Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123265786
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123265786.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, D., právne zastúpeného: Advokát Ivor, s. r. o., so sídlom Mojmírova 1161/6, Púchov, IČO:
44 578 946, proti žalovanej: A. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., právne zastúpenej:
JUDr. Radovan Repa, advokát, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, IČO: 36 742 023,

o zaplatenie 7 477,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č. k. 82C/48/2023–281 zo dňa 4. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 7 477,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.02.2022

do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania
tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, o ktorej po právoplatnosti rozsudku rozhodne súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §§ 460, 482, 489,

579, 610 a 517 ods. 2 Obč. zák., keď z vykonaného dokazovania - z Osvedčenia o dedičstve zo dňa
03.09.1996, vydaného súdnou komisárkou JUDr. Beátou Ondrášikovou, č. k. 3D/679/92-16
v dedičskej veci po poručiteľke A. B., zomr. XX.XX.XXXX mal za preukázané, že právna predchodkyňa
žalovanej, A. F. (dcéra poručiteľky), jedna z dedičiek po A. B., vlastníčke predmetných nehnuteľností,
uzavrela dohodu s ostatnými dedičmi, v zmysle ktorej prešli do jej vlastníctva okrem iných i
nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložkách č. XX a XX k. ú. D. - združené pozemky, so záväzkom

vyplatiť v prípade odpredaja ktorejkoľvek z parciel časť kúpnej ceny ustupujúcim spoludedičom podľa
výšky ich dedičských podielov, v lehote do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy. Uvedený
záväzok je záväzkom z dedičskej dohody, ktorý bol viazaný na odkladaciu podmienku -
scudzenie prevzatej pôdy v budúcnosti. Žalovaná je právnou nástupkyňou po A. F. (dcérou), ktorá na
základe rozhodnutia Okresného súdu v Považskej Bystrici pod sp. zn. 14D/430/2010, zdedila spolu
so sestrou G. F. nehnuteľnosti - združené pozemky, ktorých vlastníčkou bola ich matka A.

F. na základe Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 3D/679/92. Tieto združené pozemky boli novozamerané
a na základe Geometrického plánu č. 18/2007, vyhotoveného H. I. J., overeného Okresným úradom
Púchov, katastrálny odbor dňa 12.08.2008 pod. č. XXX/XXXX vznikli z pôvodných
pkn. parciel parcely KN C, a to parc. č. XXXX/XXX, XXX K. XXX, pričom žalovaná je vlastníčkou
a spoluvlastníčkou parciel zapísaných na LV č. XXX K. XXXX k. ú. D.. Žalobca je právnym nástupcom po
A. E. B. (jeden z ustupujúcich dedičov po A. B.), po ktorom bolo dedičské konanie prejednané Okresným

súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14D/175/2016.2.1 Žalovaná kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 26.01.2022 predala spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.
parcele KN-C, ktoré boli vytvorené zo združených pozemkov zdedených na základe
Osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 3D/679/92, a to parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a spoluvlastnícky

podiel k parc. č. XXXX/XXX, za kúpnu cenu 628 100,- eur, t. j. 100,- eur za 1m2. Vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor, dňa 02.02.2022
pod sp. zn. V188/2022.

2.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právni nástupcovia dedičov po poručiteľke A. B., sú viazaní

dedičskou dohodou uzatvorenou ich právnymi predchodcami v Osvedčení o dedičstve, vydanom dňa 3.
septembra 1996 pod sp. zn. 3D/679/1992, a preto na žalovanú, ako právnu nástupkyňu po
dedičke,ktoráprevzalazdruženépozemky,prešlapovinnosťzuvedenéhoosvedčeniavyplatiťžalobcovi,
ako právnemu nástupcovi po jednom z ustupujúcich dedičov, podiel z kúpnej ceny získanej za
odpredaj predmetných parciel, a to do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy, keďže tak to bolo
dohodnuté v dedičskej dohode. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

5Cdo/96/2000,vzmyslektoréhodedičskádohodaschválenánotáromvosvedčeníodedičstve,zaväzuje
aj právnych nástupcov pôvodných dedičov, ktorých smrť bez ďalšieho nespôsobuje zánik záväzku.
Právo na výplatu z kúpnej ceny s poukazom na uvedený názor NS SR aj v prejednávanej veci nebolo
obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale týkalo sa aj ich právnych nástupcov, rovnako ako
tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť výplatu sa netýkala len dedičky A. F., ktorej pripadli

do výlučného vlastníctva združené pozemky, ale aj žalovanej, ktorá vstúpila na základe
univerzálnej sukcesie do tejto povinnosti poručiteľky A. F.. Skutočnosť, že predmetný záväzok nebol
výslovne uvedený v dedičskom rozhodnutí po A. F., nespôsobuje jeho zánik, pretože
veriteľ nemá nárok, aby jeho pohľadávka bola zaradená do dedičstva, čo však nebráni tomu, aby sa
domáhal svojho práva žalobou na súde (§ 212 CMP). Súd prvej inštancie zdôraznil, že z obsahu dohody

dedičov po A. B., obsiahnutej v osvedčení o dedičstve nevyplýva, že predmetnú povinnosť vyplatiť
ustupujúcich dedičov v prípade odpredaja nehnuteľností môže osobne splniť iba A. F.. V dohode dedičov
nebolo totiž uvedené, že vyplatiť ustupujúcich spoludedičov je povinná len a jedine ona a jej smrťou
záväzok zaniká. Nakoľko smrť bez ďalšieho zánik záväzku nespôsobuje, pokiaľ nie je ustanovené
inak, ide o dojednanie, ktoré neobmedzuje univerzálnou sukcesiou právnych nástupcov ktoréhokoľvek

účastníka tohto záväzkového vzťahu do práv alebo povinností ich právneho predchodcu. Vzhľadom
na podmienku – odpredaj nehnuteľností (pozemkov) v budúcnosti, je nepochybné, že právo na výplatu
nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale malo sa týkať aj ich právnych nástupcov.
Tomuto právu zodpovedá i povinnosť poskytnúť výplatu, ktorá sa teda netýkala len toho dediča, ktorému
pripadli nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, ale aj jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú vlastníkmi

nehnuteľnosti a v prípade ich odpredaja dostanú za ne kúpnu cenu. I keď v rozhodnutí sa neuvádzala
konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom, ktorá sa ani uvádzať nemohla vzhľadom k tomu, že sa
mala odvíjať od skutočne poskytnutej náhrady za pôdu v čase jej scudzenia a nie od jej hodnoty,
ako predmetu dedičstva, súd dospel k záveru, že výška bola určená takým spôsobom, ktorý umožňoval
jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností, pričom poukázal na viaceré súdne rozhodnutia v obdobných

právnych veciach.

