Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124223993
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124223993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina 010 01,
IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20,
Žilina 010 01, IČO: 36 864 455 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.258,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 1.258,- EUR a úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 1.258,- EUR od 17.07.2023
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením.

1.2. V plnom rozsahu tým súd prvej inštancie vyhovel žalobe, v ktorej žalobca dôvodil tým, že dňa
15.01.2023 došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
p. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX D. B. (ďalej len „poškodená“). Žalobca poukázal na
to, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného,
pričom poškodená nechala predmetné motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do

autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.
297/2023zodňa14.03.2023,nazákladektorejžalobcaprenajalpoškodenejnáhradnémotorovévozidlo.
Nájom náhradného vozidla trval od 14.03.2023 do 04.05.2023, teda po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, počas ktorej
nemohla poškodená s motorovým vozidlom žiadnym spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať.
Žalobca zdôraznil, že po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo
a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu

náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 5142023 splatnú dňa 19.05.2023 na sumu
1.953,79 EUR s DPH za 52 dní, t.j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodená
odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelnevynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na neho, žalobcu a započítaním pohľadávky
poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému
vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

04.05.2023 a jemu tak vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.953,79 EUR s DPH, ktorej
postúpenie poškodená oznámila žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne
vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodenou, avšak
žalovaný dňa 03.07.2023 mu poskytol poistné plnenie len vo výške 695,79 EUR, keď poistné plnenie
krátil nedôvodne

a na základe svojvoľných výpočtov. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný sa dostal do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia jemu ako postupníkovi v celosti, ktoré mu bol povinný poskytnúť
najneskôr do 14.07.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalobca uviedol, že žalovaný skončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 29.06.2023 podľa oznámenia
o poskytnutí poistného plnenia.

1.3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z dôvodu neprimeranosti doby nájmu
náhradného vozidla. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu náhradné vozidlo užíval v dňoch
od 23.08.2023 do 19.09.2023, t.j. spolu 28 dní, avšak on mu poskytol poistné plnenie len za 18 dní
nájmu, ktorú dobu považoval za primeranú a účelne vynaloženú dobu s ohľadom na rozsah poškodenia
motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu

a prácnosť opravy. Za spornú v danom prípade označil dobu nájmu v rozsahu 10 dní. Poukázal na to,
že opravu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu uskutočnil autorizovaný servis zn. E. F. G.
(ďalej len „opravca"), ktorý za opravu vystavil faktúru č. FA23506386 na sumu 6.587,82 EUR s DPH.
Má za to, že v zmysle faktúry oprava trvala dokopy necelých 35 hodín práce, teda menej ako 5 dni.
Preto poskytol poistné plnenie spolu za 18 dní nájmu, čo označil za primeranú a účelne vynaloženú

dobu nájmu vzhľadom na samotný rozsah poškodenia a prácnosť opravy. Podľa jeho názoru žalobca
(resp. jeho právny predchodca) nepreukázal nutnosť a účelnosť nad rámec ním uznanej doby nájmu.
Namietal, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal nevyhnutnosť doby nájmu nad
rámec ním priznanej doby nájmu, pričom zdôraznil, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Podľa
nehožalobcaneuniesoldôkaznébremenoanipokiaľideosamotnúspornúdobutrvanianájmuvrozsahu

35 dní. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť poškodeného preukázať nim uplatnený nárok na náhradu
škody, pričom v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona poisťovateľ je povinný nahradiť len
preukázané nároky na náhradu škody. Ďalej poukázal na judikát
č. R 7/1992, podľa ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú

škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť' v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov, ako aj na
rozsudok Okresného súd Bratislava I, sp. zn. 31Cb/27/2021 a na rozsudok Krajského súdu Trenčín,
sp. zn. 16Co/84/2019 zo dňa 20.05.2020. Zdôraznil, že poškodený (právny predchodca žalobcu) má
nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho prenájom nevyhnutný, potrebný. V prípade
posudzovania nutnosti nákladov je tak podľa neho potrebné zodpovedať otázku, či je zapožičanie

náhradného vozidla u právneho predchodcu žalobcu nevyhnutné, a to najmä vo vzťahu k následkom,
ktoré by nastali v prípade, ak by si právny predchodca žalobcu náhradné vozidlo nevypožičal. Bremeno
tvrdenia ohľadom nutnosti a účelnosti prenajatia náhradného vozidla ťaží v tomto prípade samotného
žalobcu,
a len samotné konštatovanie žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu) o využívaní náhradného

vozidla na zabezpečenie potrieb (navyše bez ich bližšej špecifikácie), nie je spôsobilé preukázať
odôvodnenosť a nutnosť potreby nájmu náhradného motorového vozidla, tak ako to predpokladá ním
citovaná právna úprava.

