Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201621.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej WERNER & Co. s.r.o., so sídlom
Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v?konaní o?žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o?
kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v?Bratislave zo dňa?23. februára 2023,

č. k. 5Sa/39/2016-507, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s a z a m i e t a .
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
III. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením zo dňa 23. februára
2023, č. k. 5Sa/39/2016-507 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu žalobkyne
proti inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu, že bola podaná zjavne oneskorene. Predmetnou
žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, osobne doručenou krajskému súdu dňa 31. augusta

2016, sa žalobkyňa domáhala vydania nasledovného uznesenia súdu: „1. Súd počnúc doručením tohto
uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom pokračovať vo výkone
dohľadu na mieste u žalobcu v č. k. 0FS-11660/2015. 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia
zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Čiastkový protokol o
vykonanom dohľade na mieste, č.k. OFS-11660/2015, zo dňa 13.07.2016. 3. Súd ukladá žalovanému
povinnosť za prítomnosti žalobcu fyzicky zlikvidovať všetky doklady, dokumenty, informácie a podklady

obdržané od žalobcu alebo inak získané v rámci výkonu dohľadu na mieste č.k. OFS-11660/2015, a to
do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.“.

2. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie žaloby pre jej oneskorené
podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 170 SSP môže dôjsť až po

tom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa § 171
SSP, a krajský súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinila žalobkyňa, nerozhodol krajský súd
o náhrade trov konania podľa § 170 písm. a) SSP. Žalobkyňa procesne zavinila, že o veci nemohlo byť
meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná
dôvodne, a preto jej v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Správny súd však
žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy

v konaní pred správnym súdom nevznikli.3. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal za
preukázané, že správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná oneskorene,
a to bez ohľadu na právnu úpravu aplikovanú na právnu vec žalobkyne. Ďalej vysvetlil, že správny

súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom rade sa
teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako
základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Samotný iný zásah začal v čase
platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom
období (ďalej len „OSP“ alebo „zákon č. 99/1963 Zb.“). Z obsahu žaloby a jej doplnení vyplýva, že proti

inému zásahu žalovanej podávala žalobkyňa priebežne, dňa 7. decembra 2015, 8. decembra 2015, 9.
decembra 2015, 14. marca 2016 a 8. apríla 2016 námietky. Podľa právnej úpravy OSP a rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR, subjektívna lehota neuplynie skôr ako 30 dní po doručení oznámenia o
vybavení sťažnosti. Žalobkyni bola odpoveď na jej prvú námietku zo dňa 7. decembra 2015, doručená
v identický deň, t.j. dňa 7. decembra 2015. Týmto dňom jej začala plynúť subjektívna lehota na podanie
žalobyprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávyvzmyslevtedyplatnéhoaúčinnéhozákonač.99/1963

Zb. Podľa názoru krajského súdu tak lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu
verejnej správy v zmysle ust. § 250v ods. 3 OSP uplynula dňa 6. januára 2016.

4. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobkyňa podala žalobu, avšak až
za platnosti a účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z., preto sa v zmysle § 491 ods. 1, 2 a 3 SSP na konanie

vzťahuje právny režim tohto procesného poriadku. Subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému
zásahu orgánu verejnej správy v zmysle SSP sa odvíja od momentu, kedy sa žalobca o inom zásahu
dozvedel. Žalobkyňa sa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela dňa 18. novembra 2015, kedy
jej bolo doručené oznámenie žalovanej o začatí dohľadu na mieste. Dvojmesačná lehota na podanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP jej v zmysle § 256 SSP podľa

názoru krajského súdu uplynula dňa 18. januára 2016. Svoje právo na súdnu ochranu si prostredníctvom
správnej žaloby uplatnila až dňa 31. augusta 2016, teda po uplynutí subjektívnej lehoty. Pre úplnosť
správny súd dodal, že na tomto závere nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej
na okamih vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do
ktorého vôbec možno žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP podať. Samotná existencia objektívnej lehoty,

však subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej
lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa § 252
SSP predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

5. K otázke pretrvávajúceho zásahu správny súd uviedol, že žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním

hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie
je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického
predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď
o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné
jednak naplniť účel žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní

alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne
zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u
dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a
posudzovanieťažšieanepresnejšie.Naopak,akinýzásahpretrvávadlhšieakodvamesiacepotom,ako
sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom

pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá
záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená subjektívna
lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu, len jedným z normatívnych
vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

6. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej moci
domáhalazákazupokračovaniavovýkonedohľadužalovanejnamiesteužalobkyne,zákazunakladania
akýmkoľvek spôsobom s Čiastkovým protokolom o vykonanom dohľade, a uloženia povinnosti žalovanej
fyzicky zlikvidovať údaje zachytené pri výkone žalovanou uskutočneného dohľadu u žalobkyne. Avšak
bez ohľadu na právnu úpravu aplikovanú na právnu vec žalobkyne (či už podľa OSP alebo podľa SSP),

je žaloba podaná zjavne oneskorene. Vzhľadom na uvedené, správny súd postupom podľa § 98 ods. 1
písm. d) SSP žalobu ako oneskorene podanú odmietol.II.

7. Proti uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa dňa 16. apríla 2023 (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v

zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala jeho zrušenia a?vrátenia veci krajskému súdu
na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd (i) v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§
440 ods. 1 písm. f/ SSP), keď podľa názoru sťažovateľa nezákonne odmietol zaoberať sa správnou

žalobou sťažovateľa, (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1
písm. g/ SSP), ktoré podľa názoru sťažovateľa a s jeho odkazom na početnú judikatúru českých súdov
spočíva v nesprávnom právnom posúdení dodržania lehoty na podanie žaloby v prípade vykonávaného
dohľadu ako tzv. trvajúceho zásahu a (iii) krajský súd žalobu sťažovateľa (žalobkyne) nezákonne
odmietol (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti v podstate zopakovala svoju
argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe, jej následných podaniach a doplneniach, zhrnula taktiež

obsah preskúmavaného rozhodnutia a priebeh administratívneho konania, ako aj konania pred krajským
súdom.

8. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ v?zmysle § 447 ods. 1 SSP požiadal o?priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti z?dôvodov, pre ktoré by v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti uznesenia

krajského súdu mohlo dôjsť k závažnej ujme spočívajúcej v hrozbe začatia konania voči sťažovateľovi
zo strany žalovanej, ktorého následkom môže byť uloženie pokuty sťažovateľovi s vysokou hornou
hranicou, prípadne iná podstatná sankcia. Sťažovateľ teda žiadal, aby Najvyšší správny súd SR ako
kasačný súd rozhodol uznesením, že priznáva odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to nielen vo vzťahu
k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. februára 2023, č.k. 5Sa/39/2016-507, ale aj vo

vzťahu k Čiastkovému protokolu o vykonanom dohľade na mieste u sťažovateľa, č.k. OFS-11660/2015
zo dňa 15. júla 2016, ako aj vo vzťahu k Protokolu o vykonanom dohľade na mieste u sťažovateľa č.
OFS-11660/2015-2 zo dňa 07. októbra 2016.

9. Sťažovateľ ďalej bližšie namietal, že správny súd síce správne identifikoval zásah žalovanej voči

sťažovateľovi ako trvajúci, no nesprávne právne posúdil plynutie subjektívnej lehoty v prípade trvajúceho
zásahu. Správny súd žalobu odmietol (bez nariadenia pojednávania) a ani len nedal sťažovateľovi
možnosť reagovať na záver o nepodaní žaloby včas. Sťažovateľ zdôraznil, že ku dňu podania žaloby
zásah žalovaného trval a nebol ukončený a trvali aj jeho následky. Je tomu tak preto, lebo v čase
podania žaloby žalovaný doručil sťažovateľovi iba čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste,

ktorý sa dotýkal iba dvoch z množstva kontrolovaných oblastí (in concreto zmeniek a dohody o plnení
v splátkach). Sťažovateľ pritom voči tomuto čiastkovému protokolu podal námietky, ktoré žalovaný
do dnešného dňa nepreveril, a teda ani k dnešku nie je ukončený dohľad na mieste vo vzťahu k
čiastkovému protokolu. Ako to vyplýva aj z administratívneho spisu a podania sťažovateľa, žalovaný
doručil sťažovateľovi v októbri 2016 aj celkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, a aj vo vzťahu

k nemu sú prípustné námietky. Je teda zrejmé, že ani k dnešku nie je dohľad na mieste ukončený, a
teda zásah trvá. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné výkon dohľadu na mieste vnímať ako celok, a
nie ho deliť na jednotlivé čiastkové útoky a vo vzťahu k nim počítať plynutie subjektívnej lehoty.

