Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205005
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122205005.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členov senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom, ml., advokátom so sídlom v Trenčíne, J. Zemana
3141/101, IČO: 42 273 242, proti žalovanej D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická

6667, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 27C/44/2022-298 zo dňa 21. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna
zo strán n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. schválil zmier uzavretý medzi sporovými
stranami v nasledovnom znení: ,,Žalobca a žalovaná sa dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva
knehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,prekat.územieC.,akorodinnýdomE.F.XXXpostavenýna
parcele C-KN parc. č. XXX a pozemok C-KN parc. č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 595 m2 a na jeho vyporiadaní tak, že: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre kat. územie

C., ako rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele C-KN parc. č. XXX a pozemok C-KN parc.
č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 595 m2, nadobudne do svojho výlučného
vlastníctva žalovaná D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXX. Žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi
titulomnáhradyzajehospoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachvyššiešpecifikovanýchsumu59970,
eur, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd schváli zmier.“. Výrokom
II. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Svoje rozhodnutie

súd po právnej stránke odôvodnil § 148 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol, že podanou žalobou sa žalobca voči
žalovanejdomáhalrozhodnutiasúdu,ktorýmbyzrušilavyporiadalpodielovéspoluvlastníctvosporových
strán k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe. Strany sporu uzatvorili zmier v znení uvedenom vo
výroku I. uznesenia a navrhli ho súdu na schválenie. Súd prvej inštancie zistil, že sporovými stranami
uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, a preto ho schválil. Nakoľko obsahom súdneho
zmieru nebola dohoda strán sporu ohľadom náhrady trov konania, súd o tomto nároku rozhodol podľa §

255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebol sporný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a tak vychádzal z toho, že bola zhoda na prikázaní pozemku a na ňom postaveného
rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovanej. Sporná bola výška vyrovnacieho podielu, a preto
bolo pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania namieste uplatniť zásadu úspechu v konaní
podľa toho, akú cenu strany navrhovali v porovnaní s výslednou sumou. Žalobca
navrhoval, aby ho žalovaná vyplatila titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 90 000,-

eur, vychádzajúc z ceny nehnuteľnosti vo výške minimálne 180 000,- eur. Naopak žalovaná navrhovala
výplatu titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcovi vo výške 25264,66 eur, keď vychádzala zo znaleckého posudku č. 44/2022 zo dňa 22.02.2022 a jeho doplnku. Na
pojednávaní dňa 19.04.2023 sporové strany zhodne navrhli vypracovanie tretieho znaleckého posudku,
ktorý mal zabezpečiť súd. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 27C/44/2022 zo dňa 19.07.2023

ustanovil Znalecký ústav Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za účelom znaleckého
dokazovania. Znalecký ústav dňa 28.03.2024 doručil súdu znalecký posudok č. 21/2024, ktorým bola
hodnota nehnuteľností po zohľadnení vecného bremena na nich viaznucich určená v sume 119 940,-
eur. Obe sporové strany sa k znaleckému posudku vyjadrili tak, že voči nemu nemajú
námietky. Napokon sa v obsahu súdneho zmieru dohodli na výplate v prospech žalobcu vo výške 59

970,- eur ako 1/2 zo sumy 119 940,- eur určenej predmetným znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobcom navrhovaná výška náhrady tak bola uspokojená v rozsahu 67 %,
čo predstavuje jeho úspech v spore. Úspech žalovanej potom predstavuje 33 % a pomer úspechu a
neúspechu je 34 % v prospech žalobcu, a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 34 %.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná. Zastávala názor, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nespravodlivé a
arbitrárne, nemá oporu v zisteniach nachádzajúcich sa v súdnom spise a je v rozpore so základnými
princípmilogikyveciapodstatoukonaniaozrušenie avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.
Vytkla súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil skutočnosti, ktoré

sú predmetom súdneho spisu, a na vec nazeral len jednostranne a tendenčne pohľadom žalobcu,
bez objektívneho zhodnotenia veci vo svetle vykonaného dokazovania a postupu jednotlivých strán v
danom súdnom konaní. Poukázala na skutočnosť, že žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takým spôsobom, že sám svojím odhadom si určil
hodnotu spoločných nehnuteľností na úrovni 180 000,- eur a žiadal bez náležitého dôkazu vyplatiť sumu

