Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124323628
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124323628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., toho času bytom F. B. X, XXX XX G.,
proti manželovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., toho času bytom B. X,
XXX XX A., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom: I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve maloleté deti bytom ako
matka, obidve maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno, o odvolaní otca proti výrokom II., III., IV. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko

Brezno č.k. 9P/60/2024-125 zo dňa 26.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku VI. o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdvýrokomI.manželstvoúčastníkovA.B.,C.B.,nar.XX.XX.XXXX
a H. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu A., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozviedol.

Výrokom II. maloletú I. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého J. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Podľa výroku III. otec H. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva prispievať na výživu maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 200,- Eur mesačne
a na výživu maloletého J. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 250,- Eur mesačne, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Výrokom IV. styk otca s maloletými deťmi neupravil, tento ponechal na dohodu rodičov.
Výrokom V. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky na rozvod
manželstva a jeho odôvodnenie, vyjadrenie manžela k návrhu, vyjadrenia účastníkov na pojednávaní,

Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 25.07.2024 a jej závery, zistenia z lustrácie v Sociálnej poisťovni,
z potvrdení spoločnosti Železiarne Podbrezová, a.s., ako zamestnávateľa navrhovateľky a manžela,
z výplatných pások manžela a na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie § 18, § 19 ods. 1,
§ 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods.1, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Čl.5 Zákona o rodine v spojení s § 100, § 217 ods. 1 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
svojho rozsudku.

3. Okresný súd skonštatoval, že dňa XX.XX.XXXX účastníci konania uzatvorili manželstvo a zo vzťahu
účastníkov konania sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá dcéra I. a dňa XX.XX.XXXX maloletý syn J..

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že manželstvo účastníkov
konania neplní svoj účel, v manželstve je hlboký a vážny rozvrat vzťahov. Účastníci už niekoľko

mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, nekomunikujú ako manželia o osobných veciach, netrávia
voľný čas spoločnými aktivitami, nehospodária spolu a ani spolu nežijú manželským intímnym životom.
Navrhovateľka výslovne a opakovane zotrvala na svojom rozhodnutí na rozvode manželstva, odmietla
možnosť odborného poradenstva alebo návštevu manželskej poradne. Aj keď manžel nesúhlasil s
rozvodom manželstva, okresný súd skonštatoval, že pre správne fungovanie manželstva je potrebné,
aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov a nemožno nikoho nútiť, aby proti

svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku, pokiaľ si manželstvo neplní svoj účel. Okresný súd dospel
k záveru, že nemožno očakávať, že by došlo v budúcnosti k obnoveniu harmonického spolužitia
účastníkov založeného na vzájomnej úcte, láske a pomáhaní si. Za príčinu rozvratu manželských
vzťahov, považoval nedostatok komunikácie a stratu dôvery medzi manželmi, ktorá prerástla do
odcudzenia. Ani okolnosť, že z manželstva pochádzajú toho času 2 maloleté deti podľa okresného súdu

nebráni rozvodu, keďže ďalšie zachovanie manželstva by viedlo k nepokojným a stresovým situáciám,
ktoré by mohli mať negatívne dopady na ďalší zdravý vývin maloletých detí. Ak obaja rodičia budú
rešpektovať právo maloletých detí na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi, bude podľa názoru
okresného súdu model síce neúplnej, ale v zásade fungujúcej rodiny viac na prospech maloletých
detí, ako zotrvávanie v nefunkčnej rodine. Okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo

účastníkov konania rozviedol.

5. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané,
že rodina maloletých detí už niekoľko mesiacov funguje v režime, v ktorom sú obidve maloleté deti v
starostlivosti matky a otec sa stretáva s maloletou I. pravidelne, je s ňou v kontakte skoro každý deň,

návštevy maloletého J. u otca sú voľnejšie. Navrhovateľka ako matka maloletých detí žiadala na čas
po rozvode zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s čím manžel ako otec maloletých detí
nesúhlasil a žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloletá
I. bude každý párny týždeň od pondelka do nedele v domácnosti matky a každý nepárny týždeň od
pondelka do nedele v domácnosti otca. Maloletý J. bude každý párny týždeň v starostlivosti otca a každý

nepárny týždeň v starostlivosti matky.

