k. 7Csp/28/2023-165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na podklade žaloby, pôvodne podanej proti žalovanému a E. B.
(pôvodne žalovaná v 2. rade), ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia spoločne a
nerozdielne sumy 11.990,59 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.05.2023 do zaplatenia,

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 359,59 eur a náhrady trov konania. Žalobu
zdôvodniltým,žejehoprávnypredchodca-spoločnosťVÚB,a.s.,uzavrelsožalovanýmidňa26.02.2016
zmluvuč.XXXXXXXXXXXXXXX,nazákladektorejjehoprávnypredchodcaposkytolžalovanémuaE.B.
(pôvodne žalovanej v 2. rade) peňažné prostriedky s tým, že podmienky čerpania a podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené
v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu („VOP“). Žalovaný

a E. B. napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu neplnili v stanovených termínoch
splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu k 18.09.2020
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pôvodných žalovaných v 1. a 2. rade vyzval na úhradu dlžnej
sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu táto predstavovala sumu 15.792,42 eur a pozostávala
z istiny vo výške 12.585,59 eur, riadneho úroku vo výške 2.079,17 eur a úroku z omeškania
vo výške 1.127,66 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že po postúpení pohľadávky žalovaní

v 1. a 2. rade postupne vykonali úhrady vo výške celkom 595,- eur a žalovaná istina tak predstavuje
11.990,59 eur.

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný v 1. rade
voči platobnému rozkazu včas podal odpor. V dôsledku podaného odporu voči platobnému rozkazu
došlo k zrušeniu platobného rozkazu v súlade s ust. § 267 ods. 4 CSP. E. B. - pôvodne ako žalovaná v

2. rade - odpor voči platobnému rozkazu nepodala, v dôsledku čoho voči nej platobný rozkaz nadobudolprávoplatnosť dňa 11.10.2023. Predmetom konania preto zostal iba nárok žalobcu voči žalovanému
(pôvodne žalovaný v 1. rade).

4. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná. Predmetnú úverovú zmluvu, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, posúdil súd
prvej inštancie ako spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., keďže právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanému a E. B. (pôvodne žalovaná v 2. rade), ktorí
nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda boli v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky,

ktoré sa títo zaviazali splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52
a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

5. Súd prvej inštancie sa ex offo v konaní zaoberal otázkou premlčania nároku v súlade s ust. § 54a
Občianskeho zákonníka a zistil, že nárok žalobcu premlčaný nie je. V konaní tiež bolo zistené, že
žalobca (jeho právny predchodca) sa pred uzavretím zmluvy o úvere so žalovaným a E. B. zaoberal aj

schopnosťou žalovaných splácať úver, a teda si splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca poskytol žalovanému a E. B. úver vo výške 25.000,- eur,
ktorý mali vrátiť v mesačných splátkach po 345,49 eur. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný

vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Zistil, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými neobsahuje
správny údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom. V zmluve je uvedená výška
celkovej sumy úveru 33.666,42 eur, avšak 96 splátok po 345,49 eur predstavuje sumu

33.167,04 eur, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 500,- eur je to suma 33.667,04
eur. V súvislosti s takto nesprávne uvedenou celkovou čiastkou spojenou s úverom je potom nesprávne
uvedená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že rozdiel je spôsobený
výškouposlednejmesačnejsplátkyúveru,ktorátvorízostatokúveru,súdzastávalnázor,žeakposledná,
t. j. 96. splátka úveru mala mať odlišnú výšku ako ostatné splátky, táto skutočnosť mala byť určitým

spôsobom (konkrétnou výškou) uvedená priamo v zmluve v jej základných podmienkach, nakoľko ide o
obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (výška splátky).
Táto skutočnosť pritom má vplyv na výpočet sumy celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom,
ako aj výšku RPMN. Pokiaľ teda odlišná výška poslednej splátky priamo v zmluve o úvere uvedená nie
je, súd vychádzal z toho, že všetky splátky sú vo výške 345,49 eur. V zmluve je teda uvedený nesprávny

údajocelkovejčiastkespojenejsúveromazároveňje ajRPMNuvedenánesprávnevneprospech
spotrebiteľa. Pre tento nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere súd prvej inštancie posúdil
predmetnú zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. ako bezúročnú a bez
poplatkov. I keď rozdiel v sume celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s úverom zaplatiť, oproti
sume uvedenej v zmluve, predstavuje iba 0,62 eur, aj takýto rozdiel v neprospech spotrebiteľa je podľa

súduprvejinštanciedôvodomnaurčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutéhoúveru.Poukázal
pritom na obdobné rozhodnutia KS Trenčín, a to sp. zn. 19CoCsp/21/2021 a sp. zn. 17CoCsp/33/2023.

