Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200200
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci
žalobcu: AUTO CT, s.r.o., so sídlom Mestečko č. 286, IČO: 36 825 182, právne zastúpeného: JUDr.
Peter Čurilla, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná 2876/11, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2021/010595-002 zo dňa 23. apríla 2021, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/64/2021-68, zo dňa 6. apríla 2022,
ECLI:SK:KSTN:2022:3021200200.1, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/64/2021-68 zo dňa 6.apríla 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím č. OU-TN-
OCDPK-2021/004277-010 zo dňa 20.01.2021 žalobcovi zrušil oprávnenie na vykonávanie kontroly
originalityvzmysle§85ods.5písm.c)šiestehoboduzákonač.106/2018Z.z.zaporušenieustanovenia
§ 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2016 Z. z. za to, že nezabezpečil vykonávanie kontrol originality v
rozsahuudelenéhooprávnenianapríslušnýdruhkontroloriginalityakategóriuvozidlanediskriminačným

spôsobom prostredníctvom osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality
na príslušný druh kontroly originality a kategórie vozidla. Oprávnená osoba umožnila vykonávanie
kontroly originality fyzickou osobou H. F., nar. XX.XX.XXXX v čase od 12.11.2018 (deň nasledujúci
po skončení platnosti osvedčenia technika kontroly originality č. k.: OU-PB-OCDPK-2013/00359-2/CIF
DJ2) do 28.05.2020 (dátum poslednej vykonanej kontroly originality preverený v informačnom systéme
kontrol originality), pričom táto fyzická osoba nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, čo
je zároveň porušením ustanovenia § 88 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 106/2018, Z. z. kedy

oprávnenáosobakontrolyoriginalitynesmieumožniťvykonávaniekontrolyoriginalityfyzickýmiosobami,
ktoré nemajú platné osvedčenie technika kontroly originality. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia
bola kontrola vykonaná v období odo dňa 25.06.2020 do 18.09.2020 na pracovisku kontroly originality č.
1334, AUTO CT, s.r.o., so sídlom: 020 52 Mestečko 286, IČO: 36 825 182, ktorá bola zavŕšená vydaním
protokolu o kontrole č. 6/2020-PKO zo dňa 18.09.2020.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie č. OU-TN-OOP2-2021/010595-002
zo dňa 23.04.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové

rozhodnutie stotožniac sa so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany správneho orgánu prvého
stupňa.
II. Konanie pred správnym súdom3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, v ktorej poukazoval na
svoju dobromyseľnosť a nesplnenie povinnosti správneho orgánu rozhodnúť o jeho žiadosti o predĺženie
osvedčenia pre jeho technika. Mal za to, že tu existujú nepriame dôkazy, s ktorými sa správne orgány

vôbecnevysporiadali.Okremtohonamietalneurčitosťvýrokuosvedčeniasvojhozamestnanca,vktorom
je samotná lehota stanovená „slovne“ a nie špecifickým dátumom tak, ako to podľa jeho názoru vyžaduje
právna úprava. V tejto súvislosti zdôraznil, že jeho zamestnanec H. F. splnil všetky zákonné požiadavky
k vydaniu predĺženia osvedčenia technika originality. Prípadná absencia takéhoto predĺženia v dôsledku
jednoznačného zavinenia zo strany štátneho orgánu nemôže byť zákonným podkladom pre postup

správneho orgánu sankcionujúceho oprávnenú osobu. Žalobca uznal, že chýba fyzický priamy dôkaz o
tom, že v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia technika v zmysle
ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. Poukazoval však na reťazec nepriamych dôkazov,
ktoré svedčia o tom, že takáto žiadosť bola podaná.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zopakoval skutkové zistenia z kontroly
vykonanej na pracovisku žalobcu s tým, že nebolo preukázané, že žalobca ako oprávnená osoba

