Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321010366
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321010366.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného ml. W. K., pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava III, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I, č. k. B3-6T/60/2021-447 z 23. apríla 2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 02. apríla 2025, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

II.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X.
XXXX/XX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, č.k. B3-6T/60/2021-447 z 23.04.2024, bol obžalovaný ml. W.
K., podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. 3Pv
300/18/1103-53 zo dňa 31.05.2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že

v čase od 10:00 až 11:00 hod. dňa 05. marca 2018 v rodinnom dome na Agátovej ulici č. 1708 v
obci Rovinka vykonal pohlavný styk s maloletou S.G., nar. XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že mal
vedomosť o veku maloletej

oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/
XX, I. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor
okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného a odvolanie podala aj poškodená.

Prokurátor odôvodnenie zdôvodnil podaním doručeným súdu dňa 06.09.2024. V dôvodoch odvolania
prokurátor s rozhodnutím súdu nesúhlasí a dáva do pozornosti fotografiu na čl. 55, a upozorňuje na
komunikáciu obžalovaného s matkou, s ktorou sa inkriminovaného dňa dohovárali o spoločnom obede,
kedy podľa výpovede jeho matky, obžalovaný za ňou išiel do Polusu asi o 12:00 hod, z čoho podľa
prokurátora vyplýva, že „v čase spáchania skutku obžalovaný nebol na obede s matkou“.

Ohľadne konštatovania súdu, že poškodená sa dostala ku gynekologičke až po dvoch mesiacoch a jej
„akútny“ zdravotný stav nemohol vzniknúť „tak dávno“ prokurátor zdôraznil výpoveď svedkyne MUDr. O.D. z hlavného pojednávania, ktorá skonštatovala, že pri vyšetrení zistila perforáciu panenskej blany a
„nešlo o akútne poškodenie“, pretože do 7 dní sú ranky pri perforácii zahojené.

Prokurátor upriamil pozornosť na fotografie predložené poškodenou, na ktorých má byť osoba
obžalovaného v izbe poškodenej a nesúhlasí, že bez pochybností nemožno uviesť obdobie, kedy
bola fotografia urobená, pretože súdu bola predložená „iná fotografia, z toho istého obdobia, kde
má obžalovaný vlasy dvoch farieb (blond a hnedej), pričom na fotografii vyhotovenej údajne z izby
poškodenej má čisto blond vlasy“, s ktorým záverom nesúhlasí, pretože na fotografii je uvedený presný

čas a miesto, kedy a kde bola fotografia vyhotovená.

K argumentácii obžalovaného ohľadne zlomenej ruky v inkriminovanom čase, prokurátor skonštatoval,
že sa jednalo o termoplastovú ortézu a je možné, že obžalovaný si ju svojpomocne zložil a v čase skutku
ju mať nemusel.

Negatívne hodnotenie osoby poškodenej zo strany súdu prvého stupňa prokurátor považuje za
subjektívne hodnotenie súdu, ktoré vychádza z výpovede obžalovaného mladistvého a to, že poškodená
mohla mať pohlavný styk v inom čase, inom mieste a s inou osobou, za irelevantné.

Prokurátor nesúhlasí, že obžalovaného zo žalovaného skutku usvedčuje len poškodená a dáva do

pozornosti aj výpoveď svedkyne K. I., ktorá zopakovala, že o sexe jej hovorila nielen poškodená, ale
aj obžalovaný.

Záverom prokurátor konštatoval, že poškodená podrobne popísala konanie obžalovaného, ale aj svoj
nesúhlas so sexuálnym stykom a nepochybuje o jej dôveryhodnosti, čo v podstate potvrdila aj znalkyňa

PhDr. Alena Kopányiová, podľa ktorej znaleckých záverov u poškodenej neboli zistené sklony ku
konfabulácii.

Na podklade rozvedeného má za to, že bolo v dostatočnej miere preukázané, že poškodená mala
pohlavný styk s obžalovaným tak ako je popísané v obžalobnom návrhu a potom navrhol aby odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolanie voči rozsudku podala aj poškodená zastúpená právnym zástupcom podaním doručeným
súdu dňa 28.08.2024, ktoré je v podstate v obsahovej zhode s argumentáciu prokurátora. Napadnutý
rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Právny zástupca v mene klientky zdôraznil,

že existuje tzv. technický dôkaz v podobe fotografie obžalovaného v dome poškodenej, čo vyvracia
jeho tvrdenie, že bol na obede s matkou. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu, že svedok F. D. si
obžalovaného nepamätal, avšak následne ho mal opoznať podľa fotografie. Za ďalší významný dôkaz
považuje fotografiu obžalovaného v izbe poškodenej a totožnosť obžalovaného bola potvrdená svedkom
F. D., ktorý potvrdil, že na fotke je práve obžalovaný.

Čo sa týka fotografii obžalovaného so zlomenou rukou konštatuje, že nie je preukázané, kedy boli
vyhotovené, a tiež že sa nejednalo o sadru, ale o ortézu, ktorú možno zložiť z ruky. V danom čase ortézu
nemal a preto ju vo výpovedi neuvádzala.

Má výhrady aj k hodnoteniu jej osoby zo strany súdu, k čomu dodáva, že nikdy nebolo preukázané, že

by mala orálny sex s iným mužom, naopak bola slušným dievčaťom bez akýchkoľvek problémov.

Sexuálne zneužitie zo strany obžalovaného popísala tak ako ho zažila a vnímala a potom odvolateľka
navrhla aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu prokurátora poskytol obžalovaný prostredníctvom obhajcu vyjadrenie podaním doručeným
súdu dňa 26.01.2025 a v rovnaký deň doručil aj vyjadrenie k odvolaniu poškodenej.

