Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100654
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri
s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava,
IČO: 36 866 571 proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova
2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa
22.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovanej Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

zo dňa 22.02.2024 spolu s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím žalovanej Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo dňa 08.02.2024 zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca doručil dňa 18.01.2024 žalovanému (ďalej len „GP SR“) žiadosť zo dňa 18.01.2024

o sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú vyjadrenia Etickej komisie prokuratúry na zasadnutí zo dňa
11.12.2023 k tzv. kauze „karikatúra“ podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.). K žiadosti žiadateľ uviedol, že sa prostredníctvom
webového sídla GP SR oboznámili s vyjadrením Etickej komisie prokuratúry (ďalej len „Etická
komisia“) zo dňa 11.12.2023, ktoré sa zaoberá posúdením porušenia zásad prokurátorskej etiky
prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„ÚŠP“)ašpeciálnehoprokurátoraJUDr.DanielaLipšica,LL.M.,aajpreskutočnosti popísanévčlánkoch
PLUS 7 dní (ďalej len „vyjadrenie“). Etická komisia sa mala kauzou „karikatúra“ zaoberať už na svojom
zasadnutí dňa 20.10.2023, ale z vyjadrenia a ani z informácií zverejnených na webovom sídle GP SR
mu nie je zrejmý výsledok. Vec sa týkala etiky pri obdarovaní D. Lipšica k príležitosti jeho 50. narodenín
na oslave, na ktorej sa mali zúčastniť všetci prokurátori ÚŠP.

2. Konkrétne žiadal o sprístupnenie týchto informácií:

„a) zaslanie Podnetov, a to prípadne (ak existujú), aj s ich prílohami;
b) zaslanie Vyjadrenia DL, a to prípadne (ak existujú), aj s jeho prílohami;
c) poskytnutie informácie, či si Etická komisia v súvislosti s prijímaním Vyjadrenia zaobstarala, resp.
vyžiadala aj Vyjadrenia prokurátorov ÚŠP;d1) ak je odpoveď ad c) záporná, žiadame o poskytnutie informácie, prečo sa tak nestalo, a to najmä
so zreteľom na poznámku Etickej komisie vo Vyjadrení, že ak by špeciálnemu prokurátorovi obraz
skutočne darovali jeho podriadení, potom táto skutočnosť „vyvoláva podozrenie z porušenia zásad

prokurátorskej etiky“( čl. 7 ods. 4 rokovacieho poriadku Etickej komisie);
d2) ak je odpoveď ad c) kladná, žiadame o zaslanie Vyjadrení prokurátorov ÚŠP, a to prípadne (ak
existujú), aj s ich prílohami;
e) poskytnutie informácie, aké ďalšie podklady okrem ad a) až ad d) si Etická komisia v súvislosti s
prijímaním Vyjadrenia zaobstarala a ak existujú, aj o ich zaslanie (poskytnutie);

f) aký bol výsledok hlasovania Etickej komisie k návrhu na prijatie Vyjadrenia, t.j. koľko členov Etickej
komisie bolo za / proti, prípadne koľko členov sa zdržalo hlasovania, a ak je možné poskytnúť túto
informáciu, tak aj kto a ako hlasoval;
g) ako vysvetľuje Etická komisia, resp. jej predseda fakt, že stanovisko, resp. odporúčanie k otázkam
prokurátorskej etiky tento orgán prijal v právnej forme vyjadrenia (vyhlásenia) a nie v právnej forme
stanoviska, resp. odporúčania (§ 217b zákona o prokurátoroch, l. 8 ods. 3 Rokovacieho poriadku);

h) zaujala, resp. zaujme Etická komisia, jej predseda stanovisko (vo vzťahu k médiám, resp. verejnosti)
k medializovaným informáciám (napr. k vyššie cit. článku A. B. na C.), že tzv. kauza „karikatúra“ je z
hľadiska dodržania pravidiel prokurátorskej etiky prijatím Vyjadrenia na zasadnutí Etickej komisie dňa
11.12.2023 uzavretá (aj so zreteľom na pochybný spôsob prijatia Vyjadrenia, ako sme uviedli vyššie)?
Ak áno, aké je, i bude jej stanovisko?;

