Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200017
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200017.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: Y. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale
pobytom X. X, XXX XX V., toho času bytom Z. XX, V., zastúpená obchodnou spoločnosťou: Advokátska
kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300

a otca: E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. X, XXX XX V., v konaní na návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 02.01.2025, sa matka maloletej E. domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým súd rozvedie jej manželstvo, zároveň upraví výkon rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom I. a E. B. na čas po rozvode manželstva a nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zaviazal otca prispievať na výživu
maloletej E. výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 41P/2/2025-76 zo 07.01.2025 súd vylúčil návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie.

3. Matka svoj návrh vo veci samej odôvodnila tým, že v októbri 2024 sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti s maloletou k jej rodičom na adresu Z. XX, V. z dôvodu, že správanie otca voči matke sa
zhoršilo a maloletá začala mať kvôli správaniu otca psychické problémy. Matka s otcom nekomunikuje,
len v prípade potreby, keď ide o maloletého syna, ktorý žije s otcom. Matka sa s maloletým synom

bez akýchkoľvek problémov stretáva a uhrádza mu jeho výdavky. Matka pracuje ako referentka v
Slovenskom ochrannom zväze autorskom pre práva k hudobným dielam a jej mesačný príjem v čistom
predstavuje približne 1.200,- eur mesačne. Otec pracuje ako hlavný technik v BIONT, a.s. a jeho
mesačný príjem v čistom predstavuje približne sumu vo výške 2.000,- až 2.500,- eur. Svoje mesačné
výdavky matka vyčíslila nasledovne: poplatky súvisiace s bytom (bývanie u rodičov) 100,- eur, strava
200,- eur, hygiena a drogéria 30,- eur, auto (benzín, PZP a servis) 180,- eur, ostatné (oblečenie, obuv

a lieky) 70,- eur a telefón 60,- eur. Mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila nasledovne: poplatky
súvisiace s bývaním 100,- eur, strava 200,- eur, hygiena 50,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur, poplatky
škola 40,- eur, krúžky 80,- eur, psychológ 60,- eur, lieky 50,- eur, vreckové 60,- eur. Mesačné výdavky
na maloletého: oblečenie 50,- eur, strava 160,- eur, hygiena 50,- eur a vreckové 30,- eur.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť povinnosť otcovi prispievať na

výživu maloletej výživným v sume 200,- eur mesačne odôvodnila potrebou zabezpečiť, aby bola
starostlivosť o maloletú plnohodnotne zabezpečená, ako aj aby bola zabezpečená primeraná životnáúroveň.Matkažiadala,abysúdprihliadolnazáujemazdravotnýstavmaloletej,akoajnavšetkyokolnosti
tohto prípadu. Matka zabezpečuje o maloletú plnú starostlivosť, vrátane výdavkov na maloletú s tým, že
otec matke prispieva len 90,- eur mesačne nepravidelne, pričom táto suma nepokrýva ani len čiastočne

výdavky maloletej, aktuálne zvýšené aj o potrebu zdravotnej starostlivosti o maloletú. Matka takisto
prispieva na výživu maloletého, uhrádza mu jeho výdavky spojené so školou a ďalšie výdavky, ktoré
potrebuje zabezpečiť.

5. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu

matky,akoajzlistinnýchdôkazovpripojenýchknávrhu:rodnélistymaloletýchdetí,sobášnylist,lekárske
správy maloletej a pokladničné bloky.

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Z citovaného ustanovenia (ods. 13), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa,

bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísaťskutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP).

19. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy

pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.

20. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v
niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta
v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu
o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez

akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach
výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

21. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka žiadala, aby bol otec zaviazaný povinnosťou
prispievať na výživu maloletej E. sumou 200,- eur mesačne. Z návrhu matky vyplynulo, že matka

pred podaním tohto návrhu v októbri 2024 opustila spoločnú domácnosť s otcom z dôvodu jeho
zmeny správania sa a z toho vyplývajúceho zhoršenia psychického zdravotného stavu maloletej. Výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej súdnym rozhodnutím doposiaľ upravený nebol. Podľa
vyjadrenia matky, otec na výživu maloletej prispieva sumou 90,- eur mesačne nepravidelne.

