Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200749
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, XXX XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení advokátom Mgr. Ondrej Barna, so sídlom
Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému F. G. E., H., I. J.: F., H.,

I. I. K. J. X, XXX XX E., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium
Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o
zdržaniesavýkonuzáložnéhopráva,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPoprad,č.k.
17Csp/18/2020-373 zo dňa 19. augusta 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Csp/18/2020-427
zo dňa 18.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení
záložného práva č. M. M. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej sú nehnuteľností nachádzajúce sa v k. ú. D.

- zapísané na LV č. XXXX na C. G. C. N. D. a to:
byt č. XX vo vchode XX J. X. poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici C. F.
D., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX nachádzajúci
sa na pozemku parcela reg. N. D. O. XXX F. podiele 6286/186376, spoluvlastnícky podiel na pozemku
parcela reg. N. D. O. XXX o výmere 256 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 6286/186376,

- zapísané na LV č. XXXX na C. G. C. N. D. a to:
byt č. X F. F. XX J. X. poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX J. P. K. F. D., podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX nachádzajúci sa na pozemku
parcela reg. N. D. O. XXX v podiele 505/8514, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela reg. N. D. O.
XXX o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 505/8514.

II. Priznáva žalobcom v 1./ a 2./ rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka,
podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 151b ods. 1, 2, 3 a 4,
podľa § 151c ods. 1 a 2, podľa § 151d ods. 1, 2 a 3, podľa § 151e ods. 1, 2 a 5, podľa § 151j ods. 1,

2 a 3, podľa § 565 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní žiadali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva podľa zmluvy č. M. XXXXXXX-XX M. Q. XX.XX.XXXX o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obci D., katastrálne
územie D.. C. G. D. - katastrálny odbor:
1. na LV č. XXXX. a to:
- byt č. XX, F. XX, J. X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici
C. v podiele 1/1

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX,
postavený na pozemku - parcele R. D. O. XXX, v podiele 6286/186376.
- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D.. O. XXX o výmere 256 m2 druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX postavený, v podiele 6286/186376
2. Na LV č. XXXX, a to:
- byt č. X, F. XX, J. X poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX J. P. K. v podiele 1/1

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX,
postavený na pozemku-parcele R. pare. č. XXX, v podiele 505/8514,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D. O. XXX o výmere 204 m2 , druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie. na ktorom je bytový dom súp. č. XX postavený v podiele 505/8514.

4. V predmetnom konaní žalobcovia v 1. a 2. rade nenamietali platnosť zmluvy o úvere z 01.06.2015,
ani platnosť zmluvy o zriadení záložného práva z 01.06.2015. Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali
na neprijateľnosť niektorých zmluvných dojednaní v zmluve o úvere, ktoré nespôsobujú absolútnu
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

5. Podstatným v konaní boli skutkové tvrdenia strán sporu o čom, že v súčasnosti žalobcovia v 1. a 2.
rade uhrádzajú mesačne splátky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prostriedky procesného útoku
žalobcov v 1. a 2. rade spočívajúce v tvrdení ochrany obydlia žalobcov v 1. a 2. rade.

6. Nebolo sporné, že v minulosti počas trvania úverového vzťahu boli žalobcovia v 1. a 2. rade v

omeškaní s úhradou splátok úveru. Z výpisu splátok je zrejmé omeškanie so splátkou splatnou v
novembri 2016. Žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť úveru až 15.01.2018, uvedený postup žalovaného
je v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia môže veriteľ použiť právo
žiadať zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, keď je to dohodnuté, v
prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu v bode 5.1. zmluvy o úvere.

7. Za daných okolností súd prvej inštancie konštatoval, že na strane veriteľa vyhlásenie okamžitej
splatnostiúveru15.07.2018jevrozpores§565Občianskehozákonníkaačl.5.1.zmluvyoúvere.Pokiaľ
na základe splatnosti celého úveru žalovaný pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej
dražby bez toho, aby bol splatný celý dlh žalobcov v 1. a 2. rade, realizácii záložného práva nemožno

poskytnúť právnu ochranu.

8. Ďalej treba uviesť, že pokiaľ žalovaný ako veriteľ považoval vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru
za platné, mohol žiadať od žalobcov v 1. a 2. rade splatenie celého zostatku úveru. Predmetné právo,
pokiaľ by žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania v konaní, je premlčané dňom 16.07.2021

(trojročná všeobecná premlčacia doba). Nie je zrejmé, žeby žalovaný ako veriteľ v súdnom konaní žiadal
od žalobcov v 1. a 2. rade zaplatenie zostatku úveru. Ak žalovaný ako záložný veriteľ vo vyhlásení podľa
§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uplatnil pohľadávku, ktorej základ spočíva v neprijateľnosti
zmluvnejpodmienky,alebopohľadávky,kuktorejjeprávopremlčané,dochádzakporušeniuustanovenia
§ 7 ods. 2 zákona, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedená právna vada umožňuje domáhať sa neplatnosti
dobrovoľnej dražby, pretože neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka, resp. záložcu,
od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