i) bola po prijatí Vyjadrenia Etickej komisie predložená žiadosť disciplinárneho navrhovateľa11 o zaujatie
stanoviska podľa § 217b ods. 1 zákona o prokurátoroch alebo iný obdobný podnet (napr. za účelom
prijatia stanoviska, resp. odporúčania podľa § 217b ods. 3 zákona o prokurátoroch) k tzv. kauze
karikatúra?;
j) poskytnutie zápisnice (prípadne jej príslušnej časti) zo zasadnutia Etickej komisie zo dňa 20.10.2023

k bodu programu, v rámci ktorého sa Etická komisia mala oboznámiť s článkom publikovaným dňa
19.10.2023 na webovom portáli časopisu „PLUS 7 dní“ s názvom „Mentálny svet elitných prokurátorov:
Lipšica vidia ako bojovníka s krvavým mečom v rukách“.

3. Žalobca doručil žalovanému taktiež dňa 18.01.2024 obsahovo totožnú žiadosť s rovnakými otázkami

uvedenými vyššie v ods. 2, ktorú však adresoval Etickej komisii prokuratúry.

4. Žalovaný listom zo dňa 23.01.2024 (sp.zn.: Ei 26/24/1000-11) nazvaným „Oznámenie o postúpení
veci“ žalobcovi oznámil prijatie podania a doplňujúcich podaní dňa 17., 18. a 19.01.2024, t.j. žiadosť
o sprístupnenie informácie a že ich adresoval Etickej komisii prokuratúry, lebo sa týkajú jej činnosti.

Žalobca tento list prevzal dňa 24.01.2024. Žalovaný odvolávajúc sa na § 217d ods. 3 zákona č. 154/2001
Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 154/2001 Z. z.“) oznámil žalobcovi, že nie je povinnou osobou podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z.,
lebo Etická komisia nie je jeho organizačnou súčasťou.

5. Etická komisia listom zo dňa 31.01.2024 (sp. zn. I/4 Spr 2/24/1000-11) oznámila žalovanému (na
vedomie to poslala aj žalobcovi) vrátenie veci, že formou prípisu sp. zn.: Ei 26/24/1000 prevzala
dňa 24.01.2024 postúpené žiadosti o sprístupnenie informácií. Etická komisia oznámila, že podania
prerokovalanazasadnutívdňoch29.01.-30.01.2024auznesenímč.3/2024zodňa29.01.2024rozhodla
nasledovne: „Etická komisia prokuratúry nie je povinnou osobou v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z. z.

o slobode informácií v znení neskorších predpisov na vybavenie podaní D. E. F. a spoločnosti Škubla
& Partneri, s.r.o. zo 17.01.2024, 18.01.2024 a 19.01.2024 o sprístupnenie informácií, doručené etickej
komisii dňa 24.01.2024 listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. Ei 26/24/1000 z 23.01.2024 a preto
uvedené podania budú vrátené Generálnej prokuratúre SR.“ Ďalej uviedla, že nespĺňa definíciu štátneho
orgánu ani ďalších povinných osôb podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z.