90 000,- eur. Z postupu žalovanej v súdnom konaní a z jej vyjadrení jasne vyplýva, že súhlasila so
zrušením spoluvlastníctva a s jeho vyporiadaním takým spôsobom, že nehnuteľnosti nadobudne do
výlučného vlastníctva. Žalovaná však nesúhlasila so žalobcom ničím nepodloženou
hodnotou spoločných nehnuteľností na úrovni 180 000,- eur a hneď pri svojom prvom úkone predložila
vo veci riadny dôkaz hodnoty spoločných nehnuteľností, a to znalecký posudok znalkyne Ing. Lenky

Ďurehovej č. 44/2022 zo dňa 20.02.2022, ktorý stanovil hodnotu spoločných nehnuteľností na úrovni
108 000,- eur a následne zníženú v dôsledku existencie ťarchy vecného bremena na úroveň 50 654,21
eur. Z tejto sumy bola potom žalovaná ochotná a pripravená žalobcu vyplatiť a toto súdu aj
navrhovala. Zároveň táto suma bola prvou riadne preukázanou hodnotu spoločných nehnuteľností v
konaní. Na uvedené stanovisko žalovanej a jej procesnú obranu reagoval žalobca tým, že si vo veci

nechal spraviť vlastný znalecký posudok. Tento vypracovala znalkyňa G. H. I. ako posudok č. 16/2023
zo dňa 17.04.2024. Aj táto znalkyňa stanovila hodnotu spoločných nehnuteľností diametrálne odlišne,
ako to na začiatku súdneho konania tvrdil žalobca a síce na úrovni 154 000,- eur a následne ju znížila
v dôsledku existencie ťarchy vecného bremena na úroveň 118 244,- eur. Ani samotný žalobca ale
nebol presvedčený o správnosti záverov tohto jeho znaleckého posudku, pretože svoju žalobu podľa

záverov tohto posudku neupravil a stále trval na hodnote spoločných nehnuteľností na úrovni 180 000,-
eur a jeho výplate sumou 90 000,- eur. Sám preto súhlasil s tým, že vo veci sa nechá vypracovať
posudok súdom ustanoveným znalcom. Súd za súhlasu oboch strán sporu vo veci ustanovil znalecký
ústav Slovenskej technickej univerzity Bratislava, ktorý posudkom č. 21/2024 zo dňa 21.03.2024 ustálil
hodnotu spoločných nehnuteľností na úrovni 154 000,- eur a následne ju znížil v dôsledku

existencie ťarchy vecného bremena na 119 940,- eur. Až na základe takéhoto zisteného
a preukázaného jednoznačného skutkového stavu bol žalobca ochotný uzavrieť súdny zmier, ktorého
uzavretie plne korešponduje so závermi tohto znaleckého posudku, a teda k ukončeniu súdneho konania
došlo na základe vzájomnej dohody. Už len z tohto pohľadu nie je správne a spravodlivé posudzovať
úspech jednej alebo druhej strany v tomto konaní. Súd prvej inštancie zároveň použil nesprávny výpočet

prestanovenieúspechualeboneúspechujednejadruhejstranysúdnehokonania,keďžalovanejúspech
rátal z toho, ako keby nechcela žalobcovi zaplatiť titulom vyporiadania nič, teda ako keby žiadala žalobu
zamietnuť. Žalovaná ďalej popísala podľa jej názoru objektívny spôsob na zistenie úspechu jednej
a druhej strany v tomto súdnom konaní. Žalobca požadoval sumu na výplatu vo výške 90 000,- eur
a túto neupravil ani po znaleckom dokazovaní jeho vlastným posudkom znalkyne Ing.

Evy Bučkovej. Žalovaná bola pripravená a ochotná vyplatiť žalovaného sumou 25 264,66 eur, ktorá
bola podložená znaleckým posudkom G. J. K., čo aj sama žalovaná navrhovala. Stred medzi týmito
sumami je 57 632,33 eur (90 000,- eur + 25 264,66 eur) ÷2). Teda toto je hodnota, kedy je možné
hovoriť, že úspech a neúspech jednej alebo druhej strany je úplne rovnaký. Pokiaľ by teda súd rozhodol,že žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi sumu 57 632,33 eur, nemôže žiadnej strane priznať náhradu
trov konania, keďže pomer úspechu a neúspechu je rovnaký. Súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná
vyplatiť žalobcovi sumu 59 970,- eur, a teda jeho „úspech“ je absolútne zanedbateľný. Z uvedených