1.4. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnom spore dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 15.1.2023

došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX D. B. (ďalej len „poškodená“). K vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalobca ako prenajímateľ
a A. B., bydliskom

A. C. XX, XXX XX D. B. uzavreli dňa 14.03.2023 Zmluvu o nájme
č. 297/2023, predmetom ktorej bol nájom automobilu H. I., MT, EČV: J. K. na dobu od 14.03.2023 do
27.04.2023 a nájom automobilu H. I., MT, EČV: J. K. na dobu od 28.04.2023 do 04.05.2023. Podľa
Protokolu o prenájme náhradného vozidlač. 297/2003 odovzdal žalobca ako prenajímateľ A. B. náhradné vozidlo
EČV: J. K. dňa 14.03.2023 a A. B. odovzdala náhradné vozidlo žalobcovi dňa 27.04.2023. Podľa
Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 297/2003 odovzdal žalobca ako prenajímateľ A. B.

náhradné vozidlo EČV: J. K. dňa 28.04.2023
a A. B. odovzdala náhradné vozidlo žalobcovi dňa 04.05.2023. A. B., bydliskom A. C. XX, XXX XX D.
B. v Čestnom prehlásení zo dňa 04.05.2023 uviedla, že mala od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo
H. I., MT,
EČV: J. K. na dobu od 28.04.2023 do 04.05.2023, teda v trvaní 7 dní a náhradné vozidlo H. I., MT,

EČV: J. K. na dobu od 14.03.2023 do 27.04.2023, t.j. v trvaní 45 dní., celkovo teda nájom náhradného
motorového vozidla trval 52 dní. Autoservis
E. C., F., IČO: XX XXX XXX vydal Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu,
v ktorom sa uvádza, že po ukončení opravy 24.04.2023
a doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného) dňa 03.05.2023 bolo poškodené vozidlo
bezodkladne odovzdané držiteľovi. Žalobca vystavil dňa 04.05.2023 A. B. za nájom náhradného vozidla

H. I., MT, EČV: J. K. na dobu od 14.03.2023 do 27.04.2023 a náhradného vozidla H. I., MT, EČV:
J. na dobu od 28.04.2023 do 04.05.2023 faktúru č. 5142023 na sumu 1.953,79 EUR so splatnosťou
19.05.2023.
A. B. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 04.05.2023 Zmluvu
o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie nároku voči žalovanému (poisťovni) z

poistnej udalosti č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.953,79 EUR. Postúpenie predmetnej pohľadávky bolo
žalovanému oznámené listom zo dňa 04.05.2023. Žalobca si
u žalovaného listom zo dňa 04.02.2023 uplatnil nárok náhrady škody z postúpenej pohľadávky v sume
1.953,79 EUR. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 29.06.2023 oznámil, že na základe predložených

dokladov poukázal v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na účet žalobcu sumu 695,79 EUR.
Z požadovaného poistného plnenia nepriznal sumu
1.258,- EUR z dôvodu neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo za 34 dní prenájmu.
Z výpisu účtu žalovaného vyplynulo, že na účet žalobcu uhradil dňa 03.07.2023 sumu
695,79 EUR.

1.5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 4 ods. 1 až 4,
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zák. č. 381/2022“), ďalej ustanovenia § 442 ods. 1 a § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občiansky zákonník“) a tiež vychádzal z ustanovení
§ 150 ods.1 a § 151 ods. 1 CSP.

