Rozsudok – Vydržanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824200215
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824200215.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.,
obidvaja právne zastúpení: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka so sídlom Horné predmestie 16, 900
21 Svätý Jur, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345,
so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava a 2/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom
Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalobcov ako spoločne a nerozdielne
povinných v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 9.1.2024 domáhali určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnili tak, že kúpili kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.1998 nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor pre
okres Prievidza, obec D., k.ú. D. (ďalej len „LV č. XXXX“) ako parcela CKN č. 1902 druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2 a stavba so súpisným číslom 1490 postavená na

pozemku p.č. 1902 rodinný dom. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 14.05.1999. Pri odovzdávaní
a preberaní nehnuteľnosti vymedzila predávajúca p. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. (ďalej
len „Predávajúca“) predmet kúpy priamo na tvare miesta v takom rozsahu, v akom ho navrhovatelia
užívajú dodnes. Predmet kúpy bol v priestore ohraničený plotom. Uvedené preukazovali aj čestným
prehlásením F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX D., v ktorom je uvedené, že
žalobcov pravidelne navštevuje celý život a teda je aj priamym svedkom skutočného stavu vymedzenia
užívaného pozemku v priestore tak, ako im bol odovzdaný pôvodnou vlastníčkou; odo dňa, kedy

žalobcovia vstúpili do užívania nehnuteľností nadobudnutých kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.1998 až
po súčasnosť. Žalobcovia užívali nadobudnuté nehnuteľnosti nerušene až do októbra 2022, kedy im
bol po prvý krát za celé obdobie doručený list zo Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“)
datovaný 11.10.2022, ktorým SPF vyzýva žalobcov, aby oznámili, odkedy užívajú pozemok p.č. 1903
druh pozemku záhrada o výmere 562 m2 a vyzval ich, aby predložili žiadosť o jeho prenájom. Žalobkyňa
v II. rade reagovala na uvedenú výzvu SPF listom zo dňa 25.10.2022, v ktorom oznámila, že uvedenú
parcelu užívajú s manželom (žalobcom I) od roku 1998 ako vlastníci a až teraz po prvý krát sa dozvedajú,

že údajne nie sú vlastníkmi užívaného pozemku. K listu žalobkyne v II. rade zaslal SPF odpoveď zo
dňa 02.11.2022, že „parcela KN-C č. 1903 nemá založený list vlastníctva, preto nebolo možné zistiť
jej vlastníka“. SPF zároveň uvádza, že po identifikácii tejto parcely do registra „E“ je táto zložená v
parciel KN-E č. 4517/1, č. 4517/3, č. 4517/4 (vo vlastníctve SR, v správe a nakladaní SPF) a č. 4517/5(vo vlastníctve nezisteného vlastníka, v správe a nakladaní SPF). Žalobcovia boli zároveň opätovne
vyzvaní k predloženiu žiadosti o prenájom uvedenej parcely. Na opätovnú výzvu reagovala žalobkyňa II.
listom z 18.11.2022, v ktorom opätovne poukázala na nerušenú dobromyseľnú držbu pozemku parcely

CKN č. 1903 už od roku 1998. Zároveň poukázala na nezákonnosť návrhu SPF uzatvoriť v roku 2022
nájomnú zmluvu k predmetnému pozemku avšak datovanú k 01.01.2021 (tj. antidatovanú). Na list
žalobkyne v II. rade zo dňa 18.11.2022 reagoval SPF listom zo dňa 03.01.2023, z ktorého vyplýva
len toľko, že považujú za súladné so zákonom „antidatovať“ nájomnú zmluvu. Na uvedené reagovala
žalobkyňa v II. rade listom zo dňa 27.01.2023, v ktorom uviedla, že viac ako 10 rokov nerušene a

dobromyseľne užíva parcelu č. 1903, pričom dobromyseľnosť explicitne potvrdil aj samotný SPF listom
zo dňa 02.11.2022 tým, že potvrdil nemožnosť zistiť z verejne dostupných zdrojov skutočného vlastníka
nehnuteľností. Žalobkyňa v II. rade vzniesla pochybnosť o tvrdeniach SPF, že je vlastníkom parcely č.
1903, nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti má za to, že nadobudla k uvedenej parcele vlastnícke právo
vydržaním, pričom vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda samotným uplynutím času za splnenia
zákonom predpokladaných podmienok. Až 30.08.2023 t.j. po viac ako pol roku doručil SPF žalobkyni

