Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621200963
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2621200963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX/X, D., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa
1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 5.682,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 3Csp/14/2021-311 zo dňa 29.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, II. konanie v časti
o zaplatenie istiny v sume 38,32 eur zastavil a výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2, § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), §

1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 15, 16, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 26.2.2021 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa
domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 5.682,76 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a
to z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru. Súd vo veci vydal dňa 27.4.2021 platobný rozkaz,

ktorý uznesením zo dňa 7.6.2021 zrušil z dôvodu, že žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor
s vecným odôvodnením. Uznesením zo dňa 6.10.2021 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania
namiesto dovtedajšej žalobkyne Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpila EOS KSI Slovensko, s.r.o..
RozsudkomOkresnéhosúduSenicazodňa21.10.2021súduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobkyni
sumu 2.831,16 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.831,16 eur od 6.5.2021 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia žalovanou zaniká
povinnosť plnenia spoludlžníka E. B. a v rozsahu plnenia povinnosti spoludlžníkom E. B. zaniká

povinnosťplneniažalovanej,vozvyškusúdžalobuzamietol.UznesenímKrajskéhosúduvTrnavezodňa
27.5.2022, po odvolaní žalobkyne a žalovanej, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podaním doručeným súdu dňa 3.11.2023
žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy 38,32 eur, ktorú žalovanázaplatila po podaní žaloby v troch čiastkach, zároveň vyčíslila príslušné úroky z omeškania. Žalovaná
s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, v späťvzatej časti navrhla konanie zastaviť, vo zvyšnej časti
žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Za platné považoval uzatvorenie zmluvy o úvere medzi
právnoupredchodkyňoužalobkyneažalovanou,pričomtentoúversvojímcharakteromspĺňapodmienky
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Táto zmluva je aj zmluvou spotrebiteľskou v

zmyslepríslušnýchustanoveníOZ.Nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvereč.7530502104uzavretej
dňa 21.3.2016 poskytla právna predchodkyňa žalobkyne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
žalovanej a jej manželovi E. B. ako spoludlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov vo
výške 166,38 eur. RPMN bola 21,56 %, priemerná hodnota RPMN bola 9,93 %, prvá splátka bola
splatná dňa 20.4.2016, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol

stanovený na 20.3.2022. Celkové náklady spotrebiteľa boli 4.979,36 eur, celková čiastka na zaplatenie
bola 11.979,36 eur. Žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, podľa Prehľadu splátok a
úhrad zaplatila len sumu 4.168,84 eur. Právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovanú predžalobnou
upomienkou zo dňa 26.5.2018 k úhrade dlžných splátok v celkovej výške 481,98 eur, súčasne ju
upozornila, že ak nedôjde do 5.7.2018 k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2018, bude oprávnená

úver zosplatniť. Upomienku žalovaná prevzala dňa 4.6.2018, spoludlžník E. B. ju prevzal dňa 31.5.2018.
Žalovaná dlžné splátky neuhradila, preto právna predchodkyňa žalobkyne úver zosplatnila, ako to
vyplýva z listu z 21.7.2018 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalobkyňa nadobudla
pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.8.2021. Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 16.8.2021 bolo žalovanej doručené dňa 19.8.2021.

5. Čo sa týka skúmania bonity žalovanej a spoludlžníka, podľa názoru odvolacieho súdu bol záver súdu
prvej inštancie o tom, že právna predchodkyňa dostatočne neskúmala bonitu žalovanej a spoludlžníka
a súd takéto konanie vyhodnotil ako hrubé porušenie povinností právnej predchodkyne žalobkyne pri
overovaní bonity žalovanej podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ úver

označil za bezúročný a bez poplatkov, vecne nesprávny. Z predložených dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu,vyplýva,žebonitužalovanejaspoludlžníkaprávnapredchodkyňažalobkynepriuzatváranízmluvy
preverovala a posudzovala ich schopnosť splácať svoje záväzky. K zmluve boli zo strany spotrebiteľov
doložené občianske preukazy žalovanej a spoludlžníka, doklad o mzde za jeden mesiac žalovanej
ako aj spoludlžníka a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku žalovanej. Z

manInfo k žiadosti č. XXXXXXXXXX vyplýva, že obaja dlžníci nemali vyživovacie povinnosti, žalovaná
mala priemerný čistý mesačný príjem 700 eur, celkovú výšku mesačných splátok 220 eur, mesačné
finančné výdavky 200 eur, iné mesačné výdavky 20 eur, spoludlžník mal priemerný čistý mesačný príjem
400 eur, celkovú výšku mesačných splátok 60 eur, mesačné finančné výdavky 50 eur, iné mesačné
výdavky 10 eur. Obidvaja spoludlžníci mali uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, príjmy a výdavky

odôvodňovali poskytnutie úveru v poskytnutej výške s dohodnutou dobou splatnosti a pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 166,38 eur. Postup právnej predchodkyne žalobkyne teda nemožno
považovať za taký, ktorý by bolo možné označiť za hrubé porušenie povinnosti v zmysle ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ. Odvolací súd bol toho názoru, že skutkový stav tvrdený žalobkyňou a podporený doloženými
dôkazmi nemohol byť v tomto prípade dôvodom pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

predmetného úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, pretože to by prichádzalo do úvahy jedine v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, za ktoré sa v zmysle zákona považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. O takýto prípad hrubého porušenia povinnosti však

v prejednávanej veci nemohlo ísť, pretože žalobkyňa uviedla aké informácie týkajúce sa schopnosti
dlžníkov splácať úver zisťovala a tieto podporila aj listinnými dôkazmi. Súd opätovne posúdil priložené
listinné dôkazy k zmluve a mal za to, že právna predchodkyňa žalobkyne riadne posudzovala schopnosť
žalovanej a spoludlžníka splácať úver zadovážením si už vyššie uvedených dôkazov k zmluve a
informácií od žiadateľov o úver, konala teda s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a preto

neprichádza do úvahy ani následok, ktorý je uvedený v prvej vete § 11 ods. 2 ZoSÚ, a síce, že veriteľ
by nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Právna
predchodkyňažalobkynebolatedavprípadenesplácaniaúveruoprávnenážiadaťjednorazovésplatenie
úveru, avšak za splnenia podmienok stanovených § 53 ods. 9 a § 565 OZ.6. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že pre účinné zosplatnenie sa vyžaduje: 1/ existencia
omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na

možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia
o zosplatnení úveru dlžníkovi, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. „V poradí prvá
z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky
bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V poradí
druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred

jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým
zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil
povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú
lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú
lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú
písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí

byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s odsekom 9
§ 53 OZ. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje
hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky,
náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti,

určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho
úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky
nebude spĺňať náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa všeobecných ustanovení OZ o
právnych úkonoch, nebude vychádzať zo splnenia zákonných podmienok ustanovených v odseku 9
alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky

a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana
spotrebiteľa.“ (komentár Beck). V predmetnej veci právna predchodkyňa žalobkyne predžalobnou
upomienkou vyzvala žalovanú dňa 26.5.2018 na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške
481,98 eur a upozornila ju, že ak do 5.7.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2018,
bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola doručená žalovanej dňa 4.6.2018. V zmysle

§ 53 ods. 9 OZ mohla právo na predčasné splatenie úveru právna predchodkyňa žalobkyne uplatniť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej 03/2018, upomienku
zasielala už 26.5.2018 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru datovala dňa 21.7.2018.
Len zo žaloby a prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že k predčasnému splateniu malo prísť 19.7.2018,
avšak dlžná suma uvedená v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nekorešponduje s dlžnou

sumou k uvedenému dátumu v prehľade splátok a úhrad. S poukazom na rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 28.6.2018 sp. zn. 6Co/26/2017 a zo dňa 29.10.2019 sp. zn. 20Co/90/2019 súd
prvej inštancie označil právny úkon oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti za neurčitý právny
úkon, nakoľko oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti neobsahovalo údaj, a to označenie splátky,
pre ktorú prišlo k predčasnej splatnosti. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky je jednostranný

adresovaný hmotnoprávny úkon, je nevyhnutné, aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a
rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu
spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Žalobkyňa však nepreukázala ani to, že by žalovanej
doručila oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.7.2018, pričom účinky tohto úkonu
nastávajú až doručením (§ 45 ods. 1 OZ). Žalobkyňa k tomu uviedla, že Oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanej len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením
bola žalovanej adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bola žalovaná upozornená na
možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Takýto právny názor žalobkyne je ale
nesprávny, nakoľko právne účinky úkonu oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nastávajú
až doručením. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že k predčasnej splatnosti

úveru neprišlo. Úver sa stal splatným až dňom konečnej splatnosti uvedenej v zmluve dňa 20.3.2022.

7. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne, ktorá ju odôvodňovala
nadobudnutím pohľadávky voči žalovanej od právnej predchodkyne na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 11.8.2021. V predmetnej veci bolo preukázané, že k predčasnej splatnosti úveru

neprišlo, a preto bolo možné previesť na tretiu osobu len pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred
termínomkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruvzmysleustanovenia§17ods.1ZoSÚ.Žalobkyňa
vo svojich vyjadreniach zotrvala na svojom právnom stanovisku, že úver bol predčasne splatný a že
prišlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobkyňa je spoločnosť oprávnená poskytovať spotrebiteľskéúvery a je teda držiteľom príslušnej licencie NBS, a preto je veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a) ZoSÚ a
je možné na ňu postúpiť aj tzv. živý úver. Teda aj v prípade, ak úver bol veriteľom zosplatnený nesprávne,
vzhľadom k tomu, že konečná splatnosť úveru v posudzovanom prípade nastala v 3/2022, nebol by to

dôvodnazamietnutiežaloby.Bolobymožnépostúpiťpohľadávku, ktorásastalasplatnoupredtermínom
konečnej splatnosti, čo však nie je situácia v prejednávanom prípade. Pohľadávka na žalobkyňu bola
postúpená s presnou špecifikáciou a jej vyčíslením tak, ako to vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 11.8.2021, pričom išlo o pohľadávku po predčasnom zosplatnení úveru. Je zrejmé,
že časť úveru ešte pri postúpení pohľadávky nebola splatná, keďže konečná splatnosť úveru nastala až

po postúpení pohľadávky dňa 20.3.2022. Právna predchodkyňa žalobkyne teda nemohla prevádzať na
žalobkyňu viac práv ako jej prislúchalo. Zmluva o postúpení pohľadávok v časti postúpenia pohľadávky
voči žalovanej je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods. 1 OZ.
Žalobkyni teda neprináleží ňou uplatnené právo. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010).

8. Žalobkyňa v danej veci namietala, že konanie trpí prekážkou rozhodnutia veci z toho dôvodu, že
odvolanie a aj samotný podaný odpor proti platobnému rozkazu trpí neodstrániteľnou vadou podania, a
síce nie je splnená podmienka spísania a podpísania týchto podaní JUDr. Petrom Vachanom, teda ide
o podania bez autorizácie JUDr. Petrom Vachanom ako advokátom, pričom tieto podania podpisovala
svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. Kostolná ako fyzická osoba, ktorá však nebola

splnomocnená na zastupovanie žalovanej v konaní. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odporu a
ajodvolania.KtomutosúdprvejinštanciepoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa28.9.2023
sp. zn. 2Cdo/63/2023, v zmysle ktorého JUDr. Mária Kostolná bola oprávnená podpisovať a odosielať
akékoľvek podania z elektronickej schránky advokátskej kancelárie JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o.
Najvyšší súd SR uvedený záver odôvodnil tak, že elektronické podanie má v zmysle § 28 ods. 1 zákona

č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o e-Governmente“) rovnaké účinky ako podanie v listinnej podobe,
pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Pokiaľ bolo elektronické podanie
realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením na
prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente, ide o riadne

realizované elektronické podanie. Oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente je
tak splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu
na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu disponovať s
elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4 žiadny praktický
význam (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2022). S poukazom i na citované rozhodnutie

ústavného súdu možno v predmetnej veci vyvodiť záver, že v danom čase splnomocnenie udelené
advokátke JUDr. Márii Kostolnej elektronicky prostredníctvom funkcie portálu D. na účely vstupu a
disponovania s elektronickou schránkou advokáta pokrývalo aj úkon podpísania elektronickej správy
kvalifikovaným elektronickým podpisom, podpísania odvolania kvalifikovaným elektronickým podpisom
a úkon ich odoslania súdu. Navyše túto otázku už odvolací súd riešil pri podanom odvolaní, keď na

výzvu súdu právny zástupca žalovanej do spisu doložil poverenie udelené JUDr. Kostolnej, ktoré ju
splnomocňovalo k autorizácii elektronických dokumentov. Súd prvej inštancie mal tak za to, že odpor i
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

9. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne zamietol a v späťvzatej časti žaloby konanie zastavil.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2
zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)tak,žežalovanejpriznalichplnú
náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná a čiastočné zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím

žaloby, ktorá nebola dôvodná, napriek tomu, že žalovaná uhradila časť istiny po podaní žaloby. Zároveň
vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a konanie v prejednávanej veci zastavil.
Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky pre
rozhodnutie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci a podanie odporu neoprávnenou osobou.12. Žalobkyňa uviedla, že Okresný súd Senica žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 27.4.2021 vydal vo
veci platobný rozkaz sp. zn. 3Csp/14/2021. Na základe takto vydaného platobného rozkazu bol zo strany
žalovanej v právnom zastúpení podaný odpor proti platobnému rozkazu, a to na podklade pripojeného

