Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220200555
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1220200555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky (matky maloletého): A.
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., právne zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Zámocká 18, Bratislava, proti manželovi (otcovi maloletého): A. F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ingrida

Linkešová, s.r.o., so sídlom Kovačická 4, Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: F. B., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní
matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 13. decembra 2023 č.k. 59P/9/2020-646, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. a závislom výroku X. p o t
v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo rodičov maloletého,
výrokom II zveril maloletého F. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. oprávnil
oboch rodiov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, výrokom IV. uložil otcovi povinnosť
platiť výživné na maloletého F. v sume 650 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, výrokom V. oprávnil otca

stretávať sa s maloletým F. s výnimkou osobitnej úpravy počas letných školských prázdnin každý párny
kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň
od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletého dieťaťa bude
školské zariadenie, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a v prípade, ak sa maloletý v školskom zariadení
nebude nachádzať, bude miestom prevzatia miesto bydliska matky. Miestom odovzdania maloletého
po ukončení styku otca s maloletým bude miesto bydliska otca. Výrokom VI. súd rozhodol, že počas
letných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým F. od 01.07. od 10,00 hod. do

14.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 14.08. do 19,00 hod. s tým, že miestom odovzdania
a prevzatia maloletého bude miesto bydliska matky, výrokom VII. vo zvyšku súd návrh matky zamietol,
výrokom VIII. súd vo zvyšku návrh otca zamietol, výrokom IX. zrušil neodkladné opatrenie tunajšieho
súdu, č.k. 59P/17/2020-30 zo dňa 02.04.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k.
11CoP/217/2020-66 zo dňa 30.07.2020 a výrokom X. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení článku 5, § 1, § 18, § 22, § 23, § 24,
§ 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine, podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku a čl. 3 a 18Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že z dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov je
dlhodobo nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto

súd manželstvo rozviedol, pričom ako príčinu jeho rozvratu zistil povahové a názorové rozdielnosti
manželov, ktoré viedli k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu. Pri úprave výkonu rodičovkých
práv a povinností k maloletému synovi F. na čas po rozvode súd prihliadal predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa. Matka žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, otec sa najprv
domáhal striedavej osobnej starostlivosti, na poslednom pojednávaní však svoj postoj korigoval a

súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. V konaní nebolo sporné, že maloletý sa
nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky
pre jeho zdravý fyzický a psychický vývin a prihliadajúc na citové väzby maloletého a ako i s ohľadom
na názor maloletého dieťaťa aj kolízneho opatrovníka i závery znaleckého posudku Mgr. Balka č. 9/2023
súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Konštatoval, že obaja rodičia sú spôsobilí vykonávať
adekvátnu osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, majú na to vytvorené vhodné podmienky, avšak za

súčasnej situácie je zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky v najlepšom záujme dieťaťa,
ktoré je v domácnosti matky zvyknuté, uvedené prostredie predstavuje pre neho stabilitu a istotu, na
matku je maloletý citovo naviazaný a v domácnosti matky bude zabezpečená i kontinuálnosť prostredia,
v ktorom maloletý aktuálne žije a vyrastá. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa súd
rozhodol v súlade s návrhom účastníkov tak, že tieto práva budú mať obaja rodičia.

3. V otázke výživného na maloleté dieťa súd po vykonanom dokazovaní vyhovel poslednému návrhu
matky a určil výživné v sume 650 eur mesačne, vychádzajúc zo zistených odôvodnených potrieb
maloletého, možností a schopností rodičov, životnej úrovne rodičov, ich podielu na osobnej starostlivosti
o dieťa ako aj zohľadnením ostatných okolností prípadu.

4. V ďalšom súd zvažoval vhodnú úpravu stretávania otca s maloletým. Súd bral do úvahy model
stretávania, ktorý bol upravený neodkladným opatrením Krajského súdu v Bratislave (uznesenie č. k.
11CoP/217/2020-66 zo dňa 30.07.2020), v zmysle ktorého otec je oprávnený na čas do právoplatnosti
rozhodnutia o zverení maloletého a úprave styku s maloletým na čas po rozvode v predmetnom

konaní, stretávať sa s maloletým F., s výnimkou osobitnej úpravy počas letných školských prázdnin,
každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., a každý nepárny kalendárny
týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že otec si maloletého preberie v školskom
zariadení, ktoré maloletý navštevuje po ukončení vyučovania a najneskôr o 15.00 hod. a matke ho
odovzdá v mieste jej bydliska. Pokiaľ deň upraveného styku pripadne na deň pracovného pokoja, alebo

sa maloletý z dôvodu školských prázdnin, alebo iných dôvodov nebude zúčastňovať vyučovania, je
miestom prevzatia a odovzdania maloletého miesto bydliska matky. Počas letných školských prázdnin
je otec oprávnený stretávať sa s maloletým F. B., nar. XX.XX.XXXX od 01.07. od 10.00 hod. do
14.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod. tak, že miestom prevzatia
a odovzdania maloletého za účelom realizácie styku bude miesto bydlisko matky. Matka je povinná

maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase a na určenom mieste odovzdať.
Súd považoval za vhodné upraviť styk otca s maloletým tak, ako je už sčasti zaužívaný v zmysle
uvedeného neodkladného opatrenia s miernou zmenou, t. j. každý párny kalendárny týždeň v utorok
a štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a pokiaľ ide o nepárny týždeň, súd uznal argument otca, že nie
je vhodné časté striedanie maloletého počas uvedeného týždňa, preto v tomto týždni bude stretávanie

prebiehať súvisle 4 dni a to od štvrtku od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod (t. j. o 1 deň viac ako
bolo upravené neodkladným opatrením). Uvedenou úpravou bude dieťa menej času tráviť presunmi
medzi rodičmi, a najmä táto úprava kladie menšiu záťaž na dieťa, takže súd v tejto časti vyhovel
návrhu otca. Hoci bolo v konaní preukázané, že maloletý je silne emočne naviazaný na matku, súd
nezistil žiadny relevantný dôvod na obmedzenie styku otca s dieťaťom, pričom samotný tento fakt

nemôže otca znevýhodňovať v jeho rodičovskej starostlivosti a jeho vplyve na výchovu. Argument matky,
že prespávanie maloletého v domácnosti otca je nutné vzhľadom na negatívne prežívanie dieťaťa
eliminovať, súd nemohol zohľadniť, pretože maloletý si už na prespávanie u otca privyká a dôvody
úpravy bez prespatia uvádzané matkou ako i samotným maloletým nemajú žiaden pochopiteľný a
akceptovateľný základ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý dlhodobo trpí separačnou

úzkosťou ak sa nachádza mimo bydliska matky, a táto úzkosť teda nie je viazaná iba na domácnosť
otca. Ak by mal maloletý vždy na noc znova odchádzať k matke a ráno znova prichádzať k otcovi,
mal by otec zredukovaný čas trávený so svojim synom a tento kontakt by bol ovplyvnený opakovanou
aklimatizáciou v domácnosti otca. Maloletý aj vzhľadom na svoj vek je dostatočne zrelý, aby zvládol tripo sebe idúce noci mimo bydliska rezidenčného rodiča a mal aj on možnosť posilniť a upevniť si vzťah
so svojim otcom a bola mu tak daná možnosť prežiť aj s druhým rodičom dlhší ucelený časový úsek.
Takéto rozšírenie styku otca (oproti neodkladnej úprave) s maloletým teda považuje súd za adekvátne

veku dieťaťa a jeho osobnostným črtám ako aj vzhľadom na to, že je nutné rozvíjať a prehlbovať vzťah
dieťaťakotcovi,ktorýznalectohočasuoznačilakoambivalentný. Samotnýznaleckonštatoval, žeobaja
rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečenie výchovy dieťaťa, avšak
obaja majú oslabenú schopnosť akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča ako aj ochotu rešpektovať
jehovýchovnýštýl.Umaloletéhoboloprítomnésenzitívnejšieprežívaniekomplikovanejrodinnejsituácie

v rámci procesu jeho adaptácie na zmenenú rodinnú situáciu po rozpade primárnej rodiny, najmä pokiaľ
ide o referovaný prežívaný subjektívny diskomfort pri prenocovaní v domácnosti otca, s nadštandardnou
emočnou naviazanosťou vo vzťahu s matkou a súčasne s deficitnejším citovým a emočným putom
vo vzťahu s otcom. V rámci výchovného pôsobenia je maloletý F. výraznejšie výchovne ovplyvňovaný
matkou v porovnaní s otcom, čo je dané jednak tým, že matka je rezidenčný rodič, ako aj tým, že maloletý
F. prijíma jej výchovný vplyv. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo manipulatívne stratégie matky

tak, ako prezentoval otec, čo však nevylučuje prenášanie negatívnych postojov a emócií matky, ale i
otca, vo vzťahu k druhému rodičovi. Vzhľadom na fakt, že maloletý F. je identifikovaný s matkou, ktorej
rezidenčnú starostlivosť konzistentne preferuje, znalec odporúčal pokračovanie aktuálne realizovaného
modelu rodičovskej starostlivosti, pričom v súčasnosti je prioritne potrebné stabilizovať rodinnú situáciu,
neodporúčal však ani zúženie rozsahu stretávania tak, ako to komunikuje maloletý F., ktorý by radšej

u otca cez víkend neprespával.

5. V súvislosti s úpravou styku súd ďalej konštatoval, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne
svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom, v konečnom dôsledku však
posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého

dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno
totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky
zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho
rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02). Maloletý

F. sa v rámci výsluchu na súde vyjadril, že k otcovi by chcel chodiť bez prespatia (uviedol, že " tam
má cez noc taký divný pocit, nedá sa to opísať") a radšej by to mal cez víkend tak, že večer by
odišiel a ráno prišiel. Názoru maloletého bola venovaná náležitá pozornosť, avšak vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti v prejednávanej veci, nebolo možné jeho prianiu vyhovieť. Maloletý nevedel
definovať, prečo je prespávanie u otca problémom, deklaroval subjektívny diskomfort, viazanosť na

matku, čo však súd nepovažoval za dôvody, ktoré by mali takú relevanciu, ktorá by odôvodňovala
redukciu styku otca a syna bez prespatia. Súd poukázal na rovnocenné postavenie oboch rodičov, aj
otec má svoje predstavy o starostlivosti o dieťa, ktoré sa nie vždy musia zhodovať s predstavami dieťaťa,
prípadne matky. Maloletý má u svojho otca vytvorené vhodné podmienky, otec vie synovi zabezpečiť
zdravý fyzický a psychický vývin, pričom sám má záujem aktívne sa na výchove dieťaťa podieľať.

