Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206773
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1415206773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: L. F.,
L..C..I.., F. XX, F., IČO: XX XXX XXX, zastúpený Y.. X. F.C., E., V. XX, F., proti žalovaným: X/ R. V., W..
XX.XX.XXXX, F. M. X, F., X/ E. V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. X, F., o zaplatenie 4.986,30 eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV aktuálne Mestský súd Bratislava IV zo
dňa 10. mája 2021, č. k. 9C/315/2015-379 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu o zaplatenie sumy 237,92 eur
zamietol, druhým výrokom žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, tretím výrokom
vo zvyšku konanie zastavil a štvrtým výrokom v zastavujúcej časti žalovaným náhradu trov konania
nepriznal.

2.Vodôvodnení rozsudkuuviedol,žežalobca sažalobouzodňa05.05.2015domáhal,abysúdzaviazal
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.966,30 eur s úrokmi z

omeškania a to 5,5% ročne zo sumy 4.511,86 eur od 11.09.2013 do zaplatenia, 5,15% ročne zo sumy
390,83 eur od 01.07.2014 do zaplatenia, 5,15% ročne zo sumy 63,61 eur od 01.01.2014 do zaplatenia,
5,15% ročne zo sumy 61,09 eur od 01.04.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 13,61 eur od
01.10.2014 do zaplatenia, 5,15% ročne zo sumy 152,52 eur od 01.12.2014 do zaplatenia, 5,15% ročne
zo sumy 2,52 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 61,09 eur od 01.04.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenia nedoplatkov z ročného vyúčtovania nákladov za
užívanie bytu za rok 2012 a 2013 a úhrad predpísaných záloh služieb a príspevkov do fondu prevádzky,

údržby a opráv za rok 2014 a 2015 v sumách 3.181,44 eur + 1.330,42 eur + 390,83 eur + 63,61 eur, spolu
4.966,30 eur plus za 2 upomienky sumu 20 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na K.. T. v bytovom dome na ulici M. X U. F.. Podľa
ročného vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2012 im vznikol
nedoplatok 3.181,44 eur, za rok 2013 im vznikol nedoplatok 1.330,42 eur, za rok 2014 nedoplatok na
zálohových platbách 390,83 eur a za rok 2015 nedoplatok 63,61 eur a za 2 upomienky si uplatňuje sumu
20 eur. Celková pohľadávka, ktorú si žalobca voči žalovaným uplatnil predstavuje sumu 4.986,30 eur.

3.Žalovanívovyjadreníkžalobezodňa16.11.2015uviedli,ženárokžalobcuneuznávajú.Tvrdili,ževoči
žalobcovi nemajú žiadne dlhy a poukazovali na predložené listinné dôkazy. Následne žalobca reagoval
vyjadrením zo dňa 04.01.2016 kde uviedol uviedol, že tak ako uvádza v žalobe, predmetom sporu jepohľadávka, ktorá vznikla voči žalovaným u predchádzajúceho správcu bytového domu a žalobca si z
dôvodu právnej istoty (premlčania) uplatnil žalobou pohľadávku vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytovéhodomuvočižalovaným.Uviedol,žežalovanínepreukázali,žepohľadávkyuhradenéexekútorovi

sú identické so záväzkami, ktorých nedoplatok predchádzajúci správca postúpil v rámci odovzdania
ekonomickej agendy súčasnému správcovi. Upozorňoval na skutočnosť, že žalovaní mali opakovane
nedoplatky, ktoré boli aj opakovane súdne a exekučne vymáhané. V záujme doriešiť vec mimosúdne
žalobca oslovil predchádzajúceho správcu na vyjadrenie k vymoženiu dlžnej časti žalovanej istiny od
žalovaných v exekučnom konaní. Taktiež bol oslovený exekútor na otázku, komu previedol vymoženú

istinu od žalovaných v exekučnom konaní. Žalobca ani na jednu požiadavku odpoveď nedostal. V tejto
súvislosti žiadal súd, aby uvedené informácie od predchádzajúceho správcu i exekútora vyžiadal súd.
Považoval to za kľúčové pre zistenie, či pohľadávka vzniknutá v období výkonu správy SBD IV a po
ukončení vedenej exekúcie je, alebo nie je uhradená. Uviedol, že v zmysle týchto zistení žalobu upraví .

4. Na pojednávaní konanom dňa 12.02.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že časť pohľadávky v

sume 3.151,58 eur bola žalobcovi postúpená predchádzajúcim správcom a zvyšok v sume 1.373,11 eur
jezvyšokžalobcomuplatnenejpohľadávky.Skonštatovala,žemedzičasomdošlokúhradámžalovanými
v sume 461,71 eur a v tejto časti vzala žalobu späť. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca trval na
zaplatení sumy 4.524,69 eur, t. j. sumy 3.151,58 eur + 1.373,11 eur. Následne počas konania na súde
prvej inštancie žalobca opakovane upravoval výšku nedoplatku, ktorý si v konečnom štádiu konania

uplatnil vo výške 237,92 eur a netrval na zaplatení úrokov z omeškania.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.,
čl. IV bod 8 a 9 Zmluvy o výkone správy, §144, § 145 ods. 1, 146 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že v civilnom

sporovomkonaníplatí,ževykonávaniudôkazovpredchádzaidentifikáciaskutkovýchtvrdení stránsporu
na sporné a nesporné. Dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade sporných skutkových
tvrdení strán sporu a naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových
zistení strán sporu. Ustanovenie § 151 CSP kladie na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany
kvalitatívne nároky pod podmienkou ich neúčinnosti. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť

podporené uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Stranu sporu zaťažuje
procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany, nasleduje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové
tvrdenia protistrany sú nesporné.

