Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/229/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121482874
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121482874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: SUPER CITY 25, s.r.o.,
Uralská 171/4, 071 01 Michalovce, IČO: 36 526 053, právne zastúpený: JUDr. Michaela Kaszonyiová,
Námestie osloboditeľov 3B, 040 01 Košice, IČO: 53 479 297, proti žalovanému: TEMPUS IMMO,
a.s., Rastislavova 110, 040 01 Košice, IČO: 35 781 254, právne zastúpený: MM law firm s.r.o.,
Jánošíkova 7, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 52 844 765, o zaplatenie 2.907,40 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 26. júla 2023,
č. k. K2-31Cb/110/2021-237, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 26. júla 2023, č. k. K2-31Cb/110/2021-237 v jeho
I. výroku, čo do zaplatenia sumy 588,- eur s príslušenstvom a v jeho IV. výroku, t. j. vo výroku o trovách
konania.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.613,40

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.613,40 eur od 15.7.2020 do zaplatenia.

II.Žalovanýjepovinnýdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudkuzaplatiťžalobcovipaušálnunáhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

III. V zostávajúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,78 %.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne v upomínacom konaní, ktorou sa žalobca domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.907,40 eur s príslušenstvom titulom nároku na
zaplatenie odmeny zo Zmluvy o dielo uzavretej sporovými stranami dňa 8.6.2020 a kúpnej ceny tovaru
dodaného žalovanému dňa 9.6.2020.

2.1. Dôvodil, že žalovaný si u neho dňa 8.6.2020 objednal elektroinštalačné práce v hoteli A. B. C.,
ktoré mu boli dodané v dňoch 10.6.2020 – 30.6.2020 spolu s drobným elektroinštalačným materiálom
podľa dodacieho listu zo dňa 9.6.2020. Faktúru č. 202006013, ktorá bola dňa 7.7.2021 doručená
stavbyvedúcemu – pracovníkovi žalovaného, žalovaný nezaplatil.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že 1. faktúra vystavená žalobcom mu nikdy nebola
doručená; 2. denné záznamy pracovníkov žalobcu neboli žalovaným nikdy schválené; 3. jedinou osobou

oprávnenou konať za žalovaného bol D. D.; 4. dielo nebolo žalovanému nikdy odovzdané, E. F., ktorému
žalobca doručil faktúru, nemal oprávnenie konať za žalovaného; 5. žalobca nepreukázal, že dielo riadne
dokončil a odovzdal žalovanému, prevzatie faktúry stavbyvedúcim E. F. nie je dôkazom o riadnom
ukončení a odovzdaní diela, nakoľko jedinou osobou oprávnenou uskutočňovať akékoľvek právne úkony
za žalovaného bol D. D.; 6. podľa objednávky mali byť žalovaným vykonávané práce do 15.6.2020,

podľa denných výkazov predložených žalobcom boli vykonávané do 30.6.2020.
Žalovaný poprel nárok žalobcu na odmenu diela za vykonanie diela v rozsahu 21 hodín (ide o čas
strávený obedňajšími prestávkami) a v rozsahu 42 hodín (počas ktorých sa žalobca nevenoval výkonu
práce). Ako nesporné označil vykonávanie prác v rozsahu 137 hodín.

3.1. Žalovaný si proti žalobcovi uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 490,- eur

dôvodiac, že namiesto žalobcu odstraňoval vady diela po dobu 35 hodín tvrdiac, že uvedený nárok si
nemohol uplatniť ako nárok z vád diela, pretože dielo mu nebolo odovzdané a lehota na reklamáciu vád
diela začína plynúť až odovzdaním diela.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- sporové strany uzatvorili ústnu Zmluvu o dielo na základe objednávky žalovaného zo dňa 8.6.2020,
ktoráneobsahovalažiadneosobitnédojednaniavylučujúcedispozitívnuúpravuObchodnéhozákonníka,
jej predmetom boli elektroinštalačné práce v hoteli A. na B. C. s termínom dodania od 8.6.2020 do
15.6.2020. Rozsah diela bol upravovaný priebežne podľa potrieb na stavbe. Cena bola dohodnutá ako
hodinová vo výške 14,- eur bez DPH za 1 hodinu práce jednou osobou. Objednávku za žalovaného