splnil podmienku podľa § 91 ods. 7 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z., t. j. najneskôr 30 dní pred
uplynutím platnosti osvedčenia nepožiadal o predĺženie platnosti osvedčenia technika. Z tohto dôvodu
absencia predĺženia platnosti osvedčenia technika kontroly originality H. F. nebola zavinená zo strany
prvostupňového správneho orgánu.
5. Správny súd rozsudkom č.k.13S/64/2021-68 zo dňa 6.4.2022 správnu žalobu zamietol, keď mal

preukázané, že zamestnancovi žalobcu H. F. bolo udelené osvedčenie technika kontroly originality,
ktoré platilo do 11.11.2018 a žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ďalšiu platnosť
resp. predĺženie tohto osvedčenia. Uviedol, že nebolo preukázané, že by žalobca v zmysle ust. § 91
ods.7 zákona požiadal o predĺženie platnosti tohto osvedčenia svojho zamestnanca. Z tohto dôvodu
nebola splnená jedna z troch podmienok, ktoré zákon stanovuje pre predĺženie platnosti osvedčenia a

zamestnancovi žalobcu potrebné oprávnenie zaniklo.
6. Následne správny súd v rámci právneho posúdenia veci poukázal na ustanovenie § 84 ods.1
písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2018 Z. z., ktoré stanovuje podmienku pre udelenie oprávnenia na
vykonávanie kontroly originality spočívajúcu v povinnosti zamestnávať v pracovnom pomere minimálne
dve fyzické osoby odborne spôsobilé na vykonávanie kontroly originality. Vyslovil záver, že zánik

osvedčenia technika kontroly originality v dôsledku nepredĺženia jeho platnosti sa stáva zákonným
dôvodom zrušenia oprávnenia na vykonávanie kontroly originality jedine vtedy, ak oprávnená osoba
kontroly originality nebude naďalej v dôsledku zániku osvedčenia spĺňať predpoklady ustanovené
v § 84 ods. 1 písm. c) osmy bod zákona, t. j. ak nebude disponovať minimálne dvoma osobami
odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality. Správny súd vykonal z vlastnej iniciatívy

dokazovanie ohľadne splnenia tejto podmienky a na základe oznámenia strán sporu mal za preukázané,
že v období od 12.11.2018 do 24.05.2020, čo predstavuje drvivú väčšinu rozhodného obdobia
vymedzeného v rozhodnutiach správnych orgánov, žalobca nedisponoval minimálne dvoma osobami
odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality. Na základe takto doplneného skutkového stavu
správny súd uzavrel, že v období od 12.11.2018 do 25.05.2020 žalobca nezabezpečil vykonávanie

kontrol originality prostredníctvom aspoň dvoch osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika
kontroly originality a súčasne umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou, ktorá nemá
platné osvedčenie technika kontroly originality. Uvedené skutočnosti preto predstavovali zákonný dôvod
pre zrušenie žalobcovho oprávnenia.
7. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že dospel

k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vzhľadom na svoje právne
závery vyhodnotil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa prístupu technika H. F. do príslušných systémov
za irelevantnú.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca ako sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm. f) a g) SSP navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
9. Zdôraznil , že k zrušeniu jeho oprávnenia na vykonávanie originality došlo podľa § 85 ods. písm. c) bod
6. Zákona s jednoznačným a nesporným poukazom na tú skutočnosť, že malo dôjsť k porušeniu dikcie
ustanovenia § 88 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona. Napriek tomu sa správny súd vo svojom rozhodnutí

rozsiahle zaoberal splnením podmienok podľa § 84 ods. 1 písm. c) 8. bod Zákona v spojení s § 88
ods. 1 písm. a), 88 ods. 2 písm. c) 1. bod zákona, čím prekročil svoju právomoc. Okrem toho nesúhlasil
s právnym záverom správneho súdu, že zánik osvedčenia. resp. nepredĺženie platnosti osvedčenia
technika kontroly originality ako zákonného dôvodu na zrušenie oprávnenia na vykonávanie kontrolyoriginality je nevyhnutné vysvetľovať v spojení s ustanovením § 84 ods. 1 písm. c) 8. bod Zákona.
Opakovane poukázal na to, že správny súd sa zaoberal touto právnou otázkou nad rámec svojej
právomoci a vecnej príslušnosti, nakoľko bol viazaný len existujúcim správnym rozhodnutím. Otázkou,