6. Považoval za preukázané, že žalovaní sú vlastníci bytu v bytovom dome, ktorého správu vykonáva
žalobca. Predmetom posúdenia bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.986,30 eur, pričom po
čiastočnom späťvzatí žaloby, zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 237,92 eur, predstavujúcej
nedoplatok z ročného vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za rok 2012 a 2013 a úhrad predpísaných
záloh služieb a príspevkov do Fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2014 a 2015, t. j. súm

3.181,44 eur + 1.330,42 eur + 390,83 eur + 63,61 eur, spolu 4.966,30 eur + 20 eur za upomienky.
Konštatoval, že prevažnú časť nároku žalobcu predstavuje suma 3.151,58 eur, podľa tvrdenia žalobcu
je to nedoplatok žalovaných na úhradách, ktorý žalobca prevzal s výkonom správy bytového domu,
ktoré boli evidované tak, ako ich žalobca popísal v žalobe a ktoré vychádzali z prevzatej dokumentácie,
ktorú odovzdal predchádzajúci správca bytového domu. Podľa tvrdenia žalobcu následne správca pri

výkone správy evidoval všetky realizované úhrady a následne ich vyúčtovával. Nedoplatok za rok
2012 u žalovaných bol vyčíslený sumou 3.151,58 eur. Následným obdobím suma nedoplatkov bola
modifikovaná ročnými vyúčtovaniami nákladov za jednotlivé roky s tým, že predmetný spor je vedený za
nedoplatky do 31.12.2015 a v nasledujúcich obdobiach boli v účtovnej evidencii zaznamenané preplatky,
s výnimkou roku 2016- nedoplatok 81,85 eur. Následne žalovaní vzhľadom k situácii a vedenému

súdnemu sporu mesačne uhrádzali zvýšené predpísané zálohové platby, ktoré sa odzrkadľovali v
uvedených preplatkoch. Dňa 30.06.2020 na základe šetrenia súdu predchádzajúci správca na základe
vyúčtovania exekúcie uhradil súčasnému správcovi bytového domu sumu 1.406,02 eur, ktorú žalobca
zaevidoval do účtovnej evidencie ako prijatú úhradu v časti dlhu, ktorú žalobca eviduje v prospech
žalovaných. Nakoľko aktivita v časti úhrad zvýšeného predpisu zálohových platieb zo strany žalovaných

pokračovala, k 30.04.2021 žalobca evidoval voči žalovaným celkový nedoplatok v sume 237,92 eur.

7. Uviedol, že medzi stranami neboli sporné jednotlivo vyčíslené nedoplatky ani dlh žalovaných na
zálohovýchplatbách.Rozdielnaargumentáciastránsporuspočívalavtom,žežalovaníneuznávalinárokžalobcunazaplateniesumy3.151,58eur,keďtvrdili,žetútosumusi žalobcaodnichuplatňujeduplicitne,
pretože ju už raz zaplatili.

8. Vykonaným dokazovaním považoval súd prvej inštancie za preukázané, že suma 3.151,58 eur
je sumou, ktorú žalobca v tomto konaní uplatnil voči žalovaných titulom nedoplatku žalovaných na
úhradách, ktorý prevzal s výkonom správy bytového domu. Nedoplatok za obdobie 2013 - 2015 žalovaní
fakticky splácali a aj splatili na základe dohody so žalobcom o splátkach. Podľa prvoinštančného súdu
žalovaní takto splatili a splácajú ale aj časť sumy 3.151,58 eur. Z exekučných spisov súdu prvej

inštancie mal za preukázané, že Exekúciou EX 121/2011 bol od žalovaných vymožený dlh priznaný
SBD BA IV platobným rozkazom vydaným pod č. k. 25Ro 654/2009 v konaní o zaplatenie sumy 1.406,02
eur (dlh od 01.01.2008 do 31.07.2009). V exekučnom konaní vedenom pod EX 274/2009 nedošlo k
vymoženiu pohľadávky oprávneného ani k úhrade trov exekučného konania. Z uznesenia č. k. 15
Er 1817/09-20, EX 274/2009 o vymoženie pohľadávky vo výške 716,19 eur zistil, že súd návrh na
zastavenie exekúcie povinných zamietol s odôvodnením, že povinní v podaní zo dňa 25.09.2009 uviedli,

že predmetnú pohľadávku uhradili dňa 25.09.2008. Uviedol, že suma 2.500 eur predstavuje istinu
pohľadávky,avšakpredmetomexekúcievtomtokonaníniejeistinapohľadávky,alejejejpríslušenstvo,t.
j. úroky z omeškania, trovy súdneho konania a trovy exekúcie a preto súd návrh povinných na zastavenie
exekúcie zamietol. Exekúcia vedená pod sp. zn. EX 275/2009 bola zastavená. Dlh priznaný žalobcovi
na základe PR č. k. 35Ro 7083/2007 o zaplatenie 990,57 eur vymožený nebol. Z obsahu spisu zistil,

že celkový nárok priznaný exekučným titulom bol 990,57 eur + úroky z omeškania 96,83 eur a trovy
právnehozastúpeniavovecisamej193,62eur,t.j.spolu1.281,02eur.Povinnípreukázali,že25.09.2008
poukázali oprávnenému sumu 2.500 eur. Súd vo výzve uviedol, že pokým oprávnený trvá na exekúcii,
nech súdu uvedie, na aký účel bola zaúčtovaná suma 1.509,43 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
sumou 2.500 eur, ktorej úhradu preukázali povinní a sumou 990,57 eur, ktorej úhradu uznal oprávnený.

