Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203676
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824203676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci navrhovateľky,
manželky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenej
zástupcom JUDr. Martin Lukačovič – advokát, s. r. o., so sídlom F. Madvu č. 330/27, 971 01 Prievidza,
IČO: 36 860 247, proti odporcovi, manželovi: A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. H. XXX/

XX, XXX XX E., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Dolným, advokátom, so sídlom Matice
slovenskej č. 8, 971 01 Prievidza, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas
po rozvode k deťom: I., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, tieto zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/74/2024-270 zo dňa 28. novembra 2024, vo výrokoch III.,
IV. v spojení so závislými výrokmi V., VI., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/74/2024-270 zo dňa 28. novembra 2024 vo výrokoch

· III., ktorým maloletá K. C., nar. XX.XX.XXXX bola zverená na čas po rozvode do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch,
· IV. o povinnosti navrhovateľky platiť na výživu I. a J. mesačne výživné po 150,- Eur na každé dieťa, a
to počnúc právoplatnosťou rozsudku v spojení so závislými výrokmi,
· V. o neurčení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej K., nar. XX.XX.XXXX,
· VI. o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo účastníkov A. B. C., D. E., nar.
XX.XX.XXXX a A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v Knihe
manželstiev Matričného úradu Prievidza vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom
XX rozviedol.
Výrokom II. deti I. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej

starostlivosti otca právoplatnosťou rozsudku.
Výrokom III. maloletá K. C., nar. XX.XX.XXXX bola zverená na čas po rozvode do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že navrhovateľka je oprávnená a povinná
zabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloletúK.vždyvpárnomtýždniaodporcajeoprávnenýapovinný
zabezpečovať osobnú starostlivosť vždy v nepárnom týždni tak, že si obaja rodičia budú dieťa preberať
vždy v nedeľu o 17.00 hod. u toho z rodičov, ktorému končí striedavá starostlivosť.

Výrokom IV. bola navrhovateľke uložená povinnosť platiť na výživu synov I. a J. mesačné
výživné po 150,- Eur, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré výživné je povinná platiť k rukám
odporcu mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci.Výrokom V. vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej K., nar. XX.XX.XXXX neurčil.
Výrokom VI. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky na rozvod
manželstva, vyjadrenie odporcu, Správu kolízneho opatrovníka z 11.09.2024, rozsah vykonaného
dokazovania a za aplikácie ust. § 23 ods. 1, 2, 3, 5, § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v

L., u oboch išlo o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátni príslušníci SR a posledným
spoločným bydliskom navrhovateľky a odporcu ako manželov boli E.. Z manželstva pochádzajú tri deti,
a to synovia I., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a dcéra K., nar. XX.XX.XXXX.

3. Pre účely konania o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu sa uskutočnilo informatívne
stretnutie rodičov dňa 01.07.2024 a ďalšie informatívne stretnutia 17.07.2024, 16.09.2024. Okresný

súd poukázal na Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 04.11.2024. Kolízny opatrovník poskytol dňa
26.11.2024 správu z pohovoru s maloletou, ktorý sa uskutočnil 25.11.2024, kde sa maloletá K. vyjadrila,
že chce byť sedem dní s ocinom a sedem dní s maminou a bol to jej nápad.

4. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky vyplynulo, že jej priemerný mesačný príjem je 1.074,36 Eur

a priemerný mesačný príjem odporcu je 1.268,90 Eur, naviac odporca poberá na všetky deti daňový
bonus spolu 420,- Eur.

5. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a navrhla synov zveriť do osobnej starostlivosti odporcu
s povinnosťou výživného z jej strany po 100,- Eur na každé dieťa a maloletú K. zveriť do jej výlučnej

starostlivosti,hocijumajúvstriedavejstarostlivosti,striedajúsijuvždyvnedeľuvečer,fungujúnormálne.
Na nákladoch bývania s priateľom sa podieľajú spoločne, každý po 300,- Eur, mesačne dávala synom
po 10,- Eur vreckové, jej priateľ je zamestnaný s príjmom 1.500,- Eur a výživné platí 600,- Eur.