v II. rade opätovnú výzvu na podanie žiadosti o prenájom pozemku s odôvodnením, že podľa ust. §
16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) „Fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1
písm. a) a b)na základe údajov katastra nehnuteľností“. Podľa ust. § 20 ods. 1 Zákona „oprávnenia fondu
k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b) a c) ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu

z katastra nehnuteľností, ktorými vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom“. O týchto tvrdeniach
žalobcovia predložili dôkazy: kúpnu zmluvu z 15.07.1998, čestné prehlásenie F. G. zo dňa 02.01.2024,
výzva SPF zo dňa 11.10.2022, výzvu SPF zo dňa 02.11.2022, výzvu SPF zo dňa 03.01.2023, list
žalobkyne v II. rade z 27.01.2023, výzvu SPF zo dňa 22.08.2023. Žalobcovia užívali spornú parcelu
od roku 1998 až po súčasnosť v domnení, že ide o parcelu ktorú riadne nadobudli do vlastníctva,

pričom po prvý krát boli kontaktovaný zo strany SPF, ktorý sa označil za vlastníka a správcu parcely
č. 1903 až v októbri 2022. Žalobcovia dovtedy nemali dôvod pochybovať o rozsahu nadobudnutého
vlastníctva. Predávajúca im totiž pri odovzdávaní nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou zo dňa
15.07.1998 vymedzila predmet kúpy priamo na tvare miesta, pričom nehnuteľnosť, ktorú užívala a ktorú
žalobcompreviedladovlastníctvabolavteréneohraničenáplotom.Žalobcoviaodtejdobynehnuteľnosti

nerušene a dobromyseľne v presvedčení, že sú vlastníkmi, aj užívali. Ich dobromyseľnosť nebola a
nemohla byť žiadnym spôsobom narušená, nakoľko aj samotný žalovaný v II. rade vo svojom liste zo
dňa 02.11.2022 explicitne uviedol, že „parcela č. 1903 nemá založený list a preto žalobcovia nemohli
zistiť jej vlastníka“. Žalovaný v II. rade ďalej uvádza, že „po identifikácii tejto parcely do registra „E“ je
táto zložená v parciel KN-E č. 4517/1, č. 4517/3, č. 4517/4 (vo vlastníctve SR, v správe a nakladaní

SPF) a č. 4517/5 (vo vlastníctve nezisteného vlastníka, v správe a nakladaní SPF)“, čím potvrdzuje
komplikovaný stav spornej nehnuteľnosti. Žalobcovia sa teda vo vzťahu k parcele č. 1903 správali ako
vlastníci, o nehnuteľnosť sa starali, zveľaďovali ju a užívali aj drobnú stavbu postavenú na uvedenej
parcele (nezapísaná na liste vlastníctva). Táto drobná stavba existovala v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy a bola žalobcom taktiež odovzdaná do vlastníctva. Žalobcovia túto stavbu využívali ako chlievy.

Za celú dobu dobromyseľnej držby sa o vlastníctvo pozemku p.č. 1903 a ani o vlastníctvo drobnej
stavby neprihlásila žiadna osoba. Žalobcovia teda nemali dôvod pochybovať o tom, že sporná parcela
ako aj na nej stojaca stavba je ich vlastníctvom. Pokiaľ SPF poukazuje na svoju zákonnú povinnosť
spravovať nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve neznámych a nezistených vlastníkov podľa
ust. § 16 ods. 1 Zákona1, potom treba konštatovať, že si neplnil svoju zákonnú povinnosť, pretože sa o

nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezaujímal a žalobcov za obdobie viac ako 20 rokov kontaktoval po
prvý krát až v októbri 2022. Okrem administratívneho nezáujmu o parcelu č. 1903 (SPF od roku 1998
až do októbra 2022 nekontaktoval žalobcov s cieľom uzavrieť nájomnú zmluvu), možno SPF pričítať
aj neplnenie si zákonných povinností vlastníka pozemku podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a
využívaní poľnohospodárskej pôdy. Parcela č. 1903 je totiž záhradou a teda je podľa ust. § 2 písm.