plnomocenstva žalovanej, ktorú zastupoval JUDr. Peter Vachan advokát s. r. o.. Odpor žalovanej proti
platobnému rozkazu podala na základe priloženého poverenia zo dňa 1.2.2021 udeleného v zmysle §
23 ods. 4 zákona o e-Govermente JUDr. Mária Kostolná, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5,
010 01 Žilina, IČO: 42 224 578. Poverenie bolo udelené na prijímanie, podávanie a autorizovanie
všetkýchpodanívelektronickejschránkeJUDr.PetraVachanabezobmedzenia.Odporprotiplatobnému

rozkazu nebol elektronicky podpísaný JUDr. Petrom Vachanom, ale podpísala ho JUDr. Mária Kostolná.
Súčasťou podaného odporu proti platobnému rozkazu bolo Poverenie, tzn. JUDr. Mária Kostolná konala
v mene JUDr. Petra Vachana, pričom odpor proti platobnému rozkazu podpisovala svojím KEPom -
a to len na základe Poverenia, ktoré ju oprávňovalo na prístup do elektronickej schránky JUDr. Petra
Vachana, pričom JUDr. Mária Kostolná nepriložila žiadne substitučné splnomocnenie ani žiadne iné
plnomocenstvo, ktoré by jej dovoľovalo konať za túto advokátsku kanceláriu, a kde sa v tomto poverení

zároveň výslovne uvádza, že Poverenie nie je substitučným splnomocnením udeleným tretej osobe.
Na základe § 125 ods. 2 CSP, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že odpor proti platobnému rozkazu
nebol dodatočne v lehote 10 dní doručený súdu, žalobkyňa zastáva názor, že ide o neodstrániteľnú
vadu. Odpor voči platobnému rozkazu mal byť odmietnutý z dôvodu, že ho podala neoprávnená osoba
a platobný rozkaz mal nadobudnúť právoplatnosť.

13. V zmysle zákona o súdoch sú advokáti povinní v konaní pred súdom doručovať podania do
elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku
aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľmi, kde obligatórnou náležitosťou odporu proti platobnému
rozkazu je podpis, ktorý je splnený vtedy, ak bude odpor proti platobnému rozkazu podaný elektronicky

autorizovaným kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou
patriacou advokátovi, ktorý zastupuje odporcu, a to buď z titulu plnomocenstva alebo udeleného
substitučného splnomocnenia. Žalobkyňa má za to, že na základe Poverenia nesmie JUDr. Mária
Kostolná konať za osobu, ktorej patrí elektronická schránka – môže napríklad podanie podať (kliknúť na
tlačidlo odoslať podanie) – avšak podanie samotné musí byť už predtým podpísané oprávnenou osobou

(advokátom oprávneným konať za túto advokátsku kanceláriu, prípadne advokáta – v tomto prípade
JUDr. Petra Vachana). Zriadenie prístupu k schránke s udelením splnomocnenia na zastupovanie
majiteľa elektronickej schránky sa nemôže za žiadnych okolností stotožniť. Osobe s úplným prístupom
k elektronickej schránke automaticky nevzniká oprávnenie zastupovať majiteľa schránky a autorizovať
jeho podanie svojím vlastným KEP-om ako splnomocnenca schránky. Technická možnosť autorizácie

podania v schránke, ktorá jej nepatrí, sa automaticky nerovná možnosti konať v mene majiteľa schránky.

14. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že splnomocnenie (o to viac substitučné) a
poverenie nie sú obsahovo totožné pojmy. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré je možné
vykonávať len podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o advokácii“) a advokát vykonáva svoje povolanie slobodne a považuje sa za samostatne zárobkovo
činnú osobu podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná

samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Ak by žalobca pripustil výklad, že poverením na prístup k e-schránke a s jej disponovaním vzniká
automaticky substitučné splnomocnenie na zastupovanie majiteľa schránky, tak by ktokoľvek s takýmto
oprávnením mohol v mene majiteľa podávať elektronické podania s vlastnou autorizáciou, a teda takýto
substitučný advokát by mohol podávať podania bez vedomosti advokáta, a o to viac bez vedomosti

jeho klienta, ktorý možno v rámci plnomocenstva neumožnil zastúpenie iným advokátom. Pokiaľ má
autorizácia zachytávať vôľu advokáta, v mene ktorého koná substitučný advokát, tak je nevyhnutné, aby
súčasťou podania bolo aj substitučné splnomocnenie na zastupovanie v konkrétnej veci, v opačnom
prípade takéto konanie zachytáva len vôľu advokáta, a to bez toho, aby sa takýto substitučný advokát
preukázal oprávnením konať za advokáta a v mene jeho klienta.