10. K prípadnej aplikácii právnej úpravy podľa OSP sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že do 30.

júna 2016 mu nebol doručený ani len čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, a teda
nedošlo k vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre plynutie lehoty na podanie písomných námietok voči
obsahu (čiastkového) protokolu. Preto zdôraznil, že k 30. júnu 2016 ani nemohol využiť prostriedok
obrany podľa Zákona o dohľade nad finančným trhom, a to podanie písomných námietok voči
obsahu, či už čiastkového alebo celkového protokolu o vykonanom dohľade na mieste. A poukazujúc

na početnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Sžz/2/2012, 3Sžz/1/2009, 10Sžz/2/2013,
10Sžz/1/2014, 8Sžz/1/2009) uzavrel, že skutočnosť, že sťažovateľ formálne nepodal sťažnosť voči
postupu žalovaného, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (t.j. do 30. júna 2016) nemala žiaden
inývýznam,akoto,žezatakejtosituáciebyprípadnážalobasťažovateľabolaodmietnutáakopredčasne
podaná.

11. Pokiaľ ide o právnu úpravu podľa SSP, a ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e), sťažovateľ uviedol, že
nová právna úprava výslovne udáva, že akýkoľvek postup orgánu verejnej správy (teda nepochybne
aj žalovaného) pri výkone kontroly alebo inšpekcie (teda nepochybne aj dohľadu na mieste vrátanedoručenia protokolu o vykonanom dohľade na mieste) je označený za iný zásah. Vzhľadom na
skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia účinnosti SSP subjektívna 30-dňová lehota v zmysle § 250v ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku neuplynula (resp. ani len nezačala plynúť) a SSP obsahuje lehotu

dlhšiu, podal sťažovateľ túto žalobu v lehote 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej
úpravy. Akýkoľvek opačný právny názor by podľa sťažovateľa totiž predstavoval denegatio iustitiae, t.j.
odmietnutie spravodlivosti. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že akákoľvek pochybnosť pri dodržaní
lehoty nemôže byť pričítaná na ťarchu sťažovateľovi, a to už vôbec nie v súvislosti s aplikáciou novej
právnej úpravy stanovujúcej priaznivejší právny režim pre sťažovateľa (dlhšiu subjektívnu lehotu a

zrušenie podmienky využitia prostriedkov nápravy podľa osobitných predpisov). Za týchto okolností je
sťažovateľ jednoznačne toho názoru, že žalobu nepodal oneskorene a právny názor správneho súdu
nezohľadňuje špecifiká tzv. trvajúceho zásahu.

12. Sťažovateľ ďalej namietal stručnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, pričom
poukázal na početnú judikatúru vnútroštátnych aj medzinárodných súdnych autorít, ktorá v mnohom

zdôraznila potrebu náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré svojím obsahom reaguje na
podstatné a relevantné argumenty účastníka konania tak, aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na
riešenie konkrétneho právneho problému. Účastník konania má právo na to, aby sa súd vysporiadal s
jeho argumentami (námietkami), ktoré sú relevantné. Podľa názoru sťažovateľa správny súd dokonca
argumentoval logicky vnútorne rozporne, keď na jednej strane sám poukázal na trvajúci charakter

zásahu a na strane druhej odvíjal lehotu na podanie žaloby od jeho počiatku. Vnútorný rozpor v
odôvodnení súdneho rozhodnutia je neprípustný a platí zákaz vnútornej rozpornosti argumentácie v
odôvodnení súdneho rozhodnutia.

13. Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zo

dňa 23. februára 2023, č. k. 5Sa/39/2016-507 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá jej bola doručená 9. mája 2023, vyjadrila formou

elektronického podania dňa 25. mája 2023.

15. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažnostný bod sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. j)
SSP možno vyhodnotiť ako irelevantný, nakoľko (i) podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP „osobitný dôvod
kasačnej sťažnosti [pre] nesprávne odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 veta pred bodkočiarkou,

dopadá na prípady, keď žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu, ktorý
odmietol jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil
ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa
§ 440 ods. 1 písm. j) SSP je voči ostatným dôvodom sťažnosti dôvodom špeciálnym“ a v tomto prípade
teda nie je aplikovateľný. (ii) A pokiaľ ide o sťažnostný bod sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP,

tu žalovaná namieta, že sťažovateľ neuvádza, v čom konkrétne vidí vadu procesného postupu, ktorým
súd znemožnil, aby uplatnil svoje procesné práva, a konkrétne ktoré procesné práva to mali byť. Za
jediný relevantný sťažnostný bod, považuje žalovaná tvrdenie sťažovateľa, že súd nesprávne právne
posúdil oneskorené podanie žaloby.

16. Žalovaná je toho názoru, že správny súd v spojení s relevantnými skutkovými okolnosťami už
popísanými v napádanom uznesení, dospel k správnym záverom, a teda, že žaloba sťažovateľa bola
podaná oneskorene, nakoľko sťažovateľovi márne uplynula subjektívna lehota, resp. subjektívne lehoty.
Podľa žalovanej subjektívne lehoty začali sťažovateľovi plynúť v roku 2015, pričom začiatok plynutia
subjektívnej lehoty podľa § 250v ods. 3 OSP je viazaný na okamih, keď sa osoba dotknutá zásahom o

ňom dozvedela. Vo vzťahu k sťažovateľovi a úkonom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu č.
OFS-11660/2015 sa o nich sťažovateľ dozvedel, keď voči nemu boli uvedené úkony fakticky vykonané.
Vzhľadom k odlišnostiam zásahov NBS je potrebné odlišovať tieto zásahy a vo vzťahu k nim jednotlivo
počítať aj subjektívne lehoty na podanie žaloby podľa § 250v OSP. Podľa žalovanej subjektívne lehoty vo
vzťahu k jej jednotlivým úkonom uplynuli posledným z radu týchto úkonov, a to najneskôr dňa 13. januára

2016. Vzhľadom k uvedeným dôvodom je žalovaná toho názoru, že hoci je argumentácia krajského súdu
v napadnutom uznesení odlišná od jeho posúdenia, krajský súd rozhodol správne, keď správnu žalobu
sťažovateľa odmietol, pretože bola podaná oneskorene. Na základe uvedeného žalovaná preto navrhla,
aby súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.IV.

17.VecbolanáhodnýmspôsobompridelenádoštvrtéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a v tomto senáte bola pridelená ako
sudkyni spravodajkyni JUDr. Zuzane Mališovej. Na základe § 27b rozvrhu práce najvyššieho správneho
súdu v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do šiesteho senátu najvyššieho správneho súdu,

ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom na záver tohto uznesenia pod pôvodnou spisovou značkou.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2
SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť
bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1
SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho

súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom
kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť podľa § 461 SSP.

19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako
kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie správneho súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil
dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,

ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa
kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup

orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.

23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

26. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná

oneskorene.

27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo uznesenie správneho súdu č. k.
5Sa/39/2016-507 zo dňa 23. februára 2023, ktorým súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSPodmietol žalobu žalobkyne z dôvodu, že bola podaná zjavne oneskorene. Uvedenou žalobou voči inému
zásahu orgánu verejnej správy sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti zásahu vo forme dohľadu
v zmysle zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 747/2004 Z.z.“ alebo „zákon o dohľade“)
vykonávaného Národnou bankou Slovenska u žalobkyne pod č. OFS-11660/2015.

28. Podľa § 250v ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v znení platnom v rozhodnom období (účinného do 30.
júna 2016), fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a

právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím,
a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže
sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí
jeho opakovanie.

29. Podľa § 250v ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení platnom v rozhodnom období (účinného do 30.

júna 2016), návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh
musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

31. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

32. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
33. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá

iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

34. Podľa § 491 ods. 1 SSP (účinný od 01. júla 2016), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti.

35. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli

v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

36. Podľa § 491 ods. 3 SSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa
použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až
v tomto neskoršom čase.

37. Podľa § 495 SSP, tento zákon nadobúda účinnosť 01. júla 2016.

38. Najvyšší správny súd z?obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu
žalovanej mal za preukázané, že správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy osobne

doručenou krajskému súdu dňa 31. augusta 2016, sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti
zásahu vykonávaného Národnou bankou Slovenska vo forme dohľadu na mieste u žalobkyne pod č.
k. OFS-11660/2015. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je obchodnou spoločnosťou, nositeľkou
povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu udelenom jej žalovanou
dňa 11. septembra 2015, pričom podlieha dohľadu žalovanej v zmysle ustanovení zákona č. 747/2004

Z.z. o dohľade.

39. Žalovaná v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení
neskorších predpisov v spojení s § 23 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a oiných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) a v spojení s bližšie nešpecifikovanými ustanoveniami zákona o dohľade,
povereniami zo dňa 13. októbra 2015, 21. októbra 2015 a 04. novembra 2015 č.k. OFS-11660/2015

(ďalej aj „poverenia“) poverila v nich uvedených desiatich zamestnancov výkonom dohľadu na mieste
u žalobkyne. Predmetom dohľadu podľa poverení malo byť činnosť žalobkyne ako veriteľky v oblasti
poskytovania spotrebiteľských a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním zákona o ochrane spotrebiteľa
(zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov), zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov,

zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších
predpisov a § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských
úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Plánovanú
dobu dohľadu žalovaná neurčila. Obsah poverení je teda značne všeobecný a pokrýva prakticky
akékoľvek a všetky povinnosti žalobkyne v oblasti spotrebiteľského práva či už súkromnoprávnej alebo

verejnoprávnej povahy. Z poverení nevyplýva preverovanie žiadnej konkrétne stanovenej oblasti, resp.
podozrenia na porušenie právneho predpisu. Na základe poverení vykonala žalovaná u žalobkyne šesť
kontrolnýchzaobstaranífinančnýchslužiebpodutajenouidentitou,vdôsledkuktorýchzískalainformácie
o jej činnosti a ňou ponúkaných finančných službách.