22. Matka nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec prispieva matke
výživným v sume 90,- eur mesačne nepravidelne, pričom táto suma nepokrýva ani len čiastočne výdavky
maloletej, aktuálne zvýšené aj o potrebu zdravotnej starostlivosti o maloletú.

23.Pozváženívšetkýchskutočností,ktorématkavosvojomnávrhuuviedla,akoajpripojenýchlistinných

dôkazov k návrhu, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako žiadala matka na základe jej návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna
úprava uvedená v odsekoch vyššie.

24. Súd v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemal matkou

ako navrhovateľkou za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
maloletého dieťaťa (maloletej E.) vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, navrhovaným uložením
povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere (ustanovenie § 366 CMP).

25. Súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením nariadiť platenie výživného otcovi.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda ak
je nutné zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere na uspokojovanie jeho základných
osobných (životných) potrieb. Zároveň pri určovaní povinnosti platiť výživné je potrebné osvedčenie, že
je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie podľa § 366
CMP, určuje rozsah vyživovacej povinnosti rodiča vo výške, aby boli vykryté len nevyhnutné výdavky

maloletého dieťaťa. Až v ďalšom štádiu konania (vo veci samej) súd zisťuje schopnosti a možnosti rodiča
prispievať na výživu maloletého dieťaťa v závislosti od jeho majetkových a zárobkových pomerov a určí
výšku vyživovacej povinnosti na základe tohto kritéria.

26. Matka nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, z ktorých by tiež vyplývalo, že výživa a potreby

maloletej sú ohrozené a zároveň ani len netvrdila, že výživa maloletej je ohrozená, prípadne napríklad,
že bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde k ujme na právach dieťaťa. Matka predložila lekárske
správy psychiatrickej ambulancie Národného ústavu detských chorôb, avšak z týchto nevyplývajú
žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu, ani zvýšené
náklady maloletej, ktoré by odôvodňovali a vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov,

určením výživného vo forme neodkladného opatrenia, čím v danej veci absentuje naliehavosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.27. Aj keď vzťah rodičov je aktuálne narušený, výživa maloletých detí, resp. v tomto prípade maloletej
E. a starostlivosť o maloleté deti nie vážne narušená, nakoľko maloletý I. je u otca a maloletá E. je v
starostlivosti matky. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia náležite neodôvodnila a

neuviedla relevantné tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné ustáliť potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov. V návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli uvedené dôvody existencie
potreby nevyhnutnej úpravy pomerov v požadovanom ohľade. Matka neuviedla a neosvedčila skutkové
okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca, by základná
výživa a potreby maloletej boli ohrozené. Rozhodnutie o výške výživného formou neodkladného

opatrenia musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu a vychádzať z pravdepodobných
skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich posúdenia súd pri rozhodnutí vychádza. V
posudzovanom prípade prihliadnuc na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah návrhu
matky, v ktorom matka ani neuviedla v čom vidí ohrozenie výživy maloletej, súd splnenie podmienok
pre určenie výživného na maloletú v nevyhnutnej miere nezistil. Dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia nemôže byť iba argumentácia matky (že otec na výživu maloletej neprispieva v dostatočnom

rozsahu alebo výživným nepravidelne). Súd nemal osvedčené, že otec má v úmysle sa vyhýbať plneniu
vyživovacejpovinnosti,keďakosamamatkatvrdila-navýživemaloletéhodieťaťasaotecpodieľasumou
90,- eur mesačne nepravidelne (ďalej nevysvetlila), nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia za dôvodný.

28. Súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo
veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého
dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie
návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho
postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol.

29. V konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 41P/2/2025, po náležitom dokazovaní
na pojednávaní, vyhodnotení majetkových pomerov obidvoch rodičov a ich možností a schopností, súd

určí výživné na maloleté dieťa v jeho najlepšom záujme.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).