Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204956
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724204956.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Marianna Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore navrhovateľky: A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, právne zastúpenej: JUDr.
Martinou Čelkovou, advokátka so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, proti odporcovi: B. F. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan PL, za účasti mal. detí F.

B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR a G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR obaja trvale bytom
u navrhovateľky, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 9C/87/2024 – 26 zo dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie súdu I. inštancie vo výrokoch I., II., III. a VI.

II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd I. inštancie“) výrokmi I., II. a III. napadnutého uznesenia uložil
odporcovi povinnosť sa na vzdialenosť 20 m nepribližovať k navrhovateľke, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, a k ich dvom maloletým deťom, s výnimkou
spoločnejúčastinaúkonochsúduaorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,od29.11.2024doprávoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva s príslušenstvom vedeného pod sp. zn. 14P/64/2024. Vo výroku

IV. súd zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa na 20 m k osobe
navrhovateľke, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená; a k ich
dvom maloletým deťom, a to do 28.11.2024. Výrokom V. súd zastavil konanie o uloženie povinnosti
odporcovi nevstupovať do bytu č. XX, poschodie X. v bytovom dome E. F. H. XXXX/XX, XXX XX E. a
nepribližovať sa na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje
navrhovateľka, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. Výrokom VI.

Súd I. inštancie navrhovateľke priznal voči odporcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
stým,žeovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostitohtouzneseniasamostatným
uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia súd I. inštancie okrem iného uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zákazu priblíženia, zákazu vstupu do bytu zo strany
odporcu z dôvodu dlhodobého násilného správania manžela, ktoré podkopáva život, telesnú, duševnú

integritu, jej slobodu, ako aj fyzické útoky na deti, zverenia detí do osobnej starostlivosti matky, určenia
výživného na maloleté deti, určenia, že odporca nie je oprávnený kontaktovať maloleté deti a náhrady
trov konania.
Odporcovi bola už v minulosti uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 18C/50/2024 – 20 zo dňa
24.05.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. uznesením č. k. 18Co/27/2024 – 52
zo dňa 03.07.2024 uložená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke a dvom maloletým deťom na

vzdialenosť 20 m na dobu 6 mesiacov, povinnosť nevstupovať do spoločného bytu a na pracovisko alebo
iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo pravidelne navštevuje navrhovateľka.Na Okresnom súde Poprad je vedené pod sp. zn. 14P/64/2024 konanie o rozvod manželstva
spríslušenstvomnavrhovateľkyaodporcuapodsp.zn.14P/89/2024konanieoúpravuprávapovinností
k maloletým deťom navrhovateľky a odporcu na čas do rozvodu. Obidve konania nie sú právoplatne

skončené.
Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a
zistil, že je dôvodný. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že povinná osoba
je dôvodne podozrivá z násilia, a to ako fyzického tak aj psychického. Súd nariadil neodkladné opatrenie
z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku odporcu na navrhovateľku a maloleté deti, ktorý je (vzhľadom

na navrhovateľkou opísané doterajšie správanie sa odporcu) možné očakávať.
Keďže navrhovateľke a maloletým deťom bola na základe predchádzajúceho neodkladného opatrenia
poskytnutá ochrana do 28.11.2024, v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. Takisto súd konanie zatavil
v časti o povinnosti nevstupovať do spoločného bytu alebo na pracovisko navrhovateľky, pretože v tejto
časti bolo neodkladné opatrenie zo dňa 24.5.2024 nariadené bez časového obmedzenia. V časti o
zverenie detí do osobnej starostlivosti matky, o určenie výživného na maloleté deti a o určenie, že

odporca nie je oprávnený kontaktovať maloleté deti súd uznesením 9C/87/2024 zo dňa 25.11.2024
vylúčil návrh navrhovateľky na samostatné konanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. Odporca má za to, že takýmto spôsobom,

akým bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matkou a následným nariadením
neodkladnéhoopatreniadošlodoslovakzneužitiuinštitútuneodkladnéhoopatrenia,lebonielenženeboli
súdom skúmané podmienky pre jeho nariadenie, nebolo skúmané, či existuje potreba naliehavosti
a nevyhnutnosti ďalšej dočasnej úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci samej, nikto neskúmal,
či nariadenie neodkladného opatrenia je v najlepšom záujme maloletých detí. Poukázal na správu

kolízneho opatrovníka zo dňa 31.5.2024, kde je okrem iného uvedené, že: „Obaja chlapci by chceli,
aby bolo zase všetko ako predtým, aby mali obidvoch rodičov.“ Dôvodil, že prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo veciach maloletých detí by mal byť najlepší záujem dieťaťa.
Vo vzťahu k náhrade trov konania navrhol aplikáciu ust. § 257 CSP.
Na základe uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol

a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je
nedôvodné.