Ďalej uviedol, že zo strany SBD BA IV bola dňa 30.06.2020 na účet žalobcu preúčtovaná suma 1.406,02
eur, ktorá bola exekútorom vymožená v konaní EX 121/2011 a žalobca podaním zo dňa 08.09.2020
znížil žalovanú istinu o sumu 1.406,02 eur. Ďalej mal za preukázané, že v konaní EX 121/2011 exekútor
okrem istiny 1.406,02 eur od žalovanej 2 vymohol aj úroky z omeškania, ktoré tiež patria žalobcovi.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie, suma 3.151,58 eur predstavuje od žalovaných už vymáhanú
pohľadávku a preto do žalovaného dlhu nemala byť vôbec zaradená a de facto je na súde uplatňovaná
druhý krát. Suma 3.151,58 eur pozostáva zo súm, o ktorých už bolo súdom prvej inštancie právoplatne
rozhodnuté platobnými rozkazmi o zaplatenie sumy 1.406,02 eur, 716,19 eur, 990,57 eur. Skonštatoval,
že nemožno opätovne žalovať a od žalovaných opätovne uplatňovať ako dlh sumy, na zaplatenie

ktorých žalovaní už boli právoplatne zaviazaní rozhodnutiami prvoinštančného súdu a ktoré dlhy
sa od nich vymáhali, vymáhajú, alebo už boli vymožené. Uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu v
priebehu konania opakovane poukazovala na to, že sa jedná o dlh za predchádzajúce obdobie do
31.12.2012, kedy správu bytového domu vykonávalo SBD BA IV, ktorá pohľadávka bola žalobcovi
postúpená. Skonštatoval, že sumárna analýza je nejasná a neprehľadná a nie je v nej uvedené,

aká suma a odkedy je predmetom vymáhania, aby sa nedôvodne nepremietala do sumárnej analýzy
platieb ako dlh žalovaných. Podľa názoru súdu prvej inštancie, minimálne suma 1.406,02 eur nemala byť
žalobcom uplatňovaná ako dlh žalovaných za obdobie do 31.12.2012, keď táto suma bola na základe
exekučného titulu od žalovaných už exekučne vymáhaná a vymožená. Mal za to, že dlh žalovaných z
predchádzajúceho obdobia v žalobcom uplatnenej výške 3.151,58 eur existovať nemohol. Skonštatoval,

že , aj sama právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 08.12.2017 okrem iného uviedla, že je zrejmé,
že od júla 2007 až do marca 2021 podľa súdnych rozhodnutí boli žalovaní dlžníkmi za úhrady nákladov
za byt v celkovej výške istiny 6.847,06 eur, z ktorých 3.734,28 eur žalovaní uhradili na účet v máji 2011 a
sumu istiny 3.112,78 eur asi exekútor Mgr. Miroslav Pinter v rámci realizovaných troch exekúcií vymohol,
no žalobca však nemá o úhradách vedomosť nakoľko exekútor s terajším správcom o realizovaných

exekúciách nekomunikuje z dôvodu, že spoločnosť L. F., L..C..I.. nie je účastníkom konania. Podľa
prvoinštančného súdu , aj napriek už vymoženej sume 1.406,02 eur ešte v roku 2014, vymožená suma
nebola preúčtovaná na účet žalobcu, stalo sa tak až v júni 2020 a preto minimálne suma 1.406,02
eur bola od žalovaných predmetnou žalobou uplatňovaná duplicitne a exekútorom vymožené úroky z
omeškania žalobcovi neboli preúčtované ani doposiaľ. Dospel k záveru, že žalovaní nedlhujú žalobcovi

na platbách spojených s užívaním bytu na M. G.. v F. žiadnu sumu, ani sumu 237,92 eur, ktorú sumu
žalobca ustálil na základe splátok žalovaných vrátane splátok sumy 3.151,58 eur. Z uvedených dôvodov
žalobu na zaplatenie sumy 237,92 eur ako nedôvodnú zamietol.10. O trovách konania v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 237,92 eur rozhodol podľa § 255 ods.
1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaným ako úspešnej strane v konaní o zaplatenie 237,92
eur vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak vzhľadom k tomu,

že žalovaným v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov konania im
nepriznal.

11. Uviedol, že v priebehu konania vzal žalobca postupne žalobu v časti prevyšujúcej sumu 237,92 eur aj
s úrokmi z omeškania späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť s odôvodnením, že žalovaní postupne

žalobou uplatnený dlh žalobcovi uhradili. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.

12. Pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania posudzoval súd prvej inštancie procesnú
zodpovednosť strán sporu na zastavení konania. Konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť dôvodu
postupného uhradenia žalovanej sumy žalovanými. V tejto súvislosti považoval za podstatné, že
prevažnú časť žalovanej istiny predstavovala práve istina vo výške 3.151,58 eur (nad túto sumu žalovaní

od počiatku nárok žalobcu uznávali a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, túto časť dlhu chceli,
zodpovedne splácali a nepochybne by boli splácali aj bez ingerencie súdu). Uviedol, že suma 3.151 eur
bola v tomto konaní žalobcom uplatnená nedôvodne a podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno preto
uzavrieť, že čiastočné späťvzatie predmetnej žaloby zavinili žalovaní.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Uviedol, že žalobou zo dňa 05.05.2015 sa domáhal úhrady nedoplatku od žalovaných 1/ a 2/ vo
výške 4.966,30 eur Nedoplatok pozostával z pohľadávky 3.151,58 eur titulom vyčísleného nedoplatku,
ktorý prevzal od predchádzajúceho správcu bytového domu do svojej účtovnej evidencie. Zvyšnú časť
pohľadávky predstavoval nedoplatok z vyúčtovaní nákladov za jednotlivé nasledujúce roky, ktorý bol

pravidelne k vytýčeným pojednávaniam aktualizovaný. Namietal konštatovanie súdu prvej inštancie , že
žalovaní nepopierali aj zvyšnú časť pohľadávky prevyšujúcu sumu 3.151,58 eur, ktorá bola priebežne
modifikovaná nakoľko zo zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že žalovaná v druhom rade sa opakovane
vyjadrovala, že s manželom nie sú nič dlžní, že majú všetko zaplatené a len v niektorých vyjadreniach
pripustila existenciu dlhu vzniknutého priamo u žalovaného v čase jeho výkonu správy. Uviedol, že podľa

ním predkladaných prehľadov vytvorili žalovaní z ročného vyúčtovania nákladov za byt v roku 2013
nedoplatok vo výške 1.330,41 eur, v roku 2014 nedoplatok vo výške 439,22 eur, v roku 2015 preplatok
304,79 eur, 2016 nedoplatok 81,85 eur, rok 2017 preplatok 516,08 eur, rok 2018 preplatok 914,08 eur.
Uviedol, že súdny spor na prvom stupni trval od 05. 05. 2015 do 10. 05. 2021, teda celých šesť rokov
pravidelne mesačne a následne ročne (v dôsledku vyúčtovania uhrádzaných zálohových platieb) sa stav

nedoplatku menil a znižoval (nepravidelne), nakoľko žalovaní počas roka „vypustili“ niektoré úhrady a
od roku 2017 začali nepravidelne uhrádzať o 50,-- eur vyššie zálohové platby (splátka nedoplatku). Za
trvania sporu na prvom stupni, žalovaní uhradili sumu 1.576,80 eur (z pôvodne žalovaného nedoplatku)
o ktorú žalobca žalobný návrh zobral späť a predkladal súdu upravený návrh petitu žaloby. Konštatoval,
že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zmenu žalobného petitu počas celého trvania súdneho sporu

procesne nerozhodol a vo výroku I. rozhodol o zamietnutí žaloby o 237,92 eur.

15. Dôvodil, že problematickou časťou pohľadávky sporu o ktorej súd 6 rokov viedol dokazovanie bol
nedoplatok vo výške 3.151,58 eur a mal za to, že napriek faktu, že predmetný spor je spotrebiteľským
sporom, žalobca dôkazné bremeno na preukázanie úhrady žalovanými nemal povinnosť preukazovať,

naopak okrem tvrdení žalovaných, že žiadne dlh voči žalobcovi nemajú, mali povinnosť preukázať, že
svoje záväzky voči žalobcovi aj reálne uhradili. Podľa žalobcu žalovanými predložené listiny o existencii
exekúcii a ďalších súdnych sporoch nepreukazovali úhradu nedoplatku. Skonštatoval, že žalobca mal
v účtovnej evidencii účtovaný nedoplatok, žalovaní len tvrdili, že dlh uhradili, exekútor a predchádzajúci
správca bytového domu roky nekomunikovali preto v tejto dôkaznej situácii musel trvať na svojom

žalobnom návrhu aj z dôvodu, že vytvorený nedoplatok museli uhradiť zo spoločných finančných
prostriedkov ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu nakoľko peniaze chýbali a
nepretržite chýbajú bytovému domu. Uviedol, že od začiatku súdneho sporu uvádzal, že má vedomosť o
vedených exekúciách, ale i o doplatení exekuovaného dlhu, ale žalobca neevidoval realizovanú úhraduv prospech konta žalovaných. Teda v stave evidovanej pohľadávky vo výške 3.151,58 eur sa za roky
vedenia súdneho sporu nič nezmenilo. Žalobca ešte v roku 2015 písomne oslovil predchádzajúceho
správcu aj príslušného exekútora, ale bezvýsledne, nakoľko správca neodpovedal a exekútor odmietol

poskytnúť žalobcovi informácie. Zdôraznil, že už pri prvom pojednávaní upozornil žalovanú na povinnosť
preukázať zaplatenie evidovanej pohľadávky a navrhol, aby súd žiadal listinné dôkazy tak od exekútora,
ako i od bývalého správcu bytového domu o vedenej exekúcii, o prijatých plneniach. Reálnu komunikáciu
s predchádzajúcim správcom aj s exekútorom súd nadviazal až v roku 2019. O tejto skutočnosti súd
žalobcu neinformoval, žalobca sa nedozvedel obsah vedenej komunikácie súdu s exekútorom aj so

Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV, no na pojednávaní v máji 2021 súd žalobcovi uviedol,
že svojou činnosťou zabezpečil úhradu 1.406,2 eur a vytkol žalobcovi, že roky musel vedieť že dlh
neexistuje,žejepochybnýažalobcainapriektomupohľadávkuvymáha.Následnésúdvovecirozhodol.