6. Odporca v priebehu konania súhlasil s rozvodom manželstva. Podľa názoru odporcu a otca maloletej

K. striedavá starostlivosť je pre ňu to najlepšie aj kvôli súrodencom, starým rodičom, majú spolu pekný
vzťah, aj s jeho priateľkou sú dobré kamarátky. Navrhol výživné 150,- Eur na každého syna a u dcéry
z titulu striedavej osobnej starostlivosti neurčovať výživné. Otec detí uviedol, že má príjem aj z poistenia
vozidiel v rámci odpredaja, tento príjem bude mať však len do konca roka 2024.

7. Kolízny opatrovník v priebehu konania uvádzal, že maloletá K. má rada oboch rodičov, je vystavená
konfliktu lojality, aby neublížila ani jednému z rodičov. Opakovane sa vyjadrovala, že sedem dní bude s
ocinom a sedem dní s maminou, ujasňovali si to s ňou, či tomu chápe. Nikdy sa nevyjadrila, že nechce,
aby sa „striedačka“ skončila. Kolízny opatrovník navrhol synov zveriť do osobnej starostlivosti otca,
matku zaviazať výživným po 150,- Eur a maloletú K. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov. Opätovne bolo obom rodičom ponúknuté odborné poradenstvo.

8. Na základe skutkových zistení okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod
manželstva je dôvodný. V manželstve navrhovateľa a odporcu, ako účastníkov konania, existuje hlboký
a kvalifikovaný rozvrat v ich vzťahoch, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva. Obaja s rozvodom súhlasili,

nechcúvňomzotrvať.Navrhovateľkaaktuálneodmesiacaapríl2024žijesterajšímpartneromaodporca
zostal bývať s deťmi v rodinnom dome, ktorý je ich spoločným majetkom. Účastníci ako manželia
spoločne nežijú, spoločne nehospodária a ani sa nepodieľajú na výdavkoch domácnosti, nevychovávajú
spoločne ich deti, intímne spolu nežijú. Manželstvo účastníkov dlhodobo neplní ani jednu zo svojich
základnýchfunkciívzmysle§18Zákonaorodine.Kýmnavrhovateľkavidelapríčinurozvratumanželstva

v tom, že celá domácnosť a starostlivosť o deti bola na nej, odporca ju nepodporoval, odcudzili sa a
následne si našla známosť, ktorú udržuje doteraz, odporca jednoznačne označil za rozvrat manželstva
mimomanželskú známosť manželky, o ktorej mu povedala v mesiaci marec 2024. Dovtedy podľa
odporcu fungovala rodina bez vážnejších problémov, ich spolužitie označil ako pokojné a prosperujúce
aj pre maloleté deti. Poprel, že by zanedbával rodinu a deti. Okresný súd preto ustálil príčinu rozvratu

manželstva skôr na strane navrhovateľky, ktorá svojou mimomanželskou známosťou a následným
odchodom zo spoločnej domácnosti spôsobila absolútny rozpad vzťahu v manželstve a taktiež rozpad
dovtedy zaužívaného a fungujúceho vzťahu k deťom, ktoré dovtedy vyrastali v úplnej rodine. Podľa
názoru okresného súdu nespokojnosť navrhovateľky v manželstve, ktorá mala prameniť v tom, žeodporca navštevuje „fitko“ a celá starostlivosť o domácnosť a deti bola na nej, nemohla založiť tak
radikálny krok,ako odchod navrhovateľky ako matky z domácnosti, pričom tvrdenia navrhovateľky o tom,
že odporca sa celý čas venoval len „fitku“ a všetko bolo na nej, navrhovateľka okrem svojho tvrdenia

ani nepreukázala. Vzhľadom k týmto okolnostiam navrhovateľka nemala riešiť situáciu nadviazaním
známosti a odchodom zo spoločnej domácnosti, čím sa diskvalifikovala od každodennej účasti na
dovtedy zaužívanom spôsobe života ich detí.

9. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka,

z výsledkov opakovaného prešetrenia pomerov, názoru maloletých detí, okresný súd synov I. a J. zveril
do výlučnej starostlivosti odporcu. Od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v apríli 2024 sa
osynovprevažnestaralodporcaakootec,ktorýzostalsnimibývaťvrodinnomdome.Oteczabezpečoval
ich každodenné potreby. Obaja synovia sa opakovane vyjadrovali, že chcú zostať bývať s ocinom v
dome. Okresný súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by nebolo možné, so vzatím do úvahy aj názoru
detí, zveriť oboch synov do osobnej starostlivosti otca a matka starostlivosť otca o synov nenamietala.

