Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324203237
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324203237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom
Partizánska 1057, 069 01 Snina, proti žalovaným: 1. E. F., 2. B. G., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení
správcom: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: parcele H. č. XXX/X –
orná pôda vo výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres I., obec C., katastrálne územie C. a
parcele H. č. XXX/X – orná pôda vo výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres I., obec C.,

katastrálne územie C..

Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e nehnuteľnosti: parcelu H. č. XXX/X – orná pôda vo
výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres I., obec C., katastrálne územie C. a parcelu H. č. XXX/
X – orná pôda vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres I., obec C., katastrálne územie C..

Žalobca je p o v i n n ý za prikázané podiely zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 387,- eur a žalovanej

v 2. rade sumu 812,70 eur, všetko na účet správcu: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15
Bratislava, vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol:
XXXXXXXX, poznámka pre prijímateľa: K. I., A. B., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.11.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: parcela H. č. XXX/X
– orná pôda vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres I., obec C., katastrálne územie C.

a parcela H. č. XXX/X – orná pôda vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres I., obec C.,
katastrálne územie C., nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a uložil mu za prikázané
podiely vyplatiť žalovaným odplatu.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe listu vlastníctva č. XXXX k.ú. C. je podielovým
spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/4-tina parcely EKN č. XXX/X – ornej pôdy o výmere XXX m2 a
na základe listu vlastníctva č. XXXX k.ú. C. je podielovým spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/2-vica

parcely H. Č. XXX/X - ornej pôdy o výmere XXX m2. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi evidovanými
na uvedenom liste vlastníctva č. XXXX k.ú. C. sú žalovaní v 1.až 2 rade a to : 1/ F. E., J., D: (syn E.)
(SPF) 2/ G. B., SR, D: (dcéra E.)(SPF) a na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. C. je žalovaná 2. rade a to2/ G. B.. SR, D: (dcéra E.)(SPF). Žalovaní v 1. až 2. rade sú zastúpení podľa § 34 zákona č. 330/1991
Zb. Slovenským pozemkovým fondom, ide o neznámych vlastníkov.

Uviedol, že má v úmysle vysporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa príslušných zákonných
ustanovení týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za finančnú náhradu,
nakoľko s prihliadnutím na výmeru jednotlivých podielov žalovaných, umiestnenie. tvar a výmeru parciel,
iné vysporiadanie ako za finančnú náhradu neprichádza do úvahy. Reálne rozdelenie nehnuteľností
podľa veľkosti podielov žalovaných neprichádza do úvahy, nakoľko to nie je v zmysle zákona dobre

možné. Za účelom finančného ohodnotenia bolo vykonané znalecké ohodnotenie vyporiadavaných
podielov a to Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, znalkyne L. E. L.. Podľa znaleckého
posudku hodnota vyporiadavaných podielov spolu činí sumu
1 199,70 eur, pričom hodnota za m2 činí sumu 3,87 eur.

2.Žalovanív1.a2.radevkonanízastúpenísprávcomsúhlasilisozrušenímavyporiadanímpodielového

vlastníctva k parcelám H. č. XXX/X a H. č. XXX/X, katastrálne územie C. a tiež s prikázaním pozemkov
do výlučného vlastníctva žalobcu. Nesúhlasili však s výškou náhrady za stratu spoluvlastníctva a to 3,87
eur/m2, navrhli cenu 10,- eur/m2.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV,

znaleckým posudkom č. XX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami, prednesom
právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres I., obec C., kat. územie C., vyplýva, že žalobca a žalovaní v 1. a 2.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcely H. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXX m2

a to žalobca v podiele 1/4, žalovaný v 1. rade v podiele 2/4, žalovaná v 2. rade v podiele 1/4. Správcom
pozemkov k vlastníkom – žalovaným v 1. až 8. rade, je Slovenský pozemkový fond. Žalobca podiel
k nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. M. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXXX, okres I., obec C., kat. územie C., vyplýva, že žalobca a žalovaná v 2. rade

sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcely H. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXX m2 a to
žalobca v podiele 1/2, žalovaná v 2. rade v podiele 1/2. Správcom pozemkov k vlastníkom – žalovaným
v 1. až 8. rade, je Slovenský pozemkový fond. Žalobca podiel k nehnuteľnosti nadobudol na základe
kúpnej zmluvy č. M. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom L. E. L. vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti a to parcely H. č. XXX/X o výmere XXX m2 – orná pôda, je 774,- eur a parcely H. č. XXX/X
o výmere XXX m2 – orná pôda, je 1 238,40 eur, spolu cena je 2 012,40 eur, čo predstavuje 3,87 eur/m2

Znalec v posudku uviedol, že pozemky sa nachádzajú na hranici intravilánu a extravilánu obce C..