40. O začatí dohľadu na mieste upovedomila žalovaná žalobkyňu Oznámením o začatí dohľadu na
mieste zo dňa 18. novembra 2015, č.k. OFS-11660/2015 a informovala ju o kontrolnom zaobstaraní
finančnej služby zo dňa 15. októbra 2015, 19. októbra 2015 (2x), 27. októbra 2015, 30. októbra 2015,
3. novembra 2015, 4. novembra 2015 a 11. novembra 2015, ktoré spočívalo (i) vo viacnásobnom
telefonickom kontaktovaní infolinky žalobkyne, (ii) v uzavretí viacerých zmlúv o úvere a (iii) v osobných

návštevách jej pobočiek (ďalej aj ako „Oznámenie o začatí dohľadu“). To teda znamená, že v dôsledku
kontrolného zaobstarania finančnej služby získala žalovaná zmluvnú dokumentáciu žalobkyne vo
viacerých prípadoch.

41. Okrem toho, v identický deň, ako je datované Oznámenie o začatí dohľadu, prevzala žalovaná

od žalobkyne v jej pobočke v Trnave kópiu kompletnej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie
ohľadom troch zmlúv o spotrebiteľskom úvere. K prevzatiu originálov predzmluvnej a aj zmluvnej
dokumentácie došlo v rovnaký deň aj v mieste sídla žalobkyne. Oznámením o začatí dohľadu žalovaná
naviac požiadala žalobkyňu o množstvo v ňom špecifikovaných informácií a dokladov (napr. fotokópie
kompletnej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie, atď.).

42. E-mailovou správou zo dňa 19. novembra 2015 a 24. novembra 2015 poskytla žalobkyňa vedúcej
dohliadacieho tímu žalovanej údaje na svoju kontaktnú osobu, e-mailovou správou zo dňa 20. novembra
2015 jej poskytla zoznam ňou požadovaných bankových spojení, e-mailovou správou zo dňa 23.
novembra 2015 jej poskytla doklady podľa Prílohy č. 5 Oznámenia o začatí dohľadu, ktoré boli žalovanej

doručené súčasne dňa 24. novembra 2015 a o tejto skutočnosti žalobkyňa e-mailom informovala
vedúcu dohliadacieho tímu žalovanej. Listami žalobkyne zo dňa 24. novembra 2015 boli žalovanej do
podateľne doručené originály predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie k zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 109000023 zo dňa 11. novembra 2015. Dňa 30. novembra 2015 jej žalobkyňa doručila doklady v
rozsahu Prílohy č. 6 oznámenia o začatí dohľadu, o čom e-mailovou správou zo dňa 27. novembra

2015 vopred informovala vedúcu dohliadacieho tímu žalovanej, s čím vedúca dohliadacieho tímu
žalovanej e-mailovou správou zo dňa 27. novembra 2015 vyslovila súhlas. Napriek námietke žalobkyne,
žalovaná doplňujúcim vyžiadaním zo dňa 1. decembra 2015 zotrvala na požiadavke na predloženie
listín za obdobie od 1. septembra 2015 a potvrdila doručenie listín v zmysle prílohy č. 5 oznámenia o
začatí dohľadu, pričom však uviedla, že jej nie je zrejmé, či predložené dokumenty boli alebo neboli v

neskoršom období zmenené a v tomto smere požiadala o informáciu.
43. Nad rámec Oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalovaná žalobkyňu do 3. decembra 2015,
t.j. do dvoch dní o ďalších 63 vnútorných predpisov. Tiež potvrdila obdržanie dokladov v zmysle
prílohy č. 6 oznámenia o začatí dohľadu, kde konkretizovala svoju požiadavku na predloženie zoznamu
spolupracujúcich osôb, o uvedenie konkrétnych osôb a konkrétnych zmlúv, a to do 7. decembra 2015.

V doplňujúcom vyžiadaní zotrvala žalovaná aj na predložení zoznamu všetkých zmlúv vo vzťahu k
podnikateľom a zároveň nad rámec oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalobkyňu o doplnenie
zoznamu o informáciu o frekvencii splácania a skutočnej dobe trvania úveru. Nad rámec oznámenia
o začatí dohľadu požiadala žalovaná žalobkyňu o predloženie 81 zložiek zmlúv o úvere (úverovýchzložiek), a to do 7. decembra 2015 (10:00 hod.), t.j. do piatich kalendárnych a necelých troch pracovných
dní. Žalovaná napokon požiadala žalobkyňu o predloženie podrobnej priebežnej účtovnej závierky za
obdobie do 30. novembra 2015, t.j. skončené iba deň pred datovaním doplňujúceho vyžiadania, vrátane

informácie o počte a objeme uzavretých zmlúv, a to do 7. decembra 2015 (10:00 hod.), t.j. do piatich
kalendárnych a necelých troch pracovných dní. Záverom žalobkyňu požiadala o vysvetlenie ohľadom
štyroch druhov jej produktov ohľadom overovania bonity siedmich zmlúv o úvere, a to do 7. decembra
2015 (10:00 hod.).

44. E-mailovou správou zo dňa 3. decembra 2015 žalobkyňa oznámila vedúcej dohliadacieho tímu
žalovanej objektívnu nemožnosť splnenia lehoty poskytnutej doplňujúcim vyžiadaním a požiadala o jej
predĺženie do 7. decembra 2015. Na e-mailové dožiadanie žalovanej zo dňa 3. decembra 2015 (11:51)
a čiastočné povolenie predĺženia lehoty v ňom uvedené, reagovala žalobkyňa e-mailovými správami zo
dňa 3. decembra 2015 (16:02, 16:04, 16:06, 16:06, 16:07, 16:09). Na uvedené nasledovali ďalšie e-
mailové správy žalobkyne zo dňa 4. decembra 2015 (11:11, 11:12, 11:13, 12:03, 12:06, 12:09, 12:10)

adresované vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej.

45. V rámci zápisu č. 1 z rokovania zo dňa 7. decembra 2015 (ďalej aj „zápis 1“) žalobkyňa
namietala časovú nemožnosť zabezpečenia požadovaných podkladov a informácií a tiež, že niektoré z
požadovanýchdokladovsatýkajúinýchsubjektovakojej.Upozornila,ženiektorédokladysúpredmetom

bankového tajomstva a niektoré obsahujú osobné údaje klientov. Žalovanú požiadala o stanovisko a
zdôvodnenie zákonného ustanovenia, ktoré ju oprávňuje spracúvať osobné údaje a konštatovala, že
alternatívne vie poskytnúť podklady bez týchto osobných údajov. Namietla všeobecnosť požadovaného
zoznamu zmlúv, konkrétne existujúci rozpor v bode 4 doplňujúceho vyžiadania a jeho prílohy, ktorá
bola konkrétnejšia. V oblasti poskytovania úverov podnikateľom namietla právomoc žalovanej. Zápis 1

pozostáva z ôsmich strán a vyplýva z neho, že žalobkyňa zodpovedala všetky otázky, ktoré jej žalovaná
položila a poskytovala súčinnosť prostredníctvom celého rokovania v rámci výkonu dohľadu na mieste
prostredníctvom prítomnosti svojho štatutárneho orgánu, vedúcej jeho právneho oddelenia, advokáta
a zamestnanca z odboru účtovníctva. Po skončení rokovania obdržala v zmysle zápisu 1 e-mailovú
správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej (17:44), ktorou požiadala o doplnenie informácie o obsahu

vnútorných predpisov a okruhu osôb, na ktoré sa vzťahujú (celkovo išlo o 41 predpisov). Po skončení
rokovania a v zmysle zápisu 1 obdržala ďalšiu e-mailovú správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej
(18:26), ktorou vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov poukázala výlučne na § 2 ods. 7 zákona o
dohľade, avšak vyslovila súhlas s predložením zmlúv v takej forme, aby z nich bolo možné identifikovať,
že ide o vyžiadanú zmluvu (t.j. číslo zmluvy), ako aj správnosť postupu dohliadaného subjektu pri

overovaní bonity klienta.