Obaja synovia odmietali dlhodobejší pobyt u matky s odôvodnením, že chcú byť u ocina, teda doma
v rodinnom dome, ktorý bol aj doteraz ich domovom. Bolo zrejmé, že obaja synovia nie sú celkom
vysporiadaní s partnerom matky, čoho dôsledkom je i to, že nechcú v aktuálnom čase tráviť v jej novej
domácnosti dlhší čas.

10. Maloletú K. s ohľadom na vykonané dokazovanie okresný súd zveril do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, pretože obaja sú spôsobilí sa o maloletú postarať, čo vyplynulo aj zo
správ z prešetrenia pomerov a z vyjadrenia obidvoch rodičov. Ak navrhovateľka aktuálne so striedavou
starostlivosťou nesúhlasila, okresnému súdu neposkytla žiadnu presvedčivú argumentáciu, pre ktorú
by bolo možné konštatovať, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej. Matka

argumentovala len tým, že dcére je za ňou smutno, pýta sa na ňu, učí sa s ňou viac brat I. ako
otec, otec ju ovplyvňuje, aby so „striedavkou“ súhlasila. Bolo spoľahlivo preukázané, že po odchode
navrhovateľky sa rodičia dohodli na striedaní sa v starostlivosti o maloletú dcéru K. a toto striedanie v
týždenných intervaloch trvalo po celú dobu konania. Okresný súd, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Prievidza, poskytol obidvom rodičom maximálnu spoluprácu, poskytol im čas na odskúšanie

striedavej starostlivosti nielen u K., ale aj u syna J.. Do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva bola
maloletá v striedavej starostlivosti rodičov, ktorá jej prospieva a v nijakom ohľade sa neodzrkadlila
v jej neprospech. Maloletá je zdravá, spokojná u obidvoch rodičov, prospieva v škole, jej zdravotný
stav je dobrý, obidvaja rodičia ju podporujú v mimoškolských aktivitách - balete, dokážu komunikovať
aspoň na takej úrovni, aby zabezpečili spoločne potreby maloletej. Pokiaľ matka opisovala, že dcéra

za ňou plače, uvedené konštatoval aj otec pri odchode dcéry z jeho domácnosti. Evidentne maloletá
je vystavená konfliktu lojality, pretože bola stavaná pred otázku, ktorého z rodičov si má vybrať, čomu
zodpovedala aj opakovaná zmena jej názoru pred kolíznym opatrovníkom. Pre maloletú je dôležité
zastabilizovať aktuálnu situáciu, aby pokračovala v striedaní sa u rodičov tak, ako tomu bolo doteraz.
Ak aj vyjadruje smútok za jedným z rodičov, tak uvedené okresný súd považoval za prirodzené, že

v takomto útlom veku jej druhý rodič chýba. Je to však predovšetkým matka, ktorá vytvorila dcére
takúto životnú situáciu, a preto je povinná urobiť všetko pre to, aby to svojmu dieťaťu uľahčila čo
najviac. Okrem toho v domácnosti otca sú jej dvaja starší bratia, s ktorými má veľmi dobrý vzťah a
je evidentné, že striedavá starostlivosť zabezpečí aj pravidelný a plnohodnotný súrodenecký vzťah.
Striedavá starostlivosť prebiehala a prebieha v týždenných intervaloch, maloletá je na takéto striedanie

zvyknutá, preto okresný súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti tak, ako to uviedol aj vo svojej
výrokovej časti.

11.PriurčenívýživnéhomatkynasynovI.vsume150,-EuraJ.vsume150,-Eur,okresnýsúdvychádzal
zo zákonných kritérií vyjadrených v § 75 ods. 1 v spojení s ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine. J. I.

je študentom tretieho ročníka strednej školy a okrem výdavkov na stravovanie v škole, bežné ošatenie,
obuv, jeho odôvodnené potreby boli tvorené výdavkami na mobil 18,- Eur, vreckové 10,- Eur, náklady
na prepravu 10,- Eur, poistka štvrťročne 76,- Eur. Aktuálne hokej nehráva. V letných mesiacoch mu
otec uhradil autoškolu vo výške 950,- Eur. Okresný súd poukázal na dokladovanie výdavkov na syna
I. zo strany otca a ustálil, že pri chlapcovi, ktorý je na hranici dospelosti, je určené výživné od matky