Taktiež vek dieťaťa (12 a pol roka) je dostatočný na to, aby prespatie v inej domácnosti zvládol, pričom
súd apeloval na otca, aby v zvládaní tejto situácie bol nápomocný, náležite chápal výhrady dieťaťa a
zohľadňoval jeho túžby, čím by sa eliminoval strach a nepohoda počas zaspávania ako i celej noci.
Súd mal za to, že predmetnou úpravou bude otcovi umožnené plnohodnotne stráviť so svojim synom
čas a pripomenul potrebu, aby sa vzťah medzi otcom a synom upevňoval a rozvíjal, ako aj potrebu

spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom
napomáhať zdravému vývoju dieťaťa, najmä ak ide o chlapca. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je
najmä z hľadiska jeho budúceho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa
prínosný tak po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený

pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať
aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo
všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Súd považoval za opodstatnené presne
upraviť styk otca s maloletým dieťaťom aj počas letných prázdnin, poukazujúc na narušenú komunikáciu
medzi rodičmi a ich neschopnosť dohodnúť sa. Súd upravil styk počas uvedeného obdobia tak, aby bolo

otcovi umožnené tráviť s dieťaťom 14 po sebe nasledujúcich dní v každom letnom mesiaci. Maloletý je
vo veku, kedy bez problémov zvládne aj súvislý dlhší časový úsek bez prítomnosti matky, pričom otcovi
bude umožnené so synom napr. tráviť dovolenku resp. tráviť zmysluplný čas, na ktorý počas bežného
roka nie je priestor. Letné prázdniny súd upravil približne v rovnakom rozsahu pre oboch rodičov, keďnevidel žiaden dôvod, pre ktorý by v uvedenom čase mal byť jednému z rodičov poskytnutý výrazne
dlhší časový priestor ako druhému z rodičov. Ako miesto odovzdania a prevzatia maloletého upravil
miesto bydliska matky, a to najmä z dôvodu zjednodušenia a prehľadnosti v tomto období ako i s

ohľadom na to, že ide o krátke časové obdobie. V snahe eliminovať situácie potencionálne spôsobilé
vyvolať v rodine stres a napätie, upravil súd ako miesto prevzatia maloletého počas bežného roka
školské zariadenie, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a až v prípade, ak sa maloletý v školskom
zariadení nebude nachádzať, bude miestom prevzatia bydlisko matky. Miestom odovzdania maloletého
po ukončení styku otca s maloletým bude miesto bydliska otca, čím sa bude i samotná matka podieľať

na odovzdávaní a preberaní dieťaťa, pretože nielen otec by mal mať povinnosť dostaviť sa pre dieťa a
zároveň ho aj odovzdať v mieste bydliska matky.

6. Súd napokon zrušil neodkladné opatrenie tunajšieho súdu v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave, ktorým boli dočasne upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému F. a o trovách
konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku a to jeho výroku V., ktorým súd upravil bežný styk otca s maloletým,
podala v zákonnej lehote odvolanie matka, považujúc rozsudok za nesprávny, nezákonný, arbitrárny,
vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia a rozporný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa
a zisteným skutočným stavom. Nesúhlasí s rozšírením styku otca s maloletým oproti doterajšej

neodkladnej úprave o prespávanie každý nepárny týždeň od štvrtka do nedele, s argumentáciou súdu
v tejto otázke sa nestotožňuje. Pri takomto rozhodovaní o styku súd nezohľadnil závery znaleckého
dokazovania, názor dieťaťa, vyjadrenia kolízneho opatrovníka a skutočnosti uvádzané matkou (a ňou
predložené dôkazy), a s týmto sa ani nevysporiadal. Súd pristúpil k rozšíreniu styku napriek tomu,
že maloletý F. má problém aj s aktuálne upraveným stykom a aj napriek tomu, že znalec skonštatoval

potrebu stabilizovať rodinnú situáciu. Matka nesúhlasí s tvrdením súdu, že bolo preukázané, že maloletý
trpí dlhodobo separačnou úzkosťou ak sa nachádza mimo bydliska a táto úzkosť nie je viazaná na
domácnosť otca. Maloletý nemá problém s prespávaním mimo bydliska, problém má s prespávaním
výlučne u otca a to z dôvodu ich narušeného vzťahu a neschopnosti otca počúvať a prispôsobiť
sa potrebám maloletého. Súd absolútne neprihliadal na prežívanie maloletého, ktoré deklarovala

