Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119312178
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6119312178.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: EOS KSI, Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. D. XXX/XX, V., o zaplatenie 5.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Poprad č.k. 8Csp/103/2019-212 zo dňa 30.11.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že žalobca sa domáhal návrhom na vydanie
platobného rozkazu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 5.000 eur s prísl. Zistil,
že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 23.10.2014 zmluvu o úvere, podľa ktorej
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 19.000 eur pri úrokovej sadzbe 5
% ročne s tým, že žalovaný mal povinnosť za podmienok uvedených v zmluve úver splatiť, platiť
úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Dátum prvej splátky bol dohodnutý do

20.11.2014, dátum každej ďalšej splátky k 20-temu dňu v mesiaci, mesačná splátka bola 262,32 eur,
bola dohodnutá RPMN a celková výška nákladov za poskytnutý úver predstavovala 31.499,35 eur.
Výzvou zo dňa 26.10.2016 vyzvala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného na splatenie dlžnej časti
úveru, pretože neuhradil svoje záväzky voči Slovenskej sporiteľni. Zároveň bol upozornený, že ak
do 15 dní neuhradí omeškanú splátku, banka bude oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný,
čím sa stane splatnou celá pohľadávka banky a klient stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach. Súd

prvej inštancie však uviedol, že neboli predložené žiadne doklady svedčiace o tom, že táto výzva
sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže k úhrade dlhu nedošlo, Slovenská sporiteľňa k
22.11.2016 vyhlásila úverovú pohľadávku predčasne splatnú v celom rozsahu, táto listina bola doručená
žalovanému na adresu oznámenú V., X.. D. XXX/XX, dňa 02.12.2016. Výzvou z 23.01.2018 znovu
vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlhu a oznámil, resp. upozornil ho, že ak
dlžnú sumu neuhradí, je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Súd prvej inštancie zistil, že celú

pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok previedla Slovenská sporiteľňa, a.s. na ďalší subjekt a v
súčasnosti na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.05.2018 žalobca odvodzuje svoju aktívnu
vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa predpokladov § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Uviedol, že musel prvotne skúmať
z úradnej povinnosti platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že absolútna neplatnosť tohto
právneho úkonu totiž znamená, že priamo zo zákona od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí ako

keby nebol urobený s tým, že zákon o bankách stanovuje pre platné postúpenie bankovej pohľadávky
podmienku, že banková pohľadávka môže byť postúpená len ak je splatná, po predchádzajúcejpísomnej výzve a ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Keďže žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v predmetnom
konaní postúpením od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., pristúpil ku skúmaniu, či boli

dodržané sprísnené pravidlá postúpenia pohľadávky vzniknutej z bankového úveru podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách so zdôraznením, že dôkazná povinnosť splnenia podmienok je na žalobcovi. Podľa
súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca síce
preukázal, že upozornil žalovaného, že k zosplatneniu pohľadávky došlo, ale to nestačí. Taktiež nie
je rozhodujúce, či si právny predchodca, ako aj žalobca splnil ostatné povinnosti voči žalovanému

a jeho spotrebiteľským právam vyplývajúcim z § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca však pred
zosplatnením dlhu nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s., si splnila svoju povinnosť na výzvu o
úhradu nedoplatku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zistil, že aj napriek
výzve zo strany súdu nebol predložený doklad o doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy do dispozičnej
sféry žalovaného, čím došlo zo strany právneho predchodcu k nedodržaniu lehôt uvedených v § 53
ods. 9 OZ. Spotrebiteľská zmluva musí byť bez výnimky uzavretá písomne. Z toho vyplýva, že písomnú

formu si vyžaduje aj následná komunikácia zo strany veriteľa voči spotrebiteľovi. Platný doklad o
doručení upozornenia - výzvy z 26.10.2016 žalobca nepredložil. Bez chýbajúcej listiny preukazujúcej
možnosťžalovanéhonadobudnúťvedomosťoexistenciinedoplatku,nemohlosanáslednepristúpiťanik
platnému zosplatneniu dlhu. Žalobca teda nepreukázal uplatnenie si svojho práva žiadať zaplatenie celej
pohľadávky, najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. Zdôraznil, že žalobca najmä nedodržal postup pri

doručovaní predchádzajúcich písomných výziev žalovanému, preto nenastalo platné postúpenie tejto
bankovej pohľadávky. V takom prípade ani nenastalo oprávnenie žalobcu na domáhanie sa výplaty
dlhu žalovaného. Zdôraznil, že žalobca nie je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby pre neunesenie dôkazného bremena o splnení všetkých podmienok platného postúpenia práva
zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na jeho osobu, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Preto

žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal doručenie písomnej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka žalovanému. Rozhodnutie v tejto časti považuje za absurdné v rozpore so všeobecne
rešpektovanou teóriou dôjdenia. Uviedol, že žalobca k výzve z 20.06.2016 súdu predložil podací hárok,
ktorý jednoznačne preukazuje odoslanie výzvy žalovanému z 02.11.2016, čím zároveň preukazuje, že

táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanému a možno ju tak považovať za riadne doručenú,
resp. jej doručenie za riadne preukázané. Žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu
uplatnenejsumyspoluspríslušenstvom.Pokiaľideootázkuaktívnejlegitimácie,tútoskutočnosťžalobca
preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, zmluvou o postúpení
pohľadávok s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok zmenil tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v preplike uviedol, že trvá na podanom odvolaní z 18.01.2021.

