Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 8, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205213
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724205213.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad JUDr. Erikou Borovskou v konaní navrhovateľov 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D.
XXXX/XX, XXX XX B., 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení:
JUDr. Adelaide Emilia Huhn, advokátka, Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, IČO: 53 774 108, proti
odporkyniam 1. H. B., nar. XX.XX.XXXX, B. X/XXX, XXX XX B. 2. A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, K. XX/
XXXX, XXX XX B. X. A. L. B., nar. XX.XX.XXXX, K. XX/XXXX, XXX XX B. 4. M. B., nar. XX.XX.XXXX,

B. XXX/XX, XXX XX A. E., 5. A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX/X, XXX XX B., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.12.2024 bol súdu doručený návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhli, aby súd uložil odporkyniam v 1. - 5. rade ako záložcom povinnosť uzavrieť

so Štátnym fondom rozvoja bývania ako záložným veriteľom záložnú zmluvu, predmetom ktorej budú
nehnuteľnosti v spoluvlastníctve odporkýň v 1.- 5. rade, a to rodinný dom súp. č. 1166 stojaci na parcele
registra „C“ č. 3008, a pozemky, parcely registra „C“ č. 3008 o výmere 213 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, a č. 3009/1 o výmere 632 m2, druh pozemku záhrada, všetko evidované na LV
č. XXX vedenom pre okres B., obec B., katastrálne územie B. (ďalej už len „ LV č. XXX“ a „domové
nehnuteľnosti“), a to v znení tak, ako ju špecifikovali petitom návrhu.

2. Návrh zástupkyňa navrhovateľov odôvodnila tvrdeniami, že odporkyne v 1. - 5. rade ako podielové
spoluvlastníčky domových nehnuteľností v júli 2024 prejavili vôľu previesť kúpnou zmluvou vlastníctvo
k domovým nehnuteľnostiam na navrhovateľov v 1. a 2. rade za kúpnu cenu 160.100 eur. V
zmysle čl. V. písomnej kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 a č .2 zo septembra a októbra
2024 kúpna zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania všetkými stranami. Keďže

navrhovatelia splnili prísne podmienky na financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválené vládou
SR a podmienky spĺňali aj domové nehnuteľnosti, Štátny fond rozvoja bývania rozhodol o poskytnutí
úveru navrhovateľom na kúpu domových nehnuteľností podľa zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom
fonde rozvoja bývania, a to vo výške 100 % z obstarávacieho nákladu stavby s lehotou splatnosti 34
rokov pri 1% úrokovej sadzbe. Úver bol navrhovateľom oficiálne schválený dňa 30.10.2024. V porovnaní
s B. N. ide o bezkonkurenčný úver. Podľa kúpnej zmluvy kúpna cena má byť odporkyniam v 1. - 5.

rade ako predávajúcim vyplatená Štátnym fondom rozvoja bývania za splnenia podmienok dohodnutých
v čl. II. kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov. Podmienky kúpnej zmluvy dohodol finančný poradca
navrhovateľov A. B., ktorý poznal odporkyne, a ktorý ich kontaktoval. Odporkyne pri uzatváraní kúpnej
zmluvy a jej dodatkov k podmienkam kúpnej zmluvy nič nenamietali. V kúpnej zmluve sa odporkyne
o. i. zaviazali, že budú spolupracovať pri dopracovaní žiadosti o úver pre navrhovateľov zo Štátneho
fondu rozvoja bývania. Z čl. II. bodu 3. kúpnej zmluvy odporkyniam vyplýva povinnosť podpísať zmluvu

o zriadení záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, predmetom ktorej budú
domové nehnuteľnosti. Uzavretie tejto záložnej zmluvy odporkyňami ako predávajúcimi je nevyhnutnéna poskytnutie úveru schváleného Štátnym fondom rozvoja bývania navrhovateľom ako kupujúcim.
Navrhovateliaposchváleníúverubezodkladnekontaktovalisvojhofinančnéhoporadcu,ktorýtelefonicky
kontaktoval odporkyne. Odporkyňa v 2. rade finančnému poradcovi však oznámila, že spolu s ostatnými

odporkyňami podnikajú právne kroky týkajúce sa uzavretia rezervačnej zmluvy s novým kupujúcim, ktorý
o domové nehnuteľnosti prejavil záujem a ktorý za nehnuteľnosti ponúka vyššiu kúpnu cenu. Na snahu
navrhovateľov o zmierlivé vyriešenie celej situácie na osobnom stretnutí navrhovateľov a odporkýň v
2. a 3. rade tieto odporkyne reagovali konštatovaním, že je to ich rozhodnutie a navrhovatelia ho majú
rešpektovať. Ani na ďalšom osobnom stretnutí navrhovateľky v 2. rade, jej otca, finančného poradcu,