nielen matka, ale aj samotný maloletý. Pri prespávaní u otca má maloletý problémy, je pravidelne
nevyspatý, vyčerpaný, čo má vplyv aj na jeho zdravotný stav, školské povinnosti a športový výkon.
Nedokáže sa u otca uvoľniť, je neustále v stresovom vypätí. Napriek tomu súd namiesto toho, aby
zastabilizoval situáciu, ako odporúčal znalec, kolízny opatrovník aj Krajský súd v Bratislave, styk
otca s maloletým ešte rozšíril, čím išiel proti najlepšiemu záujmu dieťaťa. Matka je toho názoru, že

každé dieťa sa vyvíja inak, má iné skúsenosti s rodičmi a nie je možné len tak konštatovať, že je na
prespávanie dostatočne pripravený vzhľadom na jeho vek. Súd žiadnym spôsobom nezohľadnil závery
znaleckého posudku, ktorý jasne popisoval vzťah otca a syna a jeho príčiny, ale ani neuviedol, z akého
dôvodu tieto skutočnosti nepovažoval za relevantné. Takže sa so závermi znaleckého posudku náležite
nevysporiadal.Matkapoukazujenastranu36posudku,kdeznalecpoukázalnasenzitívnejšieprežívanie

rodinnej situácie v rámci procesu adaptácie maloletého na zmenenú rodinnú situácie po rozpade rodiny,
najmä pokiaľ ide o naznačený prežívaný subjektívny diskomfort pri prenocovaní v domácnosti otca,
ktorý asociuje nadštandardnou emočnou naviazanosťou s matkou a súčasne nedostatočnou citovou
a emočnou naviazanosťou na otca. Znalec zistil, že pri interakcii maloletého s otcom prevažovali
konfliktogénne komunikačné stratégie s nedostatkom vzájomnej empatie a porozumenia. Maloletý

znalcovi tiež opisoval negatívne aspekty starostlivosti otca. Maloletý tiež verbalizoval rezervovaný
až odmietavý postoj k rozšíreniu styku a naopak, práve túžil po zúžení styku s otcom cez víkend.
Zároveň znalecké dokazovanie nepreukázalo manipulovanie maloletého matkou. Uvedené znamená,
že maloletého negatívny postoj k prespávaniu u otca je spôsobený nevhodným, neempatickým
a nátlakovým správaním zo strany otca, čo si otec neuvedomuje a čo maloletému spôsobuje psychické

vypätie, pre ktoré u otca nevie ani zaspať. Znalec v posudku č. 9/2023 jednoznačne uzavrel, že
v súčasnosti je prioritou zastabilizovať rodinnú situáciu a preto neodporúčal styk s maloletým ani zužovať
ani rozširovať a odporučil pokračovanie aktuálne realizovaného modelu rodičovskej starostlivosti. Tento
názor zastával aj kolízny opatrovník, ktorý vyslovil na pojednávaní dňa 09.10.2023, a ktorý navrhoval
upraviť styk otca s maloletým každý párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 19,00

hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Na uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie absolútne neprihliadol.8. Matka tiež nesúhlasí s tým, aby miesto odovzdávania maloletého po ukončení styku bolo bydlisko
otca, keďže sa opakovane stáva, že maloletý otca požiada, aby ho odviezol k matke skôr, čo otec
akceptuje, ak mu to vyhovuje. Vzhľadom na narušenú komunikáciu s otcom však matka je presvedčená,

že ak by jej syn napísal aby po neho prišla skôr a matka by tak urobila, bolo by to len zdrojom ďalších
konfliktov a negatívnych vyjadrení otca na jej adresu. Matka tiež poukazuje na zaužívanú súdnu prax,
v zmysle ktorej sa vo väčšine prípadov preberanie a odovzdávanie dieťaťa realizuje v mieste bydliska
rezidenčného rodiča, resp. v školskom zariadení. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd
napadnutý výrok V. zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým F. každý kalendárny týždeň

v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 17,00 hod. do nedele
do 18,00 hod. tak, že otec si maloletého preberie v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje po
ukončení vyučovania a najneskôr o 15,00 hod. a v prípade, ak sa maloletý v školskom zariadení nebude
nachádzať, bude miestom prevzatia a odovzdania miesto bydliska matky.

9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne

a dostatočne odôvodnené. Súd sa podľa neho riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a argumentami
matky, rozhodnutie je preskúmateľné, majúce oporu v zákone a reflektuje najlepší záujem maloletého,
kladie na dieťa menšiu záťaž z presúvania medzi rodičmi. Zároveň tým, že miestom odovzdania
maloletého určil súd miesto bydliska otca, zapojil i matku do podieľania sa na odovzdávaní a preberaní
dieťaťa. Vyhovenie návrhu matky v otázke preberania a odovzdávania dieťaťa by vzhľadom na

okolnosti daného prípadu znamenalo nerovnováhu v rodičovských právach a povinnostiach, ktorá by
mohla mať za následok vznik ďalších situácií vyvolávajúcich v rodine stres a napätie, ktoré nie sú
v súlade s najlepším záujmom maloletého. Je zrejmé, že matka nepochopila potrebu spoločnej výchovy
maloletého oboma rodičmi. Od počiatku rozpadu vzťahu s otcom je egoistická a domnieva sa, že keď
je ona rezidenčným rodičom, otec stráca akékoľvek právo byť prítomný pri výchove maloletého syna.