9. Zo zmluvy o úvere boli refinancované úvery uvedené v čl. 3 časť žalovaného zmluvy o úvere:

- veriteľa voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 56.006,06 eur bude prevedená
na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
- F. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 6.408,67 eur bude prevedená na účet
č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX F. výške 3.014,95 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX
- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 2.420,-- eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX
- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 556,17 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX
- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 4.299,96 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX

- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 5.104,55 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX
- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 2.370,-- eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX,
pričom žalovaný v konaní predložil zmluvy č. X, X, X, X, nepredložil zmluvy č. X, X, X, X, teda súd
prvej inštancie nemohol posúdiť ani, či úverom boli refinancované poskytnuté úvery na základe platných

úverových zmlúv, či úvery sú bezúročné a bez poplatkov, či nie.

10. Platnosť zmluvy o úvere žalobcovia v 1. a 2. rade nespochybnili, namietali neprijateľnosť niektorých
zmluvných dojednaní. Žalobcovia v 1. a 2. rade nespochybnili ani platnosť záložnej zmluvy. Je potrebné
zohľadniť, že žalobcovia v 1. a 2. rade v súčasnosti riadne splácajú splátky dohodnuté v zmluve o úvere.

11. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne
a včas splnená. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je v zmysle § 151j ods. 1

Občianskeho zákonníka aj predaj zálohu na dražbe postupom upraveným v zmysle zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ oprávnený za zákonom stanovených
podmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom, resp. iným nezávislým
tribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide
o exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je vykonávaná súdom, ale samotným

veriteľom (podnikateľom). V takýchto prípadoch výkonu záložného práva prípadné otázky súvisiace s
existenciou, či výškou pohľadávky posudzuje samotný záložný veriteľ, ktorý má na výkone záložného
práva finančný záujem. Práve v takýchto prípadoch dochádza k nezohľadňovaniu tak možností na
opätovné splácanie dlhu, ako ani závažných okolností, akými sú napríklad ochrana obydlia, či nekalé
obchodné praktiky. Pre záložných veriteľov je v takýchto prípadoch rozhodujúcim, že dlžník si riadne

neplní, resp. vôbec neplní svoje povinnosti, a preto je daný dôvod na výkon záložného práva. Výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa môže dotknúť obydlia záložcu. Právo na rešpektovanie
obydlia je upravené v Ústave SR a rovnako v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle
čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu

do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať
principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných
zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v
príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu
zo dňa 13.5.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.). Podľa odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ z 10.

septembra 2014 v veci C 34/13 K. N. proti SMART Capital, a.s.. o.i. Pokiaľ ide o primeranú povahu
sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom
výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a
jeho rodiny. Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz,
EU:C:2013:164), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto

zmysleuzneseniepredseduSúdnehodvoravoveciSánchezK.aH.S.,EU:C:2014:1388,bod11).Vtejto
súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann
v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). V práve

Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny
súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a
jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko.12. Proporcionalita, primeranosť zásahu do základných práv znamená, že možno zasiahnuť do práva
na súkromie len v tom prípade, keď je to nevyhnutné, ak za daných okolností nie je možné dosiahnuť
legitímny cieľ inak a pri dodržaní princípov demokratickej spoločnosti. Kritériu nevyhnutnosti zásahu do

práva na súkromný život zodpovedá zásada primeranosti.

13. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný
časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho
zabezpečovacej funkcie. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania

záložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je
namieste otázka, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne
predajom založenej veci (porov. PL ÚS 23/2014),/ viď vyslovený právny názor v uznesení KS Prešov
22Co/38/2019/.

14. Vo veci dochádza ku konfliktu dvoch práv a to práva žalovaného požadovať od žalobcov v 1. a 2.

rade ako dlžníkov splanenie dlhu, pričom je pravdou, že v minulosti sa žalobcovia v 1. a 2. rade omeškali
s plnením niektorých splátok, no v súčasnosti úver riadne splácajú a práva žalobcov v 1. a 2. rade ako
dlžníkov a fyzických osôb, ktoré majú právo na ochranu obydlia.

15. Súd prvej inštancie sa zaoberal konfliktom týchto dvoch práv, pričom posudzoval primeranosť výkonu

záložného práva v dobrovoľnej dražbe cez prizmu dobrých mravov.

