Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122202535
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1122202535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. C. XXX, zastúpeného: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, Banská
Štiavnica proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa, so sídlom ul.
29. augusta 8, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 15.5.2024, č.k. B1-10C/15/2022-99, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu170,36
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 25.3.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 47 Ústavy SR, § 1 písm. a) a c), § 2 písm. a),
b), § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 a

3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a vecne tým, že žalobcovi nárok na náhradu
škody spočívajúcej vo vynaložených trovách právneho zastúpenia vznikol na základe tej skutočnosti,
že v administratívnom konaní vedenom organizačnými zložkami žalovanej boli vydané nezákonné
rozhodnutia žalovanou, ktorých nezákonnosť bola konštatovaná rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 25.10.2021, č.k. 1Sa/5/2020-110, v ktorom súd okrem iného uviedol, že správna žaloba žalobcu
bola podaná dôvodne, keď rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v súlade so zákonom, čo viedlo k

jeho zrušeniu, ako aj k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa ustanovenia §
191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“). Týmto rozhodnutím súd zároveň
žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanejvrozsahu100%vsúdnomkonaní.Nárok
žalobcu spočíval v trovách právneho zastúpenia vo výške 170,36 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho
zastupovaním zvoleným právnym zástupcom v administratívnom konaní vedenom žalovanou, v ktorom
boli vydané rozhodnutia žalovanou, ktoré v dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom boli
ako právoplatné z dôvodu ich nezákonnosti zrušené rozhodnutím súdu v správnom konaní. Žalobca v

konaní preukázal zaplatenie týchto trov právnemu zástupcovi žalobcu (táto skutočnosť medzi stranami
sporu nebola sporná). Prvoinštančný súd konštatoval, že administratívne konanie je samostatným
konaním a žalobca v zmysle článku 47 ods. 2 ústavy mal právo nechať sa zastúpiť ním zvoleným
advokátom, ktorý v prospech žalobcu realizoval nevyhnutné dva úkony právnej pomoci, pričom tietoúkony právnej pomoci boli realizované účelne a hospodárne. Trovy konania pozostávali z dvoch úkonov
právnej pomoci po 75,38 eur, za úkon právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovenie
odvolania, ako aj náhrady hotových výdavkov za dva režijné paušály po 9,80 eur. Súd prvej inštancie

mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané kumulatívne splnenie podmienok vzniku
zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní voči
žalovanej domáhal. V kontexte nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 3.7.2012, sp.zn. IV.ÚS/159/2012
prvoinštančný súd uviedol, že pojem nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zahŕňa nielen rozhodnutia súdov, ale aj rozhodnutia

správnych orgánov. V tejto súvislosti Ústavný súd SR poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť súdneho
rozhodnutia nie je samostatným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku v rámci Občianskeho
súdneho konania, na rozdiel od nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
môže byť konštatované v rámci konania o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v
správnom súdnictve. Ústavný súd v tomto kontexte uviedol, že sa žiada rozlišovať medzi výkladom
nezákonnosti rozhodnutia súdu a správneho orgánu pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. Ústavný súd uviedol, že pravidlá Občianskeho súdneho konania výslovne
nevymedzujú ani povinnosť a ani oprávnenie súdu rozhodujúceho na základe mimoriadneho opravného
prostriedku o zrušení právoplatného rozhodnutia súdu zrušiť toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti,
jeho nezákonnosť konštatovať vo výroku, respektíve uviesť výsledok tohto posúdenia v odôvodnení
svojhorozhodnutia.Súdprvejinštancieuviedol,žezákladnépodmienkyvznikunárokunanáhraduškody

ustanovuje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu
škody okrem iného vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Tieto podmienky sú splnené vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to
príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí byť dôvod
zrušenia skoršieho rozhodnutia zrejmý. Vo vzťahu k argumentácii Ústavného súdu SR prvoinštančný

súd konštatoval, že Krajský súd v Košiciach právoplatné rozhodnutia žalovanej, v dôsledku podaného
opravného prostriedku žalobcom, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, zrušil z dôvodu ich
nezákonnosti, čo vyplýva z bodu 26. odôvodnenia predmetného rozhodnutia, čím je naplnený prvý
predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu. Žalobca zvolenému
právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupoval v administratívnom konaní, v ktorom boli vydané nezákonné

