Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 10, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123237780
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4123237780.6

Uznesenie

4 16C/71/2023

Okresný súd Nitra, v spore žalobcov: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. F. G., 2.) H.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. F. G., obaja zastúpení: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so
sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanej: E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, G., zastúpená:

ZMK Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 814, Púchov, IČO: 47 251 247, v konaní
o zdržanie sa protiprávneho konania a o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

2 16C/71/2023

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

4 16C/71/2023

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej ako súd) dňa 15.08.2023 sa žalobcovia v 1.-2.rade
(ďalej ako žalobcovia) domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovanej zdržať sa protiprávneho konania

a zabezpečiť svoje domáce zvieratá – mačky tak, aby nevnikali na susediace pozemky, ktoré sú vo
vlastníctve žalobcov a na pozemky v spoluvlastníctve žalobcov so žalovanou a náhradu škody vo výške
285 eur s príslušenstvom. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania. Podaním zo dňa
05.10.2023 žalobcovia vzali späť žalobu v časti náhrady škody vo výške 285 eur, pred doručením žaloby
žalovanej.

2. Podaním zo dňa 15.11.2024 žalobcovia vzali žalobu späť v celom rozsahu a žiadali priznať nárok na
náhradu trov konania. Žalobcovia v rámci späťvzatia žaloby uviedli, že žalovaná sa asi pred mesiacom
odsťahovala zo susedného domu, vzala si svoje mačky a tým odpadol dôvod podanej žaloby. Nárok na
náhradu trov konania žiadajú priznať z dôvodu, že žalovaná nepreukázala skutočnosti, že sa nejedná
o jej mačky, ktoré im chodia na pozemok a po jej odsťahovaní sa na ich pozemku nenachádzajú
žiadne mačky a ani ich výkaly. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu

žalobcami. Žalovaná doručila súdu dňa 13.12.2024 vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, v ktorom uviedla,
že žaloba sa od počiatku javila ako nedôvodná, v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom na okolnosti
žalobu so šikanóznym charakterom. Ďalej uviedla, že je obeťou trestného činu žalobcu v 1.rade na jej
majetku avsúvislostísožalobcomv1.radesúdnariadilneodkladnéopatrenieč.k.12C/114/2024-18dňa
28.11.2024, ktorým uložil žalobcovi v 1.rade v tomto konaní zákaz priblížiť sa k žalovanej v tomto konaní
na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Vo svojom vyjadrení žiadala, aby súd priznal nárok na náhradu

trov konania v plnej výške žalovanej z dôvodu, že zastavenie konania bolo zavinené žalobcami, ktorý
vzali žalobu späť v celom rozsahu z vlastnej iniciatívy. Žaloba bola podaná bez relevantných dôkazova späťvzatie žaloby účelové. Žalovaná bola nútená znášať náklady na svoju obranu, bola vystavená
zbytočnému stresu v dôsledku nedôvodného konania žalobcov, najmä žalobcu v 1.rade.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, ktorým vzali žalobu späť v celom rozsahu a vyjadrenie
žalovanej k späťvzatiu žaloby, rozhodol súd o zastavení konania. Hoci žalovaná vo svojom vyjadrení

neuviedla výslovný súhlas so späťvzatím žaloby v celom rozsahu, tento jej súhlas bolo možné vyvodiť
práve z formulácie vyjadrenia, v zmysle ktorého netrvala na ďalšom prejednaní tejto veci. Súd posudzuje
podania z obsahovaného hľadiska, pričom vyjadrenie žalovanej sémanticky zodpovedá kladnému
vyjadreniu jej súhlasu so späťvzatím žaloby. Súd tak nemal pochybnosti o udelení jej súhlasu, ktorý bol
nevyhnutný, pretože k späťvzatiu prišlo až po otvorení pojednávania.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska

a neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti
za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich

nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

9. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán

sporu na zastavení konania, pričom dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania nemožno
pričítať žiadnej zo strán konania a to z nasledovných dôvodov. V predmetnom konaní sa žalobcovia
domáhali zdržania sa protiprávneho konania žalovanou spočívajúceho v zabezpečení domácich zvierat
– mačiek tak, aby nevnikali na ich pozemky, resp. na pozemky i v spoluvlastníctve so žalovanou
a náhrady škody. V časti náhrady škody žalobcovia vzali žalobu späť ešte pred doručením žaloby

