Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424208641
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:1424208641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudkyňouJUDr.KatarínouMoravčíkovou,vovecižalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Juraj Tibenský, advokát, Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 -
Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúca prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO:

47 251 336, o určenie neexistencie premlčaného záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec Nitra, okres Nitra, ako
parcely CKN, a to
- parc. č. 601/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2,
- parc. č. 604/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 381 m2 a
- iná stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. CKN č. XXX/X,

nie sú zaťažené záložným právom podľa zmluvy o úvere č: 003/99/031, zapísaným podľa V 1031/99.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou na súd dňa 09.09.2024, domáhala určenia, že nehnuteľnosti,
evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec Nitra, okres Nitra, ako parcely CKN č. 601/4 zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 47 m2 a č. 604/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 381 m2 a
stavba so súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. 604/7, nie sú zaťažené záložným
právom podľa zmluvy o úvere č: 003/99/031, zapísaným podľa V 1031/99 (ďalej aj ako nehnuteľnosti).
Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvoria predmet zálohu v prospech žalovaného.
Záložné právo zapísané v časti „C“ Ťarchy na LV č. XXXX pre kat. úz. D. bolo zriadené
za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o úvere číslo 003/99/031, uzavretej dňa 19.03.1999
medzi veriteľom POĽNOBANKA a.s., so sídlom: Vajnorská 21, Bratislava IČO: 00 681 709 (ďalej aj ako

banka) a dlžníkom TIROL, s.r.o., so sídlom: Vodná 27, 949 01 Nitra, IČO: 36 526 088, na základe ktorej
bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 5 mil. Sk (ďalej aj ako úver). K zmluve o úvere bol uzatvorený
dodatok č. 1 zo dňa 14.04.1999, dodatok č. 2 zo dňa 19.05.1999 a dodatok č. 3 zo dňa
28.06.2000. Čerpanie úveru bolo vykonané postupne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.05.1999 vo
výške 2,5 mil. Sk a faktúr predložených v dňoch 31.03.1999 a 01.04.1999 vo výške 2,5 mil. Sk.
Splácanie úveru bolo zabezpečené Notárskou zápisnicou č. N 42/99, NZ 41/99, spísanou JUDr. Ivetou

Grellovou, notárkou so sídlom v Nitre, dňa 23.03.1999, úver bol ďalej zabezpečený ručením žalobkyne a
jej už zosnulého manžela (ručiteľská listina č. 003/99/031 zo dňa 19.03.1999). Dňa 02.05.2001 vyzvala
banka dlžníka, tj. spoločnosť TIROL, s.r.o., na zaplatenie dlžnej časti úveru, vrátane príslušenstva, do15.05.2001 ako aj ručiteľov, tj. žalobkyňu, na zaplatenie dlžnej časti úveru, vrátane príslušenstva, do
01.06.2001. Dňa 17.05.2001 podal právny predchodca žalovaného návrh na vykonanie exekúcie voči
dlžníkovi, tj. spoločnosti TIROL, s.r.o., na vymoženie dlžnej časti úveru s príslušenstvom na podklade

notárskej zápisnice; exekučné konanie bolo vedené JUDr. Ľubomírom Pekárom, súdnym exekútorom
so sídlom v Šali, pod sp. zn. EX 240/2001 na základe poverenia na vykonanie exekúcie – sp. zn. Er
1621/2001. Dňa 17.09.2001 bol Krajským súdom v Nitre vydaný platobný rozkaz č. k. 16Cb/92/2021-47
(ďalej aj ako platobný rozkaz), ktorým súd uložil ručiteľom (vrátene žalobkyne) zaplatiť žalovanému
dlžnú časť úveru s úrokmi z omeškania od 07.06.2001. Dňa 13.03.2002 podal právny predchodca

žalovanéhonávrhnavykonanieexekúcievočiručiteľom,tj.vrátanežalobkyne,navymoženiedlžnejčasti
úveru s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu; exekučné konanie bolo vedené JUDr.
Ľubomírom Pekárom, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 129/2002 na základe poverenia na vykonanie
exekúcie – sp. zn. Er 921/2002. Dňa 20.08.2014 Okresný súd Nitra uznesením č. k. 0Er/1621/2001,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2014, zastavil exekučné konanie vedené pod sp. zn. Er
1621/2001 (EX 240/2001) v prospech žalovaného proti dlžníkovi, tj. spoločnosti TIROL, s.r.o. a to z

dôvodu, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31K/54/2011-228 zo dňa 02.04.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.04.2012, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi – povinnému, ktorý bol
z Obchodného registra Okresného súdu Nitra vymazaný dňom 09.06.2012. Dňa 30.05.2017 bola v
celom rozsahu splatená istina pohľadávky žalovaného vo výške 100 985,31 eur (dlžná časť úveru) a
zvyšné plnenia boli podľa potvrdenia banky zúčtované na riadne úroky (1 396,29 eur) a na