46. Dňa 8. decembra 2015 sa v rámci výkonu dohľadu na mieste, v sídle žalobkyne uskutočnilo ďalšie
rokovanie, o čom bol spísaný zápis z rokovania č. 2 (ďalej aj „zápis 2“). Na tomto rokovaní žalovaná
tlmočila žalobkyni výhrady k predloženým podkladom, k čomu žalobkyňa tlmočila svoje vysvetlenia,

doplňujúce informácie a namietala právomoc žalovanej vo vzťahu k poskytovaniu úverov podnikateľom,
ako aj vo vzťahu k zmluvám uzavretým pred 11. septembra 2015. V rámci rokovania zabezpečila
žalobkyňa pre žalovanú prístup k nahliadnutiu do svojho interného systému APV s upozornením, že
obsahuje osobné údaje, pričom tento systém obsahuje databázu všetkých zmlúv žalobkyne (t.j. nielen
zmlúv o spotrebiteľskom úvere). Zápis 2 pozostáva zo šiestich strán a vyplýva z neho, že s výnimkou

určitých námietok poskytovala žalobkyňa žalovanej potrebnú súčinnosť.

47. Dňa 9. decembra 2015 sa v rámci výkonu dohľadu na mieste, v sídle žalobkyne uskutočnilo ďalšie
rokovanie, o čom bol spísaný zápis z rokovania č. 3 (ďalej aj „zápis 3“), na ktorom žalobkyňa predložila
žalovanej viacero aktuálnych znení svojich vnútorných predpisov, pričom zápis 3 ich špecifikuje. Išlo

konkrétne o 5 vnútorných predpisov (piaty z nich s 12 prílohami) a CD so zoznamom žiadaných
spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná v rozpore so skoršou e-mailovou správou vedúcej dohliadacieho tímu
zo dňa 7. decembra 2015 dala vovzťahu k osobným údajom svoj súhlas s anonymizáciou určeného
rozsahu osobných údajov. Žalobkyňa v priebehu rokovania vzniesla námietku vo vzťahu k právomoci
žalovanej vo vzťahu k poskytovaniu úverov podnikateľom. Zápis 3 pozostáva z 15 strán a nemožno z

neho vyvodiť, že by žalobkyňa, s výnimkou určitých námietok, neposkytovala žalovanej súčinnosť.

48. Dňa 14. decembra 2015 doručila žalobkyňa e-mailovou správou (14:12) žalovanej informáciu o
obsahu vnútorných predpisov, požadované vysvetlenie ohľadom používaných skratiek, informáciu kvýpočtuúroku,dohoduospolupráciso.z.Asistentkasúčasneuviedla,ževšetkysmerniceaprílohy,ktoré
doposiaľ žalovanej odovzdala, boli k dátumu odovzdania aktuálne, a s ohľadom na uvedené, v presne
vymedzených prípadoch žalovanej predložila predchádzajúce verzie smerníc (vnútorných predpisov).

Uviedla,žeod1.septembra2015nedošlovostatnýchprípadochkichzmeneaniúpraveapoznamenala,
že do podateľne žalovanej osobne doručí žiadané úverové zložky, požadovanú zmluvu so spoločnosťou
Register úverov spolu s prílohami, ako aj požadované prehlásenie o výmaze údajov z registra úverov.

49. Ďalšou e-mailovou správou z toho istého dňa (17:00) žalobkyňa poskytla žalovanej ďalšie žiadané

informácie a vysvetlenia a konštatovala, že doplnením týchto dokladov všetky požiadavky žalovanej
riadne a úplne doložila a požiadala o potvrdenie tejto skutočnosti. Zároveň požiadala o zaslanie
vyjadrenia, či doklady, ktoré dňom 14. decembra 2015 e-mailom zaslala, je nutné doložiť aj v písomnej
podobe,resp.nanosičidát.Dňa14.decembra2015podateľňažalovanejpotvrdilaprijatielistužalobkyne
zo dňa 14. decembra 2015, v ktorom v prílohe doložila 81 úverových zložiek s vymazanými osobnými
údajmi klientov a žiadala o potvrdenie ich prevzatia a o ich spätné doručenie žalobkyni. Nakoľko

na pečiatke podateľne žalovanej sa uvedenie príloh listu vrátane uvedenia počtu príloh nenachádza,
žalovaná prijatie týchto písomností nepotvrdila.

50. Vedúca dohliadacieho tímu žalovanej e-mailovou správou zo dňa 16. decembra 2015 oznámila,
že doložená dokumentácia nebola predložená v požadovanom rozsahu a kvalite a z tohto dôvodu je

potrebné uskutočniť osobné stretnutie, ktoré bolo následne dohodnuté na 22. decembra 2015 a bol z
neho spísaný zápis z rokovania č. 4 (ďalej aj „zápis 4“). Vedúca dohliadacieho tímu požiadala žalobkyňu
vo vzťahu k ďalším 13 zmluvám o vykonanie printscreenov záznamov v informačnom systéme a o
predloženie originálov ďalších úverových zložiek k 8 zmluvám o úvere, na základe čoho žalobkyňa tieto
úverové zložky zabezpečila a deklarovala ich úplnosť. V rámci rokovania žalovaná prevzala vyhotovené

printscreeny k 13 zmluvám a iné výhrady neuviedla.

51. Po rokovaní, ktorého sa týkal zápis 4, nevykonala žalovaná vo vzťahu k žalobkyni žiaden úkon ani
výzvu, až dňa 11. januára 2016 (t.j. až 20 dní po štvrtom rokovaní) spísala k poskytnutej dokumentácii
dva interné úradné záznamy, ktorými spätne hodnotila dokumentáciu poskytnutú žalobkyňou v dňoch

24. novembra 2015 a 14. decembra 2015 a mala k nej určité výhrady, o ktorých však žalobkyňu
neupovedomila. Až následne, dňa 11. februára 2016 jej doručila ďalšie doplňujúce vyžiadanie k
vykonávanému dohľadu na mieste, ktorým žiadala ďalšie informácie a podklady, čomu žalobkyňa v
súlade s povoleným predĺžením lehoty dňa 15. marca 2016 vyhovela. Vo svojej písomnej reakcii zo dňa
14. marca 2016 však namietla neprimeranosť požadovanej dokumentácie, rozpor s právnymi predpismi

z oblasti ochrany osobných údajov a nedôvodnosť požiadavky na predloženie informácií a dokumentácie
týkajúcej sa poskytovania úverov podnikateľom.

52. Dňa 18. júla 2016 doručila žalovaná žalobkyni Čiastkový protokol o dohľade na mieste, č.k.
OFS-11660/2015-1 zo dňa 13. júla 2016 (ďalej aj „ Čiastkový protokol“), voči ktorému podala dňa 30.

augusta2016písomnénámietky.Dohľadnamiesteajvzhľadomkpodanýmnámietkamakuskutočnosti,
že ide len o čiastkový protokol, ku dňu podania žaloby ukončený nebol.

53. K zachovaniu lehoty na podanie žaloby žalobkyňa konštatovala, že objektívna lehota je s ohľadom
na dátum uvedený v povereniach na výkon dohľadu na mieste zachovaná, a dodržaná je aj dvojmesačná

subjektívna lehota. Poznamenala, že do 30. júna 2016 bol v účinnosti právny stav, ktorý podanie žaloby
voči nezákonnému zásahu podmieňoval vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňoval osobitný
predpis. Podľa zákona o dohľade (§ 10) prichádzalo do úvahy predovšetkým podanie písomných
námietok voči protokolu o vykonaní dohľadu na mieste (a to aj priebežnému a čiastkovému). Judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej aj „ÚS SR“) naviac vymedzila, že išlo najmä o sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sťažnostiach“). Nová úprava podľa Správneho súdneho
poriadku uvedenú podmienku podania sťažnosti vypustila a žalobca sa môže priamo obrátiť na správny
súd so žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

54. Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe.

55. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3. novembra 2016 predovšetkým namietala prípustnosť
žaloby. Uviedla, že žalobkyňa na preukázanie podania žaloby v lehote, poňala celý vykonávaný dohľadnamiesteakojedenzásah,zatvrdenia,žezásahstáletrvá.Takátointerpretáciajevšakúčelová,slúžiaca
ospravedlneniuaumožneniupodaniažalobyajpotom,akojejdávnouplynulisubjektívnelehotytýkajúce
sa tvrdených zásahov podľa predošlej právnej úpravy (podľa OSP), pričom poukázala na rozsudok

NS SR, sp. zn. 4 Sžz 3/2010. Záver žalobkyne, že 30-dňová subjektívna lehota podľa § 250v ods. 3
OSP ku dňu 01. júla 2016 neuplynula, resp. nezačala plynúť, označila za nesprávny, rovnako ako aj
podradenie niektorých skutočností namietaných v žalobe pod pojem zásahu orgánu verejnej správy,
čo podporila poukazom na § 250v ods. 3 OSP, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Návrh musí byť podaný do 30 dní

ododňa,keďsaosobadotknutázásahomoňomdozvedela.Poslednépriameaktívnekonaniežalovanej,
vykazujúce znaky bezprostredného pokynu smerovaného k žalobkyni, bolo doplňujúce vyžiadanie zo
dňa11.februára2016,ktorémužalobkyňavyhoveladňa15.marca2016.Zuvedenéhojemožnévyvodiť,
že iný zásah v zmysle ust. § 250v OSP bol pravdepodobne ukončený dňa 11. februára 2016.