2.3 Pokiaľ žalovaná poukazovala na následné právne úkony, ktoré uzatvorili účastníci kúpnej zmluvy -
dohody o zmene v obsahu záväzkov, vrátane dohody o výhrade spätného predaja a zmluvy o budúcej
zmluve, tieto úkony sú podľa názoru súdu prvej inštancie irelevantné k povinnosti výplaty kúpnej ceny

ustupujúcim dedičom a k jej výške, nakoľko podľa dedičskej dohody, k výplate ustupujúcich dedičov
malo dôjsť do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy, nie od obdržania
kúpnej ceny. Námietky žalovanej, týkajúce sa neúčinnosti takto dojednanej lehoty na výplatu kúpnej
ceny a rozpor s dobrými mravmi, súd vyhodnotil ako nedôvodné, s poukazom na rešpektovanie vôle
dedičov, ktorá nie je v rozpore so zákonom a neodporuje ani dobrým mravom. Súd

prvej inštancie poukázal na to, že bolo na vôli účastníka dedičského konania, prípadne jeho právneho
nástupcu, ktorý na seba takýto záväzok prevzal, aby v prípade predaja nehnuteľností uzatvoril kúpnu
zmluvu tak, aby mu bolo poukázané plnenie takým spôsobom, aby včas mohol ustupujúcim
dedičom, prípadne ich právnym nástupcom, vyplatiť časť kúpnej ceny. Záväzok vyplatiť ustupujúcich
dedičov sa stal splatným uplynutím dohodnutej doby (15 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy) a na tento

záväzok a jeho výšku nemá vplyv skutočnosť, že žalovaná kúpnu cenu ihneď vzájomným započítaním
použila na nákup bytu. Kúpna zmluva bola uzatvorená za určitej, dojednanej kúpnej ceny, ktorá tak
vytvorila základ pre výpočet výšky pohľadávky žalobcu. Pokiaľ teda kúpna zmluva bola platná, nebola
(odpočiatku)zrušenáčizmenená,ďalšívývojprávnehovzťahumedzižalovanouaspoločnosťouReinooPúchov, a.s. nemá už vplyv na splatnú pohľadávku. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že súdny komisár schválil dohodu dedičov na základe súhlasu všetkých dedičov, a je preto vylúčené,
aby túto dohodu bolo možné meniť prostredníctvom tretích osôb a tiež je vylúčené následnými právnymi

úkonmi povinných dedičov meniť scudzovací úkon s právnymi následkami pre oprávnených dedičov.

2.4 K výške žalovaného nároku súd prvej inštancie uviedol, že nebola sporná kúpna cena za odpredaj
nehnuteľnosti žalovanou, spolu vo výmere 6281 m2, ktorá predstavovala sumu 628 100,- eur (100,-
eur/1 m2) a ani to, že žalobca je dedičom po A. E. B. a jeho dedičský podiel je 1/84-tina,

čo predstavuje z uvedenej kúpnej ceny sumu 7 477,38 eur. Keďže žalovaná napriek výzve žalobcu svoj
splatný dlh nesplnila, dostala sa do omeškania, a preto ju súd podľa § 517 ods. 1, 2 Obč.
zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 7
477,38 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11.02.2022, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí
15-dňovej lehoty od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2022, do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2.5 Nevykonanie dokazovania výsluchom svedkov, A. L. M., predsedu predstavenstva spoločnosti
Reinoo Púchov, a.s. a žalovanej, súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pre rozhodnutie vo veci bolo
podstatné právne posúdenie právnych úkonov a prechod povinnosti z nich. Vykonanie uvedených
dôkazov by tak bolo nadbytočné a nehospodárne.

2.6 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,

domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie, najmä z dôvodu
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, keďže podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom alebo žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd vo veci
sámrozhodnerozsudkom,ktorýmžalobuzamietne apriznážalovanejplnúnáhradutrovkonania.

Žalovaná považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanovení §
365 ods. e), f) a h) CSP, keď súd nevykonal niektoré zásadné navrhnuté dôkazy, rozhodol arbitrárne
tým, že sa nevyporiadal v odôvodnení rozsudku s podstatnou časťou obrany žalovanej, najmä
uplatneným právom spätného predaja, ďalej súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pričom vychádzal zo skutočností, o ktorých nemal

dôkazy.

3.1 Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyvodil, že žalovaná má právnu
povinnosť niečo plniť na základe zrušenej (zaniknutej) kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalovanej, právne
následky kúpnej zmluvy pominuli v dôsledku uplatnenia rozväzovacej podmienky - uplatnenia práva

spätnéhopredaja,čímpodľa§610Obč.zák.nastalzánikprávnehovzťahuzaloženéhokúpnouzmluvou.
Právne následky zaniknutej kúpnej zmluvy, ktoré už nastali, je potrebné vyporiadať podľa právneho
inštitútu bezdôvodného obohatenia (§ 457 Obč. zák.) vzájomným vrátením plnení. Po vzájomnom
vrátení plnení môžu strany uzavrieť novú kúpnu zmluvu alebo vzájomné vrátenie plnení môžu nahradiť
inou zmluvou, dohodou so vzájomne odsúhlaseným ekonomickým vyporiadaním, napr. môžu uzavrieť

dohodu o zmene práv a povinností podľa § 516 Obč. zák. Žalovaná a kupujúci
dohodou o zmene v obsahu záväzkov si vyporiadali prípustným právnym úkonom podľa § 516 ods. 1
Obč. zák. vzájomné práva a povinnosti (vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia), ktoré existovali po
tom, ako v úplnosti pominuli právne následky kúpnych zmlúv v dôsledku uplatnenia výhrady spätného
predaja kupujúcim (rozväzovacej podmienky). Po rozviazaní kúpnej zmluvy nikto nemôže zo vzniku

kúpnej zmluvy odvodzovať žiadne práva a povinnosti, a to ani primárne (nárok na kúpnu cenu) a ani
akcesorické (nárok na dedičský podiel na kúpnej cene).