6. Žalovaný listom zo dňa 08.02.2024 (sp. zn. Ei 26/24/1000-15) oznámil Etickej komisii, že opätovne
im posiela okrem iného aj žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie, lebo sa týkajú jej činnosti a Etická
komisia je orgán „sui generis“, ktorý plní úlohy zverené zákonom č. 154/2001 Z. z. Zároveň uviedol, že
GP SR podľa pokynov predsedu Etickej komisie prokuratúry zabezpečuje zasadnutia etickej komisie,

tiež jej činnosť administratívne, organizačne a materiálne. GP SR nie je subjekt, ktorý je povinný
poskytovať informácie o činnosti Etickej komisie prokuratúry, lebo nie je jej organizačnou zložkou.
V závere konštatoval, že Etická komisia nespĺňa definíciu povinnej osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000
Z. z. a pri vybavení požiadavky žalobcu sa nebude postupovať podľa zákona č. 211/2000 Z. z., alepodľa interného rokovacieho poriadku Etickej komisie. Predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi
dňa 08.02.2024 (ďalej len „fiktívne rozhodnutie o žiadosti“).

7. Žalobca podal listami zo dňa 14.02.2024 rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného o odmietnutí
poskytnutia požadovaných informácií podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a aj odvolanie proti
fiktívnemu rozhodnutiu Etickej komisie o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií.

8. Žalovaný reagoval na rozklad žalobcu listom zo dňa 22.02.2024 označeným ako

„Upovedomenie“(ďalejlen„upovedomenieGPSR“alebo„fiktívnerozhodnutieorozklade“).Konštatoval,
že žiadosti o informácie smerovali k vyjadreniu Etickej komisie z 11.12.2023, ktoré sa zaoberalo
možným porušením zásad prokurátorskej etiky prokurátormi ÚŠP GP SR a špeciálneho prokurátora
JUDr. Lipšica, LL.M. a skutočnosťami opísanými v texte označených článkov PLUS 7 dní z 19.10.2023,
26.10.2023. Žalovaný je toho názoru, že nedošlo k fikcii rozhodnutia, preto neprichádza do úvahy ani
podanie rozkladu. Potvrdil, že žalobcovi oznámil dňa 24.01.2024 postúpenie jeho podania Etickej komisii

a po vrátení všetkých podaní žalobcu Etickou komisiou späť na netrestný odbor GP SR žalovaný opäť
postúpil jeho podania na Etickú komisiu. Ústavná informačná povinnosť z čl. 26 ods. 5 Ústavy SR je
obmedzená, zaväzuje len orgány verejnej moci v rozsahu nimi uskutočňovanej rozhodovacej pôsobnosti
danej zákonom, pritom medzi orgány verejnej moci patrí aj prokuratúra, ktorá je povinnou osobou podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Prokuratúru tvoria Generálna prokuratúra SR, ktorej súčasťou je Úrad

špeciálnej prokuratúry, krajské a okresné prokuratúry, ktoré majú postavenie povinných osôb len k nim
vykonávanej pôsobnosti danej § 4 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. Etická komisia vydáva stanoviská,
odporúčania, nie rozhodnutia vydané v rámci výkonu pôsobnosti prokuratúry a pôsobí nezávisle od
GP SR. V upovedomení žalovaný poukázal na príkaz generálneho prokurátora SR por. č. 1/2021
z 29.1.2021 o organizácii a riadení práce na prokuratúre, podľa ktorého sa GP RS člení na organizačné

zložky (odbory, oddelenia) a ktorým sa určuje, ktorá zložka je vecne príslušná na vybavenie žiadosti
o sprístupnenie informácie. Pritom Etická komisia prokuratúry nie je organizačnou zložkou GP SR ani
podľa tohto interného predpisu, je to len subjekt „sui generis“, jej rokovania sú vždy neverejné a o svojej
činnosti informuje len na webovom sídle GP SR.

II.
Žaloba

9.Žalobcasavčaspodanousprávnoužaloboudomáhalpreskúmaniazákonnostinapadnutýchfiktívnych
rozhodnutí žalovaného a ich zrušenia len podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP.