Takéto nadstavenie matky vyplýva z jej postoja pred súdom, ako aj z videa, ktoré je súčasťou tohto
vyjadrenia otca, z ktorého je zrejmé, že pre matku nie je záujem maloletého prvoradý, ale prvoradé je
„vyhrať“ súd. Na predmetnom videu sa otec snaží s matkou dohodnúť na dvoch dňoch, ktoré by chcel
stráviť so synom, čo matka bezdôvodne rezolútne odmieta. V rámci konfrontácie s otcom za prítomnosti
maloletého nazýva starých rodičov z otcovej strany „sviňami“ a podnecuje maloletého k lživej výpovedi

pred súdom „F., ak ťa tvoj otec zoberie, potom to použiješ na súde proti nemu, že ťa zobral násilím?“. Ako
dôkazný prostriedok dokladá otec toto video. Otec sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu uvedenou
v bode 80, 81, 84 a 85 napádaného rozhodnutia, ktoré vyvracajú argumentáciu matky. Súdu prináleží
korigovať predstavy a názory maloletého o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie.
Pokiaľ matka argumentuje v odvolaní tým, že súd nebral do úvahy výsledky znaleckého dokazovania,

otec má za to, že z rozhodnutia je zrejmé, že samotný znalecký posudok bol konajúcim súdom
hodnotenýakojedenzdôkazovvovzájomnejsúvislostisinýmidôkazmi,pričomzkomplexnéhohľadiska
súdu vyplynulo, že maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, obaja majú záujem zabezpečovať
starostlivosť o neho a tiež majú obaja vytvorené vhodné podmienky na to. Znalec vo svojom posudku
len odporúča súdu vhodnú formu rodičovskej starostlivosti, súd však odporúčaním znalca nie je viazaný.

Navyše znalec sa ani nemá vyjadrovať k rozsahu styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, pretože
zatiaľ čo skutkové okolnosti súd zisťuje prostredníctvom dokazovania, posúdiť právnu stránku veci
avysloviťurčujúcezáveryjepovinnývždysúdaniejeoprávnenýprenášaťtútočinnosťnainúosobu,ato
ani na znalca (uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.US 3470/15 zo dňa 19.07.2016). Na základe
uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

10. Matka v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní a na jeho dôvodoch. Súd pri zverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky prihliadal najmä na výsledky znaleckého posudku, keďže
tento považoval za ťažisko celého dokazovania, avšak pri úprave styku otca so synom jeho výsledky
ignoroval, opieral sa len o názor otca a všeobecné konštatovania o potrebe rozvíjať vzťah medzi otcom

a synom. Každú vec však treba posudzovať osobitne a v danom prípade má žiaľ, maloletý F. s otcom
spojené zväčša negatívne spomienky, ktoré boli spôsobené nevhodným správaním otca k maloletému
aleajksamotnejmatke,častobolsvedkomagresívnychvýkyvovotca,priktorýchotecnapríkladrozmlátil
dvere na izbe maloletého, násilím ho bral z izby, či fyzicky zaútočil na matku a maloletý v tomto prostredí
vyrastal a jeho spomienky ovplyvňujú vzťah s otcom. Napriek uvedenému matka neustále umožňuje

otcovi styk so synom, snaží sa syna motivovať na styk s ním a plne rešpektuje otca ako druhého
rodiča, nemôže však jeho záujmy postaviť nad záujem maloletého syna. Aj v súčasnosti maloletý matke
neustále volá v čase, kedy sa nachádza v osobnej starostlivosti otca (aj počas noci), pričom častokrát
ide o telefonáty v strede noci, kedy by už mal spať. Stres, nevyspatosť a nedostatok energie negatívnevplýva nielen na jeho psychiku, ale aj na fyzické zdravie, nakoľko je vo vývoji. Matka nechce eliminovať
otca zo života maloletého, chcela však rešpektovať názor dieťaťa a názory odborníkov. Zastabilizovanie
situácie, ktoré bolo odporúčané, neznamená obmedzenie styku otca so synom, ale len zachovanie

doterajšej úpravy styku. Ohľadom otcom predloženého videozáznamu, ktorým preukazuje egoistický
prístup matky k otcovi, matka uvádza, že video bolo natáčané v čase psychického vypätia a nátlaku zo
strany otca, pričom v tom čase bývalí manželia spolu žili ešte v jednej domácnosti a bolo to v období,
kedy matka prišla na to, že ju manžel podvádza. Matka však otcovi v styku nikdy nebránila. Otec jeho
záujem o dieťa deklaruje len kvôli súdnemu konaniu, avšak v skutočnosti záujem o syna nemá, hovorí

mu, že nemusí k nemu chodievať, ale potom nebude matke platiť ani cent a takto syna deptá a vystavuje
konfliktu lojality, pričom si sám zapríčiňuje to, že maloletý u neho nechce byť. Matka je toho názoru,
že otcovi ide vždy len o svoje majetkové záujmy a nie o blaho a šťastie jeho syna. Preto na podanom
odvolaní zotrvávala.