K dôvodom odvolania prokurátora poukázal na to, že obžalovaný mal od poškodenej odísť okolo 11:00
hod a mal sa stretnúť v Poluse s matkou, pričom skutočnosť, že sa stretli bola riadne potvrdená a

preukázaná, aj keď presný čas ich stretnutia nie je známy, nedá sa vylúčiť, ale ani potvrdiť, že v čase ako
obžalovaný uvádzal bol na obede s matkou. Podľa obhajoby je nereálne aby o 11:00 hod. odchádzal z
domu poškodenej z Rovinky a už o 11:30 hod. bol v Poluse s matkou.K prokurátorom uvádzaným záverom gynekologického vyšetrenia zdôraznil výpoveď MUDr. O. D.
a k týmto argumentoval informáciami z verejne dostupných zdrojov a zastáva názor, že závery
gynekologického vyšetrenia nedokazujú skutočnosť, či došlo k pohlavnému styku dňa 05.03.2018 a

vôbec nespájajú obžalovaného s týmto pohlavným stykom.

K fotografii, ktorú prokurátor preferuje, skonštatoval, že na fotografii možno ľahko upraviť popis fotografie
a to dátum, miesto vyhotovenia a pod., a potom nemožno tento dôkaz považovať za vierohodný, pretože
uvedené nebolo verifikované, pretože fotografia mohla byť vyhotovená skôr a aj neskôr.

K ortéze a tvrdeniu prokurátora, že v daný deň si ju mohol z ruky zložiť, obhajca dôvodil: „...v tom čase
mal zlomené kosti v ruke a nosil ortézu. Hybnosť jeho ruky tak bola značne obmedzená. Úkony, ktoré mal
obžalovaný vykonať podľa výpovede poškodenej, t.j. vyzliecť seba aj poškodenú, je s takýmto druhom
zranenia možné vykonávať len obtiažne“ a rozhodne nie „do minúty“, čo uvádzala poškodená.

V ďalšom sa zaoberal osobou poškodenej a informáciami, ktoré boli získané od svedkov ohľadne
jej sexuálnych aktivít a k tomuto konštatoval, že závery ohľadne morálneho profilu poškodenej
nevychádzajú len od obžalovaného, ale aj množstva výpovedí svedkov v iných konaniach.

Rozobral jednotlivé dôkazy a poukázal najmä na rozpory vo svedeckých výpovediach.

Obžalovaného usvedčuje len poškodená a aj napriek záverom znaleckého posudku týkajúceho sa
poškodenej, má obhajoba za to, že závery nie sú dôkazom, že poškodená hovorí pravdu.
K vyjadreniu prokurátora, že v priebehu prípravného konania nedošlo k žiadnym závažným procesným
pochybeniam, obhajoba nesúhlasí a dáva do pozornosti, že bolo vydané uznesenie o začatí trestného

stíhania a i keď už v tomto čase bol známy páchateľ, obvinenie bolo vznesené až s odstupom 8
mesiacov, čo spôsobilo, že obžalovaný od začiatku nemohol uplatňovať svoje zákonné práva, napr.
formou lekárskeho vyšetrenia z dôvodu napr. ne/preukázania existencie pohlavných chorôb. Upozornil
aj na fakt, že poškodená bola vypočutá po takmer 10 týždňoch od skutku.

S poukazom na rozvedené považuje rozsudok prvostupňového súdu za vecne a právne správny a
navrhol aby bol rozsudok v celom rozsahu potvrdený.

Čo sa týka vyjadrenia k odvolaniu poškodenej, toto považuje za zmätočné a jej pohľad na vydaný
rozsudok, ktorý považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, za nedôvodný.

Obhajoba dala do pozornosti, že predmetom konania nebolo dokazovanie, či bol v čase skutku s matkou
na obede, ale skutočnosť či obžalovaný spáchal, alebo nespáchal skutok kladený mu za vinu.

K predloženej fotografii, ktorá mala preukazovať, že obžalovaný bol v izbe poškodenej uviedol,

že poškodená nepredložila znalecký posudok preukazujúci skutočnosť kedy a kde bola fotografia
vyhotovená.

K zlomenej ruke a ortéze, ktorú v danom čase obžalovaný nosil sa vyjadril obdobne ako vo vyjadrení
k odvolaniu prokurátora a dodal že tvrdenie poškodenej, že si v danom čase mal ortézu zložiť sa javia

ako vysoko účelové, pretože uvedenú skutočnosť v celom konaní neuvádzala.

Vyslovil nesúhlas s tvrdeniami poškodenej, že nebolo preukázané, že by v minulosti mala styk s inými
mužmi, čo je podľa obhajoby v rozpore s viacerými vykonanými dôkazmi.

Aj ohľadne znaleckých záverov o posúdení poškodenej prezentoval rovnaké vyjadrenie ako k odvolaniu
prokurátora.

Považujúc rozsudok súdu prvého stupňa za správny navrhol aby bol v celom rozsahu potvrdený.