56. Žalovaná ďalej namietala, že za iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP

rozhodne nie je možné považovať Čiastkový alebo riadny protokol o vykonanom dohľade na mieste.
Iným zásahom je totiž faktický postup, resp. postup pri výkone kontroly, ak ním sú alebo môžu byť
priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby. Písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste podľa § 8 ods. 3 písm. c) v spojení s § 10
zákona o dohľade je podľa žalovanej iba formalizovaným záznamom o výsledku vykonaného dohľadu

na mieste. Nie je ani dôkazným prostriedkom, tým sú listinné a iné dôkazy založené v administratívnom
spise. Priamo z protokolu nevyplývajú pre dohliadaný subjekt žiadne práva alebo povinnosti, preto nie
je spôsobilý priamo sa dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo
právnických osôb.

57. Lehota na podanie žaloby podľa ust. § 250v OSP pre iný zásah správneho orgánu tak uplynula dňa
14. apríla 2016 a nemohla byť podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 3 SSP predĺžená.

58. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby súd po preskúmaní prípustnosti žaloby, žalobu v
zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako podanú oneskorene, odmietol, eventuálne navrhla, aby súd žalobu

podľa § 261 SSP ako nedôvodnú uznesením zamietol.

59. Dňa 20. decembra 2016 doručila žalovaná súdu vyjadrenie k návrhu na priznanie odkladného
zo dňa 19. decembra 2016, ktorým žiadala, aby súd žalobe odkladný účinok nepriznal. Prílohou bol
administratívny spis žalovanej.

60. Dňa 12. decembra 2016 doručila žalobkyňa súdu doplnenie žaloby, v ktorom oznámila, že po
podaní žaloby, konkrétne dňa 12. októbra 2016, jej žalovaná doručila Protokol o vykonanom dohľade
na mieste u žalovanej č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07. októbra 2016 (ďalej aj „Protokol“). Vydanie
Protokolu predstavuje podľa nej ďalší čiastkový iný zásah do jej práv a právom chránených záujmov,

a to s ohľadom na to, že podanou žalobou sa predovšetkým domáha zdržania sa výkonu dohľadu na
mieste, ako takého. Žalobný návrh doplnila a navrhla, aby súd vydal aj nasledovné rozhodnutie: „1. Súd
počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému začať akékoľvek konanie na základe alebo
v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa
07.10.2016,akoajvydaťakékoľvekrozhodnutienazákladealebovsúvislostisProtokolomovykonanom

dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016; 2. Súd počnúc doručením
tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol
o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016.“

61. Uviedla aj eventuálny návrh: „1.Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému začať

akékoľvek konanie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u
žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016, ako aj vydať akékoľvek rozhodnutie na základe
alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660 /2015-2
zo dňa 07.10.2016; 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek
formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č.

OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016; 3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane
trov právneho zastúpenia.“62. Dňa 22. decembra 2016 doručila žalobkyňa súdu repliku zo dňa 19. decembra 2016. K námietkam
žalovanej k zachovaniu lehoty uviedla, že ku dňu podania žaloby zásah trval, nebol ukončený a trvali aj
jeho následky, nakoľko v čase podania žaloby jej žalovaná doručila iba Čiastkový protokol o vykonanom

dohľade na mieste, ktorý sa dotýkal iba dvoch z množstva kontrolovaných oblastí (zmeniek a dohody
o plnení v splátkach). Voči tomuto Čiastkovému protokolu podala námietky. Žalovaná jej v októbri
2016 doručila Protokol o vykonanom dohľade na mieste, avšak vo vzťahu k nemu ešte len plynie
predĺžená lehota na podanie písomných námietok. Podľa názoru žalobkyne, výkon dohľadu na mieste
je potrebné vnímať ako celok, nie ho separovať na jednotlivé čiastkové zásahy a plynutie subjektívnej

lehoty počítať vo vzťahu k nim. Zdôraznila, že žalobu podala či už v rámci objektívnej jednoročnej lehoty
podľa Občianskeho súdneho poriadku, alebo objektívnej dvojročnej lehoty podľa Správneho súdneho
poriadku, ktorá ešte ani neuplynula. Podľa konštantnej súdnej judikatúry naviac subjektívna lehota
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku nemohla uplynúť skôr, ako vyčerpala prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis.

63. Žalobkyňa zdôraznila, že už v rámci rokovaní s dohliadacím tímom vznášala počnúc dňom 7.
decembra 2015 niektoré námietky neprípustnosti dohľadu na mieste, ako napr. prešetrovanie tzv.
podnikateľských úverov, porušenie práv dotknutých osôb k ich osobným údajom, neprimeranosti
dohľadu na mieste, čo do žiadania dokladov a iných informácií týkajúcich sa alebo obsahujúcich
údaje iných osôb, neprimeranosti poskytnutých lehôt, dodržania obchodného tajomstva a pod. Niektoré

námietky formulovala aj v podaní zo dňa 14. marca 2016, pričom v žiadnom prípade nemohla
vzhľadom na početnosť predchádzajúcich dožiadaní vedieť, že žalovaná pristúpi už iba k vypracovaniu
či už čiastkového alebo celkového Protokolu. Naproti tomu žalovaná sa s týmito námietkami nijako
nevysporiadala (žalobkyňa v podstate prvýkrát obdržala stanovisko žalovanej k nim až vo vyjadrení k
žalobe) a naviac jej ani neoznámila, že sa nimi zaoberať nebude. Žalobkyňa teda do 30. júna 2016

legitímne očakávala, že jej žalovaná oznámi stanovisko k jej námietkam a tiež ich posúdenie, resp. že
sa rozhodla ich neposudzovať.

64. Do 30. júna 2016 nebol žalobkyni doručený ani len Čiastkový protokol o vykonanom dohľade na
mieste, a teda nedošlo k vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre plynutie lehoty na podanie písomných

námietok voči obsahu (Čiastkového) Protokolu. Zdôraznila, že k 30. júna 2016 nemohla využiť
prostriedok podľa osobitného zákona, a to podanie písomných námietok voči obsahu či už Čiastkového
alebo celkového Protokolu o vykonanom dohľade na mieste. Ani doručením protokolu o dohľade na
mieste,dohľadnekončí,pretoževdanomprípadebolžalobkynikudňupodaniažalobydoručenýprotokol
len Čiastkový (a vo zvyšku teda dohľad na mieste prebiehal), ale aj preto, lebo mala a má právo voči

protokolu podať písomné námietky, ktoré je žalovaná povinná preveriť a až oznámením o ich preverení
žalobkyni je dohľad na mieste ukončený. K márnemu uplynutiu subjektívnej 30 - dňovej lehoty na
podanie žaloby v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy teda nedošlo, pretože ešte nedošlo k využitiu
prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (námietky voči protokolu, sťažnosť). Poukázala
na rozsudky NS SR sp. zn. 8SŽZ/2/2012, 8SŽZ/1/2009, 10Sžz/2/2013, 10Sžz/1/2014, 8SŽZ/1/2009.

65. Skutočnosť, že formálne nepodala sťažnosť voči postupu žalovanej za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku nemala žiaden iný význam ako to, že za takejto situácie by prípadná žaloba bola
odmietnutá, ako predčasne podaná. Ďalej poukázala na rozhodovaciu činnosť NS SR a ÚS SR a
zopakovala argumentáciu už uvedenú v žalobe s tým, že žalobu podala včas a námietka žalovanej o

nedodržaní lehoty je bez právneho významu.

66. Žalovaná vo vyjadrení k zmene žaloby zo dňa 5. januára 2017, ktoré bolo súdu doručené rovnakého
dňa, okrem iného s poukazom na § 62 SSP zdôraznila, že rozsah a dôvody žaloby je možné zmeniť
(doplniť) len do uplynutia zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby na správny súd.

Správny súdny poriadok v § 256 stanovuje, že zákonná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu
orgánu verejnej správy (teda aj žaloba žalobkyne) musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa dozvedel o zásahu žalovaného orgánu verejnej správy (v zmysle žaloby je predmetným zásahom
najmä pokračovanie vo výkone dohľadu na mieste žalovanou u žalobkyne).

67. K otázke prípustnosti samotnej žaloby skonštatovala, že sa k nej vyjadrila už v rámci vyjadrenia k
žalobe, ktoré je plne relevantné aj vo vzťahu k doplneniu žaloby (zmene) zo dňa 9. decembra 2016 s
tým, že aj doplnenie žaloby (zmena) podala žalobkyňa až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty
podľa § 62 v spojení s § 183 a § 256 SSP.68. Dňa 9. februára 2017 bola súdu doručená duplika žalovanej, v ktorej k zachovaniu lehoty na podanie
žaloby uviedla, že námietky voči Čiastkovému protokolu nevyhodnotila z dôvodu ich neúplnosti. Po

doplnení námietok zo strany žalobkyne, bola súdom vyzvaná na predloženie originálu dohľadového
spisu, ktorý sa nachádza na súde. Uviedla, že z konania žalobkyne pred podaním žaloby nebolo možné
zistiť jej deklarované očakávania (až v súčasných vyjadreniach smerom k súdu). Legitímne očakávania
nemôžu byť len deklarovaným prianím žalobkyne ex post, ale musia sa zakladať na skutočnosti, a teda
aj platnej právnej úprave.

