Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121203227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu,
v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, E., adresa pre doručovanie: F.
XX, G. H. E., právne zastúpená: Mgr. Pavol Karman, advokát, so sídlom Mariánske námestie 29/6,
Žilina, proti žalovanému: F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpený:
Burian & partners, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 49C/24/2021-803 z 18. júla 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 49C/24/2021-841

zo 7. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, žalobkyne a žalovaného, ktorých manželstvo bolo uzatvorené dňa 01.03.2014 a rozvedené
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/77/2020-71 zo dňa 18.12.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.03.2021 tak, že určil, ktoré veci prikazuje do výlučného vlastníctva každého z nich

(výroky I., II., III.). Rozhodol, že preberateľom zostatku úverov sa stane žalovaný (výroky IV., V.), ktorému
tiež uložil povinnosť z titulu vyrovnania vyporiadavacích podielov zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
98.757,42 EUR, a to do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). Žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. (výrok VII.)

2. Okresný súd mal preukázané, že strany sporu podpísali dňa 29.05.2020 Dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odkladacou podmienkou (ďalej aj iba „Dohoda“),

ktorou malo byť podľa čl. VII. ods. 2 nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o rozvode ich
manželstva. Žalobkyňa namietala, že uzavretie takejto dohody pred zánikom manželstva zákon
nepripúšťa a poukazovala na znenie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“). Okresný súd sa tak primárne zaoberal
posúdením tejto otázky a dospel k záveru, že pred zánikom BSM môžu manželia uzatvoriť dohodu o jeho
vysporiadaní, ak je účinnosť dohody viazaná na splnenie odkladacej podmienky a to, nadobudnutie
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Žalobkyňa tiež namietala, že predmetnú Dohodu

podpísala pod nátlakom, ktorý na ňu vytváral žalovaný, keď tvrdil, že bude robiť problémy pri rozvode
manželstva. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa by
v prípade, ak by žalovaný nepoužil určitú formu zastrašenia, najmä v podobe toho, že žalobkyňa príde
o deti alebo bude žiadať striedavú starostlivosť o deti, predmetnú Dohodu nepodpísala. Žalobkyňadohodu podpísala ako následok naliehania zo strany žalovaného podmieňovaného jeho správaním
v konaní o rozvode manželstva. Okresný súd dospel k záveru, že predmetná Dohoda nebola uzatvorená
zo strany žalobkyne slobodne, ale ako následok bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného, preto ju

považoval za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd následne pristúpil k rozhodovaniu o vyporiadaní BSM strán sporu v zmysle ust. §
143, § 144, § 148 ods. 1,§ 149 ods. 1, 3, 4 a § 150 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami nebolo
sporné, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí rodinný dom a pozemky nachádzajúce sa v k.

ú. E., ktoré v rámci vyporiadania prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určení hodnoty
nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý určil hodnotu domu a pozemkov vo výške
281.197,95 EUR. Pri vyporiadaní hnuteľných vecí vychádzal z návrhu žalobkyne, ktorá jednotlivé
hnuteľné veci špecifikovala, ich hodnotu určil na základe znaleckého posudku vo výške 3.924,- EUR a
prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže tento spôsob vyporiadania nebol z jeho strany
namietaný a bol aj logický v dôsledku toho, že žalovanému bol prikázaný do výlučného vlastníctva

rodinný dom, v ktorom sa predmetné hnuteľné veci nachádzajú. Pokiaľ išlo prikázanie motorového
vozidla Škoda Rapid do výlučného vlastníctva žalobkyne, žalovaný voči takémuto vyporiadaniu nemal
námietky, medzi stranami nebola sporná hodnota predmetného motorového vozidla vo výške 9.500,-
EUR. Úvery, ktoré si zobrali z banky sporové strany počas trvania manželstva splácal k právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva strán sporu až do rozhodnutia v súdenej veci žalovaný, vzhľadom

na skutočnosť, že oba úvery slúžili na nadobudnutie nehnuteľností, ktoré v rámci vyporiadania
boli prikázané žalovanému, okresný súd rozhodol, že ich preberateľom úverov sa stane žalovaný.
V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka zohľadnil aj to, čo sporové strany zo svojho výlučného majetku
vniesli do BSM, a to v rozsahu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania. Vychádzajúc zo zákonného
predpokladu, že podiely manželov sú rovnaké a ani u jednej zo strán sporu neboli tvrdené a ani zistené