Preskúmavaná trestná vec bola odvolaciemu súdu predložená predkladacou správou dňa 19.11.2024.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného ml. W. K. a jeho zákonného
zástupcuB.K.,ktoríotakýtopostuppožiadaliavneprítomnostipoškodenejS.M.azástupkyneÚPSVaR.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla: „Ja navrhujem
vyhovieť odvolaniu prokurátora. Poukazujem na písomné zdôvodnenie odvolania. Máme za to, že súd

nesprávne dôkazy vyhodnotil a nesprávne rozhodol o oslobodení obžalovaného. Navrhujeme zrušiť
napadnutý rozsudok a vec súdu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.“
Splnomocnenec poškodeného uviedol: „My zotrvávame na dôvodoch podaného odvolania, ktoré sme
poskytli aj v písomnej forme. Upozorňujem, že trestné oznámenie nepodávala matka poškodenej p.
D., ale urobila tak gynekologička. Čo sa týka fotografie nami predloženej na HP my sme navrhovali

expertízne skúmanie tohto dôkazu so zameraním na objasnenie, kedy bola fotografia vyhotovená.
Čo sa týka výpovedí svedkov, ktorí sa vyjadrovali k správaniu poškodenej v danom čase, tak
dávam do pozornosti, že toto jej správanie bolo po skutku, kedy vlastne konanie obžalovaného
bolo spúšťačom takéhoto správania poškodenej. Nesúhlasíme ako obhajoba vykresľuje poškodenú.
Navrhujeme napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.“

Obhajca obžalovaného predniesol: „Ja navrhujem, aby súd zamietol odvolania prokurátora a
poškodenej. Máme za to, že je na mieste, aby bol prvostupňový rozsudok potvrdený. Ani v prípravnom
konaní a ani v konaní pred súdom nebolo preukázané, že sa skutok stal a nebolo preukázané ani
to, že ho mal spáchať obžalovaný. Ku skutku vypovedala len poškodená, ktorej výpoveď nebola v

konaní ďalšími dôkazmi potvrdená, pretože výpoveď ďalšej svedkyne tínedžerky nepovažujem za tak
dôveryhodnú. Navyše obžalovaný nebol svedkom D. opoznaný a tiež nebolo preukázané, že skutok
spáchal obžalovaný. Zdôrazňujem, že vzhľadom na zdravotné obmedzenie obžalovaného, ktorý mal v
tom čase zlomenú ruku, nemohol byť skutok spáchaný tak, ako vypovedala poškodená. Obžalovanému
bolo obvinenie vznesené materiálne, ale nie formálne, pretože sa nemohol adekvátne brániť a predložiť

správyolekárskomvyšetreníohľadnepohlavnýchchorôb,čímmuboloodopretéprávosaúčinnebrániť.“

Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto
je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným
spôsobom.

Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 2 ods. 18 Trestného poriadku konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon.

Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla
ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí
alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní

vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona
(1)Ktovykonásúložsosoboumladšouakopätnásťrokovaleboktotakúosobuinýmspôsobomsexuálne
zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaných odvolaní primárne skúmal, či nie sú dané
podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo
vzťahukodvolaniupodanéhokrajskouprokuratúroudanéniesú.Pretonapodkladepodanéhoodvolaniaokresnou prokuratúrou, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie podané poškodenou je
podané neoprávnenou osobou.

K výroku I.

Z predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že Okresná prokuratúra Bratislava III, dňa 02.06.2021,
podč.k.3Pv300/18/1103-53podalanaobžalovanéhomladistvéhoW.K.obžalobuprezločinsexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v obžalobnom
návrhu a vyššie v tomto uznesení.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného mladistvého W. K.,

výsluchom matky maloletej poškodenej - W. D., svedkov: K. I., B. K., F. D., O. D., E. P., A.. O. D., M. K. J.
L., Z.. B. K., výsluchom znalkyne Z.. W. D., postupom podľa § 270 Trestného poriadku prehral záznam
výpovede maloletej poškodenej S.G, prečítaním znaleckého posudku JUDr. O. L., a oboznámením
listinných dôkazov a rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Na základe pomerne rozsiahleho dokazovania
v prvom rade súd poukazuje na závažné pochybenia v rámci prípravného konania, kedy niektoré

dôkazy a to najmä neopakovateľné neboli vykonané, pričom z nich najmä poukazuje prečo nebolo
obžalovanému ihneď bez meškania vznesene obvinenie, keďže na základe skutočností zrejmých z
trestného oznámenia bol údajný páchateľ známy, pričom k tomu došlo až na základe záväzného pokynu
prokurátora zo dňa 10.12.2018, teda viac ako 9 mesiacov po údajnom skutku. Na základe uvedeného by
bolo možné vykonať odbery, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili skutočnosti tvrdené poškodenou. Rovnako

tak nebolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, či obžalovaný bol v čase údajného
spáchania skutku v Rovinke alebo na obede s matkou, ktorú skutočnosť súd hodnotil v prospech
obžalovaného (v zmysle zásady in dubio pro reo). Čo sa týka samotnej účasti obžalovaného v Rovinke
v čase spáchania skutku, tak ani svedok F. D. si nepamätá či to bol práve obžalovaný, ktorý bol u nich
doma. Práve aj tento svedok nebol v prípravnom konaní vypočutý a k jeho výsluchu došlo až na hlavnom

pojednávaní viac ako 5 rokov po skutku. Aj v tomto je vidno závažné pochybenie pri vyhľadávaní a
dokumentovaní dôkazov v prípravnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať
pri vykonávaní dokazovania tak, aby súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie. V danom prípade pre
závažné pochybenia pri zabezpečovaní najmä neopakovateľných dôkazov sa prokuratúra ocitla v
dôkaznej núdzi, ktorú súd musí vždy premietnuť do zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.

Nemenej dôležitou skutočnosťou v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je aj to,
že poškodená sa dostala ku gynekologičke až po viac ako 2 mesiacoch a jej akútny zdravotný stav
netrval resp. nemohol vzniknúť tak „dávno“. K fotografiám predloženým poškodenou stranou, kde má byť
osoba obžalovaného v izbe poškodenej je potrebné uviesť, že súd nevie jednoznačne a bez dôvodných
pochybností preukázať obdobie v ktorom bola fotografia odfotená, nakoľko súdu bola predložená iná

fotografia z toho istého obdobia kde má obžalovaný vlasy dvoch farieb (blond a hnedej), pričom na
fotografii vyhotovenej údajne z izby poškodenej má čisto blond vlasy. V období, kedy malo dôjsť ku
skutku mal obžalovaný zlomenú ruku a nosil ortézu alebo sadru, pričom poškodená vo svojom výsluchu
túto podstatnú skutočnosť ani neuvádzala.“

S uvedenými závermi súdu prvého stupňa odvolací súd bez výhrad súhlasí a tieto si v celom rozsahu
osvojuje a ich opätovné rozoberanie a hodnotenie by bolo len opakovaním správnych úvah a záverov a
preto na tieto rezultáty mestského súdu poukazuje a odkazuje.