150,- Eur primerané, pričom toto pokrýva výdavky na neho len pomerne. Otec si plní svoju vyživovaciu
povinnosť výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, domácnosť, v ktorej deti žijú. Okresný súd uviedol,
že pri určenom výživnom matka nie je povinná prispievať na potreby syna inou formou, ak uvádzala,
že podľa nej je neprimerane vysoké. Výdavky na domácnosť a na syna I. otec opakovane okresnémusúdu riadne preukázal. U maloletého J. sú výdavky tvorené okrem iného výdavkami na mobilný telefón
a splácanie telefónu, vreckové 10,- Eur, výdavkami na hokej mesačne 57,- Eur, pričom len v roku 2024
otec uhradil synovi na hokej sumu 1.274,- Eur, štvrťročná poistka synov 76,- Eur. Otec uhrádza synovi

J. športové kempy, náklady na ISIC kartu, pas a podobne, posilňovňu a najpodstatnejším výdavkom u
syna je strava. Ak matka dosahuje príjem priemerne 1077,- Eur a má výdavky na bývanie 300,- Eur,
podľa okresného súdu musí byť v jej možnostiach platiť výživné v sumách po 150,- Eur, pričom ešte
jej zostáva dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Matka sa inou
formou na výžive synov nepodieľa, občasné stretávanie so synmi nie je možné považovať za plnenie

vyživovacej povinnosti. Pokiaľ aj niektoré výdavky uhrádzala spoločne s otcom na polovicu, tak okresný
súd určoval výživné na čas po rozvode, ktoré za situácie, že matka nežije v domácnosti detí, so synom
sa stretáva len sporadicky, musí byť vyjadrené v určenom finančnom plnení.

12. Otec detí dosahuje priemerný príjem 1.268,90 Eur, poberá daňový bonus 420,- Eur, zrejme bude aj
poberateľom rodinných prídavkov, najmä na synov po 60,- Eur. Jeho nepravidelný príjem ako provízie z

poistenia priemerne do 200,- Eur mesačne podľa otca koncom roka 2024 zanikne. Otec má výdavky na
bývanie, výdavky, ktoré uviedol okresný súd v odseku 15/ odôvodnenia napadnutého rozsudku, náklady
na pohonné hmoty, ktoré míňa predovšetkým na prepravu detí, náklady na stravovanie, ošatenie, obuv,
zo svojho príjmu hradí aj všetky spoločné úvery, pričom na výdavkoch na bývanie sa podieľa len sám.
Určené výživné po 150,- Eur matke na obidvoch synov okresný súd považoval za primerané, pričom

zvyšok potrieb detí musí pokryť otec zo svojho príjmu.

13. S určením striedavej starostlivosti o maloletú K. okresný súd za rešpektovania zhodného stanoviska
obidvoch rodičov, ich vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. neurčoval, ak sa vedia dohodnúť na pokrytí
výdavkov na maloletú, čo preukázali aj v priebehu konania samotnou realizáciou striedavej starostlivosti.

14. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Trovy konania si účastníci ani neuplatnili.

15. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov III., IV. o zverení maloletej K. na čas po rozvode

o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch a určenia vyživovacej
povinnosti matke na synov I. a J. v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Mala za to, že okresný súd
nesprávnevyhodnotilpríčinurozvratumanželstvaúčastníkovkonania,aktútoprisúdilibanavrhovateľke.
Bola to však navrhovateľka, ktorá zabezpečovala sama kompletnú starostlivosť o domácnosť a potreby
maloletých detí bez akejkoľvek pomoci odporcu. Po tom, čo spoznala muža, ktorý sa k nej správal

ako poriadny chlap a partner, ktorý pomáha svojej partnerke v každej životnej situácii, sa rozhodla
po zvážení všetkých možností opustiť spoločnú domácnosť zdieľanú s odporcom. Príčinu rozvratu
manželstva navrhovateľky a odporcu nebolo preto možné zúžiť len na to, že si našla novú známosť
a opustila spoločnú domácnosť. Po opustení spoločnej domácnosti sa s odporcom dohodli na striedavej
starostlivosti všetkých detí, aby mali obaja rodičia zachované rovnaké práva vo vzťahu k výchove