b) zákona č. 220/2004 Z.z. poľnohospodárskou pôdou. Vzhľadom na uvedené je potom každý vlastník
poľnohospodárskej pôdy s poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. povinný
a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a
funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis neustanovuje

inak,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia
a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri“.Po celú dobu užívania parcely č. 1903 neprišla žiadna osoba vykonávať čo i len kosenie alebo iné
základné obhospodarovanie pozemku. Boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva žalobcov k parcele CKN č. 1903 vydržaním a to k 14.05.2009 (t.j. uplynutím 10 rokov
od povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy). Uvedeným dňom zároveň strácajú
vlastnícke právo k uvedenej parcele pôvodní vlastníci v súlade so zákonom ako aj rímskoprávnou
zásadou „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým). Ani žalovaní v I. a II. rade nemajú
doposiaľ zapísané vlastnícke právo k spornej parcele na liste vlastníctva a teda ich vlastnícke právo,

ktoré deklarujú, je neisté. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ak zápis v katastri nesvedčí ani žalovaným,
potom je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa fakt, že len a len žalobcovia sa od roku 1999 starali o
spornú parcelu ako vlastníci a teda na rozdiel od žalovaných aj fakticky realizovali výkon vlastníckeho
práva. Na spornej parcele č. 1903 stojí drobná stavba, pričom existenciu tejto stavby uvádza aj žalovaný
v II. rade vo svojom liste z 11.10.2022. Ani k vlastníctvu tejto drobnej stavby sa od roku 1998 nikto
neprihlásil. Je tiež nepochybné, že táto stavba by bez jej udržiavania žalobcami za viac ako 20 rokov

schátrala.

Poukázali na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1675/2006, z 25. júna 2007: „Lze též
odkázat na R 40/2000 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, které se k této problematice vyjadřuje
následujícím způsobem. Předmětem právních vztahů jsou též věci nemovité; takovými věcmi jsou i

pozemky ( § 26 ObčZ z roku 1950, srov. též § 119 platného občanského zákoníku). Podle § 4 odst. 1
zákona č. 177/1927 Sb., o pozemkovém katastru a jeho vedení (katastrální zákon), ve znění pozdějších
předpisů, platného do 1. 9. 1971, kdy byl zrušen ustanovením § 24 zákona č. 46/1971 Sb., o geodézii
a kartografii, pozemkem podle tohoto zákona rozumí se část přirozeného povrchu zemského, která jest
oddělena od sousedních částí trvale viditelným rozhraničením, hranicí správní nebo držebnostní nebo

se od nich liší vzděláváním nebo užíváním. Část parcely, která byla v držbě jiné osoby než vlastníka
této parcely, se tudíž stávala pozemkem a pozemek jako nemovitou věc bylo možno vydržet. (Lze
poznamenat, že s ohledem na podobnou úpravu v § 27 písm. a) zákona č. 344/1992 Sb., o katastru
nemovitostí České republiky /katastrální zákon/, platí o vydržení části parcely stejná zásada i v platném
právu;toovšemnicneměnínaskutečnosti,žepřevádětlzejenpozemkygeometrickyapolohověurčené,

zobrazené v katastru nemovitostí a označené katastrálním číslem). Z uvedeného vyplývá, že pokud
skutečné právní vztahy k nemovitosti (pozemku) jsou v rozporu se stavem veřejných knih (katastru
nemovitostíčibývaléevidencenemovitostí),mápředstavemevidovanýmveveřejnýchkniháchpřednost
skutečný stav.“

Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä
tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho
právne postavenie stalo neistým. Žalobcovia užívajúc spornú parcelu v domnení, že ide o pozemok
nadobudnutý kúpou v roku 1998/1999 užívali a obhospodarovali spornú parcelu ako vlastnú a teda
uplynutím času nadobudli k spornej parcele vlastnícke právo titulom vydržania. Vydržanie contra tabulas

nie je v našom právnom poriadku vylúčené. Žalovaní sa po celú dobu dobromyseľnej držby neprejavili
ako vlastníci resp. správcovia dotknutej parcely a teda žalobcovia nemali dôvod o svojom vlastníctve
pochybovať. Uvedenú dobromyseľnosť podporuje aj skutočnosť potvrdená žalovaným v II. rade, že
sporná parcela nemá založený list vlastníctva a teda žalobcovia nemohli zistiť vlastníka. Uvedené však
vypovedá aj o tom, že vlastnícke právo zistiteľné z verejne dostupných zdrojov nesvedčí ani žalovaným.