okolnosti, na základe ktorých by tieto podiely nemali byť rovnaké, tak rozhodol o vyporiadaní BSM
strán sporu v pomere 50 % na 50 %. Žalovanému uložil povinnosť na vyrovnanie vyporiadania zaplatiť
žalobkyni sumu 98.757,42 EUR. Vzhľadom na výšku tejto sumy, vychádzajúc z § 232 ods. 2 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), poskytol žalovanému dlhšiu ako 3-dňovú lehotu
na uhradenie tejto sumy, a to na 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že každá zo strán
sporu bola v predmetnej veci sčasti úspešná a sčasti neúspešná, preto žiadnej z nich trovy konania
nepriznal. Opravným uznesením č. k. 49C/24/2021-841 z 07.08.2023 opravil chybu v písaní v písomnom
vyhotovení napadnutého rozsudku, v ktorom bolo uvedené nesprávne číslo listu pri spisovej značke –
744, na správne číslo listu - 803.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V úvode uviedol, že
sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého mohli strany sporu platne
uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM v čase, kedy ešte prebiehalo konanie o rozvod ich manželstva
medzi. Nestotožnil sa však so záverom okresného súdu, že žalobkyňa uzatvorila predmetnú Dohodu

pod nátlakom a ide tak o neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Okresný súd mal preukázanú existenciu bezprávnej vyhrážky najmä výpoveďou samotnej žalobkyne
a výpoveďou jej matky ako svedkyne. Žalovaný namietal, že na základe týchto výpovedí dospel okresný
súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním označil

tvrdenia žalobkyne, že k podpisu Dohody pristúpila len z dôvodu, že jej malo byť z jeho strany tvrdené,
že bude tak mať bezproblémový rozvod. Uviedol, že hlavným dôvodom rozvratu manželstva sporových
strán bola nová známosť žalobkyne, pre ktorú sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, nemal preto
dôvod nesúhlasiť s rozvodom manželstva. Okresný súd odkazoval na SMS komunikáciu, obsahom
ktorej sa žalobkyňa snažila preukázať svoje tvrdenia o okolnostiach týkajúcich sa uzavretia predmetnej

Dohody, táto však prebehla až po uzavretí predmetnej Dohody. Výpoveď matky žalobkyne žalovaný
označil za klamlivú, lebo táto nikdy nemala vedomosť o rodičovskej dohode, ani o dohode o vyporiadaní
BSM. Poukázal na to, že v rámci svojho výsluchu najskôr uvádzala, že nevie, kedy bola sporná dohoda
o BSM podpísaná, ale následne vedela, že rozhovor o tejto dohode bol realizovaný medzi žalobkyňou
a jeho osobou pred jej podpisom. Z celého výsluchu bolo zrejmé, že ide o účelovú výpoveď, v ktorej sú

uvádzanérozpornétvrdeniaspôsobujúcejej nevierohodnosť.Zlistinnýchdôkazov,ktorébolipredložené
v rámci konania pred okresným súdom, bolo jednoznačne preukázané, že predmetná Dohoda bola
uzatvorená v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie toho, že dohoda
bola uzatvorená slobodne a bez nátlaku predložil žalovaný k odvolaniu znalecký posudok Mgr. BoženyDoničovej a jeho doplnok. Uviedol, že znalkyňa na základe predloženej dokumentácie nachádzajúcej sa
v spise jednoznačne ustálila záver ohľadom možného nátlaku z jeho strany na žalobkyňu za vylúčený.

6.Nazáveržalovanýuviedol,žepokiaľbyajhypotetickypovažovalzapreukázanéskutočnostiuvádzané
okresným súdom, tak išlo by o nesprávne právne posúdenie, kedy nie je možné na uvedené zistenia
aplikovať inštitút bezprávnej vyhrážky. Naopak išlo o pohnútku žalobkyne, ktorá je bez právneho
významu k požiadavke slobody vôle. Zo strany žalobkyne nebolo tvrdené, že zmluvu uzatvorila pod
priamym fyzickým nátlakom. Za bezprávnu protiprávnu vyhrážku nemožno považovať skutočnosť,

že si stanovil podmienky urovnania rodinných vzťahov, ktoré žalobkyňa prijala a slobodne pristúpila
k právnemu úkonu. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, prípadne veci inak právne posúdil.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila písomným podaním z 17.10.2023 prostredníctvom
právneho zástupcu. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, aj keď
čiastočne na základe iných dôvodov ako boli konštatované v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Nestotožnila sa s názorom okresného súdu, že je možné uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM pred
právoplatnosťou samostatného rozvodu manželstva, a to ani v prípade, že predmetná dohoda má
odkladaciu podmienku, ktorou je nadobudnutie právoplatnosti rozsudku o rozvode. Tento právny názor

je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Na základe znenia ust. § 149 ods. 1, ods. 4 Občianskeho
zákonníka je nepochybné, že moment a podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné uzatvoriť
dohodu o vyporiadaní BSM, je stanovený zánikom bezpodielového spoluvlastníctva. Rozhodujúci
a neskorší moment stanovil zákonodarca ako základnú podmienku, kedy je možné vyporiadať BSM,
a to zánik BSM. Takáto požiadavka zákonodarcu je logická a pochopiteľná, pretože pred zánikom

