Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200760
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123200760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Dominiky Horváthovej a JUDr. Ľubice Spálovej v spore žalobcu: STEFE Trnava, s. r. o.,
Františkánska 16, 917 32 Trnava, IČO: 36 277 215, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX, trvalo bytom C. D. E. XXXX/XX, E., 2/ F. G., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalo bytom C. D. E.
XXXX/XX, E., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 1. decembra 2023 č. k. 39C/10/2023–49, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vypratať byt č.
XX, pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva, o výmere 48,10 m2, nachádzajúci sa v E., H. I. C.
D. E. XX, na 1. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaný Okresným úradom v Trnave
- katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., postavený na parcele
registra „C“ č. 1635/218, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady; II. žalovaným
1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%
trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 8 a § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); § 3 ods. 1, § 123, § 126
ods. 1 a 2, § 663, § 676 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods. 1 až 4, § 711 ods. 1 písm. d/ a ods. 6, §
712a ods. 3 a 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.z.“); § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2023 (poznámka
odvolacieho súdu, správne dňa 8.2.2023) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť vypratať 1-izbový byt č. XX vo výmere 48,10 m2 nachádzajúci sa v E., H. I. C. D. E. XX

na 1. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, na par. reg. „C“ č. 1635/218, zapísaný na LV č. XXXX,
katastrálne územie E. (ďalej aj „predmetný byt“), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť
nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vykonáva
správu bytového domu súpis. č. XXXX, postaveného na parcele reg. „C“ č. 1635/218 o výmere 1726 m2
na I. C. D. E. J. XX - XX K. E., zapísaného na LV č. XXXX, obec a katastrálne územie E., a to na základe
Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007. Vlastníkom predmetného bytového domu je Mesto
E.. Žalovaní užívali predmetný byt na základe Zmluvy o spoločnom nájme bytu zo dňa 11.1.2021, ktorá

bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.2023. Z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich
z nájmu bytu tým, že žalovaní nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
za čas dlhší ako 3 mesiace, bola žalovaným v súlade s § 711 ods. 1 písm. d/ O.z. a čl. VII. ods. 1
písm. d/ bod 2 Zmluvy o spoločnom nájme bytu z 11.1.2021 zaslaná výpoveď z nájmu bytu. Žalovaný 1/výpoveď prevzal dňa 15.7.2022. Žalovaná 2/ výpoveď neprevzala v odbernej lehote a zásielka bola dňa
3.8.2022 vrátená žalobcovi. Trojmesačná výpovedná lehota trvala od 1.9.2022 do 30.11.2022 a po jej
uplynutí bola žalovaným odoslaná výzva na vypratanie bytu po skončení nájomného vzťahu. Žalovaný

1/ výzvu na vypratanie bytu neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola dňa 2.1.2023 vrátená žalobcovi.
Žalovaná v 2/ výzvu prevzala dňa 8.12.2022. Žalovaní napriek skončeniu nájomného vzťahu predmetný
byt nevypratali a neodovzdali žalobcovi. Žalobca tiež uviedol, že výpoveď z nájmu bytu bola zo strany
žalobcu ako prenajímateľa podaná dôvodne, nakoľko boli splnené zákonné a zmluvné podmienky na
jej podanie, a to z dôvodu neplnenia si povinností žalovaných ako nájomcov vyplývajúcich zo zmluvy

o spoločnom nájme bytu uhrádzať nájomné a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu včas a
riadne. Počas trvania trojmesačnej výpovednej lehoty od 1.9.2022 do 30.11.2022 žalovaní neuhradili
dlžné nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu spolu s príslušenstvom, nepreukázali
žalobcovi, že ku dňu doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ani nepodali
žalobu o neplatnosť výpovede. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými skončil dňa 30.11.2022
uplynutím výpovednej lehoty, pričom podľa žalobcu táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Platby,

ktoré žalovaný 1/ uhradil, boli uhradené po skončení zmluvného vzťahu a už ako následok doručenia
výzvy na vypratanie bytu.
Žalovaný v 1/ rade sa vyjadril k žalobe žalobcu v tom zmysle, že dôvodom, prečo neplatil nájomné,
bolo, že mal neočakávané náklady spojené s riešením krízovej situácie. Zomrela mu mama a tiež stará
mama žalovanej 2/. Žalovaný 1/ tak mal zvýšené náklady súvisiace so zabezpečovaním pohrebov vo