Vzhľadom na to, že až v roku 2022 sa o vlastníctvo sporného pozemku prihlásil SPF (hoci ani jeho
vlastnícke právo resp. právo štátu nevyplýva z listu vlastníctva), je právo žalobcov ohrozené a preto majú
žalobcovianaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávakspornémupozemku.Napreukázanie
týchto skutočností predložili výzvu SPF zo dňa 14.12.2023. Navrhli, aby súd po vykonanom dokazovaní
rozsudkom určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „C“ č.

1903 druh pozemku záhrada o výmere 562 m2 v katastrálnom území D. a priznal im nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalovaný SPF vo vyjadrení z 29.2.2024 poukázal, že neeviduje záujemcov o predmetný pozemok
ani nemá záujem ho prenajať tretím osobám. Poukázal, že navrhnuté neodkladné opatrenie je

nevykonateľné, pretože žalobcovia žiadali vydať neodkladné opatrenie – zákaz scudzenia parcely, na
ktorú nie je založený list vlastníctva a ide o parcelu nezapísanú v katastri nehnuteľností. V podaní zo
14.3.2024 poukázal, že po identifikácii parcely na parcely reg. „E“ je táto zložená z parciel: KN-E 4517/1,
KN-E 4517/3, KN-E 4517/4 vo vlastníctve Slovenskej republiky, KN-E 4517/5 vo vlastníctve neznámehovlastníkazast.Slovenskýmpozemkovýmfondom,kuktorémutvrdeniupredložilidentifikáciuparciel.SPF
vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností, poukázal, že podľa § 7 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Namietali nedostatok pasívnej

legitimácie žalovaných, konkrétne žalovaného 2), ktorý nie je stranou v konaní, poukázal na § 16 Zákona
č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

3. Žalobcovia sa prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 7.3.2024 vyjadrili tak, že žalovaný v II. rade
vo svojom liste zo dňa 02.11.2022 uvádza, že sporná parcela CKN č. 1903 k.ú. D. je zložená z parciel

registra„E“č.4517/1,4517/3,4517/4a4517/5.Parcelareg.„E“č.4517/5bolavovlastníctveneznámeho
vlastníka H. C. (bez ďalšej bližšej špecifikácie), o čom predložili dôkaz: LV č. XXXX. Podľa kúpnej zmluvy
medzi žalobcami ako kupujúcimi a E. C. ako predávajúcou zo dňa 15.07.1998 bola E. C. dedičkou po
H. C., r.č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, D.. Vzhľadom na to, že E. C.
je meno za vydata, je dôvodné predpokladať, že E. C. a H. C. boli manželia. Navrhli pripojiť dedičský
spis po H. C. (*pozn. sp.zn. D 373/96 uvedená v kúpnej zmluve zrejme nie je úplná) za účelom zistenia

vzťahu medzi E. C. a H. C.. Pokiaľ E. C. a H. C. boli v blízkom vzťahu a navyše obaja mali adresu
trvalého pobytu na C. XX I. D. t.j. na adrese, kde sa nachádza aj sporná nehnuteľnosť, je zrejmé a
nepochybné, že okrem p.č. 1902 užívali aj parcelu reg. „E“ 4517/5, ktorá je súčasťou spornej p.č. 1903.
Vyššie uvedené len potvrdzuje vyjadrenia žalobcov, že predávajúca E. C. mala dôvod užívať nielen p.č.
1902 ale aj spornú p.č. 1903 a teda pri odovzdávaní nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy vymedzila

predmet kúpy v rozsahu, v akom ho do dnešného dňa žalobcovia užívajú. Treba opätovne upriamiť
pozornosť na tú skutočnosť, že parcela reg. „E“ č. 4517/5 ako súčasť spornej p.č. 1903 vlastnícky patrila
právnemu predchodcovi predávajúcej E. C. a teda je logické, že právna predchodkyňa z uvedeného
dôvodu mohla užívať celú p.č. 1903 a ani sama nemusela vedieť, že ide o samostatnú parcelu, preto
ju aj mala oplotenú a odovzdala ju žalobcom ako predmet kúpy. Žalobcovia teda nemali žiadny dôvod

pochybovať o tom, že predávajúcou vymedzený predmet kúpy na tvare miesta a pri odovzdaní predmetu
kúpy je parcela CKN č. 1902 a teda boli dobromyseľní v tom, že im celá dotknutá plocha vlastnícky patrí
titulom kúpnej zmluvy. Žalobcovia až na základe listov žalovaného v II. rade z roku 2022 t.j. po viac ako
24-rokoch vlastníctva zistili, že užívajú plochu, ktorá nie je parcelou č. 1902, ale je parcelou č. 1903.
Avšak tiež až na základe týchto listov zistili aj to, že súčasťou p.č. 1903 je parcela reg. „E“ č. 4517/5