odporkýň v 2. a 3. rade a ich brata konanom dňa 05.11.2024 navrhovatelia nedostali uistenie, že
odporkynenebudúpodnikaťkrokykpredajudomovýchnehnuteľnostiinémukupujúcemu.Výzvouzodňa
15.11.2024 navrhovatelia vyzvali odporkyne na dodržiavanie kúpnej zmluvy, zdržanie sa opakovaného
prevodu domových nehnuteľností, a podpísanie záložnej zmluvy v prospech Štátneho fondu rozvoja
bývania. Výzva ostala bez odozvy. Dňa 23.11.2024 tunajší súd nariadil pod sp. zn. 23C 65/2024
neodkladné opatrenie, ktorým zakázal odporkyniam nakladať s domovými nehnuteľnosťami, o. i., aj

previesť vlastníctvo k nim kúpnou zmluvou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu
o povolení vkladu vlastníckeho práva k domovým nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy. Dňa
02.12.2024 bol navrhovateľom doručený list odporkýň označený ako „Odvolanie návrhu na uzatvorenie
zmluvy“. V liste odporkyne navrhovateľom oznámili, že kúpnu zmluvu uzavretú s nimi nepovažujú
za platne uzavretú, nakoľko ani jednej z odporkýň nebola kúpna zmluva do tej doby doručená

s podpismi navrhovateľov ako kupujúcich. Dňa 03.12.2024 navrhovatelia odpovedali odporkyniam tak,
že poukázali na čl. I. bod 2. kúpnej zmluvy, v ktorom odporkyne ako predávajúce vyjadrili vôľu previesť
domové nehnuteľnosti na navrhovateľov a vyzvali odporkyne na spoluprácu a splnenie povinnosti
dohodnutej v čl. II. bod 3. kúpnej zmluvy, tzn. podpísanie záložnej zmluvy so Štátneho fondu rozvoja
bývania v dohodnutom termíne. Aj táto výzva ostala bez odozvy. Navrhovatelia tvrdenie odporkýň, že

kúpna zmluva nebola ani jednej z nich doručená s podpismi navrhovateľov považujú za nepravdivé
a nekorektné. Argumentáciu odporkýň, že si mysleli, že podpisujú len návrh kúpnej zmluvy, za absurdnú.
Navrhovatelia majú za to, že strany uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá je platná, vrátane jej dodatkov č.1
a č.2. Na kúpnej zmluve, ako aj na jej dodatkoch, sú úradne overené podpisy všetkých odporkýň
ako predávajúcich. Finančný poradca navrhovateľov jednal s odporkyňami poctivo, transparentne, a

odporkyne s ním riadne spolupracovali. Odporkyne vždy dostali návrhy kúpnej zmluvy a jej dodatkov
vopred v elektronickej podobe, aby si ich mohli v pokoji riadne preštudovať a predniesť pripomienky.
Ak by s niečím neboli súhlasili, neboli by nič podpisovali. K podpisom odporkýň pritom nedošlo
v krátkom časovom slede, ale v rozpätí štyroch mesiacov, od júla do októbra 2024. Kúpna zmluva
bola bezprostredne po podpise strán odovzdaná odporkyni v 2. rade, ktorá uviedla, že im stačí len

jedno vyhotovenie s tým, že o viac vyhotovení možno požiada Štátny fond rozvoja bývania. Pokiaľ by
odporkyne nedisponovali riadne uzavretou kúpnou zmluvou, resp., ak by im vadilo, že všetky nemajú
rovnopisy kúpnej zmluvy, niet logického dôvodu, pre ktorý by boli spolupracovali s navrhovateľmi
pri uzatváraní dodatkov č. 1 a č. 2. Logicky by sa boli ohradili a dodatky ku kúpnej zmluve by už
nepodpisovali. Odporkyne nepochybovali o platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy. Preto aj v septembri

2024 podpísali dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a v októbri 2024 dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve. V tom
čase boli vzťahy medzi stranami dobré a navrhovateľov by nikdy nenapadlo, že kúpa ich vysnívaného
domu skončí na súde. V septembri 2024 odporkyne podpísali aj súhlas so zriadením záložného
práva k domovým nehnuteľnostiam v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, na ktorom sú tiež
úradne overené podpisy všetkých odporkýň. Štátny fond rozvoja bývania doručil navrhovateľom výzvu

na predloženie záložnej zmluvy podpísanej odporkyňami do 10 kalendárnych dní od jej doručenia.
Navrhovatelia s poukazom na celú situáciu požiadali o predĺženie lehoty, ktorú Štátny fond rozvoja
v bývania navrhovateľom predĺžil do 10.01.2025.

3. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia zástupkyňa navrhovateľov odôvodnila potrebou

bezodkladnej úpravy pomerov strán danou tým, že v dôsledku odmietnutia podpísania záložnej zmluvy
odporkyňami navrhovatelia prídu o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 160.000 eur s 1
% úrokovou sadzbou a lehotou splatnosti 34 rokov. Nebudú tak vedieť odporkyniam zaplatiť kúpnu cenu
podľaplatnejkúpnejzmluvyanenadobudnúvlastníctvokdomovýmnehnuteľnostiam.Odporkyniamtotiž
podľa čl. IV. bod 1. kúpnej zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej ceny navrhovateľmi v dohodnutej lehote