výške 2.500 eur. Z toho dôvodu nedokázal zaplatiť nájomné. Žalovaný 1/ je poberateľom invalidného
dôchodku a žalovaná 2/, ktorá je jeho družkou, dostáva opatrovateľský príspevok na dieťa L. B., nar.
X.X.XXXX, ktorý je duševne chorý, materskú škôlku navštevuje 2 x do týždňa a ostatné dni sa o neho
starajú žalovaní v domácom prostredí. Žalovaný 1/ tiež uviedol, že časť dlhu už zaplatil a je ochotný
zvyšok dlhu v jednorázovej splátke zaplatiť v čo najkratšom čase.

Ako dôkazy žalobca Výpis z LV č. XXXX pre k. ú. E., Zmluvu o spoločnom nájme bytu zo dňa
11.1.2021, Prílohu zmluve, Prehľad bývajúcich, Súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy na spoločný
nájom bytu z 15.12.2020, Predpis mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu platný od
1.12.2020,Výpoveďznájmubytuz8.7.2020,Výzvunavyprataniebytuz1.12.2022,fotokópiezásielok a
doručeniek. Žalovaný ako dôkazy predložil prehľad uhradených platieb (príjmové pokladničné doklady).

Súd prvej inštancie uviedol, že zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,
vypočul si ich prednesy, vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu
špecifikovanými vyššie a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po právnom
posúdení dospel k záveru o dôvodnom podaní žaloby.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. vyplýva, že Mesto E. je okrem iného

vlastníkom budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. 1635/218, v ktorej sa nachádza aj predmetný
byt č. XX. Zo zmluvy o spoločnom nájme bytu z 11.1.2021 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ prenajal
žalovaným ako nájomcom 1-izbový byt č. XX na 1. podlaží bytového domu súp. č. XXXX na I. C. D. E.
XX-XX K. E., pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.12.2020 do 30.11.2023. Z Výpovede z
nájmu bytu z 8.7.2022 súd zistil, že prenajímateľ dal žalovaným 1/ a 2/ výpoveď z nájmu predmetného

bytu z dôvodu, že nájomcovia hrubo porušili svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili
nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, v dôsledku
čoho prenajímateľ ku dňu 30.6.2022 vykazoval nedoplatok vo výške 1.152,46 eur. Výpoveď z nájmu
bytu bola žalovaným 1/ a 2/ doručovaná na adresu ich bydliska, pričom žalovanému 1/ bola doručená
dňa 15.7.2022 a zásielka určená žalovanej 2/ sa dňa 3.8.2022 vrátila žalobcovi ako nedoručená. Z

Výzvy na vypratanie bytu z 1.12.2022 súd zistil, že prenajímateľ vyzval žalovaných 1/ a 2/ na vypratanie
predmetného bytu v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Výzva na vypratanie bytu bola žalovaným 1/ a 2/
doručovaná na adresu ich bydliska, pričom zásielka určená žalovanému v 1/ rade sa dňa 2.1.2023 vrátila
žalobcovi ako nedoručená a zásielku určenú žalovanej v 2/ rade si žalovaná v 2/ rade prevzala dňa
8.12.2022. Žalovaní nepopreli skutkové tvrdenie žalobcu, že voči žalobcovi majú dlh na nájomnom, ktorý

presahuje 2.000 eur, ani skutkové tvrdenie, že byt naďalej užívajú. Na pojednávaní žalovaný 1/ uviedol,
že mali veľké problémy, preto neuhrádzali nájomné a ostatné náhrady, pričom ich dlh sa vyšplhal až do
výšky 2.000 eur. Zároveň uviedol, že je ochotný dlh uhradiť a vzhľadom k tomu žiada o nevysťahovanie.
Žalovaná 2/ na pojednávaní požiadala súd o nevysťahovanie.
Súd prvej inštancie dôvodil, že ust. § 126 ods. 1 O.z. v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby,

t. j. žaloby na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom
úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj
neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu
v spore s takýmto predmetom konania. Žalobca sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ vyprataniapredmetného bytu z dôvodu, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, t. j. bez toho, aby bola so
žalovanými uzavretá riadna nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaných predmetný byt užívať
po tom, ako pôvodný nájomný vzťah zanikol výpoveďou. V predmetnej veci mal súd za preukázané, že