11. Otec v odvolacej duplike rovnako zotrvával na podanom vyjadrení. Podľa jeho názoru matka

neuvádza žiadne nové skutočnosti než tie, čo uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie
a predložením dôkazov, ktorých väčšina vznikla počas spolužitia účastníkov nereflektuje aktuálnu
situáciu v rodine. Nedošlo zo strany matky k preukázaniu tvrdených skutočností, ktoré majú podľa nej
zakladať nesprávnosť rozhodnutia súdu danej veci. Zotrvával preto na tom, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

12. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupua rozsudkusúduprvejinštancie
v jeho výroku V., ktorým súd upravil styk otca s maloletým počas bežného roka a tiež závislý výrok
o továch konania.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, podaného odvolania ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom
svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so

skutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivodôvodnenínapadnutého
rozsudku, ktoré považuje za správne, keď ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom k odvolacím námietkam sa však žiada uviesť
nasledovné:

16. Matka v odvolaní vytýkala súdu nesprávnosť právneho posúdenia veci, nesprávnosť, nezákonnosť
a arbitrárnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý sa nevysporiadal zo závermi znaleckého
dokazovania a rozhodol v rozpore s najlepším záujmom maloletého a zisteným skutočným stavom.

17. Odvolací súd však nezistil v postupe súdu prvej inštancie matkou vytýkané pochybenia. O nesprávne
právne posúdenie veci ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis
a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. O taký
prípad však nejde, pretože súd prvej inštancie v danom prípade aplikoval na prejednávanú vec
správne ustanovenia právnych predpisov ( § 24 ods. 5, § 25 ods. 2, § 43 Zákona o rodine a jeho

článok 5, § 38 ods. 1,2 CMP ako aj články 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa) a tieto i správne
interpretoval, podporne použijúc i zodpovedajúcu judikatúru Ústavného súdu ČR aplikovateľnú i v našich
podmienkach. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,podstaty a zmyslu, práve naopak. Odvolací súd, ktorý preberá skutočný stav zistený súdom prvej
inštancie ( ktorého dostatočnosť a správnosť matka v podstate ani nenamietala) nezistil v právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie žiadne pochybenia a s jeho právnymi závermi sa stotožňuje, pričom

rozhodnutie považuje za súladné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

18. Odvolateľka nesúhlasí s úpravou styku otca s maloletým počas bežného roka spôsobom,
akým sa rozsudok odchyľuje od aktuálne platnej úpravy styku nastolenej neodkladným opatrením
v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/217/2020-66 zo dňa 30.07.2020, a trvá

na tom, že práve taká úprava je v najlepšom záujme maloletého, keďže aj znalec v podstate
odporúčal zastabilizovať aktuálny stav. Podľa názoru matky rozšírením styku spôsobom, akým to urobil
prvoinštančný súd, ktorý predĺžil pobyt maloletého u otca v nepárnych kalendárnych týždňoch od štvrtka
od 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod. namiesto od piatka 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. ( pri
súčasnej úprave styku každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.) išiel súd
proti najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktoré má pri prespávaní u otca problémy. Matka tvrdí, že tým nechce

obmedzovať styk otca s maloletým, chce však rešpektovať názor dieťaťa a odporúčanie odborníkov na
zastabilizovanie situácie zachovaním doterajšej úpravy styku.

19. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obaja rodičia majú záujem podieľať sa na výchove
a starostlivosti o svoje dieťa v čo najširšom rozsahu, pričom u oboch boli preukázané na to vhodné

výchovné podmienky aj rodičovské kompetencie, zároveň obaja majú k maloletému dieťaťu silné citové
väzby. Od apríla 2020 je maloletý dočasne zverený neodkladným opatrením do starostlivosti matky
s úpravou styku otca s maloletým ( korigovaným odvolacím súdom) tak, že s výnimkou osobitnej úpravy
počas letných školských prázdnin, sa s ním otec môže stýkať každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok
od15.00hod.do19.00hod.,akaždýnepárnykalendárnytýždeňodpiatka17.00hod.donedeledo18.00

hod. tak, že otec si maloletého preberie v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje po ukončení
vyučovania a najneskôr o 15.00 hod. a matke ho odovzdá v mieste jej bydliska. Pokiaľ deň upraveného
styku pripadne na deň pracovného pokoja, alebo sa maloletý z dôvodu školských prázdnin, alebo
iných dôvodov nebude zúčastňovať vyučovania, je miestom prevzatia a odovzdania maloletého miesto
bydliska matky. Počas letných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od 01.07.

od 10.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod. tak, že miestom
prevzatia a odovzdania maloletého za účelom realizácie styku bude miesto bydlisko matky. Matka je
povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase a na určenom mieste
odovzdať. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedený model stretávania v podstate odvtedy prebieha ( platí až
do nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku). Takáto miera styku bola v tom čase potrebná

podľa názoru súdu na zabezpečenie dostatočného rozsahu kontaktu otca s maloletým a jeho vplyvu na
maloletého tak, aby sa vzhľadom na rodinné pomery a nedostatočnú komunikáciu a spoluprácu rodičov,
mohol otec v primeranej miere podieľať na jeho výchove starostlivosti.