Parcely boli užívané ako trvalý trávny porast za rodinným domom súp. č. XXX a súp. č. XXX. V blízkom
okolí je vodný tok N., ktorého záplavové územie zasahuje do pozemku parc. č. XXX/X. Takmer 3/4
parcely č. XXX/X sa nachádza v ochrannom pásme regulačnej stanice plynu. Časť pozemkov je
neudržiavaná a zarastená náletovými krovinami a drevinami.

6. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca od predávajúcej H. O. odkúpil podiel na
parcele č. XXX/X vo výške 1/4 a na parcele č. XXX/X vo výške 1/2, katastrálne územie C. za kúpnu
cenu 800,- eur. Pri výmere odkúpenej ornej pôdy XXX m2 to predstavuje sumu 3,81 eur/m2.

7. Správca nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade vo svojich vyjadreniach uviedol,

že pokiaľ ide o samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva, nemá výhrady k zrušeniu podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX P. XXXX v katastri obce C. a prikázaniu
parciel č. XXX/X a č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.

V ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru vzhľadom na reálne využitie sporných parciel a ich výmeru,

počet podielových spoluvlastníkov a veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, reálna deľba je nereálna a
neúčelná, preto sa vhodnejším javí druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva.Poukázal, že primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Fond môže previesť
vlastníctvo k nehnuteľnosti v jeho správe a nakladaní najmenej za cenu podľa cenového predpisu. Je
potrebné vychádzať aj z trhovej ceny spornej parcely. Je podľa neho potrebné posúdiť, či žalobcom

navrhnutá výška primeranej náhrady 3,87 eur/m2, zodpovedná všeobecnej trhovej hodnote parciel
v katastri obce Lackovce. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd. Znalecký posudok je
len jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov. Súd pri určení výšky
primeranej náhrady vychádza aj z iných dôkazov a zistení.

Na preukázanie výšky primeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov priložil:

Kúpnu zmluvu č. XXX/XXXX-XXX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
kat. území Q.. Prevod bol realizovaný v roku 2022 a predmetom predaja boli parcely: orná pôda o výmere
XX m2 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. Dohodnutá kúpna cena bola 10,- eur/m2.

Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v kat. území G. R. N.. Predmetom predaja boli parcely: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX XXX m2. Všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX
vypracovaným L. S. B. vo výške 11,18 eur/m2. Avšak medzi zmluvnými stranami bola kúpna cena
dohodnutá vo výške 13,40 eur/m2.

Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXXXXX-XXXXXX/XX.XX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v kat. území G. R. N.. Predmetom predaja boli parcely: záhrada o výmere XXX m2.
Všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným L. E. G.
vo výške 3,07 eur/m2. Avšak medzi zmluvnými stranami bola kúpna cena dohodnutá vo výške 17,30

eur/m2.

Rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 5C/137/2023-92 zo dňa 11.03.2024, na základe ktorého bolo
zrušené podielové spoluvlastníctvo strán konania k pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, katastrálne územie G. R. N.. Primeraná náhrada za stratu spoluvlastníckeho pomeru bola

určená vo výške 8,- eur/m2.

Ďalejuviedol,ženesúhlasísnávrhomnauloženiepovinnostižalovanýmuhradiťžalobcovitrovykonania.