vlastnícky patriaca H. C., právnemu predchodcovi predávajúcej E. C.. K okolnostiam užívania sporného
pozemku p.č. 1903 odo dňa jeho nadobudnutia až po súčasnosť a jeho priestorového vymedzenia v
teréne odo dňa jeho nadobudnutia až po súčasnosť navrhli výsluch svedkov: B. B., a F. G..

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listín: kúpnej zmluvy čl. 5, 6, čestného prehlásenia čl.

7, výzvy čl. 8, opätovnej výzvy, oznámenia čl. 10, vyjadrenia k požiadavke čl. 11, vyjadrenia čl. 12, výzvy
čl. 13, výzvy čl. 19d, výpisu čl. 66, listu vlastníctva čl. 87, pripojeného dedičského spisu D373/1996
po H. C. – z neho LV č. XXX, znaleckého posudku č. 73/1996 z 18.6.1996, osvedčenia o dedičstve,
identifikácie parcely, grafického znázornenia a výsluchom svedka B. B..

5. Súd vypočul navrhnutého svedka B. B., ktorý uviedol, že žalobcovia sú jeho rodičia. Vie, že je to
spor o pozemok, nevie jeho presný rozmer. Prišiel im z SPF list, že na ich pozemku kus pozemku im
nepatrí. Celý čas si mysleli, že ten pozemok je ich vlastníctvom. Pozemok kúpili, bol im predaný pani
C. ohradený, vytýčený plotom. Pri tej kúpe bol viackrát, pani C. im ukázala pozemok, aj dom, dom bol
v katastrofálnom stave, tiež aj pozemok, na celom pozemku boli maštale, drevenice a búdy, kde chovala

dobytok. Rodičia ten pozemok ako ho kúpili, vypratali, zveľaďujú ho, pestujú si tam zeleninu. Na tom
spornom pozemku stojí maštaľ, na konci pozemku, tam už je brána, sú tam kríky, maštaľ stojí v vnútri
oplotenia. Maštaľ v čase prevodu bola murovaná, ako je aj dnes.

6. Súd rozhodol, že ďalšiu navrhnutú svedkyňu F. G. k tým istým okolnostiam nevypočuje, pretože

skutočnosti, ktoré môže zistiť z jej výpovede, vyplývajú z iných dôkazov a listín, ktoré sa nachádzajú
v spise ( svedkyňa mala vypovedať k tomu, že od počiatku žalobcovia pozemok prevzali a užívali
oplotený, ako je dodnes, o čom vypovedal i svedok B.).

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní poukázal, že v januári 2024 robil dopyt na kataster, aby

kataster vo vzťahu k parc. 1903 kat. územie D. poskytol všetky dostupné informácie, údaje a listiny, ktoré
sa vzťahujú k tejto parcele od roku 1900 až po súčasnosť, žiadal označenie všetkých nadobúdacích
právnych titulov, na základe ktorých došlo k zmenám vo vlastníctve, vrátane uvedenia zmluvných strán,
právnych úkonov a titulov, dátumov, kedy došlo ku zmene vlastníckych práv a chronologického zoznamuvlastníkov nehnuteľnosti. Žiadal o informáciu, ako vznikla sporná parcela, akým oddelením z akej
parcely. Žiadal o špecifikáciu verejných listín, ktoré sa na ňu vzťahujú a o zaslanie všetkých kópií, ktoré
sa vzťahujú k spornému pozemku. Volala mu pani z katastra, či trvá na odpovedi, lebo ona nevie na

tieto otázky odpovedať, lebo sporná parcela vznikla rôznymi úpravami v teréne a ona nevie špecifikovať
akými. Aktuálne nie je absolútne zrejmé, kto je vlastníkom parcely 1903, a teda že vlastnícke právo tejto
konkrétnej parcele nesvedčí ani žalovanému.