20. Od uvedenej úpravy ubehli viac než štyri roky a odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným

považuje za vhodné zachovanie zabehnutého modelu v jeho podstate, avšak pri jeho miernom rozšírení
o jeden deň prespávania tak, ako to urobil prvoinštančný súd, ktorý sa náležite s rozhodnutím
vysporiadal a jeho rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa s týmto záverom
prvoinštančného súdu stotožňuje a to z dôvodov vysvetlených práve prvoinštančným súdom v bode 79
až 84, na ktoré aj odvolací súd odkazuje. Námietka matky, že súd neprihliadal na odporúčanie znalca,

nie je dôvodná. V znaleckom posudku zo dňa 27.03.2023 považoval znalec za vhodné pokračovanie
aktuálne realizovaného modelu rodičovskej starostlivosti, pričom v súčasnosti je prioritne potrebné
stabilizovať rodinnú situáciu. Súd prvej inštancie uvedenú argumentáciu znalca v danom prípade bral
do úvahy, nebol však povinný bez ďalšieho odporúčanie znalca ohľadom úpravy styku prevziať do
rozhodnutia. Súd totiž, na rozdiel od znalca, je povinný zohľadňovať pri vyslovení svojho záveru

podstatne širšie spektrum okolností ako znalec a zároveň rešpektovať pri rozhodovaní o úprave styku
i relevantné právne predpisy a judikatúru, čo znalecká činnosť nezahŕňa. Inak povedané, znalec pri
vyslovovaní svojich záverov nemusel zohľadňovať množstvo takých faktorov, ktoré súd pri rozhodovaní
o úprave styku zohľadňovať musel.

21. Žiada sa pripomenúť, že aj pri hodnotení znaleckého posudku treba vychádzať zo všeobecných
pravidiel pre hodnotenie vykonaných dôkazov a v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov.
Dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva
CMP, pričom významným kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, pretožedôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
starostlivo prihliada zároveň na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V danom prípade súd prvej
inštancie rešpektoval tieto zásady v konaní. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť

spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Súd teda bol povinný náležite sa vysporiadať s podaným
znaleckým posudkom, čo podľa názoru odvolacieho súdu aj v tomto prípade urobil (vzal do úvahy jeho
odporúčanie ale vysvetlil podrobne dôvody jeho odklonu od odporúčania znalca) a následne, okrem
názoru znalca berúc tiež do úvahy všetky okolnosti prípadu a zodpovedajúce právne predpisy, súd
musel v rozhodnutí nastaviť vhodný rozsah styku tak, aby zabezpečil práva dieťaťa na udržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a to v rámci možností
a okolností tohto individuálneho prípadu. V danom prípade súd prvej inštancie splnil svoju zákonnú
povinnosť urobiť všetko pre to, aby sa vzťah medzi otcom a dieťaťom prehĺbil a aby dieťa (napriek
rozchodu jeho rodičov a napriek ich konfliktným vzťahom) získalo do svojho života plnohodnotného
druhého rodiča.

22. Odvolateľka dôvodila, že maloletý má problémy u otca prespávať, nevie sa u neho uvoľniť, je
neustále v stresovom vypätí, je nevyspatý, vyčerpaný, čo negatívne vplýva na jeho zdravotný stav,
školské povinnosti aj športový výkon. Žiaden takýto negatívny vplyv z prespávania u otca nebol ale
preukázaný ( napr. dôkazmi o zhoršení zdravotného stavu, či o zhoršení výsledkov v škole a pod.).
Matka síce v priebehu odvolacieho konania doručila v odvolacej replike ako dôkaz nočnú sms správu

maloletého adresovanú matke počas styku s otcom ( resp. jej komunikáciu so synom o 22.00 hod.),
táto sama osebe však nie je toho postačujúcim dôkazom, navyše ktorej dátum ani nie je možné zistiť.
Pokiaľ má byť prespávanie maloletého F. u otca pre dieťa také problémové, náročné a vyčerpávajúce
ako to matka tvrdí, je potom nepochopiteľné, že ona sama sa domáha úpravy styku s prespávaním ( od
piatka do nedele), odhliadnuc od skutočnosti, že sa matka nijako neohradzuje proti letnej úprave styku

v čase školských prázdnin, v zmysle ktorej maloletý má s otcom tráviť dva týždne s prespávaním v júli
aj v auguste a v tejto časti matka odvolanie nepodala a takúto úpravu matka považuje za súladnú so
záujmom maloletého. Pokiaľ maloletému neprekáža súvislé prespávanie u otca v takom dlhom intervale
cca pätnásť nocí, sotva možno považovať u dieťa za problematické prespávanie v intervale troch
nocí. Aj vo svetle uvedených skutočností považoval súd odvolanie matky za neopodstatnené. Odvolací

súd zhodne so súdom prvoinštančným nepovažoval jednu noc navyše za dva týždne za rozporné so
záujmom maloletého. Uvedené predstavuje podstatne zjednodušený model styku oproti doterajšiemu
bez toho, aby takáto zmena bola spôsobilá akokoľvek negatívne ovplyvniť zdravý vývoj maloletého.