žalovaní 1/ a 2/ užívali predmetný byt na základe Zmluvy o spoločnom nájme bytu zo dňa 11.1.2021.
Žalovaní si neplnili riadne svoje povinnosti vyplývajúce im z tejto nájomnej zmluvy, keď po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace neplatili nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu riadne a včas, čím
im vznikol nedoplatok vo výške 1.152,46 eur. Z tohto dôvodu bola žalovaným ako nájomcom daná
výpoveď z nájmu bytu písomne dňa 8.7.2022, doručená žalovanému 1/ dňa 13.07.2022 a žalovanej dňa

3.8.2022, keď ju neprevzala v odbernej lehote (pričom sa preukázateľne dostala do sféry jej dispozície)
a vrátila sa žalobcovi. Výpovedná lehota potom začala žalovaným plynúť dňa 1.9.2022, a nakoľko
žalovaní žalobcovi nepreukázali, že ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu boli v hmotnej núdzi z
objektívnych dôvodov, výpovedná lehota uplynula po troch mesiacoch ku dňu 30.11.2022. Po tomto čase
až do súčasnej doby užívajú žalovaní predmetný byt bez riadnej nájomnej zmluvy, teda bez právneho
dôvodu. Žalovaní nepopreli skutkové tvrdenie žalobcu, že byt aj naďalej užívajú, preto sa považuje

za nesporné. V konaní nebolo preukázané, že by si žalovaní uplatnili na súde v zákonom stanovenej
lehote troch mesiacov neplatnosť výpovede, takže účinky danej výpovede nastali uplynutím výpovednej
lehoty. Žalovaní boli povinní po skončení nájomného vzťahu výpoveďou byt vypratať, odstrániť svoje
hnuteľné veci v byte sa nachádzajúce a odovzdať žalobcovi ako prenajímateľovi, čo preukázateľne
neurobili ani po písomnej výzve žalobcu, ani po doručení žaloby. Z toho dôvodu, že žalovaným bola

daná platná výpoveď z nájmu bytu, na základe tejto výpovede doposiaľ predmetný byt nevypratali, ale
užívajú ho bez právneho dôvodu, súd vyhovel žalobe, a uložil žalovaným 1/ a 2/ vo výroku I. rozsudku
povinnosť predmetný byt vypratať. Súd prvej inštancie mal za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1
O.z., nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu, keďže žalovaní ani netvrdili,
že existuje titul, ktorý by im svedčal k užívaniu predmetného bytu. V čase podania žaloby, ani v čase

rozhodovania, nemali žalovaní platne uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný byt, a teda nemali platný
právny titul k bývaniu v predmetnom byte. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 O.z. je opodstatnená
vtedy, ak žalobca preukáže, že je vlastníkom veci, vydania ktorej sa od žalovanej strany domáha (v
prípade nehnuteľnej veci ide o vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez akéhokoľvek právneho
dôvodu, teda neoprávnene. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní užívajú

nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako správca majetku vlastníka bytu má
právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaných do vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I. vyhovel. V súvislosti
s vyprataním bytu a posúdením poskytnutia bytovej náhrady žalovaní v konaní nepoužili poskytnutie
bytovej náhrady ako svoju obranu, súd sa zaoberal aj možnosťou bytovej náhrady, avšak nakoľko

nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú a zároveň v konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že
by boli žalovaní v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, súd rozhodol tak, že uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Súd žalovaným 1/ a 2/ určil na splnenie povinnosti vypratať
nehnuteľnosť v súlade s § 232 ods. 3 CSP primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251 a § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods.

1 a 2 CSP, vecne plným úspechom žalobcu v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu
voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
v rozsahu 100% trov konania. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa(§257CSP),prektorébyžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanýmnemalpriznať.