16. Je zrejmé, že v byte na ulici C. fyzicky bývajú žalobcovia v 1. a 2. rade a v byte na ulici K., ktorý
je vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade (k tomu odvolací súd poznamenáva, že z obsahu vyplýva, že
výlučnou vlastníčkou bytu č. X je iba žalobkyňa v 2. rade č.l. 12 spisu), bývajú syn žalobcov v 1. a 2. rade

s priateľkou a 2 mal. deťmi. I keď v byte na ul. K. nebývajú priamo žalobcovia v 1. a 2. rade, z vykonaného
dokazovania o príjme syna žalobcov v 1. a 2. rade je nepochybne zrejmé, že nie je reálne možné, aby
si syn žalobcov v 1. a 2. rade pre svoju rodinu zabezpečil iné bývanie, napr. využijúc hypotekárny úver.
Vzhľadom na jeho príjem mu žiadny peňažný ústav neposkytne hypotéku, ani nie je reálne možné, aby
bol spôsobilý splácať splátky úveru najmä zohľadňujúc cenu základných životných potrieb a to najmä v

súčasnosti v období zdražovania potravín, energií.

17. Žalobcovia v 1. a 2. rade podľa názoru súdu prvej inštancie osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné
zabrániť tomu, aby došlo k výkonu záložného práva.

18. Súd prvej inštancie musel venovať pozornosť prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť
slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný
a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 Dohovoru, ale aj právo každého na zachovanie ľudskej
dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 Ústavy. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je
žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do vlastníckeho práva

k rodinnému domu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcov. Výkon záložného práva ako
každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.
Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s

dobrými mravmi vyplýva tiež z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Súd prvej inštancie za daných podmienok žalobe vyhovel, keď žalobcovia v 1. a 2. rade mali
jediný prostriedok ochrany, a to podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva a túto žalobu súd
prvej inštancie vo vzťahu k obom bytom - predmetom záložnej zmluvy považoval za dôvodnú.

19. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným
žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konštatoval, že o výške trov
konania rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.20. Opravným uznesením č.k. 17Csp/18/2022-427 zo dňa 18.10.2023 súd prvej inštancie opravil
záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad:
I. O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/18/2020 z 19.08.2022 tak,

že správne znie:
„Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcov: 1/
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, XXX XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Ondrej Barna, so sídlom
Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému F. G. E., H., I. J.: F., H., I. I.

K. J. X, XXX XX E., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, o zdržanie sa výkonu
záložného práva“
Súd prvej inštancie však znova pochybil, pretože právny zástupca žalobcov nie je JUDr. Ondrej Barna,
ale Mgr. Ondrej Barna.

21. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie podľa ust. § 224 CSP s tým, že v záhlaví rozsudku došlo
k zrejmej nesprávnosti týkajúcej sa obchodného mena žalovaného a titulu právneho zástupcu žalobcu.

22. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. V úvode odvolania poukázal na procesnú,
právnu a hmotnoprávnu neprípustnosť meritórneho výroku o zdržanie sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou na časovo neobmedzené obdobie. Jedným z najzásadnejších nedostatkov
rozsudku tak predstavuje už samotný výrok I., ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zdržať sa výkonu záložného práva. Meritórny výrok v uvedenom znení je podľa názoru
žalovaného z procesnoprávneho a hmotnoprávneho hľadiska neprípustný a postačuje nanajvýš ako
formulácia pre účely nariadenia predbežného opatrenia. Z vecno - právneho charakteru záložného

práva totiž vyplýva jeho pôsobnosť erga omnes. Z jeho akcesorickej povahy zároveň vyplýva závislosť
od vzniku a trvania pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo teda predpokladá existenciu
platne vzniknutej pohľadávky, ku ktorej je právom akcesorickým a bez ktorej nemôže existovať. V tejto
súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 29Odo/563/2003-29.
Ideotzv.subsidiárnyzdrojuspokojeniapohľadávkyzáložnéhoveriteľavprípadejejriadnehoavčasného

nesplácania dlžníkom. Obsahom záložného práva je oprávnenie veriteľa, aby záložca až do zročnosti
zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca v dispozícii s predmetom záložného práva nie je
obmedzený. Záložné právo má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Zo súvisiacich listinných
dôkazov ako aj tvrdení prezentovaných žalobcami priamo v žalobe vyplýva, že ich zabezpečená
pohľadávka zo zmluvy o úvere nebolo riadne a včas splácaná. Za daného skutkovo – právneho

stavu tak podľa názoru žalovaného nemôže konajúci súd vo veci samej uložiť povinnosť žalovanému
ako záložnému veriteľovi zdržať sa bez akéhokoľvek časového obmedzenia výkonu záložného práva,
ktoré je podporným zdrojom uspokojenia existujúcej splatnej pohľadávky. Nemožno pritom prehliadnuť
skutočnosť, že záväzok žalobcov ako dlžníkov predstavoval ku dňu začiatku výkonu záložného práva
dobrovoľnú dražbou sumu presahujúcu 70.000,- eur. V nadväznosti na to mal žalovaný za to, že

