Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 2, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724205198
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Guľaš
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724205198.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcu: Mesto Veľké Kapušany, so sídlom A. B. C. X, XXX
XX D. E., IČO: 00 332 038, právne zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom
Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sídl. H.
I. XXX/XX, XXX XX D. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.12.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť vypratať
byt č. 11 /jednoizbový/ nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX D. J.

D. E., vchod č. 17, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
parcelné číslo 1273/5 o výmere 253 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia
pozemku: pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E., obec D. E., J. K., vedeného Okresným úradom
Michalovce, katastrálny odbor v lehote do 1 mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobca si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom vypratávaných nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E., obec D. E., okres K., vedeného
Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, a to

a) bytu č. 11, vchod č. 17, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom

XXX, na sídl. Centrum I. vo Veľkých Kapušanoch, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“
evidovaný na katastrálnej mape, parcelné číslo 1273/5 o výmere 253 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená bytová budova
označená súpisným číslom 925, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E., obec
D. E., okres K., vedeného Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor o veľkosti podielu 1/1
a

b) podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve
bytového domu v obci D. E. L. L. M. XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcelné číslo 1273/5 o výmere 253 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená
súpisným číslom a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape, parcelné číslo 1273 o výmere 253 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob

využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, celkovo
o veľkosti 3681/128816 k celku.K skutkovému stavu žalobca uviedol, že medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
bola dňa 12.02.2003 uzatvorená Zmluva o nájme bytu podľa ustanovení § 685 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bol nájom 1-izbového bytu č. 11, nachádzajúci sa na 5. poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXX v obci Veľké Kapušany. Cena nájmu bola dojednaná ako
pravidelné mesačné nájomné a preddavky na úhradu za plnenia – služby spojené s užívaním bytu, a to
podľaevidenčnéholistuprevýpočetmesačnejúhradyzabyt,ktorýjeneoddeliteľnousúčasťouaprílohou
č. 1 nájomnej zmluvy. Žalovaný sa podľa Čl. IV bod 2 nájomnej zmluvy zaviazal platiť uvedené nájomné

a preddavky mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podľa čl. II. Zmluvy,
nájom mestského bytu bol dojednaný na dobu neurčitú. Žalobca ďalej uviedol, že výpoveďou zo dňa
19.03.2024 vypovedal žalovanému zmluvu o nájme mestského bytu. K doručovaniu výpovede žalobca
uviedol, že táto bola žalovanému doručovaná dňa 27.03.2024, následne bola opakovane doručovaná
dňa 28.03.2024. Následne dňa 02.04.2024, bola výpoveď nájomnej zmluvy vrátená navrhovateľovi s
poznámkou žalovaného o odmietnutí prevzatia zásielky. Žalobca poukázal na znenie ust. § 710 ods.

3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 112 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých ak nemožno
doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 Civilného sporového poriadku, považuje sa dňom vrátenia
nedoručenej zásielky odosielateľovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
žalobcu tak výpoveď bola žalovanému doručená dňa 02.04.2024, kedy mu bola vrátená. K plynutiu
výpovednej lehoty žalobca uviedol, že podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka je výpovedná lehota

tri mesiace a začína plynúť od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Výpovedná lehota
podľa žalobcu začala plynúť 01.05.2024 a uplynula 31.07.2024. Žalobca výpoveďou vyzval žalovaného,
aby najneskôr ku dňu skončenia nájmu byt uvoľnil, odovzdal a vyrovnal všetky prípadné nedoplatky v
súvislosti s nájmom bytu. Zároveň žalobca žalovaného vo výpovedi upozornil, že v opačnom prípade
pristúpi k riešeniu sporu súdnou cestou. K výpovedným dôvodom nájomnej zmluvy žalobca uviedol,

že nájomnú zmluvu vypovedal podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dňa
26.07.2022 obdŕžal zápisnicu zo schôdze vlastníkov obytného domu č. 925/17 na sídl. Centrum I. vo
Veľkých Kapušanoch, ktorá sa uskutočnila dňa 20.07.2022. Žalobca ďalej poukázal na obsah tejto
zápisnice, z ktorej vyplýva, že nadpolovičná väčšina prítomných vlastníkov bytov zhrnula svoje sťažnosti
na osobu žalovaného v niekoľkých bodoch:

- ohrozenie života a zdravia spoluvlastníkov bytov v bytovom dome spôsobom, že sa im žalovaný má
vyhrážať výbuchom plynu, nesprístupňuje byt k vykonaniu odbornej prehliadky plynového zariadenia,
- žalovaný má obťažovať maloleté deti v dome,
- žalovaný má porušovať pokojné spoluužívanie svojím hlukom, krikom a hlasnými vyhrážkami aj počas

nočného kľudu,
- žalovaný má vylievať tekutinu neznámeho pôvodu z lodžie na prítomné osoby pred bytovým domom
ako aj vyhadzovať výkaly (exkrementy) z bytu pred bytový dom.