ktorú učinil správny súd za rozhodujúcu sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali.
10. Okrem toho namietal, že rozhodnutie správneho súdu nedalo odpoveď na podstatné právne otázky,
ktoré boli uplatnené v správnej žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu označil za zmätočné a
arbitrárne. Bod 42 dôvodov rozhodnutia označil za absolútne nezrozumiteľný. Zdôraznil, že ani správne
orgány a následne ani súd sa nevysporiadali s nepriamym dôkazom o podaní žiadosti. Trval na tom,

že v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie osvedčenia technika kontroly originality,
čo vyplýva aj z podacieho hárku č. EPH1140063770, ktorý obsahoval aj doklady potrebné pre vydanie
rozhodnutia a kolok. To, že predmetná zásielka obsahovala viacero dokumentov dokazuje i samotná
vyššia hmotnosť zásielky, ktorá je uvedená na elektronickom hárku Slovenskej pošty. Ďalším nepriamym
dôkazom malo byť stretnutie s riaditeľkou príslušného odboru dňa 18.10.2018.
11.Sťažovateľpovažovalzapodstatné,žežiadosťriadnepodalachybousprávnehoorgánuonejnebolo

rozhodnuté, pričom mal za to, že takéto rozhodnutie by malo len deklaratórne účinky.
12. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia, pričom zopakoval svoje skutkové zistenia a právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení
tohto rozhodnutia.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s §

452 ods. 1 SSP. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému
rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
14. V prejednávanej veci došlo v administratívnom konaní k zrušeniu oprávnenia žalobcu, na tom
skutkovom základe, že žalobca umožnil v období od 12.11.2018 do 28.05.2020 vykonávanie kontroly

originality osobe, ktorá nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, ktoré konanie bolo po
právnej stránke kvalifikované ako porušenie povinnosti podľa § 88 ods. 1 písm. a) a § 88 ods. 2 písm.
c) prvého bodu zákona č. 106/2016 Z. z.
15. Z výrokových častí ako aj odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy (odvolacieho ako aj
prvostupňového) je zrejmé, že správne orgány, ktoré vo veci konali, svoje právne závery neodôvodňovali

ustanovením § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. Nevykonali pritom žiadne
dokazovanie ohľadne splnenia povinnosti žalobcu podľa tohto zákonného ustanovenia a žiadne
skutkové zistenie ohľadne splnenia tejto povinnosti nebolo podkladom pre ich rozhodovanie.
16. Napriek uvedenému sa správny súd bez toho, aby k uvedenému smerovala akákoľvek žalobná
námietka žalobcu, zaoberal splnením tejto zákonnej podmienky. Za účelom zistenia podmienok podľa §

84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie a následne
vec po právnej stránke posúdil tak, že porušenie ustanovení § 88 ods. 1 písm. a) a § 88 ods. 2 písm. c)
prvého bodu je potrebné pre účely splnenia podmienok pre zrušenie oprávnenia na vykonávanie kontroly
originality, aplikovať v spojení s ust. § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z.
17. Z uvedeného vyplýva, že správny súd sám, mimo administratívneho konania, po prvýkrát vyhodnotil

splnenie podmienky podľa § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. Následne vec po
právnej stránke posúdil v spojení s týmto zákonným ustanovením. Uviedol, že aj keď bolo potrebné
vec posúdiť aj podľa iného zákonného ustanovenia, ktoré nebolo konajúcimi správnymi orgánmi v
administratívnom konaní použité, žalovaný ako aj orgán prvého stupňa vo výsledku došli k správnemu
záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie oprávnenia. Takýmto postupom došlo k situácii, keď až v

