Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100720
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), zo sudkyne JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a zo
sudcu JUDr. Martina Tisa, vo veci žalobcu (sťažovateľa): Z.. Q. Š.Z., R.., s adresou trvalého
pobytu A. X, X., dátum narodenia: X. J. XXXX, zastúpeného: Mgr. Paskal Milata, advokát,
so sídlom Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária
Košice, so sídlom Murgašova 3, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
KaKE-134649/21474/2023-145390/2023 zo 6. decembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/16/2023-141 z 27. augusta 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom
z 27. augusta 2024, č. k. 5S/16/2023-141 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako
nedôvodnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. KaKE-134649/21474/2023-145390/2023 zo dňa 6. decembra 2023 (ďalej len „preskúmavané

rozhodnutie“), ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci
ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Mestského súdu Košice (ďalej len „mestský súd“), sp. zn.
34C/27/2022 zo dňa 16. októbra 2023.
2. Preskúmavanému rozhodnutiu predchádzalo nasledovné konanie: (i) Krajský súd v Košiciach (ďalej
len „krajský súd) uznesením sp. zn. 5Co/66/2023 zo dňa 17. apríla 2023 zmenil uznesenie Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 34C/27/2022-99 zo dňa 8. júla 2022 (vo veci návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia) tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi

zamietol; (ii) uznesením mestského súdu č. k. 34C/27/2022-1145 zo dňa 16. októbra 2023 (ďalej aj
„uznesenie zo 16. októbra 2023“) bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov; (iii)
žiadosťou zo dňa 7. novembra 2023 požiadal žalobca žalovaného o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci „na podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej sťažnosti“ (ďalej aj
„žiadosť žalobcu“); (iv) opatrením žalovaného č. 0p-KE/8/2023 zo dňa 13. novembra 2023 bola žiadosť
žalobcu rozdelená tak, že konanie v časti žiadosti žalobcu vo veci sťažnosti proti uzneseniu zo 16.
októbra 2023 bolo vedené pod č. s.: KaKE/21270/2023 a konanie v časti žiadosti žalobcu vo veci

ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo 16. októbra 2023 bolo vedené pod č. s.: KaKE/21474/2023; (v)
v časti žiadosti žalobcu vo veci sťažnosti proti uzneseniu zo 16. októbra 2023 žalovaný rozhodnutím
č. s.: KaKE-132969/21270/2023-134891/2023 zo dňa 13. novembra 2023 žalobcovi priznal nárok na
poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania a podania sťažnosti proti uzneseniu zo 16. októbra 2023;(vi) žalovaný však v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že vo veci podania ústavnej sťažnosti proti
uzneseniu zo 16. októbra 2023 ide o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.

z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len„zákonč.327/2005Z.z.“)aztohtodôvodunároknaposkytnutieprávnejpomocižalobcovivuvedenej
časti nepriznal.
3. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou (ďalej len „správna žaloba“), v

podstatnom argumentujúc, že (i) došlo k vzniku neodôvodnených rozdielov pri rozhodovaní žalovaného,
keďže vo veci došlo k rozdeleniu žiadosti žalobcu na dve konania, ktorých výsledkom bolo vydanie
až troch rozhodnutí žalovaného; (ii) rozdelenie žiadosti žalobcu bolo podľa žalobcu v rozpore s
požiadavkou, aby administratívne konanie prebiehalo hospodárne, pričom žalovaný konal v rozpore s
ustanovením § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“), čím malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia; (iii) postup
žalovaného je podľa žalobcu úmyselným odopieraním ústavného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskejrepublikyzdôvoduzdravotnéhopostihnutiažalobcusúmyslomvytváraniabariérprezískanie
nároku na poskytovanie právnej pomoci v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným
postihnutím (zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky na základe oznámenia Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. (ďalej len „Dohovor o právach osôb so
zdravotným postihnutím“) a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; (iv) žalobca spĺňa všetky tri
podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti; (v) spor vo veci,
ktorej sa týka preskúmavané rozhodnutie, nie je zrejme bezúspešný; (vi) v preskúmavanom rozhodnutí
žalovaný neuviedol, že žalobca v sťažnosti proti uzneseniu zo 16. októbra 2023 uviedol, že „ide o

sťažnosť proti napadnutému uzneseniu bez možnosti zhojenia jej následkov“, a keďže týmto uznesením
zo 16. októbra 2023 došlo k spôsobeniu výraznej ujmy žalobcovi, môže žalobca voči nemu podať
ústavnú sťažnosť; (vii) poukázal na okolnosti, ktoré vytýka vo vzťahu k vydaniu uznesenia zo 16. októbra
2023; (viii) ďalej uviedol, že „ ... netvrdila, že ústavnú sťažnosť mieni podávať pred nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o jej podanej sťažnosti proti uzneseniu Mestského súdu Košice, sp.zn.