3.2 Žalovaná v odvolaní poukázala aj na to, že v súčasnosti si na súde proti nej a proti jej sestre G. F.
uplatňuje právo na výplatu dedičského podielu spolu 12 rôznych žalobcov, ktorí podali spolu 24 žalôb,

ktoré sú skutkovo identické. Týmito žalobami si žalobcovia proti nim uplatňujú dohromady
istinu cca 900 000,- eur, pričom domnelé úroky z omeškania a domnelé trovy konania by mali dosiahnuť
ďalších 200 000,- eur, prípadne ešte viacej. Žalovaná, aj sestra, by mali zaplatiť cca 500 000,- eur zo
svojho majetku, čo by prakticky spôsobilo ich úplnú nemajetnosť.3.3 Žalovaná v odvolaní citovala §§ 36, 457 a 610 Obč. zák., na ktoré súd podľa jej názoru pri
rozhodovaní veci neprihliadal, nesprávne vyhodnotil obsah Dohôd o zmene v

obsahu záväzkov zo dňa 15.03.2022, zistený skutkový stav subsumoval iba pod niektoré zákonné
ustanovenia Obč. zák. a bez náležitého odôvodnenia vyslovil, že dohody uzatvorené stranami kúpnej
zmluvy (vrátane dohody o výhrade spätného predaja, zmluvy o budúcej zmluve) sú pre ustálenie výšky
výplaty irelevantné, a preto sa nimi ďalej nezaoberal. S týmto názorom žalovaná nesúhlasí, pričom
poukázala na to, že uvedené následné úkony kupujúci požadoval podpísať súčasne s kúpnou zmluvou,

ktorú by inak neuzavrel. V čase uzavretia dohôd o zmene v obsahu záväzkov bol už právny vzťah
založený kúpnou zmluvou zaniknutý (rozviazaný) v dôsledku uplatnenia výhrady spätného predaja,
a preto bol zaniknutý aj nárok na kúpnu cenu. Na už zrealizované plnenie treba zo zákona hľadieť
tak, že ide o následok zaniknutej kúpnej zmluvy a predávajúci je povinný kúpnu cenu vrátiť (§ 457
Obč. zák.). Splnením rozväzovacej podmienky pominuli právne následky kúpnej zmluvy, tiež aj právne
následky zaplatenia kúpnej ceny a strany zaniknutej zmluvy si musia navzájom vrátiť už poskytnuté

plnenia. Splnenie rozväzovacej podmienky (uplatnenie výhrady spätného predaja) je jednou z právnych
skutočností, kedy Občiansky zákonník predpokladá zrušenie (zánik) kúpnej zmluvy (§ 610 Obč. zák.).
V danej veci ku zániku právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou došlo v dôsledku uplatnenia
dohodnutého oprávnenia kupujúceho. Strany zaniknutej zmluvy majú možnosť sa o čase a spôsobe
vrátenia toho, čo dostali dohodnúť a majú právnu možnosť si dohodnúť aj zmenu

práv a povinností vyplývajúcich zo zrušenej zmluvy a nahradiť ich iným systémom práv a povinností –
privatívnou nováciou na základe § 516 Obč. zák. Zmluvné strany sa dohodami o zmene v obsahu
záväzkov nevzdávali časti kúpnej ceny, ale len vyporiadavali svoje práva a povinnosti zo zaniknutej
kúpnej zmluvy spôsobom odlišným od zákonných ustanovení. Žalovaná uviedla, že je plným právom
stránzaniknutejkúpnejzmluvydohodnúťsainak,nežvrátenímvecí-pozemkovpredávajúcemu a

vrátením kúpnej ceny kupujúcemu, na to slúži najmä právny inštitút zmeny vzájomných práv a povinností
obsiahnutý v § 516 Obč. zák. Interpretácia súdu, že dohody o zmene záväzkov (privátne novácie) sú
irelevantné, je v zásade mylná.

3.4 Žalovaná ďalej v odvolaní namietala nevypočutie dôležitého svedka A. L. M., ktorý mohol potvrdiť

uzatvorenie jednotlivých právnych úkonov účastníkmi kúpnej zmluvy a podľa jej názoru výpoveď tohto
svedka by poskytla dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Žalovaná sa nestotožnila
s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade z dôvodu hospodárnosti nevypočul
tohto svedka, zdôraznila, že navrhla jeho výsluch v dostatočnom predstihu a s náležitým odôvodnením
už pred pojednávaním nariadeným súdom tak, aby ho mohol predvolať a vypočuť na pojednávaní. Súd

prvej inštancie nevykonaním navrhovaných dôkazov porušil práva žalovanej na spravodlivý proces.

3.5 Žalovaná tiež namietala názor súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci išlo o
svojvoľné znižovanie nárokov z kúpnej ceny. Podľa jej názoru išlo o časovo logický sled právnych
úkonov, keď dohodnutá výhrada spätného predaja sa musí kupujúcim realizovať neskôr ako pri podpise

kúpnejzmluvy.Následne,ažpozánikuprávnehovzťahuzaloženéhokúpnouzmluvou,možnovyporiadať
vzťahy bezdôvodného obohatenia zo zaniknutej zmluvy či už úplným vrátením plnení alebo inou
dohodou (napr. privátnou nováciou v zmysle § 516 Obč. zák.).

3.6 Žalobcom uplatnené právo na dedičský podiel z kúpnej ceny podľa žalovanej nebolo v konaní

preukázané ani čo do jeho hmotnoprávneho základu, ani čo do výšky dedičského podielu relevantnými
primárnymi dôkazmi - dedičskými rozhodnutiami. Predložené dedičské rozhodnutie po A. B., ktorá
zomrela v roku 1980, je celkom zrejmé dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku, pričom
primárne rozhodnutie o prejednaní dedičstva po poručiteľke v konaní predložené nebolo. Osvedčenie o
dedičstve z roku 1996 napriek tomu, že je vydané notárkou, trpí vážnymi vadami, ide o neurčitý právny

úkon, absolútne v ňom absentuje konkrétne číselné vyjadrenie výšky dedičských podielov ustupujúcich
dedičov a tiež konkrétny počet dedičov. V spise súdu prvej inštancie tiež chýbajú rozhodnutia o dedičstve
po synoch A. B., a to N., A. a B., a preto žalovaná vyslovila presvedčenie, že súd nemohol objektívne
vyvodiť právne nástupníctvo a výšku dedičských podielov, pretože absentuje presný, zrejmý a určitý
výpočet ustupujúcich dedičov.

3.7 Podľa názoru žalovanej, argumentácia súdu prvej inštancie rozsudkom NS SR, sp. zn.
5Cdo/96/2000, nie je relevantná vzhľadom na odlišné okolnosti vecí, a preto tento rozsudok nie jeaplikovateľný na prejednávanú vec, k čomu sa vyjadrovala vo viacerých podaniach v konaní pred súdom
prvej inštancie, na ktoré žalovaná odkázala.