10. Žalobca napáda fiktívne rozhodnutie žalovaného o rozklade zo dňa 22.02.2024 v spojení s fiktívnym
rozhodnutím o jeho žiadosti zo dňa 08.02.2024 z dôvodov, že obe rozhodnutia sú nezákonné, lebo:
1) žalovaný (a ani Etická komisia prokuratúry) mu informácie požadované žiadosťou neposkytla
v zákonnej lehote podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a ani v lehote nevydala rozhodnutie, že

žiadosti nevyhovuje, požadované informácie žalovaný odmietol sprístupniť; 2) žalovaný resp. generálny
prokurátor nerozhodli v lehote ani o jeho rozklade proti fiktívnemu rozhodnutiu o žiadosti, čím generálny
prokurátor ako druhostupňový orgán potvrdil fiktívne rozhodnutie o žiadosti. Namieta, že ním podaný
rozklad voči fiktívnemu rozhodnutiu nebol ani doručený na rozhodnutiu generálnemu prokurátorovi.
Žalobca namieta, že týmito fiktívnymi rozhodnutiami bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv

aprávomchránenýchzáujmov,dojehozákladnýchprávaslobôd.Namietanesprávneprávneposúdenie
veci, namieta porušenie jeho práva na informácie, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona
o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca namieta nezákonnosť fiktívnych rozhodnutí z dôvodu
ich nepreskúmateľnosti pre absenciu odôvodnenia.

11. Žalobca v žalobe vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko k názoru žalovaného o nemožnosti vybaviť
jeho žiadosť postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z., odvolávajúc sa na čl. 13 ods. 2,4, čl. 26 ods.
1,4,5, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, zákon č. 211/2000 Z.z. (§ 1,2,3 ods. 1,3), zákon č. 153/2001 Z. z.
( §2, 38 ods. 1, 40, 217b, 217d), čl. 9 rokovacieho poriadku Etickej komisie prokuratúry. Podľa názoru
žalobcu bola Etická komisia oprávnená jeho žiadosť vybaviť v celom rozsahu, lebo popri hierarchickej

štruktúre prokuratúry tvorenej GP SR a regionálnymi prokuratúrami sú v rámci prokuratúry vytvorené
orgány sui generis ako sú Etická komisia či Rada prokurátorov, resp. na vybavenie jeho žiadosti bola
oprávnená GP SR po vyžiadaní stanoviska od predsedu Etickej komisie prokuratúry vzhľadom na §
217d ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. Etická komisia spadá pod sústavu prokuratúry a GP SR akonajvyšší orgán zastrešuje aj činnosť Etickej komisie. Bolo povinnosťou orgánov verejnej moci, štátnych
a nie len štandardných orgánov, ale aj orgánov sui generis ako súčasti prokuratúry vybaviť jeho žiadosť
v primeranej lehote podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Etická komisia vydáva právne záväzné stanoviská

(§ 217b ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.) pre disciplinárneho navrhovateľa a aj pre navrhovateľa mimo
sústavu orgánov prokuratúry, rozhoduje o existencii dôvodu na podanie návrhu na disciplinárne stíhanie
prokurátora, jej stanovisko má význam podkladového rozhodnutia. Etická komisia prokuratúry je orgán
nepriamo vykonávajúci verejnú moc, preto by mala podliehať kontrole verejnej moci. Aj podľa rozsudku
NS SR sp. zn. 4 Sži 1/2010 zo dňa 15.3.2011 sa použije zákon č. 211/2000 Z. z. vždy, keď neexistuje

špeciálna úprava na určitom úseku verejnej správy. Pritom GP SR disponuje informáciami o činnosti
Etickej komisie prokuratúry v zmysle § 217d ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.