Na základe toho žalobca uvádza, že výpovedným dôvodom mala byť teda skutočnosť, že žalobca

má neustále porušovať pokojné spoluužívanie svojím hlukom, krikom a hlasnými vyhrážkami aj počas
nočného kľudu, čo má napĺňať znaky sústavného narušovania pokojného bývania ostatných nájomcov
alebo vlastníkov bytov. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytového domu z 20.07.2022 a výpovede
nájmu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný ako nájomca bytu má vylievať výkaly a tekutiny neznámeho
pôvodu z bytu pred bytový dom, čím má ohrozovať vlastníkov bytov a napĺňať tak znaky sústavného

narušovania pokojného bývania ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov. Okrem toho sa má žalovaný
vyhrážať výbuchom plynu, čo má vytvárať dôvodné obavy, keďže má odmietať sprístupniť byt k
vykonaniu odbornej prehliadky plynového zariadenia, čo má podľa žalobcu napĺňať znaky porušovania
dobrých mravov v dome a ohrozovania bezpečnosti bytového domu. Žalovaný má tiež obťažovať v
bytovom dome maloleté deti, a tým napĺňať znaky porušovania dobrých mravov v dome. Žalovaný

podľa žalobcu vyššie uvedenými činnosťami neustále porušuje pokojné spoluužívanie od 20.07.2022
doteraz, teda do podania tohto návrhu. Podľa žalobcu mal žalovaný svojím správaním zároveň porušiť
aj čl. IV. ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého: „Nájomca sa zaväzuje, že on sám, ako aj osoby, ktoré s ním
žijú v spoločnej domácnosti, budú dodržiavať domový poriadok.“ Sústavné narušovanie pokojného
bývania ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov je narušovanie pokojného bývania iných osôb v

dome po určitý čas. Podľa žalobcu sa mal žalovaný dopustiť aj ohrozovania bezpečnosti v bytovom
dome, keď sa mal vyhrážať ostatným obyvateľom výbuchom plynu. Ohrozovanie bezpečnosti v dome
nepredpokladá aj vyvolanie následku ale stačí, že dôjde k ohrozovaniu napríklad vyhrážaním sa. Podľa
žalobcu žalovaný má svojím konaním opakovane narušovať pokojné bývanie ostatných nájomcov avlastníkov bytov v bytovom dome, a tým napĺňať zákonný výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. c).
Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný nerešpektuje, že doba nájmu uplynula uplynutím výpovednej doby,
a od 01.08.2024 užíva nájomný byt neoprávnene a bez právneho titulu. Tým, že naďalej neoprávnene a

bez právneho titulu užíva byt, ktorého vlastníkom je žalobca, má žalovaný porušovať jeho ústavné právo
ako vlastníka nehnuteľnosti vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na
úpravu vlastníckeho práva vyjadrenú v § 123 Občianskeho zákonníka. Žalobca svoj naliehavý právny
záujem na vydaní ním navrhovaného neodkladného opatrenia sformuloval do nasledovných dôvodov:

- Zamedzenie žalovanému v neustálom a dlhotrvajúcom porušovaní pokojného spoluužívania hlukom,
krikom a hlasnými vyhrážkami a to aj počas nočného kľudu.
- Zamedzenie žalovanému ohrozovať ostatných vlastníkov bytov, čím napĺňa znaky sústavného
narušovania pokojného bývania (vylievanie výkalov, a tekutín neznámeho pôvodu z bytu pred bytový
dom).
- Zamedzenie žalovanému porušovať dobré mravy v dome (obťažovať v bytovom dome maloleté deti).

- Žalobcovi vzniká ujma z dôvodu, že nemôže byt užívať podľa svojho uváženia, ani ho prenajať
inému nájomcovi, čo spôsobuje majetkovú stratu vo forme nevyužívania potenciálnych výnosov z
prenájmu, ktoré majú slúžiť obyvateľom žalobcu. Okrem toho podľa žalobcu hrozí, že žalovaný počas
neoprávneného užívania bytu spôsobí poškodenie bytu alebo jeho zariadenia, za ktoré žalobca ako
vlastník nesie zodpovednosť.