3.8 V ďalšej časti odvolania žalovaná opísala skutkový a právny popis veci a zdôraznila, že so sestrou
uzatvorili s kupujúcim dohromady 3 kúpne zmluvy, žalovaná kúpnu zmluvu jednu, a to dňa 26.01.2022,
pričom tieto kúpne zmluvy uzatvorili imanentne a podmienene aj s inými, vecne neoddeliteľnými
právnymi úkonmi: so zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohodou o
vzájomnom započítaní pohľadávok a dohodou o výhrade spätného predaja. Všetky uvedené zmluvy

– dohody, boli uzatvorené v tom istom okamihu vo vzájomnej časovej a vecnej súvislosti (v tom
istom okamihu, na tom istom mieste a s tými istými účastníkmi). Dňa 28.02.2022 kupujúci uplatnil
jednostrannými, právne záväznými právnymi úkonmi výhradu spätného predaja zo všetkých troch
kúpnych zmlúv, čím zo zákona nastal zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou a zmluvné
strany boli povinné si vrátiť všetko, čo zmluvou nadobudli. Následne potom účastníci zmluvného vzťahu
dňa 15.03.2022 uzatvorili dohodu o zmene v obsahu záväzkov, ktorá predstavuje nový právny rámec

dojednania po zániku pôvodného právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Ak by bol hypoteticky
nárok žalobcu dôvodný čo do jeho právneho základu, po rozviazaní (zániku) kúpnej zmluvy
by mohol uplatňovať akcesorický nárok na (dedičský) podiel z odplaty za prevod pozemkov výlučne z
dohôd o zmene v obsahu záväzkov.

3.9 V časti ,,C“ odvolania sa žalovaná vyjadrovala k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie podľa
jednotlivých odsekov odôvodnenia, pričom zotrvala na dôvodoch odvolania a námietkach, že súd
prvej inštancie sa nevyporiadal s podstatnou časťou obrany žalovanej, vec nesprávne právne posúdil,
rozhodnutie súdu je arbitrárne, absentuje v ňom právna úvaha na právnu argumentáciu žalovanej a na
účinky rozviazaných (zaniknutých) kúpnych zmlúv, keď súd prvej inštancie iba skonštatoval, že dohody

o výhrade spätného predaja a iné dojednania sú irelevantné. Zároveň poukázala na to, že v konaní
nepopierala, že osoby uvedené v osvedčení z roku 1996 sú potomkami A. B., ale podľa jej názoru im
neprislúcha žiadny dedičský podiel z kúpnej ceny, pretože v osvedčení išlo o osobný záväzok právnej
predchodkyne žalovanej. Súd prvej inštancie tiež na základe predložených dôkazov nemohol objektívne
vyvodiť žiadne právne nástupníctvo po dedičoch A. B. a ani žiadne dedičské podiely, keďže z daného

neurčitého osvedčenia z roku 1996 nie je zrejmý počet dedičov, absentuje v ňom presný, zrejmý a určitý
výpočetustupujúcichdedičovaneobsahujekonkrétnuveľkosťdedičskýchpodielovjednotlivýchdedičov.
Výslovne osobný záväzok dedičky A. F. vyplatiť ustupujúcich dedičov do pätnástich dní od
uzatvorenia kúpnej zmluvy súd nesprávne posúdil, nakoľko ide o neprípustné obmedzenie
zmluvnejvoľnostijejdedičiek(dcérG.F.ažalovanej),ktoréakovýlučnévlastníčkyzdedenýchpozemkov

neboli obmedzené pri ich dispozičnom práve žiadnymi vecnými bremenami alebo inými vecno-právnymi
obmedzeniami. Ďalej žalovaná opätovne poukazuje na následky uplatnenia výhrady spätného predaja,
keďže právna povaha tejto výhrady predstavuje splnenie osobitnej rozväzovacej podmienky, kedy
v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu kupujúceho nastala vzájomná povinnosť účastníkom
kúpnejzmluvyvráteniasiužposkytnutýchplnení,atojejednoznačneprávnynásledokidúcidominulosti,

teda ex tunc. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozhodnutí arbitrárne odmietol zaoberať sa celkovo
zrejmým právom - právom spätného predaja a dohodami o zmene v obsahu
záväzkov, považoval tieto právne úkony za irelevantné. Žalovaná zdôraznila, že uplatnením práva
spätného predaja došlo k zániku právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, zo zákona nastal aj
zánik akýchkoľvek akcesorických nárokov, ktoré tretie osoby (žalobcovia) odvodzujú z existencie kúpno-

predajného vzťahu. Žalovaná namietala nevypočutie svedka M. v konaní a dôvody, pre ktoré súd tento
dôkaznevykonalazotrvalanasvojomnázore,žesvedokmoholpodaťnáležitéobjasnenie k
skutkovému stavu. Nevykonaním tohto dôležitého dôkazu súd porušil jej právo na
spravodlivý proces. Zároveň žalovaná k odvolaniu pripojila ako novotu zápisnicu o výsluchu
svedka A. L. M. zo dňa 01.02.2024 v trestnom konaní, ktorú sa jej podarilo získať až dňa 14.03.2024.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Uviedol, že rozsudok je dostatočne a kvalifikovane odôvodnený, súd vykonal dôkazy potrebné na
zistenie skutkového stavu, ktorý správne právne posúdil, správne aplikoval príslušné právne normy

a judikatúru súdov v obdobných právnych veciach. Odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné a
vnútorne rozporuplné. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej o neurčitosti Osvedčenia o dedičstve z roku 1996
a výške dedičských podielov, pričom poukazuje na list žalovanej a jej sestry zo dňa 21.06.2022, v ktorom
potvrdili, že mali od začiatku vedomosť o veľkosti podielov ustupujúcich dedičov z Osvedčenia. Dôvodynapádania Osvedčenia o dedičstve zo strany žalovanej vyvracia samotné Osvedčenie, v ktorom sa v čl.
I. jasne uvádza, že poručiteľka zomrela ako vdova, závet ani listiny o vydedení nezanechala, zároveň
sú tam definovaní ako dedičia 4 potomkovia poručiteľky, vrátane tých, ktorí sa prejednania dedičstva

nedožili, resp. poručiteľku predzomreli. Podiel jednotlivých dedičov následne vyplýva z § 473 Obč. zák.
Všetci dedičia boli účastníkmi dedičského konania po A. B. a tiež i dodatočného prejednania dedičstva
po nej pri uzatvorení dohody dedičov v predmetnom Osvedčení, okrem A. E. B., na ktorého miesto
nastúpili jeho 6 potomkovia a manželka. Žalobca poukázal na to, že tieto skutočnosti, t. j. počet dedičov
a veľkosť ich podielov boli v konaní nesporné, a preto v zmysle § 366 CSP odvolací súd na uvedenú

námietku žalovanej nemôže prihliadať.

