Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Pavol Naď

Legislation area – Správne právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 18SKomp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116209065
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1116209065.1

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky zložený z predsedu JUDr. Pavla Naďa a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr.
Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Terézie Mecelovej,
Michala Novotného (sudca spravodajca) a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore
medzi Správnym súdom v Bratislave (sp. zn. 15 Sas 29/2023) a Mestským súdom Bratislava IV (sp.

zn. B1-20C/51/2016), vo veci žalobcu: Green Art a.s., IČO: 36 808 601, Hradská 60/A, Bratislava, proti
žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o 4.978,66 €
s prísl.

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania vo veci
1. Žalobca je právnická osoba, ktorá v rokoch 2012 až 2014 zamestnávala osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a prevádzkoval dve pracoviská s priznaným postavením chránenej dielne v Bratislave - na
Hradskej60/AaVajnorskej100.Dohodamiz30.augusta2011(č.35/§59/2011/ŠR),31.augusta2012(č.
120831110413, 39/59/2012) a 2. októbra 2013 (č. 49/§59/2013/ŠR) sa žalovaný zaviazal poskytnúť mu
príspevky na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

v znení neskorších predpisov pre chránenú dielňu na Hradskej 60/A. Okrem toho sa inými dohodami zo
7. septembra 2011 (č. 36/§59/2011/ŠR) a z 18. apríla 2013 (č. 13/01/059/16, 13/59/2013/ŠR) zaviazal
poskytnúť žalobcovi ten istý príspevok aj pre chránenú dielňu na Vajnorskej 100.
2. Žalobca bol presvedčený, že žalovaný mu vyplatil na príspevku na dielňu na Hradskej 60/A za obdobie
január, február, máj, júl a august 2012 o 318,96 € menej, než mu podľa dohôd patrilo, za obdobie
december 2012 až august 2013 o 2.836,41 € menej a za obdobie október 2013 a január až jún 2014 o

298,68 € menej. Na dielňu na Vajnorskej 100 žalovaný podľa žalobcu vyplatil za január až august 2012 o
764,67 € menej než mu patrilo podľa dohôd a za máj až október 2013 o 759,94 € menej. Preto sa žalobou
podanou ešte 26. apríla 2016 Okresnému súdu Bratislava I žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
týchto súm aj s úrokom z omeškania. Súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie a rozsudkom č. k. 20
C 51/2016-492 z 10. októbra 2018 (I.) zastavil konanie v časti 351,33 €, (II.) zaviazal žalovaného zaplatiť
456,12 € s úrokom z omeškania, (III.) zamietol žalobu vo zvyšnej časti a (IV.) rozhodol o trovách. Tento

rozsudok sa stal 3. novembra 2018 právoplatný vo výrokoch I a II, proti výroku III sa odvolal žalobca.
Žalovaný počas odvolacieho konania namietol, že vo veci je daná právomoc správnych súdov, načo
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6 Co 286/2018-674 z 30. novembra 2022 zrušil napadnutú časť
rozsudkuz10.októbra2018avecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Vodôvodnenísodkazomna
rozhodnutia kompetenčného senátu sp. zn. 1 SKomp 27/2022 a 18 SKomp 3/2022 uzavrel, že žalovaný
pri poskytovaní príspevkov konal ako orgán verejnej správy, a preto jeho postup preskúmavajú správne

súdy.
II.Kompetenčný spor
3. Okresný súd Bratislava I ďalším uznesením č. k. 20 C 51/2016-683 z 20. marca 2023 zastavil konanie
a vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave; ten však uznesením č. k. 5 Co 66/2023-756 toto uznesenie

zrušil (bez náhrady), pretože podľa neho mal súd podľa § 43 ods. 1 CSP postúpenie veci oznámiť len
prípisom. Vychádzajúc z tohto názoru tak Mestský súd Bratislava IV, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
okresného súdu, postúpil vec Správnemu súdu v Bratislave.
4. Správny súd s postúpením nesúhlasil a podľa § 18 ods. 4 SSP predložil vec kompetenčnému senátu.
Odkázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 47/2021, podľa

ktorého správne súdy nemôžu konať vo veci, ktorú nemožno podradiť pod niektorý z typov konaní podľa
§ 6 SSP. Medzi také veci však nepatrí žaloba o peňažné plnenie, akú podal žalobca.
III.
Posúdenie veci kompetenčným senátom
5. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zriadený podľa § 11 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako spor medzi

súdmi, v ktorom je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, v zmysle § 8 ods. 1 SSP.
6. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú
a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré
sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 súdy prejednávajú a rozhodujú

v civilnom mimosporovom konaní. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu

pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre (porov. napr. uznesenia sp. zn. 1 KO 10/2021 alebo 1
SKomp 31/2022) zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnoprávnej veci
v zmysle § 3 CSP je zásadne rozhodujúca príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého
vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (podobne napr.

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 KO 3/2019, uverejnené ako judikát R 32/2019). Opačný názor,
ktorý bol v uzneseniach kompetenčného senátu ojedinele vyslovený a podľa ktorého by pre posúdenie
právomoci mal byť rozhodný výlučne petit (napr. pre určovacie petity porov. uznesenia sp. zn. 1 KO
29/2017, 1 KO 48/2017, 1 KO 47/2017 a 1 KO 43/2017, resp. pre petit o zaplatenie peňažnej sumy 1
KO 12/2020), nemožno akceptovať. Robil by totiž rozhraničenie pôsobnosti civilných súdov a správnych

súdov, ale v konečnom dôsledku aj právomoci súdov a iných orgánov verejnej moci závislým od ľubovôle
žalobcu (navrhovateľa). Ten by si tak mohol voľbou vhodného žalobného petitu (napr. určovacieho
alebo o zaplatenie peňažnej sumy) „vyberať“, kto o jeho práve alebo povinnosti rozhodne. To však
odporuje zneniam § 3 a 4 CSP a § 2 a 6 SSP, ktoré túto právomoc vymedzujú na základe objektívnych
charakteristík jednotlivých právnych vzťahov.