vznikne dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Záložnú zmluvu odporkyne nepodpíšu dobrovoľne,
nakoľko nereagovali na výzvy navrhovateľov, a odporkyňa v 2. rade v elektronickej správe výslovne
uviedla, že odporkyne už nemajú záujem záložnú zmluvu s nimi podpísať a kúpnou zmluvou sa necítia
byť viazané. Navrhovatelia vynaložili mnoho úsilia, aby našli nehnuteľnosť, ktorá by spĺňala podmienkystanovené Štátnym fondom rozvoja bývania pre úspešné čerpanie výhodného úveru (maximálna
podlahová plocha v rodinnom dome do 120 m2, a pod.). Na získanie úveru a uzatvorenie kúpnej
zmluvy vynaložili nemalé finančné prostriedky. V prípade ich zbytočného vynaloženia navrhovateľom

vznikne majetková škoda. V prípade nepredloženia záložnej zmluvy Štátnemu fondu rozvoja bývania
navrhovatelia stratia možnosť čerpať výhodný úver, ktorý je viazaný len na predmetné domové
nehnuteľnosti. Odporkyne v septembri 2024 vyjadrili súhlas so zriadením záložného práva k domovým
nehnuteľnostiam pre navrhovateľov ako žiadateľov o úver. Odporkyne tak už od septembra 2024 si boli
plne vedomé, že domové nehnuteľnosti sa stanú predmetom záložného práva, a preto musia byť s tým

uzrozumené. Záujmy odporkýň ako predávajúcich tak nebudú neodkladným opatrením obmedzené
neprimeraným spôsobom, a ani nad nevyhnutný rozsah. Naopak, v prípade nenariadenia neodkladného
opatrenia sa postavenie navrhovateľov zhorší, prídu o možnosť vlastniť domové nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom kúpnej zmluvy, a možnosť čerpať výhodný úver. Navrhovatelia a odporkyne uzatvorili
platnú a účinnú kúpnu zmluvu v súlade s ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
sa všetky odporkyne ako predávajúce zaviazali previesť vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam na

navrhovateľov za podmienok uvedených v kúpnej zmluve, a navrhovatelia ako kupujúci vlastníctvo
k domovým nehnuteľnostiam nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva. V súkromnom práve platí
zásada „pacta sunt servanta“ (zmluvy sa musia dodržiavať), a to aj v prípadoch, ak je zmluva pre niektorú
zo strán neskôr nevýhodná. Odporkyne odmietajú kúpnu zmluvu dodržať, chcú sa vyhnúť splneniu
povinnosti v nej platne dohodnutých, odmietajú uzavrieť záložnú zmluvu, pričom na takéto konanie

nemajú žiadny zmluvný ani zákonný dôvod.

4. V prílohe návrhu zástupkyňa navrhovateľov predložila súdu internetový výpis z LV č. XXX zo dňa
16.11.2024, písomnú kúpnu zmluvu z júla 2024, dodatky ku kúpnej zmluve č. 1 a č. 2 zo septembra
a októbra 2024, písomné informácie Štátneho fondu rozvoja bývania o postupe pri poskytovaní

podpory, tlač elektronickej komunikácie z júna, júla, októbra a novembra 2024, príjmové pokladničné
doklady vystavené Mestským úradom Kežmarok o zaplatení správnych poplatkov za overenie podpisov,
rozhodnutie Štátneho fondu rozvoja bývania o poskytnutí podpory zo dňa 29.10.2024, rovnopis
uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 23C 65/2024 zo dňa 23.11.2024, výzvu na mimosúdne
riešenie sporu zo dňa 15.11.2024 spolu s poštovými podacími lístkami, listinu „Odvolanie návrhu na

uzatvorenie zmluvy“ zo dňa 29.11.2024, listinu „Odpoveď na list zo dňa 29.11.2024„ zo dňa 03.12.2024
s rozpisom poštových zásielok, listinu „Záložná zmluva k Zmluve o úvere č. 703/823/2024.... zaslanie
na podpis“ zo dňa 04.12.2024, návrh písomnej záložnej zmluvy č. 703/823/2024 a súhlas so zriadením
záložného práva.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.8. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určitý čas.

11. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného
procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas

konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že
bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v

zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho
príloh, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli
vsúvislostispodanýmnávrhomalebožalobouvovecisamejosvedčené.Dokazovanievkonaníonávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania

najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností.

13. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného
poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému

je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

14.Vprejednávanejvecinavrhovatelianávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodalipredzačatím
konania vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu mohol vychádzal iba z obsahu návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov predložených zástupcom navrhovateľa spolu s
týmto návrhom a skutočnosti zistených zo súdneho registra, verejných registrov a zoznamov.

15. Z aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXX vedeného pre okres B., obec B., katastrálne územie
B. (ďalej už len „LV č. XXX“) súd zistil, že všetky odporkyne sú aktuálne zapísané ako podielové

spoluvlastníčky nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. 1166 stojaceho na parcele registra „C“ č.
3008, a pozemkov, parciel registra „C“ č. 3008 o výmere 213 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, a č.3009/1 o výmere 632 m2, druh pozemku záhrada, (ďalej už len „domové nehnuteľnosti“).
Odporkyňa v 1. rade v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku, odporkyne v 2. a 3 rade v podieloch každá
o veľkosti 1/6 v pomere k celku, a odporkyne v 4. a 5. rade každá o veľkosti 1/12 v pomere k celku.