podpísal E. F., za žalobcu G. F., obaja konajúc ako zástupcovia sporových strán;
- žalobca dielo vykonával prostredníctvom svojich dvoch zamestnancov v dňoch 10.6.2020, 11.6.2020,
12.6.2020, 16.6.2020, 17.6.2020, 18.6.2020, 19.6.2020, 22.6.2020, 23.6.2020, 24.6.2020, 25.6.2020,
26.6.2020, 29.6.2020 a 30.6.2020. Medzi stranami je sporný počet hodín, počas ktorých žalobca
vykonával dielo;

- žalobca dňa 9.6.2020 dodal žalovanému drobný elektroinštalačný materiál v hodnote 107,40 eur bez
DPH (dodanie tovaru nie je medzi stranami sporné);
- cenu diela a kúpnu cenu v celkovej výške 2.907,40 eur bez DPH žalobca vyúčtoval žalovanému
faktúrou č. 202006013, ktorú dňa 7.7.2021 doručil stavbyvedúcemu pracovníkovi žalovaného E. F., ktorý
doručenie potvrdil podpisom;

- žalovaný neuhradil kúpnu cenu dodaného tovaru, ani cenu diela;
- z mailovej komunikácie E. F., D. D. a G. F. zo septembra 2020 súd zistil, že D. D. označil rozsah a kvalitu
žalobcom vykonaných prác za nedodanú v požadovanej kvalite, časy prestávok na jedlo, fajčenie a iné
svedok nepovažoval za dodané práce, opravy po vlastnej zle vykonanej práci sa nezaratúvajú do
odpracovanej doby a považujú sa za reklamáciu,

E. F. naopak považoval práce a kvalitu prác vykonaných žalobcom za dodržanú, osobne dohliadal
na výkon diela, žalobca všetky zadané úlohy zrealizoval. So žalobcom komunikoval ohľadne úpravy
denného výkazu prác;
-stavbyvedúciE.F.(zažalovaného)dennežalobcoviurčovalúlohynadanýdeň,ichsplneniekontroloval.
Zamestnanci žalobcu vypisovali denné výkazy práce (čo robili, od kedy – do kedy robili), ktorých obsah

bol E. F. kontrolovaný.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 409 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. – ďalej len Obchodný
zákonník alebo OBZ (právna úprava kúpnej zmluvy), § 536 OBZ (právna úprava zmluvy o dielo), § 548
a nasl. OBZ (právna úprava zaplatenia ceny za zhotovenie diela), § 554 OBZ (právna úprava povinnosti

splniť dielo), § 554 OBZ (právna úprava zápisnice o odovzdaní diela), § 560 a nasl. OBZ (právna úprava
vád diela, nárokov z vadného plnenia), § 15 a nasl. OBZ (právna úprava poverenia pri prevádzkovaní
podniku), § 454 OZ (právna úprava bezdôvodného obohatenia).

6. Pokiaľ ide o spornú otázku v konaní (či bolo dielo žalovanému odovzdané), súd prvej inštancie

uzavrel, že v priebehu konania žiadna zo sporových strán netvrdila, že vzniesla požiadavku odovzdania
diela vo forme písomnej zápisnice, preto podľa dispozitívnej právnej úpravy Obchodného zákonníka
obsiahnutej v § 554 ods. 6 OBZ, podpísanie takejto zápisnice nebolo podmienkou odovzdania diela.Tvrdenie žalovaného, že na odovzdanie diela bolo potrebné podpísanie odovzdávacieho protokolu, teda
nebolo v konaní preukázané.