7. V zmysle vyššie uvedených skutočností vznikol podľa súdu prvej inštancie právnemu predchodcovi
žalobcu voči pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 25.000,- eur,

nie na úrok a poplatky. Z dokazovania vyplynulo, že zo strany žalovaných bola žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi uhradená do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky celkom suma
17.378,72 eur (posledná úhrada vykonaná dňa 24.08.2020). Je to zrejmé zo špecifikácie postúpenej
pohľadávky predloženej žalobcom k vyjadreniu zo dňa 10.07.2023. Pri počte splátok
96 a dlžnej sume 25.000,- eur (bez úrokov a poplatkov) predstavuje mesačná splátka úveru

sumu 260,42 eur. Keďže žalovaný k 18.09.2020 uhradil celkovo sumu 17.378,72
eur, z toho vyplýva, že uhradil 66 celých mesačných splátok a časť zo 67. splátky. Ku dňu zosplatnenia
úveru bolo pritom splatných len 58 splátok. Podľa súdu prvej inštancie bolo teda zrejmé, že žalovaný
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nebol v omeškaní s úhradou splátok podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, t. j. viac ako 3 mesiace. Keďže neboli splnené predpoklady pre

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu nebol oprávnený úver zosplatniť
a pokiaľ tak urobil, je potrebné tento jeho úkon považovať za neplatný právny úkon podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým, že v danej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru,
nebolo možné ani postúpiť pohľadávku na žalobcu, nakoľko to vylučuje ust. § 17 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa
26.02.2016 medzi VÚB, a.s., žalovaným a E. B., na žalobcu neprešla a žalobca v konaní nie je aktívne
vecne legitimovaný.

8. Vzhľadom k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní súd prvej inštancie žalobu voči
žalovanému zamietol ako nedôvodnú.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko mal žalovaný

v konaní plný úspech, súd mu v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 262
ods. 1 CSP).

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nestotožnil sa
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že predložená zmluva neobsahuje správne uvedenie údaju o
celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vyžadované v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z., v dôsledku čoho je nesprávna aj RPMN, a preto je podľa súdu potrebné považovať úver za

bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že v prejednávanom prípade rozdiel medzi súčinom splátok
(mesačná splátka vo výške 345,49 eur) + poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur a
výškou celkovej čiastky uvedenej v zmluve č. XXXXXXXXXXXXXXX z 26.02.2016 (33.666,42 eur)
predstavuje sumu 0,62 eur. Tento rozdiel (predstavujúci 0,0018 % celkovej čiastky) je podľa jeho názoru
zanedbateľný, v žiadnom prípade nemohol spochybniť možnosť žalovaného posúdiť rozsah svojho

záväzku a je spôsobený zaokrúhľovaním čísel. Uviedol, že tento „nesúlad“ je spôsobený matematickým
zaokrúhľovaním čísel, ktoré je nevyhnutné (nakoľko bez zaokrúhľovania by sa vypočítané čiastky nedali
reálne zaplatiť). Celková čiastka, ktorú má žalovaný na základe Zmluvy uhradiť a ktorá bola vypočítaná
(cez špecializované softvérové riešenie pracujúce v automatickom režime) je 33.666,42 eur. Pri počte
96 rovnakých splátok však vychádza výška jednej splátky 345,4835416 eur. Sumu splátky 345,4835416

eur však žalovaný nie je schopný uhradiť, nakoľko najnižšia jednotka meny EURO je 1 eurocent. Z tohto
dôvodu bola výška splátky v Zmluve zaokrúhlená na sumu 345,49 eur, pričom vzniknutý matematický
rozdiel 0,62 eur žalovaný nie je povinný uhradiť – povinná je pre neho suma 33.666,42 eur, uvedená
v zmluve o úvere ako celková čiastka, ktorú má povinnosť zaplatiť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
tento centový rozdiel (0,62 eur) nemohol objektívne zmeniť názor spotrebiteľa na to, či je pre neho daný