úroky z omeškania (33 040,18 eur). Dňa 29.11.2021 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného
pod sp. zn. Er 921/2002 (EX 129/2002) v prospech žalovaného proti ručiteľom, vrátane žalobkyne, a
to v zmysle upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 25.10.2021 podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o
ukončení niektorých exekučných konaní, pričom opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol.
Žalobkyňa ako ručiteľka namietla a vzniesla námietku premlčania pohľadávky žalovaného

z úveru, ako pohľadávky zabezpečenej nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkyne a zároveň namietla
a vzniesla námietku premlčania záložného práva, viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalobkyne, zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného z úveru. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl., § 261 ods. 6 písm. d), § 261 ods. 1). Treťou časťou Obchodného
zákonníka (§ 261 až § 755, vrátane dielu XI o premlčaní) sa tak spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri

zabezpečení plnenia záväzku z uvedeného záväzkového vzťahu (§ 261 ods. 7 Obchodného zákonníka).
Premlčanie je v Obchodnom zákonníku (ďalej aj ako ObZ) upravené komplexne v diely XI, ktorý sa
venuje samostatne a výlučne len inštitútu premlčania, kedy jeho oddiel 3 upravuje začiatok a trvanie
premlčacej doby, oddiel 4 spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby a samostatný oddiel 5 v § 408
všeobecné obmedzenie premlčacej doby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že premlčanie pohľadávky

banky z úveru začalo plynúť, keď banka mohla po prvý raz uplatniť právo (pohľadávku z
úveru) na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Uvedené nastalo 18.05.2001, čo vyplýva z toho,
že žalovaný podľa jeho potvrdenia úroky z omeškania uplatňuje od 18.05.2001, najneskôr 07.06.2001,
čo vyplýva z toho, že Krajský súd v Nitre platobným rozkazom uložil ručiteľom zaplatiť žalovanému
dlžnú časť úveru s úrokmi z omeškania od 07.06.2001. Pokiaľ sú úroky z omeškania uplatňované a

súdom priznané už od 18.05.2001, resp. 07.06.2001, je zrejmé, že splatnosť musela nastať najneskôr
17.05.2001 (06.06.2001) a od 18.05.2001 (07.06.2001) už nastalo omeškanie. Zároveň
však platí, že pokiaľ návrh na vykonanie exekúcie (voči dlžníkovi) na vymoženie pohľadávky z úveru
bol podaný už dňa 17.05.2001, musela byť táto pohľadávka splatná už pred týmto dátumom (§ 392
ods. 1 Obchodného zákonníka: Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa

mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením /doba splatnosti/). V zmysle ust. § 408 ObZ,
bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákonníka, tj. bez ohľadu na ustanovenie ObZ o trvaní
premlčacej doby (oddiel 3), či jej spočívaní a pretrhnutí (oddiel 4) sa premlčacia doba skončí najneskôr
po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. V danom prípade sa tak
pohľadávka z úveru premlčala najneskôr 19.05.2011 (18.05.2001 + 10 rokov), resp. 08.06.2011

(07.06.2001 + 10 rokov). Námietku premlčania nebolo možné uplatniť v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred uplynutím tejto lehoty. K podaniu žaloby a ani v posledných 3 mesiacoch (§ 408 ods. 2
ObZ) neprebiehali voči dlžníkovi ani voči ručiteľke (žalobkyni) žiadne exekučné konania, ani súdne, či
rozhodcovské alebo iné obdobné konania o vymoženie pohľadávky z úveru; pôvodné exekučné konanie
voči dlžníkovi bolo zastavené 10.09.2014 a dňa 29.11.2021 bolo ukončené aj exekučné konanie voči

ručiteľom, pričom opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol. Odvtedy, tj. už skoro 3 roky (§
405ods.2ObZ/§9ods.2zák.č.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaní)neprebiehajú
voči dlžníkovi ani voči ručiteľke (žalobkyni) žiadne exekučné konania, ani súdne, či rozhodcovské alebo
iné obdobné konania o vymoženie pohľadávky z úveru. Teda žalovaný vo vymáhaní pohľadávky z úverunepokračuje a to už skoro 3 roky. Boli ukončené všetky konania o vymoženie spornej pohľadávky,
ktoré mali na následok spočívanie premlčania; zároveň platí všeobecné obmedzenie premlčacej doby.
Exekučné konanie voči ručiteľom bolo právoplatne ukončené dňa 29.11.2021 a odvtedy uplynula aj

ďalšia 1 ročná lehota v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní. K dnešnému dňu tak žalobkyni nič nebráni vo vznesení námietky premlčania pohľadávky z
úveru, vrátane jej príslušenstva, tj. nároku žalovaného na jej zaplatenie, resp. práva domáhať sa mu
uspokojenia zo zálohu a záložného práva, ktorým je zabezpečená, tj. práva žalovaného domáhať sa
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS

250/2011-30 zo dňa 08.12.2011, v obdobnej právnej veci ohľadne premlčania záložného práva, ako aj
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021 s tým,
že tento rozsudok bol podrobený aj prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky, uznesenie č. k.
IV. ÚS 427/2023-16 z 5.septembra 2023. Záložné právo sa premlčuje v trojročnej (nakoľko nie
je zákon uvedená osobitná premlčacia doba) premlčacej dobe (nie skôr ako zabezpečená pohľadávka),
ktorá začína plynúť od dňa, kedy sa mohlo prvýkrát vykonať (§ 101 OZ), tj. od momentu, kedy sa záložný

veriteľ mohol prvýkrát domáhať uspokojenia zo zálohu. Žalovaný sa mohol domáhať uspokojenia zo
zálohu (z výťažku predaja založených nehnuteľností žalobkyne) prvý raz 18.05.2001, resp. 07.06.2001,
kedy už zabezpečená pohľadávka z úveru bola splatná a žalovaný si začal uplatňovať úroky z
omeškania a vymáhať ju. V nasledovných 3 rokoch žalovaný nezačal a ani nepokračoval vo výkone
sporného záložného práva; nezačalo a ani neprebiehalo žiadne súdne ani iné konanie, ktorého obsahom

by bol výkon sporného záložného práva a ani sa v tejto lehote sporné záložné právo nevykonalo. Ani v
rámciexekučnéhokonaniavedenéhopodsp.zn. EX129/2002,nazákladenávrhunavykonanie
exekúcie voči ručiteľom, tj. vrátane žalobkyne, zo dňa 13.03.2002, neboli sporným záložným právom
zaťažené nehnuteľnosti žalobkyne zexekvované a dňa 29.11.2021 bolo predmetné exekučné konanie
ukončené. Žalovaný v exekučnom konaní nepokračoval, nakoľko nepodal opätovný návrh na vykonanie

exekúcie. Ani iným spôsobom žalovaný nezačal a nepokračoval vo výkone sporného záložného práva,
ani nezačalo a ani neprebieha žiadne súdne ani iné konanie, ktorého obsahom by bol výkon sporného
záložného práva, ani sa v ňom nepokračuje a ani sa v tejto lehote sporné záložné právo nevykonalo.
Zároveň platí, že ku dňu podania žaloby je premlčaná aj zabezpečená pohľadávka žalovaného z úveru.
Sporné záložné právo zaťažujúce nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a zabezpečujúce pohľadávku

žalovaného z úveru sa premlčalo najneskôr spolu s pohľadávkou z úveru v rámci všeobecného
obmedzenia premlčacej doby, tj. najneskôr 18.09.2011 (17.09.2001 + 10 rokov). V dôsledku toho zanikli
nároky záložného veriteľa (žalovaného) z neho vyplývajúce a je tak dôvodný výmaz sporného záložného
práva z katastra nehnuteľnosti. Napriek uvedenému žalovaný odmietol vystaviť kvitanciu na výmaz
sporného záložného práva z katastra nehnuteľností.

2. Žalovaný sa k žalobe v určenej lehote nevyjadril. Dňa 21.03.2024 doručil súdu vyjadrenie k žalobe (6
dní pred pojednávaním), ktorým namietal žalobný návrh a poprel ho v celom rozsahu, pričom podľa neho
nemá oporu v právnej úprave a ani v skutkovom stave. K premlčaniu záložného práva nedošlo, pričom
poukázal na § 387 ods. 1, 2, § 391 ods. 1, § 397 a § 402 Obchodného zákonníka ako aj na § 110

ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ). Žalovaný eviduje voči žalobkyni pohľadávku
zo zmluvy o úvere č. 003/99/031 zo dňa 13.09.1999, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalovaného – POĽNOBANKA a.s. a TIROL, s.r.o. v spojení s ručiteľskou listinou zo dňa 19.03.1999.
Predmetná pohľadávka je zabezpečená záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX,
k. ú. D., č. V 1031/99. Potom, ako nebola pohľadávky uhradená v termíne jej splatnosti, pristúpil žalovaný

k jej súdnemu vymáhaniu, a to cestou podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na Krajskom súde
v Nitre, ktorý bol vydaný dňa 17.09.2001 pod č. k. 16Cb/92/2001-47 s tým, že mu bola priznaná sumu
3 121 727,04 eur s príslušenstvom. Právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 02.11.2001, preto
odo dňa 03.11.2001 začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota súdom priznanej pohľadávky žalovaného,
ktorá bola aj zabezpečená záložným právom. Žalovaný dňa 13.03.2002 (tj. po 4 mesiacoch a 11 dňoch)

podal návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky zabezpečenej záložným právom.
Preto v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka v spojení s § 402 Obchodného zákonníka prestala 10
ročná lehota plynúť dňa 14.03.2002 a premlčania doba spočívala po celú dobu vedenia exekučného
konania EX 129/2002, EX 921/2002, ktoré bolo ukončené dňa 29.11.2021. Vzhľadom na to začala
opätovne plynúť premlčacia lehota 10 ročná dňa 30.11.2021, ktorá vzhľadom na