výrok formulovaný súdom prvej inštancie je neprípustný pre účely meritórneho rozhodnutia vo veci
samej. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a je výsledkom nesprávneho procesného postupu
súdu prvej inštancie. Nesprávnosť rozhodnutia, ktorým bola veriteľovi uložená časovo neobmedzená
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bola judikovaná viacerými rozhodnutiami Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, z ktorých poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 29.01.2019 sp.zn. 8Cdo/147/2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25.04.2019 sp.zn. 5Cdo/113/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 26.08.2019 sp.zn. 2Cdo/36/2019, z ktorých citoval. Na vyššie uvedené podľa názoru žalovaného
nadväzuje aj neprijateľnosť odôvodnenia rozhodnutia tým, že v prejednávanom prípade by bol výkon
záložného práva v rozpore s dobrými mravmi a v nesúlade s princípom proporcionality. V súvislosti

so zachovaním princípu proporcionality poukázal žalovaný na skutočnosť, že žalobcovia mali viacero
možností ako predísť výkonu záložného práva. V prvom rade boli žalobcovia upozornení na omeškanie
a možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Je síce pravdou, že žalobcovia po vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru úver splácajú, no ide len o dobrovoľné splátky bez akejkoľvek dohody alebo uznania
záväzku, ktoré by ďalej zabezpečovali pohľadávku žalovaného. Splácanie je zároveň zjavne iba

podmienené už začatým výkonom záložného práva. Žalobcovia svoju pohľadávku neuznávajú čo
preukázali aj v priebehu tohto konania, keď rozporujú pohľadávku a vznášajú voči nej viacero námietok.
Zároveň žalovaný uviedol, že žalobcom ponúkol niekoľko návrhov zmierlivého riešenia, ktorými by
sa žalobcovia vyhli nútenému výkonu záložného práva. O pokusoch mimosúdneho riešenia žalovanýinformoval aj súd v podaní zo dňa 29.09.2020. V priebehu nasledujúcich 2 rokov boli žalobcom
predložené viaceré návrhy, ktoré by predišli výkonu záložného práva. Súčasťou návrhov bola možnosť
úver splácať splátkami v pôvodnej, v zmluve dojednanej výške, spolu odpustením časti príslušenstva

pohľadávky (riadnych úrokov a úrokov z omeškania vo výške viac ako 11 tisíc eur). Žalobcovia sa
ani k takto pre nich výhodnému návrhu nevyjadrili preto nie je možné naplniť zmysel a cieľ záložného
práva povolením splátok. Súčasná situácia, za ktorej žalobcovia iba dobrovoľne uhrádzajú dlžnú sumu
čiastočnými plneniami nie je pre žalovaného do budúcna udržateľná. V prípade potvrdenia rozsudku
by žalobcom nič nebránilo prestať splátky uhrádzať. Uvedené podporuje aj aktuálne konanie žalobcov,

ktorí bezprostredne po vydaní rozsudku uhradili platbu o 100,- eur nižšiu ako pri platbách do vyhlásenia
rozsudku. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonom prikázaným,
legálnym prostriedkom uspokojenia veriteľa v prípade záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy.
Predaj zálohu, ktorý na zabezpečenie svojej pohľadávky ponúkli žalobcovia, je tak pre žalovaného ako
aj žalobcov najprimeranejším spôsobom úhrady pohľadávky (okrem dohody o splátkach, ktorá bola
žalobcom ponúknutá, a ktorú odmietli). Vymáhanie pohľadávky formou exekučného konania, na ktoré

nepriamo poukazuje súd prvej inštancie, nie je v prospech spotrebiteľa a je nehospodárne tak pre
žalovaného ako aj pre žalobcov, ktorých pohľadáva by sa v tomto prípade navýšila približne o sumu
20,000,- eur, ktorá by pozostávala z trov súdneho a exekučného konania.

23. K otázke ochrany obydlia záložcu zabezpečujúceho nesplácanú pohľadávku žalovaný uviedol, že

samotné obydlie nie je prekážkou výkonu záložného práva a v plnom rozsahu sa stotožnil a poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/144/2019 – 171 zo dňa 17.07.2019, z ktorého citoval:
„Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého
slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli konštatované ako rozporné s
Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou,

keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa
na to, či sa jedná o obydlie žalobcu alebo nie. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak,
že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z
nálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do
obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu

a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na
dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001).“
Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. V

danom prípade sú predmetom záložného práva nehnuteľnosti. Žalobca si pri uzatváraní Zmluvy bol
vedomý toho, že v prípade, ak nebude plniť svoje povinnosti plynúce z úverového vzťahu ako hlavného
záväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom (t.j. najmä ak nebude uhrádzať pohľadávku v
dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas), môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
(t.j. požadovať splatenie pohľadávky jednorázovo) a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky

výkonom záložného práva.