16. Z písomnej kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľmi (čl. 14 - 19 spisu) vyplýva, že v júli
2024 všetky odporkyne uzavreli s oboma navrhovateľmi kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa
odporkyne ako predávajúce zaviazali previesť na navrhovateľov ako kupujúcich vlastníctvo k domovým
nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 160.100 eur, ktorú sa navrhovatelia zaviazali v plnej výške zaplatiť

najneskôr do 31.03.2025 (ďalej už len „kúpna zmluva“). V čl. II. bodu 1. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že kupujúci uhradia celú dohodnutú kúpnu cenu z prostriedkov úveru, ktorý kupujúcim poskytne
Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava (ďalej už len „ŠFRB“). Navrhovatelia
sa v kúpnej zmluve zaviazali zabezpečiť pre ŠFRB všetky potrebné podklady na čerpanie tohto úverutak, aby kúpna cena v plnej výške mohla byť poukázaná ŠFRB priamo na bankové účty odporkýň,
každej vo výške tak, ako to strany presne špecifikovali v kúpnej zmluve (odporkyni v 1. rade 80.000 eur,
odporkyniam v 2. a 3. rade po 26.700 eur a odporkyniam v 4. a 5 rade po 13.350 eur). Podľa čl. II. bodu 3.

kúpnej zmluvy: „Predávajúci sa zaväzuje, že s ŠFRB, ktorý poskytuje kupujúcemu úver, uzavrie na výzvu
kupujúceho alebo výzvu ŠFRB zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom bude zriadenie
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech ŠFRB a ktorej uzavretie je nevyhnutné
na poskytnutie úveru kupujúcemu. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok ŠFRB týkajúcich
sa úveru, ktorý má byť kupujúcemu poskytnutý na úhradu kúpnej ceny....Zmluvné strany sa zaväzujú

spolupôsobiť pri príprave, rokovaniach a uzatváraní dokumentov (zmlúv, dohôd a pod.), ktoré súvisia
s prevodom predmetných nehnuteľností vo vzťahu k tretím osobám (ŠFRB, príslušný okresný úrad).“
Podľa čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy „Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy, ak do 31.03.2025
nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena“. Kúpna zmluva obsahuje vlastnoručné podpisy oboch
navrhovateľov a úradne overené vlastnoručné podpisy všetkých odporkýň.

17. Podľalistinyoznačenejako„DODATOKč.1KUKÚPNEJZMLUVE“predloženéhonavrhovateľmi
spolu s návrhom (čl. 20 - 21 spisu) v septembri 2024 obaja navrhovatelia a všetky odporkyne uzavreli
písomný dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve (ďalej už len „Dodatok č.1„), ktorým sa dohodli na zmene čl. II.
bod 1. kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa podmienok zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny 160.100 eur tak,
že dojednali, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 100 eur zaplatia kupujúci na bankový účet odporkyne

v 1. rade najneskôr do 31.03.2025, a druhú časť kúpnej ceny vo výške 160.000 eur zaplatia kupujúci
najneskôr do 31.03.2025 tak, že kúpna cena v tejto výške bude poukázaná ŠFRB priamo na bankové
účty odporkýň. Výška súm u odporkýň v 2.- 5. rade pritom ostala nezmenená a zmenila sa len výška
sumy u odporkyne v 1. rade zo sumy 80.000 eur na sumu 79.100 eur. Na Dodatku č. 1 sú podpisy oboch
navrhovateľov a úradne overené podpisy všetkých odporkýň.

18. Podľa listiny označenej ako „DODATOK č. 2 KU KÚPNEJ ZMLUVE“ predloženého navrhovateľmi
(čl. 22 – 23 spisu) v októbri 2024 obaja navrhovatelia a všetky odporkyne uzavreli písomne dodatok č. 2
ku kúpnej zmluve (ďalej už len „Dodatok č. 2„), ktorým sa dohodli na zmene čl. II. bod 1. kúpnej zmluvy
v časti týkajúcej sa podmienok zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny 160.100 eur tak, že špecifikovali

dohodnutú kúpnu cenu 160.100 eur tak, že 160.000 eur predstavuje kúpnu cenu za nehnuteľnosti
uvedení v čl. I. bod. 1 písm. a) kúpnej zmluvy, a to za rodinný dom súp. č. 1166, a zvyšná časť kúpnej
ceny vo výške 100 eur kúpnu cenu za nehnuteľnosti uvedené v čl. I. bod. 1. písm. b) a c) kúpnej zmluvy,
a to za pozemky, parcely č. 3008 a č. 3009/1. Všetky ostatné podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve
v znení jej Dodatku č. 1 ostali nezmenené. Aj na tomto Dodatku č.2 sú podpisy oboch navrhovateľov a

úradne overené podpisy všetkých odporkýň.