priznanie práve súdnym rozhodnutím neuplynie skôr ako v 6 mesiaci roku 2032 (z lehoty uplynulo 4
mesiace a 11 dní, potom bolo plynutie prerušené skrz exekúciu, kedy spočívala a opäť začala plynúť od
30.11.2021, kedy do jej uplynutia uplynie 9 rokov a 7 mesiacov). Preto je nepochybné, že pohľadávka
priznaná súdnym rozhodnutím zabezpečená záložným právom nie je v súčasnosti premlčaná. Podľarozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Cob/70/2009, záložné právo ako právo akcesorické slúži na
zabezpečenie pohľadávky, je späté s existenciou zabezpečenej pohľadávky, zaniká až zánikom takejto
pohľadávky a nie je dokonca späté ani s existenciou dlžníka. Pohľadávka nezaniká ani v prípade smrti

dlžníka alebo výmazu z obchodného registra v prípade, ak je dlžník fyzickou osobou. V tomto prípade
zabezpečená pohľadávka nezanikla, pretože žalobkyňa záväzok voči žalovanému v dohodnutom čase
a mieste nesplnila a žalovaný ako záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť pohľadávku zo zálohu. Z tohto
dôvodu nie je pohľadávka premlčaná a nie je premlčané ani záložné právo zabezpečujúce predmetnú
pohľadávku. Žalobu navrhol zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

3. V rámci pojednávania právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že
je neprípustné spájať úpravu Občianskeho a Obchodného zákonníka, pričom ten upravuje premlčanie
komplexne a aj s poukazom na vyjadrenie je zrejmé, že v tomto prípade uplynula absolútna premlčacia
lehota podľa § 408 Obchodného zákonníka, kedy sa premlčala pohľadávka vrátane jej zabezpečenia
záložným právom. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by sa mali v tomto prípade uplatniť ust.

Občianskeho zákonníka ohľadne plynutia premlčacej doby ako aj ostatných otázok, pretože samotný
Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania tj. účinky premlčania, trvanie premlčacej
doby, jej spočívanie a pretrhnutie. V tomto smere poukázal na § 408 ods.2 ObZ, ktorý rieši prípad aj
práva priznaného v súdnom konaní, tj. v spojitosti so súdnym rozhodnutím. Skutočnosť, že exekúcia
trvala 19 rokov, nemôže byť ani na ujmu žalobkyne. Poukázal na to, že žalovaný vo výkone žiadnym

spôsobom nepokračoval a nepokračuje voči žalobkyni, pričom z jeho strany nebol podaný opätovný
návrh na exekúciu, a to aj napriek tomu, že to inak zákon umožňoval. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
záložného práva, neboli speňažené v rámci exekúcie. Veriteľom bolo umožnené po uplatnení ZOUNEK
podať opätovne návrh, čo s ale v tomto prípade nestalo.

4. Zástupca žalovaného sa pridržiaval písomného podania a žalobu považoval za nedôvodnú, pretože
nedošlo k premlčaniu pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Nestotožnil sa s tvrdením
právneho zástupcu žalobkyne, že by si mylne zamieňali ustanovenia Občianskeho a Obchodného
zákonníka ohľadne premlčania. Súhlasil s tým, že ObZ je lex specialis a OZ lex generalis. Ustanovenie
§ 397 ObZ hovorí o tom, že premlčacia doba je 4-ročná, ak zákon nehovorí inak. Jediná právna úprava,

ktorá rieši premlčanie ohľadne súdnych rozhodnutí, je len v Občianskom zákonníku, preto by malo
byť použité práve toto ustanovenie. Preto sa nestotožnil s názorom protistrany ani ohľadom uplynutia
absolútnej premlčacej lehoty podľa ObZ. Z komentárov odbornej literatúry vyplýva, že toto ustanovenie
hovorí o uplynutí premlčania počas doby súdneho konania, v ktorom si žalobca ako veriteľ uplatňuje
pohľadávku na zaplatenie voči dlžníkovi. Ide o lehotu viažucu sa na konanie pred súdom, tak ako to

vyplýva s § 408 ods.2 ObZ. Mal za to, že v tomto konaní táto lehota neuplynula. Akúkoľvek analógiu
použitia tohto ustanovenia pre exekučné konanie odmietol. Žalovaný konal počas celého obdobia
dôvodne a obozretne, pričom nie je vinou žalovaného to, že exekučné konanie trvalo 19 rokov. Je
nemysliteľné, aby bolo na škodu žalovaného, ktorý nemal akým spôsobom ovplyvniť trvanie exekúcie,
že by sa pohľadávka žalovaného premlčala v rámci uplatneného § 408 ObZ. Žalovaný si neuplatnil

výkon záložného práva a nevedel sa vyjadriť k tomu, či si uplatnil voči žalobkyni od ukončenia exekúcii
nejaký nárok na zaplatenie jeho pohľadávky. Ak aj nebol podaný opätovný návrh na exekúcie, bolo to
pravdepodobne z dôvodu, že žalovaný bol zahltený množstvom ukončených exekúcií z dôvodu zmeny
právnejúpravy.Toaleneznamená,žebynemoholsvojupohľadávkuopätovnevymáhať.Akbytakurobil,
došlo by k strate poradia veriteľa v exekučnom konaní. Zopakoval, že zákony nie sú

postavené tak, že by veriteľ nemohol vymáhať pohľadávku znovu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, teda listinami, predloženými stranami
sporu, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil takýto skutkový a právny stav.

6. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. D., evidovaných na LV č.
XXXX ako parcely CKN č. 601/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2, parc. č. 604/7 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1 381 m2 a stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. 604/7.
Tituly nadobudnutia sú kúpne zmluvy V 1353/97, V1120/98, V3650/99 a rozhodnutie 7D/78/15. V časti C
ťarchy listu vlastníctva je evidované záložné právo pre Poľnobanka a. s., Bratislava podľa zmluvy o úvere

č: 003/99/031 na p. č. 601/4,604/7 spolu so stavbou na p. č. 604/7 podľa V 1031/99-480/99,
Z 1673/16-1535/16.7. Medzi právnym predchodcom žalovaného POĽNOBANKA, a. s. ako veriteľom a TIROL, s.r.o. ako
dlžníkom bola uzatvorená dňa 19.03.1999 zmluva o úvere č. 003/99/031, podľa ktorej bol bankou
poskytnutý úver vo výške 5 000 000 Sk zo zdrojov PUP na účel kúpy

nehnuteľností a prevádzkové náklady na rozbeh výroby farieb.

8. Dňa 23.03.1999 bolo u notárky JUDr. Ivety Grellovej spísané do notárskej zápisnice pod č. N 42/99,
NZ 41/99, osvedčenie o vyhlásení a dohode účastníkov o právne významných skutočnostiach, teda
poskytnutého úveru a E. B. a A. B. ako konateľov TIROL, s.r.o.

9. Žalobkyňa podpísala ručiteľskú listinu ako ručiteľka 2, ktorá sa týkala úveru veriteľa POĽNOBANKA,
a. s. a TIROL, s.r.o. ako dlžníka.

10. Podľa platobného rozkazu Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.09.2001, č. k. 16Cb 92/01-47 boli
žalobkyňa a E. B. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi - POĽNOBANKA, a. s., sumu 3 121 727,04

Sk s 19,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 042 283,53 Sk od 07.06.2001 do zaplatenia ako aj
trovy konania. V návrhu na vydanie platobného rozkazu sa uvádzalo, že bola uzatvorená zmluva o úvere
003/99/031 dňa 19.03.1999 v znení dodatku č. 1 z 14.04.1999, č. 2 z 19.05.1999 a č. 3 z 28.06.2000,
na sumu 5 000 000 Sk. Čerpanie úveru bolo postupné na základe predloženej kúpnej zmluvy zo dňa
19.05.1999 vo výške 2 500 000 Sk a predložených faktúr v dňoch 31.03.1999 a 01.04.1999 vo výške

2 500 000 Sk.

11. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20.08.2014, sp. zn. 0er/1621/2001, v exekučnej veci
oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, proti
povinnému TIROL, s.r.o., bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Oprávnenému bola

uložená povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie. Povinný bol
v priebehu exekúcie vymazaný z obchodného registra dňom 09.06.2012, pričom predtým bolo voči nemu
zastavenékonkurznékonaniesp.zn.31K/54/2011.uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa10.09.2014.

12. Podľa oznámenia JUDr. Ľubomíra Pekára ako súdneho exekútora zo dňa 02.12.2021, došlo

k ukončeniu exekučného konania v exekúcii EX 129/02, oprávnený: UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, povinní: E. B., A. B., a to dňa 29.11.2021. Zároveň
oznámil oprávnenému, že môže v lehote 30 dní od doručenia oznámenia súdnemu exekútorovi osvedčiť,
že podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Ak by súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie,
účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostali zachované.

Inak exekútor po uplynutí uvedenej doby bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu
majetku podliehajúcemu exekúcii.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.02.2018 žalobkyni uviedol, že pohľadávka banky z úverovej
zmluvy je vymáhaná v rámci exekučného konania Er 1621/2001, EX 240/2001 u JUDr. Pekára. V rámci

exekučného konania boli od exekútora banke poukázané plnenia: 08.12.2015 vo výške 51 084,20 eur,
30.05.2017 vo výške 5197,67 eur a 79 139,91 eur. Všetky plnenia boli zúčtované prioritne na istinu
pohľadávky banky (100 985,31 eur) a po splatení istiny na splatenie riadnych úrokov (1396,29 eur) a na
úroky z omeškania (33 040,18 eur). Aktuálna výška pohľadávky bola v sume 268 323,63 eur ako úroky
z omeškania vo výške 19,5 % p.a. zo sumy 100 985,31 eur od 18.05.2001 do 08.12.2015 a zo sumy

49 901,11 eur od 09.12.2015 do 30.05.2017, od ktorých bolo odpočítané plnenie 32 893,44 eur, použité
na úhradu úrokov z omeškania, trovy exekúcie 16,50 eur. Vyčíslenie nezohľadňuje trovy a odmenu
exekútora.