6. Berúc do úvahy základné zásady Zákona o rodine, vychádzajúc zo správy o šetrení pomerov a
doporučenia kolízneho opatrovníka dospel okresný súd k záveru, že nateraz je v najlepšom záujme
maloletých detí, aby boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Zohľadnil aj názor

maloletýchdetíprezentovanýpripohovoreskolíznymopatrovníkom,keďžesúvoveku,kedysúschopné
formulovaťsvojenázoryaktorésavyjadrili,žechcúbyťvstarostlivostimatkyasotcomsabudústretávať
po vzájomnej dohode. Okresný súd mal za to, že názor maloletých detí nie je v rozpore s ich najlepším
záujmom. Zároveň konštatoval, že otcom navrhovaný model striedavej osobnej starostlivosti nie je v
záujme maloletých detí, keďže by de facto došlo k oddeleniu maloletých detí, nakoľko by maloleté deti v

jednom týždni neboli spolu pri jednom rodičovi, ale každé zvlášť, t.j. jedno dieťa pri matke a jedno dieťa
pri otcovi. Navyše poukázal na to, čo potvrdil aj otec maloletých detí, že maloletý J. od septembra tohto
roku navštevuje strednú školu v G. a je na internáte, teda v domácnosti otca by sa zdržiaval len počas
víkendu. Pri rozhodovaní o výchovnom prostredí maloletých detí na čas po rozvode okresný súd nezistil
žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti a tieto neboli zistené ani pri šetrení pomerov v jej

domácnosti. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté deti a okresný
súd považoval prostredie u matky za vhodné pre výchovu maloletých detí, a preto na čas po rozvode
zveril obidve maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich
majetok v bežných veciach.

7. Keďže žiaden z rodičov nežiadal styk s maloletými deťmi upraviť a zároveň ani jeden z rodičov v
zásade žiadny konkrétny návrh v tomto smere ani nepodal, z tohto dôvodu okresný súd styk otca s
maloletými deťmi neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov.8. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej I., ako aj k maloletému J.
okresný súd vzal do úvahy zákonné hľadiská schopností, možností a majetkových pomerov rodičov,
zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj odôvodnené potreby, pričom výdavky maloletých

vyhodnocoval v tom smere, že výživným pre maloleté dieťa sa má zabezpečovať obstarávanie všetkých
jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky
na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného
času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa.

9. S poukazom na vykonané dokazovanie okresný súd vychádzal z aktuálneho príjmu otca vo výške
cca 1.250,- Eur mesačne v čistom. Za odôvodnené mesačné výdavky otca považoval splátky hypotéky
na dom 202,- Eur mesačne, životné poistenie 25,80 Eur mesačne, nájom za byt 253,- Eur mesačne,
voda za byt 22,- Eur mesačne, plyn v byte 20,- Eur mesačne, el. energia za byt 22,- Eur mesačne, el.
energia v dome 123,- Eur mesačne, voda v dome 15,- Eur mesačne, strava 170,- Eur mesačne, výdavky
na hygienu 30,- Eur mesačne, lieky 20,- Eur mesačne, výdavky na stravu pre psov 16,- Eur mesačne,

cestovné náklady do domu 40,- Eur mesačne. Okresný súd neprihliadal na otcom prezentované výdavky
titulom splácania pôžičky OZ KOVO s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pretože
tieto výdavky nie je nevyhnutné vynaložiť a zároveň výživné má prednosť pred ďalšími výdavkami rodiča.

10. Na strane matky okresný súd vychádzal z aktuálneho príjmu vo výške cca 1.200,- Eur mesačne v

čistom. Za odôvodnené mesačné výdavky matky považoval predovšetkým náklady na bývanie, ktoré
uviedla vo výške 174,- Eur, primerané náklady na stravu, hygienu a drogériu vo výške 210,- Eur. Ďalej
za primeranú výšku mesačných nákladov na mobilný telefón považoval 20,- Eur mesačne, a tiež za
odôvodnené uznal náklady na dochádzanie do zamestnania 30,- Eur mesačne.

11. Okresný súd skúmal odôvodnené potreby maloletej I. ako oprávnenej aj s prihliadnutím na jej vek
XX rokov. Pokiaľ išlo o výdavky na maloletú uvádzané matkou, akceptoval výdavky na školné 150,- Eur
ročne, školské pomôcky 15,- Eur mesačne, strava doma 150,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 60,- Eur
mesačne, vreckové 40,- Eur mesačne, kredit na mobil 20,- Eur mesačne, hygiena 25,- Eur mesačne,
stužková 10,- Eur mesačne, plavecký výcvik 80,- Eur v tomto školskom roku, tiež primerané výdavky za

zdravotnú starostlivosť a zakupovanie dioptrických okuliarov. Výdavky matky na maloletú I. teda celkovo
mesačne sú vo výške cca 360,- Eur. Z tejto sumy odpočítal sumu 60,- Eur titulom štátnej dávky prídavku
na deti, teda náklady matky na maloletú I. sú v celkovej výške 300,- Eur mesačne. Podľa okresného súdu
takto stanovené náklady sú primerané veku a rozvoju osobnosti maloletej ako aj regiónu, v ktorom žije.
Z takto určených výdavkov matky na maloletú I. okresný súd stanovil počnúc dňom právoplatnosti výroku