4.1 I ďalšie námietky v odvolaní sú podľa žalobcu absolútne nedôvodné. Výsluch svedka A. L. M. by
žiadnym spôsobom neprispel k zistenému skutkovému stavu, štatutár spoločnosti, ktorá uzatvorila so
žalovanou kúpnu zmluvu a ďalšie dohody, by aj tak súdu mohol uviesť len to, čo vyplýva z listín, ktoré
boli predložené ako dôkazy v konaní. Ak bolo potrebné niečo k týmto dôkazom uviesť, prípadne

vysvetliť, mohla to urobiť žalovaná, ktorá sa na pojednávanie nedostavila.

4.2 Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že dodatky a dohody žalovanej a kupujúceho po
uzatvorení kúpnej zmluvy sú antedatované a ich cieľom bolo pripraviť ustupujúcich dedičov o ich
majetkový nárok po poručiteľke A. B.. Podľa žalobcu, žalovaná a jej sestra, sa pokúšajú na základe

antedatovaných dodatkov ku kúpnym zmluvám, simulovať údajnú zmenu obsahu záväzkov, nikdy
nezrealizované právo na spätný predaj pozemkov a zánik záväzkov z kúpnych zmlúv. K týmto úkonom
však došlo až po tom, ako boli samotné synalagmatické záväzky medzi predávajúcimi (žalovaná a jej
sestra) a kupujúcim (Reinoo Púchov, a.s.) vzniknuté uzavretím troch kúpnych zmlúv už v plnom rozsahu
splnené a zanikli splnením, t. j. plnou úhradou kúpnej ceny a prevodom nehnuteľností na kupujúceho

svecno-právnymiúčinkamizápisuvkatastrinehnuteľností.Žalovanáajejsestraúmyselneneinformovali
žalobcu ani ostatných ustupujúcich dedičov o uzatvorení kúpnych zmlúv, spoliehali sa na to, že ich nárok
sa premlčí. Žalovaná ani jej sestra v žiadnom z podaní, ktoré doručili ustupujúcim dedičom po ich výzve
na vyplatenie podielov ani len okrajovo nespomenuli žiadne dodatky ku kúpnym zmluvám.

4.3 Žalobca sa vo vyjadrení plne stotožňuje s postupom súdu v konaní a s tým, že súd správne vo veci
aplikoval závery z rozsudku NS SR, sp. zn. 5Cdo/96/2000. Podľa žalobcu sa žalovaná a jej sestra
napádanými dodatkami ku kúpnym zmluvám snažia simulovať a navodiť dojem, že spoločnosť Reinoo
Púchov,a.s.simalauplatniťdomneléfiktívneprávospätnéhopredaja,avšakreálnevyplynulozdokladov
predložených žalovanou, že ku žiadnemu spätnému predaju pozemkov na žalovanú a jej

sestru nikdy nedošlo. Zároveň poukázal na to, že je v absolútnom rozpore so základmi záväzkového
práva a absolútne právne neprípustné, aby mohol dlžník dohodou s treťou osobou znížiť pohľadávku
veriteľa voči dlžníkovi, a to bez dohody či súhlasu samotného veriteľa. Takýto úkon dlžníka je v rozpore
s § 493 a § 516 ods. 1 Obč. zák. a nemôže mať voči veriteľovi žiadne právne účinky. Pohľadávka
žalobcuvzniklavdeňuzatvoreniakúpnejzmluvy,antedatovanýdodatok,vktoromjekúpnacenaznížená

zdôvoduuplatneniaprávaspätnéhopredajaadohodyozmenevobsahuprávazáväzkov,súuzatvorené
až neskôr. Žalovaná a jej sestra v súčinnosti so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. antedatovanými
dodatkami sa snažili simulovať zníženie kúpnej ceny v pôvodných kúpnych zmluvách zo sumy 135,87
eur a 115,12 eur za m2 na sumu 49,10 eur a 48,12 eur za m2, čo je hlboko pod reálnu trhovú cenu
pozemkov spôsobilých na bytovú výstavbu v danej lokalite pre kupujúceho ako developera.

4.4 Žalobca tiež nesúhlasil s tým, že žalovanou predložená zápisnica o výsluchu svedka A. L. M.
v trestnom konaní je novotou v odvolacom konaní, pretože do skutkového stavu neprináša
nijaké nové skutkové okolnosti, a to najmä s poukazom na predložené listinné dôkazy.
Zotrval na názore, že štatutár kupujúcej spoločnosti môže uviesť len to, čo vyplýva z listinných dôkazov.

5. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu zdôraznila, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu
vkonaníakonkrétnuveľkosťdedičskéhopodieluprimárnymrozhodnutímštátnehonotárstvaodedičstve
po A. B., ani primárnym osvedčením o dedičstve po relevantnom súrodencovi A. F. a ani primárnym
rozhodnutím o dedičstve po relevantnej neveste A. B.. Ďalej zotrvala na tom, že nemožno odvodzovať

žiadne – primárne ani akcesorické právne účinky z kúpno-predajného vzťahu, ktorý zanikol v dôsledku
splnenia rozväzovacej podmienky. To, čo uvádza žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sú iba jeho
domnienky, ktoré nemajú reálny základ. Žalovaná zopakovala dôvody podaného odvolania týkajúce
sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, zániku kúpnych zmlúv v dôsledku splnenia rozväzovacejpodmienky, ktorou bola dohoda o práve spätného predaja, podľa ktorej sa účastníci zmluvného vzťahu
mohli dohodnúť i na nových podmienkach, a to i na znížení kúpnej ceny. V bode „C“ repliky žalovaná sa
vyjadrila podrobne k domnienkam a k právnej nerelevantnosti výrokov, ktoré boli obsahom vyjadrenia

žalobcu k jej odvolaniu, pričom zotrvala na dôvodoch podaného odvolania.