Vo veci konajúci súd zistil, že obžalovanému mladistvému W. K. je obžalobou kladené za vinu, že dňa

05.03.2018 v čase od 10:00 až 11:00 hod v rodinnom dome v Rovinke, Agátová 1708, vykonal pohlavný
styk s maloletou S.G., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku maloletej (danom
čase 14 rokov a 118 dní).

Súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v súlade so zásadou trestného

konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na
objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné stíhanie tak, ako to v prejednávanej
veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, ktoré
súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.Aj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku ohľadne viny napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na

ďalej uvedené aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaných a tiež (a zvlášť) akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj
odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na tieto, ako na správne a v podstate
aj úplné, poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súladesďalšouzásadoutrestnéhokonaniauvedenouv§2odsek12Trestnéhoporiadku,tedajednotlivo
aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci
tiež, a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel

vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký

dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora je súdu prvého stupňa vytýkané
hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení §

2 ods. 12 Trestného poriadku, neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by
jednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným
skutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického
myslenia a uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného

poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje

ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné

hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne

podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia,
ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne
a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia
vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospieť aj k iným do

úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému
rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by
skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňaby nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dôkazy vykonané
vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má
konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe

hodnotenia dôkazov.

Nadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Z odôvodnenia súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku (už vyššie v tomto rozhodnutí čiastočne

citovaných) jasne vyplýva spôsob, akým sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi a odvolacími argumentmi
prokuratúry, v ktorých táto naďalej pokračuje aj v dôvodoch odvolania.

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ

primárne namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné
hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní.

V naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech
(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I.ÚS 8/96 ,
III.ÚS 197/02 , III.ÚS 284/08 ). Právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich

vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,
že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III.ÚS 877/2016 z
13.12.2016).

Tedaprávonaspravodlivýprocesneznamenáaniprávonato,abybolastranakonaniapredvšeobecným
súdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,predstavamiaprávnyminázormi.
Súdneporušížiadneprávastranyvkonaní,aksineosvojíňounavrhnutýspôsobhodnoteniavykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný mladistvý stíhaný.
Obžalovaný mladistvý W. K. od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku s tým, že s
poškodenou nemal žiaden pohlavný styk a v daný deň v Rovinke vôbec nebol a v Rovinke nikdy nebol.
Na svoju obranu uviedol, že v daný deň bol s matkou M. K. na obede v obchodnom centre Polus, čo

dosvedčuje aj komunikácia prostredníctvom sms (čl. 55) s matkou, preukázaná mobilným telefónom,
ako aj výpoveďou matky obžalovaného.

Rovnako obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a poprel spáchanie skutku a dodal,
že v daný deň boli jarné prázdniny a nevstával skoro a potom si písal s mamou, ktorá ho zavolala na

obed do Polusu a potom sa stretol s kamarátom E. P.. Uvedeného dňa sa so S. nestretol a ani sa stretnúť
nemali a v danom čase bol doma v Bratislave na Námestí hraničiarov. S mamou sa skutočne stretol
a boli na obede v čase od 11:30 - 12:00. V Rovinke nikdy nebol. Poškodenú poznal asi cez kamaráta
E. P., ktorý s ňou chodil do školy. Párkrát sa stretli, ale nevedel koľko má rokov a poškodená pôsobila
dospelo. Potvrdil, že ohľadne poškodenej bol vyťažovaný políciou keď poškodená mala orálny sex s

jeho kamarátom na párty u neho doma a ďalší kamarát jej posielal intímne fotky.

Výpoveď obžalovaného ohľadne stretnutia a spoločného obeda v Poluse potvrdila aj jeho matka M. K.
na hlavnom pojednávaní, kedy potvrdila sms komunikáciu ohľadne spoločného obeda v Poluse ako ajto, že s obžalovaným spolu obedovali asi hodinu a pol a potom obžalovaný išiel za svojou priateľkou P.
W.. Dodala, že syn je hokejista a v marci 2018 mal zlomenú ruku, nosil dlahu a ortézu a nemal žiadnu
pohlavnú chorobu, na ktorú by bol liečený.

Obdobne aj otec obžalovaného, B. K., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že syn mu tvrdil, že nič také
z čoho je obvinený neurobil s tým, že dievča nepozná, ale v minulosti ohľadne poškodenej bol na polícii
vypočúvaný. Potvrdil, že v uvedený deň bol obžalovaný doma a mal s matkou dohodnutý obed.

V prospech obžalovaného vypovedala aj jeho stará matka ohľadne zlomenej ruky a zafarbených vlasov.

Proti obhajobný tvrdeniam obžalovaného stoja výpovede poškodenej, vtedy maloletej S.G., jej matky W.
D. a K. I. a čiastočne aj F. D..

Súd mal k dispozícii aj výpovede svedkov E. P., J. L. a O. D., avšak menovaní vypovedali o

skutočnostiach získaných výlučne z počutia.