24. Následne poukázal na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 23/14, na uznesenie
KrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/393/2016zodňa14.09.2016auznesenieKrajskéhosúdu
v Nitre sp.zn. 12CoCsp/22/2021 zo dňa 13.07.2021 a konštatoval, že dobrovoľná dražba sa odvíja od

predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku.
Ochrana obydlia dlžníka, ktorý popiera svoju pohľadávku a nereaguje na pokusy veriteľa o urovnanie
iným spôsobom nemôže byť prekážkou zákonného výkonu záložného práva. Následne žalovaný
namietal, že odôvodnenie súdu prvej inštancie, v ktorom uvádza, že v prípade uplatneného premlčaného
práva ide o neexistujúcu pohľadávku je v priamom rozpore so zákonom a súd si tu protirečí aj s vlastným

výrokom v bode 37 rozsudku. Nie je pravdivé tvrdenie, že premlčaná pohľadávka je neexistujúca (len
sa mení na naturálnu pohľadávku), takže nedochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách a zároveň je v zmysle ustanovenia §151j ods. 2 Občianskeho zákonníka
(na ktorý poukazuje súd v bode 37) možné vykonať záložné právo aj pre premlčanú pohľadávku (čím
žalovaný netvrdil, že by pohľadávka bola premlčaná). Súd prvej inštancie tak priznal účinky preklúzie

(zánik pohľadávky) premlčaniu, s čím sa žalovaný v žiadnom prípade nestotožnil. V tomto smere
žalovaný poukázal na druhú časť prvej vety ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka: „Premlčané
právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods.
2 tým nie je dotknuté“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci aj v tom, že začatie výkonu záložného práva nemá za následok spočívanie plynutia
premlčacej doby. Zápis výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného
práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, prípadne oznámenie začatia výkonu záložného práva

sa považuje v súlade s § 112 OZ za uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 250/2011-30
zo dňa 08.12.2011 a ustanovenie § 151l ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Registrácia oznámenia
o začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné začatie výkonu záložného práva a ide zároveň
o uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného

práva, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe.
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/220/2018. Opačný
výklad by neprimerane zaťažoval nielen veriteľa, ktorý by pri zabezpečených pohľadávkach, ktoré nie
sú v nepatrnej hodnote, musel vynakladať neprimerané finančné prostriedky nielen na samotný výkon
záložného práva, ale aj náklady na vedenie súdneho sporu o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky,
ale navyšoval by neprimerane aj samotný dlh úverových dlžníkov. Zároveň žalovaný uviedol, že ako

záložný veriteľ nemohol počas platnosti neodkladného opatrenia riadne svoje záložné právo vykonávať,
a to práve v dôsledku konania žalobcov. Preto zastával názor, že prípadnú námietku premlčania
vznesenú zo strany žalobcov treba považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a súd prvej
inštancie by ani na takto vznesenú námietku premlčania nemal prihliadať. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20.04.2011 sp.zn. ÚS 176/2011 a obdobne na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.02.2017 sp.zn. 5Obo/2/2015 a 5Obo/16/2015. Žalovaný predložil
zmluvy, ktoré sa podarilo dohľadať. Nenesie dôkazné bremeno žalobcov a minimálne s ohľadom na
zásadu kontradiktórnosti konania, rovnosti zbraní a práva na spravodlivé súdne konanie nik, a to
ani súd nemôže žalovaného nútiť, aby pomáhal žalobcovi obhájiť svoje žalobné tvrdenia a návrhy.
Teoretická bezúročnosť a bezpoplatkovosť refinancovaných úverov, z ktorých refinancované úvery

poskytnuté žalovaným predstavovali len 29% hodnoty čerpaných prostriedkov nemá vplyv na výšku
záväzku žalobcov zo zmluvy o poskytnutí úveru „T. D.“ O. P. XXXXXXX-XX, ktorú žalobcovia uzatvorili
dňa 29.05.2015 so žalovaným. Účel, na ktorý žalobcovia využili poskytnuté finančné prostriedky v tomto
prípade najmä vyplatenie ich pohľadávok je čírou individuálnou požiadavkou žalobcov, ktorá bola
pretavená do textu zmluvy. Žalovaný v takomto prípade neskúmal či klienti uhrádzajú pohľadávku,

ktorá je platná ani neoveroval správnosť výšky takejto pohľadávky. Stanovenie toho ako a kam žiadali
žalobcovia uhradiť jednotlivé časti čerpanej sumy respektíve aké pohľadávky a v akej výške žiadali
uhradiť je potrebné jednoznačne považovať za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Preto
žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil
tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v plnom rozsahu alebo v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Vyjadrenie zo strany žalobcov k odvolaniu podané nebolo.

26. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s opravný uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379
a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a zistil,
že odvolanie žalovaného je dôvodné aj keď čiastočne z iných dôvodov ako je uvedené v odvolaní.

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).29. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená.