16. Poukázal na to, že žalovaní boli dlhodobo neplatiči a ich pravidelná obrana pri vedených súdnych
sporoch bolo tvrdenie, že svoje dlhy majú uhradené. Súd pri rozhodovaní v predmetnom spore mal k

dispozícii všetky dôkazy, na ktoré následne žalovaný poukázal:
a) Nedoplatok od 07.07.2007 SBD Bratislava IV - pôvodný správca žaloval žalovaných na Okresný
súd Bratislava IV o zaplatenie istiny 29.842 SK/990,57 eur. Súd konal o nedoplatku v spore sp. zn.:
35Ro/7083/2007, po vyznačení právoplatnosti nedoplatok bol vymáhaný v exekúcii Ex 275/09.
b) Nedoplatok od 01.09.2007 SBD Bratislava IV - pôvodný správca žaloval žalovaných na Okresný

súd Bratislava IV o zaplatenie istiny 21.576 SK/716,191 eur. Súd konal o nedoplatku v spore sp. zn.:
35Ro/7084/2007, po vyznačení právoplatnosti nedoplatok bol vymáhaný v exekúcii Ex 274/09.
V marci 2018 žalovaní doručili do spisu listiny, ktorými preukazovali úhradu „všetkých dlhov“. V
Dokumente zo dňa 25. 05. 2009 je uvedené, že dňa 25. 09. 2008 bolo jednorazovou úhradou zo
strany žalovaných uhradené 75.315,-- SK/2.500 eur. Žalovaní medzi dôkazmi predložili súdu aj kópiu

bankového prevodu zo dňa 25. 09. 2008 z VÚB, a.s. Z dostupnej účtovnej evidencie vyplýva, že žalovaní
mali v účtovnej evidencii na konci mesiaca november 2008 nedoplatok 5.450 SK/180 eur.
c) Nedoplatok od 01.01.2008 do 31.07.2009 SBD Bratislava IV - pôvodný správca žaloval žalovaných
na Okresný súd Bratislava IV o zaplatenie istiny 1.406,02 eur. Súd konal o nedoplatku v spore sp.
zn.: 25Ro/654/2009, po vyznačení právoplatnosti nedoplatok bol vymáhaný v exekúcii Ex 121/2011.

Právoplatnosť platobný rozkaz nadobudol dňa 11.05.2010, exekúcia bola podaná 05.04.2011, konečné
vyúčtovanie exekútor vyúčtoval dňa 18.12.2014 a úhrada oprávnenému - ostatným vlastníkom bytov a
nebytových priestorov bytového domu bolo pripísaná na účet dňa 30.06.2020. Prišlo k úhrade len istiny,
nie príslušenstva - úrokov ktoré sú v súlade s ustanoveniami zákona 182/1993 Zb. príjmom do fondu
prevádzky, údržby a opráv.

Žalobca po prijatí úhrady žalobný návrh v rozsahu prijatého plnenia zobral späť.
d) Nedoplatok od 01. 12. 2008 do 31. 03. 2011 SBD Bratislava IV - pôvodný správca žaloval žalovaných
na Okresný súd Bratislava IV o zaplatenie istiny 3.734,28 eur. Súd konal o nedoplatku v spore sp. zn.:
4C/280/2013. Žaloba bola podaná na súd dňa 31.03.2011, žalobcovia podali odpor dňa 24.02.2012. V
období od podania žaloby, do vydania platobného rozkazu a to dňa 20. a 31.05.2011 žalovaní uhradili

dňa 20.05.2011 sumu 600,-- eur a dňa 31.05.2011 sumu 3.400,-- eur. Medzi časom prišlo k zmene
správcu bytového domu. Následne dňa 16.12.2013 - pôvodný správca zobral späť svoj žalobný návrh,
súd konanie vo veci zastavil.
Uvedené skutočnosti sú preukázané tak kópiami prevodných príkazov na úhradu, ale i Správou o
hospodárení za rok 2011 zo dňa 25.05.2012, v ktorej na druhej strane sú zaevidované prijaté úhrady vo

výške 4.000 eur. Z prehľadu je zrejmé, že uvedené dve úhrady boli jedinými žalovanými realizovanými
úhradami za rok 2011. Na prvej strane uvedeného dokumentu je uvedené, že ku dňu 01.01.2011 mali
žalovaní nedoplatok 4.144,78 eur, za rok 2011 realizovali platby vo výške 4.000 eur, vyúčtované náklady
za rok 2011 boli 2.131,12 eur, nedoplatok dosahoval evidovanú výšku 2.275,9 eur.
Uviedol, že zo Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.12.2011 do 18.12.2012 vyplýva, že ku

dňu 30.11.2012 majú žalovaní evidovaný nedoplatok vo výške 3.151,58 eur. Uvedený stav nedoplatku
prevzal žalobca do svojej evidencia.