Teda významnou a podstatnou sa javí výpoveď poškodenej S.G., ktorá vypovedala dňa 25.06.2018,
tj. viac ako tri mesiace po skutku. Je potrebné dodať, že zjavne poškodená nemala záujem konanie
obžalovaného vôbec niekomu oznamovať, pretože uvedené vyšlo najavo po tom ako matka poškodenej

zistila zdravotné problémy maloletej dcéry a túto zobrala na gynekologické vyšetrenie, ktoré poškodená
absolvovala dňa 17.05.2018, pri ktorom lekárka zistila akútny vaginálny zápal a defloráciu, ktorý zápal u
nej liečila a v dôsledku zistenia deflorácie, matka poškodenej podala trestné oznámenie dňa 17.05.2018,
tj. po 2 mesiacoch 12 dní, od kedy malo dôjsť ku skutku, pričom až dňa 14.01.2019 bolo obžalovanému
mladistvému vznesené obvinenie (9 mesiacov od dňa spáchania skutku).

Z uvedeného je zrejmé, že maloletá poškodená nebola osobou, ktorá by sa zdôverila, resp. vôbec
niekomu oznámila, že už mala pohlavný styk, i napriek tomu, že je, ako sama uviedla, „pod zákonom“.

Poškodená (maloletá) bola vo veci vypočutá dňa 25.06.2018 (viac ako 3 mesiace po žalovanom skutku),

kedy popísala, že k pohlavnému styku došlo v rodinnom dome v Rovinke, kam za ňou uvedeného dňa
obžalovanýpricestovalatohtovidelajdedko,ktorýodišielsvnukomnaprechádzku.Došlokpohlavnému
styku, ku ktorému vypovedala, že ho nechcela a upozornila obžalovaného, že „ešte nemám 15, že som
ešte panna“ a tiež mu povedala, že to „nie je dobrý nápad, že predsa len som pod zákonom“, ale podľa
vlastného priznania „sa mu poddala“.

Vo výpovedi doslova povedala, že „následne nejako deň alebo zopár dní na to som začala cítiť
nepríjemné pálenie v medzinoží, mala som zvláštny výtok a svrbelo to“. Požiadala matku aby išli na
gynekologické vyšetrenie. Vyšetrila ju MUDr. O. D., ktorá bola súdom vypočutá na hlavnom pojednávaní
dňa 20.09.2022 (čl. 269), ktorá potvrdila, že poškodenú vyšetrovala a zistila akútny vaginálny zápal s

tým, že baktérie (ureoplazma a mikoplazma) mohli byť aj tri mesiace, ale kvasinka bola akútny problém,
určite nie tri mesiace.

Uvedené konštatovanie lekárky, podľa odvolacieho súdu, nie je v súlade s tvrdeniami poškodenej, ktorá
hovorila, že sa „nejako deň alebo zopár dní“ (po pohlavnom styku) začala cítiť nepríjemne, nakoľko

akútny kvasinkový zápal sa mohol vyvíjať aj dva týždne, ale to je podľa lekárky individuálne, avšak
kvasinka bola problém akútny.
Významnou v tomto smere je aj výpoveď matky poškodenej W. D., ktorá vypovedala aj na hlavnom
pojednávaní (čl. 243) v tom smere, že dcéra sa jej zverila (s pohlavným stykom) „bolo to pár týždňov
po tom, pričom lekárske vyšetrenie bolo tesne po tom, čo sa mi s tým priznala“, k čomu odvolací

súd opätovne dáva do pozornosti výpoveď lekárky - svedkyne A.. O. D. z pojednávania, k akútnosti
zdravotného problému.

Čo sa týka výpovede matky poškodenej W. D. mal súd k dispozícii zápisnicu o podaní trestného
oznámenia zo dňa 17.05.2018 (deň kedy bola s poškodenou u lekárky na vyšetrení - 2 mesiace po

skutku), v ktorej podrobnejšie popísala aj okolnosti dňa 05.03.2018, ktoré mala k dispozícii od dcéry
v tom, že k dcére prišiel na návštevu kamarát a jej svokor (F. D.) išiel s jej synom, na prechádzku a
uvádzala aj výchovné problémy s dcérou, ktoré podľa nej začali v decembri 2017. Zhodne vypovedala vprípravnom konaní (čl. 59), kedy sa vyjadrila k žalovanému skutku, ktoré okolnosti mala sprostredkované
od dcéry, ale aj k problémovému správaniu sa dcéry, ktoré začalo v decembri 2017.

Na pojednávaní konanom dňa 26.04.2022 (čl. 242) ozrejmila prečo s dcérou začali „riešiť gynekologičku“
a potvrdila, že v daný deň (05.03.2018) prišiel k deťom (k maloletej poškodenej a jej bratovi) svokor,
ktorý ale odišiel s vnukom na prechádzku a dcéra zostala doma s nejakým kamarátom.

Na otázky položené na pojednávaní už korigovala svoje predchádzajúce vyjadrenia v tom, že s dcérou

výchovné problémy neboli, čo je v rozpore s jej tvrdením, že problémy začali v decembri 2017. Tiež
potvrdila, že správanie dcéry sa zhoršilo po skutku a všetky problémy boli časovo ohraničené na koniec
marca (24.03.2018 alebo 25.03.2018), keď bola poškodená aj hospitalizovaná v detskej nemocnici na
Kramároch.

V podanom trestnom oznámení matka poškodenej uviedla, že v deň 05.03.2018 boli prázdniny a so

svokrom bola dohodnutá, že príde k deťom. Doslova uviedla: „Ráno dedko, teda svokor aj prišiel. Asi
okolo desiatej hodiny doobeda prišiel za dcérou domov nejaký dcérin kamarát, volá sa W.. Ja osobne
ho nepoznám. To bol dedko ešte doma. Ten však potom asi za hodinu z domu odišiel, išiel so synom
na prechádzku“ a dcéru s kamarátom nechal doma.