15. Ak v danom prípade odpor proti platobnému rozkazu došiel súdu z elektronickej schránky právneho
zástupcu žalovanej, t. j. obchodnej spoločnosti JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., ale opatrený
bol kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. Márie Kostolnej na základe poverenia udelenéhopodľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente, potom nemožno hovoriť o splnení podmienky napísania a
podpísania odporu právnym zástupcom žalovanej, t. j. obchodnou spoločnosťou JUDr. Peter Vachan,
advokát s. r. o., ale ide o podanie bez autorizácie uvedeným právnym zástupcom. Následkom uvedenej

procesnej situácie je stav, keď odpor žalovaného proti platobnému rozkazu neobsahoval obligatórnu
náležitosť podpisu, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalovaná uvedenú vadu
postupom podľa § 125 ods. 2 CSP odstránila.

16. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndc/10/2022

z 27.10.2022, sp. zn. 5Cdo/18/2022 z 27.4.2023, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoCsp/43/2023
z 3.10.2023, sp. zn. 11CoCsp/41/2022 z 28.4.2023, sp. zn. 26Co/52/2019 z 27.5.2020, Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9CoCsp/39/2021 z 30.11.2021, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/25/2022
z 30.5.2022, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Co/4/2019 z 28.2.2020. Žalobkyňa zároveň nesúhlasila
so záverom súdu odkazujúcim na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2022 zo dňa
12.1.2023, keď Ústavný súd dospel k záveru, že právna úprava zákona o e-Governmente je špeciálnou

úpravou vo vzťahu k CSP. Súd uvedený nález vyložil a aplikoval nesprávne, nakoľko predmetný nález
hovorí o prípade, keď bolo podanie odoslané advokátskym koncipientom zo schránky advokáta, avšak
podanie bolo opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta. Advokátsky
koncipient mal v danom prípade prístup do elektronickej schránky advokáta na základe splnomocnenia,
ktoré mu advokát udelil na prácu s elektronickou schránkou.

17. S ohľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu
neboli splnené procesné podmienky pre ďalšie konanie – a teda ani na vydanie rozhodnutia, proti
ktorému smeruje toto odvolanie – a to z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorú založil
súdom predtým vydaný platobný rozkaz. V zmysle ust. § 230 CSP tak nebolo možné vec vo vzťahu

kžalovanejopätovneprejednávať.Zuvedenéhodôvodujenapadnutýrozsudokpotrebnézrušiť,konanie
zastaviť a žalobkyni priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že právny
názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 4Ndc/10/2022 zo dňa 27.10.202 je prekonaný

nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2022-30 zo dňa 12.1.2023, a to rovnako platí aj pre
rozhodnutia krajských súdov, ktoré vychádzajú z predmetného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
Ústavný súd SR vyvrátil právny názor Najvyššieho súdu SR, na ktorý odkazuje žalobkyňa, keď uviedol:
„Čo sa týka relevancie elektronických podaní, elektronické podanie má rovnaké účinky ako podanie v
listinnej podobe (podľa § 28 ods. 1 zákona o e-Governmente), pokiaľ bolo autorizované podľa § 23

ods. 1 zákona o e-Governmente (§ 25 ods. 1 zákona o e-Governmente). Možno teda povedať, že
pokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania
splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o
e-Governmente, ide o riadne realizované elektronické podanie. Oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm.
g) zákona o e-Governmente je tak splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou,

ktoré zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré
spadajú do pojmu disponovať s elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie
podľa § 13 ods. 4 žiadny praktický význam.“. V prípade aplikácie záverov vyplývajúcich z uvedeného
nálezu Ústavného súdu SR na tento prípad má žalovaná za to, že splnomocnenie udelené advokátke
JUDr. Márii Kostolnej právnym zástupcom žalovanej elektronicky prostredníctvom funkcie portálu D. na

účely vstupu a disponovania s elektronickou schránkou advokátskej kancelárie ( JUDr. Peter Vachan,
advokát) pokrýva aj úkon podpísania elektronickej správy kvalifikovaným elektronickým podpisom,
podpísanie odporu proti platobnému rozkazu, podaní, odvolania a dovolania a podobne kvalifikovaným
elektronickýmpodpisomaúkonichodoslaniasúdu.Vzhľadomkuvedenémumážalovanázato,žeodpor
proti platobnému rozkazu bol podaný oprávnenou osobou, preto nebolo možné rozhodnúť o odmietnutí

odporu.

