Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100617
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100617.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu (sťažovateľ): Igor Bilanovič - I.B. +, miesto
podnikania: Pavlovičovo námestie 3862/45, 080 01 Prešov, IČO: 32 937 776, právne zastúpený: Mgr.
Marek Tauber, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému:
Okresný súd Prešov, so sídlom Grešova 3, 080 42 Prešov, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 19Sa/2/2023-21

z 15. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
1. Žalobca doručil dňa 22. novembra 2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“)

žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal ochrany proti nezákonnému
prideleniu veci orgánmi riadenia a správy Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 82Er/164/2017 sudkyni
JUDr. Lenke Benčovej. Tvrdil, že predmetná exekučná vec bola pridelená mimo elektronickej podateľne,
teda nebol vykonaný náhodný výber. Preto v predmetnej exekučnej veci konal a rozhodol nezákonný
sudca, konkrétne JUDr. Ingrid Kaliňáková (dňa 24. apríla 2017 vydala v exekučnej veci poverenie) a
JUDr. Lenka Benčová (vydala dňa 22. augusta 2023 uznesenie sp. zn. 82Er/164/2017, Ex 95/2017).

Rovnako namietal nezákonnosť Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2017 až 2023.
2. Žalobca navrhol, aby správny súd rozsudkom zrušil pridelenie veci 82Er/164/2017 na Okresnom
súde Prešov sudkyni JUDr. Lenke Benčovej a vec 82Er/164/2017 vrátil Okresnému súdu Prešov na
opätovné pridelenie zákonnému sudcovi. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Ako prílohu
k žalobe pripojil odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 82Er/164/2017 z 22. augusta
2023 (ďalej aj ako „odvolanie“), z obsahu ktorého vyplýva, že vo veci konala a rozhodovala nezákonná

sudkyňa JUDr. Lenka Benčová a rovnako, že poverenie v danej exekučnej veci vydala nezákonná
sudkyňa JUDr. Ingrid Kaliňáková.
3. Správny súd v Košiciach napadnutým uznesením žalobu ako neprípustnú postupom podľa § 98 ods.
1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“alebo„Správnysúdnyporiadok“)odmietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.

4. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že posudzoval nakoľko je predmet
konania, tak ako bol vyjadrený v obsahu žaloby, spôsobilým predmetom v rámci správneho súdnictva.
Konkrétne posudzoval, či je možné žalobou opísaný postup považovať za iný zásah podľa § 3 ods. 1
písm. e) SSP. Skonštatoval, že na to, aby bol určitý postup považovaný za takýto iný zásah nepostačuje
len jeho faktický charakter, ale súčasne sa vyžaduje, aby sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej
správy, ktorý bol vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.

5. Poukázal na negatívne ohraničenie pojmu verejná správa, ktoré možno vidieť v tom, že
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese,sú vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom [§ 7 písm. d) SSP]. Teda úkony realizované pri
výkone jeho právomoci v rámci civilného procesu nemožno zaradiť pod plnenie úloh verejnej správy
podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Pri takýchto úkonoch (faktického alebo procesného charakteru) civilný

súd koná ako orgán súdnej moci a nie ako orgán verejnej správy.
6. Uviedol tiež, že z odvolania mal preukázané, že vo veci 82Er/164/2017 sa jednalo o rozhodovanie
na účely exekučného konania. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom k
01.03.2017 (ďalej aj „exekučný poriadok“) sa v konaní podľa exekučného poriadku, ak to povaha veci

nevylučuje, primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“).
7. Správny súd ďalej poukázal na to, že začiatok súdneho konania nastal doručením príslušného návrhu
vexekučnomkonaníOkresnémusúduPrešovanieažponáhodnomprideleníveci.Takýtozávervyplýva
z primeraného použitia § 156 CSP. Preto technický úkon náhodného pridelenia veci je nutné považovať
za faktický úkon realizovaný v rámci civilného procesu a teda spadá do rozsahu právomoci Okresného

súdu Prešov konať a rozhodnúť príslušnú vec. Zastal názor, že nezákonné obsadenie súdu je odvolacím
[§ 365 ods. 1 písm. c) CSP] a dovolacím dôvodom [§ 420 písm. e) CSP], o ktorom v civilnom procese
rozhodujesúd.Žalobcomvytýkanávadatedaniejetaká,priktorejbyochranuzákonnostimalposkytovať
správny súd.
8. Záverom správny súd uviedol, že odmietnutie žaloby nebude viesť k odňatiu spravodlivosti na strane