17. Konštatoval, že súd prvej inštancie mal v čase rozhodovania k dispozícii všetky uvedené listiny,
ktoré preukazujú chronológiu evidencie úhrad, predpisov a nákladov žalovaných, preto nie je žalobcovi

zrejmé, ale ani v napadnutom rozsudku súdu odôvodnené, z akých úvah a dôkazov vychádzal, keď
tvrdí, že“, suma 3.151,58 eur predstavuje od žalovaných už vymáhanú pohľadávku, nemožno opätovne
žalovať a od žalovaných opätovne uplatňovať ako dlh sumy, na zaplatenie ktorých žalovaní už boli
právoplatne zaviazaní rozhodnutiami tunajšieho súdu a ktoré dlhy sa od nich vymáhali, vymáhajú alebouž boli vymožené“. Namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nepochopiteľne parciálne posudzoval
jednotlivé dlhy, ale žalobcovia boli povinní pravidelne mesačne uhrádzať predpísané zálohové platby, s
ktorými meškali, resp. neuhrádzali. Dlh sa mesačne modifikoval a modifikuje. Pravdou však zostáva, že

žalovaní sú s ohľadom na účtovnú evidenciu dlhoročne v nedoplatku. Skonštatoval, že z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, z akých úvah vychádzal súd prvej inštancie pri tvrdení, že žalobca vymáha už
vymáhanú pohľadávku, ktorú nemožno opätovne vymáhať. Má za to, že z vyššie uvedeného rozboru
je zrejmé, že žalovaní pôvodne súdne vymáhanými pohľadávkami uhradili a to v jednej exekúcii a
úhradami (tromi) vkladmi na bankový účet. Poukázal na fakt, že pokiaľ žalovaní v úhrade jednoznačne

nedefinujú účel svojej úhrady, správca úhradu započíta na úhradu najstarších pohľadávok, čo bývajú
zväčšanedoplatkyzročnýchvyúčtovanínákladov.Nesúhlasilsnázoromsúduprvejinštancievsúvislosti
so Sumárnou analýzou platieb s tým, že listina Sumárna analýza platieb už v svojom názve má
uvedený obsah svojej evidencie, teda eviduje platby, ktoré porovnáva s predpísanými zálohovými
platbami a taktiež zaznamenáva nedoplatky/preplatky z vyúčtovaní, prípadne iné náklady (upomienky,
súdne poplatky, prípadne sankcie za porušenie domového poriadku). Nie možné evidovať v účtovnej

evidencii platieb osobitne výšku súdne uplatnených nárokov, nakoľko evidencia platieb neslúži na
takúto evidenciu. Súd analogicky k záveru o reálne „oprávnených“ a „neoprávnených“ uplatnených
súdnych pohľadávkach mohol prísť z v spise nachádzajúcich sa listinných dôkazov. Uviedol, že pokiaľ
mal súd za nejasnú evidenciu nedoplatku, mal pri komunikácii s predchádzajúcim správcom možnosť
žiadať predloženie sumárnej analýzy platieb za obdobie júl 2007 do december 2012 a vyúčtovania

nákladov za roky 2007 až 2012, z ktorých by jednoznačne bolo zrejmé, aké predpísané platby, náklady
a nedoplatky žalovaní mali. Podľa žalobcu pokiaľ by žalovaní spolupracovali, predkladali riadne dôkazy
a mali prehľad o reálnych nedoplatkoch, podľa súdne uplatnených nárokoch mali vedomosť, ktorých
obdobísavymáhanénedoplatkytýkali.Pokiaľbysprávcaduplicitneuplatnilnároknasúde,malimožnosť
obrany v zmysle uvedeného dôvodu. Žalovaní roky v súdnych sporoch vedených za nedoplatky na byte

ako obranu uvádzajú však len svoje nepodložené tvrdenie, že žiaden dlh voči správcovi nemajú a všetko
zaplatili. Skonštatoval, že žalovaným zo zákonnej povinnosti správu boli doručované ročné vyúčtovania
nákladov,zktorýchjezrejmáročnávýškanedoplatkov.Podľanázoružalobcu,súdprvejinštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalobca tiež považuje rozsudok súdu prvej inštancie za zmätočný z dôvodu, že žalobný návrh
žalobcu sa týkal istiny vo výške 4.966,30 eur, o návrhu žalobcu o zmene petitu v konaní procesne
pred vynesením rozsudku nerozhodol, súd zamietol nárok na 237,92 eur. Súd vyslovil názor ...“žalovaní
preto nedlhujú žalobcovi na platbách spojených s užívaním bytu na M. G.. U. F. žiadnu sumu, teda ani