o rozvode manželstva výživné vo výške 200,- Eur mesačne, ako čosi viac ako polovica nákladov matky
na maloletú (300,- Eur : 2), najmä s prihliadnutím na to, že v prevažnej miere matka zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletú. Podľa okresného súdu výška takto určeného výživného nebude pre
otca znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Okresný súd bol názoru, že takáto výška výživného bude v súlade

s odôvodnenými potrebami maloletej a zároveň prihliadol, že otec má ešte vyživovaciu povinnosť aj k
maloletému J., ktorý bol tiež zverený do osobnej starostlivosti matky. Pri stanovovaní výšky výživného
na maloletú I. vychádzal aj z metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike, zistil čistý príjem otca,
priradil maloletej I. životnú etapu (stredná škola), zohľadnil počet vyživovacích povinností otca (2 deti)
a v podstate akceptujúc tabuľku pre výpočet výživného zistil, že výživné na maloletú I. má byť 18 % zo

sumy čistého príjmu otca (cca 1.250,- Eur), čo je suma cca 225,- Eur.

12. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému J. okresný súd skúmal
odôvodnené potreby maloletého J. s prihliadnutím aj na jeho vek 15 rokov. Pokiaľ išlo o výdavky na
maloletého J. uvádzané matkou, akceptoval výdavky za obedy v škole 52,- Eur mesačne, internát 80,-

Eur mesačne, strava doma 50,- Eur mesačne, oblečenie 50,- Eur mesačne, cestovné MHD G. 10,- Eur
mesačne, vreckové cca 170,- Eur mesačne, kredit na mobil 20,- Eur mesačne, výdavky na hygienu
15,- Eur mesačne, školské potreby 15,- Eur mesačne, kultúra a kino 12,- Eur, výdavky na školu na
začiatku školského roka za ZRPŠ, prenájom skrinky, zaplatenie učebníc a pracovných zošitov a poplatok
za triedny fond 92,50 Eur. Neakceptoval výdavky na cestovné na maloletého J. vo výške 119,50 Eur

mesačne za autobus, v prípade, že by maloletý dochádzal do školy vlakom, tento je zadarmo, preto
akceptoval výdavky matky na cestovné na maloletého J. len v polovici, a to vo výške 60,- Eur mesačne,
čo považoval za primerané výdavky. Výdavky matky na maloletého J. celkovo mesačne sú vo výške cca
543,- Eur. Z tejto sumy sa odpočíta suma 60,- Eur titulom štátnej dávky prídavku na deti, a teda nákladymatky na maloletého J. sú v celkovej výške 483,- Eur mesačne. Podľa okresného súdu takto stanovené
náklady sú primerané veku maloletého, regiónu, v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho
osobnosti, keď prihliadol aj na to, že výdavky matky na maloletého J. sú v porovnaní s výdavkami na

maloletú I. vyššie, keďže navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska a býva na internáte.
Z takto určených výdavkov matky na maloletého J. stanovil počnúc dňom právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva výživné na maloletého vo výške 250,- Eur mesačne, ako čosi viac ako polovica
nákladov matky na maloletého (483,- Eur : 2), najmä s prihliadnutím na to, že v prevažnej miere matka
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Podľa okresného súdu výška určeného výživného

nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Určená výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého
J.. Prihliadol okresný súd k tomu, že otec má ešte vyživovaciu povinnosť aj k maloletej I., zverenej do
osobnej starostlivosti matky. Pri stanovovaní výšky výživného na maloletého J. rovnako vychádzal aj z
metodiky výpočtu výživného, zistil čistý príjem otca, priradil maloletému J. životnú etapu (stredná škola),
zohľadnil počet vyživovacích povinností otca (2 deti) a takto v podstate akceptujúc tabuľku pre výpočet

výživného zistil, že výživné na maloletého J. má byť 18 % zo sumy čistého príjmu otca (cca 1.250,- Eur),
čo je suma cca 225,- Eur.

13. Nakoľko navrhovateľka ako matka maloletých detí žiadala na čas po rozvode manželstva otca
maloletých detí zaviazať prispievať na výživu maloletých detí výživným v sume 256,- Eur mesačne

na maloletú I. a v sume 330,- Eur mesačne na maloletého J., jej návrh vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti v prevyšujúcej časti zamietol.

14. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v

konaní nezistil ani okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé
a ani jeden z účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.

15. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom II., III., a IV. v zákonnej lehote podal odvolanie manžel (ďalej
aj ,,otec“ alebo ,,odporca“). Namietal, že okresný súd namiesto zverenia detí do striedavej starostlivosti

rozhodol o zverení do starostlivosti matky a určení vyživovacej povinnosti otca k deťom. Nestotožnil
sa s výpočtom príjmov matky, keď okresný súd mal za zistené, že matka má príjem z pracovného
pomeru 1.200,- Eur, poberá rodinné prídavky vo výške 120,- Eur, avšak bolo opomenuté, že poberá
aj daňový bonus vo výške 280,- Eur, teda spolu príjem matky predstavuje 1.600,- Eur. Okresný súd
matke ešte prisúdil výživné 450,- Eur, a tak má príjem 2.050,-Eur. Pri stanovovaní výšky výživného

okresný súd vychádzal z príjmu otca 1.250,- Eur a za odôvodnené výdavky považoval nevyhnutné
potreby otca na bývanie, stravu a splácanie hypotéky, ktoré v súhrne predstavujú sumu 943,- Eur.
Z uvedeného porovnania je podľa otca možné zistiť, že nie je schopný po vynaložení nevyhnutných
výdavkov platiť zo zostávajúcej sumy mzdy výživné 200,- Eur na maloletú I. a 250,- Eur na J.. Okresný
súd nezohľadnil pri určovaní výživného na maloletú I., že si na brigáde počas letných prázdnin zarobila

za mesiace júl a august 1.400,- Eur, k čomu sa priznala. Na maloletého J. uznal aj výdavky, ktoré
nemusí vynakladať, napríklad cestovné, ktoré má ako študent vlakom zadarmo, napriek čomu uznal
výdavky na cesty mesačne vo výške 60,- Eur a vreckové 170,- Eur. Maloletý J. na cestu do G. má priame
vlakové spojenie, ktoré môže využívať bezplatne. Vreckové 170,- Eur je neprimerané, pretože maloletý
má zabezpečenú celodennú stravu na internáte, má ubytovanie (počítané zvlášť vo výdavkoch vo výške

60,- Eur) a nie je dôvod na vreckové v takejto výške. Po odpočítaní týchto dvoch položiek potom výdavky
na maloletého predstavujú 313,- Eur. Pokiaľ sa okresný súd pri výpočte výšky výživného riadil metodikou
výpočtu výživného vypracovanou MS SR, tak v tomto konkrétnom prípade ju nemožno použiť vzhľadom
na príjem otca 1.250,- Eur a uznané výdavky, naviac metodika má nezáväzný charakter. Ak z príjmu otca
1.250,- Eur sú odpočítané uznané výdavky 943,- Eur, potom na úhradu vyživovacej povinnosti ostáva

len 307,- Eur. Podľa otca predovšetkým syn potrebuje viac času tráviť s ním, pričom okresný súd ešte aj
styk ponechal na dohodu rodičov. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, maloleté deti zveriť do striedavej
starostlivosti oboch rodičov; vyživovaciu povinnosť na maloletú I. a na maloletého J. rodičom neurčiť, alt.
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyživovacej povinnosti zmeniť tak, že otec je povinný prispievať
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na maloletú I. výživným vo výške 150,- Eur

a na maloletého J. vo výške 150,- Eur.

16. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že sa s odvolaním otca oboznámil a vzal ho na vedomie,
pričom trvá na vyjadrení uvedenom v písomnej Správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 25.07.2024.17. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že odporca žiadal zverenie
maloletých detí do striedavej starostlivosti neštandardného typu, keď chcel striedavo jeden týždeň J.

a druhý týždeň I.. Okresný súd upozornil odporcu, že do začatia pojednávania o rozvode nevytvoril
podmienky na to, aby maloleté deti počas starostlivosti v jeho domácnosti mali každé vlastnú posteľ a
priestor pre svoje osobné veci, pričom v odvolaní sa neuvádza, že by tieto nedostatky vyriešil, naviac
od mája deťom nedal ani len kľúče od vchodu do bytového domu, kde býva. Pokiaľ odporca namieta
príjem navrhovateľky, tak priemerne jej mesačný čistý príjem za posledných 6 mesiacov aj s prácou

nadčas je 37,55 hodín/mesiac a k tomu prináležiace príplatky za nočné smeny a víkendy, t.j. vo výške
1.241,09 Eur vrátane daňového bonusu. Daňový bonus sa od 01.01.2025 bude meniť s tým, že na
rok 2025 bude znížený a od osemnástich rokov dieťaťa už nebude možné si ho uplatniť. Poberanie
rodinných prídavkov je pozastavené z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania. Uviedla, že aj
odporca počas ich spolužitia pravidelne vykonával prácu nadčas a jeho čistý príjem bol aj s daňovým
bonusom 1.975,- Eur, čo môže vykonávať aj doposiaľ, nakoľko u zamestnávateľa je na pozícii odporcu