žalobcu,nakoľkožalobcamalinézákonompriznanéprostriedkyochrany,pričomakbytietovyužil,mohol
sa týmito domáhať nápravy vytýkaných nedostatkov.
II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
9. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť
navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa § 440

ods. 1 písm. f) až j) Správneho súdneho poriadku.
10. Sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov zopakoval argumentáciu obsiahnutú v žalobe (bližšie body 1
a 2 tohto uznesenia). Tvrdil, že preverenie (pozn. kasačného súdu: tento pojem používa sťažovateľ) veci
zákonnémusudcovisanevykonávavsúdnomkonanívoveci,aleprevereniesavykonávavinformačnom
centre súdu, ktoré je súčasťou správy súdu. Preto je za pridelenie veci zodpovedná správa súdu a nie

sudca v samotnom súdnom konaní vo veci sp. zn. 82Er 164/2017. Súčasne poukázal na rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 13SžNSS/1/2023 z 22. marca 2023
a sp. zn. 1Sžk 31/2020 z 27. októbra 2021 dodajúc, že tieto sú pre Správny súd v Košiciach právne
záväzné a od týchto sa správny súd svojím rozhodnutím odklonil. Rovnako namietal, že v žalobe žiadal
o nariadenie pojednávania. Správny súd vo veci pojednávanie nenariadil, čím malo dôjsť zo strany

správneho súdu k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok (sťažovateľ mal pravdepodobne na mysli Správny súdny poriadok, nakoľko Občiansky súdny
poriadok platil len do 30. júna 2016 - poznámka kasačného súdu).
11. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“) dňa 10. júla 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu

Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr.
Anite Filovej.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
12. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439

SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
13. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo, či správny súd
postupoval zákonne, ak žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal ochrany proti inému zásahu orgánu

verejnej správy, odmietol ako neprípustnú postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že
ochrana, ktorej sa sťažovateľ domáha, nemá byť poskytnutá správnym súdom, ale súdom civilným
prostredníctvom opravných prostriedkov upravených v CSP.
14. Tak ako vyplýva z bodu 1 tohto uznesenia, sťažovateľ sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej
správy po viac ako šiestich rokoch od pridelenia veci domáhal ochrany pred nezákonným pridelením

veci orgánmi riadenia a správy Okresného súdu Prešov, konkrétne veci sp. zn. 82Er 164/2017 sudkyni
JUDr. Lenke Benčovej. Rovnako namietal, že vo veci konala a rozhodovala ďalšia nezákonná sudkyňa
JUDr. Ingrid Kaliňáková. Sťažovateľ tvrdil, že sudca nebol určený v súlade so zákonom a to z dôvodu,
že orgány riadenia a správy Okresného súdu Prešov nevykonali náhodný výber, čoho dôkazom mábyť výpis LOG elektronickej podateľne, z ktorého vyplýva, že dňa 1. marca 2017 bola vec zapísaná do
senátu 82Er pod sp. zn. 82Er 164/2017.
15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Sžk/31/2020 z 37. októbra 2021

(publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod
číslom 9/2022), v odôvodnení ktorého Najvyšší správny súd v bodoch 11 a 12 skonštatoval nasledovné :
„11. Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods.
1 písm. e). Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod
inýmzásahomrozumiefaktickýpostupvykonanýpriplneníúlohvoblastiverejnejsprávy,ktorýmsúalebo

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté. 12. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu
verejnej správy faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie
a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy.“ Sťažovateľ tiež tvrdil, že
správny súd sa vydaním napadnutého uznesenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

súdu, pričom bližšie tento odklon nezdôvodnil.
16. Iným zásahom, ako uviedol v už citovanom rozhodnutí aj Najvyšší správny súd, ktorý vychádzal zo
zákonnej definície vymedzenej v § 3 ods. 1 písm. e) SSP vety pred bodkočiarkou, je faktický postup
orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, ako uviedol aj
správny súd, že na to, aby išlo o iný zásah musia byť kumulatívne splnené tri zákonné podmienky (i)