dôvodov zastávala žalovaná názor, že nie sú splnené podmienky na to, aby žalobcovi bola priznaná
náhrada trov konania voči žalovanej, a už vôbec nie v rozsahu 34 %. Na základe uvedených skutočností
navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že trovy konania
nebudú priznané žiadnej zo strán konania. Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý vyslovil názor, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď v predmetnej právnej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.
1 CSP, nakoľko obsahom súdneho zmieru nebola dohoda strán sporu ohľadom náhrady trov konania.
Taktiež za správny považoval postup súdu prvej inštancie, keď pri výpočte pomeru úspechu / neúspechu
v predmetnej právnej veci vychádzal z toho, že žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva sa domáhal od žalovanej výplaty titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky
podiel vo výške 90 000,- eur, pričom napokon z vykonaného dokazovania, konkrétne zo znaleckého
posudku Znaleckého ústavu STU v BA č. 21/2024 vyplynula hodnota sporných nehnuteľností vo výške
119 940,- eur – z toho na žalobcu pripadajúca 1/2 predstavuje čiastku 59 970,- eur. Taktiež za správny
označil postup súdu prvej inštancie, keď ustálil, že pomer jeho úspechu vo veci predstavuje 67 % a

pomer úspechu žalovanej predstavuje 33 %, teda pomer úspechu a neúspechu predstavuje
34 % v prospech žalobcu. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia žalovanej, ktorá v odvolaní
uvádza,žeonbeználežitéhodôkazužiadalvyplatiťmasumou90000,-eur,pričomžalovanásuvedenou
sumou výplaty nesúhlasila a navrhovala ho vyplatiť sumou vo výške 25 264,66 eur, odvolávajúc sa na
jej súkromný znalecký posudok č. 44/2022 vypracovaný Ing. Ďurechovou. Pokiaľ on v žalobe navrhoval,

aby mu žalovaná titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel vyplatila čiastku 90 000,- eur, je úplne
irelevantné, či uvedenú čiastku navrhol na základe vlastného odhadu hodnoty sporných nehnuteľností,
prípadne na podklade akéhokoľvek dôkazu o ich hodnote. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaná trvala na ňou navrhovanej sume výplaty vo výške 25 264,66 eur i napriek tomu,
že bola oboznámená so znaleckým posudkom, ktorý si dal v priebehu súdneho sporu vypracovať G.

H. I. č. ZP 16/2023, v ktorom znalkyňa stanovila hodnotu spoločných nehnuteľností na sumu 118 244,-
eur. Až následne so súhlasom oboch strán sporu ustanovil súd prvej inštancie znalecký ústav STU v
BA, ktorý svojím znaleckým posudkom č. 21/2024 zo dňa 21.03.2024 ustálil hodnotu spoločných
nehnuteľností na úrovni 119 940,- eur (so zohľadnením vecného bremena), pričom
1/2 predstavuje čiastku 59 970,- eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výsledná

hodnota sporných nehnuteľností v súkromnom znaleckom posudku, ktorý si dala vypracovať žalovaná,
je značne podhodnotená. S poukazom na vyššie uvedené žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď mu vo výroku II. napadnutého uznesenia priznal právo na náhradu trov konania
vočižalovanejvrozsahu34%,pričomprivýpočtepomeruúspechu/neúspechupostupovalvpredmetnej
právnej veci správne.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov
konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. V posudzovanom prípade rozhodol súd prvej inštancie napadnutým výrokom II. o náhrade trov
konania, aplikujúc § 255 ods. 1 CSP (tzv. zásadu úspechu) tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Pri posudzovaní úspechu strán postupoval podľa toho, akú
cenu žalobca navrhoval vyplatiť v porovnaní s výslednou sumou. Konštatoval, že žalobcom
navrhovaná výška náhrady bola uspokojená v rozsahu 67 %, čo predstavuje jeho úspech vspore. Úspech žalovanej potom predstavuje 33 % a pomer úspechu a neúspechu je 34 % v
prospech žalobcu, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

9. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodoval v nadväznosti na
výrok I., ktorým schválil zmier medzi stranami sporu, ktorým došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva, a to tak, že nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. uznesenia súdu prvej
inštancie nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná, ktorá sa zároveň zaviazala zaplatiť žalobcovi
sumu 59 970,- eur titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach.