Je potrebné dodať, že v prípravnom konaní svedok F. D. (dedko poškodenej) vypočutý nebol a bol
vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2021 (čl. 262), ktorý však uviedol, že do domu v Rovinke
prišiel o 08:00 hod a potom „ten pán) došiel cca o 08:45 hod. Uvedené časové súvislosti sú v rozpore
s vyjadrením W. D. pri podávaní trestného oznámenia.

Je potrebné orgánom činným v trestnom konaní a dozorujúcemu prokurátorovi vytknúť, že pri výsluchu
W. D. (po vznesení obvinenia mladistvému obžalovanému) v prípravnom konaní nebol výsluch
svedkyne zameraný na potvrdenie časových súvislostí príchodu kamaráta do domu v Rovinke oproti jej
vyjadreniam pri podávaní trestného oznámenia.

Ani pri výsluchu na hlavnom pojednávaní nebola táto okolnosť ozrejmená, pričom už v prípravnom
konaní bola k dispozícii sms komunikácia medzi obžalovaným a jeho matkou M. K.. Totiž ani z výpovede
poškodenej nie je zrejmé, kedy mal obžalovaný za ňou do Rovinky pricestovať.

Uvedené má zásadný význam, pretože vyjadrenie matky poškodenej ohľadne časové údaja príchodu

„kamaráta W.“ do domu v Rovinke o 10:00 hod a odchodu svokra na prechádzku „asi za hodinu“ je v
rozpore s sms komunikáciou ohľadne dohodnutia spoločného obeda obžalovaného a mamou v Poluse,
podľa ktorej sa s obžalovaným stretla v Poluse asi o 11:30-12:00 hod, ale najmä s výpoveďou svedka F.
D.. Žiada sa dodať, že na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok F. D. obžalovaného vôbec neopoznal
ako kamaráta, ktorý mal prísť do domu v Rovinke uvedeného dňa v čase asi o 08:45 hod.

V neprospech obžalovaného vypovedala svedkyňa K. I., ktorá v prípravnom konaní (čl. 98) vypovedala,
že o pohlavnom styku obžalovaného a poškodenej sa dozvedela od oboch a to od W. pri telefonickom
rozhovore a od S. osobne.

Podľa svedkyne jej to W. povedal ihneď v deň skutku a S. na druhý deň, keď k nej išla prespať.
Menovaná bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní (čl. 245), pričom odkázala na svoju výpoveď z
prípravného konania a na pojednávaní si pamätala, že vedela, že mali spolu sex, ale na podrobnosti si už
nespomenula, ale povedali jej to obaja, „keď som prišla do Bratislavy oni ma čakali na stanici a povedali
mi to obaja“, Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne, bola prečítaná jej výpoveď z prípravného

konania, k čomu povedala „je to pravda“.

Teda v prípravnom konaní uvádzala, že informáciu, že obžalovaný a poškodená mali spolu sex, mala od
obžalovaného telefonicky v deň skutku a od poškodenej nasledujúci deň osobne, ale podľa jej výpovede
z hlavného pojednávania, kedy spontánne vypovedala, po zložení prísahy, uviedla, že jej to povedali

obaja, keď pricestovala do Bratislavy a čakali ju na sanici.

Obžalovaný rozhodne popiera, že niečo v tomto zmysle svedkyni oznamoval.Berúc do úvahy vyššie rozvedené, ako aj odôvodnenie súdom prvého stupňa (str. 2-4 rozsudku) aj
ohľadne výpovedí svedkov O. D., E. P. a J. L. s dôrazom na rozbor výpovedí vyššie rozvedených
svedkov, v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

je obžalovaný mladistvý stíhaný.

K zdôrazneným rozporom vo výpovediach svedkov pristupuje aj záver znaleckého posudku znalkyne
Z.. W. D. PhD., ktorá vyšetrovala poškodenú maloletú a posudzovala nielen mentálnu úroveň tendenciu
poškodenej ku skresľovaniu a fabuláciám, ale aj osobnostný profil, ale v rozpore s ustálenou judikatúrou

najvyššieho súdu sa vyjadrovala k pravdivosti popisu udalostí, čo znalcovi rozhodne neprináleží (R
12/1987).

Teda podľa citovaného judikátu R 12/1987-II. znalec psychológ je oprávnený vyjadriť sa k tým rysom
osobnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie je však oprávnený vyjadrovať sa k otázke,
či je výpoveď vierohodná.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd uvádza nasledovné:
Ak odvolateľ zdôrazňuje fotografiu čl. 55, tj. sms komunikáciu medzi obžalovaným ml. W. K. a jeho
matkou M. K. ohľadne spoločného obeda inkriminovaného dňa 05.03.2018, k čomu dodáva, že ak
obžalovaný za matkou prišiel asi o 12:00 hod. potom „v čase spáchania skutku obžalovaný nebol na

obede s matkou“, je zo strany odvolacieho súdu nutné poukázať na nasledovné skutočnosti, ktoré už v
odôvodnení naznačil. Totiž matka poškodenej W. D., pri podaní trestného oznámenia uvádzala iný čas,
kedy mal kamarát, resp. obžalovaný prísť do domu v Rovinke, ako to uvádzal svedok F. D., pričom tieto
rozpory, resp. čas uvádzaný svedkyňou W. D. (kamarát prišiel okolo desiatej - čl. 7p.v.), nebol dôsledne
objasnený ani v ďalších jej výpovediach v prípravnom konaní a najmä nebol vyjasnený v súvislosti s

časovým údajom poskytnutým F. D. na hlavnom pojednávaní (prišiel o 08:45 hod), avšak obžalovaného
na pojednávaní neopoznal ako kamaráta, ktorý na návštevu prišiel.