19. Žalovaná ďalej uviedla, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem bol už v rozhodovacej
praxi Ústavného súdu SR opakovane odmietnutý ako neakceptovateľný (napr. IV. ÚS 192/08, III. ÚS
163/2011,ZbierkanálezovauzneseníÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky77/2017).PodľaÚstavného

súdu SR nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané v
konaní pred súdmi, avšak tieto obmedzenia a ich výklad nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť
jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na prístup k súdu bolo
spochybnené vo svojej podstate. Pokiaľ bol odpor proti platobnému rozkazu podpísaný a odoslanýJUDr. Máriou Kostolnou na základe poverenia od advokátskej kancelárie JUDr. Peter Vachan, advokát
s.r.o., elektronické podanie bolo realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania
splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-

Governmente, ide o riadne realizované elektronické podanie. Samotná skutočnosť, že po technickej
stránke jej bolo umožnené do elektronickej schránky advokáta vstúpiť, podpísať a odoslať správu,
podpísať a odoslať podanie, len preukazujú, že splnomocnenie podľa § 16 ods. 1 zákona o advokácii
bolo skutočne aj udelené. Ak by sa pripustil výklad žalobcu k podaniu odporu neoprávnenou osobou,
došlo by neprimeraným spôsobom k obmedzeniu žalovanej ako spotrebiteľky v prístupe k súdu takým

spôsobom a v takej miere, že jej právo na prístup k súdu by bolo spochybnené vo svojej podstate, a
preto je potrebné vyhnúť sa prehnanému formalizmu už aj s poukazom na to, že v čase, keď bol vo veci
vydaný platobný rozkaz, nevyplýva, že by sa v spotrebiteľskej veci súd zaoberal náležitosťami zmluvy
o úvere a že by bol vyhodnocoval prijateľnosť alebo neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok
(uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.3.2023 sp. zn. 17CoCsp/55/2022). Žalovaná zároveň
poukázala na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2023 sp. zn. 2Cdo/63/2023, v

zmysle ktorého JUDr. Mária Kostolná bola oprávnená podpisovať a odosielať akékoľvek podania z
elektronickej schránky advokátskej kancelárie JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

21. Predmetom konania v prejednávanej veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 5.682,76 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, a to z

titulu nesplateného spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom
II. konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 38,32 eur zastavil a výrokom III. rozhodol o náhrade trov
konania.

22. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, a tiež v závislom výroku III. o trovách konania.

23. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1). Na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené
(ods. 2).

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie

z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľky uvedených v odvolaní
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je vecne
správny. Na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno urobiť záver o vadách rozsudku súdu
prvej inštancie, ktoré namietala odvolateľka v ňou podanom odvolaní, keďže súd prvej inštancie daný
spor správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a

aplikoval na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne
závery . Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

26. Žalobkyňa v odvolaní spochybnila záver súdu prvej inštancie ohľadom možnosti podpisovania

elektronických podaní právnym zástupcom žalovanej splnomocnenou osobou – advokátkou JUDr.
Máriou Kostolnou. Vo vzťahu k tomuto jedinému odvolaciemu dôvodu odvolací súd poukazuje na
aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, z ktorej možno vyvodiť nedôvodnosť odvolacej
námietky žalobkyne (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/144/2023 zo dňa 25.9.2024, sp.zn. 5Cdo/178/2023 zo dňa 30.10.2024, sp. zn. 8Cdo/21/2023 zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 8Cdo/27/2024
zo dňa 14.8.2024).

27. Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

28. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

29. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase podania
odporu proti platobnému rozkazu), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu
elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým
podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.

Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak
sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie
alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným
elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie
informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu

vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu,
ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu
autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie
autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak
to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis

nezakazuje.

30. Podľa § 23 ods. 2 zákona o e-Governmente, uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,
ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie
obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a

právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu
elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri
ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.

31. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente, ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej

komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak a)
konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z ktorého
vyplývaoprávneniekonaťzatútoosobualebovjejmenearozsahtohtooprávnenia,alebob)prostriedok,
ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „vysoká“ podľa
osobitného predpisu a obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto

osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.

32. Podľa § 13 ods. 4 písm. g) bod 2 zákona o e-Governmente, na účely prístupu do elektronickej
schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo
vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s

elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba
oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné
všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a
disponovanie s elektronickou schránkou je okrem osôb podľa písmen a) až e), ak ide o elektronickú
schránku právnickej osoby, osoba poverená štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom

štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním
určenom.33. Podľa § 13 ods. 6 zákona o e-Governmente, udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s
elektronickou schránkou a zmena v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
je právny úkon majiteľa elektronickej schránky, ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a

disponovanie s elektronickou schránkou a určí rozsah jej oprávnení na prístup a disponovanie s
elektronickou schránkou.

34. Podľa § 13 ods. 7 zákona o e-Governmente, udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s
elektronickou schránkou a zmenu v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou

vykoná majiteľ elektronickej schránky a to elektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom
elektronickej schránky, ktorý doručí správcovi modulu elektronických schránok prostredníctvom na to
určenej funkcie elektronickej schránky alebo dokumentom v listinnej podobe s úradne osvedčeným
podpisom majiteľa elektronickej schránky. Prístup a disponovanie s elektronickou schránkou v
rozsahu udeleného oprávnenia podľa prvej vety zabezpečí správca modulu elektronických schránok
bezodkladne, a ak je vykonané dokumentom v listinnej podobe, tak do desiatich pracovných dní odo

dňa jeho doručenia.

