Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200938
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8523200938.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B., miesto podnikania
A. XXX, XXX XX A., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Maroš DŽUKA, LL.M.,
so sídlom Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XX/XXXX, XXX XX E. F., právne zastúpený advokátkou JUDr. Gabriela Ulbrichtová, so

sídlom Garbiarska 20,064 01 Stará Ľubovňa, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6C/29/2023-82 zo dňa 22. júla 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II..

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom

skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená
medzipredávajúcimiA.D.aG.D.ažalovanýmakokupujúcim,predmetomktorejjepredajšpecifikovanej
nehnuteľnosti, je voči žalobcovi neúčinná.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods.
1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

4. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti - parcela H. I. XXX/XX, druh pozemku: ostatná

plocha o výmere 898 m2, nachádzajúca sa v k. ú. E. F., obec E. F., J. E. F., evidovaná na LV č. XXXX,
je voči nemu neúčinná. Dňa 22.07.2024 pred otvorením pojednávania žalobca zobral žalobu v celom
rozsahu späť z dôvodu, že na LV č. XXXXX k. ú. E. F. došlo k zmene vlastníctva k tam evidovanej
nehnuteľnosti. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na uvážení súdu. Právny zástupca žalovaného
súhlasil so späťvzatím žaloby a žiadal priznať náhradu trov konania žalovanému.5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie
návrhu v celom rozsahu, rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že konanie
zastavil tak, ako to je uvedené vo výroku I. rozhodnutia.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady zavinenia, preto skúmal procesnú zodpovednosť na
jeho zastavení na oboch stranách sporu. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca,
a to späťvzatím žaloby. Žalobca však zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovaného, ktorý
po podaní žaloby učinil prevod nehnuteľnosti na tretiu osobu, vo vzťahu ktorej sa žalobca domáhal

neúčinnosti právneho úkonu. V posudzovanom prípade po preskúmaní možného využitia moderačného
práva nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti o náhrade trov
konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku II.. Odvolanie právne

odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal
s posúdením procesného hľadiska pri zastavení konania, avšak nesprávne vyhodnotil skutočnosť,
že zapríčinil zastavenie konania. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na to, že ako nositeľ
vlastníckeho práva má oprávnenie s danou nehnuteľnosťou nakladať akýmkoľvek spôsobom. V danej

veci mal žalobca možnosť, resp. bolo jeho povinnosťou zabrániť a zamedziť následnému prevodu
vlastníckeho práva prostredníctvom procesných prostriedkov, ktoré pripúšťa zákon – zápis poznámky,
návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Tieto úkony neučinil, preto svojim konaním, resp. nekonaním
zapríčinil zastavenie konania, preto mu nemôže byť na ťarchu pasivita žalobcu, ktorý neuplatňoval
jemu patriace práva. Taktiež poukázal na to, že žalobca nebol pri rozhodovaní o vzatí žaloby späť

ovplyvňovaný žiadnym spôsobom, pričom mohol uskutočniť iné procesné úkony v podobe rozšírenia
žalobnéhonávrhu,pretomalzato,ženemôžebyťpotrestanýnáhradoutrovkonania.Zároveňuviedol,že
vo svojom vyjadrení zo dňa 07.12.2023 okrem iného namietal aj to, že žalobca voči dlžníkovi neevidoval
vymáhateľnú pohľadávku v čase uzatvorenia právneho úkonu, čim preukazoval nedôvodnosť samotnej
žaloby. Z uvedeného dôvodu nemal úmysel spôsobiť zastavenie konania, pretože od prvotného úkonu

bol presvedčený o tom, že žalobný návrh je nedôvodný v celom rozsahu. Záverom uviedol, že ak súd
nevzhliadol žiaden dôvod osobitného zreteľa, nie je zrejmé a jasné, na základe čoho priznal náhradu trov
konania práve žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku II. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie, resp. zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu
trov konania v rozsahu 100% a zároveň mu prizná aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
vo všetkých výrokoch potrebné považovať za zákonné a správne. Súd správne skúmal procesnú
zodpovednosťnaobochstranách,správnezohľadnilskutočnosť,žekspäťvzatiužalobydošlovdôsledku
správania žalovaného, ktorý po podaní žaloby učinil prevod nehnuteľnosti na tretiu osobu, vo vzťahu ku

ktorej sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu. Protiprávnosť a účelnosť konania žalovaného možno
vidieť v tom, že v zmysle aktuálnych údajov katastra nehnuteľností boli nehnuteľnosti spätne prevedené
na pôvodného vlastníka nehnuteľností, teda manželku dlžníka žalobcu, ktorá vystupuje na strane
predávajúcej v 2. rade v kúpnej zmluve a ktorá je na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2024 jediným
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Poukázal tiež na to, že pôvodný predávajúci v 1. rade A. D.,