úverovýproduktvporovnanískonkurenciouvýhodný.Žalobcapretozastávalnázor,ževprejednávanom
prípade zaokrúhľovaním vzniknutý (minimálny) rozdiel nemohol byť spôsobilý akýmkoľvek spôsobom
ovplyvniť rozhodnutie žalovaného, či uzatvorí daný zmluvný vzťah s predchodcom žalobcu a či do tohto
zmluvného vzťahu pri rozdiele konečnej sumy o 0,62 eur vstúpi, alebo nevstúpi - z ktorého dôvodu je
podľa jeho názoru sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti neprimerane prísna, rozporná s judikatúrou

SD EÚ, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru vec
nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že akýkoľvek (i minimálny rozdiel) v celkovej čiastke
alebo RPMN má za následok aplikovanie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V tejto súvislosti
zároveňžalobcapoukázalnaaktuálnurozhodovaciupraxvyššíchsúdnychautorít-uzneseniaKrajského
súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/21/2022 z 08.03.2023, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 09.01.2024

sp. zn. 11CoCsp/2/2023, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/44/2022 zo 17.10.2022
a ďalšie. Na základe vyššie uvedeného vyslovil názor, že úver poskytnutý na základe Zmluvy nie je
možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané
náležitosti v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto záver súdu o zamietnutí
žaloby vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa ďalej nestotožnil s názorom súdu

prvej inštancie, že nakoľko je úver bezúročný a bezpoplatkový, zosplatnenie nemohlo nastať, nakoľko sa
žalovaný do omeškania s plnením splátky vôbec nedostal. Súd výšku mesačnej splátky „ponížil“ o úroky
a poplatky od počiatku Zmluvy, a teda po zohľadnení žalovaným vykonaných úhrad dospel k záveru,
že omeškanie ani nenastalo, čím neboli splnené zákonné predpoklady pre uplatnenie práva podľa ust. §
565Občianskehozákonníka.Uviedol,ženakoľkopodľajehonázoruúverbynemalbyťposudzovanýako

bezúročnýabezpoplatkový,nestotožňujesasozáveromsúdu,žezosplatneniebolovzmysle§53ods.9
Občianskeho zákonníka neplatné. Zastával názor, že on v konaní riadne preukázal, že v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace a zároveň, že postupca
žalovaného upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca mal preto zato, že postupcom vykonaný úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho
zákonníka je urobený v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda je vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti platným právnym úkonom. Zdôraznil, že čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úver nebol

považovanýzabezúročnýabezpoplatkov,atedavtomčasebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkypre
jejvyhlásenie.Žalobcamalzato,žetakétorozhodnutiesúduvychádzapodľajehonázoruznesprávneho
právneho posúdenia veci. Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že
nakoľko zosplatnenie nebolo platné, nemohla byť pohľadávka na žalobcu ani platne postúpená, a teda
ten nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Uviedol, že pohľadávka bola v čase postúpenia splatná

a zároveň bol žalovaný postupcom vyzvaný na plnenie splatného dlhu s upozornením, že v prípade
nesplnenia dlhu môže byť pohľadávka postúpená tretej osobe. Preto zastával názor, že nakoľko v konaní
preukázal, že zosplatnenie prebehlo v súlade so zákonnými ustanoveniami (teda bolo platné) a žalovaný
bol napriek písomnej výzve v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku nepretržite dlhšie ako
90 dní, boli naplnené všetky predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky, a preto je v konaní aktívne
vecne legitimovaný. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby ho v zmysle § 389
ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

11.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný.Uviedol,žezozmluvyoúvereanivšeobecnýchobchodných
podmienok nie je preukázané, že by výška poslednej mesačnej splátky mala byť v inej výške ako
predchádzajúce splátky a keďže súčasťou žalobného návrhu nie je žiadny splátkový kalendár, takéto
konanie právneho predchodcu žalobcu je v neprospech spotrebiteľa a zakladá absolútnu neplatnosť čo
sa týka určenia výšky mesačnej splátky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Žiline zo dňa 25.07.2018 sp. zn. 7Co/161/2018. Vyslovil názor, že zo zmluvy o úvere musí spotrebiteľ
jednoznačne vedieť koľko splátok uhradí a v akej výške. Uvedený postup však v danej zmluve absentuje,
čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase podpisu zmluvy. Informácia,
že posledná splátka je v alikvotnej výške úveru je obsiahnutá iba v bode 5.5.3 úverových podmienok.
Prostriedky procesného útoku žalobcu, podľa ktorého posledná mesačná splátka bude oznámená pred