30. Z výsledkov vykonaného dokazovania a obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v žalobe, ktorá bola

doručená Okresnému súdu Poprad dňa 06.03.2020 namietali, že nehnuteľnosti, u ktorých žiadajú zdržať
sa výkonu záložného práva sú ich jediným obydlím tak ich ako ich syna a 90-ročnej matky, ktorá je
ležiaca.Zároveň,ženiesúvomeškanísožiadnousplátkouasplátkysplácajúpodľapodmienokvzmluve
keď sumu, ktorú im vyčíslil žalovaný vo výške 76.049,52 eur vyplatiť naraz nie sú schopní. Boli si
vedomí porušenia povinnosti pri splácaní mesačných splátok, ale podľa ich názoru to nie je dôvod, aby

prišli o obydlie. Namietali spotrebiteľský charakter zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a následne namietali neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere zo dňa 01.06.2015.
Neprijateľné zmluvné podmienky zhrnuli na č.l. 221 a nasledujúcich spisu. Jednalo sa o vyjadrenie
žalobcov s návrhom na zmenu žaloby. K podmienkam, ktoré považovali žalobcovia za neprijateľné
poukázali na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 10C/4/2014 zo dňa 17.01.2018, v ktorom súd

určil množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, medzi ktorými je aj poplatok za poskytnutie úveru,
ktorého ekvivalentom je v prípade žalobcov servisný poplatok. Rovnako je v tomto rozsudku definovaná
aj neprijateľnosť poplatku za upomienky a zmluvnú pokutu, pričom túto sankciu účtuje žalovaný aj
žalobcom.Poukázaliajnažalovanýmdoloženéoznámenieovyhláseníokamžitejsplatnostiúveru,podľa
ktorého žalovaný účtuje pokutu za porušenie obchodných podmienok práve vo výške 331,- eur. Za

neplatné dojednanie považovali žalobcovia aj poplatok za zmenu zmluvných podmienok a iné úkony
súvisiace s úverom vyvolané klientom vo výške 99,- eur. Mali za to, že tak široké a neurčité vymedzenie
zmluvnej podmienky nie je možné akceptovať ani z pohľadu klasickej civilistiky. Z tohto ustanovenia nie
je možné zistiť, kedy by si tento poplatok žalovaný už neúčtoval. Prakticky by ho totiž mohol účtovať vždy
vtedy, keď by došlo k akejkoľvek požiadavke alebo k úkonu s úverom. Napríklad za vyčíslenie zostatku,

za jednotlivé účtovanie platieb, za zaslanie kópie zmluvy a podobne. Nerovnováha medzi stranami
zmluvy pokiaľ ide o tieto zmluvné podmienky podľa názoru žalobcov je jednoznačne v neprospech
žalobcovakospotrebiteľov.Zároveňnamietalibezúročnosťabezpoplatkovosťskoršíchrefinancovaných
úverov s tým, že nebolo doposiaľ zistiteľné koľko na všetky refinancované úvery zaplatili, teda, že
záväzok, ktorý mala zabezpečovať záložná zmluva reálne neexistuje. Namietali, že samotná záložná

zmluva je neplatným právnym úkonom zabezpečujúcim neexistujúci záväzok čo by malo byť v konaní
na základe žalovaným doložených dôkazov preukázané. Boli toho názoru, že záložná zmluva má vady
vedúce k jej neplatnosti z dôvodu, že nezabezpečuje záväzok v takom rozsahu ako je v nej uvedené
respektíve, že zabezpečuje neexistujúci záväzok. Preto mali za to, že ich nehnuteľnosti nemôžu byť
zaťažené záložným právom a žiadali určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti 6 zmluvná pokuta

v znení tak ako je to uvedené na č.l. 222 spisu. Žiadali určiť i neprijateľnosť zmluvnej podmienky poplatok
za zmenu podmienok a iné úkony súvisiace s úverom vykonané klientom 99,- eur, servisný poplatok
vo výške 1.018,50 eur a poplatok za upomienku sú tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň
žiadali určiť, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcov nie sú zaťažené záložným právom.
Súd prvej inštancie síce nepripustil zmenu žaloby tak ako žiadali žalobcovia, ale s odvolaciemu súdu

z neznámych dôvodov nezobral do úvahy celé toto podanie, na ktoré odkazovali žalobcovia aj neskôr
a ktoré bolo aj ich vyjadrením k vyjadreniu žalovaného. Už na pojednávaní dňa 21.09.2021 na č.l.
155 spisu žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali neprijateľnosť zmluvných
podmienok, a to konkrétne poplatok za poskytnutie úveru v časti A vo výške 1.419,64 eur, taktiež bod6 zmluvnú pokutu a bod 7 servisný poplatok vo výške 1.018,50 eur respektíve poplatky za upomienky,
ktoré boli tiež už vyhlásené za neprijateľné. Rovnako poukázali na to, že podľa bodu B úveru sa mohli
refinancovať skoršie zmluvy, ktoré sú podľa názoru žalobcov bezúročné a bez poplatkov. Namietali, že

tieto zmluvy nemajú. Už tu namietali aj neplatnosť záložnej zmluvy, keď nezabezpečuje platný záväzok
a rozpor s dobrými mravmi.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa týmito
neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmluve, keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah keď tieto

žalobcovia namietali. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon upravuje
zákaz používania neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedený zákaz platí kontinuálne napriek zmenám
právnej úpravy (§ 40 ods. 2 písm. a/, b/ Zákona č. 257/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 2
písm. c/ Zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Rozsudok ukladajúci zákaz vykonať proces
na domoženie sa plnenia z neprijateľnej podmienky predstavuje naplnenie ochrany pred porušením
takéhoto zákazu. Je tiež naplnením cieľa podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Smernice 93/13 EHS,

aby spotrebiteľ nebol postihnutý stratou obydlia v dôsledku použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky
(C-598/21, výrok i.f). Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.4Cdo/149/2020,2Cdo/110/2021,zktorýchvyplýva,žedôvodomneplatnostidobrovoľnej
dražby bola veriteľom nesprávne uvedená výška vymáhanej pohľadávky. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 01.06.2015).