- Predmetný byt predstavuje majetok mesta, ktorý má byť využívaný efektívne a v súlade s
verejným záujmom. Neoprávneným užívaním bytu žalovaným mesto nemôže byt poskytnúť ďalšiemu
oprávnenému nájomcovi, ktorý by mohol byt reálne využívať. To bráni obci plniť jej zákonné povinnosti
a poskytovať dostupné bývanie tým obyvateľom, ktorí to najviac potrebujú.
- Žalovaný má svojim neoprávneným užívaním zasahovať do vlastníckych práv mesta, ktorý je ako

vlastník bytu oprávnený slobodne rozhodovať o tom, ako bude so svojím majetkom nakladať. Táto
situácia bráni mestu v efektívnom hospodárení s jej majetkom a je v rozpore s princípmi riadneho
nakladania s verejným majetkom.
- Žalobca je povinný riešiť bytové otázky svojich obyvateľov v súlade so zákonom o obecnom zriadení.
Pokračujúce neoprávnené užívanie predmetného bytu žalovaným znemožňuje jeho zaradenie do

bytového fondu a jeho pridelenie inému oprávnenému záujemcovi, ktorý by ho mohol okamžite využívať.
- Majetok mesta, vrátane predmetného bytu, patrí do verejného sektora a jeho efektívne využívanie je
v záujme všetkých občanov mesta. Ak je tento majetok neoprávnene užívaný jednotlivcom, ohrozuje to
verejný záujem a bráni rovnakému prístupu k bývaniu pre ďalších obyvateľov mesta.

Na základe uvedeného je podľa žalobcu neodkladné opatrenie jediným efektívnym právnym
prostriedkom na ochranu jeho práv. Vydaním neodkladného opatrenia sa podľa žalobcu zabezpečí
okamžitá ochrana jeho vlastníckych práv a zabráni sa vzniku ďalšej ujmy. V závere podaného návrhu
žalobca poukázal na ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý pripúšťa, že neodkladným
opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania môže byť zabezpečená trvalá, definitívna

ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej a to v prípade tzv. návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej. Žalobca vyjadril názor, že v danom
prípade povaha veci pripúšťa, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami. Žalobca tiež uviedol, že počas celého uvedeného časového obdobia, teda
od uplynutia výpovednej doby nájmu, mal byť neustále aktívny a snažiť sa všetkými dostupnými a

možnými prostriedkami zabezpečiť vypratanie a odovzdanie predmetného bytu. Žalobca tak podľa
svojho tvrdenia uplatňuje inštitút neodkladného opatrenia ako poslednú a krajnú možnosť na ochranu
svojich vlastníckych práv ako aj na zabezpečenie verejného záujmu a riadneho hospodárenia so svojim
majetkom. Na základe uvedeného je neodkladné opatrenie podľa žalobcu jediným efektívnym právnym
prostriedkom na ochranu jeho práv. Vydaním neodkladného opatrenia sa podľa žalobcu zabezpečí

okamžitá ochrana jeho vlastníckych práv a zabráni sa vzniku ďalšej ujmy.

3. Na podporu svojich tvrdení predložil žalobca súdu spolu s podaným návrhom:

- List vlastníctva č. XXXX

- Zmluvu o nájme mestského bytu zo dňa 12.02.2003,
- Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 19.03.2024,
- Doručenku do vlastných rúk s opakovaným doručovaním.4. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E., obec D. E., J. K.,
vedeného Okresným úradom Michalovce súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom vypratávanej
nehnuteľnosti.

5. Z predloženej zmluvy o nájme mestského bytu zo dňa 12.02.2003 súd zistil, že strany sporu medzi
sebou uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie vypratávanej nehnuteľnosti do
užívania žalovanému za odplatu. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z ustanovení
zmluvy ďalej vyplýva povinnosť nájomcu, t.j. žalovaného, dodržiavať domový poriadok. Zo zmluvy tiež

vyplýva možnosť žalobcu skončiť nájom a to na základe písomnej výpovede, ktorá musí obsahovať
lehotu kedy sa má nájom skončiť. V časti výpovedných dôvodov na strane žalobcu zmluva odkazuje na
znenieust.§ 711ods.1Občianskehozákonníka.Súdtiežpoukazujenato,žežalovanýsapriuzatvorení
nájomnej zmluvy zaviazal, že dňom skončenia nájmu odovzdá žalobcovi byt v stave v akom ho prevzal,
s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie.