žalovanej. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne tak, že žalobu považuje
za nedôvodnú v celom rozsahu, svoje vyjadrenie odôvodnila tým, že nejde o jej mačky a predložila
i fotografie svojich mačiek, resp. mačiek jej detí. Na pojednávaní konanom dňa 13.03.2024 žalovaná
uviedla, že podá vzájomnú žalobu. Počas konania žalovaná doručila súdu podanie, ktoré by mohlo
byť vzájomnou žalobou a na ktorého doplnenie ju súd vyzval uznesením č.k. 16C/71/2023-188 zo

dňa 29.05.2024. Žalovaná podaním zo dňa 04.07.2024 vzájomnú žalobu vzala späť z dôvodu, že sa
stratili jej obidve mačky, čím odpadol dôvod na podanie vzájomnej žaloby. Súd konanie v časti podania
– vzájomnej žaloby zastavil a v časti vzájomnej žaloby žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov
konania uznesením č.k. 16C/71/2023-210 zo dňa 22.07.2024. Súd nariadil termín pojednávania na deň
18.11.2024, pred ktorým žalobcovia doručili súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žalobcovia v rámci

späťvzatia žaloby uviedli, že žalovaná sa odsťahovala zo susedného domu, vzala si svoje mačky a tým
odpadol dôvod podanej žaloby a žiadali priznať nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaná
nepreukázala skutočnosti, že sa nejedná o jej mačky, ktoré im chodia na pozemok a po jej odsťahovaní
sa na ich pozemku nenachádzajú žiadne mačky a ani ich výkaly. Žalovaná sa vyjadrila k späťvzatiu
žaloby žalobcami tak, že od počiatku sa žaloba javila ako nedôvodná, v rozpore s dobrými mravmi a

so šikanóznym charakterom. Žalovaná uviedla, že je obeťou trestného činu žalobcu v 1.rade na jej
majetku a taktiež súd nariadil neodkladné opatrenie č. k. 12C/114/2024-18 dňa 28.11.2024, ktorým uložil
žalobcovi v 1.rade v tomto konaní zákaz priblížiť sa k žalovanej v tomto konaní na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov. Vo svojom vyjadrení žiadala, aby súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výškežalovanej z dôvodu, že zastavenie konania bolo zavinené žalobcami, ktorí vzali žalobu späť v celom
rozsahu z vlastnej iniciatívy. Žaloba bola podaná bez relevantných dôkazov a späťvzatie žaloby účelové.
Žalovaná bola nútená znášať náklady na svoju obranu, bola vystavená zbytočnému stresu v dôsledku

nedôvodného konania žalobcov, najmä žalobcu v 1.rade. Z obsahu spisu vyplýva, že obe strany sporu
podali žalobu, žalobcovia žalobu a žalovaná vzájomnú žalobu. Obe strany spory vzali žaloby späť,
žalobcovia najskôr v časti o náhradu škody pre doručením žaloby žalovanej a v celom rozsahu pred
uskutočnením druhého pojednávania. Žalovaná podala vzájomnú žalobu, ktorú taktiež vzala späť počas
konania. Obe strany sporu uviedli, že odpadol dôvod na podanie žaloby, resp. vzájomnej žaloby.

10. Pojem procesné zavinenie procesný poriadok nevymedzuje, ide však o inštitút procesného práva,
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú preto skutočnosti, ktoré
vznikli po začatí konania. „Zavinenie“ je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, pričom
príčinoujesprávaniestranyaleboináhoda.Zavineniejepotrebnéposudzovaťlenzprocesnéhohľadiska
a nie podľa hmotného práva, inak by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej

(porovnaj I. ÚS 196/09, 5 M Cdo 12/08, 7 M Cdo 1/14). O zavinenie na zastavení konania u žalobcu ide
napr. v prípade, že podal žalobu napriek prekážke res iudicata alebo litispendencie, pri späťvzatí žaloby
bez uvedenia dôvodu alebo po kvalifikovanom vznesení námietky premlčania apod. U žalovaného
existuje zavinenie, keď po podaní žaloby plnil žalobcovi a žalobca len z tohto dôvodu vzal žalobu späť.