10. Podstatou odvolacích námietok žalovanej proti predmetnému výroku II. o náhrade trov konania
bol nesúhlas s interpretáciou § 255 ods. 1 CSP a s postupom súdu prvej inštancie pri
zisťovaní úspechu strany v konaní, keď tento nezohľadnil skutočnosti, ktoré boli predmetom súdneho
spisu a zároveň nesprávne stanovil pomer úspechu / neúspechu strán v konaní, keď úspech žalovanej
rátal z toho, ako keby žalovaná nechcela titulom vysporiadania zaplatiť žalobcovi žiadnu sumu.

11. Preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov uplatnených v podanom odvolaní žalovanej dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

12. Zásada úspechu v spore, premietajúca sa v ustanovení § 255 CSP, je esenciálnym kritériom

priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo
do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je
povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Zásada úspechu
sa vzťahuje aj na konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Procesný úspech sa

určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Úspech v spore sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak mala strana úspech
v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby však čiastočný úspech založil nárok
na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej
úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom

úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada
trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady
trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane.

13. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konanie, v ktorom z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Platná právna úprava
civilného procesu síce určité osobitosti takéhoto konania upravuje, ale vo vzťahu k
trovám konania žiadna osobitná norma neexistuje. Možno teda vyvodiť, že aj v tomto konaní
je pri rozhodovaní o trovách konania s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať v zásade zo zásady
úspechu.

14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca navrhoval, aby ho žalovaná vyplatila titulom
náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach sumou 90 000,- eur, vychádzajúc
z ceny nehnuteľnosti vo výške minimálne 180 000,- eur. Žalovaná navrhovala výplatu titulom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcovi vo výške 25 264,66 eur, keď vychádzala zo

znaleckého posudku č. 44/2022 zo dňa 22.02.2022 a jeho doplnku, z ceny nehnuteľnosti po zohľadnení
vecného bremena, vo výške 57 345,79 eur.
15. Znaleckým posudkom č. 21/2024 Znaleckého ústavu STU v Bratislave bola hodnota nehnuteľností
po zohľadnení vecného bremena na nich viaznucich určená v sume 119 940,- eur. Obe sporové
strany sa k znaleckému posudku vyjadrili tak, že voči nemu nemajú námietky a v obsahu súdneho zmieru

sa dohodli na výplate v prospech žalobcu vo výške 59 970,- eur ako 1/2 zo sumy 119 940,- eur.

16. Následne však súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nepostupoval správne, keď
úspech, resp. neúspech strán určil porovnaním nie nimi navrhovaných súm výplaty so sumou, na ktorej
sa strany dohodli na výplate, ale porovnaním iba sumy požadovanej žalobcom a sumy, na ktorej sa

dohodli. Súd vôbec nebral do úvahy, že žalovaná navrhla určitú sumu na výplatu a rozhodol spôsobom,
akoby nechcela žalobcovi vyplatiť vôbec nič. V prejednávanom prípade bolo podľa názoru odvolacieho
súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dôvodné postupovať tak, ako uviedla žalovaná
v podanom odvolaní. Žalobca, ako už bolo uvedené vyššie, požadoval od žalovanej na výplatu sumu90 000,- eur. Žalovaná navrhovala vyplatiť žalobcovi sumu 25 264,66 eur. Stred medzi týmito sumami
je 57 632,33 eur ((90 000,- eur + 25 264,66 eur) ÷ 2), kedy by bol úspech, resp. neúspech oboch strán
úplne rovnaký. Keďže strany sporu sa dohodli, že žalovaná vyplatí žalobcovi sumu 59 970,- eur, úspech

žalobcupredstavujeoprotivypočítanémustredusumu2337,67eur,čovporovnanísuvedenýmstredom
predstavuje 4,06 %. Tento úspech žalobcu je čiastočný a zároveň zanedbateľný. S prihliadnutím na
okolnosť, že strany sporu sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva napokon dohodli
aakceptovalicenunehnuteľnostíurčenúznaleckýmposudkomznaleckéhoústavuustanovenéhosúdom
na ich návrh, možno konštatovať, že ani jedna strana sporu nemala v konaní úspech v takom rozsahu,

ktorý by odôvodňoval priznať jej právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP.

17. Vzhľadom k tomu, že nepatrný úspech žalobcu v pomere k úspechu žalovanej neodôvodňuje
s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bola stanovená cena nehnuteľností, ktoré boli predmetom
vyporiadania, priznať žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, odvolací súd zmenil podľa § 388
CSP výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie tak, že podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, keď odvolací súd jej
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel, a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).