12. Žalovaný a aj Etická komisia sú povinné vybaviť jeho žiadosti v plnom rozsahu podľa zákona č.
211/2000 Z.z., prípadne žalovaný za súčinnosti Etickej komisie prokuratúry. Pokiaľ mal GP SR za to,
žiadosti má v plnom rozsahu vybaviť Etická komisia, bol povinný žiadosť postúpiť Etickej komisii podľa

§ 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 8.2.2024 pre Etickú komisiu mu
vyplýva,žežalovanýnemienilžiadosťvybaviťaaninevybavilpodľazákonač.211/2000Z.z.,pretoEtickú
komisiu prokuratúry nabádal na ich vybavenie postupom podľa interného rokovacieho poriadku Etickej
komisie prokuratúry. Podľa žalobcu, ak absentovala zákonná úprava jeho práva, mal orgán verejnej moci
poskytnúť informácie na základe Ústavy SR. V závere správnej žaloby žiadal žalobca aplikovať postup

podľa § 193 SSP a uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť mu ním požadované informácie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný vo veci,
žiadal zataviť konanie podľa § 99 písm. b) SSP. K veci uviedol, že po doručení mu podania dňa
18.01.2024 najskôr vyhodnotil obsah podania zisťujúc, či sa jedná o žiadosť o sprístupnenie informácie
a či je oprávnený sprístupniť informácie. Požadovaná informácia sa netýkala výkonu pôsobnosti
prokuratúry ako orgánu verejnej moci a jej rozhodovacej činnosti, na ktorú sa vzťahuje informačná

povinnosť podľa zákona č. 211/200 Z.z. Žalovaný si ustálil, že požadovanou informáciou nedisponuje
okresná ani krajská prokuratúra, ale ani on v štruktúre štátnych orgánov prokuratúry. V čase doručenia
mu žiadosti žalobcu u neho platil príkaz generálneho prokurátora por. č. 1/2021 z 29.01.2021 (ďalej
len „príkaz“) a z príkazu ani z schémy organizačného členenia žalovaného mu nevyplývalo, že by
Etická komisia bola organizačnou súčasťou žalovaného, preto nie je povinnou osobou podľa § 2 ods.

1 zákona č. 211/2000 Z. z. a rovnakou ňou nie je ani žalovaný. Požadovaná informácia súvisela
s činnosťou Etickej komisie, preto jej zaslal podanie. Zároveň žalovaný uzavrel, že Etická komisia
nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy, len posudzuje etické
otázky. Evidenciu písomností Etickej komisie vedie štátny zamestnanec žalovaného, lebo Etická komisia
nedisponuje zamestnancom. Žalovaný ani generálny prokurátor SR nevykonáva kontrolu ani riadiacu

právomoc nad Etickou komisiou, o možnosti sprístupniť jej písomnosti rozhoduje výlučne jej predseda a
žalovanýposkytujevýlučnesúčinnosť.Žalovanýnáslednetvrdil,žeEtickákomisiaprokuratúryrozhoduje
nezávisle, nespadá pod riadiacu ani kontrolnú právomoc žalovaného, generálneho prokurátora SR ani
iného vedúceho zamestnanca prokuratúry. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil, že nie je
povinnou osobou a preto aj zaslal podanie na vybavenie priamo Etickej komisii. Je presvedčený, že

nevydalžiadnefiktívnerozhodnutiepodľa§18ods.3 zákonač.211/2000Z.z.apretonebolkompetentný
rozhodnúť o žalobcovom rozklade voči fiktívnemu rozhodnutiu.
IV.
Replika a duplika

14. Žalobca a žalovaný nevyužili svoje právo podať repliku a dupliku.

V.
Relevantné právne predpisy

15. Podľa čl. 26 ods. 26 ods. 1,4,5 Ústavy SR (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeranýmspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona
sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky,
ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a
povinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbvoblastiverejnejsprávy,atoibavrozsahutejtoich
rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické
osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. (3)

Povinnými osobami sú ďalej zdravotné poisťovne. Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby, ak
v nich povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 majú samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu
alebo nepriamu účasť, a ak súčasne a) sú kontrolované povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2, alebo b)
povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu
členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá
požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu
získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované
informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje

inak.

20. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade

považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

21. Podľa prvej vety § 19 ods. 1 zák. o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17.

22. Podľa § 19 ods. 3 zák. o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutá lehoty na vydanie rozhodnutia.

23. Podľa § 217b ods. 1 posledná veta zákona č. 154/2001 Z. z. etická komisia vydá stanovisko do 30
dní od doručenia žiadosti navrhovateľa.