1.6. Uviedol, že medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že dňa 15.01.2023 sa stala
dopravná nehoda, pri ktorej došlo k vzniku škody prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne

poisteného u žalovaného a nebolo tiež sporné, že držiteľka poškodeného motorového vozidla uzavrela
dňa 14.03.2023 so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 297/2023, na základe ktorej
jej žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo H. I., MT na dobu od 14.03.2023 do 27.04.2023 a na
dobu od 28.04.2023 do 04.05.2023, teda na dobu zotrvania vozidla v autoservise do ukončenia opravy
a doručenia krycieho listu, t.j. od 14.03.2023 do 04.05.2023. Sporné nebolo ani to, že žalobca vystavil

držiteľovi predmetného motorového vozidla faktúru č. 5142023 na sumu 1.953,79 EUR
s DPH so splatnosťou dňa 19.05.2023 za užívanie náhradného motorového vozidla, t.j. na dobu 52
dní; pričom po postúpení uvedenej pohľadávky na žalobcu a jej následnom uplatnení žalobcom u
žalovaného, žalovaný žalobcovi poskytol dňa 03.07.2023 poistné plnenie v sume 695,79 EUR. Ďalej
súd prvej inštancie konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

v danom spore na základe predloženej Zmluvy o postúpení, podľa ktorej poškodená A. B. ako postupca
žalobcovi ako postupníkovi postúpila svoju pohľadávku titulom nároku voči žalovanému (poisťovni) z
poistnej udalosti č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2023 na náhradu účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla vo výške
1.953,79 EUR.

1.7. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadne dôvodu trvania nájmu náhradného vozidla po skončení
opravy poškodeného vozidla do doručenia krycieho listu, teda účelnostia nevyhnutnosti vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, súd prvej inštancie uviedol,
že medzi stranami sporná otázka účelnosti trvania nájmu v čase od skončenia opravy do dodania
krycieho listu už bola súdmi, vrátane súdov vyššej inštancie v obdobných sporoch riešená. Poukázal

pritom na rozsudky Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, 11Co/88/2023 zo
dňa 26.03.2024, 7Co/51/2024, podľa záverov ktorých nárok žalobcu na úhradu nákladov za nájom
náhradnéhomotorovéhovozidlatrváaždočasu,kedyboloumožnenénájomcovi/poškodenémuprevziať
si motorové vozidlo z autoservisu. Ďalej poukázal i na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyzodňa 16.02.2023sp.zn.III.ÚS602/2022-34,ktorésúaplikovateľnéajnaokolnosti

danej prejednávanej veci, v zmysle ktorých “... Je dôvodné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v podanom
odvolaní, že deň ukončenia opravy (13.02.2023) nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému
by mal poškodený možnosť ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené
vozidlo týmto dňom užívať. Týmto momentom je až deň vydania opraveného vozidla autoservisom
poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje z dôvodu
a v čase, keď má deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom

krycieho listu...“.

1.8. Súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa ako i na
zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a princíp právnej istoty uzavrel, že dobu, po ktorú trval
v prejednávanej veci nájom náhradného motorového vozidla, nie je možné posúdiť ako neprimeranú a

náklady s tým spojené ako neúčelné. Zdôraznil, že v danej veci bola výška náhrady plnenia, ktorého
sa žalobca voči žalovanému domáha, riadne preukázaná listinnými dôkazmi, teda žalobca preukázal
dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov
z omeškania, keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní.
Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal podľa

§ 255 ods. 1 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie

nesprávne právne posúdil prejednávanú vec a to najmä v bode č. 56 napadnutého rozsudku pri použití
záverov v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.02.02023 sp. zn. III. ÚS 602/2022-34,
kedy uznal, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal
poškodený možnosť ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo
týmto dňom užívať. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by mu servis odmietol vozidlo vydať po

ukončení opravy, nakoľko nájom trval do dňa 19.9.2023, t.j. do dňa ukončenia opravy. Z uvedeného
vychádza, že argumentácia súdu je nenáležitá a nedôvodná.

2.2. Ďalej uviedol, že spornou v tomto prípade nebola doba nájmu po skončení opravy, ale doba nájmu
ako taká. Poukázal na neprimeranú dĺžku trvania opravy poškodeného vozidla

v súvislosti s trvaním nájmu náhradného vozidla. S uvedeným sa konajúci súd nezaoberal
a ani sa s tým nevysporiadal, čím pochybil a týmto pochybením zo strany súdu došlo
k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP. Poukázal na to, že podľa nálezu
Ústavného súdu SR III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, odsek 20: „V prípade čiastočnej škody
krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zanikla

momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa Ústavný súd
s názorom krajského súdu stotožňuje."