19. Súd na základe vyššie uvedených skutočností považoval pre účely rozhodnutia
o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci za osvedčené, že medzi oboma navrhovateľmi a všetkými
odporkyňami existuje právny vzťah založený kúpnou zmluvou uzavretou v júli 2004, vrátane jej Dodatku

č.1 a Dodatku č. 2 zo septembra a októbra 2024, predmetom ktorej je záväzok odporkýň ako podielových
spoluvlastníčok domových nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX previesť vlastníctvo k domovým
nehnuteľnostiam na navrhovateľov, a záväzok navrhovateľov nadobudnúť vlastníctvo k domovým
nehnuteľnostiam a zaplatiť za neho dohodnutú kúpnu cenu 160.100 eur, a to za splnenia zmluvných
podmienok. Súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za dostatočne osvedčené,

že navrhovateľmi predložená kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti platnej kúpnej zmluvy, vrátane
obligatórnej písomnej formy vyžadovanej zákonom v prípade prevodu nehnuteľnosti (§ 46 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k námietkam zástupcu odporkýň týkajúcich sa neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktoré sú obsahom listiny predloženej navrhovateľmi spolu s návrhom označenej ako „Odvolanie
návrhu na uzatvorenie zmluvy“ zo dňa 29.11.2024 (čl. 49 spisu) súd udáva, že je potrebné rozlišovať

medzi doručením písomného návrhu na uzatvorenie zmluvy vyhotoveného jednou zmluvnou stranou
druhej zmluvnej strane, a doručením rovnopisu už uzavretej písomnej zmluvy zmluvným stranám.
Vlastnoručné podpisy oboch navrhovateľov a úradne overené podpisy všetkých odporkýň na kúpnej
zmluve osvedčujú, že všetky zmluvné strany kúpnu zmluvu, ktorej návrh podľa obsahu elektronickej
komunikácie v spise písomne zrejme vyhotovil finančný poradca p. B., uzavreli v znení tak, ako vyplýva

z jej obsahu. Tvrdenie odporkýň, že žiadnej z nich nebol doručený rovnopis uzavretej kúpnej zmluvy
podpísanej aj navrhovateľmi, a teda, že nedošlo k naplneniu čl. V. bodu 6 kúpnej zmluvy, podľa ktorého
kúpna zmluva mala byť vyhotovená v 9 vyhotoveniach a každý účastník zmluvnej strany mal dostať
jedno vyhotovenie, je z hľadiska platnosti predloženej kúpnej zmluvy právne irelevantná.20. Súd považoval za osvedčené aj ďalšie skutočnosti tvrdené navrhovateľmi, a to že odporkyne
t. č. nemajú už záujem svoj záväzok založený kúpnou zmluvou previesť vlastníctvo k domovým

nehnuteľnostiam na navrhovateľov splniť, odmietajú s navrhovateľmi spolupracovať pri napĺňaní
podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve a jej dodatkoch, a vyvíjajú aktivitu smerujúcu k uzavretiu
kúpnej zmluvy s inými kupujúcimi. Tieto skutočnosti osvedčuje obsah elektronickej komunikácie
odporkyne v 2. rade predloženej navrhovateľmi spolu s návrhom z októbra 2024 (čl. 33 spisu).
Takéto konanie odporkýň bolo tiež dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia tunajším súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. 23C 65/2024, v ktorom súd uznesením zo dňa 23.11.2024 (čl. 41 - 45
spisu) na návrh navrhovateľov zakázal všetkým odporkyniam nakladať s domovými nehnuteľnosťami,
a to najmä previesť k nim vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, darovanej zmluvy, zámennej
zmluvy, vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti
alebo družstva, zaťažiť ich vecným bremenom, prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť
neupotrebiteľnými alebo nakladať iným spôsobom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného

úradu Kežmarok, katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej stranami tohto konania. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia súd pre účely nariadenia
tohto neodkladného opatrenia považoval za osvedčený totožný právny vzťah medzi totožnými stranami
konania ako v prípade neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, založený kúpnou zmluvou a jej
dodatkami, a z neho vyplývajúci nárok navrhovateľov na nadobudnutie vlastníckeho práva k domovým

nehnuteľnostiam od odporkýň, ako aj konanie odporkýň smerujúce k uzavretiu zmluvy o prevode
domových nehnuteľnosti s treťou osobou. Podľa údajov zo súdneho registra v čase rozhodovania súdu
o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci toto neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť, a
to dňa 14.12.2024. Neodkladné opatrenie v dôsledku podaného odvolania nateraz nie je právoplatné.
Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX toto vykonateľné neodkladné opatrenie je však už zapísané v časti

„Poznámka“ na tomto LV (P 226/2024 – 1094/2024).

21. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv
iných práv v aktuálnom znení (ďalej už len „Katastrálny zákon„) poznámka je úkon okresného úradu,
ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na
osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

23. Podľa § 38 ods. 1 Katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú
oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k
nehnuteľnosti.

24. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX nevyplýva, že by návrh na vklad vlastníckeho
práva k domovým nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov bol na základe kúpnej zmluvy uzavretej
stranami podaný (na LV č. XXX nie je žiadny záznam o prípadnom prebiehajúcom vkladovom konaní).