a starostlivosti o deti, ktorú dohodu odmietal uznať syn I., čo rešpektovala, a to isté sa týkalo aj
syna J., preto už netrvala na tom, aby synovia boli zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
V prípade maloletej K. bola od začiatku presvedčená, že má byť zverená do jej osobnej starostlivosti
a ak súhlasila so striedavou starostlivosťou oboch rodičov, tak len dočasne do rozhodnutia vo veci
a z dôvodu, že maloletá K. zažívala s ostatnými deťmi prvotný stres z rozvodu ich rodičov. Navrhovateľka

– matka mala záujem, aby maloletá K. mala dočasne zachovaný rovnaký čas stretávania sa so svojimi
súrodencami I. a J., za zohľadnenia ich súrodeneckých citových potrieb. V čase podania návrhu na
rozvod maloletá K. mala iba X rokov. Jej nízky vek podľa názoru navrhovateľky nie je veľmi vhodný
na určenie striedavej starostlivosti u oboch rodičov. Navrhovateľka poukázala na postup kolízneho
opatrovníka, ako aj, že na K. jej otec vytváral nátlak, citovo ju vydieral, že ak bude „iba s maminou“,

nebudesastretávaťsosvojimisúrodencami.NavrhovateľkapoukázalanaSprávukolíznehoopatrovníka
zo dňa 04.11.2024, podľa ktorej maloletá K. sa vyjadrila, že chce byť v starostlivosti iba svojej mamy,
ale nechcela, aby sa o tomto vyjadrení dozvedel otec. Z dôvodu zmeny názoru maloletej K. odporca
listom zo dňa 09.11.2024 narýchlo požiadal kolízneho opatrovníka o ďalšie stretnutie. Kolízny opatrovník
opätovne zisťoval názor u maloletej K., v rozpore so svojim vyhlásením v Správe zo dňa 06.11.2024, čím

podľa názoru navrhovateľky kolízny opatrovník maloletú K. dostal pre ňu do nevhodnej ťažkej situácie,
výsledkom čoho bolo, že maloletá K. prejavila záujem o striedavú starostlivosť z dôvodu neprimeraného
tlaku zo strany svojho otca. Otec nezvláda starostlivosť o maloletú K., čo sa prejavilo tým, že syn I. musí
výdatným spôsobom pomáhať odporcovi pri zabezpečovaní jej starostlivosti.K výroku IV. rozsudku okresného súdu o vyživovacej povinnosti matky, táto v odvolaní poukázala na
pojednávanie konané dňa 28.11.2024, na ktorom predložila dôkazy o príjmoch, výdavkoch. Výdavky na
bývanie s prenájmom bytu predstavujú 300,- Eur mesačne, poplatky za mobil, poistku, TV a internet a

pohonné hmoty vo výške 150,- Eur, ďalej výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby, drogériu.
Okresný súd poukázal len na jej príjem 1.077,- Eur, výdavky na bývanie 300,- Eur a určil jej povinnosť
platiť výživné na obidvoch synov po 150,- Eur, pričom ostatné výdavky nezobral do úvahy. Podľa
navrhovateľky odporca zatajil pred okresným súdom pravidelné mesačné príjmy od spoločnosti INStreet
s.r.o., s ktorou mal odporca uzavretú zmluvu o sprostredkovaní poistenia motorových vozidiel za

mesačnú províziu vo výške od 100,- Eur mesačne až po 300,- Eur mesačne, v priemere 200,- Eur
mesačne. Tejto okolnosti okresný súd nevenoval pozornosť a obmedzil sa iba na skonštatovanie, že
tieto provízie z poistenia do 200,- Eur mesačne podľa odporcu koncom roka 2024 zanikajú. Platí zásada
proporcionality a bez ohľadu na to, že odporcovi tento príjem vo výške 200,- Eur nebude ďalej vyplácaný,
hoci túto skutočnosť okresný súd nemal preukázanú, súd skúma príjmy účastníkov za posledných
12 mesiacov pred vydaním rozhodnutia, čím tento príjem zvyšuje mesačné príjmy odporcu na sumu