8. Zástupca žalovaných 1) a 2) predložil grafické znázornenie E parciel, ktoré sú zapísané v katastri

nehnuteľnosti, tiež identifikáciu parciel reg. E, M a C, daná parcela reg. „C „č. 1903, je zložená zo štyroch
parc. reg. E a o tom predložil náhľad a výpis z katastra nehnuteľnosti, z ktorých sú zrejmé parcely
reg. E, ako sú zapísané v katastri nehnuteľnosti. Z identifikácie je aj zrejmé, koľko metrov štvorcových
zpredmetnýchparcielreg.„E“jeobsahomparcelyreg.„C“.Kpredmetnejparcelereg.Csakatasternevie
vyjadriť, nakoľko daná parcela nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Predložil snímky zobrazujúce
parc. reg. E č. 1903, z ktorých vyplýva, koľko užívajú žalobcovia a polohu ostatných parciel označených

4517/1, /2, /3, /4, /5.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že

9. Kúpnou zmluvou z 15.07.1998 žalobcovia kúpili od E. C. J. B. nehnuteľnosti zapísané v evidencii

nehnuteľností Okresného úradu odboru katastrálneho v Prievidzi, zapísaný na liste vlastníctva číslo
XXX pre katastrálne územie D. , parcelu číslo 1902 o výmere 619 metrov štvorcových druh pozemku
zastavané plochy a dom postavený na C. K. XXXX, - zápis na základe právoplatného osvedčenia o
dedičstve D 373/96 po H. C. rodné číslo XXXX XX/X XX bytom C. XX D..

10. Podľa čestného prehlásenia F. G. ich 02.01.2024 žalobcov pravidelne navštevovala aj v čase, keď
kúpili svoj dom, tento kúpili s pozemkom, ktorý bol oplotený tak, ako je tomu aj v súčasnosti, a teda
užívajú a obhospodarujú pozemok za domom v takom rozsahu, ako im odovzdala pôvodná majiteľka.

Z listu Slovenského pozemkového fondu vyplýva, že žiadali žalobkyňu 2/ o predloženie žiadosti o

prenájom parcely KN-C číslo 1903, ktorý spravujú, vo výmere 562 metrov štvorcových. Vo výzve bolo
uvedené že parcela KN „C“ 1903 nemá založený list vlastníctva, je zložená z parciel registra „E“ č.
4517/1, 4517/3, 4517/4 a 4517/5. Parcela reg. „E“ č. 4517/5 bola vo vlastníctve neznámeho vlastníka
H. C. (bez ďalšej bližšej špecifikácie), o čom predložili dôkaz: LV č. XXXX. Slovenský pozemkový fond
poslal žalobcom aj výzvu na vypratanie pozemkov dňa 4.12.2023.

11. Z identifikácie parciel registra „C“ a „E“ číslo listu 62 vyplýva, že parcela číslo 1903 je zložená z
parciel registra „E“ č. 4517/1, 4517/3, 4517/4 a 4517/5.

12. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D., okres Prievidza predloženého žalobcami

vyplýva, že parcelné číslo 4517/5 o výmere 213 metrov štvorcových je vlastníctvom C. H., bez uvedenia
dátumu narodenia v spoluvlastníckom podiele 1/1.

13. Z dedičského spisu D 373/96 súd zistil, že v rámci dedičského konania po H. C. zomr.XX.X.XXXX,
boli jeho dedičmi manželka E. C. narodená XX.XX.XXXX, jeho deti B. L. a E. C.. V dedičskom spise

sa nachádza výpis z katastra nehnuteľností, podľa neho predmetom dedenia bola parcela číslo 1902
o výmere 619 metrov štvorcových ktorej vlastníkmi bol nebohý H. a manželka E., podľa poznámky
z výpisu z KN, zbytok parcely 4517/5 tvorí časť parcely 1903 po mapovaní THM 62/80, parcela 4517/5
bola prečíslované na parcelu 1902. Podľa znaleckého posudku v tomto spise, predmetom dedenia
bola stavba rodinného domu na parcele KN číslo 1902 o výmere 619 metrov štvorcových, vedená

ako zastavaná plocha ako aj samotná parcela číslo 1902. Predmetom oceňovania boli aj vedľajšie
stavby: hospodársky objekt, ktorý bol postavený na vedľajšom pozemku vo svahu severne od domu,
ako samostatne stojaci, prízemný, v roku 1989.