konaní pred správnym súdom došlo po prvýkrát k právnemu posúdeniu veci podľa § 85 ods. 5 písm. c), §
88 ods. 1 písm. a) a § 88 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 106/2016 Z. z. v spojení s ustanovením
§ 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. Takéto právne posúdenie veci správnym súdom,
bolo založené na skutkových zisteniach, ktoré vyplynuli z dokazovania, ktoré správny súd vykonal z
vlastnej iniciatívy. Potreba realizácie takéhoto dokazovania pritom nevyplynula z návrhu žalobcu a ani

z jeho žalobnej argumentácie.
18. Za tejto situácie žalobca ako sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd
prekročil svoju právomoc a predmet konania, ktorý bol daný preskúmavaným rozhodnutím žalovaného.19. V súvislosti s touto kasačnou námietkou kasačný súd poukazuje na závery vyslovené v Uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015 v zmysle ktorých
„ Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej

správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť
verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu
nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne
zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je
náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo

právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“
20. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania
a úlohou správnych súdov nie je nahrádzanie činnosti správnych orgánov. Správny súd podrobuje
súdnemu prieskumu právoplatné rozhodnutia, pri ktorých boli vyčerpané riadne opravné prostriedky.
Uvedené je potrebné vnímať ako vyjadrenie subsidiarity správneho súdnictva a minimalizácie zásahov
súdu do správneho konania. Súdny prieskum nemá nahrádzať prostriedky nápravy, ktoré sú dané vo

vnútri verejnej správy. Rovnako nemôže súd bez ohľadu na žalobné námietky preskúmať napadnuté
rozhodnutie v širšom rozsahu ako žalobca sám vymedzil, pokiaľ nejde o prípady stanovené zákonom.
Správny súd nekonštatoval, že by v prejednávanej veci išlo o takýto prípad a svoj postup takýmto
spôsobom ani neodôvodnil.
21. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti správne poukázal na to,

že rozhodnutie žalovaného v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi predstavuje rámec súdneho
prieskumu, ktorý správnemu súdu neumožnil dotvárať resp. zásadným spôsobom dopĺňať dôvody
rozhodnutia žalovaného. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu žalobných bodov posúdiť rozhodnutie
žalovaného resp. aj správneho orgánu prvého stupňa, bez toho, aby ho sám zásadným spôsobom
korigoval a dopĺňal. Ako už bolo uvedené vyššie, v prejednávanej veci správny súd bez návrhu doplnil

dokazovanie a takto zistenú skutkovú okolnosť následne použil k právnemu posúdeniu veci podľa
ustanoveniazákona,ktorýnebolsprávnymiorgánmivrámciadministratívnehokonaniapoužitýaktorého
použitia sa žalobca ani nedomáhal.
22. Inými slovami správny súd nemal za to, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, ale potom čo sám
doplnil dokazovanie a vec právne posúdil aj s poukazom na ďalšie zákonné ustanovenie, vyhodnotil jeho

závery ako správne a zákonné a správnu žalobu zamietol.
23. Takýmto postupom správny súd de facto vytvoril inú právnu kvalifikáciu veci a to na inom, doplnenom
skutkovom základe ako orgány verejnej správy konajúce v administratívnom konaní. Na takéto rozdielne
odôvodnenie záverov správnych orgánov, ktoré bolo učinené až správnym súdom pri výkone správneho
súdnictva, žalobca mohol reagovať až v podanej kasačnej sťažnosti. Takýmto postupom správny súd

zaťažil svoje konanie vadou nezákonnosti, ktorá sama o sebe predstavuje dôvod na zrušenie jeho
rozhodnutia podľa § 462 ods. 1 SSP.
24. Kasačný súd ďalej uvádza, že žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu,
ktorý mu nedal odpovede na jeho žalobné námietky. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal, že sa
správny súd nevysporiadal s tvrdenou existenciou nepriamych dôkazov, ktoré majú preukazovať včasné

podanie žiadosti o predĺženie osvedčenia jeho zamestnanca a s tým súvisiacim porušení povinností
správneho orgánu o tejto žiadosti riadne rozhodnúť.
25.Kasačnýsúdpoukazujenaust.§139ods.1a2SSPakonštatuje,žepovinnounáležitosťourozsudku
správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (teda právo na
poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol) je jedným z čiastkových

procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu
nemusí byť rozsiahle, avšak musí poskytovať odpovede na všetky otázky týkajúce sa kľúčového
právnehoaskutkovéhoposúdeniavecivnadväznostinarozsahvymedzenýsprávnoužalobou.Účastník
konania má právo na odpoveď/odôvodnenie len vo vzťahu k podstatným a relevantným okolnostiam
prípadu.

26. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre
aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v nálezoch III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010 a
uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),
napríklad v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, kde konštatoval, že z právana spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami
a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP
pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia

Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
27. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, musí
zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na zásadné argumenty účastníkov neprihliadal, resp. ich

hodnotil protikladne s argumentáciou iného účastníka konania. Procesnému právu účastníka konania
vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá
povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok,
o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť z akých
dôvodov. Ak to správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení
všeobecných predpisov podraditeľných pod vadu konania, ale súčasne postupuje aj v rozpore so

zásadami vyjadrenými v druhej hlave siedmom oddiele Ústavy SR, predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2 ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
28. S poukazom na obsah žaloby mal správny súd zaujať stanovisko k hlavným žalobným námietkam
spočívajúcich v tvrdení žalobcu, že situácia, ktorá viedla k zrušeniu jeho oprávnenia, vznikla v dôsledku
porušenia povinností správneho orgánu, pričom on sám konal v dobrej viere. Bolo potrebné vysporiadať

sa s jeho jednotlivými tvrdeniami ohľadne reťazca nepriamych dôkazov, ochrany jeho dobrej viery a
podobne.
29. Správny súd však k uvedenému uviedol len to, že „ žalobca žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal predĺženie osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre svojho zamestnanca“. Takáto
konštatácia správneho súdu je bez pochybností nedostatočnou reakciou na žalobcom uplatnené

konkrétne žalobné body. Namiesto toho, aby správny súd dal odpovede na žalobnú argumentáciu
žalobcu, zaoberal sa tým, čo v konaní vôbec nebolo namietané a to je potreba aplikácie ust. § 84 ods.1
písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. na vec.
30. V nadväznosti na uvedené považuje kasačný súd odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
za nedostatočné, keď správny súd na ťažiskové námietky žalobcu uvedené v žalobe relevantným

spôsobom nereagoval a naopak venoval sa vlastnému právnemu posúdeniu veci, ktoré bolo rozdielne
od právnej argumentácie žalovaného.
31. Pokiaľ v posudzovanej veci správny súd nepreskúmal dostatočným spôsobom žalobcove podstatné
námietky, podľa názoru kasačného súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok
vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd náležite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy SSP a

ani v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva náležitým spôsobom jasná a určitá odpoveď na
podstatné argumenty žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného namietané v žalobe, rozsudok tak
vykazuje znaky zmätočnosti a má za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. Vzhľadom
k tomu, že správny súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, kasačný súd v preskúmanej veci

ani nemohol posúdiť dôvodnosť kasačných námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti proti
rozsudku krajského súdu v merite veci.
32. V zmysle vyššie uvedeného je možné uznať dôvodnosť námietky žalobcu uplatnenej v kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého
rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods.

2 SSP, pokiaľ ide o posúdenie podstatných žalobných bodov a právnych argumentov žalobcu. Kasačný
súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
33. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej
žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a

presvedčivo odôvodniť, a to i vo vzťahu k vyššie uvedeným skutkovým a právnym argumentom žalobcu.
V. Záver a trovy konania
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa
je dôvodná, v čoho dôsledku napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vec opätovne

prejednať a to s prihliadnutím na právne závery vyslovené kasačným súdom v predmetnom rozsudku,
ktorými je v súlade s § 469 SSP viazaný.
35. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu v zmysle
§ 467 ods. 3 SSP.36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011 a § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.