cca 1.468,90 Eur. Mesačný príjem odporcu je značne vyšší než mesačný príjem navrhovateľky, preto
navrhla, aby bola zaviazaná k povinnosti prispievať na výživu synov spolu vo výške 200,- Eur mesačne,
t.j. na J. 100,- Eur mesačne, I. 100,- Eur mesačne, namiesto okresným súdom rozhodnutých 150,-
Eur mesačne na jedného. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť, a to vo výrokoch III., IV. tak, že
navrhovateľka je povinná platiť na výživu I. mesačné výživné v sume 100,- Eur, maloletého J. mesačné

výživné 100,- Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku, maloletú K. zveriť na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky s povinnosťou odporcu prispievať na jej výživu sumou 200,- Eur mesačne, vždy do
25. dňa v príslušnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V prípade, ak odvolací súd nebude akceptovať zmenu rozsudku okresného súdu vo výrokoch III., IV.,
žiadala v týchto výrokových častiach rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec v podaní zo dňa 21.01.2025. Uviedol, že s navrhovateľkou –
matkou detí skutočne prežili veľa pekných, radostných chvíľ a na chode domácnosti a starostlivosti
o domácnosť sa podieľal až do momentu, kým navrhovateľka nezačala spomínať rozvod. Po finančnej
stránke počas manželstva spoločne hospodárili, o všetkom spolu rozhodovali. Snažil sa robiť maximum

aj v čase zmeny jej správania. Aktuálne platí spoločné úvery. Z jeho strany, ako otca detí, nedochádza
k žiadnemu vydieraniu či presviedčaniu a synovia sa rozhodli byť s otcom, za čo nesie v plnej miere
zodpovednosť matka. Je to navrhovateľka – matka, ktorá vytvára tlak na dcéru K., ktorá dodnes nemá
problém s tým, že týždeň je s matkou a týždeň je s otcom a s bratmi doma. Zmeny názoru maloletej
K. nastali na základe manipulovania matkou. Pri návšteve u pani F., kolíznej opatrovníčky, sa prvýkrát

vyjadrila, že chce byť iba s matkou a nechcela to povedať, pretože si bola vedomá toho, že sa príde na
to, že ju takto nasmerovala matka. Opakovane bola ponúknutá odborná pomoc, avšak navrhovateľka od
samého začiatku bola vyslovene proti všetkým týmto odborným pomociam. Opätovne bola ponúknutá
pomoc, aby s maloletou K. bola využitá možnosť stretnutia sa so psychologičkou. Maloletá dcéra je
doma u otca šťastná, nič jej tam nechýba, majú veľa spoločných aktivít. Všetky tri deti majú veľmi dobrý

súrodenecký vzťah. Od momentu, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, sa stará o deti
sám, stravovanie, pranie a chod domácnosti, ktorý je len na odporcovi – otcovi. Nesúhlasil, aby maloletá
K. bola zverená výlučne do starostlivosti navrhovateľky, pretože súčasťou života maloletej v rovnakej
miere má byť aj biologický otec, ako aj matka, vzhľadom k jej veku. Striedavá starostlivosť plne vyhovuje,
jeomaloletúriadnepostarané,súzabezpečenésilnécitovéväzbymedzisúrodencamiastarýmirodičmi.

Otec synov I. a J. uviedol, že nesúhlasí so zmenou výšky výživného, ktorá bola určená okresným súdom
po 150,- Eur na každého, a to vzhľadom k cenám potravín, ekonomickej situácie, finančných potrieb,
výdavkov. Navrhol odvolanie navrhovateľky – matky zamietnuť.

17. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 21.01.2025. Uviedol, že maloletá

K. má rada oboch rodičov, avšak možno pozorovať, že je vystavovaná konfliktu lojality, aby neublížila
ani jednému z rodičov. Kolízny opatrovník poukázal na opätovne vykonaný pohovor s maloletou dňa
16.01.2025, z ktorého bolo možné pozorovať, že aj naďalej je vystavená konfliktu lojality vo vzťahu
k obidvom rodičom, preto jej bola ponúknutá možnosť absolvovať psychologické poradenstvo. Rodičom
a maloletej K. bola sprostredkovaná odborná pomoc na referáte poradenskopsychologických služieb

a aktuálne je s matkou dohodnutý termín individuálnej intervencie na deň 27.01.2025 a s otcom na deň
29.01.2025. Je v záujme maloletej, aby vyrastala v harmonickom prostrední a aby sa pozitívne vyvíjala
a rozvíjala jej osobnosť, rozumové a fyzické schopnosti, v čom jej môže dopomôcť aj zastabilizovanie jej
aktuálneho prežívania pomocou poradenstva. Je na rodičoch, aby pochopili, že len ich korektné vzťahymedzi nimi budú v najlepšom záujme maloletej. Maloletá na pohovore uviedla na otázku, že čo by chcela
zmeniť ...„chcela by som byť s maminou.“ a na otázku kvôli čomu, uviedla ...„hmm ... neviem“.