5. O takto podanom odvolaní zo stany žalobcu už rozhodol Krajský súd v Prešove ako súd odvolací
rozsudkom z 22.09.2021 č.k. 2CoCsp 14/2021 - 258. Týmto rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

6. Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní uviedol, že podmienkou postúpenia pohľadávky

je, aby bola pohľadávka splatná a výzva podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Pre riadne zosplatnenie
pohľadávky (§ 565 OZ) musí byť v spotrebiteľskej veci dodávateľom spotrebiteľ v lehote nie kratšej
ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením upozornený na výkon tohto práva podľa § 53 ods.
9 OZ a písomnosť sa musí dostať do dispozície spotrebiteľa, pričom túto okolnosť musí žalobca
bezpečne preukázať. Žalobca však aj napriek výzve zo strany súdu prvej inštancie nepredložil doklad

o doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.10.2016 s tým, že by sa táto dostala do
dispozičnej sféry žalovaného. Odvolací súd tak vychádzal zo situácie, že v konaní nebolo preukázané
splnenie predpokladov pre zosplatnenie dlhu podľa § 53 ods. 9 OZ, keďže žalobca nedodržal postup
pri doručovaní predchádzajúcich písomných výziev žalovanému. Nemožno tak dospieť k záveru,že postupovaná pohľadávka bola v čase postúpenia (21.05.2018) splatná v celom rozsahu. Úkon
zosplatnenia je totiž pre nesúlad s § 53 ods. 9 OZ neplatný podľa § 39 OZ. Zdôraznil, že konečná
splatnosť úveru bola v zmysle zmluvy o úvere stanovená ku dňu 20.11.2024, teda až po postúpení

pohľadávky. Postúpenie pohľadávky nebolo možné považovať za platné, v prejednávanej veci žalobca
nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, keď bez platného
postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu daný dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať zaplatenie
bankovej pohľadávky. Preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a o takto podanom dovolaní
rozhodoval Najvyšší súd SR uznesením z 30.05.2024 č.k. 6Cdo 47/2022-303. Najvyšší súd SR týmto
rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.09.2021 sp. zn. 2CoCsp 14/2021 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

8. Dovolací súd zdôraznil, že absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v odôvodnení rozsudku
s takými tvrdeniami uvedenými žalobcom v podanom odvolaní, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za
nepodstatné, je tak závažným nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita zakladá porušenie práva na
spravodlivý súdny proces. Táto procesná vada konštatovaná dovolacím súdom zakladá prípustnosť
dovolania a bola tiež dôvodom, pre ktorý so zreteľom na okolnosti veci dovolací súd musel napadnuté

rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť a vrátiť vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

9. V dôsledku tejto situácie odvolací súd opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý
odvolaním žalobcu spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené.

10. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 23.10.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,

ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 19.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach. Nebolo sporné, že žalovaný neplnil svoje povinnosti zo zmluvy a
svoj záväzok splnil len čiastočne.

11. Výzvou zo dňa 26.10.2016 Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na splatenie dlžnej časti
úveru, pretože neuhradil svoje záväzky. Zároveň bol žalovaný upozornený, že ak do 15 dní neuhradí
omeškanú splátku, banka bude oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, čím sa stane splatnou
celá pohľadávka a žalovaný stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach.

12. Právny predchodca žalobcu k 21.11.2016 vyhlásil úverovú pohľadávku predčasne splatnou v celom
rozsahu, keďže k úhrade dlhu zo strany žalovaného nedošlo.

13. Pohľadávku vo vzťahu k žalovanému právny predchodca žalobcu previedol zmluvou o postúpení
pohľadávok na ďalší subjekt, žalobcu. Stalo sa tak na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z

21.05.2018.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatnené právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.06. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

17. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky

banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

18. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky je považované za zákonný
predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (iným ako banka) už nad

pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je
osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.

19. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v

Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014).

20. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB sa sledovalo nielen sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a aj umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.

Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby v dôsledku

nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu so zdôraznením, že žalobca nepreukázal doručenie
výzvy svojho právneho predchodcu z 26.10.2016 žalovanému s tým, že išlo o jednu z podmienok
platného postúpenia tzv. bankovej pohľadávky inej osobe. Prvoinštančný súd zdôraznil, že žalobca aj
napriek výzve zo strany súdu prvej inštancie nepredložil doklad o doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy
z 26.10.2016 do dispozičnej sféry žalovaného, ku ktorému však čo do atribútov doručenia nič nedodal,

tak aby bolo zrejmé, čo zodpovedá predstave prvoinštančného súdu dôjdenia výzvy do dispozičnej sféry
strany žalovanej.

22. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR je uverejnený pod R 4/2021 rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo

36/2020, podľa ktorého ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade
zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri
doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu
spotrebiteľa.

23. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky jezabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v

právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú
zmenu v osobe veriteľa Občiansky zákonník ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu
a ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu

upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

24. Z dôvodovej správy k Zákonu o bankách vyplýva, že zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 mal na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla

určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie
je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania

záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha
dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
Zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

25. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť, ktorú
nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Zároveň ďalšími zo Zákona o bankách
vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru, je
preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité
omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade

postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu nebankovú osobu, nakoľko Zákon o bankách je
špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.

26. Z ust. § 565 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody
splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr
do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.

27. V prejednávanej veci konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú použiteľnosti záverov z uvádzaného
judikátu NS SR R 4/2021. Dovolací súd v rozhodnutí vydanom v tomto konaní zdôraznil, že Všeobecné
obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere,
obsahujú adresu bydliska žalovaného používanú vo všetkých písomnostiach pred začatím sporu, aj v
jeho priebehu a tieto obsahovali dojednania, podľa ktorých „Písomnosti banky sa doručujú okrem iného

poštou (bod 10.1 písm. b) VOP); pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v
tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine 7 deň po jej odoslaní (bod 10.3 VOP); klient je povinný
oznámiť banke adresu, čísla telefónu, faxu, telefaxu a iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu
bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty a bezodkladne informovať banku
o akejkoľvek zmene týchto údajov; v prípade, že klient tieto informácie banke neoznámi, považuje

sa doručenie a oznámenie vykonané na posledne známu adresu, prípadne na posledne známe číslo
telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané (bod 10.5 VOP).“

28. Z obsahu spisu je zrejmé, že ešte pred rozhodnutím prvoinštančného súdu žalobca do spisu
predložil ako ďalšiu fotokópiu výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanému datovanú 26.10.2016,

obsahujúcu oznámenie o omeškaní zo splácaním pohľadávky banky ku dňu 25. októbra 2016 vo výške
2.493,23 eur, požiadavku na úhradu takejto sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy na tam
uvedený účet a upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky v prípade
neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote (č.l. 118 a 179 spisu). Žalobca predložil aj fotokópiu211. z 266 listov podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s., č. EPH XXXXXXXXX, z ktorého vyplýva, že
žalovanému bola zasielaná zásielka č. Y (č.l. 180) a to dňa 02.11.2016 na jeho doposiaľ nezmenenú
adresu.

29. Súd prvej inštancie sa nevyjadril k takto prezentovanej argumentácii žalobcu a nevysvetlil
dostatočným spôsobom, či s ohľadom na dohodu účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom
úvere, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré vyššie odvolací súd poukázal,
možno konštatovať, že sporná výzva právneho predchodcu žalobcu sa skutočne nedostala do dispozície

žalovaného.

30. Poukazujúc na uvádzané okolnosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľné pre nevyrovnanie sa
s podstatnými námietkami uplatňovanými žalobcom v tomto konaní, preto postupom podľa § 389 ods.
1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec tomuto súdu na ďalšie

konanie tak ako to určuje § 391 ods. 1 CSP.

31. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku žalobcu požadovaného z
uzatvorenej zmluvy o úvere s jeho právnym predchodcom a žalovaným a opätovne sa vyporiada s
aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto konaní. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť závery uvedené v

rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 (R4/2021) v spojení s úpravou obsiahnutou vo Všeobecných
obchodných podmienkach k zmluve o splátkovom úvere, ktoré akcentoval vo svojom rozhodnutí aj
dovolací súd (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 47/2022). Súd prvej inštancie v závislosti od týchto
zistení opätovne posúdi, či veriteľ - právny predchodca žalobcu realizoval svoje právo na zaplatenie
celej pohľadávky v súlade s druhou vetou § 565 Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky umožňovalo banke právo postúpiť inej
osobe len splatnú pohľadávku. Za situácie, ak by bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v
tomto konaní, prvoinštančný súd vykoná ex offo kontrolu zmluvných podmienok uvedených v zmluve o
úvere z 23.10.2014 aj v zmysle predpokladov zákona č. 129/2010 Z.z. a v nadväznosti na to ustáli, či
je možné uplatnenému žalobnému nároku vyhovieť.

32. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho a dovolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).