2. Proti tomuto rozsudku zjavne v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ s návrhom
na jeho zrušenie. Dôvodili, že sú ochotní dlh čo majú v najkratšom čase vyrovnať. Žalovaní 1/ a 2/
majú školopovinného syna L. B., nar. X.X.XXXX, duševne chorého, ZŤP, mali neočakávané výdavky,
žalovanému 1/ zomrela mama a jeho družke – žalovanej 2/ babka, mali veľké výdavky s pohrebom.
Súd prvej inštancie uznesením z 15.1.2024 pod č. k. 39C/10/2023-54 vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby v

lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 11.1.2024, označené ako „Odvolanie“,
zrozumiteľne a čitateľne doplnili o náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 363 CSP, a
to tak, že je potrebné doplniť: presné označenie súdu, ktorému je určené; dôvody podania odvolania
(z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne) podľa § 365 ods. 1 CSP; odvolací návrh
(teda, čoho sa odvolateľ odvolaním domáha, resp. akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť - napr.

zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa, zmena napadnutého rozhodnutia konkrétnym
spôsobom), s tým, že ak nebudú vady odvolania odstránené v lehote 10 dní od doručenia tohto
uznesenia, v zmysle § 386 písm. d/ CSP odvolací súd odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363
odmietne, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.Odvolatelia odvolanie doplnili v podaní z 30.1.2024, v ktorom uviedli, že podávajú odvolanie proti výroku
I. a II. rozsudku, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a napadnuté rozhodnutie pokladajú za nespravodlivé, keď súd prvej inštancie neprihliadal na

hmotnú núdzu žalovaných a na skutočnosť že vychovávajú duševne choré maloleté dieťa, kedy majú
nárok na náhradný byt. Dokazovaním bolo zistené, že žalovaní dostali výpoveď z bytu podľa § 711
ods. 1 písm. d/ O.z., nehradili nájom viac ako 3 mesiace a tiež bolo preukázané, že nájomcovia sú v
hmotnej núdzi, keď žalovaný 1/ je zdravotne postihnutý a je poberateľom len invalidného dôchodku a
žalovaná 2/ poberá opatrovateľský príspevok na maloleté dieťa L. B., nar. X.X.XXXX, duševne choré

maloleté dieťa navštevujúce základnú školu 2 x v týždni, ostatné dni trávi v domácom prostredí. Citovali
§ 712a ods. 3 a 4 O.z. Sú názoru, že ak žalobca trvá na vyprataní žalovaných z predmetného bytu,
žalobca je povinný podľa § 712a ods. 4 O.z. zabezpečiť žalovaným náhradný byt. Žalobcovi bola
priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100% z dôvodu úspešnosti v konaní. Ak bude rozhodnutie
súduprvejinštanciezmenenérozhodnutímodvolaciehosúdu,pomerúspešnostisazmeníanebudemať
žalobca nárok na náhradu trov konania. Je tiež nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, ak človek

nemá finančné prostriedky na prežitie a prichádza o strechu nad hlavou z dôvodu hmotnej núdze, aby
hradil trovy konania, ktoré konanie nemuselo byť. Ak by žalobca vyhovel žiadosti žalovaných a poskytol
žalovaným splátkový kalendár, mohli žalovaní postupne nedoplatok na nájme uhradiť. V súčasnosti
žalovaný 1/ rokuje s primátorom Mesta E. o možnosti splátok. Žalovaní navrhujú, aby odvolací súd
nepriznal žiadnej strane náhradu trov konania nie len odvolacieho ale celého konania. Navrhujú, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že: I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní
vypratať byt č. XX, pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva, o výmere 48,10 m2, nachádzajúci sa v
E., H. I. C. D. E. XX, na 1. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaný Okresným úradom
v Trnave - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., postavený na
parcele registra „C" č. 1635/218 a to do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobcom. II. Žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V prílohe žalovaní predložili Potvrdenie o návšteve
školy – L. B., z 26.1.2024, v ktorom riaditeľka Spojenej školy, G. X, E., potvrdila, že L. B., nar. X.X.XXXX,
je žiakom ŠZŠI a navštevuje 1. ročník, vzdeláva sa podľa C variantu a navštevuje školu 2 krát do týždňa
po 1 hodine. Taktiež v prílohe predložili lekársku správu M. A., pedopsychiatra, podľa ktorej má mal.
L. B., nar. X.X.XXXX, výrazný mentálny deficit, trpí duševnou zaostalosťou a enurézou neorganického

pôvodu.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril tak, že navrhuje, aby odvolanie žalovaných bolo
zamietnuté, napadnutý rozsudok potvrdený a žalobcovi aby bola priznaná náhrada trov konania v celom
rozsahu. Považuje napadnutý rozsudok za vecne a právne správny, zohľadňujúci náležité a dôkladné

zistenie skutkového a právneho stavu v predmetnej veci. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné. že:
- Zmluva o spoločnom nájme bytu z 11.1.2021 bola uzatvorená na dobu určitú. (Podľa § 712a ods. 9
O.z. „Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu... '')
- za užívanie bytu žalovaní neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu včas a
riadne, čím porušili zmluvné a zákonné povinnosti nájomcu bytu.