nedostatok pracovníkov. Pokiaľ odporca namieta výdavky na J. v časti, kde okresný súd návrhu matky
nevyhovel a rátal výšku cestovného len 60,- Eur s odporúčaním, že môže cestovať vlakom, tak je to síce
možné, ale neexistuje priame spojenie G. - G. ako uvádza. Matka nevie ako otec nadobudol poznatok,
že syn má zabezpečenú celodennú stravu na internáte, ako aj ubytovanie vo výške 60,- Eur, nakoľko
na pojednávaní bol predložený doklad o platbe vo výške 80,- Eur za internát, stravu má zabezpečenú

obedmi 52,- Eur, čiže raňajky, desiatu, olovrant, večeru si musí zabezpečovať sám kúpou v blízkom
obchode alebo v školskom bufete, čo stojí približne 170,- Eur a tomu zodpovedá vreckové. K tvrdeniu,
že syn potrebuje viac času tráviť s otcom, poukázala na to, že medzi otcom a synom sa nejedná o
dobrý vzťah, z ktorého dôvodu musel mal. J. navštevovať aj Centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva v Banskej Bystrici. Otec nezáujem o syna prejavil aj v písomnej komunikácii s maloletým

zo dňa 06.11.2024. Podľa matky okresný súd mal vyhovieť pôvodnému návrhu aj čo sa týka výživného.
Poukázala na to, že povinný od júna 2024, t.j. od času kedy nebývajú v spoločnej domácnosti, prispel
na maloleté deti len 2 krát sumou 200,- Eur, aj to, keď poberal daňový bonus vo výške 280,- Eur,
preto považovala pôvodný návrh na výživné za adekvátny. Navrhla maloleté deti zveriť do osobnej
starostlivosti matky, určiť na maloletú I. výživné v sume 256,- Eur a maloletého J. 330,- Eur vždy do 15.

dňa v mesiaci k rukám matky a doplatiť do 5 dní od právoplatnosti výroku o rozvode zameškané výživné
s tým, že styk otca sa neupravuje a ponecháva na dohodu.

18. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 21.11.2024 a 07.01.2025 bolo vyjadrenie
kolízneho opatrovníka doručené otcovi a vyjadrenie matky doručené kolíznemu opatrovníkovi a otcovi

s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.

19. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v

zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to manželom/otcom maloletých detí (ďalej aj ,,otec
maloletých detí“), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem,
za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP posúdil rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III.
IV. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách prvoinštančného konania a rozsudok okresného súdu

vo výroku II. o zverení maloletých detí a o oprávnení matky maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, vo výrokoch III. o výživnom, IV. o neupravení styku a v závislom výroku VI. o trovách
prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/24/2025-194
zo dňa 26.03.2025 keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 26.03.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané otcom proti rozsudku okresného súdu vo výroku II. o zverení maloletých detí na časpo rozvode do osobnej starostlivosti matky, výroku III. o určenom výživnom a výroku IV. o neupravení
styku otca s maloletými deťmi.

23. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie otca voči výrokom II., III., IV. rozsudku okresného
súdu a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako
súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť
pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého
obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý

dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich písomných podaní po
rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku;
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012,
sp.zn. 7Cdo 56/2011).

24. Okresný súd s konaním o rozvod manželstva, ktoré v zmysle výroku I. rozviedol, rozhodol o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom za rešpektovania § 100 CMP, podľa ktorého s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po
rozvode. Odvolaním podaným otcom maloletých detí nebol napadnutý výrok I. o rozvode manželstva,
preto tento zostal nedotknutý a krajský súd ani nezistil jeho nesprávnosť.

25. Základom odvolania otca bol nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu výrokom II. o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. o určenej výške výživného a výrokom IV.
o neupravení styku otca s maloletými deťmi. V podstate otec namietal, že okresný súd nedostatočne
zhodnotil vykonané dokazovanie, ak namiesto zverenia detí do striedavej starostlivosti rozhodol o ich

zverení do starostlivosti matky. Nestotožnil sa s určenou výškou vyživovacej povinnosti, ak okresný
súd nereflektoval na oprávnené výdavky otca a nesprávne posúdil príjem matky, styk neupravil, a tým
nesprávne právne vec posúdil.

26. V súvislosti s námietkou nedostatočne vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia krajský súd

konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou
relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie
vykonal v dostatočne potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, ak aj zo Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 26.09.2024 (č.l. 114 - 119 spisu) vyplývalo, že po oboznámení obsahu listinných dôkazov okresným
súdom prítomní účastníci k dotazu, či sa chcú k nim vyjadriť obaja zhodne uviedli..,, že nie “... a následne

na otázku ohľadom zisťovania návrhov na doplnenie dokazovania ....,, na to obidvaja účastníci zhodne
uvádzajú že nie“.... .

27. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo podstatné vyhodnotiť, či vykonané dokazovanie dalo základ
pre záver okresného súdu o zverení maloletých detí I. a J. do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením

matky maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, o otcovi určenej vyživovacej povinnosti ako aj
o neupravení styku otca s maloletými. Krajský súd má za to, že súd prvej inštancie dôsledne pristupoval
k riešeniu danej súdnej veci, posudzoval všetky skutočnosti, ktoré v rámci konania vyšli najavo
s prihliadnutím na doložené správy, vyjadrenia maloletých detí, odporúčania kolízneho opatrovníka.

28. Vo všeobecnosti v súvislosti s rozhodovaním v otázke zverenia maloletých detí do starostlivosti
odvolací súd zvýrazňuje, že v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je to práve súd, ktorému prináleží
vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa komplexne so zohľadnením všetkých individuálnych
okolností toho - ktorého prípadu. Krajský súd poukazuje na to, že vo veciach starostlivosti o maloleté
deti sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, nie na záujem rodičov.

Dieťa je prioritou. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností sledoval predovšetkým záujem mal. dieťaťa s ohľadom na jeho citové
väzby, vývinové potreby, a tiež schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa a dbať,
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

29. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré
musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, možnosť zaistenia potrieb
dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa
alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Je
nesporné, že súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa,
až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako
aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a

vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, súrodencom, výchovných
schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi
oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne
komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod..

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie otázku zverenia maloletých detí posúdil

z vyššie uvedených hľadísk a správne, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, časťou
výroku II. rozsudku maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Krajský súd v zhode so
záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý
v podrobnostiach odkazuje, v otázke osobnej starostlivosti o maloleté deti považoval v konkrétnostiach
súdenej veci za podstatné niekoľkomesačné fungovanie maloletých detí v režime, podľa ktorého sú

v osobnej starostlivosti matky a maloletá I. sa s otcom pravidelne stretáva a návštevy maloletého J.
sú voľnejšie, ako aj to, že otcom navrhovaným modelom striedavej starostlivosti by došlo k oddeleniu
detí, čím by aj mohlo dôjsť k narušeniu súrodeneckých väzieb, prihliadnuc na stav, že maloletý J.
navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska (trávi týždeň na internáte). Za osobitne významné
rovnako považoval vyjadrenie vlastného názoru maloletou I. a maloletým J. v rozhovore s kolíznym

opatrovníkom podľa Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.07.2024 (č.l. 70 - 72 spisu), z ktorého
u oboch vyplynula preferencia zverenia do osobnej starostlivosti matke. Maloletá I. sa vyjadrila aj
v tom smere, že táto otázka, s ohľadom na to, že o chvíľu bude dospelá, sa jej zdá zbytočná, avšak
uprednostňuje matku, pričom k otcovi chodí často. Maloletý J. zaujal stanovisko, podľa ktorého by chcel
byť zverený do starostlivosti matky, po návrate z internátu by chcel prísť domov k mame a mať pocit, že je

doma. Predmetný názor maloletých práve vzhľadom na ich vek bol relevantný, pretože boli/sú spôsobilí
chápať podstatu a zmysel problematiky zdržiavania sa (resp. výchovného prostredia) v domácnosti
každého z rodičov a vyjadriť vlastný postoj; t.j. uviesť „u koho bude (bývať)“, „u koho chce byť“, „ku komu
chcú chodievať a ako“ a podobne. Ani v odvolacom konaní nebolo otcom tvrdené a preukázané, že by
matka maloletých detí nespĺňala zákonom stanovené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté

deti a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti, čo odporučil aj kolízny opatrovník.

31. Vo vzťahu k časti výroku II. o oprávnení matky maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, je
potrebné uviesť, že otec odvolaním v tejto časti rozsudok okresného súdu nenapadol a za aplikácie § 65

a§66CMPodvolacísúdaninezistiljehovecnúnesprávnosť.Vtejtosúvislostipoukazujena§24Zákona
o rodine, ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o rodine a primerane rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/41/2022,
ktorý dospel k záveru, že ...,,Pokiaľ súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva (§ 24 ods. 1
Zákona o rodine) určí, že v bežných veciach bude maloleté dieťa zastupovať a jeho majetok spravovať

ten z rodičov, ktorému súd zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, nejde o obmedzenie alebo
pozbavenie rodičovských práv druhého rodiča v zmysle § 38 ods. 2 a 3 Zákona o rodine“. Odvolací súd
uvádza, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej
starostlivosti zastupuje dieťa a spravuje majetok v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou
starostlivosťou o dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a

povinností by sa mali rodičia dohodnúť, ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli podľa § 35
Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd.