6.1. Vo vzťahu k ďalšej spornej otázke (či a kedy bola žalovanému doručená faktúra č. 202006013)
súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že predmet diela bol žalovaným špecifikovaný
denne tak, že stavbyvedúci E. F. každé ráno určil žalobcovi, ktoré elektroinštalačné práce je potrebné
vykonať a tieto práce po ich vykonaní každý deň skontroloval a prevzal. E. F. počas svojej svedeckej
výpovede uviedol, že od žalobcu osobne prevzal všetky vykonané práce a prevzatie diela ako celku

potvrdilsvojimpodpisomnadoručenejfaktúre,priprevzatídielaapodpisovanífaktúrypostupovalvrámci
svojich oprávnení. Žalovaný v konaní naopak tvrdil, že k odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, pretože
jedinou osobou oprávnenou na prevzatie diela bol D. D., ktorý bol nadriadeným E. F.. D. D. počas svojej
svedeckej výpovede zhodne so žalovaným uviedol, že finálne prevzatie diela vykonáva vždy osobne.
Otázku viazanosti žalovaného konaním E. F. súd prvej inštancie posúdil podľa § 15 OBZ, keď medzi
stranaminebolosporné,žeE.F.bolpoverenýčinnosťoustavebnéhotechnika,zadávalúlohyjednotlivým

dodávateľom, tieto koordinoval a kontroloval. V konaní nebolo sporným, že to bol práve on, kto za
žalovaného uzatvoril zmluvu o dielo so žalobcom a ktorý na stavenisku so žalobcom komunikoval.
Pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, či prevzatie diela
žalobcu bolo súčasťou oprávnení stavbyvedúceho, súd aplikujúc § 15 ods. 2 OBZ uzavrel, že prevzatie
diela E. F. žalovaného zaväzuje. Ak by totiž aj uvedeným konaním E. F. prekročil svoje poverenie,

žalovaný sa nezáväznosti tohto konania nemôže dovolávať, pretože žalobca vzhľadom na priebeh
vzájomnéhovzťahusporovýchstrán,oprekročenírozsahupoverenianevedelasprihliadnutímnavšetky
okolnosti prípadu, ani nemohol vedieť. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že podpisom faktúry vystavenej
žalobcom, osoba poverená funkciou stavbyvedúceho – E. F., potvrdil prevzatie diela žalobcu žalovaným,
ako aj doručenie faktúry č. 202006013 žalovanému.

6.2. Vo vzťahu k ďalšej spornej otázke (či je nárok žalobcu oprávnený v celom rozsahu) súd prvej
inštancie uviedol, že nárok na odmenu za vykonanie diela žalobca odvodzoval z denných výkazov prác,
v ktorých zamestnanci žalobcu priebežne zaznamenávali, v akom čase sa nachádzali na stavbe a čo
bolo predmetom diela v jednotlivé dni. Žalobca v konaní tvrdil, že denné výkazy doručil žalovanému

spolu s faktúrou, čo potvrdil svedok E. F.. Obsah emailovej komunikácie zo septembra 2020, na ktorú
v konaní poukazoval žalovaný, tvrdenie žalobcu o doručení výkazov spolu s faktúrou nevyvrátil. Svedok
E. F. obsah mailov vysvetlil tak, že D. D. žiadal od žalobcu, ako aj od samotného svedka poníženie faktúr.
Zdennýchvýkazovprácvkonanípredloženýchžalobcomsúdprvejinštanciezistil,žežalobcavykonával
dielo v dňoch 10.6. až 12.6.2020, 16.6. až 19.6.2020, 22.6. až 30.6.2020 prostredníctvom dvoch osôb,

spolu v rozsahu 200 hodín. Žalovaný považoval uvedený počet hodín za nadhodnotený tvrdiac, že do
denného výkazu sú zahrnuté obedňajšie, fajčiarske a iné prestávky, či čas opravovania nedostatkov, za
nesporné považoval vykonávanie diela počas 137 hodín, poprel nárok žalobcu na odmenu za vykonanie
diela v rozsahu 21 hodín za čas strávený obedňajšími prestávkami a ďalších 42 hodín, počas ktorých sa
žalobca nevenoval výkonu práce. Poukázal pritom na svedecké výpovede H. I., ktorý uviedol, že denne