rozhodnutia organizačnými zložkami žalovanej, trovy právneho zastúpenia zaplatil, zaplatením ktorých
žalobcovi vznikla škoda na jeho majetku, čím je naplnený druhý predpoklad žalovanej za vznik škody
na strane žalobcu. Súd prvej inštancie mal preukázaný aj tretí predpoklad pre vznik zodpovednosti
žalovanej za vznik škody na majetku žalobcu a to príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonných
rozhodnutí v administratívnom konaní a vznikom škody na strane žalobcu v tom smere, že ak by v

administratívnom konaní nezákonné rozhodnutia neboli organizačnými zložkami žalovanej opakovane
vydávané, žalobca by nebol nútený si zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho v administratívnom konaní
úspešne zastupoval a ktorému žalobca trovy právneho zastúpenia zaplatil. Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu a tento nárok nekrátil vo vzťahu
k argumentácii žalovanej, že žalobcovi by patril nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden

úkon právnej pomoci vo vzťahu k vypracovaniu odvolania voči rozhodnutiu vydaného v administratívnom
konaní,avšakpodľažalovanejlenzapredpokladukumulatívnehopreukázaniaďalšíchdvochpodmienok
vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nie aj za úkon prevzatie a príprava
zastúpenia. Prvoinštančný súd mal za to, že účtovaný úkon právnej služby za prevzatie a prípravu
zastupovania si právny zástupca žalobcu vyčíslil správne, keďže ide o samostatný úkon právnej pomoci

v prospech žalobcu v rámci administratívneho konania, ktoré je samostatným konaním a v ktorom mal
žalobca podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov právo, aby ho v administratívnom konaní zastupoval ním zvolený právny zástupca. Následne
v rámci súdneho konania žalobcovi boli priznané nároky na náhradu trov konania voči žalovanej, avšak

len výhradne v súvislosti s vedením súdneho konania, ktoré nároky boli priznané v rozsahu ustanovení
S.s.p. a vyúčtovania trov právneho zastúpenia zvoleným právnym zástupcom žalobcu aj za úkon právnej
pomoci prevzatie a príprava zastúpenia, ktorý úkon právnej pomoci sa vzťahoval výhradne k poskytnutiu
právnej pomoci právnym zástupcom žalobcu žalobcovi v samostatnom súdnom konaní. Súd prvej
inštancie nárok na náhradu škody žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania a zaviazal žalovanú

na zaplatenie náhrady škody v prospech žalobcu v sume 170,36 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 25.3.2022 do zaplatenia s tým, že žalovaná dátum omeškania so zaplatením peňažného
nároku určený žalobcom v žalobe počas vedenia konania nerozporovala. Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že žalobca vkonaní mal plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b) a h) C.s.p., t.j., že žalobca si v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil nárok na
náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko rozhodnutie žalovanej č. 620 602 1393 0
zo dňa 2.9.2019 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
zo dňa 11.12.2019 o nepriznaní starobného dôchodku, bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 25.10.2021, sp.zn. 1Sa/5/2020, pričom žalobca výšku škody určil vo výške trov
vynaložených na právne zastúpenie, ktoré mu vznikli v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu
žalovanej zo dňa 2.9.2019. Žalovaná uviedla, že v rámci prvoinštančného konania opakovane namietala
existenciu nezákonnosti jej rozhodnutia zo dňa 2.9.2019 spojení s rozhodnutím zo dňa 11.12.2019
a nepovažovala jej rozhodnutia zrušené krajským súdom za nezákonné, preto v konaní pred súdom
prvej inštancie poukázala na skutočnosť, že zrušenie jej rozhodnutia zo dňa 2.9.2019 spojení s

rozhodnutím zo dňa 11.12.2019, samo osebe nepredstavuje porušenie práv poškodeného, najmä ak sú
rozhodnutia žalovanej založené na ústavne udržateľnom výklade zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Vždy je totiž nutné skúmať všetky podmienky nároku na náhradu škody, pričom je potrebné
prihliadať aj na možné výnimočné okolnosti prípadu, v dôsledku ktorých nemusí zrušenie rozhodnutia
nevyhnutne vyplývať z nezákonnej povahy tohto rozhodnutia, či z jeho rozporu s objektívnym právom,