32. Z obsahu prezentovaných námietok otca voči výroku III. rozsudku (výroku o výživnom), vyplýva, že
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Ich preskúmaním dospel odvolací

súd k záveru, že námietky otca proti výške okresným súdom určeného výživného sú nedôvodné.

33. Uvádza odvolací súd, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích
povinností Zákona o rodine významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovaciapovinnosť oboch rodičov vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov
každého z rodičov (§ 75). Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti s
odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej povinnosti je

uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom slova zmysle. Je
potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od veku dieťaťa,
jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov, voľnočasových
aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod..

34. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné, pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
len jedného z rodičov vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti (napr. zabezpečenie a prípravu jedla,
zabezpečenie a údržba bývania, pranie a žehlenie ošatenia, aj zabezpečenie lekárskej starostlivosti a
liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena
rodiny). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom
má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

35. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení
výživného dostatočne zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil

všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

36. Tým, že súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou 200,-
Eur mesačne a maloletého J. sumou 250,- Eur mesačne, realizoval splnenie primárnej zákonnej
podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletých detí. Súd

prvej inštancie vyhodnotil majetkové, osobné pomery matky, osobné pomery otca, zohľadnil výdavky
súvisiace s výživou maloletých detí.

37.Súdprvejinštancievsúvislostisvýživouapotrebamimal.I.,ktoráještudentkou3.ročníkaSúkromnej
strednej školy A. K. L. G. v odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku ustálil výšku odôvodnených

mesačných výdavkov, a to školné a školské pomôcky, strava, oblečenie a obuv, vreckové, kredit na
mobil, hygiena, stužková, jednorazovo plavecký výcvik a primerané výdavky za zdravotnú starostlivosť
a zakupovanie dioptrických okuliarov v sume cca 360,- Eur. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že okresný
súd nezohľadnil, že si maloletá počas letných prázdnin brigádnicky zarobila sumu 1.400,- Eur, tak
krajský súd zvýrazňuje, už súdnou praxou je ustálené, že ojedinelý príjem dieťaťa z prípadnej brigády,

je bez vplyvu na zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov (analogicky R 76/1968) naviac, ak vlastnou
snahou dosiahnutým príjmom si maloleté dieťa len zlepší/ uspokojí svoje životné potreby.

38. Vo vzťahu k mal. J., ktorý je študentom Strednej odbornej školy M. J. N. O. L. G., okresný
súd posudzoval matkou uvádzané mesačné výdavky, a akceptoval výdavky popísané v odseku 40.

odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to za obedy v škole, internát, strava doma, oblečenie, cestovné
MHD,vreckové,kreditnamobil,výdavkynahygienu,školsképotreby,kultúraakino,výdavkynaškoluna
začiatku školského roka za ZRPŠ, prenájom skrinky, zaplatenie učebníc a pracovných zošitov a poplatok
za triedny fond, výdavky na cestovné len v polovici za zistenia, že maloletý môže využiť (bezplatné)
vlakové spojenie, ktoré v súčte ustálil na sumu 543,- Eur mesačne. Otcom vznesená námietka

o neprimeranosti mesačného vreckového na maloletého J. v sume 170,- Eur nebola zhodnotená ako
dôvodná, pretože matka na nariadenom pojednávaní (dňa 26.9.2024, zápisnica na č.l. 114 - 119 spisu)
uviedla, že dôvodom je to, že maloletý ...,, v škole má platené iba obedy, nemá raňajky, ani večere, ktoré
si musí zakupovať sám“..., čo otec nepoprel, v odvolaní tento výdavok bez ďalšieho len namietal, avšak
opak nepreukázal. Rovnako za nedôvodné považoval odvolací súd tvrdenie otca o nesprávne uznanom

výdavku na cestovné (okresným súdom uznaný len v polovici), pretože s ohľadom na vzdialenosť
bydliska maloletého a školy, ktorú navštevuje, a to G. – G. a vyučovací proces, nie je namieste od
maloletého požadovať, aby na prepravu využíval výlučne len vlakovú dopravu.