14. Národná banka Slovenska listom zo dňa 12.10.2023 p. B. oznámila, že podľa nej ak nenastal žiadny

zo zákonných dôvodov uvedených v § 151 ma ods. 1 OZ, pre ktoré by záložné právo zaniklo, banka
nebolapovinnápostupovaťpodľa§151mdods.2a3OZavykonaťvýmazzáložnéhoprávazosobitného
registra, tj. vystaviť kvitanciu. Súčasne nie je daný ani zmluvný dôvod na vystavenie kvitancie a výmaz
záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX. NBS odporučila vec riešiť súdnou cestou.

15. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (1). Premlčujú sa všetkymajetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (2).

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

18. Podľa § 151j Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento

zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak (1). Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná (2).

19. Podľa § 387 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom (1), premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú (2) .

20. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

21. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

22. Podľa § 408 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o
premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba
najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty

(1). Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri
mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak
sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať (2).

23. Podľa § 9 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ak oprávnený po

zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu
na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo
uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo
ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli (1). Pohľadávka vymáhaná v starej
exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok;

to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby (2).

24. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami sporu
bolo nesporné uzatvorenie zmluvy o úvere medzi POĽNOBANKA, a.s. a spoločnosťou TIROL, s.r.o.,
ručenie žalobkyne podľa ručiteľskej listiny k úveru ako aj to, že ohľadne predmetného úveru nakoniec

prebiehali dve samostatné exekučné konania, tak voči dlžníkovi úveru podľa notárskej zápisnice
(Okresný súd Nitra, sp. zn. 0er/1621/2001, EX240/2001) ako aj voči žalobkyni ako jednej z povinných
(EÚJUDr.ĽubomírPekár,sp.zn.EX/129/2002,Er921/2002).Obeexekúcieboliukončené,vočidlžníkovi
bola exekúcia vyhlásená na neprípustnú a zastavená (zánik právnickej osoby) a voči žalobkyni dňa
29.11.2021 (zmena zákonnej úpravy). Žalovaný mal vedomosť o zostávajúcej výške svojej pohľadávky

dňa 30.05.2017, kedy boli od súdneho exekútora uhradené plnenia, z ktorých si banka ako oprávnený
zúčtovala platby prioritne na istinu a riadne úroky. Podľa žalovaného zostali neuhradené úroky
z omeškania vo výške 268 323,63 eur.25. Súd sa musel vyporiadať s tým, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
ako aj s tým, či sú tvrdenia žalobkyne o premlčaní záložného práva dôvodné.

26. Pri posúdení naliehavého právneho záujmu mal súd za to, že je daný. V tomto smere súd
poukazuje na súdnu prax, podľa ktorej určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovanej, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného
práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu,
pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená

zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného
práva, súd uprednostňuje dispozičné právo záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž
záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku
premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou
ťarchou. Súdy dospeli k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba
v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného práva

bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako vlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom
rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1
v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorá ako bdelý vlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného
práva voči záložnému veriteľovi a zároveň splnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym
rozhodnutím (R 70/2023). Žalobkyňa ako záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v

sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa
premlčania záložcom. Je prijateľná interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz
záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej
naturálnej podobe de iure trvá.

27. K premlčaniu záložného práva súd uvádza, že záložné právo, tak ako každé majetkové právo (okrem
vlastníckeho práva), podlieha premlčaniu. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo
vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2
posledná veta Občianskeho zákonníka). Ak je záložné právo premlčané (čo znamená, že je premlčaná

aj zabezpečená pohľadávka), môže sa záložca dovolať premlčania (vzniesť námietku premlčania) a
odvrátiť tým výkon záložného práva. Námietku premlčania môže záložca relevantne vzniesť nielen v
prípade,akzáložnýveriteľvočinemuvediesúdnealeboexekučnékonanie(čobyvyplývalozjazykového
znenia ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie prihliada na
námietku súd), ale aj v prípade extrajudiciálneho výkonu záložného práva. Ak sa záložca premlčania

záložného práva dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej dražby alebo od iného výkonu
záložného práva. Trojročná premlčacia doba sa uplatní aj v prípade, že záložné právo zabezpečuje
pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu.

28. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj

v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Rozumie sa tým situácia, kedy je premlčaná
pohľadávka,avšakzáložnéprávopremlčanénieje.Vtakomprípadenemánámietkapremlčaniavplyvna
výkon záložného práva. Premlčané záložné právo síce z právnej stránky existuje, po vznesení námietky
premlčania už však nemá žiadny praktický význam.