11. Súd v danej veci, vzhľadom na uvedené, zameral svoju pozornosť na to, komu je možné pričítať
procesné zavinenie na zastavení konania. V prvom rade súd uvádza, že je absolútne nepodstatná
skutočnosť, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nie, pretože súd v prípade späťvzatia žaloby
posudzuje len procesnú zodpovednosť strán sporu za zavinenie na zastavení konania, neskúma vec
z hľadiska hmotnoprávneho. Preto sú v tejto časti irelevantné akékoľvek úvahy strán sporu o dôvodnosti

podanej žaloby (v časti zdržania sa protiprávneho konania), ako aj relevantnosti uplatnených dôkazov
(k ich nedostatočnosti), ktoré boli súdu predložené. Podľa názoru súdu, v danej veci sa jednalo
o špecifickú procesnú situáciu, pretože k späťvzatiu žaloby prišlo z dôvodu odpadnutia predmetu
konania, pre odsťahovanie sa žalovanej z miesta jej bydliska, kde sú spoluvlastníkmi susediacich
pozemkov a domov strany sporu. Vzťahy medzi stranami sporu boli vyostrené už pred podaním žaloby

v tejto preto, čo dokazuje odsúdenie žalobcu v 1.) rade, na základe právoplatného trestného rozkazu, sp.
zn. 21T/28/2023 (vydaného dňa 10.05.2023), pre prečin poškodzovania cudzej veci (poškodenie terasy
žalovanej) čím jej spôsobil škodu vo výške 729,50 eura. O tom, že sú vzťahy medzi stranami sporu
vyhrotené,svedčíajvedenieďalšíchkonaní(vydanieneodkladnéhoopatreniazostranyOkresnéhosúdu
Nitra, sp. zn. 12C/114/2024 zo dňa 28.11.2024, avšak nie je zrejmé, či je toto rozhodnutie právoplatné)

proti žalobcovi v 1.), ktorému bol uložený zákaz priblíženia k žalobkyni, rôzne trestné oznámenia, ktoré
podali strany sporu na seba (resp. medzi žalobcom v 1.) rade a žalovanou). Všetky tieto skutočnosti
svedčia pre taký záver súdu, ktorý nemôže založiť procesné zavinenie žiadnej strany na zastavení
konania. Inak povedané, odsťahovanie sa žalovanej z miesta bydliska nie je možné stotožňovať so
splnením povinnosti uplatnenej žalobou, t. j. zabránenie prenikaniu mačiek na cudzí pozemok, len ktorá

skutočnosť by viedla súd k záveru o povinnosti žalovanej nahradiť trovy žalobcom, čo však zjavne nie je
daný prípad. V tejto veci prišlo k odpadnutiu predmetu sporu, po tom, ako sa žalovaná (pravdepodobne
aj pod vplyvom okolností) rozhodla opustiť miesto pôvodného bydliska, ktoré bolo predmetom sporov
medzi stranami sporu. Prvkom zavinenia bola v tomto prípade náhoda, napr. odpadnutie predmetu
sporu, ktorú nemožno pričítať na ťarchu žalovanej strany. Pre mnohotvárnosť životných situácií, ktoré

objektívne nie je možné konkrétne vymedziť v hypotéze procesnej právnej normy, zákonodarca v
sporovom poriadku nevymedzil pojem procesné zavinenie zastavenia konania. Zavinenie je vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Procesné zavinenie na zastavení
konania tak nebolo možné konštatovať ani na jednej zo strán sporu, v dôsledku čoho súd rozhodol podľa
§ 256 ods. 1 CSP a contrario, preto nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