39. Druhý aspekt pre určenie výživného tak, ako naň poukazoval otec v podanom odvolaní, a to

schopnosti, možnosti, príjmové a majetkové pomery otca ako povinného rodiča okresný súd zobral do
úvahy, ak poukázal na príjem matky v sume 1.200,- Eur a príjem otca v sume 1.250,-Eur, a ich výdavky,
ktoré popísal v odsekoch 39., 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ sa otec v odvolaní
nestotožnil zo zisteným príjmom matky, pretože matka poberá rodinné prídavky a daňový bonus, takodvolací súd uvádza, že rodinné prídavky sú určené na dieťa a nezohľadňujú sa v príjme rodiča.
Okresný súd preto postupoval správne, ak od celkovej ustálenej sumy výdavkov oboch maloletých
detí odpočítal štátnu dávku prídavku na deti (po 60,- Eur, odseky 39. a 40. odôvodnenia napadnutého

rozsudku). Daňový bonus však, podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo možné zohľadniť pri určovaní
výšky výživného tak, ako prídavok na dieťa, a to z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou
dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej
mzdy zamestnanca, a preto uvedený argument otca odvolací súd opätovne nevzhliadol ako dôvodný.
Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že určená výška výživného nie je správna s ohľadom na jeho príjem

a odôvodnené výdavky, tak krajský súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. I v prípade, ak možnosti rodičov ako povinných sú približne
rovnaké a sú primerané potrebám detí, musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará
na plnenie miery vyššej, než zodpovedá polovici preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Zároveň
za aplikácie ust. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine bol okresný súd povinný zohľadniť aj výkon

osobnej starostlivosti matky, ktorý sa aj v zmysle súdnej praxe chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri
určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy.

40.Odvolacísúddospelkzáveru,ževýživnéurčenéotcovimaloletýchdetízodpovedájehomožnostiam,
schopnostiam, majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám maloletých s ohľadom aj na

ich vek a skutočnosti, že sú študentmi strednej školy, naviac u mal. J. školy mimo miesta bydliska.
Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd vychádzal z vyhodnotenia dokladov predložených
rodičmi maloletých detí, z výšky ich priemerného čistého mesačného príjmu a čo sa týka primeranosti
výšky výživného odvolací súd súhlasí so závermi okresného súdu. Odôvodnenosť výšky výživného
okresný súd dostatočne vysvetlil, náležite boli zistené výdavky maloletých detí, ako aj príjmy a výdavky

obidvoch rodičov maloletých. Pokiaľ bral okresný súd do úvahy ako pomocné kritérium Metodiku
pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR (odseky 39., 40. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, avšak jeho zámerom je
práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, je
treba považovať okresným súdom určené výživné na mal. I. v sume 200,- Eur a na mal. J. v sume 250,-

Eur za primerané.

41. K úplnosti sa len dodáva, že zmyslom právnej úpravy výživného je zaistiť dieťaťu/deťom
porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti
starali. V takýchto prípadoch potom súd nezasahuje do starostlivosti o deti tým, že by rodičom určoval

výšku výživného.

42. K odvolateľom napadnutému výroku IV. rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie neupravil styk otca
s maloletými deťmi a tento ponechal na dohodu rodičov, odvolací súd poukazuje na to, že v zásade
je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s rodičom, do ktorého osobnej starostlivosti nebolo

zverené, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov
a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však
treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí. V posudzovanom prípade správne súd prvej inštancie uprednostnil záujem maloletej I. a J. a výrok
IV. jeho rozhodnutia správne a plne opodstatnene navodzuje stav, kedy je v záujme maloletých, aby

rozhodnutie, či, kedy a kde sa stretnú so svojim otcom, bolo ponechané výlučne na ich vôli a v súlade s
ich vnútorným cítením. Maloletá I. dovŕšila vek XX rokov a blíži sa veku dospelosti a mal. J. je vo veku
XX rokov, študuje v G., počas týždňa býva na internáte a domov dochádza. Obe deti sú už v podstate
samostatné, rozumovo vyspelé a schopné samostatne vyjadriť svoj názor, a pokiaľ mal. I. prezentovala,
že sa s otcom pravidelne stretáva a stretávať sa chce, avšak podľa svojho rozhodnutia a mal. J. uviedol,

že tiež sa chce s otcom stretávať, ale podľa času a možností, potom by autoritatívne nariadenie styku
súdom pôsobilo skôr kontraproduktívne. Práve súdom určená úprava styku, bez slobodného prejavu
detí, ich vôle a ich samostatnej komunikácie s otcom (dohodnutie spoločných stretnutí), ktorú potvrdila
matka a otec nespochybnil, by naopak mohla skôr negatívne pôsobiť na vzájomný vzťah detí k otcovi,
čo by v prípade najmä mal. J. mohlo tvoriť riziko straty blízkosti vzťahu medzi otcom a synom.

43. Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III., IV. v spojení
s ich odôvodnením odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o ich vecnej nesprávnosti,preto rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III., IV. v spojení so závislým výrokom VI.
o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

44.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol
zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.