34C/27/2022 zo dňa 16.10.2022,“; (ix) ďalej dôvodil, že preskúmavané rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
4. O správnej žalobe rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.
Správny súd napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) za rozhodujúcu právnu otázku vo

veci považoval to, či na strane žalobcu boli vo vzťahu k podaniu ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo
16. októbra 2023 splnené zákonné podmienky pre jej uplatnenie [podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.]; (ii) poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) citujúc rozsudok najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 1Svk/57/2022; (iii) ďalej dôvodil, že žalobca podal proti uzneseniu zo 16. októbra 2023

sťažnosť, preto uznesenie zo 16. októbra 2023 v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP) nebolo právoplatné, a teda žalovaným zistený skutkový stav zodpovedá riadne zistenému
skutkovému stavu a procesnej situácii, ktoré boli dané v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia;
(iv) uviedol, že „Sama žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 opravný prostriedok vo
forme sťažnosti, a preto procesný nedostatok - právoplatné uznesene zo dňa 16.10.2023, je nutné

hodnotiť ako skutočnosť, ktorá jej bola známa. Z týchto dôvodov podľa názoru správneho súdu podanie
ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 by bolo bezúspešné z procesných dôvodov na
stranežalobkyne.Správnysúdposúdilpreskúmavanérozhodnutievosvetlevyššieuvedenýchstriktných
výkladových východísk a má za to, že vo veci sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 6 ods. 1 písm.
b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. žalovaným.“; (v) ďalej uviedol, že „ ... z definície právnej

pomoci podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva, že právna pomoc sa priznáva pre
určitý konkrétny úkon právnej pomoci. Nárok na právnu pomoc preto nemôže byť priznaný s odkladacou
podmienkou, prípadne pre určitú eventuálnu (hypotetickú) situáciu v budúcnosti. Za týchto okolností
žalovaný nemal inú možnosť ako vychádzať z podkladov rozhodnutia, ktoré mal k dispozícii v čase
vydania preskúmavaného rozhodnutia a vec posúdiť na ich základe (§ 22 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.

z., § 32 správneho poriadku). Správny súd ako obiter dictum dodáva, že predmetom konania o nároku na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je posúdenie splnenia podmienok na strane žiadateľa
podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Medzi tieto podmienky nemožno zaraďovať určitý konkrétny
výsledok budúceho alebo doposiaľ neukončeného sporu. Z tohto dôvodu dosiahnutie určitého výsledkubudúceho sporu nemožno zaradiť medzi predbežné otázky riešené v tomto type administratívneho
konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.“; (vi) v súvislosti s námietkou žalobcu, že došlo k
rozdeleniu žiadosti žalobcu na dve administratívne konania správny súd uzavrel, že podľa jeho názoru

sa jednalo o dva samostatné nároky na poskytnutie právnej pomoci, a preto takýto postup nepovažoval
za nesprávnosť na strane žalovaného.
5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a
preto ju, s odkazom na ustanovenie § 190 SSP, zamietol. O náhrade trov konania žalobcu, ktorý vo veci
nemal úspech, rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Rovnako tak úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (podľa §
168 SSP), keďže vo veci neboli dané také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo
požadovať.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 7. novembra 2024, pričom ako
dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie (i) § 440 ods. 1 písm. f) SSP (tvrdiac, že správny súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), (ii) § 440 ods. 1 písm. g) (tvrdiac, že
správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (iii) § 440 ods. 1 písm. h)
(tvrdiac, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu).
7. Žalobca kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: (i) namietal, že

elektronický súdny spis mu bol sprístupnený a aktivovaný až 1. februára 2024, tvrdiac, že elektronický
súdny spis mal byť žalobcovi sprístupnený bez zbytočného odkladu po podaní žaloby; (ii) ďalej uviedol,
že správny súd porušil svoju poučovaciu povinnosť, ktorú mal voči žalobcovi podľa § 26 ods. 1a 2 SSP,
nakoľko v čase podania správnej žaloby nebol žalobca zastúpený advokátom; (iii) namietal porušenie
§ 103 ods. 1 SSP tvrdiac, že správny súd nepostupoval v zmysle tohto ustanovenia a správnu žalobu

zaslal žalovanému až po vyše dvoch mesiacoch; (iv) ďalej dôvodil, že správny súd procesne pochybil,
keďžalobcuriadneneupovedomilokonkrétnomtermínevyhlásenianapadnutéhorozsudku.Skutočnosť,
že žalobcovi nebolo oznámenie súdu o termíne verejného vyhlásenia rozsudku doručené, predstavuje
podľa žalobcu porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; (v) namietal, že sa správny
súd nezaoberal tým, či je vo veci potrebné nariadiť pojednávanie ešte pred vyhlásením rozsudku vo

veci samej; (vi) na piatej strane kasačnej sťažnosti uviedol: „Nad rámec vyššie opísaných sťažnostných
bodov (ktoré skôr smerovali k nesprávnemu procesnému postupu súdu pred vyhlásením napadnutého
rozsudku) vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP je potrebné ďalej
dodať, že napadnuté rozhodnutie evidentne trpí podstatnými procesnými vadami, spočívajúcimi najmä
v nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, až arbitrárnosť rozhodnutia správneho súdu predovšetkým z nižšie

uvedených dôvodov.“; (vii) namietal, že žalovaný tým, že žiadosť žalobcu rozdelil na osobitné časti, konal
v rozpore s § 3 ods. 4 správneho poriadku; (viii) ďalej uviedol „Správny súd pri vymenovaní sťažnostných
bodovsasnažilnadmerneformalistickyzjednodušiťargumentáciužalobkyne,ktorúprednieslavpodanej
správnej žalobe.“; (ix) poukázal na viaceré príklady, keď správny súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku neprihliadal na viaceré vyjadrenia a tvrdenia žalobcu; (x) dôvodil, že správny súd nedal riadnu

a presvedčivú odpoveď na viacero podstatných námietok žalobcu, čím odoprel prístup k súdnej ochrane
a spravodlivému súdnemu procesu, ktoré garantuje článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;
(xi) dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalobca identifikoval v nezohľadnení
ustanovenia § 132 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z. z.“);