splatením úveru, zakladajú podľa jeho názoru neplatnosť zmluvy o úvere v časti mesačnej splátky,
ktorá je v zmluve jednoznačne uvedená vo výške 345,49 eur. Zastával názor, že nesprávne uvedenie
výšky anuitnej splátky úveru je potrebné posúdiť tak, ako by úverová zmluva informáciu o výške splátky
úveru ako svoju základnú náležitosť neobsahovala vôbec, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí Krajský súd
Bratislava zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 6Co/203/2018. Zastával názor, že Zmluva o úvere je bezúročná

a bez poplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru
36.666,42eur.KeďžetentonesprávnyúdajbolpoužitýprivýpočteRPMN,zmluvaobsahujeajnesprávnu
výšku RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 345,49 x 96 = 33.167,04 eur, ku ktorému
keď sa pripočíta poplatok vo výške 500,- eur, celková čiastka spojená so zaplatením úveru mala byť vo
výške 33.667,04 eur, zmluva uvádza údaj vo výške 33.666,42 eur. V tejto súvislosti žalovaný poukázal

na rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.04.2021, sp. zn. 8CoCsp/6/2021. Podľa jeho názoru bolo
jednoznačne preukázané, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre nesprávny údaj o celkovej čiastke
spojenej so zaplatením úveru a pre neplatnosť údaju o výške mesačnej splátky. Správne konajúci súd
potom uzavrel, že ak žalovaní neboli v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou ku dňu vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveru,jevyhláseniemimoriadnejsplatnostineplatnýmprávnymúkonomvzmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka. Keďže neboli podľa jeho názoru splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
treba považovať za neplatné právne úkony, a preto žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň, keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná
splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17 zákona č. 129/2010 Z.

z. Preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Podľa jeho názoru tak žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom
konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Keďže zmluva je bezúročná a bez poplatkov a ku dňu postúpenia
pohľadávky mal právny predchodca žalobcu nárok len na zostatok nesplatenej istiny, a teda nie na

sumu, ktorá bola predmetom postúpenia, je podľa názoru žalovaného zmluva o postúpení pohľadávky
neplatný právny úkon a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.12. Žalobca v podanej replike zotrval na podanom odvolaní a na predchádzajúcich vyjadreniach.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v platnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere,
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodoval na podklade žaloby, pôvodne podanej
proti žalovanému a E. B. (pôvodne žalovaná 2/), ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia spoločne
a nerozdielne sumy 11.990,59 eur s príslušenstvom, a to na podklade zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016, uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným a E. B.
ako dlžníkmi. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu opieral o Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.11.2020, ktorá bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom - Všeobecná úverová banka, a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie vyššie uvedenej

pohľadávky postupcu.

18. Tamojší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 7Csp/28/2023-98 zo dňa 12.07.2023, ktorým žalobe
žalobcu vyhovel. Žalovaný (pôvodne žalovaný 1/) podal voči predmetnému platobnému rozkazu včas
odôvodnený odpor. Nakoľko E. B. (pôvodne ako žalovaná 2/) odpor voči platobnému rozkazu nepodala,

platobný rozkaz voči nej nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2023. Predmetom konania zostal iba nárok
žalobcu voči žalovanému (pôvodne žalovaný 1/).

19. V danej veci nie je sporným platnosť predmetnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru ,,Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016 (ďalej aj ,,zmluva“) uzavretej medzi

právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.), žalovaným a E. B.. Rovnako tak
nebolo sporným ani posúdenie uvedenej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zároveň ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

20. S poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu však bolo potrebné posúdiť, či

súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia
veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia 11.990,59 eur
s príslušenstvom zamietol, keď mal za preukázané, že celková čiastka úveru ako aj RPMN sú v zmluve
uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a preto vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkovs poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., a na základe toho
potom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník zo strany právneho predchodcu žalobcu a na následné

postúpenie predmetného úveru na žalobcu.