I keď boli vyššie uvedení svedkovia vypočutí v iný deň konania hlavného pojednávania, prokurátorovi
nič nebránilo uvedenú okolnosť doplňujúcim výsluchom objasniť. I keď svedkyňa vypovedala (čl. 243),

že počas prechádzky F. D. s vnukom, s týmto volal a vlastne dostala informáciu, že dcéra je doma s
nejakým kamarátom a dedka poslala domov, nebolo preverené a zistené, v akom čase sa telefonický
rozhovor uskutočnil a teda kedy mal byť „nejaký kamarát“ v dome v Rovinke na návšteve u dcéry. Oproti
tomu svedok F. D. vypovedal, že prišiel okolo 08:00 hod a kamarát prišiel o 08:45 hod. a potom išiel
s vnukom von.

Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o hlavné pojednávanie, prokurátor nebol dôsledný a nezisťoval
vyššie naznačené okolnosti skutku ohľadne príchodu „kamaráta“ do domu v Rovinke, pričom mu
bol známy dôkaz v podobe sms komunikácie ohľadne spoločného obeda. Nie je povinnosťou súdu
svedkov vypočuť k týmto prokurátorom nezisťovaným okolnostiam a nahrádzať tak procesné postavenie

prokurátora, pretože by došlo týmto postupom k porušeniu zásady rovnosti strán.

Obžalobu v konaní pred súdom zastupuje podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku prokurátor, pričom
vyjadrením obžalovacej zásady je nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale aj jej zastupovanie
v konaní pred súdom, ktoré vyžaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní, resp. inak povedané

- zastupovanie obžaloby prokurátorom pri jeho neaktívnej účasti, resp. pasivite v konaní pred súdom
nemôže nahrádzať svojou aktivitou samotný súd, keďže procesné funkcie žalobcu a sudcu sú oddelené.

Ak prokurátor poukazuje na výpoveď svedkyne MUDr. O. D. (str. 2 odvolania), nie je zrejmé kam v
danom smere jeho námietka smeruje, pretože len opisuje výpoveď svedkyne neuvádzajúc, v čom u tejto

preferuje, resp. namieta tento súdom vyhodnotený dôkaz.

Nesúhlasí s hodnotením dôkazu predloženému súdu zo strany poškodenej vo forme fotografií (čl.
251-252) a je presvedčený, že na fotke čl. 252 je obžalovaný odfotený v detskej izbe poškodenej a
fotka čl. 251 má preukazovať, že vznikla dňa 05.03.2018 ako je poškodenou predložené, je potrebné

zdôrazniť, že dôkaz bol predložený splnomocnencom poškodenej v priebehu súdneho konania, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2022, tj. po 4 rokoch a 52 dňoch od dátumu, kedy sa mal
skutok stať.Prokurátor v súvislosti s predloženými fotkami, ktoré majú dokladovať, že dňa 05.03.2018 o 11:01 hod.
bol obžalovaný vyfotený v detskej izbe poškodenej, je presvedčený, že tento dôkaz, ktorý súd prvého
stupňa vykonal oboznámením na hlavnom pojednávaní, jednoznačne preukazuje kedy bol vyhotovený a

o čase vyhotovenia fotografie nemá pochybnosti, odvolací súd tento názor nezdieľa a zároveň považuje
za správne, že bol prvostupňovým súdom vykonaný ako dôkaz, ktorý bol získaný zákonným spôsobom,
avšak má pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a presvedčivosti.

Totiž súdna prax predpokladá aj získanie dôkazu z obsahu mobilného telefónu, avšak musia byť splnené

zákonné podmienky získania takéhoto dôkazu.

Vykonanie dôkazov súdom zahŕňa aj vyhľadávanie dôkazov a ich zabezpečovanie a predkladanie
procesnými stranami, pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom nie sú v trestnom konaní
použiteľné a hodnotiteľné, pričom povinnosťou nadriadeného súdu je aj preskúmanie konania a to aj
v tomto ohľade.

Podľa § 119 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku.

(3) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z
dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami

sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede
namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre
trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
(4) Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa

§ 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že dôkazy v trestnom konaní môže obstarávať tak prokurátor, ako
aj ostatné strany v konaní vrátane obhajoby, či poškodeného, pričom z tohto dôvodu môže byť postup
pri ich obstarávaní rôzny.

Ak takýto dôkaz sprístupní poškodená, potom posudzovanie pravosti alebo hodnovernosti takto
vykonaného dôkazu z mobilného telefónu, potom nie je vecou zákonnosti vykonaného dôkazu, ale skôr
hodnotenia takéhoto dôkazu vrátane jeho dôveryhodnosti, presvedčivosti, nie však zákonnosti (sp. zn.
4Tdo/49/201).

NemožnoprotiobžalovanémupoužiťdôkazpredloženýmatkoupoškodenejW.D.lenvpodobefotografie
s označením času a dátumu jej vyhotovenia (bez verifikovania daných údajov), avšak prokurátor, ak
na tento dôkaz poukazuje, mal na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol predložený dňa 26.04.2022 (čl.
251-252) minimálne zisťovať pravosť uvedeného dôkazu jeho overením v mobilnom telefóne, z ktorého

bol získaný, pričom absencia takéhoto konania, tj. overenia pravosti, vážne narúša dôveryhodnosť a
presvedčivosť tohto dôkazu - fotografie z čl. 251.

Teda súdu na základe požiadavky prokurátora, ak by takúto predniesol, nič nebránilo nahliadnuť do
obsahu mobilného telefónu, z ktorého bola fotografia získaná, k čomu však nedošlo a prokurátor, na

preverenie pravosti fotografie prezretím/nazretím do obsahu mobilného telefónu, súd o takýto postup
nepožiadal a uspokojil sa len s „kópiou“, tj. vytlačenou fotografiou bez toho aby bol pôvod jej získania
(vrátane dátumu a času fotenia), verifikovaný a potvrdený (k tomuto primerane rozhodnutie ESĽP vo
veci Mukhtarli proti Azerbajdžanu a Gruzínsku z 05.09.2024).