BSM účastníci nemajú a ani logicky nemôžu mať vedomosť, aký spoločný majetok budú mať ku
dňu zániku BSM. V súdenej veci k zániku BSM došlo 16.03.2021, teda takmer rok po tom ako bola
Dohoda zo dňa 29.05.2020 podpísaná. V tejto súvislosti opätovne poukázala žalobkyňa na rozhodnutie
R70/1965, podľa ktorého dohodu o vyporiadaní BSM môžu bezpodieloví spoluvlastníci uzavrieť až po
zániku tohto spoluvlastníctva. Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 29.05.2020 uzatvorená za trvania

manželstva sporových strán nespĺňa podmienky stanovené zákonom a dochádza ňou k obchádzaniu
ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je tento úkon absolútne neplatný. Navyše v nej nebol
uvedený všetok majetok patriaci ku dňu zániku do BSM, čo sa napokon odrazilo aj v samotnej žalobe
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa tiež poukázala na rozhodnutie
R42/1972, v zmysle ktorého dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže

týkať len bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré už zaniklo. Vyporiadanie dohodou sa musí týkať
všetkého majetku, ktorý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril.

8. Keďže obidva dôvody neplatnosti, a to či podľa § 39 Občianskeho zákonníka alebo § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka vedú k rovnakému výroku napadnutého rozsudku, žalobkyňa zotrvala na

tom, že rozsudok je vecne správny. K odvolaniu žalovaného uviedla, že je založené na požiadavke
hodnotenia dôkazov podľa jeho predstavy, čo však nezakladá dôvod a zmenu napadnutého rozsudku.
Okresný súd sa pri vyhodnotení dôkazov dôsledne riadil požiadavkou zákonodarcu vyjadrenou v ust. §
191 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o listinu vyhotovenú I. J. K., z jej obsahu je zrejmé, že táto bola vyhotovená
na objednávku žalovaného, len na základe selektívne poskytnutých podkladov, jej závery vyznievajú

jednostranne, tendenčne a účelovo. Žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

9. Žalovaný v odvolacej replike z 20.11.2023 k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že s argumentáciou
o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM z dôvodu, že túto nemožno uzatvoriť pred právoplatnosťou

rozvodu manželstva, sa nestotožňuje. V celom rozsahu sa pridržiava dôvodov svojho odvolania a návrhu
na zrušenie rozsudku okresného súdu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu
a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) tento ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. V súdenej veci zásadnou otázkou pre rozhodnutie okresného súdu a pristúpenie k vyporiadaniu BSM
sporových strán bolo zodpovedanie otázky, či dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctvamanželov uzatvorená dňa 29.05.2020, t. j. pred zánikom manželstva sporových strán právoplatnosťou
rozsudku o rozvod manželstva (ku ktorému došlo 16.03.2021), je platným právnym úkonom, ktorým
došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa už v podanej žalobe

namietala absolútnu neplatnosť predmetnej Dohody z dôvodu, že zákon – Občiansky zákonník
nepripúšťa možnosť uzatvorenia takejto dohody pred zánikom manželstva. Žalobkyňa v žalobe tiež
tvrdila, že predmetnú dohodou podpísala len preto, aby jej žalovaný (manžel) nerobil problémy pri
rozvode manželstva a dal k nemu súhlas. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 61 a nasl. spisu)
k námietke žalobkyne týkajúcej sa absolútnej neplatnosti predmetnej Dohody uviedol, že rozhodnutie