ide o faktický postup, čo znamená, že neprebehlo žiadne administratívne konanie, (ii) ide o faktický
postup orgánu verejnej správy a (iii) faktický postup sa týka oblasti verejnej správy. Vychádzajúc z takto
vymedzených definičných znakov iného zásahu je namieste uzavrieť, že pridelenie veci postupom podľa
§ 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) nepredstavuje faktický postup orgánu verejnej správy v

oblasti verejnej správy. Pridelenie veci podľa predmetu konania v súlade s rozvrhom práce konkrétnemu
sudcovi alebo senátu, ktorému je vytvorené konkrétne súdne oddelenie označené číslom, v danom
prípade číslom 82, sa nerealizuje v rámci verejnej správy, ale v rámci výkonu súdnictva. Preto ani
príslušný súd, v danom prípade žalovaný, nekoná v rámci prideľovania veci konkrétnemu sudcovi alebo
senátu v pozícii orgánu verejnej správy, ale ako orgán súdnej moci. Z uvedených dôvodov sa nejedná

o iný zásah orgánu verejnej správy, tak ako to správne skonštatoval aj správny súd v napadnutom
uznesení (body 12 a 13 napadnutého uznesenia).
17. Kontrola prideľovania veci náhodným výberom je upravená v § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z.
tým spôsobom, že súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci a tiež mu môže
umožniť nazrieť do spisu a evidenčných pomôcok. Skutočnosť, či vo veci rozhodol zákonný sudca alebo

senát môže byť preverovaná aj prostredníctvom opravných prostriedkov (odvolania, dovolania), tak ako
to skonštatoval aj správy súd v bode 16 napadnutého uznesenia.
18. Kasačný súd vo vzťahu k legálnej definícii iného zásahu ešte dodáva, že v zmysle ustanovenia §
3 ods. 1 písm. e) SSP je iným zásahom aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, avšak uvedená definícia sa na
posudzovanú vec rovnako nevzťahuje. Naviac kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že žaloba
protiinémuzásahuorgánuverejnejsprávymusíbyťpodanávrámciobjektívnejlehoty,ktorájeSprávnym
súdnym poriadkom stanovená na dva roky, odkedy malo k inému zásahu dôjsť a rovnako v rámci
dvojmesačnej subjektívnej lehoty, odkedy sa žalobca o inom zásahu dozvedel. Kasačný súd v tejto

súvislosti len pripomína, že vec bola pridelená do súdneho oddelenia dňa 1. marca 2017. Uvedené
kasačný súd uvádza, len na účely informovania sťažovateľa, bez akéhokoľvek dopadu na posudzovanú
vec, nakoľko ako už bolo uvedené, nejde o iný zásah orgánu verejnej správy.
19. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 13SžNSS/1/2023 z 23. marca 2023 tak k uvedenému kasačný súd uvádza, že týmto uznesením

došlo postupom podľa § 18 SSP k postúpeniu veci Krajskému súdu v Prešove ako súdu vecne a miestne
príslušnému z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší správny súd neposudzoval vec meritórne, nekonštatoval teda, že by išlo o iný zásah.
20. K nariadeniu pojednávania kasačný súd konštatuje, že nakoľko správny súd žalobu odmietol ako
neprípustnú, vec neprejednával vecne a preto v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP nebol povinný

nariadiť pojednávanie, a to napriek tomu, že o nariadenie pojednávania sťažovateľ v žalobe požiadal.
IV. Záver
21. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je nedôvodná. Správny súd zákonným postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietolžalobu sťažovateľa, pričom správne uzavrel, že nebol dôvod na postúpenie veci podľa § 18 ods. 2 SSP
civilnému súdu. Sťažovateľ mal k dispozícii opravné prostriedky v rámci exekučného konania vedeného
pod sp. zn. 82Er/167/2017, ktorými mal možnosť namietať skutočnosť, že vo veci rozhodol nezákonný

sudca, pričom táto otázka má byť riešená v rámci uvedeného exekučného konania. Kasačný súd preto
postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.
22.Onárokunanáhradutrovkasačnéhokonaniakasačnýsúdrozhodolpodľa§467ods.1SSPvspojení
s?§?167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov kasačného
konania nepriznal. Kasačný súd tak rozhodol z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal

a kasačný súd súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať
náhradu trov konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.