zamestnancižalobcustrávilinaobedňajšíchprestávkach30–45minútasvedeckejvýpovedeH.J.,ktorý
vypovedal, že zamestnanci žalobcu jednu, dve hodiny naťahovali čas. Svedok E. F. naopak poukázal
na špecifickú elektrikársku prácu, ktorá nezahŕňa len fyzický výkon práce, ale aj práce prípravné,
intelektuálne, ktoré sa nezainteresovaným osobám môžu javiť ako neefektívne využívanie času a
nárok žalobcu v rozsahu 200 hodín za oprávnený v celom rozsahu, denné výkazy žalobcu kontroloval

každý deň, nevedel však uviesť, či a koľko času zamestnanci žalobcu strávili obedňajšími prestávkami.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že denné výkazy predložené v konaní
žalobcom preukazujú čas, ktorý zamestnanci žalobcu strávili na mieste výkonu diela, nie čas reálneho
výkonu prác. Vzhľadom k skutočnosti, že pracovníci žalobcu boli na obedňajších prestávkach v trvaní
30 – 45 minút (pričom uvedené nebolo v denných výkazoch zaznamenané, ale vedeli o tom obe sporové

strany), dospel k záveru, že žalobca nezohľadnil pri fakturácii čas strávený obedňajšími prestávkami
a žalovanému vyúčtoval aj čas, ktorý podľa svedkov (vrátane svedka, ktorý je zamestnancom žalobcu)
nevykonával práce, ktoré boli predmetom diela. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu v rozsahu 21 hodín
(21 x 14 = 294 eur) považoval za neoprávnený a žalobu v uvedenej časti zamietol. Za nedôvodnú mal
obranu žalovaného, spočívajúcu v popretí 42 hodín z dôvodu nízkej efektivity práce. Svedok D. D. počas

svedeckej výpovede za účelom preukázania nízkej efektivity žalobcu predložil fotografie vyhotovené
z kamerového záznamu hotela, ktoré však nepreukazujú posedávanie, fajčenie, či nevykonávanie diela.
Svedok E. F. naopak považoval nárok žalobcu aj v tejto časti za dôvodný a argumentoval špecifikami
elektrikárskej práce, ktorá až v časti 40 % predstavuje prípravné práce, ktoré sa nezainteresovanejosobemôžujaviťakoneefektívne.Tusúdprvejinštanciezdôraznil,žeobjemvykonanýchpráczáviselod
žalovaného, žalovaný určoval, aké práce a kedy bude žalobca vykonávať. Z vykonaného dokazovania
navyše vyplynulo, že denné výkazy prác boli priebežne každý deň kontrolované stavbyvedúcim a ten

obsah výkazov ani raz nepripomienkoval.

6.3. Súd prvej inštancie neuznal kompenzačnú námietku vo výške 490,- eur titulom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, ktorý odôvodňoval žalovaný tým, že namiesto žalobcu
odstraňoval chybné osadenie bodových svetiel v byte na prvom poschodí po dobu 35 hodín. Odkazom

na §§ 564, 440 ods. 2, 562 ods. 2 OBZ zdôraznil, že právna úprava v Obchodnom zákonníku
neumožňuje, aby objednávateľ bez dohody so zhotoviteľom sám odstránil alebo nechal odstrániť vady
alebo nedostatky diela a náhradu za takto vynaložené náklady si uplatnil voči žalobcovi. Takáto dohoda
síce je právne možná, ale v prejednávanom spore nebola jej existencia žalovaným ani tvrdená, ani
preukázaná.

7. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa §§ 365 ods. 1, 369 ods. 2 OBZ. Ich výšku určil v súlade s §
1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2023 Z. z.