Najvyššieho súdu R 42/72 priamo nerieši možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok z dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odkladacou podmienkou účinnosti a tým
pádom túto možnosť exaktne nevylučuje. Zároveň v tejto súvislosti citoval názor L. F. E. (bez
bližšieho označenia zdroja, v ktorom bol tento názor prezentovaný), v zmysle ktorého je v súlade so
zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej
aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou podmienkou k okamihu

zániku BSM ich rozvodom. To znamená, že až splnením odkladacej podmienky nastane situácia, ako
keby dohodu uzavreli účastníci už ako rozvedení manželia. K vyporiadaniu dochádza teda až po zániku
BSM a účinnosť dohody (a teda aj samo vyporiadanie) nastáva až po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode, t. j. až po zániku BSM. Niet dôvodu obmedzovať zmluvnú voľnosť manželov, aby pre prípad
rozvodu mali svoje majetkové vzťahy vyporiadané. Naopak je to cesta smerujúca k predchádzaniu

súdnym sporom. Zdôraznil, že uzatvorením predmetnej dohody nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku
práv a povinností vo vzťahu k BSM pred momentom zániku BSM, teda nedošlo k vyporiadaniu BSM,
a preto takýto právny úkon nemožno považovať za rozporný s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K námietke žalobkyne, že predmetná Dohoda neobsahuje všetok majetok patriaci do BSM ku dňu
zániku manželstva uviedol, že po momente uzatvorenia predmetnej dohody už žiadny majetok spoločne

nenadobúdali, preto predmet BSM určený v Dohode nie je sporný. V ostatných vyjadreniach, písomných
ako aj ústnych, v podstate sporové strany zotrvali na tejto svojej argumentácii, pokiaľ ide o platnosť,
resp. neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM v súvislosti s momentom, kedy došlo k jej uzatvoreniu.

12. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že možno dohodu o vyporiadaní BSM

s odkladacou podmienkou jej účinnosti ku dňu zániku BSM uzatvoriť aj predtým ako k samotnému zániku
BSM dôjde. Vzhľadom na tento záver sa následne zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou predmetnej
dohody z hľadiska slobody prejavu vôle žalobkyne s jej uzavretím.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu je však zásadná otázka posúdenia, či predmetná dohoda je

absolútne neplatným právnym úkonom, pretože bola v rozpore so zákonom, (Občianskym zákonníkom)
uzatvorená v čase pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov – sporových strán.
14. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

15. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa ods. 2 cit. ust. ak dôjde k vyporiadaniu dohodou,
sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

16. K výkladu vyššie citovaných ustanovení sa vyjadrila skoršia súdna judikatúra a to v „Zhodnocení

Nejvyššího soudu ČSR ze dne 03.02.1972, sp. zn. Cpj 86/71“, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 42/72. Uvádza sa v ňom, že zo znenia ustanovenia § 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť záver, že dohoda o vyporiadaní BSM sa môže týkať len BSM,
ktoré už zaniklo. Považuje za vylúčené, aby sa nerozvedení manželia dohodli o vyporiadaní BSM. V tejto
súvislosti poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR, Prz 51/65 z 12.11.1965 uverejnené

vZbierkestanovískNSSRarozhodnutísúdovSRpodč.R70/1965.Vtomtostanoviskusakprípustnosti
dohôd o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatváraných pred zánikom bezpodielového
spoluvlastníctva konštatuje, že : „ Túto otázku riešil už Najvyšší súd za platnosti zákona č. 265/1949 Sb.
v rozhodnutí vydanom pod 3Cz 29/63, v ktorom vyslovil právny názor, že dohodu o rozdelení spoločného
majetku môžu manželia uzavrieť až po zániku majetkového spoločenstva, keď pred jeho zánikom

ešte nepoznajú presný rozsah spoločného majetku. Toto rozhodnutie vyvolalo diskusiu u advokátov,
z ktorých niektorí poukazovali na to, že predmetné rozhodnutie rušivo zasiahlo do ich bežnej praxe pri
likvidovaní prípadných sporov zo spoločného majetku manželov. Nový Občiansky zákonník (t. j. zák.
č. 40/1964 Zb. – pozn. odvolacieho súdu) potvrdil, že stanovisko Najvyššieho súdu vyslovené v tomtorozhodnutí je životné a zodpovedá aj zmyslu a cieľu novej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Ak manželia uzatvárajú v priebehu rozvodového konania, ešte za trvania manželstva a za
trvania bezpodielovéhospoluvlastníctvadohoduorozdeleníspoločnéhomajetku,hocipodpodmienkou,

že dohoda sa stane účinnou iba vtedy, ak dôjde k rozvodu ich manželstva, uzatvárajú dohodu o majetku,
ktorý v dobe jej uzatvorenia tvorí ich spoločný majetok. Nepoznajú však a ani nemôžu poznať, čo
bude tvoriť ich spoločný majetok ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva sa teda mení tým viac,
čím je dlhšie časové obdobie medzi uzatvorením dohody a zánikom bezpodielového spoluvlastníctva.