14. Súd sa zaoberal namietanou pasívnou legitimáciou v spore. Podľa predložených listín možno

konštatovať,ževoperátekatastranehnuteľnostíjepodľaLVXXXXprek.úD.vedenýakovlastníkparcely
reg „E“ č. 4517/5 H. C., s neuvedeným dátumom narodenia. V konaní o určenie vlastníctva sa konania
zúčastňujú všetci spoluvlastníci, resp. vlastníci evidovaný v KN, pretože práve o ich právnom vzťahu
má byť rozhodnuté. Pri určení okruhu je pritom rozhodný zápis vlastníkov v katastri nehnuteľností. Bolopovinnosťou žalobcov riadne v žalobe označiť všetkých vlastníkov nehnuteľností ku ktorým žiadali určiť
vlastníctvo. Žalobcovia však takto nepostupovali. Právna zástupkyňa žalobcov argumentovala tým, že
podľa zákona 180/1995, resp. podľa § 17 SPF pri nakladaní s pozemkami vystupuje vo vlastnom mene

a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy, čím je založená pasívna vecná legitimácia konania vo
vlastnom mene aj ohľadom parcely reg. E 4517/5 vo vlastníctve H. C..

15. Podľa § 13 Zákona číslo 180/1995 Z.z. - o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe

registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov; 30) obdobne postupuje správca, 30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 tohto zákona:

(1) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 30) s pozemkami

a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"),

b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), 33)

c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky,
obdobne postupuje správca.

(2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov
pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

Podľa 17 ods.1 tohto zákona fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo
vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa § 20 ods.1,2 tohto zákona oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b) a c)
ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže
vlastníctvo k týmto pozemkom.

16. Súd konajúci o žalobe o určenie musí posudzovať procesnú prípustnosť takejto žaloby; podmienkou
úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je z procesnoprávneho hľadiska existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, naliehavý právny záujem netreba preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Tieto skutočnosti je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. V
prejednávanej veci ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm.d) C.s.p.), zápis v katastri

nehnuteľností nesvedčí tvrdenému právu žalobcov, preto je súd toho názoru, že bez tohto určenia by
bolo ohrozené právo žalobcov, alebo by sa bez tohto určenia ich právne postavenie stalo neistým.
S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra
nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver,
že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho

právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy
podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Preto je žaloby prípustná.

17. Ako bolo konštatované v uznesení Najvyššieho súdu SR 6Cdo/11/2016 v zákone č.180/1995 Z.z.
ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami,

ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8
ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z.z.) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena
d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku
„pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I §13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č.180/1995); pričom
pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované

podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných
informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z.z.) zákon priznáva
na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie
vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180).Priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za
zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a
priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca

definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že
existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli)
a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s
takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich
nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov,

ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je
jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho
konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z
podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho
ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž
všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická

osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom
takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a
ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku
osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných procesnými postupmi, vadu
spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym

spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti
dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len
druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného

pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.

18. Žalobcovia označili ako žalovaných jednak Slovenskú republiku, zastúpenú Slovenským
pozemkovým fondom a jednak samotný Slovenský pozemkový fond s odôvodnením, že podľa § 17
ods.1 zákona č.180/1995 Z.z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo

vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy, pričom vychádzali z evidencie parcely
reg.“C“ KN, podľa ktorej pre uvedenú parcelu nie je evidovaný vlastník.

19. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) nerozlučné spoločenstvo je procesné
spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na

každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak
nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Teda o nútené spoločenstvo ide

vtedy, ak zo zákona alebo z povahy veci je z pohľadu legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo. V prípade určenia vlastníckeho práva musia byť účastníkmi konania i vlastníci ktorým
svedčí vlastníctvo podľa údajov katastra nehnuteľností.

20. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti

zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho

právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí
sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže rozsudok o určení vlastníckeho
práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise

vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v
čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci.21. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Pred
posúdením vecnej opodstatnenosti podanej žaloby v prípade, že sa žalobou uplatňuje nárok na určenie,
že nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalobcu, je potrebné skúmať, či sú splnené podmienky vecnej

legitimácieateda,čisúúčastníkmikonaniavšetkysubjekty,ktorétvorianerozlučnéspoločenstvo.Akako
vlastnícinehnuteľností,vlastníctvoktorýchjepredmetomkonania,súnalistevlastníctvazapísanéosoby,
majú všetky tieto osoby k daným nehnuteľnostiam práva i povinnosti (v rozsahu ich spoluvlastníckych
podielov) a pokiaľ sa v konaní rozhoduje o tom, či vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí žalobcovi
alebo na liste vlastníctva zapísaným vlastníkom (resp. spoluvlastníkom), je nevyhnutné, aby všetci

evidovaní spoluvlastníci boli zúčastnení v konaní. Právne dôsledky rozhodnutia sa týkajú aj týchto
vlastníkov a dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez
zreteľa na ich vôľu. Ide o nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP a rozsudok týkajúci sa ich spoločných
práv a povinností sa v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP musí týkať všetkých účastníkov nerozlučného
spoločenstva.