Ak prokurátor zdôrazňuje, že poškodená v prípravnom konaní veľmi detailne popísala stretnutie s
obžalovaným, ktorý prišiel k nej domov do Rovinky daného dňa, k čomu zdôrazňuje, že závery
znaleckého posudku a výsluch znalkyne PhDr. W. D., ktorými bola „dôveryhodnosť poškodenej“
preukázaná, krajský súd uvádza a pripomína: Znalec psychológ je povolaný sa vyjadriť k tým črtám
osobnosti obvineného, prípadne svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie je však

oprávnený vyjadrovať sa k otázke, či výpoveď obvineného alebo svedka je vierohodná alebo nie je.
Takéto hodnotenie prislúcha súdu (R 12/1987-II.) Aj ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti
konštatoval, že posúdenie špecifickej vierohodnosti vypočúvanej osoby z hľadiska či dotknutá osoba
v tom ktorom konkrétnom prípade klamala alebo hovorila pravdu, je otázkou, ktorá súvisí s právnymposúdením veci, ktoré patrí súdu nie znalcovi. Pri hodnotení špecifickej vierohodnosti vypočúvanej
osoby, teda či v tom-ktorom konkrétnom prípade vypočúvaná osoba klame alebo hovorí pravdu, je
len na hodnotení súdu v súlade s už uvádzanými pravidlami pre hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods.

12 Trestného poriadku, opierajúc sa pritom o existujúce dôkazy. Navyše ústavný súd uviedol, že aj
pri overovaní všeobecnej vierohodnosti vypočúvaných osôb nie je možné vylúčiť, že aj osoba, ktorá z
hľadiska všeobecnej vierohodnosti by mala vypovedať pravdu, pokiaľ chce a je dostatočne motivovaná,
môže vypovedať v rozpore s tým, čo prežila a zažila (sp. zn. I. ÚS 548/2022).

Nebolo možné prehliadnuť dôkaz doložený do spisu, v rámci konania pred súdom, preukazujúci, že v
čase žalovaného skutku mal obžalovaný z dôvodu zlomeniny ruky predpísanú termoplastovú ortézu, čo
preukazujú lekárske správy vyhotovené MUDr. A. D. (čl. 404 a čl. 420) zo dňa 19.02.2018, 12.03.2018
a 11.04.2018.

Argumentáciu prokurátora v tom, že keďže sa jednalo o termoplastovú ortézu, mohol ju „kedykoľvek

svojpomocne zložiť z ruky“, považuje odvolací súd za čisté špekulatívne tvrdenia, ktorými prokurátor
reaguje na to, že ani poškodená, ani K. I. a ani F. D., ktorý mal „kamaráta“ v dome v Rovinke uvedeného
dňa vidieť, o ortéze nevypovedali, čo je však významnejšie, že o tejto nevypovedala ani samotná
poškodená. Javí sa neuveriteľným, že obžalovaný W. K. ako športovec (hokejista), pri zlomenine ruky,
by pristupoval k liečbe zlomeniny ruky nezodpovedne tým, že by ortézu nenosil, pričom mu ortéza bola

nasadená 19.02.2018 a žalovaný skutok je datovaný 05.03.2018, t.j. už po dvoch týždňoch by si ju
svojvoľne zložil.

Odvolací súd teda s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov
musí v súlade so závermi prvostupňového súdu jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané

v prejednávanej veci v súlade s Trestným poriadkom na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez
dôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že
by sa stal žalovaný skutok. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vykonané dôkazy na hlavnom
pojednávaní vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2 ods. 12
Trestného poriadku, a nie jednostranne ako je uvedené v odvolaní, pričom prvostupňový súd dospel po

vykonanom dokazovaní ohľadom podanej obžaloby k správnemu záveru.

Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,

ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí
tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného).

Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine
pravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne
pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie
pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech
obžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné

pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba
rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že

obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať
žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať
svoju nevinu.

Odvolací súd dospel po vykonanom dokazovaní v zhode so závermi odvolaním napadnutého rozsudku
k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, resp. nebolo bez
akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a pretoprvostupňový súd správne, v súlade so zákonom obžalovaného W. K. oslobodil spod obžaloby podľa
§ 285 písm. a/ Trestného poriadku.

K výroku II.

Z ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva: Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí,
odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku platí: Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže
odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Ako už bolo v úvode tohto rozhodnutia uvedené, v merite veci bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorým bol
obžalovaný ml. W. K., spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Zároveň okresný súd postupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú S. M. s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a vzťahujúceho sa spisového materiálu, krajský súd dospel k
záveru, že odvolanie poškodenej S. M. podané ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní,
bolo podané osobou neoprávnenou. Totiž poškodenej prislúcha právo odvolania len v rozsahu
vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Výrok o náhrade škody má však

oporu vo výroku o vine.

Odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, aj
poškodenú S. M. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nezistil pochybenie, nakoľko,
ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody

vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Z uvedeného teda vyplýva, že v konkrétnej prejednávanej trestnej veci, keď súd prvého stupňa
obžalovaných spod obžaloby oslobodil, ani iný postup vo vzťahu k uplatnenému nároku poškodenej
nebol možný.
Tento postup súdu prvého stupňa bol správny a zákonný a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu

stotožňuje.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno
urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a preto sa s názorom
okresnéhosúdustotožnilaodvolanieokresnéhoprokurátora,výrokomI.podľa§319Trestnéhoporiadku

ako nedôvodné zamietol.

Nakoľko poškodená Sarah Ghalayini nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania voči
predmetnému rozsudku, krajský súd jej odvolanie, výrokom II., podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku,
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.