32. Súd prvej inštancie sa zaoberal vyhlásením okamžitej splatnosti úveru a konštatoval, že pokiaľ
by žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania v konaní je premlčaná dňom 16.07.2021.

Odvolací súd má za to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia skutočne vzniesli námietku premlčania
prostredníctvom svojho právneho zástupcu na č.l. 330, kde právny zástupca žalobcov uviedol, že
k dnešnému dňu je hlavný záväzok premlčaný v celom rozsahu. Keďže od vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru dňa 15.07.2018 na č.l. 107 spisu žalovaný neinicioval konanie o zaplatenie pohľadávky.
Podľa názoru odvolacieho súdu tento prejav jasne možno považovať za vznesenie námietky premlčania,

keďže právny zástupca žalobcov uvedené premlčanie konštatuje aj odôvodňuje tým, že konanie nebolo
iniciované pravdepodobne na základe presvedčenia žalovaného, že nikdy by nedostal pohľadávku
v takej sume cestou súdu ako by ju dostal z výťažkov dražby. Súd prvej inštancie konštatuje, že
pohľadávka je premlčaná dňom 16.07.2021 a jej základ spočíva v neprijateľnosti zmluvnej podmienky
s tým, že dochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona, pretože záložný veriteľ uplatnil

pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Súd prvej inštancie správne konštatuje, že uvedená právna vada umožňuje domáhať sa neplatnosti
dobrovoľnej dražby, pretože neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka respektíve
záložcu, ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.
Z uvedeného však nevyplýva aké neprijateľné zmluvné podmienky mal súd prvej inštancie na mysli.

Iba v bode 45 hovorí o tom, že z výpisu splátok je zrejmé omeškanie so splátkou splatnou v novembri
2016. Žalovaný mal vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru až 15.01.2018. Uvedený postup žalovaného mal
byť podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. S týmto
názorom však žalovaný nesúhlasil a podrobne popísal prečo má ísť o vyhlásenie okamžitej splatnosti
až od splátky splatnej 15.01.2018.

33. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I.ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009)

34. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Aj táto
odvolacia námietka bola naplnená.

35. Vo veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy nedostatočne vyhodnotil a zo zistených skutočností vyvodil i nesprávny právny

záver.

36. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo
na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre

procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, a II.ÚS 251/03). Podľa

ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a
zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry

ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá

všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.
Porušenímuvedenéhoprávastranysporunajednejstraneapovinnostisúdunastranedruhej, sa strane
sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

37. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I.ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu

nie je riadne odôvodnené (k tomu porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 4Cdo/125/2019, 4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018,
či rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 559/2018, II.ÚS 120/2020, I.ÚS
235/2020).

38. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezaujal k odvolacím súdom konštatovaným relevantným
právnym otázkam a skutkovým zisteniam dostatočne zrozumiteľné a právne obhájiteľné stanovisko.
Okrem toho sa dopustil súd prvej inštancie aj ďalších pochybení, ktoré odvolací súd popíše nižšie:
v bode 42 odôvodnenia súd prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní žiadali, aby
súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy č. M. XXXXXXX-XX

M. Q. XX.XX.XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese D., obci D., katastrálne územie D.. C. G. D. - katastrálny odbor:
1. na LV č. XXXX. a to:
- byt č. XX, F. XX, J. X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici
C. v podiele 1/1

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX,
postavený na pozemku - parcele R. D. O. XXX, v podiele 6286/186376.
- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D.. O. XXX o výmere 256 m2 druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX postavený, v podiele 6286/1863762. Na LV č. XXXX, a to:
- byt č. X, F. XX, J. X poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX na ulici K. v podiele 1/1
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX,

postavený na pozemku-parcele R. D.. č. XXX, v podiele 505/8514,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D. O. XXX o výmere 204 m2 , druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie. na ktorom je bytový dom súp. č. XX postavený v podiele 505/8514.

39. Odvolací súd v bode 1 odôvodnenia presne uvádza ako súd prvej inštancie rozhodol pričom aj čo sa

týka bytu č. XX aj čo sa týka bytu č. X chýba podiel 1/1 na správnu identifikáciu vlastníctva k uvedeným
bytom. Teda súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto výrokom rozhodol ultra petitum. Zároveň súd prvej
inštancie v bode 18 konštatuje, že z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na C. G. C. N. D. vyplýva,
že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX vo vchode XX J. X. poschodí v
bytovom dome XXX, ktorý sa nachádza na pozemku U. parcela registra R. D. O. XXX o výmere 25 m2
– zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení domu,

príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v rozsahu 6286/186376.