69. Žalovaná uviedla, že „námietku“ je potrebné rozlišovať ako: 1. akýkoľvek prejav nesúhlasu alebo 2.
pomenovaný právny inštitút, pre ktorý právny predpis určí proces riešenia a v niektorých prípadoch aj
formálne náležitosti. Pri preskúmaní predloženého dohľadového spisu súd zistí, že žalobca predkladal
námietky prvého typu.

70. V súvislosti s úpravou postupu osôb poverených výkonom dohľadu na mieste a vzájomných práv
a povinností, nie je podľa žalovanej zakotvená povinnosť týchto osôb poskytovať vyjadrenie k takýmto
„námietkam“, či v súvislosti s takýmito výhradami uskutočňovať osobitné konania zaoberajúce sa týmito
výhradami, nakoľko by dochádzalo k mareniu účelu a procesu samotného výkonu dohľadu. Pokiaľ orgán
dohľadu vznesie určitú požiadavku, dohliadaný subjekt prejaví nesúhlas a orgán dohľadu oznámi, že na

požiadavke trvá, je zrejmé, že na námietku neprihliadol. Nie je potrebné uskutočňovať žiadne formálne
konanie a je vylúčené, aby dohliadaný subjekt „legitímne očakával” opačné správanie orgánu dohľadu.

71. V rámci dohľadu na mieste je v § 7 zákona o dohľade zakotvené právo dohliadaného subjektu podať
námietku zaujatosti, čo žalobkyňa aj urobila. Vo vzťahu k protokolu je dohliadaný subjekt oprávnený

podať námietky proti údajom uvedeným protokole (§ 8 ods. 3 písm. c/ zákona o dohľade). Takéto
námietky sa netýkajú samotného postupu pri výkone dohľadu, týkajú sa iba zistení uvedených v
protokole. Pokiaľ ide o namietanie samotného procesu dohľadu na mieste, tento môže dohliadaný
subjekt namietať v prípadnom správnom konaní, ak by bolo na základe zistení uvedených v protokole
začaté. V takomto konaní môže dohliadaný subjekt napadnúť dôkazné prostriedky, ktoré sú súčasťou

administratívneho spisu vedeného k správnemu konaniu. Žalobkyňa toto právo využila v konaní o
uložení poriadkovej pokuty. Jediným použiteľným formálnym prostriedkom môže byť sťažnosť podľa §
4 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, teda námietka druhého
typu. Takýto prostriedok však nevyužila.

72. K námietke odmietnutia spravodlivosti žalovaná uviedla, že pokiaľ lehota uplynula podľa
predchádzajúceho predpisu, nemôže pokračovať podľa nového predpisu. Na to by bolo potrebné
výslovné ustanovenie zákona, ktoré by prelomilo zákaz retroaktivity a ex post zmenilo účinky starej
právnej úpravy. Následne skonštatovala, že je potrebné skúmať plynutie lehoty jednotlivo vo vzťahu k
jednotlivým namietaným zásahom, keďže SSP hovorí o faktickom postupe vykonávanom pri plnení úloh

v oblasti verejnej správy.

73. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sa/39/2016-403 zo dňa 19. januára 2017 súd vyzval
žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia odstránila vady žaloby zo dňa 26. augusta 2016 a jej
doplnenia zo dňa 9. decembra 2016, a to v nasledovnom rozsahu:

- uvedenie konkrétnych dôvodov, v čom žalobkyňa vidí nezákonnosť zásahu žalovanej;
- opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností odôvodňujúcich nezákonnosť zásahu žalovanej;
- odstránenie rozporu medzi čl. I. žaloby a jej petitom.

74. Dňa 15. februára 2017 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako „Sťažnosť a
vyjadrenie“ zo dňa 10. februára 2017, v ktorom namietala, že súd neuviedol žiadnu konkrétnu vadu
podania: „1. ktorá by podanie skutočne činila nepreiednateľným vecne, 2. ktorou podanie skutočne
trpelo a 3. spôsob odstránenia ktorej, či už na výzvu súdu alebo z iniciatívy samotného účastníka,
nezodpovedal riadnej oprave či doplneniu podania, tak ako ho predpokladá procesné právo, v ktorom

ostatnom prípade však treba trvať na tom, že uznesenie odmietajúce podanie musí okrem ozrejmenia
konkrétnej vady brániacej ďalšiemu postupu konania alebo rozhodnutiu o požiadavke účastníka vecne
obsahovať aj konkrétne vysvetlenie, prečo nebolo možné, aby sa v konaní pokračovalo ďalej alebo
podanie vybavilo vecne.“75.Ďalejnamietala:„Vkonečnomdôsledkujetovšaksúd,ktorýurčuje,akožalobuposúdi,pretožepodľa
§ 55 ods. 3 Správneho súdneho poriadku každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu a

ak je súd toho názoru, že poverenie na výkon dohľadu na mieste má právnu povahu opatrenia v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, nič nebránilo súdu, aby ďalej vo veci konal.“

76.VčastiVIIPodaniavšakžalobkyňažalobuvzmyslenapadnutéhouzneseniaopravilaapreprípad,že
súdnevidísúvismedzipetitomžalobyvzneníjejdoplneniavovzťahukpovereniamnavýkondohľaduna

mieste zo dňa 13. októbra 2015, 21. októbra 2015 a 04. novembra 2015 (doručeným dňa 18. novembra
2015žalobkyni)apreprípad,ženapadnutéuznesenienadobudneprávoplatnosť,opravilaajpetitžaloby.
77. Dňa 28. septembra 2017 žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na tom, aby súd
rozhodol o priznaní odkladného účinku žalobe, netrvá.

78. Uznesením č. k. 5Sa/39/2016 - 505 zo dňa 17. februára 2023 súd sťažnosť žalobkyne zo dňa 10.

februára 2017 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sa/39/2016-403 zo dňa 19. januára
2017zamietolakonedôvodnú.Vuznesení,okreminéhouviedol,žežalobkyňavbodeVIIpodaniažalobu
doplnila,atopreprípad,žebysúdsťažnosťprotiuzneseniuprejejnedôvodnosťzamietolaskonštatoval,
že v ďalšom procesnom postupe bude vo veci pokračovať v zmysle opraveného znenia žaloby.

79. Uznesením č. k. 5Sa/39/2016 - 507 zo dňa 23. februára 2023, krajský súd žalobu žalobkyne proti
inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol z dôvodu, že táto bola s poukazom na § 98 ods. 1 písm.
d) SSP podaná oneskorene. Proti tomuto uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa dňa 16. apríla
2023 v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala jeho zrušenia a?vrátenia veci krajskému
súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tromi sťažnostnými bodmi s poukazom na § 440

ods. 1 písm. f), g) a j) SSP.

80. Kasačný súd vyhodnotil, že fundamentálnou právnou otázkou v tu posudzovanej veci je otázka, či
žaloba zo dňa 26. augusta 2016, doručená krajskému súdu dňa 31. augusta 2016, ktorou sa sťažovateľ
domáhal ochrany pred iným zásahom orgánov verejnej správy, bola podaná v?zákonom stanovenej

subjektívnej lehote.

81. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že právomoc a príslušnosť správneho súdu
konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, ako aj konanie a postup správneho súdu,
účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve upravuje Správny súdny poriadok. V správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z konceptu Správneho súdneho poriadku je zrejmé, že
rozlišuje tri „základné“ typy správnych žalôb, ktorými sú správna žaloba proti rozhodnutiu / opatreniu
orgánu verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. a/ - d/ SSP; § 177 a nasl. SSP), žaloba proti nečinnosti orgánu
verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. e/ SSP v spojení s § 242 a nasl. SSP) a žaloba proti inému zásahu
orgánu verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. f/ SSP v spojení s § 252 a nasl. SSP). Najvyšší správny súd

len pre úplnosť dodáva, že popri týchto troch „základných“ typoch správnych žalôb existujú aj ďalšie
žalobné typy, avšak vymedzenie „základných“ žalobných typov zodpovedá najčastejším spôsobom,
ktorými orgány verejnej správy zasahujú do práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických
a právnických osôb na úseku verejnej správy. Reflektujú teda špecifiká a principiálne odlišnosti už
zmienených najčastejších foriem pôsobenia orgánov verejnej správy, čím následne napomáhajú tomu,

aby konanie pred správnymi súdmi mohlo prebehnúť rýchlo a aby súdy v rámci správneho súdnictva
mohli poskytnúť ochranu adekvátne reagujúcu na povahu pôsobenia verejnej správy. Z hľadiska
systematiky Správneho súdneho poriadku, ale aj z hľadiska historického [keďže až novelou č. 424/2002
Z.z. účinnou od 1. januára 2003 bola Piata časť Občianskeho súdneho poriadku upravujúca správne
súdnictvo doplnená aj o konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t ods. 1 - 7 a § 250u