ale môže byť odôvodnené spornosťou právnej otázky zásadného významu vo veci, na ktorej riešenia
sa rôznia kvalifikované názory, pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s
objektívnym právom. Tieto výnimočné okolnosti nepopierajú objektívny charakter zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím žalovanej, iba vymedzujú rozsah pojmu nezákonné
rozhodnutie, ktorého interpretácia je zverená všeobecným súdom (nález Ústavného súdu SR zo

dňa 3.7.2012, sp.zn. IV. ÚS 159/2012). Žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie v bode
9. odôvodnenia napádaného rozsudku k argumentácii žalovanej vo vzťahu k predmetnému nálezu
Ústavného súdu SR síce uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi nezákonnosťou súdneho rozhodnutia
a rozhodnutia správneho orgánu pri podávaní mimoriadneho opravného prostriedku, ale súčasne už
nezaujal stanovisko k tvrdeniu žalovanej, že v tomto prípade sú splnené výnimočné okolnosti, kedy

skutkovo rovnaký spor týkajúci sa posudzovania obdobia dôchodkového zabezpečenia vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii, bol príslušnými súdmi posúdený úplne odlišne. Ústavný súd SR a Najvyšší súd
SR totiž obdobie zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii neposúdili rovnako, pričom žiadny
z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym právom. Krajský súd v Košiciach
sa v 23. bode odôvodnenia rozsudku zo dňa 25.10.2021, sp.zn. 1Sa/5/2020 priklonil k aplikácii záverov

nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2010, sp.zn. I. ÚS 306/2010, pričom nezohľadnil, že v obdobnej
veci rozdielne rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 13.12.2012, sp.zn. 7So/198/2011. Táto
výnimočná okolnosť podľa názoru žalovanej vylučuje, aby bolo jej rozhodnutie zo dňa 2.9.2019 spojení
s rozhodnutím zo dňa 11.12.2019 označené za nezákonné iba preto, že správny súd namiesto rozsudku
Najvyššieho súdu SR akceptoval závery plynúce z nálezu Ústavného súdu SR, najmä, ak žiadne z

týchto súdnych rozhodnutí nie je v rozpore s objektívnym právom. Z dôvodu, že súd prvej inštancie
k uvedeným tvrdeniam žalovanej nezaujal v napádanom rozsudku stanovisko, ktorým by argumenty
procesnej obrany žalovanej relevantne posúdil, a tým dospel k záveru, či na nich pri rozhodovaní
prihliadne, resp. neprihliadne, nie je napádaný rozsudok podľa názoru žalovanej riadne a dostatočne
odôvodnený, čím dochádza k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces (uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2021, sp.zn. 7Cdo/7/2020). Žalovaná tiež namietala, že súd prvej
inštancie rovnako nezaujal stanovisko ani k tvrdeniu žalovanej, že vznesenie nároku na náhradu trov
konania zo strany žalobcu nie je súladné so zmyslom a účelom inštitútu náhrady škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z., resp. v súlade s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná žalobcovi nespôsobila žiadnu reálnu
škodu a uhradila mu všetky vzniknuté nároky. Absencia vyjadrenia súdu prvej inštancie k predmetnej

otázke súladu uplatneného nároku žalobcu s účelom právnej normy, resp. s dobrými mravmi, preto podľa
názoru žalovanej rovnako vedie k nedostatočnému odôvodneniu napádaného rozsudku, čím dochádza
k ďalšiemu porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. Žalovaná poukázala ďalej na to, že v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý nezohľadnil skutočnosť,
že rozhodnutie žalovanej zo dňa 2.9.2019 spojení s rozhodnutím zo dňa 11.12.2019 nebolo rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.10.2021, sp. zn. 1Sa/5/2020 zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktoré umožňuje zrušiť rozhodnutie práve z dôvodu,
že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalovaná pretonepovažovala za právne udržateľný názor súdu prvej inštancie o nezákonnosti jej rozhodnutí zrušených
Krajským súdom v Košiciach iba s prihliadnutím na § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., nakoľko podmienka
zrušenia rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy z dôvodu jeho nezákonnosti je výslovne