- nájomný vzťah k predmetnému bytu skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.11.2022.
- počas trvania výpovednej lehoty žalovaní nepreukázali žalobcovi, že ku dňu doručenia výpovede boli
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov ani nepodali žalobu o neplatnosť výpovede.
- po skončení zmluvného vzťahu žalovaní byt nevypratali a neodovzdali žalobcovi.
- žalovaní ani počas súdneho konania o vypratanie bytu neuhradili dlžné platby za užívanie bytu, hoci

to opakovane písomne aj ústne sľubovali, nezačali dlh ani len splácať, k čomu nepotrebovali písomný
splátkový kalendár, t. j. žalovaní nevyvinuli žiadnu snahu smerujúcu k riešeniu tejto situácie a svojej
bytovej otázky.
Aktuálny dlh žalovaných predstavuje na istine sumu vyššiu ako 2.500 eur a keďže žalovaní neuhrádzajú
vôbec žiadne platby za užívanie bytu, nedoplatky je žalobca nútený vymáhať súdnou cestou a na

Okresnom súde Trnava prebiehajú dve konania o zaplatenie dlhu (sp. zn. 27C/18/2024 a sp. zn.
37C/6/2024).
Odvolanie, ktoré dňa 11.1.2024 doručili žalovaní súdu, nespĺňalo náležitosti v zmysle § 363 CSP, pričom
rozsah, v akom sa rozhodnutie napadlo, mohli odvolatelia rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Podľa§ 373 ods. 4 CSP prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, mohli odvolatelia uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu. Podľa názoru žalobcu však neboli podmienky v zmysle § 366 CSP splnené. Hoci
žalovaní nemali žiadny zákonný nárok na bytovú náhradu. mohli právo na bytovú náhradu ako svoju
obranu v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť, čo však neurobili.4. Žalovaní 1/ a 2/ k vyjadreniu žalobcu uviedli, že sa pridržiavajú svojho odvolania, ktoré upresnili
podaním z 30.1.2024 na základe výzvy súdu a teda odvolanie je podané včas. Je pravda, že žalovaní

dlhujúnanájomnom,aletoibazdôvoduzlejsociálnejsituácie.SúdmáprepojenienaSociálnupoisťovňu
a ľahko sa presvedčí, že žalovaní sú v hmotnej núdzi. Aj napriek tomu uhradili na dlžnom nájomnom dňa
26.2.2024 čiastku 700 eur + 230 eur bežné nájomné. Takto po splátkach sa budú žalovaní snažiť uhradiť
zostávajúci dlh. Žalobca resp. jeho právnička zobrala uvedené na vedomie. Žalovaní týmto veciam
nerozumejú vzhľadom na ich vedomostnú úroveň a na zastupovanie advokátom nemajú finančné

prostriedky. To, že sa starajú o postihnuté maloleté dieťa je jeden z dôvodov, že by ich žalobca nemal
dať na ulicu, ale mal by im dať možnosť buď dať lehotu na uhradenie celého dlhu, alebo v prípade že
bude trvať na vyprataní, poskytnúť im bytovú náhradu. To, že ich žalobca exekučne vyprace na ulicu nie
je riešenie a vytvára následný ďalší právny problém, že budú bezdomovci, a to nie je v tejto dobe pre
spoločnosť prospešné. Súdne konania s nemajetnými a sociálne odkázanými ľuďmi sú nehospodárne.
Žalovaní sa zaväzujú že do decembra 2024 svoj dlh vyrovnajú a tiež budú hradiť bežné nájomné riadne

a včas. Prílohou vyjadrenia boli príjmové pokladničné doklady o úhrade žalobcovi sumy 700 eur (služby)
dňa 26.2.2024 a sumy 230 eur (nájom) dňa 26.2.2024.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich
doterajších ústnych a písomných vyjadrení v predmetnej veci. Úhrada časti dlhu žalovanými neznamená

automatické obnovenie nájomného vzťahu k predmetnému bytu, ktorého nájom dňa 30.11.2022 skončil.
Vymáhanie pohľadávok za neuhradené platby spojené s užívaním bytu bez nájomnej zmluvy je
predmetom samostatných konaní vedených na Okresnom súdu Trnava. Aktuálne stále žalovaní dlhujú
žalobcovi sumu cez 1.800 eur bez príslušenstva.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm.
m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie treba navzdory námietkam odvolateľov považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej
inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej
stránke.
7. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou

použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.