2.3. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nemal aplikovať normu nižšej právnej sily, rozsudky

Krajského súdu v Žiline, pretože rozhodnutia nižšej právnej sily odvolacieho súdu nemohli zmeniť nález
Ústavného súdu SR. Súd mal teda vychádzať zo záveru v tomto náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 uvedeného
v odseku 20 a mal uznať že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby

zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti a nepredložil dôkazy,ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa.
Odvolanie žalovaného označil len za prejav jeho nesúhlasu s rozsudkom, avšak bez vecného či
právneho opodstatnenia a plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že náklady na nájom

náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy
poškodeného vozidla. Uviedol, že tieto závery sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

3.2. Podľa názoru žalobcu je v predmetnom spore je podstatná skutočnosť, že poškodený sa dostal

do situácie, keď bol nútený prenajať si náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku
poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutiaaslobodnéhovôľovéhokonania,alebolvpriamejpríčinnejsúvislostisoškodovouudalosťou
a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky
zapríčinené poistnou udalosťou
a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom rozsahu

žalobca poukázal na svoje tvrdenia uvedené pred súdom prvej inštancie a na odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

3.3. Žalobca v súvislosti s námietkami žalovaného ohľadne nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na
prenájom náhradného vozidla uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania

opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do
dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu
názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023,
sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti
a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla v uvedenom náleze vyslovil záver zhodný s názorom

odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné
konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaná,
by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej

žalobca apeluje.

3.4. Podľa názoru žalobcu nie je možné deň ukončenia opravy považovať za rozhodujúci deň, ku
ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené
vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom

poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov
na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného
vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je opodstatnený uplatnený nárok voči
žalovanému na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného
vozidla poškodeného v autoservise. V danom prípade poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 52

dní,t.j.od14.03.2023dodňa04.05.2023,vktorýdeňžalovanýdoručilkrycílistdodispozícieautoservisu,
avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla následne priznal len za
18 dní trvania nájomného vzťahu. Žalovaný si teda sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup,
keď ohľadne dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku
autoservisu bez pochybností uhradil

a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo
v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že bol to práve
poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia
a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Žalobca poukázal na to, že

dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v konaní namietané.
3.5. Žalobca ďalej uviedol, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného
vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodenéhovautoservisejepriamymabezprostrednýmnásledkomkonaniapoistencažalovaného;poškodenýnemá
žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne.
Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným

partnerom poisťovne (žalovanej), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou
motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Prevádzkyschopnosť opraveného
vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol
poškodený svoje motorové vozidlo užívať škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený
môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu. K

uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla neúčelným. Postup autoservisu,
ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní
poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho
motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku
primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca
poisťovne.Náhradanákladovspojenýchsopravoupoškodenéhovozidla,resp.vystaveniekrycieholistu,

je povinnosťou poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému
partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká
v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto
zodpovednosťvšaknevylučujevecnúsúvislosťmedzipôsobenímprvotnejpríčiny,atoškodovejudalosti,
so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre

nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho
opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania,
a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí
a skúseností. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou,
ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním

náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. V prejednávanej veci
nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla
v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla
v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody
zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej

udalosti prešla na poisťovňu.

3.6. Žalobca zdôraznil, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri
prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom
na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody,

ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas
vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je
vydané autoservisom, pričom
k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku
zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne

subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených
s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený
hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi
žalovanou a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie
krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému

(synalagmatický vzťah). Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s
konaním škodcu. Žalobca
v intenciách záverov plynúcich z Nálezu ÚSSR vyjadril presvedčenie, že na poškodenom, resp.
žalobcovi, ani nemôže spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo jeho vplyvu
(okolnosti trvania opravy, doručovania krycieho listu, nevydania motorového vozidla ku dňu vykonania

jeho opravy).

3.7. Podľa názoru žalobcu niet žiadneho dôvodu nepriznať náhradu za predmetnú škodu za obdobie,
počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádzalo v autoservise,
a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania

opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad). Je to totiž práve
poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a
ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho
vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodenéhonachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné
vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a
teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody a

poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise.

4. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a

z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli,

neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho si osvojil odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia, na ktoré
v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva
nasledovné:

7. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné, že

dňa 15.01.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
poškodenej A. B.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v
čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
prevádzke motorového vozidla
u žalovaného ako poisťovne. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená nútená dať svoje motorové

vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 14.03.2023 do
04.05.2023. Z potvrdenia autoservisu E. C., F. G. .o. o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
vyplynulo, že po ukončení opravy dňa 24.04.2023 a po doručení krycieho listu zo strany poisťovne
(žalovaného) dňa 03.05.2023 bolo motorové vozidlo bezodkladne vydané poškodenej. Poškodená
za účelom zabezpečenia svojich potrieb dňa 14.03.2023 uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme č.

297/2023, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla, a to v období od 14.03.2023 do
04.05.2023. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru
č. 5142023 za prenájom motorového vozidla počas 52 dní na sumu 1.953,79,- EUR (s DPH), splatnú
dňa 19.05.2023. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023 poškodená previedla svoju
pohľadávkuvovýške1.953,79,-EURvočižalovanému(poisťovni)nažalobcualistomzodňa04.05.2023

toto postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému.
V následnom oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.06.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že na
fakturovanú sumu za prenájom náhradného motorového vozidla priznal poistné plnenie len v sume
695,79,-EURažezpožadovanéhoplneniamunepriznal1.258,-EURzdôvoduneprimeranýchnákladov
za náhradné vozidlo za 34 dní prenájmu.

8. Čo sa týka poistného plnenia, toto má byť poskytnuté poškodenému v takom rozsahu, aby mu bola
nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody v ustanovení
§ 442 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pritom nedefinuje pojem "skutočná škoda". Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako
ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a
predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú
škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu

jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do
pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol
bez škodnej udalosti.9. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak
je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené
nutne a účelne. Riešenie otázky, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí

na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam sa
posudzuje, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné. Vychádza sa totiž z
toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu
poškodeného
v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu) vozidla. Poskytnutím

náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality obdobný
život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Využívanie náhradného vozidla nemôže
byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia.

10. V danom prípade bolo v konaní na súde prvej inštancie preukázané, že na strane poškodenej sa
jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní

52 dní, po ktorú dobu trvala oprava poškodenému motorového vozidla, a to až do dňa, kedy s ním
bolo žalovanej opätovne zo strany autoservisu vykonávajúceho opravu umožnené disponovať, pričom k
zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa
15.01.2023. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že poškodená si náhradné vozidlo prenajala iba
na obdobie, kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise a dĺžku opravy ovplyvniť nemohla.

11. Z argumentácie žalovaného o neprimeranosti doby nájmu náhradného vozidla prezentovanej
v konaní na súde prvej inštancie (v odpore proti platobnému rozkazu) a napokon i v odvolacom konaní je
navyše zrejmé, že žalovaný namietal celkom zjavne iné nároky s predmetným sporom nesúvisiace, keď
poukazoval na iné obdobie nájmu náhradného vozidla a s tým súvisiace skutočnosti (iný počet dní, iný

autoservis, iné uplatnené a poskytnuté poistné plnenie, tak, ako sú tieto súdom prvej inštancie popísané
v bodoch
11. a 12. napadnutého rozsudku). Účelnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodenej, vrátane
doby nájmu teda žalovaným nebola podľa názoru odvolacieho súdu relevantne spochybnená, pričom
objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov

poškodenej preplatil.

12. V konaní bolo preukázané, že žalovaný priznal žalobcovi poistné plnenie
695,79,-EUR,tedalenza18dníprenájmunáhradnéhomotorovéhovozidla.Odvolacísúdvšakpovažuje
dobu 52 dní, po ktorú mala poškodená prenajaté náhradné motorové vozidlo

z dôvodu opravy svojho poškodeného motorového vozidla, za primeranú, odôvodnenú
a náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za celé toto obdobie za náklady účelne
vynaložené, ktoré možno z hľadiska náhrady škody považovať za skutočnú škodu, ktorá poškodenej
vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného.
Súd prvej inštancie správne, v súlade s už ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej

republiky uzavrel, že nárok na úhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla trval až do
času, kedy bolo umožnené nájomcovi, teda poškodenému, prevziať si motorové vozidlo z autoservisu.

13. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky žalovaného. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť

totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia
musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami
vzmysle§220ods.2CSP.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu.

14. V predmetnej sporovej veci dal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na
všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany
proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových

a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené.
Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.15. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).

16.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP
tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu
100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).