OSP) a tiež o konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v ods. 1 -
8 OSP)] je evidentné, že základným / kľúčovým konaním pred správnym súdom je konanie o správnej
žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy
a správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy predstavujú doplnkovú formu ochrany tam,kde správna žaloba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy už zo samotnej povahy veci do úvahy
neprichádza. Z takto nastaveného konceptu teda vyplýva tzv. subsidiarita týchto dvoch typov správnej
žaloby (nečinnosť / iný zásah), čo znamená, že tieto správne žaloby sú prípustné len v tom prípade,

pokiaľ neprichádza do úvahy podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

82.Zobsahutuposudzovanejvecijezrejmé,žežalobkyňasasúdnejochranysvojichprávvočižalovanej
domáhala prostredníctvom správnej žaloby voči inému zásahu orgánu verejnej správy. Za iný zásah
žalovanej ako orgánu verejnej správy označila výkon dohľadu na mieste u žalobkyne podľa § 8 ods. 1

zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Oznámenie o začatí výkonu dohľadu na mieste
u žalobkyne bolo žalobkyni doručené dňa 18. novembra 2015. Je tak nesporné, že dohľad na mieste
u žalobkyne začal v čase platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobkyňa si však svoje právo na súdnu ochranu prostredníctvom súdnej žaloby uplatnila až dňa 31.
augusta 2016, t.j. v čase platnosti a účinnosti novej právnej úpravy, a to Správneho súdneho poriadku.
Kasačný súd súhlasne s názorom krajského súdu konštatuje, že s poukazom na § 491 ods. 1, 2 a 3

SSP sa na konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a na to nadväzujúce konanie o
kasačnej sťažnosti vzťahuje právny režim tohto procesného poriadku.

83. Správny súdny poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP stanovuje definíciu iného zásahu
orgánu verejnej správy tak, že iným zásahom je faktický postup orgánu verejnej správy ním vykonaný

pri plnení úloh v?oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
fyzickej osoby a?právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom je v?zmysle tohto ustanovenia
aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak
ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a?právnickej
osoby priamo dotknuté. Pod zásahom možno rozumieť aktívne úkony správnych orgánov alebo iných

súčastí verejnej správy v?rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s?výkonom správnej činnosti.
Iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý má faktický charakter, možno vymedziť ako aktívne konanie
orgánu verejnej správy namierené proti určitej osobe, v?širšom poňatí možno hovoriť o?protiprávnom
útoku orgánu verejnej správy na subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby. Ide teda o?určité
iniciatívne,zameranékonanie(postup),ktorézasahujedoprávdotknutejosobynezákonnýmspôsobom,

čím prekračuje rámec právomoci konkrétneho orgánu a?núti objekt zásahu niečo konať, niečo strpieť,
niečoho sa zdržať.
84. Citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP vymedzuje tak dva typy tzv. iného zásahu orgánu
verejnej správy, a?to 1/ faktický postup orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy;
2/ postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu.

Spoločnýmiznakmiobochzásahovje,žesatýkajúpostupukonkrétnehoorgánuverejnejsprávy,niejeho
rozhodovacej činnosti (teda rozhodnutí a opatrení), ďalej, že?sa?týkajú len činnosti, ktorá má povahu
výkonu verejnej správy, a?v?oboch prípadoch musí byť splnená podmienka, že takýmto postupom sú
alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté. Súčasne takýmto zásahom môže byť len aktívne konanie konkrétneho orgánu, nie

jeho opomenutie alebo nečinnosť. Pokiaľ ide o?rozdielnosti, v?prvom prípade ide o?faktický postup
orgánu verejnej správy, ktorý má na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čo
znamená, že v?súvislosti s?ním nedošlo k?žiadnemu formalizovanému administratívnemu konaniu,
a?tento postup je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej
správy na mieste samom. Postupom pri výkone kontroly alebo inšpekcie sa rozumie vrchnostenské

uplatňovanie kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánmi verejnej správy, ktoré majú rôzny dopad na
subjektívne práva tých osôb, voči ktorým sú tieto smerované. V praxi ide najčastejšie o obmedzujúce
účinky(adresátmusístrpieťobmedzeniaspojenéskontrolou,najmäumožniťjejvýkon),zabezpečovacie
účinky, resp. i iné majetkové následky.

85. Žalobca sa v?rámci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy môže domáhať ochrany
pred takýmto zásahom v?prípade, ak zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie
(tzv. negatórna zásahová žaloba), alebo sa môže domáhať určenia nezákonnosti už skončeného
zásahu (tzv. určovacia zásahová žaloba), ak počas jeho trvania nebolo možné podať (negatórnu)
žalobu a?súčasne rozhodnutie správneho súdu je dôležité na?náhradu škody alebo inú ochranu práv

žalobcu. V?prvom prípade teda žaloba smeruje proti neskončenému zásahu, ktorý trvá (prípadne aj v?
podobe jeho následkov) alebo hrozí jeho opakovanie, a?má eliminačnú ochrannú funkciu, a v?druhom
prípade smeruje proti už?skončenému zásahu, ktorý odznel, resp. skončil vykonaním úkonu. Určovaciazásahová žaloba má vo vzťahu k?negatórnej zásahovej žalobe subsidiárnu povahu a?plní reparačnú
alebo inú ochrannú funkciu ex post.

86. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť v zmysle ustanovenia § 256 SSP
podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej
správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom
verejnej správy. Zákonodarca tak v ustanovení § 256 SSP stanovuje dve procesné lehoty - dvojročnú
objektívnu lehotu a dvojmesačnú subjektívnu lehotu. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej

podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Objektívna dvojročná lehota vzťahujúca sa k
okamihu, kedy došlo k vykonaniu tvrdeného nezákonného zásahu bude vždy počítaná od okamihu,
kedy došlo k úkonu, ktorý je žalobkyňou označovaný za nezákonný. Žalobkyňa v žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy označila začiatok iného zásahu žalovanej do práv žalobkyne dátumami
uvedenými v povereniach na výkon dohľadu na mieste, t.j. 13. októbra 2015, 21. októbra 2015 a 4.
novembra 2015. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že na základe predmetných poverení

vykonala žalovaná u žalobkyne šesť kontrolných zaobstaraní finančných služieb pod utajenou identitou,
v dôsledku ktorých obdržala informácie o činnosti žalobkyne a ňou ponúkaných finančných službách.
Oznámením o začatí dohľadu na mieste zo dňa 18. novembra 2015 č.k. OFS-11660/2015 informovala
žalovaná žalobkyňu o začatí dohľadu na mieste u žalobkyne na základe vyššie uvedených poverení
a tiež o uvedenom kontrolnom zaobstaraní finančnej služby pod utajenou identitou z konkrétnych dní

predchádzajúcich samotnému oznámeniu, ktoré žalobkyňa následne namietala. Je zjavné, že podanie
správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v rámci objektívnej dvojročnej lehoty bolo
zachované a v tu je prejednávanej veci nie je sporné. Kasačný súd len pre úplnosť dodáva, že hoci
ustanovenie tzv. objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) podľa SSP má len
subsidiárny charakter a?predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby proti?inému zásahu

orgánu verejnej správy, pre včasné podanie žaloby je nevyhnutné, aby bola zachovaná aj subjektívna
lehota.

87. Subjektívna dvojmesačná lehota je vždy viazaná na vedomosť žalobcu o nezákonnom zásahu. Je
preto nevyhnutné zodpovedať otázku, ktoré okolnosti vzťahujúce sa určitému úkonu orgánu verejnej

správy musia byť žalobkyni známe, aby došlo k začatiu plynutia subjektívnej lehoty pre podanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa názoru kasačného súdu za začiatok plynutia
subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je potrebné považovať
okamžik, kedy sa žalobca dozvedel o skutočnostiach, v ktorých vidí faktický zásah orgánu verejnej
správy do svojich práv. Konkrétne sa jedná o okamžik, kedy sa do sféry žalobcu dostanú také informácie,

naktorýchzákladejeschopnýnadobudnúťvedomosťotom,včomkonanieorgánuverejnejsprávy,ktoré
má byť nezákonným zásahom, spočíva a že je zamerané proti nemu. Subjektívna lehota pre podanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy začne preto plynúť odo dňa, kedy žalobca disponuje
relevantnými informáciami, ktoré mu umožňujú posúdiť, že ide o konanie verejnej správy, v čom toto
konanie spočíva a že je toto konanie zamerané proti nemu. Pre znalosť o tom, v čom konanie spočíva je

rozhodujúca vždy znalosť žalobkyne o skutkových okolnostiach, z ktorých vyplýva konanie či nekonanie
orgánu verejnej správy, v ktorom vidí žalobkyňa nezákonný zásah.