24. Podľa § 217b ods. 2,4 zákona č. 154/2001 Z.z. (2) Stanovisko etickej komisie je pre osobu oprávnenú

podaťdisciplinárnynávrhzáväzné.(4)Etickákomisiavydávasvojestanoviskáaodporúčaniavpísomnej
forme; každé svoje stanovisko a odporúčanie je povinná odôvodniť.

25. Podľa 217d ods. 1,2,3 zákona č. 154/2001 Z.z. (1) Zasadnutia etickej komisie a jej činnosť
administratívne, organizačne a materiálne zabezpečuje generálna prokuratúra podľa pokynov predsedu

etickej komisie. (2) Podrobnosti o rokovaní etickej komisie upravuje rokovací poriadok schválený
etickou komisiou. (3) Etická komisia pravidelne informuje o svojej činnosti na webovom sídle generálnej
prokuratúry, na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská a odporúčania.26. Podľa §2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 153/2001 Z.z.), prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych
orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a

nadriadenosti.

27. Podľa §38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. prokuratúru tvoria tieto štátne orgány: a) generálna
prokuratúra, b) krajské prokuratúry, c) okresné prokuratúry.

28. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší
orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry.

29. Podľa čl. 1 ods. 1,3 rokovacieho poriadku Etickej komisie prokuratúry (1) Etická komisia prokuratúry
(ďalej len „etická komisia“) vykonáva svoju činnosť a plní úlohy na základe zákona č. 154/2001 Z. z.
o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

154/2001 Z. z.). (3) Etická komisia rokuje a rozhoduje podľa tohto rokovacieho poriadku o veciach
patriacich do jej pôsobnosti.

30. Podľa čl. 9 ods. 1, 2 rokovacieho poriadku Etickej komisie prokuratúry (1) Spis etickej komisie sa
vedie na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. (2) Za spis zodpovedá predseda etickej komisie.

31. Podľa čl. 10 ods. 1, 2 rokovacieho poriadku Etickej komisie prokuratúry Etická komisia pravidelne
informuje o svojej činnosti na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Etická
komisia zverejňuje na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky svoje stanoviská,
odporúčania, vyjadrenia a vyhlásenia.

32. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní..

33. Podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (ods. 1). O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar
ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je,
rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil (ods. 2). Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1

a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (ods. 3).

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

34. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 09. januára 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

35. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal fiktívne
prvostupňové rozhodnutie a fiktívne napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
tak ako vyplýval z obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že s odkazom na
§ 191 ods. 1 písm. c), d) SSP je nutné vydané fiktívne rozhodnutia zrušiť.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

36. Predmetom súdneho prieskumu je fiktívne rozhodnutie žalovaného o podanom riadnom opravnom
prostriedkuprotifiktívnemuprvostupňovémurozhodnutiuonesprístupneníinformácie.Medziúčastníkmi

je sporné, či bola Etická komisia prokuratúry resp. žalovaný povinnou osobou v zmysle zákona č.
211/2000 Z. z.37. V prejednávanej veci bolo podstatnou právnou otázkou, či orgán, ktorému bola žiadosť o poskytnutie
informácií postúpená, možno subsumovať do kategórie subjektov, ktorými sú štátne orgány.