Táto skutočnosť nakoniec korešponduje s dojednaním zmluvných strán v čl. V. bod. 4 kúpnej zmluvy,
podľa ktorého návrh na vklad na základe kúpnej zmluvy osoba splnomocnená stranami (Mgr. Pavol
Lojek) podá až po kumulatívnom splnení zmluvných podmienok, o. i., aj po zaplatení celej kúpnej
ceny navrhovateľmi. Nezaplatenie kúpnej ceny navrhovateľmi pritom vyplýva zo samotného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže práve nemožnosť zaplatenia kúpnej ceny navrhovateľmi

pre neuzavretie záložnej zmluvy odporkyňami a tým nemožnosti čerpať úver poskytnutý ŠFRB bola
dôvodom podania návrhu nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci.

25. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX na tomto LV v čase rozhodovania súdu o neodkladnom
opatrení v prejednávanej veci je však už poznámka o nariadení neodkladného opatrenia vo veci sp.

zn. 23C 65/20024. Podľa cit. právnej úpravy poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na
vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobou. Účinky
jednotlivých poznámok nevyplývajú priamo z Katastrálneho zákona. Nevyplývajú ani z jeho vykonávacej
vyhlášky č. 461/2009 Z. z. (ďalej už len „Vyhláška č. 461/2009 Z.z.“) alebo spravovacieho poriadku(vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 534/2001 Z. z.). Tieto účinky
vyplývajú z právnych predpisov, ktoré kreujú právne inštitúty a skutočnosti zapisujúce sa následne
formou poznámky do katastra. Z cit. ustanovenia § 38 Katastrálneho zákona však vyplýva (a v praxi sa

to aj vžilo) delenie poznámok na obmedzujúce a informatívne. Takéto delenie je uvedené aj v ust. § 29
od. 1 a 2 Vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorá obsahuje dispozitívne ustanovenia s uvedením niekoľkých
príkladov. V zásade možno konštatovať, že obmedzujúca poznámka informuje o skutočnosti, že existuje
dôvod, ktorý bráni povoleniu vkladu, a jej dôsledkom je prerušenie konania o návrhu na vklad až do
zániku obmedzenia, príp. zamietnutie vkladu. Medzi obmedzujúce poznámky sa o. i. radí aj poznámka

zapísaná na základe uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Súd preto mal za to, že
obmedzujúca poznámka zapísaná na LV č. XXX na základe vykonateľného neodkladného opatrenia
nariadeného tunajším súdom uznesením zo dňa 23.11.2024 č. k. 23C 65/2024 bráni nadobudnutiu
vlastníctva k domovým nehnuteľnostiam na základe zmluvy uzavretej odporkyňami tretím osobám,
s ktorými by odporkyne zmluvu o prevode domových nehnuteľností uzavreli napriek už uzavretej
kúpnej zmluvy s navrhovateľmi. Poznámka síce nezabráni odporkyniam opätovne uzavrieť kúpnu

zmluvu o prevode domových nehnuteľností s tretími osobami, avšak bráni nadobudnutiu vlastníctva
k nim, nakoľko bráni povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy uzavretej odporkyňami
s tretími osobami. Zároveň informuje tieto tretie osoby o tom, že nadobudnutie vlastníctva na základe
zmluvy k domovým nehnuteľnostiam nie je možné. Táto obmedzujúca poznámka tak t. č. poskytuje
navrhovateľom dostatočnú právnu ochranu pred tým, aby domové nehnuteľnosti nenadobudla do

vlastníctva tretia osoba. Vytvára situáciu, aby navrhovatelia sa mohli v konaní vo veci samej domôcť
rozhodnutia o sporných nárokoch voči odporkyniam bez toho, aby ich právo na nadobudnutie vlastníctva
k domových nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporkyňami nebolo zmarené, a aby
sa nedosiahol stav, ktorý už neovplyvní ich hmotnoprávne postavenie.

26. Navrhovatelia však okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 23C
65/2004 podali v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou s odporkyňami aj ďalší návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú uloženia ďalšej povinnosti odporkyniam, a to povinnosti
uzavrieť záložnú zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania, predmetom ktorej budú domové
nehnuteľnosti, ktoré sa kúpnou zmluvou odporkyne zaviazali previesť na nich, a to v znení tak, ako je

obsahom petitu návrhu.

27. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon č. 150/2013 Z. z.„ a „ŠFRB“) ŠFRB je právnická osoba so
sídlom v Bratislave, prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje financovanie priorít štátnej bytovej politiky

schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Navrhovatelia
rozhodnutím o žiadosti o podporu zo ŠFRB zo dňa 29.10.2024 číslo spisu: ŠFRB/Ž/823/2024 (čl.
39 spisu), písomnou výzvou ŠFRB zo dňa 04.12.2024 (čl. 51 spisu) a informáciami o postupe pri
poskytovaní podpory zo ŠFRB (čl. 29 spisu) dostatočne osvedčili pre účely rozhodnutia o navrhovanom
neodkladnomopatrení,žemedzinimiakodlžníkmiaŠFRBakoveriteľomexistujeprávnyvzťahzaložený

zmluvou o poskytnutí podpory zo ŠFRB formou úveru, čerpanie ktorého je viazané na splnenie viacerých
podmienok, o. i., aj na uzavretie záložnej zmluvy odporkyňami so ŠFRB, ktorou bude zabezpečená
pohľadávka ŠFRB ako veriteľa voči navrhovateľom ako dlžníkom.