237,92 eur, ktorú sumu žalobca ustálil na základe splátok žalovaných vrátane splátok sumy 3.151,58
eur“. Má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku zaoberal nedoplatkom 3.151,58 eur,
nevysporiadal sa so zvyškom uplatneného nároku a z obsahu odôvodnenia vyplýva názor súdu, že
žalovaní neboli dlžní žalobcovi žiadnu sumu a majú nárok na „VRATENIE“ zadržaných nedoplatkov z
ročných vyúčtovaní, ktorými splácali evidovaný dlh za predmetný byt. Teda žalovaní analogicky majú

právo na vrátenie pôvodne žalovanej istiny zníženej o prijaté plnenie z exekúcie vo výške 1.406,02 eur
(ktoré reálne na účet bolo poukázané), teda z finančných prostriedkov domu bude potrebné žalovaným
uhradiť/vrátiť sumu 3.560,28 eur, čoho sa žalovaní už z vyjadrení na pojednávaní domáhajú. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaní vyjadrili podaním, ktoré nazvali Pripomienka k odvolaniu,
v ktorom poukázali na to, že pred vynesením napadnutého rozsudku, niekoľko sudcov zamietlo žalobu
na nich a odvolanie žalobcu považujú za znevažovanie práce súdu.

20. Žalobca s odkazom na Pripomienky žalovaných zo dňa 27.07.2021 uviedol, že Pripomienky

neobsahujú skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné zo strany žalobcu zaujímať právne stanovisko,
nakoľko žalovaní majú zákonné právo vyjadriť svoj právny názor na obsah odvolania, aj keď
len vyjadrením, že je zaťažujúce. K tvrdeniu žalovaných, že niekoľko sudcov voči ním zamietlo
žalobu uviedol, že aj zo sumárneho prehľadu uvedeného v odvolaní žalobcu sú definované súdne
spory, z ktorých ani jeden nebol ukončený zamietnutím žaloby. Podaným odvolaním voči rozsudku

prvoinštančného súdu, realizoval svoje zákonné právo a namieta že by podaním odvolania znevažoval
prácu súdu.21. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
proti žalovaným zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom, jeho skutkové zistenia majú oporu

vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov,azobsahuspisuvyšlinajavo,pričomsprávnevychádzal zvýsledkovdokazovaniavykonaného
v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval
príslušné zákonné ustanovenia .Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol a čiastočne konanie

zastavil aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s
predmetom konania.

25. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej

veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za
správne.

26. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia

dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo
opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sadokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo
vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 237,92 eur zamietol naplnený.

26.Vsúvislostisnámietkoužalobcu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane,abyuskutočnilajejpatriaceprocesné právavtejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivý
proces je potrebné poukázať na to, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných
ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov.
Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom

a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K
žalobcom namietanej zmätočnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza , že súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol čoho sa žalobca domáhal aj aké bolo procesné
stanovisko žalovaných k žalobe; z ich tvrdení a argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež,

aké zistenia vyplynuli z toho - ktorého z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne
a v súlade so zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich
právnymi úvahami zdôvodnil výber právnych noriem, ktoré aplikoval a tiež aj konkrétne následky, ktoré
z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie
napadnutého rozsudku považovať za zmätočné a preto túto odvolaciu námietku žalobcu, odvolací súd

posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi prezentovanými súdom prvej inštancie, a vyhodnotil
ju ako neopodstatnenú.

27. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020).

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti odvolaním napadnutému výroku

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa po čiastočnom späťvzatí
žaloby domáhal zaplatenie sumy 237,92 eur. Svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal
existenciudlhužalovanýchnaplatbáchspojenýchs užívanímbytuna M.G..U.F.anivsume237,92eur,
ktorú sumu žalobca ustálil na základe splátok žalovaných z pôvodne žalobou uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 4.986,30 eur. Žalobou uplatnený nárok predstavoval nedoplatok z ročného vyúčtovania

nákladov za užívanie bytu za rok 2012 a 2013 a na úhrad predpísaných záloh služieb a príspevkov do
Fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2014 a 2015, a predstavoval nedoplatok za rok 2012 vo výške
3.181,44 eur, nedoplatok za rok 2013 vo výške 1.330,42 eur , nedoplatok za rok 2014 vo výške 390,83
eur a nedoplatok za rok 2015 vo výške 63,61 eur, spolu 4.966,30 eur + 20 eur za upomienky. Podľa
prvoinštančného súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa svojho tvrdenia, že žalovaným

z pôvodne žalovaného nedoplatku zostal dlh na platbách spojených s užívaním bytu v sume 237,92
eur, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.

29. Ako už bolo uvedené civilné konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej
povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou strany sporu.

Dokazujú sa len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi stranami sporu sporné. Podľa § 191 ods.
1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli strany sporu. Platí zásada, že každá zo strán sporu preukazuje tie skutočnosti, zktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V danom prípade žalobca preukazoval konečnú
výšku nedoplatku Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.1.2012 do 30.4.2021, ktorá je podľa súdu
prvej inštancie nejasná a neprehľadná nakoľko sa v nej neuvádza aká suma a odkedy je predmetom

vymáhania, aby sa táto nedôvodne nepremietala do sumárnej analýzy platieb ako dlh žalovaných.
Žalobca vo svojej odvolacej argumentácii dôvodil, že Sumárna analýza platieb už v svojom názve
má uvedený obsah svojej evidencie, teda eviduje platby, ktoré porovnáva s predpísanými zálohovými
platbami a taktiež zaznamenáva nedoplatky/preplatky z vyúčtovaní, prípadne iné náklady (upomienky,
súdne poplatky, prípadne sankcie za porušenie domového poriadku). Zároveň skonštatoval, že nie