12. Súd skúmal aj existenciu okolností – existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257
CSP, pričom tieto nezistil v konaní. Podľa názoru súdu, napäté vzťahy medzi stranami sporu začali ešte
pred podaním žaloby (odsúdenie žalobcu v 1.) rade) a pokračovali aj počas tohto konania, preto tieto
bolo možné považovať za okolnosti, ktoré svojím charakterom presahujú rámec predmetného sporu

a nie je ich možné považovať za mimoriadne okolnosti tohto konania. Pri skúmaní, či existujú dôvody
hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné,
zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nárokov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.05. 2021, sp. zn. III. ÚS 299/2021). V prejednávanej veci súd zohľadnil aj procesný postoj žalovanej
strany, ktorá sa rozhodla podať vzájomnú žalobu smerujúcu proti žalobcom, ktorú sa však následne
rozhodla zobrať späť. V podstate obe strany na seba podávali žalobu, procesný postoj oboch strán

smeroval k uplatňovaniu svojho práva, zároveň však k bráneniu svojho práva, pričom podľa názoru
súdu, dôvodom podávania vzájomných žalôb bola značná animozita medzi stranami sporu. Súd tak
zohľadnil všetky okolnosti vedúce k zastaveniu konania, napäté až konfliktné nastavenie strán, ktoré
však nebolo determinované existenciou vedenia tohto konania. Pokiaľ spory medzi stranami existovali
ešte pred podaním žaloby, a pokračovali aj počas tohto konania, nie je možné konštatovať zhoršenie

vzťahov pre podanie žaloby vo veci samej.

13. Podľa názoru súdu, priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom by bolo nielen v predmetnej
veci nespravodlivým rozhodnutím, ale takéto rozhodnutie by negatívne zasiahlo do majetkovej sféry
žalovanej. Rovnako ani priznanie náhrady trov konania žalovanej by nebolo spravodlivým rozhodnutím.

14. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, v pôvodne žalobou uplatnenej časti o náhradu škody
vo výške 285 eur s príslušenstvom, túto časť zobrali žalobcovia späť ešte pred doručením žaloby
žalovanej a to na výzvu súdu. Súd preto konal o zvyšku uplatneného žalobného nároku – zdržania sa
protiprávneho konania podľa § 145 ods. 3 CSP bez rozhodovania o zastavení v časti nároku o náhradu
škody. Navyše, hoci žalobcovia uviedli, že berú späť žalobu len v časti samotnej náhrady škody vo

výške 285 eur, podľa názoru súdu sa čiastočné späťvzatie týkalo aj uplatneného príslušenstva, ako
nároku závislého od uplatneného hlavného nároku na náhradu škody vo výške 285 eur (ak by tomu tak
nebolo, i tak bola žaloba vzatá späť v celom rozsahu). Súd v tejto časti osobitne nerozhodoval o nároku
na náhradu škody, pretože predmetom konania ostala po čiastočnom späťvzatí len časť žaloby, ktorá
sa týkala práve zdržania sa protiprávneho konania. Aj z dikcie zákonného ustanovenia § 145 ods. 3

CSP je zrejmé, že po čiastočnom späťvzatí žaloby pred jej doručením žalovanému je predmet konania
vymedzený len v rozsahu, na ktorý sa čiastočné späťvzatie žaloby nevzťahuje (rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoCsp/47/2020 zo dňa 09.03.2021). V danej veci sa odvolací stotožnil
s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadňoval len procesný úspech v merite veci, pri súčasnom
zohľadnení procesného zavinenia na zastavení konania, z dôvodu realizácie dispozičného oprávnenia

žalobcu, ktoré bolo realizované až po doručení žaloby žalovanému. Inak povedané, v predmetnej veci
súdy nezohľadnili v nároku na náhradu trov konania také procesné zavinenie na zastavení konania, ku
ktorému prišlo v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, učinenej pred doručením žaloby žalovanému.
Uvedené podľa názoru súdu reflektuje na špecifickú procesnú situáciu, keďže žalovanej strane nemohli
vzniknúť žiadne trovy, pokiaľ vzal žalobca žalobu čiastočne späť ešte pred jej doručením žalovanému,

čo je aj daný prípad.

Poučenie:

2 16C/71/2023

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Nitra.
V odvolaní a popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.