(x) v tejto súvislosti dôvodil, že „ ... súdom vymedzená právna otázka bola nedostačujúca, keďže súd
mal skúmať aj to, či na strane žalobkyne boli splnené podmienky zákonom stanovené podmienky
na poskytnutie právnej pomoci ... ... nielen vo vzťahu k podaniu ústavnej sťažnosti proti samotnému
uzneseniu súdu, ale aj proti samotnému postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia ...
Z uvedených skutočností bolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že žalobkyňa mienila podať ústavnú

sťažnosť aj z dôvodu porušenia jej základných práv a slobôd nezákonným procesným postupom
Mestského súdu Košice ... .“; (xi) podľa názoru žalobcu, skutočnosť, že správny súd si vyžiadal od
mestského súdu súdny spis, nasvedčuje tomu, že súd v podstate vykonal dokazovanie v tomto konaní.
Uvedená skutočnosť, podľa žalobcu, vyvolala potrebu nariadenia pojednávania vo veci; (xii) zdôraznil,
že žalobca mienil podať nielen jednu ústavnú sťažnosť, ale viacero ústavných sťažností, osobitne voči

samotnému uzneseniu mestského súdu, ale osobitne aj voči nesprávnemu postupu mestského súdu, pri
ktorej nebolo možné a priori, bez akýchkoľvek pochybností, konštatovať, že podanie ústavnej sťažnosti
by bolo neúspešné; (xiii) ďalej uviedol, že žalobca nesúhlasí s konštatovaním správneho súdu (v bode
35 napadnutého rozsudku), že zo žiadostí žalobcu nevyplýva tá skutočnosť, že žalobca chcel podaťústavnú sťažnosť taktiež proti postupu mestského súdu. Uviedol, že správny súd pritom vychádzal iba z
jazykového výkladu textu, uprednostnil tak prílišný formalizmus nad materiálnou ochranou základných
práv a slobôd žalobcu; (xiv) namietal, že správny súd mal k dispozícii pripojený spis mestského súdu

maximálne 3 pracovné dni pred vyhlásením napadnutého rozsudku; (xv) ďalej dôvodil, že správny súd
v bode 30 napadnutého rozsudku odkazuje na časť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, v ktorej
sú uvedené informácie získané žalovaným formou telefonického rozhovoru, a teda také, ktoré neboli
získané zákonným spôsobom; (xvi) namietal taktiež nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 132 ods.
3 zákona č. 314/2008 Z. z., tvrdiac, že z neho možno vyvodiť kvázi zákonom poskytnutú výnimku zo

subsidiárnej právomoci Ústavného súdu; (xvii) namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil námietku
žalobcu spočívajúcu v nesprávnom označení dátumu doručenia žiadosti žalobcu žalovanému; na rozdiel
od správneho súdu žalobca zastáva názor, že aj takáto formálna vada má v celkovom kontexte konania
a rozhodovania žalovaného podstatný význam, keďže aj táto vada nasvedčuje tomu, že žalovaný
nepostupoval správne v administratívnom konaní; (xviii) žalobca v bode 20 kasačnej sťažnosti uvádza,
že správny súd sa napadnutým rozsudkom odklonil aj od vlastnej rozhodovacej praxe, poukazujúc na

rozsudok správneho súdu vo veci vedenej pod spisovou značkou 5S/9/2024. Uviedol pritom špecifiká
takto označenej veci a poukázal na paralely s prejednávanou vecou; (xix) dôvod kasačnej sťažnosti
podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalobca identifikoval v odklone napadnutého rozsudku od rozsudku
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/24/2023 z 24. augusta 2023, sp. zn. 3Svk/56/2022 z 27. júna
2023,sp.zn.7Svk/2/2024z26.júna2024,ktorérozsudkyvkasačnejsťažnostibližšieopísalkonštatujúc,

že „Po porovnaní vyššie uvedených rozhodnutí kasačného súdu s odôvodnením napadnutého rozsudku
správneho súdu vydaného v tomto konaní je možné konštatovať, že správny súd pri rozhodovaní o
podanej správnej žalobe žalobkyne ústa len u judikatúru kasačného súdu najmä vo vzťahu k posúdeniu
zrejmej bezúspešnosti sporu riadne nezohľadnil ...“.
8. V závere kasačnej sťažnosti žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zmenil tak,

že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 11. decembra 2024, v ktorom v podstatnom
uviedol, že (i) z dokladov predložených žalobcom bolo zrejmé, že sa svojou žiadosťou chcel domáhať
poskytnutia právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označil

mestský súd, ktorý podľa jeho vyjadrení porušil jeho práva tým, že rozhodoval o právnej veci, ktorú
žalobcapovažovalzaprávoplatneskončenú;(ii)uviedol,žežalovanémubolozrejmé,žežalobcasachce
domáhať rozhodnutia o porušení základných práv a slobôd v konaní pred mestským súdom, pričom z
predloženého rozhodnutia mestského súdu vyplývalo, že proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné podať
sťažnosť; (iii) vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovaný dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti

sporu; (iv) uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný; (v) ďalej uviedol, že
žalobca v kasačnej sťažnosti namieta tie isté skutočnosti ako v správnej žalobe, a preto zotrváva na
tom, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné a taktiež zotrváva na svojom vyjadrení
k správnej žalobe. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
10. Žalobca na vyjadrenie žalovaného (opísané v predchádzajúcom bode) reagoval podaním zo dňa