Uzatváranie dohôd o rozdelení spoločného majetku za trvania bezpodielového spoluvlastníctva pod
podmienkou, že dôjde k rozvodu, by viedlo účastníkov k presvedčeniu, že rozdelením spoločného
majetku je dohodou vyriešené, bez ohľadu na ďalej trvajúce majetkové spoločenstvo a že predmetom
vyporiadania je ten majetok, ktorý mali spoločný v dobe uzatvárania dohody. Takýto stav by však
bol v rozpore so zákonom, pretože k vyporiadaniu týkajúceho sa spoločného majetku za trvania
manželstva môže podľa Občianskeho zákonníka dôjsť vtedy, ak zruší súd zo závažných dôvodov na

návrh niektorého z manželov bezpodielové spoluvlastníctvo (§ 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
nehľadiac na to, že aj zo znenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že vyporiadanie
sa vykoná, až bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne.“

17. Možno teda konštatovať, že pre uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu lehotu, k jej uzavretiu môže dôjsť kedykoľvek, avšak
až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Dohodu o vyporiadaní BSM nemožno uzavrieť pred
samotným zánikom bezpodielového spoluvlastníctva, pretože zánik BSM je jej predpokladom. Ak by sa
uzavrela pred samotným zánikom BSM, bola by takáto dohoda neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom, a to ust. § 149 Občianskeho zákonníka. Ani prípadná odkladacia

podmienka účinnosti takejto dohody, ktorou by bolo právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva,
takúto možnosť nepripúšťa a to vzhľadom na to, že predmetom dohody o vyporiadaní má byť všetok
majetok patriaci do BSM a je vylúčené, aby v čase pred zánikom BSM bolo zrejmé, čo bude predmetom
vyporiadania k momentu zániku BSM. Uvedenému výkladu, podľa odvolacieho súdu, nasvedčuje
tiež znenie ustanovenia § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý
nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Táto úprava odstraňuje
pochybnosti či právnu neistotu o tom, aký právny režim sa vzťahuje na ten spoločný majetok bývalých
manželov, ktorý nebol zahrnutý v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
alebo v rozhodnutí súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zákonodarca však

hovorí o majetku, ktorý sa „objaví“ po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM, teda ktorý v čase uzatvorenia
dohody bol súčasťou masy BSM, nie o majetku, ktorý sa stane súčasťou BSM až po uzavretí takejto
dohody. Ak by zákonodarca pripustil možnosť uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM v čase pred
zánikom BSM, kedy však rozsah majetku patriaceho do BSM nie je ustálený a môže sa meniť, musel
by upraviť aj právny režim k majetku, ktorý by sa stal predmetom BSM po uzavretí takejto dohody, ale

pred zánikom BSM.

18. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov judikátu R71/2018 do ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,
legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané, civilné rozhodnutia a stanoviská

publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,
ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a
napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch
najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Odvolací súd preto
vychádzajúc aj zo záverov vyššie označených stanovísk konštatuje, že nepovažuje za správny právny

názor okresného súdu vyjadrený v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že predmetná dohoda
o vyporiadaní BSM môže byť platne uzatvorená v čase pred zánikom BSM. Vzhľadom na uvedené
konštatovanie sú potom irelevantné nadväzujúce závery okresného súdu o neplatnosti predmetnej
dohody z hľadiska nedostatku slobody vôle žalobkyne túto dohodu uzavrieť. Pokiaľ by odvolací súd
aj tieto závery okresného súdu nepovažoval za správne, resp. skutkové zistenia, ktoré ho k týmto

právnym záverom viedli za nepreukázané, nič by to nemenilo na skutočnosti, že dohodu o vyporiadaní
BSM nemožno platne uzavrieť v čase, keď BSM nezaniklo. Potom, aj v prípade dôvodnosti odvolania
žalovaného, by odvolací súd musel konštatovať, že výrok rozsudku okresného súdu je vecne správny.
Odvolací súd pri meritórnom posúdení veci považoval za relevantné (kľúčové) námietky, ktoré vo vzťahuk neplatnosti predmetnej dohody uvádzala žalobkyňa v podanej žalobe a v rámci nasledujúcich vyjadrení
vkonanípredsúdomprvejinštancieasktorýmisamalprocesnúmožnosťoboznámiťakoajknimvyjadriť
žalovaný. Rovnako tieto námietky uviedla žalobkyňa aj v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovaného,

odvolací súd preto nepovažoval za potrebné v zmysle § 382 CSP poučovať sporové strany o inom
právnom posúdení veci, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde
prvej inštancie nezaložil na nepredvídateľne iných nových dôvodoch, než z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie (viď bod 6.2 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/15/2020 z 24. februára
2022).

19. Keďže v odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný, odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalobkyni.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).