6. Žalobca v duplike zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej a na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že žalovaná účelovo až v podanom
odvolaní začala spochybňovať jeho aktívnu legitimáciu a tiež veľkosť jeho podielu, opakovane

a nedôvodne sa snaží navodiť neexistujúci stav, odvádza pozornosť absurdnými právnymi výkladmi,
ktoré sú v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. Žalovaná a jej sestra závažným spôsobom pokračujú
v poškodzovaní žalobcu a ostatných dedičov, bezdôvodne a účelovo sa zbavujú svojho majetku,
zaťažujú ho, a to s cieľom zmariť reálnu vymožiteľnosť nárokov vyplývajúcich z Osvedčenia o dedičstve.

7. Krajský súd ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, stranou sporu v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov:

8.Vprejednávanejvecisažalobcapodanoužaloboudomáhaodžalovanejzaplateniasumy7477,38eur
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe rozhodnutia o Osvedčení o dedičstve zo dňa
03.09.1996, č. k. 3D/679/92-16, právoplatného a vykonateľného dňa 19.09.1996, sa v dedičskej veci
po poručiteľke A. B., N. F., zomrelej 21.10.1980, sa stala matka žalovanej A. F., N. B., vlastníčkou

nehnuteľností – združených pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. D. a k. ú. G. N. s tým, že zároveň sa
zaviazala v prípade odpredaja ktorejkoľvek z nich vyplatiť časť kúpnej ceny ustupujúcim dedičom podľa
výšky ich dedičských podielov, v lehote pätnástich dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Predmetné združené
pozemky nachádzajúce sa v k. ú. D. v súčasnosti na základe geometrického plánu číslo XX/XXXX, O.
H. I. J., overeného Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor, dňa 12.03.2008 predstavujú parcele

KNC č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 8380 m2, KNC č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 1350 m2,
KNC č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 741 m2 a KNC č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 1550 m2.

8.1 Žalobca je právnym nástupcom jedného z ustupujúcich dedičov - A. E. B., ktorý bo synom A. B.
(syna poručiteľky A. B.). A. E. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom

bolo prejednané Okresným súdom v Považskej Bystrici pod spisovou značkou 14D/175/2016, pričom
z Osvedčenia o dedičstve, č. k. 14D/175/2016-123 zo dňa 27.05.2021 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 30.05.2022 vyplýva, že právny predchodca žalobcu, A. E. B., mal 7 dedičov, a to manželku a 6
detí.

8.2 Žalovaná je právnou nástupkyňou po A. F. (jej dcéra), ktorá spolu so sestrou G. F. na základe
dedičského rozhodnutia vydaného Okresným súdom v Považskej Bystrici pod sp. zn. 14D/430/2010
zdedila po matke, A. F., predmetné združené pozemky.

8.3 Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 26.01.2022 predala žalovaná spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.

parcele KNC č. XXXX/XXX, P. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXXX/XXX,
a to spolu za sumu 628 100,- eur, čo predstavuje 6281 m2 po 100,- eur/m2. Žalovaná napriek písomnej
výzve žalobcovi jeho podiel, t. j. žalovanú sumu nezaplatila.

9. Súd prvej inštancie, na základe skutočností nesporných medzi účastníkmi konania a na základe

vykonanéhodokazovania,dospelkzáveru,žežalobažalobcujedôvodná.Žalobca,akoprávnynástupca
jednéhozustupujúcichdedičov,ažalovaná,akoprávnanástupkyňapodedičke,ktoráprevzalazdružené
pozemky so záväzkom vyplatiť ustupujúcich dedičov v prípade ich predaja, sú vecne aktívne a pasívne
legitimovanými účastníkmi konania. Námietku žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie nemal
v konaní preukázané právne nástupníctvo žalobcu , t. j. jeho vecnú aktívnu legitimáciu v konaní

a ani veľkosť jeho podielu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a neprípustnú, nakoľko v konaní
pred súdom prvej inštancie žalovaná nespochybňovala tieto skutočnosti, a preto súd prvej inštancie
správne vychádzal z nespornosti uvedených skutočností a postačil mu iba opis dedičského rozhodnutia
po A. E. B. a tiež opisy osvedčení o vyporiadaní dedičstva po A. B. a A. F.. Z uvedených rozhodnutíje zrejmá aj výška dedičského podielu žalobcu, teda X/XX-XXX, ktorá vyplýva na základe dedičskej
postupnosti zo zákona, keďže A. B. zomrela ako vdova, listinu o vydedení nezanechala, mala 4 deti,
zktorýchvčaseosvedčeniaodedičstvežilaužibadcéraA.F..Jednýmzprávnychnástupcovporučiteľky

– syna A. B., ktorému by prináležal dedičský podiel 1-ina, bol jeho syn, A. E. B., spolu s ďalšími dvoma
súrodencami, p. A. F., N. B. a p. A. B., čo znamená, že mu patril podiel X/XX-XXX. Keďže A. E.
B. je už nebohý a po ňom dedilo 7 dedičov, patrí žalobcovi 1/7-ina z jeho podielu, čo predstavuje podiel
X/XX-XXX.

10. Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal charakterom dohody dedičov, na
základektorejbolovydanéOsvedčenieodedičstvezodňa03.09.1996,č.k.3D/679/92-16poporučiteľke
A. B., v ktorej sa právna predchodkyňa žalovanej, jej matka A. F., zaviazala vyplatiť v prípade odpredaja
nehnuteľností, ktoré na základe dohody dedičov pripadli do jej vlastníctva, ustupujúcim dedičom časť
kúpnej ceny podľa výšky ich dedičských podielov, a to v lehote pätnástich dní od uzavretia kúpnej
zmluvy. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ide o platnú

dohodu dedičov, ktorá zaväzuje aj ich právnych nástupcov. Súd prvej inštancie správne v danom
prípade rozlišoval o aký druh záväzku ide, lebo pre účely posúdenia zániku povinnosti alebo práva
je potrebné rozlišovať práva osobné, osobnostné a práva majetkové, pričom dospel k správnemu
právnemu záveru, že v prejednávanej veci ide o majetkové právo. Námietku žalovanej, že išlo o osobný
záväzok A. F., odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom na ust. §-u 579 ods. 1, 2