28. januára 2025, v ktorom uviedol, že „ ... vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne také argumenty,
ktoré by spochybnili, nebodaj vyvrátili dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti, na ktorej žalobkyňa trvá
v celom rozsahu ...“. Následne citoval časť žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 7.
novembra 2023, po ktorej citácii uviedol, že „ ... z uvedených skutočností bolo možné jednoznačne
vyvodiť záver, že žalobkyňa mienila podať ústavnú sťažnosť aj z dôvodu porušenia jej základných práv

a slobôd nezákonným procesným postupom Mestského súdu Košice ...“. Žalobca ďalej konfrontoval
tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení z 11. decembra 2024 so svojimi skoršími tvrdeniami
zhutnenýmivkasačnejsťažnosti.Svojevyjadrenieuzavreltvrdením,že„...žalovanývosvojomvyjadrení
mimoriadne stroho, výlučne vo všeobecnej rovine reaguje na kasačnú sťažnosť sťažovateľky a len
formálne popiera jej sťažnostné dôvody prednesené v podanej kasačnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

vecne a presvedčivo vyargumentovala, prečo nie je možné kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok
považovať za správny a zákonný. “.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z tohovyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca)
včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.
1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,

najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

14. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

15. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
16. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z. z.“), ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené
jej základné práva a slobody.
17. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z., ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti

mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k.
5S/16/2023-141 z 27. augusta 2024, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
KaKE-134649/21474/2023-145390/2023 zo 6. decembra 2023, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5
zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vec

posúdil ako zrejmú bezúspešnosť, pričom jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je práve
vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci
23. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov

prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu
konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu
považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.III.C(i) Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (nesprávny procesný postup)

24. Prvý dôvod kasačnej sťažnosti, ktorý žalobca vymedzil, spočíval v tom, že správny súd mal
pri rozhodovaní porušiť zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V podstatnom malo ísť o nasledovné porušenia zákona zo strany správneho súdu: (i)
neskoré sprístupnenie a aktivovanie elektronického súdneho spisu (až 1. februára 2024); (ii) porušenie

poučovacej povinnosti; (iii) porušenie § 103 ods. 1 SSP; (iv) neupovedomenie o konkrétnom termíne
vyhlásenia napadnutého rozsudku; (v) nenariadenie pojednávania ešte pred vyhlásením rozsudku vo
veci samej.
25. V súvislosti so všetkými žalobcom tvrdenými parciálnymi dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktoré žalobca
podradil pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (tvrdiac, že správny súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces) najvyšší správny súd konštatuje, že tieto, ani v jednotlivosti, ani
vo vzájomnej súvislosti (spojitosti) nepovažoval za opodstatnené.
26. Žalobca v kasačnej sťažnosti nevymedzil, a z obsahu súdneho spisu ani nevyplynulo, že by konanie
pred správnym súdom trpelo takou relevantnou vadou zmätočnosti, ktorá by aplikáciu uvedeného
ustanovenia opodstatňovala. Z podaní žalobcu (najmä kasačnej sťažnosti) ani z obsahu súdneho

spisu nevyplýva, aký dopad na uskutočnenie žalobcových procesných práv malo alebo mohlo mať (i)
sprístupnenie a aktivácia elektronického súdneho spisu neskôr ako bez zbytočného odkladu po podaní
žaloby; (ii) nepoučenie žalobcu podľa § 26 ods. 1a 2 SSP, keď žalobca v čase podania správnej žaloby
síce nebol zastúpený, ale k udeleniu plnomocenstva došlo približne mesiac po podaní správnej žaloby
(avšak viac ako pol roka pred vyhlásením napadnutého rozsudku, pričom súčasťou súdneho spisu je

aj 20 stranové vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo 17. apríla 2024); (iii) zaslanie správnej žaloby
žalovanému až po vyše dvoch mesiacoch od jej podania; (iv) neupovedomenie termínu vyhlásenia
napadnutého rozsudku formou doručenia oznámenia žalobcovi [hoci žalobca správnemu súdu oznámil
skutočnosť podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP (viď nižšie) a zároveň hoci súd postupoval podľa § 137 ods.
4 SSP] a (v) nenariadenie pojednávania [hoci žalobca správnemu súdu oznámil, že „V záujme posilnenia

účelu efektívneho súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobkyňa v zmysle § 182
ods. 1 písm. g) SSP nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby sa o tejto správnej
žalobe rozhodlo aj bez pojednávania“ (viď bod 12 podania žalobcu zo 17. apríla 2024; č. l. 96)]. Žalobca
neidentifikoval, uskutočnenie ktorého žalobcovho procesného práva mohlo byť opísaným postupom
správneho súdu znemožnené, tobôž nie, že sa tak stalo v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces.
27. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje najvyšší správny súd taktiež na odbornú spisbu
reflektovanú do rozhodovacej praxe kasačného súdu, podľa ktorej „Pri posudzovaní nesprávneho
procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že účastníkovi konania bolo znemožnené uskutočňovať
jemu patriace procesné práva, bude nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý

proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého
správneho súdneho konania... ... Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký
postupsprávneho(krajského)súdu,ktorýmsaznemožnilúčastníkovikonaniarealizáciatýchprocesných
práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní,
pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.“ (pozri Baricová, J., Fečík,

M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, 1613 a 1615 s.).
28. Vychádzajúc z uvedeného dospel najvyšší správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobcom tvrdených
dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, keď žalobcom tvrdené skutočnosti
nepredstavovali porušenie zákona zo strany správneho súdu s intenzitou opodstatňujúcou záver o
porušení práva žalobcu na spravodlivý proces.