8. O paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky rozhodol podľa § 369c ods.
1 OBZ v spojení s ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

10. Proti rozsudku – jeho I. výroku v časti, kde súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
588,- eur s príslušenstvom (t. j. odvolaním nenapadnutou časťou výroku I. je suma 2.045,40 eur) a IV.

výroku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

10.1. Za skutkový záver nevyplývajúci z vykonaného dokazovania považuje záver súdu, že žalovaný
vady nereklamoval, ale pristúpil k ich odstráneniu. Svedok H. I. (zamestnanec žalobcu) totiž v svojej
výpovedi zo dňa 12.12.2022 jasne potvrdil, že boli vytýkané vady zo strany p. D., kde svedok jasne

aj popísal, aké vady boli vytýkané, a to najmä vady týkajúce sa bytu na prvom poschodí. Zároveň
potvrdil, že žalobca aj pristúpil k odstraňovaniu vád, čím uznal ich oprávnenosť a potvrdil, že čas, ktorý
využili na odstraňovanie vád, bol zahrnutý do denného výkazu prác. Už z uvedeného je tak zrejmé,
že výkazy prác žalobcu boli nadhodnotené a boli v nich práce zahrnuté duplicitne (napr. 23.6.2020
vykonávali práce na treťom poschodí dve osoby od 8:00 hod. do 14:00 hod. a dňa 30.6.2020 opätovne

práce v byte na treťom poschodí, a to osadenie bodových svetiel a vysprávka popri nich, t. z. opätovne
zahrnuté práce aj pri odstraňovaní reklamovaných vád). Skutočnosť, že na vykonávaných prácach boli
vady, potvrdili aj ďalší vypočúvaní svedkovia, a to pán D. vo výpovedi zo dňa 5.9.2022 a pán J. dňa
22.3.2023. Z uvedeného dôvodu odôvodnenie súdu, že žalovaný vady nereklamoval, ale rovno pristúpil
k ich odstráneniu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vady reklamoval, žalobca sa ich

pokúšal odstrániť, ale toho nebol schopný, následne sa na naliehanie pána D. už na stavbe neukázal,
preto odstránenie vád musel zabezpečiť žalovaný, čo potvrdili svedkovia p. D. a p. J.. Pokiaľ ide o
žalovaným tvrdenú nízku efektivitu práce, ide o skutočnosť potvrdenú svedeckými výpoveďami pána D.
a pána J.. Súd tieto výpovede však vôbec nebral do úvahy, naopak, nekriticky prevzal tvrdenie svedka
F., ktorý bez akejkoľvek opory presadzuje tvrdenie, že elektroinštalačné práce až v rozsahu 40 % sú

tvorené postávaním a pofajčievaním. Skutočnosť, že žalobca sa nevenoval v plnom rozsahu výkonu
práce potvrdil vo svojej výpovedi pán J., keď uviedol, že jednu a aj dve hodiny denne bolo naťahovanie
času, zamestnanci žalobcu mali obedňajšie prestávky, žalobcom navrhnutý svedok pán H. I. uviedol, že
vo výkaze nebol uvedený čas výkonu práce, ale čas od kedy - do kedy boli na stavbe.

10.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobu
v rozsahu napadnutom odvolaním zamietne, alternatívne v uvedenej časti rozsudok zruší a vec vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc argumenty

uvádzané už v priebehu konania.

12. V ďalších svojich podaniach strany sporu uvádzajú argumenty uvedené už v priebehu konania.13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu (časti I. a IV. výroku), proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom

z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne
odvolanie prejednal.

14.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14.2. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.03.2025 o 10.45 hod. v

pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného

dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (pokiaľ ide

o odvolaním napadnuté výroky); preto konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie správnosti navyše
udáva (§ 387 ods. 2 CSP):

18. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť odvolateľa na nasledovné zákonné
ustanovenia.

18.1. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť savzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej

obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

18.2. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle, či tieto stranami sporu predložené, preukazujú ich
tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v § 191 CSP, v zmysle ktorého súd

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súd
zásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana,
ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
aj v súlade s princípmi, na ktorých CSP spočíva (čl. 15 CSP).

19. Odvolateľ vyjadruje svoj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o neuznanie nároku
navydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške490,-eur(vznesenákompenzačnánámietka),dôvodiac,
že odstránenie vád vykonal žalovaný namiesto žalobcu, pričom odstraňovanie vád bolo v rozsahu min.
35 hodín práce (35 hod. x 14 eur) a vo zvyšku z dôvodu nízkej efektivity práce.