22. Žalobcovia sa voči žalovaným 1) a 2) domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parcely reg.“C“ č. 1903 v k.ú. D.. Podľa vykonaného dokazovania, v konaní je predmetom žaloby
vydržanie vlastníckeho práva žalobcami k parcele reg.“C“ 1903, druh pozemku záhrada o výmere 562
metrov štvorcových v katastrálnom území D.. Bolo nesporné, že ide o parcelu, na ktorú nie je založený
list vlastníctva, nezapísanú v katastri nehnuteľností. Žalovaná strana v spore predložila identifikáciu

parcely, z ktorej vyplynulo, že parcelu reg.“C“ 1903 tvoria parcely reg. „E“ č. 4517/1 na ktorú je vedený
list vlastníctva č.XXXX pre k.ú. D., tiež parcela č. 4517/3 na ktorú je vedený list vlastníctva č. XXXX pre
k.ú. D., ďalej parcela č. 4517/4 na ktorú je vedený list vlastníctva č.XXXX pre k.ú. D. a parcela č. 4517/5
pre ktorú je vedený list vlastníctva č. XXXX, ktorý do konania predložili ako dôkaz žalobcovia. Z tohto
listu vlastníctva vyplýva vlastníctvo parcely č. 4517/5 pre vlastníka H. C. v podiele 1/1 s neuvedeným

dátumom narodenia, s poslednými zápismi RII. 28/69-vz.37/69 a ROEP Z4661/98. Ako správca je
zapísaný Slovenský pozemkový fond. Podľa vyjadrení žalovanej strany je evidovaný ako vlastník týchto
identifikovaných parciel okrem parcely č.4517/5 Slovenská republika.
Ak teda bola v žalobe o určenie vlastníctva ako predmet sporu označená parcela, na ktorej časť je podľa
identifikácie parcely v katastri nehnuteľností evidovaný vlastník, (nezistený vlastník v zmysle §§ 13, 8

ods.1 písm.c) Zákona č. 180/1995 Z.z.), v takom prípade musí v spore vystupovať aj takýto vlastník,
alebo jeho právny nástupca a ako jeho zákonný zástupca - Slovenský pozemkový fond v zmysle
ustanovenia § 16 ods.2 Zákona č.180/1995 Z.z. V žalobe však takto žalovaný označený nebol. Preto je
správna argumentácia žalovanej strany o nedostatku pasívnej legitimácie Slovenského pozemkového
fondu v spore. Pokiaľ namietala právna zástupkyňa žalobcov, že bol správne žalovaný priamo Slovenský

pozemkový fond (SPF), pretože pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 Zákona č. 180/1995
Z.z. vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy, v tomto prípade ide
o zákonné ustanovenie umožňujúce SPF nakladať s pozemkami uvedenými v § 16 cit. zákona, teda
ako vyplýva z ďalších ustanovení tohto zákona, tieto predávať, prenajímať a podobne. O zastúpení
vlastníkov v konaní pred súdmi hovorí výlučne § 16 ods.2 Zákona č. 180/1995 Z.z.

23. Žalobcovia preto v žalobe nevymedzili dostatočný okruh strán sporu, ktorí jeho účastníkmi podľa
hmotného práva musia byť (čo je jeden z predpokladov úspešnosti žaloby popri preukázaní jej vecnej
dôvodnosti). Z uvedeného dôvodu preto súd musel žalobu žalobcov o určenie, že sporné nehnuteľnosti
sú ich vlastníctvom, pre nedostatok vecnej legitimácie v súlade s ust. § 78 ods. 2 CSP zamietnuť.

Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže
o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade
nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo súd je povinný poskytnúť
účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o
tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu

povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 197/2010)

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (CSP). Žalovaní 1) a 2) boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal nárok

na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania a o konkrétnej výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí

obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku
a Exekučného poriadku.