35. Podľa § 16 ods. 1 zákona o advokácií, advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným
advokátom.

36. Z citovaného ustanovenia § 125 ods. 2 CSP vyplýva, že pri elektronických podaniach vo veci samej
je potrebné overiť autentickosť podania, lebo len také podanie môže mať procesné následky. Preto
len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona
o e-Governmente, a to zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
Zmyslom a účelom autorizácie elektronického podania vo veci samej je záruka identifikácie strany

sporu a autenticity podania. Účelom elektronického podania je zjednodušiť a zefektívniť civilné súdne
konanie. Pre zabezpečenie verifikácie osoby, ktorá podanie urobila zákon o e-Governmente stanovuje
striktné formálne pravidlá, ktoré by však nemali prístup strán k súdu sťažovať až znemožňovať. K
posudzovaniu splnenia technických náležitostí, t. j. aj k elektronickým podaniam procesných strán je
potrebné pristupovať s porozumením a nemožno ich pri každom technickom nedostatku nezvratne

sankcionovať. Pokiaľ je prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri nedostatku podpisu
(II. ÚS 350/2021) alebo nedostatku plnomocenstva (sp. zn. 1Cdo/152/2010), nie je dôvodné, aby pri
elektronických podaniach s nedostatočnou, ale stále zákonom predpokladanou autorizáciou to nebolo
možné. Potom by mali elektronické podania nevýhodnejší a prísnejší režim, čo iste nebolo cieľom
zákonodarcu.

37. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 404/2023-37 zo 7.11.2023 uviedol, že § 125 ods. 2 CSP
je potrebné vykladať tak, že slovné spojenie podľa osobitného predpisu len charakterizuje autorizáciu,
ktorá pri podaní elektronického podania chýba, čo však neznamená, že následky nedostatku autorizácie
dopadajú aj na situácie, ak elektronické podanie vo veci samej má autorizáciu, ktorá nie je v súlade

s osobitným predpisom. Sám podávateľ si pri podaní elektronického podania vo veci samej bez
akéhokoľvek vyššieho stupňa autorizácie je vedomý, že podanie v takejto podobe nemôže vyvolať
procesné účinky a treba ho doplniť, inak súd naň podľa § 125 ods. 2 CSP neprihliadne. Ak však advokát
podá elektronické podanie s autorizáciou v presvedčení, že táto je perfektná, t. j. v súlade s osobitným
predpisom, je neprimerane prísne a príliš formalistické neumožniť mu tento nedostatok spočívajúci

v mylnom využití zdokonaleného elektronického podpisu napraviť. Všeobecné súdy musia v prípade
posudzovania splnenia určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť, či procesná strana naplnila účel,
ktorý sleduje konkrétna procesná norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez
zohľadnenia toho, či bol naplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup k súdu (III.
ÚS 269/2022). Obmedzenia a ich výklad však nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v

prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na prístup k súdu bolo vo svojej podstate
spochybnené.

38. Právnym základom úkonov právneho zástupcu žalovanej je ustanovenie § 13 ods. 4 písm. g) bod
2 zákona o e-Governmente, ktoré umožňuje majiteľovi elektronickej schránky udeliť splnomocnenie

(dať sa zastupovať) pri prístupe a disponovaní s elektronickou schránkou. Tieto pojmy zákon o e-
Governmente bližšie nedefinuje, preto ich obsah treba ustáliť výkladom. Pojem prístup do elektronickej
schránky možno vyložiť len tak, že oprávnená osoba môže vstúpiť do elektronickej schránky inej
osoby a môže vidieť jej obsah. Široký pojem disponovanie možno vyložiť s ohľadom na to, akédispozičné úkony v elektronickej schránke môže robiť jej majiteľ a aké úkony takto splnomocnenej
osobe systém umožní vykonať. Nebyť plnomocenstva udeleného štatutárnym zástupcom právnickej
osoby podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, poverená fyzická osoba by tieto