Obč. zák. Osobný záväzok vo všeobecnosti predstavuje záväzok dlžníka na plnenie,
ktoré je svojou povahou nezastupiteľné a viaže sa len a výlučne na osobu dlžníka, čiže pri plnení
ho nemôže nikto zastúpiť. Osobný záväzok môže byť viazaný i na osobu veriteľa, ak je plnenie
obmedzené výlučne na jeho osobu. Súd prvej inštancie správne rozlišoval o aký typ záväzku ide
a správne uzavrel, že zatiaľ čo práva osobnostné a osobné smrťou zanikajú, v prípade majetkových

práv, tieto v zásade nezanikajú, zanikajú len vtedy, ak tak stanoví zákon. V prípade smrti dlžníka platí
zásada, že jeho povinnosť smrťou nezaniká, ale prechádza na jeho právnych nástupcov, pokiaľ nejde
o plnenie, ktoré mohol vykonať iba dlžník. Súd prvej inštancie správne aplikoval vo veci rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2003, sp. zn. 5Cdo/96/2000, v ktorom sa dovolací súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a vyslovil právny názor, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, v ktorom

sa preberateľom poľnohospodárskych pozemkov stáva 1 z dedičov s tým, že v prípade scudzenia
pozemkov za náhradu, sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať
zaobdobu(analógiu)zmluvy(dohody),ktorázakladajúcmajetkovéprávo,zaväzujenielenjejúčastníkov,
ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených,
ak sa stanú splatnými. Námietku žalovanej, že tento rozsudok nie je aplikovateľný v prejednávanej

veci z dôvodu odlišnej právnej a skutkovej situácie, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
uvedenérozhodnutievychádzazobdobnéhoprávnehostavuakovprejednávanejveci,nejdeoojedinelé
rozhodnutie, ale nadväzujú naň ďalšie súdne rozhodnutia rešpektujúce uvedený právny záver, a to napr.
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 2Cdo/223/2012, sp. zn. 8Cdo/109/2018, ako i rozhodnutia odvolacích súdov,
a to KS Prešov, sp. zn. 5Co/12/2022, KS Žilina, sp. zn. 10Co/297/2017, KS Trnava, sp. zn.

26Co/11/2019.Odvolacísúdzároveňvprejednávanejvecinezistil,žebydohodadedičovnapĺňalaznaky
neurčitosti, prípadne nezrozumiteľnosti, ako namietala žalovaná v odvolaní. Na základe dohody dedičov
bolo rozhodnuté súdnym rozhodnutím, a to Osvedčením o dedičstve, vydaným súdnou komisárkou
poverenou Okresným súdom v Považskej Bystrici v konaní, č. k. 3D/679/92-16 zo dňa 03.09.1996.
Ako konštatoval i NS SR v rozhodnutí, sp. zn. 8Cdo/109/2018 zo dňa 08.08.2019 v obdobnej veci,

dôvera občanov v právo priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím patrí medzi základné istoty, na
ktoré sa možno v demokratickom a právnom štáte spoliehať. V prejednávanej veci je takýmto súdnym
rozhodnutím Osvedčenie o dedičstve zo dňa 03.09.1996 vydané pod sp. zn. 3D/679/92. V uvedenej veci
sa dovolací súd zaoberal i tým, či predmetné právo po smrti ustupujúcich dedičov malo byť predmetom
dedenia a dospel k záveru, že: ,,nebolo potrebné, aby toto majetkové právo muselo byť najskôr, po

smrtiustupujúcichdedičov,predmetomdedičskéhokonaniaponich,nakoľkodedičmôžežalovaťdlžníka
poručiteľa priamo žalobou na plnenie a nie je pre tento prípad potrebné, aby bola pohľadávka najprv
prededená (k tomu pozri § 212 ods. 1 CMP, resp. § 175y ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016).“ Odvolací
súd zároveň vzhľadom k námietke žalovanej, týkajúcej sa neplatnosti dohody dedičov, poukazuje na to,
že právna predchodkyňa žalovanej sporné nehnuteľnosti nadobudla nie na základe dedičskej dohody,

ale na základe súdneho rozhodnutia, a to Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. B., ktoré má síce
iba deklaratórny charakter, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, na ktoré však nemožno
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o vadách právneho úkonu.11.KeďžežalovanáakoprávnanástupkyňapoA.F.nadobudlavlastníctvokčastizdruženýchpozemkov,
ktoré v súčasnosti predstavujú parcele KNC č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX v podiele 1/1 a
č. XXXX/XXX v podiele 1, ktoré previedla kúpnou zmluvou zo dňa 26.01.2022 za cenu 628 100,- eur

na spoločnosť Reinoo Púchov, a.s., (vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. O. dňa 02.02.2022 ),
prešla na ňu zo zákona povinnosť A. F., do 15 dní od uzavretia kúpnej zmluvy vyplatiť ustupujúcim
dedičom, resp. ich právnym nástupcom časť kúpnej ceny, ktorá zodpovedá výške ich dedičského
podielu. Pokiaľ žalovaná namietala lehotu na plnenie, ktorá je viazaná nie na zaplatenie kúpnej ceny,
ale na uzatvorenie kúpnej zmluvy, je potrebné uviesť, že išlo o dohodu dedičov, ktorá nebola v rozpore

so zákonom, nejde ani o rozpor s dobrými mravmi, ako správne uviedol i súd prvej inštancie, keďže ako
pôvodní účastníci tejto dohody, tak aj ich právni nástupcovia, vedeli už pred uzatvorením
kúpnej zmluvy o svojom záväzku vyplatiť časť kúpnej ceny v takto dohodnutej lehote, teda v lehote od
uzavretia kúpnej zmluvy, a preto žalovaná mala zvážiť túto skutočnosť už pred uzavretím kúpnej zmluvy,
prípadne uzatvoriť zmluvu v takom znení, aby svoj záväzok mohla riadne splniť.

12.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalovanejvčasti,ktorása
týkala prechodu práv a povinností z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. B. je nedôvodné, súd prvej
inštancie dospel k správnemu právnemu záveru k tejto spornej otázke a svoje rozhodnutie v tejto časti
i náležite odôvodnil. Žalovaná však v odvolaní namietala aj posúdenie ďalšej spornej otázky týkajúcej sa
výšky pohľadávky žalobcu a namietala najmä nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nevyporiadanie sa

s právnymi úkonmi účastníkov zmluvného vzťahu po uzatvorení kúpnej zmluvy, a teda nevyporiadanie
sa so všetkými podstatnými skutočnosťami pre správne rozhodnutie vo veci. Posúdiac odvolanie aj
podľa tohto jeho obsahu v súlade s čl. 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP odvolací zistil, že žalovaná uplatnila
v podanom odvolaní aj odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

14.Napriektomu,žesúdprvejinštancievecnesprávneposúdilhmotnoprávnyzákladžaloby,spočívajúci
v práve žalobcu na vyplatenie časti kúpnej ceny v prípade odpredaja pozemkov a v povinnosti žalovanej
ako dedičky týchto pozemkov po A. F., vyplývajúcu z Osvedčenia o dedičstve po A. B., námietky