23. Maloletý nemá dôvod bez ďalšieho pociťovať diskomfort z tejto miernej zmeny v stretávaní, pokiaľ

pozornosť dieťaťa nebude zo strany rodičov týmto smerom vedená. Výsledky vykonaného dokazovania,
doterajšie pravidelné stretávanie, ako aj vek dieťaťa nevzbudzujú žiadne pochybnosti o schopnosti
maloletého bez problémov sa prispôsobiť novému modelu stretávania, pokiaľ ho rodičia správne na
takéto stretávanie nastavia. K matkou zdôrazňovanému nevhodnému, resp. neempatickému prístupu
otca voči maloletému odvolací súd uvádza, že danom prípade u oboch rodičov bolo preukázané,

že disponujú potrebnými rodičovskými kompetenciami a u žiadneho z nich neboli zistené žiadne také
nevhodné prístupy, ktoré by ho mali z výchovy dieťať diskvalifikovať. Súd pripomína, že obaja rodičia
majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa a obaja majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným
náboženským a filozofickým presvedčením, rešpektujúc najlepšie záujmy dieťaťa ( § 30 ods. 1 Zákona
o rodine). Je prirodzené, že každý rodič má vlastné predstavy ( častokrát rozdielne od predstáv druhého

rodiča ) o výchove dieťaťa, jeden je zástancom benevolentnejšej a iný zase prísnejšej výchovy, každý
rodič má iné hodnoty, ktoré uznáva a ktoré presadzuje pri výchove dieťaťa považajúc ich za dôležité
a podobne, pričom je potrebné, aby obaja uznávali rodičovskú úlohu aj toho druhého rodiča, viedli
dieťa k rešpektovaniu druhého rodiča a úcte k nemu a to i v prípade ak sa ich predstavy o výchove
nie celkom zhodujú. To neznamená, že by otec nemal hľadať spôsob, ako vzťah so synom posilniť

i prostredníctvom citlivejšieho a empatickejšieho správania, na druhej strane matka by nemala syna
podporovať v negatívnom naladení voči otcovi ale naopak.

24. Rovnako potom aj odvolanie matky smerujúce proti výroku, ktorým súd zmenil podmienky preberania
a odovzdávania maloletého na stretnutie s otcom, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Styk

otca s maloletým je nielen čo do rozsahu ale i podmienok preberania a odovzdávania dieťaťa nastavený
správne a nie je v danom prípade dôvod ukladať výlučne otcovi povinnosti súvisiace s premiestňovaním
dieťaťa. Odvolací súd pritom nemal dôvod nestotožniť sa s podstatou argumentácie predostretou
prvoinštančným súdom na podporu ním takto prijatého rozhodnutia. Uvedeným spôsobom sa i matkabude aktívne podieľať na odovzdávaní a preberaní dieťaťa a bude musieť poskytovať súčinnosť
pri napĺňaní súdneho rozhodnutia v časti smerujúcej k zabezpečeniu pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku dieťaťa s obidvomi rodičmi. V tomto smere niet žiadneho dôvodu

poukazovať na zaužívanú súdnu prax súdov, keďže takáto prax nejestvuje. I keď väčšinou súdy zvyknú
túto povinnosť ukladať nerezidenčnému rodičovi, nejde o pravidlo a vždy treba každý prípad posudzovať
individuálne. Neobstojí námietka matky v tom zmysle, že ak by jej syn napísal, aby po neho prišla skôr
a matka by tak urobila, bolo by to len zdrojom ďalších konfliktov a negatívnych vyjadrení otca na jej
adresu. Treba si uvedomiť, že v čase určenom na styk otca s maloletým je na otcovi, aby vyhodnotil

prípadnú požiadavku dieťaťa na skorší návrat k matke. Pokiaľ ju otec vyhodnotí ako dôvodnú, je na
ňom, aby skontaktoval matku a umožnil jej vyzdvihnúť si dieťa v skoršom termíne ( prípadne nič otcovi
nebráni, aby maloletého matke i sám odovzdal).

25. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že úlohou preferenčného rodiča nie je hľadať chyby na druhom
rodičovi a dôvody, pre ktoré by sa nemal s dieťaťom stretávať, ale naopak, jeho povinnosťou je

všemožne podporovať styk dieťaťa s druhým rodičom a rozvíjať citové väzby medzi nimi, pričom v tomto
prípade maloletý F. preukázateľne prijíma práve výchovný vplyv matky. Pretože len rodič, chápajúci
nezastupiteľnú rolu druhého rodiča v živote ich dieťaťa a rešpektujúci jeho práva, napĺňa zákonné
predpoklady na to, aby úlohu preferenčného rodiča mohol zastávať.
26. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty, už nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

27. Vyhodnotiac odvolacie argumenty v celom rozsahu ako nedôvodné, majúc za to, že napadnutý
rozsudok spĺňa všetky požiadavky v zmysle § 220 CSP a zároveň je plne súladný s najlepším záujmom

maloletého dieťaťa, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy
styku otca s maloletým z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane vecne
správneho závislého výroku o trovách konania.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle cit. § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 1

CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď podmienky pre prelomenie generálnej
klauzuly nevyšli v konaní najavo.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,

že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že
dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433
CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.