8. Judikatúra kompetenčného senátu sa už zaoberala aj povahou právnych vzťahov, ktoré vznikajú pri
poskytovaní rôznych dotácií orgánmi verejnej správy v sociálnej oblasti. Uznesenia sp. zn. 1 SKomp
27/2022a18SKomp3/2022,naktoréodkazovalajkrajskýsúdvosvojomzrušujúcomuznesení,satýkali
právomoci ohľadom príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, ktorý sa podľa § 60
zákona č. 5/2004 Z. z. službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov vypláca priamo na základe

oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Kompetenčný senát odkázal na skoršie uznesenie sp.
zn. 1 KO 32/2018, podľa ktorého sú tieto vzťahy vzťahmi verejnoprávnymi, pretože o vyplatení dotácie
rozhoduje orgán verejnej správy na základe citovaného zákona, ktorý neustanovuje právomoc civilného
súdu na rozhodovanie o ňom. Tento názor zodpovedal aj skoršiemu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.
3 Sžo 202/2015 (judikát R 66/2016).

9. Na druhej strane, ako na to opakovane upozorňoval žalobca, v uzneseniach sp. zn. 1 KO 8/2018 a
1 KO 10/2018 sa kompetenčný senát zaoberal kvalifikáciou príspevku na úhradu nákladov chránenej
dielne poskytovaného na základe osobitne uzavretej dohody o ňom. Túto dohodu charakterizoval ako
tzv. verejnoprávnu dohodu s tým, že v prípade vymáhania nárokov z nej bude rozhodujúce, či v nej
prevládajú verejnoprávne alebo súkromnoprávne prvky, teda či záväzky bude možné vymáhať vydaním

individuálneho správneho aktu alebo prostriedkami súkromného práva. Na základe ustanovenia
príslušnej dohody, podľa ktorého sa vzťahy z nej spravujú Občianskym zákonníkom, ako aj na základe
úvahy, že úrad práce podľa zákona č. 5/2004 Z. z. nemá právo rozhodovať o porušení dohody, dospel
kompetenčný senát k záveru, že riešenie sporu z nej patrí do právomoci súdov v civilnom sporovomkonaní podľa § 3 CSP. Na toto uznesenie odkázal aj ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 153/2020,
v ktorom riešil otázku, či sa má takáto dohodu spravovať Občianskym zákonníkom alebo Obchodným
zákonníkom.

10. Z uvedenej judikatúry tak - v zhode s názorom žalobcu - vyplýva, že povaha právneho vzťahu
v súvislosti s poskytovaním dotácie orgánom verejnej správy závisí na tom, či právnym základom jej
poskytnutia je priamo zákon alebo až (súkromnoprávna) dohoda medzi orgánom a prijímateľom dotácie.
Vprerokúvanejvecisažalobcadomáhadoplateniapríspevkunačinnosťpracovnéhoasistenta,oktorom
sapodľa§59ods.6zákonač.5/2004Z.z.uzatváradohodamedzižalovaným(úradompráce,sociálnych

vecí a rodiny) a tam vymedzenými subjektami (okrem iného aj zamestnávateľom, akým bol žalobca).
Táto dohoda podľa cit. § 59 ods. 6 písm. c) a d) upravuje tak výšku príspevku a dĺžku jeho poskytovania,
ako aj spôsob jeho poskytovania. Právnym základom vyplácania tohto príspevku tak nie je jednostranný
úkon žalovaného ako orgánu verejnej správy, ale dohoda ako súkromnoprávny nástroj. Na základe
uvedených názorov judikatúry tak treba uzavrieť, že právny vzťah medzi žalobcom a úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v tejto veci je súkromnoprávnym vzťahom. Preto prejednanie sporu z tohto

vzťahu patrí do právomoci súdu v civilnom sporovom konaní v zmysle § 3 CSP.
IV.
Záver
11. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kompetenčný senát dospel k záveru, že Správny súd v
Bratislave opodstatnene vyslovil nesúhlas s tým, že mu Mestský súd Bratislava IV postúpil prerokúvanú

vec. Preto podľa § 18 ods. 4 SSP vyslovil, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správnych súdov.
12. Podľa cit. § 18 ods. 4 SSP sú súdy týmto rozhodnutím viazané, čo znamená, že sú v ďalšom konaní
o tejto veci povinné vychádzať z právneho názoru, že jej prejednanie nepatrí do právomoci správnych
súdov. Preto nemôžu svoje rozhodnutie založiť na opačnom právnom názore, teda že by táto vec do
právomoci správnych súdov patrila. Záväznosťou tohto rozhodnutia zaniká vo vzťahu k mestskému

súdu aj jeho viazanosť opačným právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave vo svojom
uznesením č. k. 6 Co 286/2018-674. Aj ten bude totiž v ďalšom konaní viazaný týmto rozhodnutím
kompetenčného senátu.
13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 (jednomyseľne)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.