28. Z pohľadu rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení v prejednávanej veci súd v súvislosti

s kúpnou zmluvou uzavretou stranami považoval za rozhodujúce rozlíšenie subjektov práv a povinnosti
kúpnej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, a subjektov práv a povinností podľa Zákona č.
150/2013Z.z.,resp.subjektovzmluvyoposkytnutípodporyzoŠFRBformouúveruuzavretejpodľatohto
zákona, a právnych vzťahov medzi nimi. V prvom prípade ide o subjekty, ktoré sú nositeľmi vzájomných
práv a povinnosti vyplývajúcich zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou upravenou

ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide o vzájomný záväzkovo-právny právny
vzťah medzi odporkyňami ako predávajúcimi a navrhovateľmi ako kupujúcimi, z ktorého odporkyniam
ako predávajúcim vyplýva voči navrhovateľom ako kupujúcim povinnosť previesť na navrhovateľov
vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam, a navrhovateľom ako kupujúcim voči odporkyniam ako
predávajúcim povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za nich. V druhom prípade ide o subjekty, ktoré sú nositeľmi

vzájomných práv a povinnosti upravených Zákonom č. 150/2013 Z. z., resp. zmluvou o poskytnutí
podpory zo ŠFRB vo forme úveru uzavretou podľa § 16 tohto zákona. Ide teda o vzájomný záväzkovo
- právny vzťah medzi ŠFRB ako poskytovateľom podpory na kúpu domových nehnuteľností formou
úveru v pozícii veriteľa a navrhovateľov ako adresátov tejto podpory v pozícii dlžníkov, z ktorého ŠFRBako veriteľovi vyplýva povinnosť voči navrhovateľom ako dlžníkom poskytnúť im podporu vo forme
úveru za dohodnutých zmluvných podmienok, a navrhovateľom ako dlžníkom povinnosť voči ŠFRB úver
vrátiť a zaplatiť náklady spojené v súvislosti s jeho poskytnutím. Z pohľadu rozhodnutia o navrhovanom

neodkladnom opatrení súd považoval za rozhodujúce, že ani z jedného z týchto záväzkovo-právnych
vzťahov nevyplýva navrhovateľom nárok domáhať sa voči odporkyniam nahradenia prejavu vôle
uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB, predmetom ktorej budú domové nehnuteľnosti. Takýto hmotnoprávny
nárok navrhovateľom voči odporkyniam nevyplýva ani záväzkovo-právneho vzťahu založeného kúpnou
zmluvou, a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o podpore zo ŠFRB formou úveru.

Nemožno ho vyvodiť ani zo žiadnej platnej právnej úpravy. Preto súdu neostávalo nič iné, iba návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným petitom o nahradenie prejavu vôle odporkýň
uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB v znení špecifikovanom petitom návrhu pre neosvedčenie aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľov na uplatňovanie takéhoto nároku zamietnuť.

29.Ktvrdeniamzástupkynenavrhovateľovvnávrhu,žezáložnúzmluvusoŠFRBsaodporkynezaviazali

uzavrieť v čl. II. bod 3. kúpnej zmluvy, a tiež že dňa 25.09.2024 odporkyne písomne vyjadrili súhlas
so zriadením záložného práva, ktorý podpísali všetky strany kúpnej zmluvy (čl. 57 spisu), súd udáva, že
s uvedenými právnymi úkonmi nemožno spojiť právny následok vzniku záväzkového právneho vzťahu
medzi odporkyňami a ŠFRB, z ktorého by vyplývala povinnosť odporkýň uzavrieť so ŠFRB záložnú
zmluvu v navrhovanom znení, ako napr. vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou

o budúcej zmluve uzavretou zmluvnými stranami budúcej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka.
Dojednanie sporových strán v kúpnej zmluve týkajúce sa povinnosti odporkýň uzavrieť budúcu záložnú
zmluvu so ŠFRB (čl. II. bod 3 kúpnej zmluvy) síce možno pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení
v prejednávanej veci považovať za platnú tzv. nepomenovanú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľmi
a odporkyňami podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Takáto nepomenovaná zmluva však neobsahuje

žiadny vynútiteľný záväzok jednej z jej zmluvných strán, odporkýň, voči ŠFRB ako subjektu odlišnému
od zmluvných strán k uzavretiu budúcej záložnej zmluvy. Z pohľadu zmluvy o uzavretí budúcej záložnej
zmluvy upravenej ust. 50a Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatnú zmluvu podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pretože porušuje zákaz neodporovať účelu zákona, ktorým v prípade zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka je založenie povinnosti jedného či oboch

účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Ak sa totiž odporkyne zaviazali k uzavretiu budúcej záložnej
zmluvy so ŠFRB ako tretím subjektom v kúpnej zmluve uzavretej s navrhovateľmi, logicky neprichádza
do úvahy žaloba navrhovateľov o nahradenie prejavu vôle odporkýň uzavrieť budúcu záložnú zmluvu
so ŠFRB (§ 229 Civilného sporového poriadku), pretože budúcu záložnú zmluvu má povinnosť uzavrieť
subjekt odlišný od účastníkov zmluvy o budúcej záložnej zmluve (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp.zn.