žalovanej týkajúce sa tejto spornej otázky sú nedôvodné, odvolací súd dospel k záveru, že ďalšie
námietky žalovanej, týkajúce sa nevyporiadania sa súdu so spätným predajom pozemkov na žalovanú
a následnou dohodou žalovanej so spol. Reinoo Púchov,a.s. o zmene v obsahu záväzkov, v dôsledku
ktorej došlo ku zníženiu kúpnej ceny sú dôvodné. Tým, že súd prvej inštancie sa
nevyporiadal s týmito námietkami žalovanej, pričom uzavrel, že ďalší vývoj právneho vzťahu medzi

žalovanou a spoločnosťou Reinoo Púchov,a.s. nemá na splatnú pohľadávku žalobcu žiadny vplyv, svoj
právny záver, že kúpna zmluva zo dňa 26.01.2022 je platná a nebola (od počiatku) zrušená či zmenená
s poukazom na existenciu ďalších právnych úkonov medzi žalovanou a spol. ReinooPúchov a.s., ktorými
sa nezaoberal, nijako právne neodôvodnil, je jeho rozhodnutie predčasné a nedostatočne odôvodnené,
bez opory vo vykonanom dokazovaní, čím sa stáva i nepreskúmateľným.

15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj

právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.16. Úlohou odvolacieho súdu, ktorý je viazaný dôvodmi podaného odvolania v zmysle § 380 ods. 1 CSP
je preskúmať, či súd prvej inštancie dospel v danej právnej veci k správnym právnym záverom a tieto
aj dostatočným spôsobom odôvodnil.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané,

a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Povinnosťousúduprvejinštanciejerozhodnutieodôvodniťspôsobomzakotveným vovyššie
citovanom ustanovení § 220 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu je jedným z princípov riadneho

a spravodlivého procesu vyplývajúceho z Listiny základných práv a slobôd, ako aj z článku 1 Ústavy
SR, predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručuje stranám právny poriadok Slovenskej republiky. Judikatúra nevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie podstatný, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V zmysle
ustálenej súdnej judikatúry platí, že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdov boli
riadne zdôvodnené a presvedčivé, dávali odpoveď na podstatné námietky strán sporu.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal zistený skutkový stav, z ktorého

mal za preukázané, že žalovaná a spoločnosť Reinoo Púchov,a.s. dňa 26.01.2022 uzatvorili nielen
kúpnu zmluvu o predaji pozemkov, na ktoré je viazané právo žalobcu na výplatu dedičského podielu,
ale zároveň v uvedený deň uzatvorili aj ďalšie právne úkony, a to zmluvu o budúcej zmluve o prevode
vlastníctva bytu, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a dohodu o výhrade spätného predaja.
Prečo na tieto právne úkony pri rozhodovaní súd neprihliadal, neodôvodnil, uviedol len, že nemajú vplyv

na výšku kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve zo dňa 26.01.2022, pohľadávka žalobcu sa stala
splatnouuplynutímpätnástichdníoduzavretiakúpnejzmluvy.Vodôvodnenírozhodnutia sa
nevyporiadal s námietkami žalovanej o zániku kúpnej zmluvy, neodôvodnil, prečo uplatnenie výhrady
spätného predaja nemalo vplyv na kúpnu zmluvu, rovnako ako ani zníženie kúpnej ceny v dôsledku
dohody o zmene v obsahu záväzkov medzi žalovanou a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.. Išlo pritom

o podstatné námietky žalovanej, ktorá potom opodstatnene namietala, že ak sa súd prvej inštancie
nezaoberal ďalšími právnymi úkonmi zmluvných strán, jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na riadne odôvodnenie. Pre
preskúmanie správnosti právneho názoru súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu nepostačujúce
ibatvrdenie,ženáslednéprávneúkonypreustálenievýškypohľadávkysúirelevantnéasúdsapretonimi

ďalej nezaoberal. Takýto právny záver súdu prvej inštancie je predčasný, nedostatočne odôvodnený
a tým nepreskúmateľný. Dôsledné posúdenie právnych úkonov uzatvorených žalovanou a spoločnosťou
Reinoo Púchov, a.s. z hľadiska ich platnosti, účinnosti a prípustnosti je nevyhnutne potrebné pre správne
posúdenie veci, nakoľko majú zásadný vplyv na posúdenie výšky pohľadávky žalobcu. Zároveň odvolací
súd poukazuje i na nejasné tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 45 rozsudku, že je vylúčené,

aby dohodu dedičov, ktorú schváli súdny komisár, bolo možné meniť prostredníctvom tretích osôb,
keďže v konaní žiadna zo strán netvrdila, že došlo k zmene dohody dedičov.

20. S poukazom na nedostatočné odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie, že
dohoda o výhrade spätného predaja a jej uplatnenie a následná dohoda o zmene v obsahu záväzkov

medzi žalovanou a spol. Reinoo Púchov, a.s., nemajú vplyv na pohľadávku žalobcu, odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

21. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie sa vyporiadať s procesnou obranou žalovanej
týkajúcej sa uzavretia dohody o práve spätného predaja medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy

a následným uplatnením výhrady spätného predaja kupujúcou spoločnosťou Reinoo Púchov a.s. a
s tvrdením žalovanej o zániku kúpnej zmluvy, posúdiť platnosť a účinnosť týchto právnych úkonov,
vyporiadaťsasprípadnýmiúčinkamitýchtoúkonov natretieosoby(vdanomprípadenažalobcu).
Ďalej sa bude súd zaoberať i dohodou o zmene v obsahu záväzkov medzi žalovanou a spol. ReinooPúchov a.s., ktorou došlo k zníženiu kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve. V prípade, že žalovaná
bude i v ďalšom konaní namietať aktívnu legitimáciu žalobcu a veľkosť jeho dedičského podielu, bude
potrebné doplniť dedičské rozhodnutia, zvážiť výsluch navrhovaného svedka, vyzvať strany sporu

na označenie prípadných ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodnutie súd náležite
odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 220 CSP, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ust. § 191
CSP a vyporiada sa s námietkami strán sporu, ktoré majú relevantný vzťah k predmetu sporu. Odvolací
súd poukazuje tiež na to, že nie je úlohou súdu v rozhodnutí opisovať podania účastníkov, ale uviesť ich
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, keďže všetky podania sú stranám sporu doručované

a majú možnosť sa tak s nimi podrobne oboznámiť.

22. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods.2
CSP) a v novom rozhodnutí rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods.3
CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).