uvedená iba v § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej v napádanom
rozsudku nesprávne právne posúdil aj otázku týkajúcu sa práva žalobcu na náhradu trov konania za
právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia. Žalovanej už uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 13.1.2022, sp.zn. 1Sa/5/2020-131 bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy správneho
súdneho konania tvorené nákladmi na jeho právne zastúpenie. Medzi tieto trovy správneho súdneho

konania bol zaradený aj právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom.
Nakoľko ide v rámci konania o odvolaní a aj v rámci správneho súdneho konania z obsahového hľadiska
o rovnaký právny úkon v rovnakej veci, týkajúci sa totožných účastníkov konania, nie je možné žalobcom
uplatnené trovy za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia uhradiť duplicitne aj v rámci odvolacieho
konania proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 2.9.2019, ak už tieto trovy boli žalovanou uhradené v rámci
trov správneho súdneho konania. Advokát žalobcu sa mohol objektívne s meritom veci oboznámiť iba

raz, a preto v súlade so zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania by mala žalovaná uhradiť
trovy za právny úkon prevzatia a prípravy zastúpenia tiež iba raz, a to už urobila v rámci náhrady
trov správneho súdneho konania. Podľa názoru žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
uvedenej otázky súdom prvej inštancie, bol žalobcovi napádaným rozsudkom vo forme náhrady škody
duplicitne priznaný nárok na náhradu trov za prevzatie a prípravu zastúpenia, ktorý mu už bol skôr

uhradený v rámci správneho súdneho konania. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 8.8.2024, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v dôsledku

nedostatočného odôvodnenia rozsudku. Podľa názoru žalobcu je odôvodnenie rozsudku dostatočne
rozsiahle, obsahuje všetky rozhodujúce tvrdenia strán, stanovisko súdu i právnu kvalifikáciu; je
dostatočne určité, zrozumiteľné a presvedčivé; rovnako aj právne posúdenie veci súdom je správne a
právny názor žalovaného je neakceptovateľný. Považoval za smutné, že žalovaný opakovane popiera
samotnú podstatu správneho súdnictva a tvrdí, že administratívne rozhodnutia neboli v konaní zrušené

pre nezákonnosť a v tejto súvislosti položil otázku: „Aký bol dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí?“
Podľa jeho názoru ide vždy o nezákonnosť rozhodnutia, aj keď príčiny nezákonnosti ako vlastnosti
rozhodnutia môžu byť rôzne. Žalovaný si vybral len jednu z možných príčin nezákonnosti, ktorá sa týka
porušenia procesných predpisov (ustanovení o konaní) a úplne ignoruje ostatné zákonom definované
príčiny či dôvody nezákonnosti. Obdobne posúdenie právneho úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia v

administratívnom konaní vykonal podľa názoru žalobcu súd správne, názor žalovaného je neudržateľný
apodrobnesaktejtootázkevpriebehukonaniavyjadril.Trvalnatom,žežalovanýbuďnepochopilobsah
a zmysel nálezu Ústavného súdu SR, na ktorý poukazuje, alebo opäť účelovo tento zmysel prekrúca.
Napadnutý rozsudok považoval žalobca za vecne správny, zákonný a spravodlivý a odvolaciemu súdu
navrhol, aby ho potvrdil v celom rozsahu.

5. Žalovaná reagovala podaním zo dňa 22.8.2024, v ktorom uviedla, že zotrváva na svojej argumentácii,
že jej rozhodnutia o starobnom dôchodku zrušené krajským súdom nepovažuje za nezákonné, nakoľko
tieto rozhodnutia sú založené na ústavne udržateľnom výklade zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, pričom súd prvej inštancie mal prihliadať na výnimočné okolnosti prípadu, v dôsledku ktorých

zrušenie rozhodnutia nevyplývalo z nezákonnej povahy tohto rozhodnutia, ale bolo odôvodnené
spornosťou právnej otázky zásadného významu vo veci, na ktorej riešenia sa rôznia kvalifikované
názory, pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym právom (nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 159/2012). Z dôvodu, že súd prvej inštancie k spornosti právnej
otázky zásadného významu týkajúcej sa posudzovania obdobia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej

kategórii, ktorá bola príslušnými súdmi posúdená rozdielne, nezaujal žiadne stanovisko, ktorým by
procesnú obranu žalovanej relevantne posúdil, nie je podľa názoru žalovanej napádaný rozsudok riadne
a dostatočne odôvodnený, čím dochádza k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.
Mala za to, že porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces spôsobila tiež absencia vyjadrenia súdu
prvejinštanciekargumentáciižalovanej,ževznesenienárokunanáhradutrovkonaniazostranyžalobcu

v situácii, kedy žalovaná žalobcovi nespôsobila žiadnu reálnu škodu a uhradila mu všetky vzniknuté
nároky,niejesúladnésozmyslomaúčelominštitútunáhradyškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,resp.
v súlade s dobrými mravmi. Žalovaná súčasne poukázala na nesprávne právne posúdenie existencie
nezákonnosti jej rozhodnutí, nakoľko rozhodnutia žalovanej neboli správnym súdom zrušené podľa §191 ods. 1 písm. g) S.s.p., ktoré umožňuje zrušiť rozhodnutie práve z dôvodu, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd prvej inštancie v napádanom rozsudku

podľa názoru žalovanej rovnako nesprávne právne posúdil aj otázku vzniku práva žalobcu na náhradu
trov konania za právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia. Žalovaná žalobcovi už uhradila trovy za
právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, a to v rámci trov správneho
súdneho konania. V odvolacom konaní a aj v správnom súdnom konaní pritom ide z obsahového
hľadiska o rovnaký právny úkon v rovnakej veci, týkajúci sa totožných účastníkov konania, a preto

nie je možné žalobcom uplatnené trovy za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia uhradiť v oboch
konaniach duplicitne. Advokát žalobcu sa mohol objektívne s meritom veci oboznámiť iba raz, teda po
úhrade trov za právny úkon prevzatia a prípravy zastúpenia v rámci náhrady trov správneho súdneho
konania, mu už nemôže patriť rovnaký nárok na náhradu trov aj v odvolacom konaní. Podľa názoru
žalovanej priznaním nároku na náhradu trov konania za právny úkon prevzatia a prípravy zastúpenia v
odvolacom konaní, tak došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu vecí.

Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378
ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o

prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného

nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe
dospelksprávnymskutkovýmaprávnymzáverom,ktorévnapadnutomrozhodnutínáležiteadostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil

v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2,3 C.s.p.).

9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

13. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

16. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal všetky
predpoklady zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom
je potrebné splnenie zákonných podmienok zodpovednosti štátu za uplatňovanú škodu, ktorými sú

existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku možno
považovať za nezákonné, keďže bolo ako právoplatné zrušené príslušným orgánom. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 2.9.2019 č. XXX XXX XXXX

X bolo rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 11.12.2019, č. 620 602 1393 0
potvrdené (odvolanie žalobcu bolo v celom rozsahu zamietnuté a zároveň bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutieSociálnejpoisťovneústredie).KrajskýsúdvKošiciachrozsudkomzodňa25.10.2021,sp.zn.
1Sa/5/2020 zrušil obe uvedené rozhodnutia a vec vrátil Sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie,
žalobcovi zároveň priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že správna žaloba bola podaná
dôvodne, keď rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v súlade so zákonom, čo viedlo k jeho zrušeniu,
ako aj k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.,
pretože rozhodnutie administratívneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v
otázke výkladu § 16 zákona č. 100/1988 Zb. pri posúdení otázky zhodnotenia obdobia dôchodkového

poistenia u žalobcu. V danej veci potom bolo možné uzavrieť, že bola splnená podmienka zodpovednosti
štátu za škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia.