21. Pre vysporiadanie sa s namietanými skutočnosťami odvolací súd preskúmal obsah spisového
materiálu súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

22. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve zo dňa 26.02.2016 je nesprávne
uvedená výška celkovej sumy úveru 33.666,42 eur, keď pri počte 96 splátok po 345,49 eur je skutočná
suma úveru 33.667,04 eur. Súd prvej inštancie vychádzal z rovnakej výšky každej splátky v sume 345,49
eur a pri takto uskutočnenom výpočte dospel k záveru o rozdielnej sume celkovej čiastky, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť, uvedenej v zmluve, oproti skutočnej sume úveru, a to v neprospech spotrebiteľa
(rozdiel vo výške 0,62 eur). Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie dospel k záveru, že

nesprávne je uvedená aj výška RPMN, a preto pre tento nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy o
úvere posúdil predmetnú zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. ako bezúročnú
a bez poplatkov.

23. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX

zo dňa 26.02.2016, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka,
a.s., žalovaným a pôvodnou žalovanou 2/ E. B. vyplýva výška poskytnutého úveru 25.000,- eur, lehota
splatnosti 96 mesiacov, úroková sadzba 7,40 % p.a., mesačné anuitné splátky vrátane poistného vo
výške345,49eur,dátumprvejanuitnejsplátky21.03.2016,dátumposlednejanuitnejsplátky21.02.2024,
ročná percentuálna miera nákladov 8,23 %, výška poplatku za poskytnutie úveru 500,- eur, celková

čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 33.666,42 eur.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených údajov výška celkovej sumy úveru nepredstavuje 33.666,42 eur
ako je uvedené v zmluve, ale 96 splátok po 345,49 eur predstavuje spolu s poplatkom za poskytnutie
úveru 500,- eur celkovú čiastku úveru v sume 33.667,04 eur. Zohľadňujúc vyššie uvedený obsah zmluvy

tak skutočná celková čiastka spojená s úverom je o 0,62 eur viac, ako je uvedená v zmluve.

25. Napriek správnemu záveru súdu prvej inštancie, že v zmluve nie je správne uvedená celková suma
úveru, odvolací súd nesúhlasí s jeho záverom, že nesprávnosť uvedenia celkovej čiastky úveru vo
vzťahu k nesúladu súčtu výšky splátok a ich počtu v konkrétnom prejednávanom spore a následná

nesprávna výška RPMN (keď súd prvej inštancie naviac neuviedol jej správnu výšku) má za následok
posúdenie poskytnutého úveru ako úveru bez úrokov a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa § 9
ods. 2 písm. k) s použitím § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z.

26. Pokiaľ by totiž skutočne žalovaný mal uhradiť celkovú čiastka úveru 33.667,04 eur, t.

j. o 0,62 eur vyššiu sumu, ako bola uvedená celková čiastka spojená s úverom v zmluve, jednalo
by sa o zanedbateľný rozdiel (0,62 eur), ktorý podľa odvolacieho súdu nemohol ovplyvniť schopnosť
žalovaného rozpoznať rozsah jeho záväzku a takýto rozdiel nemohol byť spôsobilý akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť rozhodnutie žalovaného, či uzatvorí daný zmluvný vzťah s právnym predchodcom
žalobcu a či do tohto zmluvného vzťahu pri rozdiele konečnej sumy o 0,62 eur vyššej oproti sume

33.666,42 eur uvedenej v zmluve vstúpi. Uvedený rozdiel podľa názoru odvolacieho súdu rovnako tak
nemal vplyv ani na zmenu RPMN v neprospech spotrebiteľa. V predmetnej úverovej zmluve sú uvedené
všetky predpoklady potrebné pre výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru,
výšku splátky, jej intervalu, počtu splátok a výšky úrokov. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že
v dôsledku nesprávne uvedeného údaja o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, je nesprávne

vypočítaná aj RPMN, ale výpočet, ktorý je podľa neho správny, neuviedol.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu v jeho odvolaní, s ktorým sa
stotožňuje, a to, že uvedený nesúlad je spôsobený matematickým zaokrúhľovaním čísel, ktoré je
nevyhnutné, nakoľko bez zaokrúhľovania by sa vypočítané čiastky nedali reálne zaplatiť. Pri počte 96

rovnakých splátok vychádza výška jednej splátky 345,4835416 eur. Sumu splátky 345,4835416 eur však
žalovaný nie je schopný uhradiť, nakoľko najnižšia jednotka meny EURO je 1 eurocent. Z tohto dôvodu
bola výška splátky v Zmluve zaokrúhlená na sumu 345,49 eur.28. Za tejto situácie pre daný individuálny prípad je sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvného
vzťahu podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane prísna, zohľadniac aj skutočnosť, že zmluva
obsahuje všetky ostatné zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 zákona 129/2010 Z. z.. Pokiaľ