20. § 560 OBZ vymedzuje, kedy je dielo vadné tak, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

21. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa § 440 ods. 2 OBZ, podľa ktorého uspokojenie, ktoré

možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa § 436 a § 437, nemožno dosiahnuť
uplatnenému nároku z iného právneho dôvodu. Uvedené ustanovenie dopĺňa § 436 ods. 4 a § 437 OBZ,
podľa ktorého popri nárokoch ustanovených v ods. 1 má objednávateľ diela nárok na náhradu škody
ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

21.1. Z tohto pravidla vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadajú ujmu vzniknutú
vadným plnením, sú z náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia (t. j. z iného právneho titulu)
vylúčené. Povedané inak, žalobou (prípadne kompenzačnou námietkou zo strany žalovaného) na
vydanie bezdôvodného obohatenia (resp. akoukoľvek inou žalobou podanou na základe iného právneho
titulu), nemôže byť kompenzované aj to, čoho by sa objednávateľ mohol domôcť uplatnením niektorého

z nárokov z vadného plnenia.

21.2. V súvislosti s vadným plnením má objednávateľ diela nároky rozlíšené podľa toho, či ide o vady
diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 OBZ) alebo nepodstatným spôsobom
(§437OBZ).Nárokmizváddielasúdodanienáhradnéhodiela(akjetomožné),dodaniechýbajúcejčasti

diela, odstránenie právnych vád; pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, primeraná zľava z ceny
a odstúpenie od zmluvy. Keďže ale ustanovenia §§ 436-441 a § 564 nie sú kogentnými ustanoveniami,
t. j. ustanoveniami, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (vymedzené v § 263 ods. 1 OBZ),
môžu sa strany zmluvy dohodnúť aj na inom nároku z vád diela, pretože nároky upravené v § 436 až
§ 437 OBZ môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť.

22. Pokiaľ teda odvolateľ tvrdí, že kompenzačnou námietkou uplatnený nárok na sumu 490,- eur ako
bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalobcu tým, že odstraňoval vady diela, hoc ich mal
odstrániťžalobca,musípreukázať,že1)dielomalovady,2)tietovadyoznámilžalobcovi,3)boldodržaný
postup stanovený § 436 - § 437, resp. že strany sporu dohodou nároky z vád diela rozšírili, 4) že suma

490,- eur zodpovedá vynaloženým nákladom na odstránenie žalobcom poskytnutého vadného plnenia.

22.1. Bolo v konaní preukázané, že osoba zodpovedná za zadávanie prác a ich následnú kontrolu zo
strany žalovaného potvrdila svojim podpisom, že práce boli prevedené riadne.
Je pravdou, že H. I. aj D. D. v svedeckej výpovedi uviedli, že v byte majiteľa pri osádzaní bodových

svetiel trčali reflektory, svetlá boli zašpinené od silikónu. Svedok D. D. tvrdil, že k náprave zo strany
žalovaného nedošlo. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nebol oprávnený bez dohody
so žalobcom vady odstrániť a pri právnom posúdení odkazuje aj na § 436 - § 441 OBZ, tak jeho záver
je správny. Uvedené zákonné ustanovenia upravujú postup pri vadnom plnení, kde pri podstatnomi nepodstatnom porušení zmluvy (vady diela ako porušenie zmluvy) má objednávateľ nároky uvedené
v ods. 21.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Bolo v konaní preukázané, že žalovaný pristúpil k odstráneniu vád (ktorý nárok stranami zmluvy

dohodnutý nebol), bez dodržania postupu stanoveného OBZ, čo je neprípustné.

22.2. Vo vzťahu k sume zodpovedajúcej nízkej efektivite práce odvolací súd udáva, že toto
tvrdenie žalovaný nepreukázal. Predloženie fotografií z kamerového záznamu z hotela „pofajčievanie,
postávanie, nevykonávanie diela“ v rozsahu 42 hod. nepreukazuje.

23. Odvolací súd tak dospel k záveru, že neboli v konaní pred súdom prvej inštancie naplnené
odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody, preto v napadnutých výrokoch rozsudok ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods.

1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).