4. Odvolací súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia sa vychádza z vymedzenia
uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený. Ďalej sa skúmajú skutkové okolnosti

vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je
potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť
osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k

rovnakému záveru ako súd I. inštancie. V predmetnej veci smeruje návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu
odporcovi približovať sa k nej a k ich dvom maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.
Medzi navrhovateľkou a odporcom prebieha konanie o rozvod manželstva a konanie o úpravu práv
a povinností k maloletým deťom, ktoré doposiaľ nie sú skončené.

6. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje obavou z agresívneho
správania odporcu a obavou z pokračujúceho domáceho násilia, nakoľko sa odporca voči nej aj deťom
správa agresívne. K psychickému teroru pristúpila už aj fyzická agresivita.

7. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že voči odporcovi bolo vyšetrovateľom Odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Poprade dňa 9.7.2024 začaté trestné stíhanie vo veci
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1, písm. a) Trestného zákona.
Navrhovateľka tiež preukázala, že odporcovi už v minulosti bola uložená povinnosť nepribližovať sak navrhovateľke a maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, nevstupovať do spoločného
bytu ani sa nepribližovať na pracovisko alebo iné miesto, kde sa zdržiava navrhovateľka, pričom zákaz
vstupu odporcu do spoločného bytu a približovania sa k pracovisku navrhovateľky, resp. na miesta, kde

sa zdržiava, doposiaľ trvá.

8. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu I. inštancie o splnení zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Navrhovateľka v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila neprimerané a neakceptovateľné správanie odporcu voči

nej a maloletým deťom, ako aj opodstatnenosť svojich obáv z hroziaceho pokračovania agresívneho
správania odporcu.
Taktiež odvolací súd nemá za preukázané, že by dôvody, pre ktoré bolo nariadené skoršie neodkladné
opatrenie, pominuli.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je

osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v

dôsledku jeho uplatnenia - zákazu priblíženia sa na určitú vzdialenosť - sa ohrozenej osobe poskytuje
pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí prichádzať do kontaktu s násilnou osobou.

10. Odvolací súd má za to, že navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila svoje tvrdenia uvedené
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu preskúmavaného spisu má aj odvolací súd za

osvedčený taký stupeň intenzity násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke, že nemožno požadovať,
aby navrhovateľka strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov s odporcom.

11. Vzhľadom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov medzi stranami sporu považuje odvolací súd za
potrebné tieto vzťahy upraviť neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom

pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené (navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy
pomerov), s tým, že trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené.

12. K odvolacím námietkam odporcu spočívajúcich v tom, že je v najlepšom záujme dieťaťa zachovanie
vzťahu s oboma rodičmi odvolací súd dodáva, že nariadenie tohto neodkladného opatrenia je len

dočasné, a o konečnej úprave práv a povinností k maloletým deťom a úprave styku bude rozhodnuté
v konaní o rozvod manželstva. Na účely rozhodovania o nariadení tohto neodkladného opatrenia
bola síce dôvodnosť nároku dostatočne osvedčená, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia
postačuje len osvedčenie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie, avšak v konaní vo
veci samej (o rozvod manželstva) bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, dôsledne zistiť skutkový stav a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy. Nie je
vylúčené, že na základe vykonaného dokazovania vo veci samej dospeje súd k odlišnému záveru, ako
je vyjadrený v tomto uznesení.

13. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd má za to, že nie

súdanédôvodynavyužitiemoderačnéhoprávasúdu.Akodporcapoukazujenasvojuzhoršenúfinančnú
situáciu, do ktorej sa mal dostať v dôsledku predchádzajúceho nariadeného neodkladného opatrenia je
potrebnéuviesť,žetototvrdenienijakýmspôsobomnepreukázal,anadôvažok,lensamotnénepriaznivé
sociálne pomery nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa. V žiadnom prípade taktiež nemožno
opomenúť fakt, že odporca je dôvodne podozrivý z psychického aj fyzického násilia voči navrhovateľke,

preto by aplikácia ust. § 257 CSP v prospech odporcu odporovala dobrým mravom.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka, táto si však trovy konania neuplatnila, a podľa
obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu, s poukazom na čl. 17
základných princípov CSP nepriznal.16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).