18. Pokiaľ žalovaná argumentovala nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 3.7.2012, sp.zn. IV. ÚS
159/2012, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne citoval podstatné a pre prejednávanú

vec relevantné závery ústavného súdu, predovšetkým záver, že nezákonnosť súdneho rozhodnutia
nie je samostatným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku v rámci Občianskeho súdneho
konania, na rozdiel od nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré môže byť
konštatované v rámci konania o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v správnom
súdnictve. Z uvedeného je možné vyvodiť, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov je nezákonnosť

samostatným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku. Skutočnosť, že práve nezákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je dôvodom podania správnej žaloby a zároveň dôvodom zrušenia
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, vyplýva aj z ustanovení Správneho súdneho poriadku.
Z ustanovenia § 6 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na
základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných

zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Zároveň v § 27 ods. 1 prvá veta S.s.p. je
uvedené, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo

opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané
rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods.
2. Napokon, aj ustanovenie § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p., ktoré obsahuje náležitosti správnej žaloby,
stanovuje, že v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesťdôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"). Ak
teda v prejednávanej veci bolo právoplatné rozhodnutie žalovanej o nepriznaní starobného dôchodku v

rámci súdneho konania o správnej žalobe zrušené, nepochybne ho možno považovať za nezákonné v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to bez ohľadu na to, že podľa argumentácie žalovanej vychádzalo
„iba“ z iného právneho názoru (v dôsledku rozdielnej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu),
keďže zohľadnenie výnimočných okolností v danom prípade neprichádza do úvahy. V dôsledku vyššie
uvedeného je potom bez právneho významu aj dôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu (podľa §

191 ods. 1 písm. g) S.s.p.). Napokon, nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu bola konštatovaná v
súdnom rozhodnutí („rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v súlade so zákonom“).

19. Žalovaná zároveň namietala, že súd prvej inštancie nezaujal stanovisko ani k tvrdeniu žalovanej,
že vznesenie nároku na náhradu trov konania zo strany žalobcu nie je súladné so zmyslom a účelom
inštitútu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., resp. v súlade s dobrými mravmi, nakoľko

žalovaná žalobcovi nespôsobila žiadnu reálnu škodu a uhradila mu všetky vzniknuté nároky. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri ustálení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci sa (okrem iného) uhrádza skutočná škoda, ktorá zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
Žalobcovi v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie (t.j. v konaní pred správnym orgánom)

preukázateľne vznikla škoda v podobe vynaložených trov konania (trovy právneho zastúpenia). Ak
žalovaná argumentovala tým, že žalobcovi uhradila všetky vzniknuté nároky (zrejme mala na mysli
nároky z dôchodkového zabezpečenia), uvedené nemá vplyv na nárok žalobcu na náhradu škody v
podobe trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nárok žalobcu je nárokom na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

20. Pokiaľ žalovaná namietala výšku priznanej náhrady, odvolací súd ani túto námietku žalovanej
nevyhodnotil ako dôvodnú. Nemožno prisvedčiť názoru žalovanej, že odmena advokáta za úkon právnej
služby v podobe prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ktorá bola predmetom

uplatneného nároku na náhradu škody, bola už zo strany žalovanej uhradená v rámci správneho
súdneho konania, keďže podľa názoru žalovanej ide o rovnaký právny úkon. Odvolací súd zhodne s
názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca si v rámci trov konania predstavujúcich vzniknutú
škodu správne vyčíslil odmenu za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, keďže ide o
úkon právnej služby v administratívnom konaní, ktoré je samostatným konaním, pričom k priznaniu

náhrady trov konania došlo výhradne v súvislosti s vedením súdneho konania. Zastupovanie advokátom
je potrebné odlišovať v administratívnom konaní a v konaní pred súdom. Hoci v danom prípade súdne
konanie prebiehalo v dôsledku napadnutia rozhodnutia správneho orgánu mimoriadnym opravným
prostriedkom vo forme správnej žaloby, tieto konania nemožno stotožňovať. Prevzatie a príprava
zastúpenia tvorí samostatný úkon právnej služby ako v administratívnom konaní, tak v konaní pred

súdom. Žalobcovi preto patrí náhrada škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia, ktoré mu
vznikli v konaní pred správnym orgánom, a to vo výške odmeny za dva úkony právnej služby, ktorú si
žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11 ods. 4 a § 16 ods. 3) ako 1/13 výpočtového
základuzarok2019(980eur),t.j.75,38eurspoluspaušálnounáhradou9,80eurako1/100výpočtového

základu.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).