III.C(ii) Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci)
29. Druhým (a vo svojej podstate centrálnym) dôvodom kasačnej sťažnosti bolo tvrdenie žalobcu,
že správny súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu žalobca taktiež asocioval s

nepreskúmateľnosťou, zmätočnosťou a arbitrárnosťou napadnutého rozsudku v podstatnom v tejto časti
namietajúc (i) porušenie § 3 ods. 4 správneho poriadku tým, že žalovaný žiadosť žalobcu rozdelil na
osobitné časti; (ii) formalistické zjednodušovanie argumentácie žalobcu v odôvodnení napadnutého
rozsudku; (iii) ignorovanie (neprihliadanie na) viaceré vyjadrenia a tvrdenia žalobcu zo strany správnehosúdu; (iv) nezohľadnenie a nesprávna interpretácia ustanovenia § 132 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z.
z. (akcentujúc pritom, že mienil podať nielen jednu ústavnú sťažnosť, ale viacero ústavných sťažností,
osobitne voči samotnému uzneseniu mestského súdu, ale osobitne aj voči nesprávnemu postupu

mestského súdu); (v) akcent na potrebu nariadenia pojednávania vo veci z dôvodu, že správny súd
mal vo veci vykonať dokazovanie; (vi) skutočnosť, že správny súd vychádzal z informácií, ktoré neboli
získané zákonným spôsobom; (vii) nesprávne vyhodnotenie námietky žalobcu týkajúcu sa nesprávneho
označenia dátumu doručenia žiadosti žalobcu žalovanému.
30. Odhliadnuc od množstva a značnej nesúrodosti tvrdení žalobcu (viď predchádzajúci bod, resp.

sumár tvrdení uvedených v bode 7 vyššie) kasačný súd za základnú spornú právnu otázku (rozhodnú
pre posúdenie správnosti právneho posúdenia veci správnym súdom), identifikoval otázku splnenia
podmienkypodľa§6ods.1písm.b)vspojenís§8zákonač.327/2005Z.z.Správnysúdpriposudzovaní
tejto otázky vychádzal z východísk formulovaných primárne v bodoch 26 až 32 napadnutého rozsudku,
konštatujúc, že (i) „ ... žalovaný založil zrejmú bezúspešnosť podania ústavnej sťažnosti žalobcom na
procesných dôvodoch, ktoré súviseli s okolnosťami, ktoré nastali vo veci vedenej Mestským súdom

Košice pod sp.zn. 34C/27/2022.“; (ii) „ ... žalobkyni bolo uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn.
34C/27/2022-1145 zo dňa 16.10.2023 o oslobodení od súdnych poplatkov doručené dňa 07.11.2023.
Žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 sťažnosť označenú ako - doslovne citované:
„Sťažnosť proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 16.10.2023 z dôvodu jeho zmätočnosti a
spôsobenie ujmy žalovanej v 1. rade“ zo dňa 16.11.2023... “; (iii) „ ... žalobkyňa podala proti uzneseniu

zo dňa 16.10.2023 sťažnosť zo dňa 16.11.2023, preto uznesenie zo dňa 16.10.2023 v čase vydania
preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) nebolo právoplatné (a contrario § 238 CSP).“; (iv) „ ...
Keďže uznesenie zo dňa 16.10.2023 nebolo v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia právoplatné,
podanie ústavnej sťažnosti žalobkyňou proti tomuto uzneseniu by bolo bezúspešné (a contrario §
122 zákona č. 314/2018 Z.z.). Sama žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 opravný

prostriedok vo forme sťažnosti, a preto procesný nedostatok - právoplatné uznesene zo dňa 16.10.2023,
je nutné hodnotiť ako skutočnosť, ktorá jej bola známa. Z týchto dôvodov podľa názoru správneho
súdu podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 by bolo bezúspešné z procesných
dôvodov na strane žalobkyne.“.
31. Najvyšší správny súd uvádza, že ako východiská [viď predchádzajúci bod sub. (i) až (iii)] tak záver

[viď predchádzajúci bod sub. (iv)] správneho súdu považoval za správne. K uvedenému záveru dospel
na základe nasledovných skutočností. Žalobca v časti B („Informácie o spore, ohľadom ktorého žiadate
o právnu pomoc“) sub. B.1 („Uveďte, v akej právnej veci žiadate o právnu pomoc, a opíšte v stručnosti
váš prípad“) žiadosti žalobcu uviedol, že „Dnes mi ako žalovanej 1. rade bolo doručené uznesenie
Mestského súdu Košice zo dňa 16.10.2023 so sp. zn 34C/27/2022 od vyššej súdnej úradníčky H.. G.L.

J.P. v spore o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol pre mňa právoplatne skončený už dňa
29.5.2023 doručením uznesenia Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu zo dňa 17.4.2023
so sp. zn. 5Co/66/2023. Uznesenie sa týka oslobodenia od súdnych poplatkov, ale ja som na základe
rozhodnutiaCPP-KanceláriaKošice,sp.zn.:KaKE19462/2022,ČRZ:121020/2022zodňa25.10.2022,
oslobodená od súdnych poplatkov, keďže mi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v tejto

veci až do právoplatného skončenia veci, čo nastalo dňa 29.5.2023. A po tomto dátume som žiaden
návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov nepodávala. V uznesení sa taktiež konštatuje, že som
zbavená naďalej ľudských práv, aj keď odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I ako
súdu prvej inštancie zo dňa 8.7.2022, č. k. 34C/27/2022 - 99 tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia voči mne zamietol. Vydaným uznesením mi boli porušené moje ústavné práva, keďže ma

dokonca neoprávnene lustrovali, čím mi bola spôsobená ujma. Taktiež súd prvej inštancie nerešpektuje
rozhodnutie odvolacieho súdu a naďalej o mne šíri nepravdivé informácie, čím znižuje moju ľudskú
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Z týchto dôvodov žiadam o poskytnutie právnej pomoci na podanie
sťažnosti proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej sťažnosti. Kvôli dodržaniu zásady hospodárnosti
v zmysle ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Vás žiadam o určenie advokáta

JUDr. Tomáša Taubera, Stará cesta 6, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorými už bol CPP - Kanceláriou
Košice určený v iných veciach a taktiež zastupuje v dovolacom konaní žalovanú 2. rade, preto sa už
musel oboznámiť so súvisiacimi skutočnosťami.“. Žalobca v časti C žiadosti žalobcu („Uveďte, o akú
právnu pomoc žiadate“) uviedol, že sa jedná o právnu pomoc a zastupovanie v rámci súdneho konania,
ktoré sa týka už vydaného súdneho rozhodnutia príslušného súdu - Mestský súd Košice vo veci sp.

zn. K1 - 34C/27/2022. Žalobca ďalej uviedol, že ide o odvolanie, resp. iný opravný prostriedok proti
tomuto rozhodnutiu, ktoré mu bolo doručené dňa 7. novembra 2023. V časti D žiadosti žalobcu („Hrozí
vám nebezpečenstvo zmeškania lehoty, prípadne bezprostredná ujma na vašich právach?“) žalobca
ako dôvod žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci uviedol: „hrozí nebezpečenstvo zmeškanialehoty a bezprostredná ujma na mojich právach, pretože na podanie sťažnosti proti uzneseniu je lehota
15 dní“. Ako koniec lehoty uviedol dátum 22. novembra 2023.
32. Z obsahu žiadosti žalobcu (viď citované časti v predchádzajúcom bode) vyplýva, že žalobca žiadal

žalovanéhooposkytnutieprávnejpomocivspore,ktorývymedziloznačenímsúdu(MestskýsúdKošice),
jeho rozhodnutia (sp. zn. K1-34C/27/2022) dátumu jeho doručenia žalobcovi (7. novembra 2023), pričom
požadovanú právnu pomoc vymedzil (v podstatnom) slovami: „Z týchto dôvodov žiadam o poskytnutie
právnej pomoci na podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej sťažnosti.“. Zároveň
žalobca žiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci (podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z.) z dôvodu

hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty, koniec ktorej označil dátumom 22. novembra 2023.
Žalobca v časti F žiadosti žalobcu („Doplňujúce informácie“) neuviedol žiadne skutočnosti.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel najvyšší správny súd k rovnakému záveru ako správny
súd, ktorý konštatoval (viď bod 35 a 37 napadnutého rozsudku), že (i) „Žalobkyňa uviedla, že chcela
podať ústavnú sťažnosť taktiež proti postupu Mestského súdu Košice, ktorý predchádzal vydaniu
uznesenia zo dňa 16.10.2023, pričom podľa názoru správneho súdu zo žiadosti zo dňa 07.11.2023

táto skutočnosť nevyplýva.“ a (ii) „K uvedenému správny súd uvádza, že zo žiadosti zo dňa 07.11.2023
vyplýva, že žalobkyňa žiadala priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci ako vo veci sťažnosti, tak
aj vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Žiadosť zo dňa 07.11.2023 bola
podaná pred tým ako bola žalobkyňou podaná sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Z týchto
okolností, ako aj z obsahu žiadosti zo dňa 07.11.2023 nemožno určiť žiadnu časovú prioritu procesných

krokov, ktoré mienila žalobkyňa urobiť.“. Z obsahu žiadosti žalobcu na jednej strane vyplýva, že tento
žiadal o poskytnutie právnej pomoci na podanie (i) sťažnosti proti uzneseniu zo 16. októbra 2023 a
taktiež (ii) ústavnej sťažnosti týkajúcej sa toho istého uznesenia; na druhej strane zo žiadosti žalobcu
nevyplýva, že by predmetom ústavnej sťažnosti mali byť iné skutočnosti ako tie, ktoré majú byť obsahom
sťažnosti proti uzneseniu zo 16. októbra 2023. Inými slovami, zo žiadosti žalobcu nevyplýva, že by

sa táto týkala „obsahovo“ dvoch rôznych konaní, ale len jedného. Žalobca v žiadosti nevyjadril ani
podmienenosť podania ústavnej sťažnosti neúspechom v konaní o sťažnosti proti uzneseniu zo 16.
októbra 2023 (bez ohľadu na existenciu takejto možnosti). Žalovaný preto dospel k správnemu záveru
(viď nižšie) o bezúspešnosti sporu - konania o ústavnej sťažnosti v čase, kedy uznesenie zo 16. októbra
2023 nebolo ešte právoplatné (ergo podanie ústavnej sťažnosti by bolo v danom čase predčasné).