úkony technicky ani nemohla vykonať, keďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil. Právna
úprava zákona o e-Governmente je špeciálnou úpravou vo vzťahu k CSP. Zákon o e-Governmente
umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a disponovanie s elektronickou schránkou.
Súčasťou oprávnenia disponovať s elektronickou schránkou je aj možnosť odosielať a podpisovať
správy, odosielať a podpisovať podania, ktoré sú prílohou týchto správ a tvoria spolu so správou jeden

celok(§25ods.4zákonaoe-Governmente).Pokiaľboloelektronicképodanierealizovanéosobou,ktorá
bola splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou podľa § 13 ods.
4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, ide o riadne realizované elektronické podanie. Oprávnenie
podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente je tak splnomocnením na prístup a dispozíciu
s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie
správ, prípadne na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu disponovať s elektronickou schránkou. V opačnom

prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4 zákona o e-Governmente žiadny praktický význam.
V podstate ide o splnomocnenie rovnakého druhu, ako keď advokát splnomocní svojho koncipienta,
či iného administratívneho zamestnanca na čisto administratívne úkony ako preberanie a otváranie
poštových zásielok, či ukladanie listinných podaní advokáta do poštových obálok. Keďže ide o úkony
skôr administratívno-technické, ide o prirodzený organizačný postup advokáta na výkon advokácie v

elektronickej dobe (m. m. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 269/2022-30 z 12.1.2023).

39. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že podanie žalovanej (odpor voči platobnému rozkazu, na
ktorý poukazuje žalobkyňa v podanom odvolaní) bolo odoslané z elektronickej schránky právneho
zástupcu žalovanej a podpísané kvalifikovaným elektronický podpisom JUDr. Márie Kostolnej, ktorá

skutočnosť vyplýva z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (v
spise na č. l. 53). Zákon o e-Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup
a disponovanie s elektronickou schránkou. Skutočnosť, že po technickej stránke jej bolo umožnené
do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovanej vstúpiť, podpísať a odoslať správu, podpísať
a odoslať podanie (odpor proti platobnému rozkazu) preukazuje, že splnomocnenie skutočne aj bolo

udelené. Vykonanie úkonov by nebolo technicky možné, ak by nebola splnomocnená podľa § 13 ods.
4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, keďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil.
Vzhľadom k uvedenému preto nemožno rozumne pochybovať o tom, že právny zástupca žalovanej
týmto splnomocnením prejavil vôľu na to, aby splnomocnená osoba vykonávala úkony prostredníctvom
elektronickej schránky. Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je

jeho právnym úkonom, ktorým vedome a cielene JUDr. Máriu Kostolnú na tieto úkony splnomocnil, čím
jasne prejavil vôľu dať sa pri komunikácii z elektronickej schránky zastúpiť touto osobou. Poverenie
z 1.2.2021 bolo udelené podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente advokátke JUDr. Márii Kostolnej
k autorizácii elektronických dokumentov v elektronickej schránke JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o.
bez obmedzenia pre účely súdnych, správnych a iných konaní, s presným vymedzením úkonov na

ktoré je oprávnená. Takéto splnomocnenie je v súlade s § 16 ods. 1 zákona o advokácii. Právny
zástupca žalovanej tak splnomocnil iného advokáta vykonávať za neho právne úkony v elektronickej
podobe. Okrem technickej stránky veci takýto postup v čase podania odporu proti platobnému rozkazu
umožňoval i platný právny stav. Ak teda JUDr. Mária Kostolná vykonávala tieto úkony, konala v súlade
s tým, na čo bola splnomocnená a oprávnená. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd uzatvára, že

splnomocnenie udelené advokátke JUDr. Márii Kostolnej na účely vstupu a disponovania s elektronickou
schránkou právneho zástupcu žalovanej sa vzťahovalo aj na úkon podpísania elektronickej správy
kvalifikovaným elektronickým podpisom, podpísania odporu kvalifikovaným elektronickým podpisom a
úkon ich odoslania súdu.

40. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5Cdo/144/2023 zdôraznil, že pri posudzovaní splnenia formálnych
podmienok a náležitostí konania sa treba vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do
zásad spravodlivého procesu, ale aj prehnanej pružnosti, ktorá by viedla k spochybneniu procesných
podmienok stanovených zákonom (Ústavný súd ČR sp. zn. III. ÚS 2373/21, Európsky súd pre ľudské
práva Walchli proti Francúzsku, č. 35787/03, § 29, z 26.7.2007).

41.Odvolacísúdnazákladeuvedenéhodospelkzáveru,žeodvolaniežalobkyne,ispoukazomna§380
ods. 1 CSP, bolo nedôvodné, keďže odpor žalovanej proti platobnému rozkazu v danej veci bol podaný
v elektronickej podobe s autorizáciou. Odpor bol podaný včas, bol vecne odôvodnený, a preto platobnýrozkaz č. k. 3Csp/14/2021-42 zo dňa 27.4.2021 nemôže znamenať prekážku právoplatne rozhodnutej
veci.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako aj v
závislom výroku III. o náhrade trov konania (keď vo vzťahu k výroku III. žalobkyňa neuviedla žiadne
odvolacie dôvody) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom
na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).