je možné evidovať v účtovnej evidencii platieb osobitne výšku súdne uplatnených nárokov, nakoľko
evidencia platieb neslúži na takúto evidenciu. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s
názoromsúduprvejinštancieonedostatočnostitejtolistinyzhľadiskadôvodnostižalobcomuplatneného
nároku nakoľko aj samotný žalobca nepoprel , že nezahŕňa výšku súdne uplatnených nárokov pričom
sporná medzi stranami bola hlavne skutočnosť spočívajúca v tvrdení žalovaných, že zaplatenie sumy
3.151,58 eur, si žalobca od nich uplatňuje duplicitne, pretože ju už raz zaplatili. V prípade ak žalobca

tvrdil, že zostatok dlhu vo výške 237,92 eur žalovaní neuhradili bolo jeho povinnosťou jednoznačne
preukázaťzčohodlhpozostáva,zakýchnedoplatkovazaakéobdobie,nielenformálnepredložiťlistinný
dôkaz , ktorý v konečnom dôsledku má aj nedostatočnú výpovednú hodnotu, nakoľko nezahŕňa možné
súdneuplatnenénároky. Preukázanétedanebolipodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesa
sporu,ktorébolipočaskonaniaformulovanéznačneneprehľadne.Nestačí,žežalobcaurčiteskutočností

tvrdil v žalobe jeho povinnosťou bolo zároveň tieto skutkové tvrdenia aj náležite preukázať aj vzhľadom
k tomu, že žalovaní v rámci svojej procesnej obrany skutkové tvrdenia žalobcu popreli. Povinnosťou
žalobcu bolo presne, v konečnom štádiu konania uplatnenú istinu vo výške 237,92 eur špecifikovať, z
čoho pozostáva nakoľko nie je a ani nemôže byť úlohou súdu tieto údaje „ extrahovať“ z príloh podaní
žalobcu.Odvolacísúdsapretoplnestotožňujesosúdomprvejinštancie,ževposudzovanejvecižalobca

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby na zaplatenie sumy 237,92 eur.

30. Žalobca namietal, že v priebehu konania opakovane predkladal súdu upravený návrh petitu žaloby,
avšak súd o návrhu žalobcu na zmenu žalobného petitu počas celého trvania súdneho sporu procesne
nerozhodol, a vo výroku I. rozhodol o zamietnutí žaloby o zaplatenie 237,92 eur. K tejto námietke

odvolací súd uvádza, že postupné znižovania uplatnenej istiny vyhodnotil súd prvej inštancie ako
čiastočné späťvzatia žaloby pričom podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatížalobyrozhodnesúdvrozhodnutívovecisamej.Zuvedeného
je zrejmé, súd prvej inštancie postupoval správne, keď výrok o čiastočnom zastavení konania uviedol
až ako súčasť rozhodnutia vo veci samej (§ 145 ods. 2) a preto túto odvolaciu námietku vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú.

31. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa zmätočnosti napadnutého
rozsudku. Podľa žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie zmätočný z dôvodu, že žaloba žalobcu sa
týka istiny vo výške 4.966,30 eur, o návrhu žalobcu o zmene petitu v konaní procesne pred vynesením

rozsudku súd nerozhodol a zamietol nárok na zaplatenie 237,92 eur. Namietal tiež, že súd sa v
odôvodnení rozsudku zaoberal nedoplatkom 3.151,58 eur a nevysporiadal sa so zvyškom uplatneného
nároku. K odvolacej argumentácii spočívajúcej v tom, že súd nerozhodol o zmene petitu je potrebné
uviesť, že zmena žaloby predstavuje inštitút, ktorým môže žalobca v rámci dispozície s predmetom
konania upraviť svoj žalobný návrh - môže si uplatniť viac, ako sa pôvodne domáhal, môže úplne zmeniť

uplatňovaný nárok, prípadne zmeniť alebo doplniť rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Čiastočné
späťvzatie žaloby je osobitným typom zmeny žaloby , pre ktorú zákon výslovne stanovuje odlišný
procesný postup súdu. K postupu súdu pri čiastočnom späťvzatí odvolací súd odkazuje na bod 30.
svojho rozhodnutia. K argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku zaoberal
nedoplatkom 3.151,58 eur a nevysporiadal sa so zvyškom uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že

z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé a nepochybné, že súd prvej inštancie posudzoval ako celok,
celý žalobcom uplatnený nárok (t. j. 4.966,30 eur). Je pravdou, že sume 3.151,58 eur venoval väčšiu
pozornosť z dôvodu, že túto sumu žalovaní rozporovali s tvrdením, že si ju žalobca voči ním uplatňuje
duplicitne. Nakoniec aj v samotnom odvolaní žalobca uvádza, že problematickou časťou pohľadávky
sporu, o ktorej súd 6 rokov viedol dokazovanie bol nedoplatok vo výške 3.151,58 eur. Je teda logické,

že touto sumou sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal podrobnejšie, avšak
neznamená to, že sa nezaoberal celým uplatneným nárokom.32. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom
skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní
neboli odvolateľom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen Ústavným

súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre ľudské
práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z
29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej

miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie vrátane závislých

výrokov o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPažalovaným,ktorímaliúspechvodvolacomkonaní,nepriznalprotižalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).