Najvyšší správny súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj námietkou žalobcu, že „ ... pokiaľ správny súd
v tejto súvislosti vychádzal čisto iba z jazykového výkladu, tak uprednostnil prílišný formalizmus nad
materiálnou ochranou základných práv a slobôd žalobkyne, keďže žalobkyňa okrem súdom citovanej
časti v podanej žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vyslovene uviedla aj to, že
ju neoprávnene lustrovali, čím jej bola spôsobená vážna ujma.“ (str. 11 prvý odsek kasačnej sťažnosti),

ktorú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ totiž žalobca v žiadosti (§ 4 a § 10 zákona č. 327/2005
Z. z.) jasne označil rozhodnutie, proti ktorému hodlá podať opravný prostriedok (sťažnosť) a ústavnú
sťažnosť a zároveň pokiaľ tento neuviedol aspoň opisom (náznakom zámeru), že právnu pomoc žiada
aj na iné konanie, resp. spor s iným obsahovým vymedzením, nemožno od žalovaného očakávať,
že žalovaný žiadosť „obsahovo dotvorí“ a jej rámec rozšíri napríklad aj na spor - konanie o ústavnej

sťažnosti smerujúcej proti postupu mestského súdu pred vydaním uznesenia zo 16. októbra 2023. Inými
slovami, je úlohou žalobcu vymedziť obsahový rámec žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Zároveň je
nutné dodať, že nie je úlohou žalovaného posudzovať komplexnosť takejto žiadosti vo svetle očakávaní
žalobcu a už vôbec nie je úlohou žalovaného žiadosť žalobcu „interpretáciou jeho slov“ dopĺňať o ďalšie
konania.

34. Čo sa týka posúdenia samotnej bezúspešnosti sporu - konania o ústavnej sťažnosti smerujúcej proti
uzneseniu zo 16. októbra 2023 v čase, kedy toto ešte nebolo právoplatné, kasačný súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci správnym súdom, ktoré tento uviedol v bodoch 29 až 35
napadnutého rozsudku. Najvyšší správny súd považuje toto právne posúdenie preskúmavanej otázky
správnym súdom za správne a súladné so zákonom a nemá dôvod sa od neho odchýliť.

III.C(iii) Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu)

35. V neposlednom rade sa najvyšší správny súd zaoberal žalobcom tvrdeným dôvodom kasačnej

sťažnosti spočívajúcom v odklone správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
konkrétne od rozsudkov najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/24/2023 z 24. augusta 2023, sp. zn.
3Svk/56/2022 z 27. júna 2023 a sp. zn. 7Svk/2/2024 z 26. júna 2024. Najvyšší správny súd uvádza, že
dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (vymedzený porušením zákona zo stranysprávneho súdu tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) zakladajúci
jej prípustnosť, primárne slúži na zabezpečenie jednotnej interpretácie zákonov, a teda k dosiahnutiu
jednoty uplatnenia právnej úpravy v rovnakých prípadoch (pozri napr. Baricová, J., Fečík, M., Filová, A.

a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, 1618 s.). V uvedenom je vyjadrená
ochrana princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov demokratického právneho štátu
implicitne obsiahnutého v č. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Jadrom tohto princípu je odôvodnené
očakávanie subjektov práva, že „ ... príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať“ (pozri napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03,

IV. ÚS 92/09, III. ÚS 190/2016). Právna istota pri interpretácii a následnej aplikácii práva spočíva v
tom, že „ ... na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď.“ (pozri napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Takýto prístup
vedie k zabezpečeniu istoty účastníka konania, že v jeho prípade bude rozhodnuté obdobne ako v
podobnom prípade v minulosti. Účastník konania tak môže predvídať rozhodnutie vo svojej veci aj
s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutia v podobných prípadoch. Z vyššie uvedeného je zrejmé,

že pre posudzovanie prípustnosti kasačnej sťažnosti z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP
je nutné skúmať „podobnosť vecí“, konkrétne podobnosť prejednávanej veci a veci skôr rozhodnutej
(ustálenejudikovanejkasačnýmsúdom).Abymohlabyťpodobnosťskúmaná,musíbyťtátovprvomrade
artikulovaná, vymedzená, resp. opísaná. Vymedzenie „podobnosti vecí“ je, vychádzajúc z ustanovenia
§ 445 ods. 1 písm. c) SSP, povinnosťou sťažovateľa. Jeho prípadné zlyhanie v tejto oblasti (teda

absencia alebo nedostatočné vymedzenie „podobnosti vecí“) spôsobuje deficit kasačnej sťažnosti v
zmysle nenaplnenia podstatných náležitostí kasačnej sťažnosti podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP
[neuvedenie sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP] a je nutné na kasačnú sťažnosť
(v zodpovedajúcej časti) trpiacu vyššie opísaným defektom nahliadať ako na neprípustnú podľa § 439
ods. 3 písm. a) SSP. V súvislosti s vymedzením „podobnosti vecí“ poukazuje kasačný súd na výrok

H. L. A. Harta, že „ ... aj keď býva formulácia „Posudzuj podobné prípady podobne a odlišné prípady
odlišne“ ústredným prvkom predstavy spravodlivosti, je sama osebe táto formulácia nedostatočná a
dokiaľ ju nedoplníme, nemôže poskytovať žiaden určitý návod konania. Je tomu tak preto, že jednotlivci
v akejkoľvek skupine sú si v niektorých ohľadoch navzájom podobní a v iných zase odlišní a pokiaľ
nestanovíme, aké podobnosti a aké rozdiely sú relevantné, zostane veta „Posudzuj podobné prípady

podobne“ iba prázdnou formou“. (Hart, H.L.A. Pojem práva. Praha : PROSTOR, 2010, 161 s.). Z
naznačenej podstaty veci teda vyplýva potreba zaoberať sa kritériami podobnosti. Za normatívne
stanovený obsahový návod v procese identifikácie „podobnosti vecí“ je nutné vnímať ustanovenie §
440 ods. 2 prvá veta SSP, v zmysle ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.
g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a

uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podobnosť vecí, pre potreby aplikácie
ustanovenia § 440 ods. 1 písm. h) SSP, teda treba posudzovať optikou „právneho posúdenia veci“. Pre
potreby obsahového vymedzenia pojmu „právne posúdenie“ možno poukázať na jeho vcelku komplexnú
formuláciu, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky artikuloval nasledovne „ ... riešenie právnej otázky
(quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej

norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu
interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok)
prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy
na posudzovaný prípad.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2019 zo
14. marca 2019).