88. Najvyšší správny súd sa už zaoberal povahou a plynutím lehôt na podanie žaloby proti inému
zásahu už v skoršom uznesení sp. zn. 10Sžk/23/2020 z 30. septembra 2021, ktoré bolo uverejnené

pod č. 4/2022 ZNSS, v ktorom vyslovil: „Na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému
zásahu podľa § 256 Správneho súdneho poriadku, a tým aj na posúdenie jej dôvodnosti, nemá vplyv,
či napádaný iný zásah trval počas tejto lehoty alebo prípadne aj po jej uplynutí.“ Toto rozhodnutie a
v ňom obsiahnutá argumentácia je pre tu súdenú vec zásadnejšia, ako sťažovateľom citovaná česká
judikatúra (aplikujúca český právny poriadok). Podľa uvedeného uznesenia, účelom druhej hlavy štvrtej

časti Správneho súdneho poriadku, je poskytnúť súdnu ochranu v dvoch odlišných situáciách ako bolo
už uvedené vyššie. Podľa odseku 1 sa totiž možno domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie tak, ako
správne uvádza aj žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti. Podľa odseku 2 sa možno domáhať určenia
nezákonnosti už skončeného iného zásahu, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa

odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu. Účel žaloby
podľa § 252 ods. 1 SSP je teda preventívny - žalobca sa ňou má ochrániť pred dôsledkami faktického
postupu, ktorého účinky alebo následky pretrvávajú alebo hrozia opakovaním. Naopak, účel žaloby
podľa§252ods.2SSPjereparačnýaokremtohojepoužiteľnálensubsidiárne,aknebolamožnážalobapodľa odseku 1 (napríklad preto, že zásah trval príliš krátko). Kasačný súd preto súhlasne s názorom
krajského súdu konštatuje, že sa stotožňuje s jeho argumentáciou uvedenou v bode 74 napadnutého
uznesenia (a tu sčasti zopakovanou v bode 5 tohto rozhodnutia), kde uvádza, že subjektívna lehota na

podanie žaloby proti inému zásahu je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.
Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje
za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami.
Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo
najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku

plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne
posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Rovnako kasačný súd súhlasí s názorom
krajského súdu, že ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba
dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať
z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho
účinkom a následkom brániť. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje právnu zásadu -„Vigilantibus

iura scripta sunt“ zákony sú písané pre bdelých. Ak žalobkyňa túto zásadu nerešpektovala a žalobu
proti inému zásahu orgánu verejnej správy nepodala v zákonom stanovenej dvojmesačnej subjektívnej
lehote (ustanovenia § 256 SSP), musí znášať nepriaznivé následky z hľadiska obmedzenia prístupu k
správnemu súdu.

89. Z výkladu ustanovenia § 256 SSP tiež nijako nemožno dospieť k záveru, že v prípade trvajúceho
zásahu (§ 252 ods. 1 SSP) by mal začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty „kĺzať“ počas celého
trvania iného zásahu. Takisto z uvedeného ustanovenia nijako nevyplýva, že by bolo možné na jednu
(subjektívnu) alebo druhú (objektívnu) lehotu neprihliadať, prípadne, že by stačilo, aby žaloba bola
podaná počas trvania zásahu, prípadne, že by lehota začala plynúť až momentom skončenia zásahu.

Takýto výklad by totiž ignoroval jasné znenie § 256 SSP, podľa ktorého sa subjektívna dvojmesačná
lehota aplikuje na každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom
dotknutá osoba dozvedela (porovnaj uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/57/2022). V prejednávanej veci
sa žalobkyňa dozvedela o konaní žalovanej, ktoré podľa nej predstavuje iný zásah, najneskôr v deň
doručeniaOznámeniaozačatídohľadudňa18.novembra2015.Žalobkyňasavšakvkasačnejsťažnosti

snaží naznačiť, že v čase podania správnej žaloby subjektívna lehota na jej podanie ani nezačala
plynúť, nakoľko iný zásah žalovanej v podobe výkonu dohľadu ani nebol ukončený a žalobkyňa sa
tak nemohla účinne brániť zákonom o dohľade predvídaným podaním námietok. S týmto sa kasačný
súd nestotožňuje, nakoľko z priebehu postupu žalovanej pri výkone dohľadu na mieste u žalobkyne je
evidentné, že žalobkyňa o tomto zásahu vedomosť mala (nevynímajúc okamžik jeho začatia) a jeho

nezákonnosť opakovaným spôsobom a rôznymi formami namietala, pričom charakter tzv. iného zásahu
žalovanej ostal nezmenený. Kasačný súd naviac uvádza, že ani vydanie Čiastkového protokolu, či
jednotlivých úkonov žalovanej vo forme zápisov žalovanej nespôsobili zmenu kvalifikačného momentu
tohto zásahu. A tiež to neznamená, že tu prejednávaný trvajúci zásah žalovanej môže byť považovaný
za množstvo samostatných konkrétnych čiastkových zásahov (ktorému by mali zodpovedať úkonom

žalovanejvoformezápisovzrokovaní,čiemailovejkomunikácieapod.),vdôsledkučasovejnadväznosti
ktorých by došlo k pretrhnutiu skoršej dvojmesačnej subjektívnej lehoty a jej začatiu plynutia odznova
(porovnaj v tomto smere napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžnz 7/2015). Z
obsahu spisového materiálu je zrejmé, že dňom 18. novembra 2015 bola žalobkyňa riadne informovaná
o začatí výkonu dohľadu zo strany žalovanej a počnúc týmto dňom začala namietať neprimeranosť

uvedeného zásahu do jej rôznych práv. Žalobkyni nič nebránilo tomu, aby včas a zákonným spôsobom
uplatnila voči inému zásahu žalovanej možné dostupné opravné prostriedky (podľa vtedy platnej a
účinnej právnej úpravy OSP), hoci aj vo forme sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach a následne tak
včas podala žalobu voči nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa OSP.

90. K samotnému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia správneho?súdu kasačný súd
ibauvádza,ženámietkysťažovateľasúvtomtokontextenedôvodné.Správnysúduspokojivologickýma
preskúmateľnýmspôsobomposkytolodpoveď,prečo?správnužalobuakooneskorenepodanúodmietol,
a to s poukazom na právnu úpravu správneho konania o žalobe voči inému zásahu orgánu verejnej
správy ustanovenú v Občianskom súdnom poriadku, ale najmä v Správnom súdnom poriadku. Naviac,

kasačný súd zdôrazňuje, že v tu prejednávanej veci rozhodoval krajský súd nemeritórne uznesením
o odmietnutí podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. V prípade písomne vyhotoveného, tzv. nemeritórneho
uznesenia SSP ustanovuje, že je postačujúce, aby toto uznesenie obsahovalo stručné odôvodnenie (§
149 ods. 2 SSP), čo svojím obsahom prekračuje aj napadnuté uznesenie krajského súdu.91. Záverom kasačný súd dodáva, že správny súd správne právne posúdil a zrozumiteľne identifikoval,
ktoré momenty boli preň významné pre plynutie lehôt a podľa akej právnej úpravy postupoval. Kasačný

súd iba na dôvažok dodáva, že ak by aj pripustil úvahu o posudzovaní subjektívnej lehoty pre včasné
podanie žaloby proti inému zásahu žalovanej a túto posudzoval zvlášť vo vzťahu ku každému
jednotlivému úkonu žalovanej akýmkoľvek spôsobom namietaným zo strany žalobkyne, dospel by k
záveru, že pri počítaní plynutia dvojmesačnej lehoty od akéhokoľvek z týchto medzníkov - okamihu
doručenia oznámenia o začatí výkonu dohľadu na mieste, či čiastkových úkonov žalovanej vo forme

zápisov z rokovaní, bola by správna žaloba podaná po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty, a teda
zjavne oneskorene.

92. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v
zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z
rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom

ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté, napr. z dôvodu zjavne oneskoreného podania žaloby pre
zmeškanie lehoty, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo
platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019
z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28).

93.Správnysúdtiežnepochybil,keďvovecinenariadilpojednávanie,nakoľkovydalrozhodnutievýlučne
procesného charakteru, keďže mal preukázané, že nie sú splnené procesné podmienky konania pre
meritórne rozhodnutie vo veci samotnej.

94. Kasačný súd na doplnenie uvádza, že meritórne námietky proti samotnému rozhodovaniu žalovanej

a?novoty z?kasačnej sťažnosti nemohol zohľadňovať, pretože napadnutým bolo (len) odmietnutie
žaloby pre jej oneskorené podanie. Krajský súd teda nekonal v?merite veci a?nevyhodnocoval žalobné
body.

95. Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd nevyhovel, pretože s

ohľadom na predmet konania (kasačná sťažnosť proti odmietajúcemu uzneseniu správneho súdu)
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu nehrozila sťažovateľovi závažná ujma
(§ 447 ods. 1 SSP). Napadnutým uznesením sa práva sťažovateľa či jeho procesné postavenie pri
výkone dohľadu ani v administratívnom konaní nezmenili, a s priznaním odkladného účinku kasačnej
sťažnosti priamo voči napadnutým rozhodnutiam či opatreniam SSP ani nepočíta.

96. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v
napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s otázkou prípustnosti (včasnosti podania) žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy a neopomenul žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku čoho
správny súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces.

Námietky žalobkyne vyhodnotil kasačný súd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia
správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa ustanovenia §
461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

97. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v

tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal
a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1
SSP v spojení s § 168 SSP.

98. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.