26Cdo 3031/2010 a pod.).

30. Aj keď z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného
opatrenia v prejednávanej veci vyhovieť, súd považuje za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ kúpna zmluva je
platná, (čo súd síce pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za osvedčené, avšak bez

vyjadrenia odporkýň a akéhokoľvek dokazovania, čo môže byť predmetom len konania vo veci samej),
odporkyne prevzali na seba zmluvnú povinnosť voči navrhovateľom uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB,
a porušenie tejto zmluvnej povinnosti odporkyňami má za následok vznik zodpovednostných vzťahov
medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami platnej kúpnej zmluvy. Odporkyne ako všetky subjekty
zmluvných občianskoprávnych vzťahov sú povinné svoje zmluvné povinnosti, ktoré na seba dobrovoľne

kúpnou zmluvou prevzali, riadne plniť, vrátane zmluvnej povinnosti uzavrieť so ŠFRB záložnú zmluvu,
a predchádzať tak vzniku škôd a uplatňovaniu nárokov na náhradu škody navrhovateľmi voči nim.
Tak, ako na to správne poukázala zástupkyňa navrhovateľov v návrhu, v súkromnom práve platí
zásada „pacta sunt servanta“ (zmluvy sa musia dodržiavať), a to aj v prípadoch, ak sa platná zmluva
pre niektorú zo zmluvných strán neskôr ukáže ako menej výhodná. V opačnom prípade to má

za následok vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti
podľa § 420 Občianskeho zákonníka nároku na náhradu škody, príp. zodpovednosti za porušenie
prevenčnejpovinnostivšetkýchsubjektovobčianskoprávnychvzťahovpredchádzaťškodámpodľa§415
Občianskeho zákonníka, príp. vznik nárokov na zaplatenie sankcií dojednaných zmluvnými stranami za
nesplnenie zmluvných povinnosti.

31. Súd tiež osobitne zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok upravujúci procesný postup súdu a strán
sporu pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl.) normatívne neupravuje neodkladné
opatrenie, ktorým súd uloží povinnosti strane sporu vo vzťahu k tretej osobe, tzn. nariadenie takéhoneodkladného opatrenia, ktorým uloží strane sporu povinnosti vyplývajúce jej z právneho vzťahu s treťou
osobou, odlišného od právneho vzťahu medzi stranami sporu. Podľa cit. § 325 ods. 2 písm. a) až h)
Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno ukladať povinnosti len stranám sporu

a len povinnosti vyplývajúce zo vzájomných právnych vzťahov medzi stranami sporu (porovnaj napr.
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co 89/2019 zo dňa 10.05. 2019 a pod.).

32. Za ďalší dôvod pre zamietnutie navrhovaného neodkladného opatrenia súd považoval to, že povaha
prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného navrhovateľmi v prejednávanej

veci, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, nepripúšťa. Cit ust. § 330 ods. 2 Civilného
sporového poriadku síce pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah bude totožný
s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je však to, aby totožnosť
výrokov povaha veci pripúšťala. Súd je tak povinný vždy v každej individuálne veci po zohľadnení
všetkých jej okolností vyhodnotiť, či povaha veci nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z
hľadiska totožnosti výrokov pripúšťa. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej

veci sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti odporkyniam uzavrieť záložnú zmluvu v znení
tak, ako to vyplýva z petitu návrhu. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky
ukladajúce povinnosť prejavu vôle okamihom svojej právoplatnosti nahradzujú prejav vôle zmluvu
uzavrieť. Okamihom právoplatnosti takýchto rozsudkov možno preto zmluvu považovať za uzavretú.
V prejednávanej veci sa nahradenia prejavu vôle uzavrieť záložnú zmluvu navrhovatelia domáhajú

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter, v ktorom súd
rozhoduje uznesením, nie rozsudkom (§ 328 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a predpokladom
nariadenia ktorého je o. i. aj to, aby neodkladným opatrením nebol vytvorený v právnych vzťahoch
nenávratný stav. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
už jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak, teda bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

Preto už len vzhľadom na formu rozhodnutia, akou súd o neodkladnom opatrení rozhoduje je vylúčené,
aby súd prejav vôle uzavrieť zmluvu nahradil uznesením vydaným v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia. Navyše, nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa vytvoril už nenavrátiteľný
právny stav, došlo by k uzavretiu záložnej zmluvy, čím nie je splnený jeden z ďalších predpokladov pre
nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia.

33. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľov na nariadenie
neodkladného opatrenia pre neosvedčenie základných predpokladov pre jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Protiuzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdvPrešove

prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.