36. Žalobca tvrdenie o porušení zákona správnym súdom vo forme odklonu od rozsudkov najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 3Svk/24/2023 z 24. augusta 2023, sp. zn. 3Svk/56/2022 z 27. júna 2023
a sp. zn. 7Svk/2/2024 z 26. júna 2024 uzavrel konštatovaním, že „Po porovnaní vyššie uvedených
rozhodnutí kasačného súdu s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu vydaného v tomto
konaní je možné konštatovať, že správny súd pri rozhodovaní o podanej správnej žalobe žalobkyne

ústa len u judikatúru kasačného súdu najmä vo vzťahu k posúdeniu zrejmej bezúspešnosti sporu riadne
nezohľadnil ...“. Najvyšší správny súd sa však s takýmto záverom nestotožnil a námietku žalobcu
považoval za nedôvodnú práve pre nedostatok podobnosti prejednávanej veci so žalobcom označenou
„prejudikatúrou“.
37. Pre ilustráciu najvyšší správny súd nižšie cituje relevantné časti žalobcom označenej „ustálenej

rozhodovacej praxe“ kasačného súdu, z ktorej samotnej citácie vyplýva, že v predmetných veciach
kasačný súd nerozhodoval o „podobnej veci“ ako je vec prejednávaná: (i) vo veci vedenej pod sp. zn.
3Svk/24/2023 najvyšší správny súd o. i. dôvodil: „Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ je povinný
postupovať v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci a v prípade, ak na základe vykonanéhodokazovania (§ 34 Správneho poriadku) rozhodne negatívne, jeho rozhodnutie o zrejmej bezúspešnosti
sporu musí byť založené na konkrétnych dôvodoch. V danom prípade sťažovateľ tieto dôvody neskúmal,
ale obmedzil sa len na poukázanie zákonných ustanovení (napr. na § 65dc ods. 4 zákona č. 4/2021

Z. z.), čo mu správny súd dôvodne vytkol.“ (bod 33 rozsudku sp. zn. 3Svk/24/2023 z 24. augusta
2023); (ii) vo veci vedenej pod sp. zn. 3Svk/56/2022 najvyšší správny súd o. i. dôvodil: „Kasačný súd
zastáva názor, že v danej veci nie je záver o oneskorenom podaní ústavnej sťažnosti zrejmý „na prvý
pohľad“ ani zo skutkových okolností prípadu, ani zo znenia § 124 zákona o ústavnom súde. Vyžaduje
si to právne posúdenie, čo však už nie je úlohou sťažovateľa, ale prináleží len ústavnému súdu, ktorý

bude posudzovať aplikáciu § 124 zákona o ústavnom súde na žalobcov prípad.“ (bod 16 rozsudku sp.
zn. 3Svk/56/2022 z 27. júna 2023) a nakoniec (iii) vo veci vedenej pod sp. zn. 7Svk/2/2024 najvyšší
správny súd o. i. dôvodil: „Žalovaný aj správny súd správne uviedli, že podľa cit. § 421 ods. 2 CSP
nie je prípustné dovolanie okrem iného proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd rozhodol proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej [§ 357 písm. b) CSP], o aké išlo aj v tomto
prípade. Opomenul však ustanovenie § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento dovolací dôvod nahradil starší dôvod podľa § 237
písm. f) OSP. Už skoršia judikatúra najvyššieho súdu pritom za prípady odňatia možnosti konať pred
súdom podľa tohto ustanovenia považovala okrem iného aj prípady nesprávne odmietnutého podania

účastníka konania hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (porov. napr. rozsudok Sdo
3/93, judikát R 23/1994). K zhodnému záveru dospela aj súdna prax k § 420 písm. f) CSP [porov. napr.
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 34/2018, judikát R 35/2019, vydané takmer štyri roky (!)
pred napadnutým rozsudkom správneho súdu].“ (bod 8 rozsudku sp. zn. 7Svk/2/2024 z 26. júna 2024).
38.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostianajmävzhľadomnaznačnesimplexnýspôsobvyjadrenia

kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalobcom (viď vyššie) najvyšší správny súd pre
potreby posúdenia prejednávanej veci konštatuje, že vymedziť „podobnosť vecí“ bez aspoň bazálnej
artikulácie skutkovej otázky (quaestio facti), ale najmä právnej otázky (quaestio iuris), ktoré otázky
boli riešené jednak vo veci prejednávanej a jednak vo veci „referenčnej“ (judikovanej - predstavujúcej
ustálenú rozhodovaciu prax) nemožno. Inými slovami právne posúdenie veci musí byť špecifikované v

oboch prípadoch dostatočne konkrétne na to, aby mohli byť tieto prípady porovnané. K tomu však zo
strany žalobcu nedošlo, a preto kasačný súd vyhodnotil jeho námietku ako nedôvodnú.

III.D Záver

39. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa (žalobcu) je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
40. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu
nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

41. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.