38. Správny súd v medziach žalobných bodov dospel k záveru, že postup žalovaného, keď žiadosť
žalobcu o poskytnutie informácií listom zo dňa 23.01.2024 postúpil Etickej komisii ako orgánu vecne
príslušnému, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

39. Inštitút Etickej komisie prokuratúry bol zavedený do zákona č. 154/2001 Z. z. s účinnosťou od

01.01.2016 zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem základnej priority
Etickej komisie posudzovať etické otázky a etickú prijateľnosť správania sa prokurátorov, svojou
rozhodovacou činnosťou vykladá Etický kódex prokurátora, tiež napomáha vytvárať čo najlepší obraz
prokuratúry Slovenskej republiky vo verejnosti. Medzi oprávnenia Etickej komisie patrí okrem iného
vydávať stanoviská, ktoré je povinná odôvodniť a ktoré sú záväzné pre osobu oprávnenú podať

disciplinárny návrh, čiže nie sú záväzné pre každého. O svojej činnosti informuje pravidelne v zmysle §
217d ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. Činnosť Etickej komisie zabezpečuje administratívny, materiálne
a aj organizačne žalovaný. Pritom žalovaný je najvyšším orgánom prokuratúry a nadriadený ostatným
orgánom prokuratúry. Organizačná štruktúra žalovaného (GP SR) je uvedená v druhej časti v čl. 2
príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 11/2024 z 18. marca 2024 o organizácii,

riadení a kontrole práce na prokuratúre (organizačný poriadok). V čl. 27 až 28 príkazu sú uvedené
osobitné orgány zriadené na základe zákona, v čl. 29 sú pomocné a poradné orgány. GP SR sa člení na
15 organizačných zložiek, pôsobia v nej aj rôzne druhy komisií, výborov (celkovo 6). Nakoľko je Etická
komisia orgánom „sui generis“ a žalovaný je nadriadený ostatným orgánom prokuratúry, súd má za to,
že je nadriadeným orgánom aj pre Etickú komisiu. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že

Etická komisia je súčasťou organizačnej štruktúry žalovaného.

40. Správny súd ako nie zásadnú vyhodnotil podmienku právnej subjektivity štátneho orgánu, keď § 2
ods. 1 zák. o slobode informácií vymedzuje viacero okruhov povinných osôb:
a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky,

b) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy; táto druhá skupina
subjektov má len obmedzené informačnú povinnosť, keď poskytujú informácie iba v rozsahu tejto ich
rozhodovacej činnosti.

41. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 06. 06. 2007 vyplýva, že
za orgány verejnej moci treba považovať jednak orgány štátnej moci a jednak orgány verejnej správy.
Orgánmi štátnej moci sú Národná rada Slovenskej republiky (ako orgán zákonodarnej moci), prezident
Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ako orgány výkonnej moci), ústavný súd, všeobecné
súdy a Súdna rada Slovenskej republiky (ako orgány súdnej moci). Orgánmi verejnej správy sú jednak

orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy (ústredné, resp. s celoštátnou pôsobnosťou a
regionálne), ďalej vyššie územné celky a obce ako orgány územnej a obecnej samosprávy a napokon aj
iné subjekty, ktoré vykonávajú niektoré právomoci verejnej správy. Pre orgány verejnej moci je príznačné
najmä to, že náplňou ich činnosti je realizácia práv a povinností verejnej moci. Ďalej je dôležité, že pri
tejto činnosti hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu, alebo majetkom obcí.

Orgány verejnej moci sú spravidla kreované zákonmi, resp. na základe zákonov, ktoré patria do oblasti
verejného práva.

42. Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 191/92, verejnú
moc definoval takto: „Verejnou mocou sa rozumie taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach

a povinnostiach subjektov, či už priamo, alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo
povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah
rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu.

43. Z uvedeného záveru vychádza aj odborná literatúra k informačnej povinnosti orgánov verejnej moci,

pričom zdôrazňuje, že ústavná povinnosť poskytovať informácie je v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ratione
personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich
činnosťou. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach
subjektov, či už priamo, alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiachrozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia
tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom
orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej, pričom za určitých podmienok ju môžu vykonávať aj

prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom na určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci,
je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia
sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať (IKRÉNYI, Peter. § 2
[Povinné osoby]. In: IKRÉNYI, Peter, BAKO, Martin a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 40, marg. č. 1.).

44. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že orgán, ktorému bola žiadosť
o poskytnutie informácií postúpená, nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zák. o slobode informácií,
a to najmä s poukazom na to, že nejde o samostatný štátny orgán, ktorý by spĺňal definičné znaky
v zmysle výkonu verejno-mocenských oprávnení, keď z rozsahu kompetencií Etickej komisie (§ 217b
až § 217d zákona č. 154/2001 Z. z.) vyplýva, že jej činnosť organizuje žalovaný podľa pokynov

predsedu Etickej komisie. Predseda Etickej komisie ju zastupuje navonok (§ 217c ods. 14 veta
zákona č. 154/2001 Z.z.) a zodpovedá za spis, ktorý sa vedie na generálnej prokuratúre (čl. 9 ods.
1, 2 rokovacieho poriadku Etickej komisie). Keďže má Etická komisia územnú pôsobnosť na celom
území Slovenskej republiky, pri svojej činnosti vystupuje pri posudzovaní správania sa v zásade len
vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom (§ 217b os. 3 zákona č. 154/2001 Z.z.), ktorých činnosť je

regulovaná citovaným zákonom a príkazmi generálneho prokurátora SR, majú celospoločenský význam
zaväzujúci pre orgány a organizácie vo verejnom sektore; súčasne tento orgán nedisponuje žiadnymi
mocenskými oprávneniami, ktorými by mohol autoritatívne rozhodovať o právach a povinnostiach
konkrétnych fyzických či právnických osôb v oblasti verejnej správy a následne vynucovať splnenie
uložených povinností.

45. Vo vzťahu k vlastnému hospodáreniu s finančnými prostriedkami je nepochybné, že finančné
podmienky činnosti fungovania Etickej komisie zabezpečoval žalovaný. Rovnako predseda Etickej
komisie nie je jej zamestnancom (komisia nemá žiadnych zamestnancov), ale je len zvoleným
predsedom spomedzi deviatich členov Etickej komisie, oprávneným zastupovať ju navonok, ale len v

rozsahu danom mu zákonom č. 154/2001 Z.z. a rokovacím poriadkom Etickej komisie prokuratúry.

46. Možno tak uzavrieť, že žalovaný v prejednávanej veci vydal fiktívne rozhodnutia, pričom každé
fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (teda
je nepreskúmateľné). Zákon č. 211/2000 Z. z. síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako

následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je
nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zák. o slobode
informácií. Ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva
žiadateľa. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. Ak odvolací
orgán nerozhodne v príslušnej lehote o odvolaní, podľa § 19 ods. 3 zák. o slobode informácií

sa predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/1/2020 zo dňa 01.03.2021).Vzhľadom
na vyššie uvádzané skutočnosti súd vyhodnotil aj námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie za nedôvodnú.

47. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov dospel správny súd k záveru,
že druhostupňové rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného trpia vadou nezákonnosti
pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov a s tým súvisiacim nesprávnym právnym
posúdením veci čo do určenia povinnej osoby v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré majú za následok
ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie

podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP.

48. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).49. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu, vyjadreným v tomto
rozsudku a jeho úlohou bude rozhodnúť o žiadosti žalobcu, zameria sa na zákonný postup vyplývajúci zo
zákona č. 211/2000 Z.z., svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo všetky

zákonom predpísané náležitosti.

50. Žalobca žiadal popri zrušeniu rozhodnutí a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie aj v zmysle
§ 193 SSP uložiť povinnosť žalovanému sprístupniť mu ním požadované informácie. Nakoľko súd
zrušil preskúmavané fiktívne rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť pre absenciu odôvodnenia a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie, už sa ďalej nezaoberal návrhom žalobcu uložiť žalovanému povinnosť
sprístupniť mu informácie.

51. Záverom správny súd konštatuje, že všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti
meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, nemohol

zaoberať.

52. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa

§ 175 ods. 2 SSP.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.