40. Z bodu 19 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že z listu vlastníctva č. XXXX
vedeného na C. G. C. N. D. súd zistil, že žalobkyňa v 2/ rade je výlučná vlastníčka bytu č. X F. F. XX J. X.
poschodí v bytovom dome súp. č. XX na pozemku parcela registra R. D. O. XXX a podielu priestoru na

spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, príslušenstva, spoluvlastnícky podiel k pozemku
rozsahu 505/8514.

41. Teda žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX a výlučne žalobkyňa
v 2. rade je vlastníčkou bytu č. X. Uvedené nevyplýva ani z petitu rozhodnutia súdu prvej inštancie a táto

identifikácia chýba i v samotnej žalobe, vyplýva iba z odôvodnenia a priložených dôkazov. Uvedené je
tak závažným nedostatkom rozhodnutia, ktorý zakladá porušenie práva na spravodlivý proces, ale podľa
názoru odvolacieho súdu zaťažuje rozsudok súdu prvej inštancie i jeho nevykonateľnosťou.

42. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil

s použitím ustanovenia § 391 CSP a spolu s opravným uznesením vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

43. Súd prvej inštancie v prvom rade vyzve žalobcov na odstránenie vady žaloby vo vzťahu k petitu
žaloby tak, aby bolo jasné kto je vlastníkom bytu č. XX a kto vlastníkom bytu č. X a v záujme eliminácie

akýchkoľvek ďalších pochybností potencionálne vedúcich k vade nového rozhodnutie vezme na zreteľ,
že je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 a 3 CSP a právom na spravodlivý proces, ak neposúdi
podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán sporu, nevyhodnotí dôkazy vo vzájomnej súvislosti,
pričom nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
ochrany t.j. uplatnením nároku a obranou voči nemu v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia tak ako to

výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 01. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č.
37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd
Slovenskejrepublikytaktiežuviedol,žeprávonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,ževšeobecnésúdy
zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem
vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že

neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces (sp.zn. III.ÚS 236/2014 zo dňa 01.04.2014).

44. Pokiaľ žalobcovia vadu odstránia tak bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať
dôvodnosťou uplatneného nároku v prejednávanej veci teda, či zdržanie sa výkonu záložného práva

neobmedzene do budúcna je adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobcov s tým, že súd prvej
inštancie vykoná znova aj test proporcionality tak ako je požadovaný v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/117/2020. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať žalobcami
namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami tak, ako ich popísal odvolací súd v bode 30
odôvodnenia a námietkami žalovaného vo vzťahu k nim. Súd prvej inštancie bude skúmať aj skutočnosť,

či pohľadávka, pre ktorú žalovaný vykonal úkony smerujúce k dražbe spočívala aj v neprijateľných
zmluvných podmienkach a akých konkrétne. Zároveň sa súd prvej inštancie vyjadrí k otázke neplatnosti
záložnej zmluvy a tvrdeniu, že má zabezpečovať neexistujúcu pohľadávku. Zároveň sa bude zaoberať
otázkou kto má dôkaznú povinnosť na preukázanie existencie pohľadávky, pre ktorú má byť realizovanývýkon záložného práva (žalobcovia tvrdia, že táto neexistuje a súčasne ju splácajú, v tom vidí odvolací
súd rozpor). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby súd prvej inštancie vysvetlil prečo je
pohľadávka z úveru nesplatná. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove sp.zn. 20Co/99/2019 zo dňa 19.09.2024, ktoré identifikoval bližšie v bode 45 odôvodnenia.
Zároveň súd prvej inštancie znova ex offo posúdi, či zmluvná podmienka, podľa ktorej sa žalobcovia
dohodlisožalovanýmnamožnostivyužiťprávoveriteľauvedenév§565Občianskehozákonníkaaktorej
dôsledkom je zároveň aj možnosť následného výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú
zároveň obydlím žalobcov (a ich najbližších príbuzných) sa má považovať za nekalú podmienku podľa

článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS.

45. Zároveň odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
20Co/99/2019-913 zo dňa 19.09.2024, ktoré bolo vydané po zrušení jeho rozsudku sp.zn. 7Co/130/2016
zo dňa 26.01.2017 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Cdo/147/2017. Odvolací súd
rozhodoval po tom čo sa obrátil na Súdny dvor EÚ a generálna advokátka vo svojom stanovisku

konštatovala, že judikatúra brániaca žalobám o zdržanie sa výkonu záložného práva je v rozpore
správomEÚ.DopozornostisúduprvejinštanciedávaodvolacísúdirozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp.zn. 20Co/47/2022-114 zo dňa 31.05.2024.

46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).