3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie
dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým a právnym záverom vedúcim k vyhoveniu žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vypratania
žalovaných 1/ a 2/ z predmetného bytu.

9. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že dokazovaním vykonaným na súde prvej
inštancie bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ užívali predmetný byt na základe Zmluvy o spoločnom

nájme bytu z 11.1.2021, neplnili si riadne svoje povinnosti vyplývajúce im z tejto nájomnej zmluvy, keď po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace neplatili nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu riadne a včas,
čímimvznikolnedoplatokvovýške1.152,46eur,zktoréhodôvodubolažalovaným1/a2/akonájomcom
daná žalobcom výpoveď z nájmu bytu písomne dňa 8.7.2022, doručená žalovanému 1/ dňa 13.7.2022 ažalovanej dňa 3.8.2022 (keď ju neprevzala v odbernej lehote, pričom sa preukázateľne dostala do sféry
jejdispozícieavrátilasažalobcovi).Výpovednálehotazačalažalovanýmplynúťdňa1.9.2022,anakoľko
žalovaní žalobcovi nepreukázali, že ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu boli v hmotnej núdzi z

objektívnych dôvodov, výpovedná lehota uplynula po troch mesiacoch ku dňu 30.11.2022. Po tomto
čase až do súčasnej doby užívajú žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt bez riadnej nájomnej zmluvy, teda bez
právneho dôvodu. Žalovaní 1/ a 2/ nepopreli skutkové tvrdenie žalobcu, že byt aj naďalej užívajú, preto
sa považuje za nesporné. V konaní nebolo preukázané, že by si žalovaní uplatnili na súde v zákonom
stanovenej lehote troch mesiacov neplatnosť výpovede, takže účinky danej výpovede nastali uplynutím

výpovednej lehoty. Žalovaní 1/ a 2/ boli povinní po skončení nájomného vzťahu výpoveďou byt vypratať,
odstrániť svoje hnuteľné veci v byte sa nachádzajúce a odovzdať žalobcovi ako prenajímateľovi, čo
preukázateľne neurobili ani po písomnej výzve žalobcu, ani po doručení žaloby. Z toho dôvodu, že
žalovaným bola daná platná výpoveď z nájmu bytu, na základe tejto výpovede doposiaľ predmetný
byt nevypratali, ale užívajú ho bez právneho dôvodu, súd prvej inštancie správne vyhovel žalobe,
a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť predmetný byt vypratať. Súd prvej inštancie mal za to, že ani

prostredníctvom § 3 ods. 1 O.z., nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu,
keďže žalovaní ani netvrdili, že existuje titul, ktorý by im svedčal k užívaniu predmetného bytu. V čase
podaniažaloby,anivčaserozhodovania,nemaližalovaníplatneuzavretúnájomnúzmluvunapredmetný
byt, a teda nemali platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť/predmetný byt bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho

žalobca ako správca majetku vlastníka bytu mal právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov
žalovaných do vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a preto
súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel. V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením poskytnutia
bytovej náhrady, žalovaní v konaní nepoužili poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu, súd prvej
inštancie sa napriek tomu zaoberal aj možnosťou bytovej náhrady, avšak nakoľko nájomný pomer bol

uzavretý na dobu určitú a zároveň v konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že by boli žalovaní v
hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, súd prvej inštancie správne rozhodol tak, že uložil žalovaným 1/
a 2/ povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v súlade
s § 232 ods. 3 CSP im určil primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd
sa s jeho závermi v plnom rozsahu stotožňuje.

10. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní nespochybňovali závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyprataniu
predmetného bytu (t. j. že nájom predmetného bytu im skončil uplynutím výpovednej doby a následne
byt už užívajú bez právneho dôvodu, z ktorého dôvodu sú povinní byt vypratať), nesúhlasili však
s rozhodnutím v časti o bytovej náhrade. Namietali, že súd prvej inštancie neprihliadal na hmotnú núdzu

žalovanýchanaskutočnosťževychovávajúduševnechorémaloletédieťa,kedymajúnároknanáhradný
byt. Dokazovaním bolo o.i. podľa nich zistené, že žalovaní sú v hmotnej núdzi, keď žalovaný 1/ je
zdravotne postihnutý a je poberateľom len invalidného dôchodku a žalovaná 2/ poberá opatrovateľský
príspevok na maloleté dieťa L. B., nar. X.X.XXXX, duševne choré maloleté dieťa navštevujúce základnú
školu 2 x v týždni, ostatné dni trávi v domácom prostredí. S poukazom na § 712a ods. 3 a 4 O.z. sú

názoru, že ak žalobca trvá na vyprataní žalovaných z predmetného bytu, je povinný podľa § 712a ods.
4 O.z. zabezpečiť žalovaným náhradný byt. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že budú zaviazaní
predmetný byt vypratať po zabezpečení im náhradného bytu.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ O.z. prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť
inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 3 a 4 O.z.: (3) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/
nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na
náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1

písm. d/ nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca
právo na prístrešie. (4) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý
sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery
prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt
môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt

mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného
bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
aspiUstanovenie § 712a OZ upravuje predpoklady, za ktorých má nájomca právo na bytovú náhradu, ktoré
korešpondujú s dôvodmi výpovede nájmu bytu.
Pri uplatnení výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, ak nájomca hrubo porušuje

svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho
časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa a tento nájomca preukáže, že je z
objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, má právo na náhradné ubytovanie. Tento stav hmotnej núdze
musí existovať (resp. pretrvávať) ku dňu, keď sa má nájomca z bytu vysťahovať. V iných prípadoch

pri uplatnení výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ O.z. nemá nájomca nárok na žiadnu
bytovú náhradu. Len z dôvodov hodných osobitného zreteľa má nárok na prístrešie. V § 712a ods.
4 O.z. je uvedené, že ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 a nájomca sa
stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery
prenajímateľa umožňujú, poskytne mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Ust. § 712a
ods. 4 O.z. nadväzuje iba na prvú vetu § 712a ods. 3 O.z., čo je zrejmé z toho, že v dispozícii hovorí

o prípadoch, keď náhradný byt patrí namiesto náhradného obytovania, ktoré zase patrí iba podľa prvej
vety § 712a ods. 3 O.z., a nie podľa druhej vety tohto ustanovenia.
Odvolací súd k námietkam odvolateľov v prvom rade uvádza, že sa nestotožňuje s ich názorom, že
v konaní pred súdom prvej inštancie bolo dokazovaním zistené, že žalovaní sú v hmotnej núdzi. Žalovaní
1/ a 2/ (riadne poučení v zmysle § 160 ods. 2 CSP o ich práve zvoliť si advokáta aj o možnosti obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci) v konaní na súde prvej inštancie vôbec nepožadovali poskytnutie bytovej
náhrady, iba odôvodňovali svoj dlh na nájomnom svojou nesolventnosť z dôvodu úhrady nákladov v
sume 2.500 eur na 2 pohreby v rodine, ďalej tým, že žalovaný 1/ je invalidným dôchodcom a jeho
družka – žalovaná 2/ dostáva opatrovateľský príspevok na ich duševne choré dieťa – mal. L. B.,
nar. X.X.XXXX, ktorý 2 x do týždňa navštevuje materskú školu a v ostatných dňoch sa o neho spolu

s družkou starajú v domácom prostredí. Na preukázanie svojich tvrdení o ich zlej sociálnej situácii
(napriek poučeniu podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.) nepredložili žiadne
dôkazy ani nenavrhli vykonanie žiadneho dokazovania. Možno teda uzavrieť, že na súde prvej inštancie
nepreukázali, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov ani nepreukázali dôvody hodné osobitného

zreteľa, preto súd prvej inštancie správne v súlade s § 712a ods. 3 veta druhá O.z. rozhodol, že žalovaní
1/a 2/ nemajú právo na bytovú náhradu. Správne tiež neaplikoval v predmetnej veci § 712a ods. 4 O.z.,
keďže tento nadväzuje iba na prvú vetu § 712a ods. 3 O.z. Súd prvej inštancie postupoval v súlade
s prejednacou a koncentračnou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno, ktoré

v danom prípade žalovaní neuniesli. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že bytovú náhradu
nebolo možné prisúdiť ani za použitia ust. § 3 ods. 1 O.z., najmä s poukazom na skutočnosť, že bývalým
nájomcom/žalovaným 1/ a 2/ by i tak medzičasom (i v prípade ak by im aj nebola daná platná výpoveď
z nájmu bytu) zanikol nájom predmetného bytu uplynutím dojednanej doby nájmu (nájom bol dojednaný
na dobu určitú od 1.12.2020 do 30.11.2023).