Poukázal na osobitný charakter prejednávanej veci a predmetu sporu. Vzhľadom na to, že spor sa týkal

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemožno takýto spor klasifikovať ako štandardné
sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán, medzi ktorými existuje konflikt,
nakoľko je v konečnom dôsledku v záujme všetkých právne usporiadanie majetkových pomerov k
dotknutej nehnuteľnosti. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
pri ktorom súd postupuje v zmysle § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie vo veci je

rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov. Súd nie je viazaný žalobným návrhom a vzhľadom
na charakter sporu máme za to, že žiadna zo strán pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo strán má rovnaký úspech v konaní. Nakoľko sú
žalovanými nezistení vlastníci, ktorých v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond,
ako právnická osoba zriadená štátom plniaca daný účel, ide o špecifický prípad s vhodnosťou použitia

ustanovení Civilného sporového poriadku týkajúcej sa nepriznania trov konania podľa všeobecných
zásad. Považuje teda za spravodlivé a vhodné riešenie, aby súd rozhodol podľa ust. §257 CSP,
na daný prípad nazeral ako na dôvod hodný osobitného zreteľa a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko Slovenský pozemkový fond je len zástupcom špecifického subjektu, „neznámeho
vlastníka“, ktorému zákonodarca priznal procesnoprávnu subjektivitu z dôvodu spriechodnenia konaní

týkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov, tento subjekt však nie je schopný trovy konania uhradiť,
keďže nedisponuje takým majetkovým substrátom, ktorý by bol spôsobilým byť predmetom výkonu
rozhodnutia.

8.Právnazástupkyňažalobcuvosvojompredneseuviedla,žežalobcavstúpildospornýchnehnuteľností

ako podielový spoluvlastník kúpnou zmluvou z X. XXXXXXXX XXXX, kde táto kúpna zmluva je zapísaná
na predmetných listoch vlastníctva XXXX P. XXXX ako titul nadobudnutia. Podľa tejto kúpnej zmluvy
odkúpil podiel na pozemku XXX/X o veľkosti 1/4 a do pozemku XXX/X podiel o veľkosti 1/2 za celkovú
kúpnu cenu vo výške 800,- eur. V matematickom vyjadrení za odkúpenú výmeru činí kúpna cena za1 m2 čiastku 3,80 eur. Uvedená suma vlastne zodpovedná aj cene stanovenej znaleckým posudkom
znalkyne L. E. L., ktorá stanovila v danom prípade cenu vo výške 3,87 eur/m2. Čiže v podstate totožná
cena aká bola kúpna cena na vstup a odkúpenie podielov do sporných pozemkov. V tomto smere

znalec poukazoval hlavne na skutočnosti uvedená na strane 4 znaleckého posudku, kde analyzoval
polohu nehnuteľností a konštatoval, že takmer 3/4 pozemku XXX/X sa nachádzajú v ochrannom pásme
regulačnej stanice plynu a ďalej skonštatoval, že aj jedna parcela aj druhá parcela sa nachádzajú v
záplavovom území vodného toku Cirocha. Skonštatoval v podstate, že pozemok je užívaný síce ako
trvalý trávny porast, ale časť pozemku je neudržiavaná a zarastená náletovými krovinami a drevinami.

V podstate iný záujemca o predmetný pozemok nemôže byť iný ako žalobca, pretože z pohľadu
polohy predmetných pozemkov sa nejedná o také samostatné pozemky, ktoré by mohli byť predmetom
odkupovania aj inými osobami. Pokiaľ žalovaný predkladal na určenie primeranej náhrady kúpne zmluvy
alebo aj rozsudky súdov v podstate sa ani v jednom prípade nejedná o katastrálne územie C.. Síce ide
o katastrálne územia poblíž I., Q. poprípade G. R. N., avšak polohopisné usporiadanie týchto pozemkov
je neporovnateľné so spornými parcelami a pozemkami. Sme toho názoru, že znalcom stanovená cena

zodpovedná cene za akú bol pozemok v roku 2023 odkúpený žalobcom, resp. je cena vyššia, pretože
sa jedná podľa znaleckého posudku o sumu 3,87 eur.

9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo

bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

10. Podľa § 8 ods. 1. písm. b) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len ,,Zákon“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k

nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 Zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13).