súd prvej inštancie poukazoval na právny názor odvolacieho súdu v obdobných veciach je potrebné
uviesť, že judikatúra súdov v spotrebiteľských veciach sa neustále vyvíja, dochádza k prehodnocovaniu
právnych názorov, pričom právny názor iného odvolacieho senátu nie je záväzný pre rozhodovanie
v iných senátoch. Naviac, v rozhodnutiach, na ktoré súd prvej inštancie poukazoval, nešlo o rozdiel
nižší ako 1,- euro. K právnemu názoru o neprimeranosti postihu pre poskytovateľa spotrebného úveru

pri uvedení nesprávneho údaja o zaplatení celkovej čiastky úveru spotrebiteľom, keď
rozdiel je zanedbateľný, dospeli i iné senáty odvolacích súdov, na rozhodnutia ktorých poukázal žalobca
v odvolaní.

29. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otázkou absencie podstatných náležitostí v zmluve
o spotrebiteľskom úvere nevyhnutných pre rozhodovanie spotrebiteľa sa zaoberal Súdny dvor EÚ

v rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C- 42/15. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že sankcionovať veriteľa
zánikom nároku na úroky a poplatky je možné len vtedy, ak došlo k takému porušeniu jeho povinností,
ktoré môžu spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

30. Nakoľko v prejednávanej veci bolo v zmluve uvedené, aká je celková čiastka úveru a v

akej čiastke sú splátky, pričom vyplýva z nej aj počet dohodnutých splátok, uvedená nezrovnalosť pri
vynásobení počtu splátok 96 a sumy 345,49 eur od celkovej čiastky úveru uvedenej v predmetnej zmluve
o úvere (0,62 eur) nemohla byť dôvodom pre záver o absencii náležitosti uvedenia celkovej čiastky
úveru, ako k tomu dospel súd prvej inštancie.

31. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil, či rozdiel v konečnej čiastke, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť,vrozsahu0,62eur,jetakounesprávnosťou,ktorásvojoupovahoumôžemaťvplyvnaschopnosť
žalovaného ako spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. či ide o okolnosť takej intenzity, ktorej
nesprávne uvedenie môže spochybniť schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah záväzku a neskúmal ani
to, aký vplyv na výpočet RPMN v neprospech spotrebiteľa táto nesprávnosť mala. Súd prvej inštancie sa

povahou a intenzitou tohto rozdielu nezaoberal a len konštatoval nesprávnosť údaju o celkovej čiastke,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, z čoho vyvodil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Odvolací súd na
rozdiel od súdu prvej inštancie posudzoval povahu a intenzitu tohto rozdielu a tento neposúdil ako rozdiel
takej intenzity, v ktorého dôsledku má sa úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu náležitosti dohodnuté v predmetnej zmluve spĺňajú zákonom
predpokladané podmienky a spĺňajú účel poskytnutia relevantných informácií spotrebiteľovi pri
posudzovaní podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby mohli mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť
rozsah svojho záväzku.

33. Vzhľadom na nesprávny záver súdu prvej inštancie o absencii obligatórnych náležitostí predmetnej
zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č.
129/2010 Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno považovať za správny záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného úveru, v zmysle ktorého súd považoval za dôvodný
nárok žalobcu len čo do istiny a nie aj úroku a poplatkov.

34. Nadväzujúc na uvedené skutočnosti je tak podľa názoru odvolacieho súdu predčasný záver súdu
prvej inštancie o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu, keď súd v dôsledku záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, od každej mesačnej splátky odpočítal časť úrokov a poplatkov a po
zohľadnení vykonaných úhrad dospel k záveru, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

nedošlo k omeškaniu s úhradou splátok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čím neboli
splnené predpoklady pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru a následné postúpenie
pohľadávky na žalobcu. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z uvedených dôvodov sa už potom súd prvej inštancie nezaoberal tým, či došlo v súlade so
zákonom k zosplatneniu úveru a k následnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1 CSP.36. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP), bude po vrátení opätovne posúdiť žalobu žalobcu, vrátane aktívnej legitimácie žalobcu

odvíjajúcej sa od postúpenia pohľadávky po mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom
žalobcu a vo veci znovu rozhodnúť s ohľadom na už prezentované a prípadne novo uplatnené
prostriedky procesného útoku a obrany sporových strán, pričom rozhodnutie náležite v súlade s § 220
ods. 2 CSP odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách prvoinštančného
a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).