29. Ć sa týka dĺžky premlčacej doby pohľadávky, tak súd uvádza, že v tomto prípade išlo o pohľadávku
z úverového vzťahu medzi bankou ako veriteľom a právnickou osobou (obchodnou spoločnosťou)
ako dlžníkom. V tomto smere preto súd postupoval pri posúdení veci podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, ktorý rieši prípad všeobecného obmedzenia premlčacej doby na desať rokov a označuje sa
aj ako absolútna premlčacia doba. Obchodný zákonník prináša výrazne odlišnú úpravu od Občianskeho

zákonníka (§ 408).

30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný (resp. jeho právny predchodca) mal
voči žalobkyni právoplatne priznanú pohľadávku podľa platobného rozkazu Krajského súdu v Nitre zo
dňa 17.09.2001, č. k. 16Cb 92/01-47, podľa ktorého išlo o sumu 3 121 727,04 Sk spolu s úrokom

z omeškania vo výške 19,5% ročne zo sumy 3 042 283,53 Sk od 07.06.2001 (právoplatný dňa
02.11.2001). Z tohto rozhodnutia súdu je zrejmé, že omeškanie žalobkyne nastalo odo dňa 07.06.2001.
Práve na základe tohto rozhodnutia súdu bolo vedené aj exekučné konanie v prospech žalovaného
ako oprávneného. Zároveň bolo zistené, že žalovaný ako banka si voči dlžníkovi (TIROL, s.r.o.) uplatnilúrok z omeškania odo dňa 18.05.2001, čo vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 15.02.2018, súčasťou
ktorého je presné vyčíslenie zostávajúcej dlžnej sumy ku dňu 30.05.2017. Práve tento deň je dňom, kedy
žalovanému musela byť známa konečná dlžná suma z úveru, predstavujúca príslušenstvo pohľadávky

(úrok z omeškania), ktorý bol poskytnutý pod č. 003/99/031, keďže v celosti bola uhradená istina úveru
ako aj zmluvné úroky.

31. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný nezačal od zriadenia záložného práva nikdy s výkonom
záložného práva; svojho nároku, tj. zaplatenia nesplateného úveru, sa domáhal voči ručiteľom výlučne

v rámci súdneho konania a následne na podklade judikovanej pohľadávky formou jej vymáhania
v exekučnom konaní. Taktiež žalovaný ani po skončení exekučného konania voči žalobkyni nepodal
opätovný návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, i keď mu to právne predpisy
umožňovali. Zostal v tomto smere pasívny a konštatovanie zástupcu žalovaného, že to bolo asi z dôvodu
zahltenia množstvom ukončených exekúcií, neobstojí a toto tvrdenie nemôže byť ani na ujmu žalobkyne.

32. S poukazom na to súd dospel k záveru, že v tomto prípade námietka premlčania záložného práva
bola vznesená a uplatnená dôvodne. Premlčanie záložného práva nezačína podľa názoru súdu plynúť
od zosplatnenia úveru, ale začiatok premlčania výkonu záložného práva sa posudzuje od momentu,
kedy zabezpečovaná pohľadávka, alebo jej časť (tá ktorá splátka), nebola riadne a včas splnená. Keďže
splnenie zabezpečeného dlhu bolo dohodnuté v splátkach, premlčanie záložného práva sa posudzuje

ako premlčanie zabezpečenej pohľadávky, od zročnosti najstaršej splatnej splátky úveru (napr. rozh.
KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoCsp/2/2022). Na základe toho má súd zato, že začiatok premlčacej
doby sa viaže na deň 18.05.2001, označený žalovaným ako prvý deň omeškania s hradením dlžnej
sumy úveru a koniec uplynul dňa 18.05.2011 v zmysle § 408 Obchodného zákonníka. Podľa toho odo
dňa 19.05.2011 možno považovať záložné právo žalovaného za premlčané; preto ak bola žalobkyňou

vznesená námietka premlčania, súd na ňu prihliadol. Ak by súd vzal do úvahy prípadne
plynutie premlčacej doby podľa rozhodnutia súdu voči žalobkyni ako ručiteľke (platobný rozkaz), tak
aj tu uplynula premlčacia doba, pretože od prvého dňa omeškania, uvádzaného žalovaným ako deň
07.06.2001, nastalo premlčanie dňom 08.06.2011. K uvedenému záveru súd poukazuje na zaužívanú
súdnu prax, napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 250/2011, podľa ktorého

pri ústavne konformnom výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú
v ich vzájomnej spojitosti, je potrebné vychádzať aj z previazanosti ustanovenia § 408 (primárne)
ods. 2 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom neostáva nič iné,
než dospieť takto k záveru, podľa ktorého k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky
nedochádza v obchodnoprávnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoc sa už pre ňu

vedie exekúcia, v dôsledku čoho ani podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedôjde k predĺženiu
(samostatnej)premlčacejdobyzáložnéhopráva,keďžejeužzabezpečenápohľadávkapremlčanásama
osebe. O premlčaní záložného práva v dôsledku uplynutia absolútnej premlčacej doby
zabezpečenej pohľadávky bolo rozhodnuté aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 652/2023 zo dňa 22.08.2024, ktorý analogicky možno aplikovať na tento spor. V náleze sa