Podľa § 16 ods. 2 Zákona, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy
zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

11. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 uviedol: ,,Potreba
zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je

zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a
zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami.
Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka,
aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovoustranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený
predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je
potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“

,,Na základe judikatúry NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený
vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno
vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a

povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho
subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava
vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho
vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri

nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ – uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo
dňa 28.02.2022.

12.Vdanejprávnejvecisúdjetotohonázoru,žeužalovanýchv1.a2.radeideonezistenýchvlastníkov,

ktorých so zákona zastupuje správca a to Slovenský pozemkový fond.

13. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by
bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší

spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo
na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z
toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný
žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným
spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).

V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk
výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je

vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).

14. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len
dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany
sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť

a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-
ktorej strany.

15. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, všeobecným
hľadiskom, ktorý zoberie súd do úvahy pri každom spôsobe vysporiadania spoločnej veci. Osobitný

význam má toto hľadisko práve pri prikazovaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
pretože väčšinový spoluvlastník (spoluvlastníci) bude mať predovšetkým záujem na tomto spôsobe
vysporiadania. Súd v takom prípade musí osobitne prihliadať na záujmy „menšinových“ spoluvlastníkov,
ktorí nesmú byť z tohto dôvodu ukrátení na svojich právach.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť zo
spoluvlastníctva vylúčený, nie je pre výsledok konania hľadisko veľkosti ich podielov významné. Priprejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť
zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom

spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať (pozri Ro VS v
Prahe z 28. 2. 1994, sp. zn. 3 Cdo 82/93) (Uz NS ČR z 24. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2491/2005).

16. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže
prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci,
kto ju zveľaďoval a pod.

Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka
zhodnotiť dom za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem niektorého so spoluvlastníkov
v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a investovať do
nej. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je však potrebné vychádzať

z charakteru stavby v dobe vysporiadania; súd nemôže v tomto konaní uvažovať o tom, ako by
vysporiadaná vec mohla slúžiť svojmu vlastníkovi, keby sa stala inou vecou.

17. Žalobca ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností žiadal podielové spoluvlastníctvo
so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi

nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na
zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek
požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie
podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

18. Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, teda všetci súhlasili
s tým, aby predmetné parcely boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a preto súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nehnuteľnosti: parcelu H. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXX m2,
parcelu H. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXX m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX P. D. XXXX,

katastrálne územie C., obec C., okres I., prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

19. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva
žalobcu, žalovaným vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobca vyčíslil vyrovnacieho
podiely v cene podľa ním predloženého znaleckého posudku vypracovaného L. L. a to pri cene 3,87 eur/

m2. Správca zastupujúci žalovaných v 1. a 2. rade s takouto cenou nesúhlasil a predložil súdu tri kúpne
zmluvy na základe ktorých došlo k prevodu pozemkov v katastrálnou území obce G. R. N. a Q., pričom
cena určená znalcom bola 3,07 eur/m2 a 11,18 eur/m2 (avšak tu sa jednalo o parcely – zastavaná plocha
a nádvorie), pričom na základe dohody podielových spoluvlastníkov pozemky boli odpredané za cenu
17,30 eur/m2 a 3,40 eur/m2.

20. Spornou otázkou tak v konaní zostala iba výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných.

Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý

bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

Znalec v znaleckom posudku predloženom žalobcom vychádzal pri oceňovaní daných nehnuteľností a
stanovení primeranej náhrady pri výplate z ceny stanovenej formou polohovej diferenciácie, pričom súd
prvej inštancie z tohto posudku vychádzal. Znalec pri stanovení ceny bral v úvahu špecifické podmienky

umiestnenia pozemkov, teda že parcely boli užívané ako trvalý trávny porast za rodinným domom súp.
č. XXX a súp. č. XXX, blízkom okolí je vodný tok N., ktorého záplavové územie zasahuje do pozemku
parc. č. XXX/X, takmer 3/4 parcely č. XXX/X sa nachádza v ochrannom pásme regulačnej stanice plynu,
časť pozemkov je neudržiavaná a zarastená náletovými krovinami a drevinami.Správca zastupujúci žalovaných v 1. až 2. rade vyššie uvedenú cenu namietal, poukázal na to,
že cena musí byť primeraná a má zodpovedať trhovej cene nehnuteľnosti. V konaní predložil
návrhy dvoch kúpnych zmlúv týkajúcich sa odpredaja nehnuteľnosti v katastrálnom území G. R. N.,