6. Súd sa tiež oboznámil s písomnou výpoveďou zmluvy o nájme mestského bytu, ktorá bola uzatvorená
dňa 12.02.2003. Výpoveď obsahuje odôvodnenie žalobcu, ako výpovedný dôvod žalobca uvádza ust.
§ 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka. Výpoveď tiež obsahuje poučenie žalovaného o plynutí
výpovednej lehoty a výzvu na uvoľnenie a odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti ku dňu skončenia
nájmu, či prípadné vyrovnanie nedoplatkov. Výpoveď bola doručovaná prostredníctvom poštového

podniku, pričom žalovaný výpoveď odmietol prevziať.

7. Iné listinné dôkazy žalobca na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len

„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie.

9. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladáprávoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

22. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

23. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

27. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom

súdu predložených listín, pričom dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko
žalobca neosvedčil dôvody, pre ktoré sa navrhovaného neodkladného opatrenia domáha a preto návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

28. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, z ktorej vyplýva,

že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku
uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu
neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť,
nakoľko pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je z časového
hľadiska vytvorený dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania, a preto rozhodnutie súdu

závisí najmä od schopnosti žalobcu svoj nárok preukázať.

29. Súd preto poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn.:
6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

30. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)31. Ustálená prax súdov taktiež zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu

o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

32. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

33. V súvislosti s vyššie citovanou ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít tunajší súd poukazuje
na to, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

34. Súd v tejto veci po preskúmaní obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca neosvedčil všetky
skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho žalobca domáha.

35. Pre úplnosť súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je možné žalobcom sledovaný účel dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Predmetom sporu je totiž právo žalobcu ako vlastníka
veci na jej vydanie a povinnosť žalovaného nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vypratať. Predmetom
sporu teda nie je zabezpečenie pohľadávky žalobcu.

36. V nadväznosti na uvedené, súd ďalej uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, sa
vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa
skutkovéokolnostivzťahujúcesanarozsahnavrhovanéhoopatrenia.Súdprinariaďovaníneodkladného
opatrenia musí vziať do úvahy proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvážiť

pozitívne a negatívne argumenty v oproti sebe stojacich záujmov oboch strán sporu, a to za súčasnej
minimalizácie zásahov do ich základných práv. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie,žebezokamžitejúpravyprávnychpomerovbyboloprávodotknutéhosubjektuohrozené.Je
nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia

(znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Súd opakovane uvádza, že neodkladným opatrením sa
nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku nariadenia
neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma povinnému.

37. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie práva, ale aj osvedčenie

ohrozenia tohto práva tak, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo dotknutého
subjektu vážne ohrozené. Práve rýchlosť rozhodovania pri neodkladnom opatrení musí byť podmienená
osvedčením takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú intervenciu súdu, najmä za predpokladu, že
sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe skutočností tvrdených žalobcom. Osvedčenie
opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia

dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko pravdepodobné. V prípade rozhodovania o návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie,
prípadne, aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

38. Žalobca predložením listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E. súdu osvedčil, že
je vlastníkom na ňom vedených nehnuteľností, ktorých vypratania sa proti žalovanému domáha. Zo
skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z predloženej nájomnej
zmluvy má súd ďalej za osvedčené, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, v ktorom žalobca
vystupuje ako prenajímateľ a žalovaný vystupuje ako nájomca. Tento vzťah mal však medzi stranami

zaniknúť a to v dôsledku písomnej výpovede nájomnej zmluvy, ktorú mal žalobca žalovanému doručiť
náhradnou formou, nakoľko žalovaný odmietol písomnú výpoveď prevziať. Žalobca ako výpovedný
dôvod vo svojej písomnej výpovedi nájmu uviedol ust. § § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka,
pričom výpoveď odôvodňuje s odkazom na sťažnosti ostatných vlastníkov bytov a nájomníkov
obývajúcich bytový dom. V písomnej výpovedi nájomnej zmluvy, ako aj v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, žalobca opakovane poukazuje na správanie sa žalovaného, ktorý sa má

dopúšťať porušovania domového poriadku a tiež napĺňať skutkovú podstatu výpovedného dôvodu
uvedeného v ust. § § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka. Toto správanie žalovaného, resp. jeho
konanie má byť zachytené v zápisnici zo schôdze vlastníkov obytného domu č. 925/17 na sídl. Centrum
I. vo Veľkých Kapušanoch, ktorá sa uskutočnila dňa 20.07.2022.

39. Uvedenú zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu však žalobca súdu spolu s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil. Súd preto konštatuje, že pri svojom rozhodovaní nemal
za osvedčené, že žalovaný sa má správať tak, ako to žalobca v podanom návrhu uvádza a teda, že
žalovaný svojim konaním naplnil výpovedný dôvod v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho
zákonníka, že došlo platne k zániku nájmu bytu, že žalovaný predmetný byt užíva bez právneho titulu,

a že žalovanému tak nevyprataním predmetného bytu vzniká ujma. Súd tiež konštatuje, že žalobca
v návrhu neuvádza skutočnosť, že žalovaný si neplní svoju povinnosť hradiť nájomné. To, že by mohol
žalovaný byt, resp. jeho zariadenie zničiť žalobca taktiež žiadnym spôsobom súdu neosvedčil.

40. Súd opakovane uvádza, že neodkladné opatrenie je inštitútom práva, ktorého cieľom je zabezpečiť

rýchlu ochranu porušených práv a to bez vykonania riadneho dokazovania. Prvým a nevyhnutným
predpokladom preto, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je
neodkladnosť vydania rozhodnutia v takom rozsahu, ako to žalobca žiada. Pred ostatnými požiadavkami
teda prevláda požiadavka okamžitej úpravy pomerov strán, ak právo žalobcu je tak vážne ohrozené,
že bez okamžitej intervencie súdu ho nemožno vykonávať. Tomu zodpovedá aj nutnosť posúdenia

proporcionality zásahov do práv a povinností strán sporu.

41. Zo žalobcom opísaných skutočností teda vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
nájomná zmluva, a teda nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa žalobca domáha je obydlím žalovaného.
Súd preto musí konštatovať, že strata obydlia je najzávažnejším zásahom do práva na rešpektovanie

obydlia. Predmetom neodkladného opatrenia je v tomto prípade stret dvoch práv a to na jednej strane
vlastníckeho práva žalobcu a na druhej strane práva žalovaného na obydlie a súkromie.

42. Z článku 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR vyplýva, že: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť

na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.“.

43. Súd tiež poukazuje na definíciu pojmu obydlie, ktoré je charakterizované ako miesto, kde osoba
býva, alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť, je nedotknuteľné a nemusí byť totožné s miestom trvalého
pobytu osoby. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na

rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Z výkladu základného
práva zaručenému článkom 21 Ústavy SR vyplýva, že „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana
práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia
v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia
znemožňujúcihoužívaťjespôsobilýzároveňzasiahnuťajdosúkromnéhoarodinnéhoživotajednotlivca.

Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia,
ako aj práva na ochranu obydlia.“44. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu. Práve potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu v danom prípade žalobca vôbec
nepreukázal. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o tých skutočnostiach, ktoré by potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia osvedčili, a teda že jeho právo je tak vážne ohrozené, že bez okamžitej
intervencie súdu ho nemožno vykonávať. Žalobca odôvodňuje návrh iba svojimi tvrdeniami o tých
skutočnostiach, že zo strany žalovaného malo dôjsť k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z čl. IV. ods.
2 nájomnej zmluvy, podľa ktorého: „Nájomca sa zaväzuje, že on sám, ako aj osoby, ktoré s ním žijú v
spoločnej domácnosti, budú dodržiavať domový poriadok.“, resp. že žalovaný má neustále porušovať

pokojné spoluužívanie svojím hlukom, krikom a hlasnými vyhrážkami aj počas nočného kľudu, čo
má napĺňať znaky sústavného narušovania pokojného bývania ostatných nájomcov alebo vlastníkov
bytov, že žalovaný ako nájomca bytu má vylievať výkaly a tekutiny neznámeho pôvodu z bytu pred
bytový dom, čím má ohrozovať vlastníkov bytov a že sa má žalovaný vyhrážať výbuchom plynu, čo má
vytvárať dôvodné obavy, keďže má odmietať sprístupniť byt k vykonaniu odbornej prehliadky plynového
zariadenia. Tieto tvrdenia žalobcu však súdu nie sú žiadnym spôsobom osvedčené. Súd preto uvádza,

že len na základe tvrdení žalobcu nie je možné dospieť k záveru, že by daná situácia vyžadovala potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo že by právo žalobcu (užívať svoju nehnuteľnosť) bolo
tak vážne ohrozené, aby namiesto konania o prípadnej žalobe žalobcu, mal súd nariadiť neodkladné
opatrenie.

45. Súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane
žalobcu nemá za osvedčené naplnenie dôvodu pre výpoveď nájomnej zmluvy, nemá za osvedčené, že
ním opísané správanie žalovaného je také ako tvrdí, resp. že trvá doposiaľ, a ani to, že o vypratanie
nehnuteľnosti sa pokúšal pred podaním svojho návrhu, alebo že zo strany žalovaného hrozí, že
uvedenúnehnuteľnosť,prípadnejejvybavenieúmyselnepoškodí.Tiežniejeosvedčené,žebyžalobcovi

nemožnosťou prenajať byt inej osobe vznikla ujma, nakoľko žalobca neuvádza, že by žalovaný neplnil
svoju povinnosť uhrádzať nájomné, či prípadné platby za služby spojené s užívaním bytu.

46. Súd posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti návrhu, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej

úpravy vzťahov medzi stranami sporu a najmä pre nesplnenie kritéria osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy musel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

47. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide len o skúmanie
splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp.

pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. Súd nespochybňuje vlastnícke právo
žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, avšak s ohľadom na vzniknuté pochybnosti
z dôvodu neosvedčenia jeho tvrdení v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné ochrany
vlastníckeho práva domáhať sa žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom súd vo veci samej
vykonaná rozsiahlejšie dokazovanie najmä výsluchom strán, či prípadne svedkov.

48.Súdmuseltiežvziaťdoúvahy,žežalovanýmávnehnuteľnosti,ktorejvyprataniasažalobcadomáha,
svoje obydlie, pričom ide o ústavou chránené právo každého človeka na nedotknuteľnosť obydlia a
právo na súkromie. To sa prejavuje aj v tom, že žiadna osoba nemôže byť zbavená svojho obydlia inak
ako zákonom prípustným spôsobom, dokonca bez ohľadu na to, či žalovaný býva v nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak by nariadil žalobcom navrhované neodkladné
opatrenie, vytvoril by tak faktický stav, pri ktorom by žalovanému meritórnym rozhodnutím, bez
možnosti vyjadrenia sa z jeho strany, uložil povinnosť predmetný byt vypratať. Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením a ani prípadné odvolanie podané zo strany
žalovaného by nemalo vplyv na jeho okamžité vykonanie. V stave, kedy súd nemá zo strany žalobcu

bezpochyby osvedčené všetky jeho tvrdenia, by tak súd pre prípad vyhovenia jeho návrhu zasiahol do
bytovej situácie žalovaného neprimeraným spôsobom, podľa názoru súdu tiež v rozpore s ust. čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd preto
zastáva názor, že v danej veci musí byť žalovanému garantované právo, aby sa jeho vec prejednala v
konaní, v ktorom bude môcť predniesť všetky argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a

až následne sa podrobiť rozhodnutím uloženej povinnosti.

49. Na záver súd uvádza, že je možnosťou žalobcu pre prípad neoprávnených zásahov do jeho
vlastníckeho práva, ktorých sa má údajne žalovaný dopúšťať, domáhať sa ochrany svojho právapodaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom konaní budú sa môcť obe strany sporu v riadnom
procesnom postupe vyjadriť, prípadne riadne uplatniť svoje prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany (skutkové tvrdenia, prípadne ich popretie, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany, či hmotnoprávne námietky). S ohľadom na to, že žalobca súdu nepredložil dôkazy,
ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, v tomto prípade sa nejedná o
taký stav, ktorý by bolo potrebné bezodkladne upraviť nariadeným neodkladným opatrením. Nebolo tiež
preukázané, že sa jedná o takú situáciu, ktorá neznesie odklad. Zo strany žalobcu nedošlo k osvedčeniu
naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré by žalovaného pozbavilo jeho práva na

obydlie už doručením uznesenia o jeho nariadení a teda osvedčeniu skutočností, pre ktoré by takýmto
spôsobom malo nariadenie neodkladného opatrenia nahrádzať konanie o žalobe žalobcu na vypratanie
nehnuteľností v jeho vlastníctve.

50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Súd o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že nárok na náhradu

nepriznal žiadnej zo strán sporu a to z dôvodu, že žalobca bol v tomto konaní neúspešný, nakoľko súd
jeho návrh zamietol a žalovanému preukázateľne žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.