voči ktorému má judikovanú, ale doposiaľ neuhradenú pohľadávku v zmysle rozhodnutia Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Cb/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
8Cob/1/2023-128/ sa takýmto spôsobom dostal k faktickej dispozícii s jeho nehnuteľným majetkom,
o ktorý zmenšil svoj majetok po vzniku pohľadávok. Navyše, žalovaný si bol vedomý v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX prebiehajúceho súdneho konania, ako aj termínu pojednávania

nariadeného na deň 22.07.2024. Uviedol, že je toho názoru, že konanie žalovaného možno považovať
za zjavné zneužívanie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť a priznať mu voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Žalovaný sa vyjadril tak, že podľa jeho názoru procesne nezavinil zastavenie konania, pretože

tak učinil žalobca späťvzatím žaloby. Podanie žaloby nepredstavuje žiadne obmedzenie s nakladaním
vlastníctva, a teda mu nič nebránilo, aby previedol svoje vlastnícke právo. Povinnosťou žalobcu bolo
využiťvšetkyzákonnéprocesnéprostriedkynabráneniesvojhopráva,pretožiadnymspôsobomnenesie
zodpovednosť a ani nemôže zodpovedať za nekonanie, resp. nečinnosť žalobcu. V danom prípadenemožno hovoriť ani o zjavnom zneužívaní práva, pretože nekonal v rozpore so zákonom a jeho
oprávnenia ako vlastníka neboli žiadnym spôsobom obmedzené. Mal za to, že súd prvej inštancie sa
pri rozhodovaní o trovách konania nezaoberal danou skutočnosťou a neprihliadol naň. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti následne zopakoval svoj odvolací petit.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

14. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

15. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu a aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom prípade

k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo na pojednávaní konanom dňa 22.07.2024 po tom,
ako sa právny zástupca žalobcu oboznámil s aktuálnym výpisom listu vlastníctva a po porade so
žalobcom. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, zastavenie konania procesne síce zavinil žalobca,
pretože to bol on, kto vzal podanú žalobcu späť, avšak bolo potrebné ďalej skúmať aj to, v dôsledku
koho správania žalobca vzal žalobcu späť, teda kto je procesne zodpovedný za zastavenie tohto

konania. Z okolností prípadu vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby
previedol žalovaný vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti na tretiu osobu, voči ktorej má žalobca
pohľadávku a ktorá bola zároveň jednou z osôb, ktorá kúpnou zmluvou v roku 2021 previedla tú istú
nehnuteľnosť na žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný realizoval svoje vlastnícke právo nie je dôvodom,
pre ktorý by nebolo možné konštatovať zavinenie na strane oprávneného. Sám žalovaný v čase prevodu

vlastníckeho práva vedel, že je vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti vedené toto konanie, keďže žaloba
bola podaná ešte v roku 2023, preto si musel byť vedomý, že prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu
spôsobí buď späťvzatie žaloby alebo prípadne zamietnutie žaloby. Rovnako ako súd prvej inštancie,
potom aj odvolací súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že zastavenie konania procesne zavinil
žalovaný, ktorý bol tak správne zaviazaný na náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu.

17. K námietke žalovaného o pochybení žalobcu, jeho nekonaní a nevyužití iných prostriedkov
na zamedzenie prevodu vlastníckeho práva odvolací súd uvádza, že zápis poznámky do katastra
nehnuteľností má len informatívny charakter. Podstatou poznámky v katastri nehnuteľností je leninformovať o prebiehajúcom konaní, nemá však obmedzujúci charakter pri nakladaní s nehnuteľnosťou.
Vzhľadom na to, že sám žalovaný previedol nehnuteľnosť späť na osobu dlžníčky žalobcu, ktorá ako
jedna z pôvodne predávajúcich predala dotknutú nehnuteľnosť žalovanému, ani uvedené informovanie

by podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na „spätný“ prevod nehnuteľnosti dlžníčke žalobcu.
V prípade neodkladného opatrenia odvolací súd dáva do pozornosti, že pre jeho nariadenie je potrebné,
aby boli kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky, pričom jednou z nich je neodkladnosť
úpravy pomerov. Žalovaný neuviedol v čom by mala spočívať takáto neodkladnosť úpravy pomerov
v čase podania žaloby, resp. aj neskôr v priebehu konania, pretože z obsahu spisu je zjavné, že sám

žalovaný v čase podania žaloby nekonal žiadne kroky, ktoré by smerovali k prevodu nehnuteľnosti na
inú osobu a dokonca o týchto krokoch nemal vedomosť ani sám žalobca, resp. jeho právny zástupca,
keďže až na pojednávaní konanom dňa 22.07.2024 sa dozvedel o zmene na liste vlastníctva, a teda
o tom, že žalovaný už nie je viac vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti (uvedené vyplýva z nahrávky
zpojednávania).Odvolacísúddávadopozornosti,žeanisámžalovanýneoznámilvpredmetnomkonaní
skutočnosť, že došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, teda aj z tohto pohľadu nemožno

konanie žalovaného považovať za korektné.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).