pričom nehnuteľnosti boli odpredávané Slovenskou republikou súkromným subjektom. Pozemky boli
ohodnotené znalcami, ktorí určili všeobecnú cenu 11,18 eur/m2 a 3,07 eur/m2. Išlo o pozemky:
zastavaná plocha a nádvorie a orná pôda. Na základe individuálnych dohôd medzi predávajúcim
a kupujúcimi, boli pozemky odpredávané za cenu 13,40 eur/m2 a 17,30 eur/m2. Na zmluvách nie je
uvedený žiadny dátum.

Súd poukazuje, že pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle §
185 ods. 2 CSP. O relevantné dôkazy pritom nemusí byť núdza.

Predložené návrhy kúpnych zmlúv súd nepovažoval za rozhodné dôkazy pre stanovenie ceny náhrady

za spoluvlastnícke podiely žalovaných, nie je zrejmé kedy boli zmluvy uzatvorené, predmetom odpredaja
boli pozemky inej bonity a v inej lokalite a konečná kúpna cena bola výsledkom koncenzu medzi
zmluvnými stranami, pričom cena určená znalcami v znaleckých posudkoch bola nižšia.

V konaní zo strany žalobcu bola predložená kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX na základe ktorej

nadobudol podiel na parcele č. XXX/X v rozsahu 1/4 a na parcele č. XXX/X v rozsahu 1/2 za kúpnu
cenu 3,81 eur/m2. V danej veci navrhol výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných
vo výške 3,87 eur/2 v zmysle predloženého znaleckého posudku. Súd dospel k záveru, že žalobcom
navrhnutá výške náhrady za spoluvlastnícke pomery je primeraná.

21. Podľa veľkosti podielov jednotlivých žalovaných preto súd uložil žalobcovi zaplatiť náhradu
žalovaným: žalovanému v 1. rade sumu 387,- eur a žalovanej v 2. rade sumu 812,70 eur, všetko na
účet správcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vychádzal z ceny navrhnutej žalobcom
v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX L. E. L..

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Uvedené zákonné ustanovenie

predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní,
v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej
nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov,
by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný
postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

Súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcu nemožno nútiť, aby zotrval v
spoluvlastníckom zväzku so žalovanými, ktorí sú neznámymi vlastníkmi, ktorých v spore zastupoval
zákonný zástupca a to Slovenský pozemkový fond. Zástupca žalovaných nemal žiadne výhrady k
zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prikázaniu nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu.

Spornou v konaní bola iba výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných. Neexistovala žiadna
možnosť iným spôsobom dospieť k vzájomnej dohode ako cestou súdu. Zástupca žalovaných je
právnickou osobou zriadenou štátom, ktorý koná v rozsahu zákonom vymedzených práv a povinností,
teda aj spravuje a nakladá s pozemkami ktorých vlastníci nie sú známi a zastupuje ich v konaniachtýkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov k nim. Súd preto vzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa na aplikáciu § 257 CSP a s poukazom na uvedené žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania
nepriznal.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 zo dňa 27.01.2015 v ktorom
uviedol: ,, Je totiž potrebné si uvedomiť, že prípadný postup podľa§ 142 ods. 3 OSP (čoho sa dožadujú
sťažovatelia) by znamenal, že trovy zaplatené sťažovateľmi by im museli nahradiť žalovaní, ktorí v
konaní s ohľadom na jeho výsledok stelesnený vo výroku prvostupňového rozsudku, ako aj s ohľadom

na ich postoj k žalobe sťažovateľov neboli o nič menej úspešní než sťažovatelia. Celkom správne preto
okresný súd uzavrel, že je „spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy ním v konaní vynaložené
sám“. Práve takto vymedzené spravodlivostné kritérium je pre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti
výroku okresného súdu v otázke trov konania, ako aj potvrdzujúceho výroku krajského súdu dôležitejšie
než detailné skúmanie doslovného znenia zákonného textu v § 142 ods. 2 a 3 OSP.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.