uvádza, že záver všeobecného súdu, že prihlásením obchodnoprávnej pohľadávky do konkurzu dlžníka
jej premlčacia doba podľa § 402 Obchodného zákonníka neprestane plynúť, a tak sa na jej plynutie
nepoužije § 408 Obchodného zákonníka o absolútnej premlčacej dobe, je zjavný právny
omyl, ktorý zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Tiež je
mylný záver, že prihlásenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom k zálohu záložcu odlišného

od dlžníka do konkurzu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní na majetok dlžníka pred uplynutím
premlčacej doby spôsobuje nemožnosť premlčania výkonu záložného práva. Prihlásením pohľadávky
zabezpečenej záložným právom do konkurzu dlžníka prestane plynúť jej všeobecná premlčacia doba.
To nie je prekážkou uplynutia jej absolútnej premlčacej doby podľa § 408 Obchodného zákonníka, ktorá
uplynie bez ohľadu na spočívanie všeobecnej premlčacej doby. Rovnako to nebráni tomu, aby sa po

uplynutí absolútnej premlčacej doby nemohol záložca odlišný od dlžníka úspešne dovolať premlčania
výkonu záložného práva, ak počas plynutia absolútnej premlčacej doby pohľadávky záložný veriteľ
nezačal s výkonom záložného práva.

33. Preto, ak obe premlčacie doby uplynuli a záložný veriteľ v 10-ročnej premlčacej dobe nezačal

s výkonom záložného práva, tak stráca možnosť domáhať sa proti vôli záložcu uspokojenia zo
zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Zo znenia § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka
je zrejmé, že plynutie absolútnej premlčacej doby sa nikdy nepretrhne ani nespočíva. To vyplýva
zo zákonného zákazu vzniesť v takomto konaní námietku premlčania. V opačnom prípade by boltento zákaz bez významu, ak by počas konania absolútna premlčacia doba nemohla uplynúť.
Z uvedeného vyplýva, že ak uplynula absolútna premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, zároveň
uplynula aj premlčacia doba záložného práva, čím vzniklo žalobkyni ako záložcovi domáhať sa

premlčania záložného práva. Súd poukazuje na to, že žalovanému ako veriteľovi nič nebránilo
pristúpiť k výkonu záložného práva bezodkladne po splatnosti pohľadávky a ani po začatí exekúcie
voči dlžníkovi podľa notárskej zápisnice ako aj právoplatnom rozhodnutí súdu voči žalobkyni ako
ručiteľke. Práve naopak, premlčacia doba záložného práva sa žalovanému fakticky predĺžila až do
uplynutia absolútnej premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky na 10 rokov. K predĺženiu premlčacej

doby zabezpečenej pohľadávky v obchodnoprávnych vzťahoch nedochádza nad rámec jej absolútneho
obmedzenia, hoci sa už pre ňu vedie exekúcia, v dôsledku čoho nedôjde ani k predĺženiu (samostatnej)
premlčacej doby záložného práva, keďže zabezpečená pohľadávka je už premlčaná (uzn. NS SR sp.
zn. 2MCdo 11/2010).

34. Okrem toho súd uvádza, že žalovaný od 31.05.2017 mal z úverovej zmluvy pohľadávku,

predstavujúcu iba úroky z omeškania. Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako
hlavný záväzok. Ak sa premlčí hlavný záväzok, dochádza k premlčaniu aj vedľajšieho záväzku. Pri
inom výklade by bol dlžník, aby sa zbavil povinnosti platiť úrok z omeškania, nútený zaplatiť premlčaný
nárok, keďže premlčania neznamená zánik pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká ale
nový záväzkový právny vzťah, dochádza len k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka, kedy

okrem povinnosti splniť hlavný záväzok je povinný splniť aj vedľajší záväzok (rozs. NS SR, sp. zn.
1Cdo/157/2009).

35. Napriek tomu, že voči žalobkyni bola vedená exekúcia na vymoženie sumy, priznanej právoplatným
súdnym rozhodnutím, túto treba posudzovať osobitne od nároku žalovaného domáhať sa výkonu

záložného práva, viaznuceho na nehnuteľnostiach žalobkyne ako záložcu. Je pravdou, že k ukončeniu
exekučného konania voči žalobkyni došlo k dôvodu zmeny právnej úpravy, ale na druhej strane je
pravdou i to, že žalovaný nevyužil možnosť prípadného podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie, čo ale podľa názoru súdu opäť nemožno spájať s nárokmi žalovaného ako záložného veriteľa
voči záložcovi.

36. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že uplynutím premlčacej doby záložného práva vznesenie
námietky premlčania žalobkyne ako záložcu bolo opodstatnené; preto súd žalobe vyhovel a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.

37. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal voči
žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov
konania žalobkyni nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .