Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200979
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8722200979.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Š. G., narodeného XX. U.G. XXXX, A., Z. XXX,
zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, IČO: 37 880 381, proti
žalovanej C. Z., narodenej X. L. XXXX, C. XX. F. XXXX, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom,
Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s
príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 30. januára 2024

sp. zn. 10Co/40/2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2024 sp. zn. 10Co/40/2023 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") rozsudok Okresného súdu
Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie" resp. „prvoinštančný súd") z 24. mája 2023 č. k. 21C/20/2022-104

v jeho napadnutej časti - výroku IV. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi priznal
voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") potvrdil (výrok I.); žalobcovi priznal proti žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX
pre katastrálne územie A., J. A., okres Q., s tým, že žiadal prikázať spoluvlastnícky podiel žalovanej
vo veľkosti 1/4 v pomere k celku do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalovanej
náhradu vo výške 21 051,55 eura, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň
žiadal náhradu trov konania. Uplatnené právo odôvodnil tým, že nemá záujem na ďalšom zotrvaní v
spoločnom podielovom spoluvlastníctve so žalovanou. Je spoluvlastníkom v podiele 3 v pomere k celku

a žalovaná v podiele 1 k celku. Za účelom stanovenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej si
nechal vypracovať Znalecký posudok č. 37/2021 vyhotovený E.. V., znalkyňou, ktorým bola stanovená
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na sumu vo výške 84 206,20 eura.

2.1. Po vykonanom dokazovaní na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 141
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník"), keď sa v prvom rade zaoberal prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov reálnou deľbou
nehnuteľnosti, pričom konštatoval s prihliadnutím na účelné využitie pozemkov s možnosťou ich
rozdelenia podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, že účelovosť takejto deľby sporných pozemkov je
absolútne nevhodná, vzhľadom k ich možnému budúcemu účelnému a funkčnému využitiu v prospech
žalobcu. Ďalej uviedol, že pozemky sa nachádzajú v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a

sú umiestnené jednak pod stavbami, ktoré sú na nich postavené a jednak sa využívajú na prejazd a
parkovanie motorových vozidiel. Žalobca je výlučným vlastníkom dvoch budov, ktoré sú postavené napredmetných pozemkoch, a to budovy súp. č. XXX a súp. č. XXX, k. ú. A.. Je výlučným vlastníkom
pozemku parcely O. Z. Č.. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1155 m2, k.
ú. A., ktorý je susedným pozemkom po celej dĺžke ostatných troch pozemkov a spolu tieto pozemky

vytvárajú jeden celok dvora nachádzajúceho sa vo vnútri predmetného v súčasnosti priemyselného
areálu, kde nie je reálne iné využitie týchto pozemkov ako na prejazd motorových vozidiel a ich
parkovanie. Žalovaná okrem spoluvlastníckych podielov k predmetným pozemkom nevlastní žiadne iné
nehnuteľnosti, pre ktoré by mohli byť akokoľvek účelne využívané, ak by prišlo k ich reálnej deľbe. Teda
možnosť reálnej deľby nehnuteľností prvoinštančný súd vylúčil, s čím súhlasila aj žalovaná po bližšom

objasnenívecivovzťahukichúčelnémuvyužitiužalobcom.Inakpovedanésúdprvejinštanciepovažoval
reálnu deľbu sporných parciel za nehospodárnu a neúčelnú. Pokiaľ ide o výšku náhrady za vyporiadanie
pozemkov za objektívny dôkaz, si súd prvej inštancie osvojil znalecký posudok č. 37/2021 E.. V.,
znalkyne, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v
k. ú. A., obec A., okres Q., za účelom predmetného majetkoprávneho vysporiadania. Znalkyňa použila
metódu polohovej diferenciácie tak, že predmetom ohodnotenia boli pozemky, ktoré sa nachádzajú v

zastavanom území obce A. a v teréne tvorili sčasti poľnohospodársky areál, na časti pozemkov stoja
poľnohospodárske budovy - vrátnica, garáže, sociálne zariadenie a autodielňa. Použitie metódy nebolo
sporné v konaní ani samotný znalecký posudok. Žalovaná nepredložila iný znalecký posudok, ktorý by
vyvrátil daný dôkaz. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov na 18,07 eur/m2
teda celkovo za výmeru 5.879 m2 po zaokrúhlení nadol na sumu 106 000 eur.

2.2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k
pozemkomzapísanýmnaLVXXXprekatastrálneúzemieA.,obecA.,okresQ.aprikázalspoluvlastnícky
podiel žalovanej vo veľkosti 1/4 v pomere k celku do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 21 051,55 eura,

a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov
konania v plnom rozsahu, čo odôvodnil tým bol v spore úspešný v celom rozsahu a preto mu priznal
náhradu trov konania na základe zásady úspechu v konaní (§ 255 CSP).

3. Odvolací súd v dôvodoch potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolacieho konania

bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nárokoch na náhradu trov konania, pričom ostatné výrokové
častirozsudkunebolinapadnutéodvolanímžiadnouzprocesnýchstrán,apretonadobudliprávoplatnosť
a neboli predmetom odvolacieho prieskumu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie

rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych zisteniach súdu prvej inštancie
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

3.1. Odvolaciu argumentáciu zástupcu žalovanej, že „...žalovaná nie je spôsobilá uhradiť trovy
konania, pretože ide o osobu na neznámom mieste, jej bližšie údaje nie sú známe, ide teda

o nezisteného vlastníka...a sporný výrok je preto nevykonateľný..." odvolací súd vyhodnotil ako
zavádzajúcu, poukazujúc, že zákonom č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.") bolo zavedené zákonné zastúpenie
neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom v prípadoch, keď musí byť vlastník pozemku,
hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného správneho konania. Neuplatní sa teda inštitút

ustanovenia opatrovníka podľa CSP ako všeobecné pravidlo, ale neznámych vlastníkov zo zákona
zastupuje správca Slovenský pozemkový fond alebo Lesy Slovenskej republiky, š. p.. V tomto smere
bolo cieľom zákonodarcu práve to, aby v súdnych konaniach a správnych konaniach (kde sa z pozície
vlastníctva pozemkov neznámi vlastníci často ocitnú) ich práva hájili odborne spôsobilé orgány, ktoré
aj spravujú ich majetok. Takéto zákonné zastúpenie dáva zmysel aj z toho dôvodu, že ak je správcovi

umožnené užívať ich pozemky a prenajímať ich, potom je nanajvýš potrebné, aby mohol správca
zastupovať vlastníka aj v súdnych a správnych konaniach. K oprávneniu týchto správcov, ktorými sú
Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, š.p., okrem iného patrí aj možnosť previesť
vlastnícke právo k pozemkom nezistených vlastníkov, avšak len v zákone taxatívne uvedených dôvodov.
Slovenský pozemkový fond nie je len zástupca žalovanej, ale aj správca jej majetku s právom dokonca

tento majetok scudziť, prenajať alebo inak využívať. Žalobca náhradu za prevod spoluvlastníckeho
podielu žalovanej nezaplatí k rukám žalovanej, ale k rukám jej zástupcu (správcu jej majetku), preto
je povinný tento správca, v prípade, ak bola žalovaná zaviazaná k náhrade trov konania, túto náhradu
zaplatiť žalobcovi zo svojich prostriedkov.3.2. Rozborom ustanovenia § 255 CSP, poukazujúc na závery plynúce z nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS/138/2022 a zohľadňujúc procesné správanie

tej-ktorej strany v konaní a pred jeho začiatkom odvolací súd považoval napadnutý výrok o trovách
prvoinštančného konania za vecne správny.

3.3. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia v odvolacom konaní úspešný žalobca mal nárok na náhradu trov tohto štádia

konania v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.

4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalovaná (ďalej aj „dovolateľka"), zastúpená
Slovenským pozemkovým fondom podala dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením
§ 420 písm. f) CSP, majúc za to, že jej (odvolací) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. V bližších podrobnostiach namietanú vadu zmätočnosti špecifikovala tak,
že podľa jej presvedčenia je rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne (svojvoľné) a pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné. Uviedla, že žalobca nežiadal mimosúdne Slovenský pozemkový fond o
majetkovoprávne vysporiadanie sporných parciel, preto konštatovanie odvolacieho súdu v bode 32
odôvodnenia rozhodnutia, že žalovaná pred začatím konania nevytvorila žiaden priestor, aby vec bola

mimosúdne vyriešená bez vzniku trov sa nezakladá na pravde a je zavádzajúce. Žalobca zabezpečil
len znalecký posudok č. 37/2021, ktorý však nepredstavoval dostatočný porovnávací materiál pre
stanovenie všeobecnej hodnoty sporných pozemkov. Preto Slovenský pozemkový fond za účelom
stanovenia objektívnej výšky „primeranej náhrady" navrhoval zabezpečiť aj iné dôkazy (kúpne zmluvy o
realizovaných prevodoch v danom kat. území). Ďalšie úvahy odvolacieho súdu v bode 32 odôvodnenia,

že žalovaná podala vyjadrenie bez znalosti veci, keď navrhovala dôkazy (k funkčnému využitiu
pozemkov, trhovej hodnote parciel), ktoré podľa súdu nemali žiaden súvis s prejednávanou vecou,
označila žalovaná takisto za zmätočné a nezakladajúce sa na pravde a rovnako tak aj to, že žiadala
reálne rozdelenie nehnuteľností a nesúhlasila s výškou „primeranej náhrady". Za nepreskúmateľné
považovala žalovaná i konštatovanie odvolacieho súdu v bode 29 odôvodnenia, že žalobca „bol nútený

venovať v priebehu súdneho konania značné množstvo úsilia a právnej argumentácie", nakoľko žalobca
pred súdom prvej inštancie podal len „vyjadrenie" z 23. februára 2023 k replike žalovanej (v rozsahu 3
strán), spolu s fotokópiou časti územného plánu obce A. (verejne dostupný na webovej stránke obce).
Pokiaľ sa odvolací súd vo svojej úvahe oprel o nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022
z 23. júna 2022, žalovaná mala za to, že v tomto súdnom konaní išlo o odlišné skutkové okolnosti,

nakoľko žalobca sa nepokúsil o mimosúdne riešenie sporu, Slovenský pozemkový fond, ako zástupca
žalovanej bol procesne aktívny a svojimi návrhmi prispel k náležitému objasneniu skutkového stavu veci.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vôbec jasné, prečo súdy nižších inštancií v danom
prípade aplikovali výlučne § 255 CSP a vôbec sa nevysporiadali s možnou aplikáciou ustanovenia §
257 CSP. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie totožného senátu odvolacieho súdu v

inej právnej veci (sp. zn. 1Co/46/2023), kde v uvedenom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva napriek tomu, že považoval tam uvedeného žalobcu za úspešného v konaní, považoval
za správne nepriznať trovy konania. Za daných okolností považovala žalovaná napádané rozhodnutie
odvolacieho súdu za svojvoľné a rozhodovanie súdu v podobných prípadoch za nepredvídateľné. K
otázke postavenia žalovanej - nezisteného vlastníka, ktorou sa odvolací súd zaoberal v bodoch 24 - 25

odôvodnenia rozhodnutia, Slovenský pozemkový fond uviedol, že ak odvolací súd potvrdil prvoinštančný
rozsudok v napadnutej časti o trovách konania a taktiež priznal žalobcovi nárok odvolacieho konania
voči žalovanej v plnom rozsahu, znamená to, že súd zaviazal žalovanú ako subjekt, ktorý nie je spôsobilý
uhradiť trovy konania (ide o tzv. nezisteného vlastníka), preto je súdne rozhodnutie z uvedeného dôvodu
nevykonateľné. Uviedol, že podľa § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z.z. Slovenský pozemkový fond

je povinný prijať na špeciálne zriadený depozitný účet (účelovo viazaný) náhrady z titulu zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za nezistených vlastníkov a túto vyplatenú náhradu je
oprávnený vyplatiť len vlastníkovi pozemku, nie tretej osobe. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje
za nepreskúmateľné i z dôvodu, že odvolací súd neuviedol, z čoho vychádzal, o aké právne predpisy
sa opieral, keď konštatoval, že ak v danom prípade bola žalovaná (nezistená vlastníčka) zaviazaná k

úhrade trov konania žalobcovi, je touto povinnosťou zaviazaný Slovenský pozemkový fond. Z uvedených
dôvodov žalovaná Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadala, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhla v zmysle § 444 ods. 1 CSP odložiť vykonateľnosť
napadnutéhorozhodnutiaodvolaciehosúdudoprávoplatnéhorozhodnutiadovolaciehosúduopodanomdovolaní a to z dôvodu možného domáhania sa nároku zo strany žalobcu, ktoré poškodí ekonomické
záujmy Slovenského pozemkového fondu, čo negatívne ovplyvní plnenie úloh, ktoré mu vyplývajú z
platnej právnej úpravy.

5. Žalobca v podanom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v celom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré
uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach v konaní a rozhodnutie súdu považuje za správne a v súlade
so zákonom. Dôvody dovolania žalovanej sa zhodujú s argumentmi, ktoré už boli už prezentované
pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že odvolací súd sa v rámci predmetného konania dostatočne

vysporiadal so skutkovým stavom, ktorý bol zistený na základe listinných dôkazov zabezpečených
zo spisu a výpovedí procesných strán, pričom na základe zisteného skutkového stavu veci vydal
rozhodnutie, ktoré je zákonné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca dovolací súd žiadal, aby
podané dovolanie zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd", resp. ,,najvyšší súd") príslušný na

rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,
že dovolanie žalovanej je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. V danom prípade žalovaná podaným dovolaním napadla rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku
o trovách konania. Prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu pre existenciu vady v zmysle §
420 písm. f) CSP konštatoval dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (8 Cdo 266/2019, 8
Cdo/111/2019, 4 Cdo 70/2020, 4 Cdo 155/2020, 4 Cdo 69/2022, 2 Cdo 89/2020 a iné). Rovnako sa

k tejto otázke vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 17. septembra 2019 č. k. I.
ÚS 387/2019-26 a v uznesení z 15. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 (rozhodnutie č. 74/2018
publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270).

11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny

názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale
rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

12. Žalovaná vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a tiež jeho nedostatočné odôvodenie.

13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieťnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

14. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho
rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v
zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS

105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo
168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018).

15. Zásada iura novit curia („súd pozná právo") neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že
si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k

procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv
(napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. decembra 2001).

16. Všeobecné súdy v sporovom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický
výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou

ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov
strán sporu (porovnaj čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP). Civilné sporové konanie sa musí v
každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. K
základným právam strany sporu, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí i právo na uvedenie
dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je

potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry
Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004, sp. zn. III.
ÚS 95/06 z 15. marca 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. augusta 2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 4.
mája 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola
daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd
v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

17. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej
normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem, ako aj prípady, ak všeobecný
súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak
ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu (pozri
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009). Arbitrárnosť

právneho posúdenia zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, lebo podľa judikatúry
ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov
spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie

napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu", ústavné kritériá vyplývajúce preň z ústavy a
dohovoru. Z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že aj arbitrárnosť právneho posúdenia veci
súdmi nižších inštancií môže odôvodňovať prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP
(viď rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/5,6/2019 z 26. februára 2020).

18. V danom prípade súd prvej inštancie na podklade podanej žaloby zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovanej k pozemkom zapísaným na LV XXX pre katastrálne územie A., obec A., okres Q.
a prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1/4 v pomere k celku do výlučného vlastníctva
žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za prevod jej spoluvlastníckeho podieluvo výške 21 051,55 eura, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal
voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, čo odôvodnil zásadou úspechu v konaní (§ 255
CSP). Odvolací súd napadnutým uznesením prvoinštančný výrok o trovách konania ako vecne správny

potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi, ktoré viedli súd k takémuto výroku. Z obsahu spisu je zrejmé, že v
spore súdy oboch inštancií konali s tzv. „nezisteným vlastníkom" na strane žalovanej, ktorého zo zákona
zastupoval Slovenský pozemkový fond. Zástupca žalovanej už od samého počiatku sporu vystupoval
aktívne, o čom svedčí pomerne obsiahle vyjadrenie k podanej žalobe (č.l. 40), v ktorej upriamil pozornosť
konajúceho súdu na možnosť reálneho rozdelenia pozemkov a tiež v prípade nemožnosti tejto voľby,

na potrebu stanovenia primeranej náhrady, v ktorom smere podal kvalifikované návrhy na doplnenie
dokazovania, spochybnil tvrdenia žalobcu o efektívnejšom využívaní sporných nehnuteľností. Neskôr
po obstaraní viacerých listinných dôkazov sa zástupca žalovanej k podanej žalobe pripojil, pričom vo
svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 23. mája 2023 (č.l. 99 a nasl. spisu) postoj k žalobe zmenil, ktorú
skutočnosťvšaknáležiteajvspomínanomvyjadreníobjasnil.Zdôrazniltiež,žežalobcahopredpodaním
žaloby nepožiadal o zrušenie podielového spoluvlastníctva dohodou. Zároveň požiadal, aby konajúci

súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na
uvedené dovolací súd vo vzťahu k preskúmavanej veci konštatuje, že zákonný zástupca žalovanej
vykonávalprocesnéúkonyvcelomrozsahuobhajujúczáujmyžalovanejakopodielovéhospoluvlastníka,
ktorá povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ preto nesúhlasil s konštatovaniami súdov oboch

inštancií, že konal „bez znalosti veci" sú jeho námietky opodstatnené, zodpovedajúce obsahu spisu a
naopak závery súdov nižších inštancií sú v uvedenom smere nesprávne/zmätočné, lebo nevychádzajú
zo skutkového stavu veci. Za ďalšie súd prvej inštancie a odvolací súd priznali žalobcovi proti žalovanej
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, no odvolací súd v bode
25 napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol, že „...žalobca náhradu za prevod spoluvlastníckeho

podielu žalovanej nezaplatí k rukám žalovanej, ale k rukám jej zástupcu (správcu jej majetku), preto
je povinný tento správca, v prípade, ak bola žalovaná zaviazaná k náhrade trov konania, túto náhradu
zaplatiť žalobcovi zo svojich prostriedkov". V súvislosti s uvedeným tvrdením („že správca má zaplatiť
trovy konania zo štátnych prostriedkov") dovolací súd poukazuje na rozpornosť výroku o trovách konania
ohľadom toho, kto je povinný zaplatiť vzniknuté trovy, keď na jednej strane odvolací súd uvádza, že je

to žalovaná, no na druhej strane v odôvodnení v bode 25. uvádza, že takúto povinnosť má „správca".
Oboznámiac sa podrobne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia dovolaciemu súdu nie je zrejmé,
z akých zákonných ustanovení odvolací súd takéto závery vyvodil. Odvolací súd tiež pochybil, keď
sa dôsledne nezaoberal návrhom žalovanej na vydanie rozhodnutia podľa § 257 CSP. Poukaz na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 138/2022 dovolací súd

vo vzťahu k preskúmavanej veci považuje zhodne so žalovanou pre odlišné skutkové okolnosti za
nenáležitý. Napokon dovolací súd súdom nižších inštancií dáva do pozornosti, že v prípade ak by bola
uložená povinnosť zaplatiť trovy konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
s nezisteným vlastníkom tejto strane (ktorá aj je účastníkom konania a nie správca), žalobcovi by
sa poskytovala prípadná možnosť započítať si túto pohľadávku (z titulu trov konania) voči povinnosť

zaplatiťnáhraduzavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Vuvedenýchsporochjepritommeritórne
rozhodnutie spravidla na prospech/v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov. Všetky uvedené
okolnosti odvolací súd pri svojom rozhodovaní nevyhodnotil dôsledne.

19. Dovolací súd uzatvára, že v danom prípade že súdy nižších inštancií zvolili výklad príslušných

právnych noriem (§ 255 CSP) v rozpore s ich účelom a zmyslom, pričom odvolací súd zároveň
nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a tým ho zaťažili vadou zmätočnosti, porušil
preto právo žalovanej na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.
1 dohovoru.

20. Dovolanie žalovanej za takejto situácie bolo nielen procesne prípustné (§ 420 písm. f/ CSP), ale tiež
dôvodné (§ 431 CSP), lebo v ňom opodstatnene namietala, že súd (odvolací) jej nesprávnym procesným
postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z dôvodu, že konanie bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm.
f) CSP bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.

21. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

22. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP). Vzhľadom na zrušenie napadnutého uznesenia dovolací súd už nerozhodoval o návrhu žalovanej

o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.