Odvolatelia v doplnení odvolania vytkli súdu prvej inštancie, že neprihliadol na ich hmotnú núdzu
a na skutočnosť že vychovávajú duševne choré maloleté dieťa, kedy majú nárok na náhradný byt,
a predložili Potvrdenie o návšteve školy – L. B., z 26.1.2024, v ktorom riaditeľka Spojenej školy, G.
X, E., potvrdila, že L. B., nar. X.X.XXXX, je žiakom ŠZŠI a navštevuje 1. ročník, vzdeláva sa podľa
C variantu a navštevuje školu 2 krát do týždňa po 1 hodine, tiež predložili lekársku správu M. A.,

pedopsychiatra, podľa ktorej má mal. L. B., nar. X.X.XXXX, výrazný mentálny deficit, trpí duševnou
zaostalosťou a enurézou neorganického pôvodu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimipreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná

výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali, ale ani len netvrdili splnenie niektorých z podmienok, za splnenia ktorých
zákon pripúšťa novoty v odvolacom konaní. V dôsledku toho už na nové, až v odvolaní uvádzané
skutkové tvrdenia a navrhnuté dôkazy (potvrdenie o návšteve školy a lekárska správa), nebolo možné

zo strany odvolacieho súdu prihliadať.
Pokiaľ žalovaní v odvolacom konaní (po uplynutí odvolacej lehoty) uviedli, že súd má prepojenie na
Sociálnu poisťovňu a ľahko sa presvedčí, že žalovaní sú v hmotnej núdzi, odvolací súd k tomu uvádza,
že súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami nedopadajúcimi
na daný prípad). Proces dokazovania je v CSP vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade.

11. Žalovaní v odvolaní vo vzťahu k náhrade trov konania uviedli, že je nespravodlivé a v rozpore s
dobrými mravmi, ak človek nemá finančné prostriedky na prežitie a prichádza o strechu nad hlavou z
dôvodu hmotnej núdze, aby hradil trovy konania, ktoré konanie nemuselo byť ak by žalobca vyhovel
žiadosti žalovaných a poskytol žalovaným splátkový kalendár, ktorým by tak mohli postupne nedoplatok

na nájme uhradiť. Ďalej uviedli, že v súčasnosti žalovaný 1/ rokuje s primátorom Mesta E. o možnosti
splátok. Žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd nepriznal žiadnej strane náhradu trov konania nie len
odvolacieho ale celého konania.
Odvolací súd túto námietku posúdil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP, spočívajúce v hmotnej núdzi žalovaných. Vo vzťahu

kprvostupňovémukonaniuvšakplatíužuvedené,tedažežalovanínasúdeprvejinštancienepreukázali,
že sú v hmotnej núdzi, preto bol odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že tu nebol dôvod
na aplikáciu ust. § 257 CSP.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd

konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú

vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,

uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať
za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,

urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998). Na skutočnosti, ktoré žalovaní uviedli až po uplynutí lehoty na podanie
odvolania, nebol odvolací súd oprávnený prihliadať a zároveň nemal povinnosť vo svojom rozhodnutí

uvádzať dôvod, pre ktorý na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3Obdo/25/2016, sp. zn. 3Obdo/22/2016).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi,tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe vyhovel.

13. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej
správnostipotvrdil,čosatýkaloajvecnesprávnehorozhodnutiaonáhradetrovprvoinštančnéhokonania
plne úspešného žalobcu, ktorému podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala
plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,

ktorá vo veci úspech nemala (žalovaní 1/ a 2/), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko
ani v odvolacom konaní žalovaní nepreukázali, že sú v hmotnej núdzi.

15. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.(§ 160 ods. 2 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)