18. Navrhovateľka – matka sa vyjadrila k vyjadreniu odporu – otca. Mala za to, že jej odvolanie je
opodstatnené,atoajspoukazomnaposlednúSprávukolíznehoopatrovníkazodňa21.01.2025,zktorej
vyplýva záujem maloletého dieťaťa K. zostať v osobnej starostlivosti svojej matky – navrhovateľky.
Opätovne sa vyjadrila k rozpadu manželstva, ako aj, že sa riadne stala o rodinu a domácnosť. O tom, že
odporca má príjem aj z poistenia áut netušila, prišla na to až pred okresným súdom. S platením úveru

boli dohodnutí tak, že odporca si dá vyplácať daňový bonus mesačne a z toho ho bude platiť, t.j. polovicu
z bonusu nebude navrhovateľke vyplácať, ale bude to jej úhrada za úver. Pokiaľ ide o synov I. a J.,
momentálne majú úplne normálny kamarátsky vzťah s jej partnerom a maloletá K. od začiatku bola s ním
kamarátka, majú sa radi. Nátlak na maloletú K. nerobila a ak jej chýba viac ako otec, je to len dôsledok
toho, že s ňou ako matka trávila viac času. Nátlak na ňu robí otec. Je manipulátor, klamár a psychicky
labilný človek. Pokiaľ ako matka volá každý deň deťom, nie je na tom nič zlé, pretože jej na nich záleží.

Ak bude mať maloletá K. záujem o psychologičku, bude s tým súhlasiť, ale ju do ničoho nebude nútiť. Na
turnaje syna J. vždy prispievala polovicou až do času, kým jej nebolo určené výživné, ktoré riadne platí
v požadovanom čase. Uviedla, že nemá žiadny úver na auto, pretože auto je jej priateľa, ktoré využívajú
spoločne. Žiadala odvolaniu vyhovieť.

19. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného osobou
oprávnenou, a to navrhovateľkou (matkou), v zákonnej odvolacej lehote vec prejednal postupom bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV. v spojení so závislými výrokmi V., VI. potvrdil
ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľkou –
matkou detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/40/2025 - 301 zo dňa 26.03.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 26.03.2025 a na webovej stránke Krajského

súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

22. Predmetom konania pred okresným súdom bol rozvod manželstva a úprava rodičovských práv
a povinností k deťom na čas po rozvode. Odvolaním navrhovateľka – matka detí nenapadla výroky

I., II., ktorými bolo manželstvo účastníkov, a to navrhovateľky a odporcu rozvedené a synovia I. a J.
zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu – otca. V týchto výrokových častiach
nenapadnutých odvolaním zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, t.j. nestal sa predmetom
posudzovania odvolacím súdom.
Navrhovateľka – matka detí napadla výroky III., IV. o zverení maloletej K. na čas po rozvode do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch a uložení povinnosti platiť na výživu synov
I. a J. každému mesačné výživné po 150,- Eur. K týmto výrokovým častiam III., IV. navrhovateľka –
matka detí vyjadrila odvolacie dôvody, podľa ktorých mala za to, že vzhľadom k nízkemu veku maloletej
striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov nie je v najlepšom záujme maloletej a nezodpovedá
ani jej vyjadrenému názoru a uložená vyživovacia povinnosť na synov nezodpovedá jej schopnostiam,

možnostiam, pretože okresný súd nezobral do úvahy všetky jej výdavky, ak prihliadol len na výdavok
bývania – nájom vo výške 300,- Eur mesačne. Mala za to, že otec nezvláda starostlivosť o maloletú K.,
prenáša ju na syna I..

23. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP,

pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV.
a s odôvodnením viažucim sa k týmto výrokovým častiam, preto v podrobnostiach na jeho skutkové
a právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné ani žiadúce,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové závery a právne vyhodnotenie,ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku, pretože bolo postačujúce naň len odkázať, ak
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu predstavuje organickú jednotu. Krajský súd sa však za
aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal

s podstatnými tvrdeniami matky detí, uvedenými v odvolaní.

24. Pre vyhodnotenie odvolania podaného matkou detí nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak
neboli zistené dôvody na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, pretože okresný súd dôsledne
posudzoval najlepší záujem maloletej K., ako aj schopnosti a možnosti rodičov detí, keď po zverení

synov na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca určil ich matke povinnosť platiť na výživu synov
I. a J. každému mesačne po 150,- Eur. Ak sa aj navrhovateľka – matka detí v odvolaní vyjadrovala
k výroku I. a k odôvodneniu rozsudku okresného súdu k tomuto výroku, t.j. nesúhlasila so záverom
okresného súdu, ktorý príčinu rozpadu manželstva prisúdil iba navrhovateľke, tak krajský súd sa k týmto
námietkam v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadruje, pretože navrhovateľka – matka detí nenapadla
výrok I., ktorým manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené, ak výslovne v odvolaní uviedla, že

napáda výroky III., IV. a naviac odvolanie len do odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je prípustné
(§ 358 CSP).

25. V zmysle vykonaného dokazovania, šetrenia kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že obidvaja
rodičia sú spôsobilí sa o maloletú K. postarať. Bolo preukázané, že po odchode navrhovateľky – matky

zo spoločnej domácnosti sa rodičia o maloletú K. starali striedavo v týždenných intervaloch, čo sa
realizovalo po celú dobu súdneho konania. Počas tejto striedavej starostlivosti nebolo ani u jedného
z rodičov zistené, že by táto starostlivosť nebola na prospech maloletej K.. Ak aj matka v odvolaní
nesúhlasila so zverením maloletej K. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov pre jej nízky
vek, že je citovo naviazaná na matku, že sa na ňu vytvára zo strany otca tlak, ktorý starostlivosť

o maloletú prenáša na najstaršieho syna I. a naviac maloletá K. sa vyjadrila, že chce byť s maminou,
tak komplexne tieto námietky matky neboli spôsobilé viesť k zmene výroku III. napadnutého rozsudku
okresného súdu v zmysle odvolacieho návrhu, keď žiadala maloletú K. zveriť na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti s určením vyživovacej povinnosti otcovi na maloletú K. sumou 200,-
Eur mesačne.

26. Podľa názoru krajského súdu je prirodzené, že maloletá K. vzhľadom k svojmu veku sedem rokov,
keď je najmladšia zo súrodencov, má citovú väzbu k svojej matke, čo však nemôže diskvalifikovať otca
maloletej v jeho starostlivosti o maloletú K.. Dôkazy potvrdili realizáciu striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov o maloletú K., šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom neboli zistené nedostatky

v starostlivosti otca o maloletú. Nepochybne maloletá K., ktorá je vo veku sedem rokov, citlivejšie vníma
to, že jej rodičia sa rozviedli, že už ako rodina nežijú v spoločnej domácnosti. Zmena rodinnej situácie
všaknemôžesprávanímsarodičovmaloletejzasiahnuťdojejzdravéhocitového,duševnéhoatelesného
vývinu, a preto ak je vystavená konfliktu lojality pri vyjadrovaní názoru pred kolíznym opatrovníkom,
sú to obidvaja rodičia, ktorí nesú svoju zodpovednosť za to, aby takémuto konfliktu lojality maloletá

nebola neustále vystavovaná zisťovaním jej názoru v starostlivosti ktorého rodiča chce byť, prípadne
v akom rozsahu má prebiehať starostlivosť o ňu. Ak došlo k rozpadu manželstva rodičov maloletej,
títo sú povinní vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby uvedené nedopadalo na maloletú K. tým, že
ju budú „zaťažovať“ preferovaním svojich predstáv o jej najlepšej starostlivosti. Práve pre jej zdravý
citový, duševný, telesný vývin je nevyhnutná stabilizácia pomerov u maloletej, t.j. ak prebieha striedavá

osobná starostlivosť obidvoch rodičov o ňu, je nevyhnutné, aby táto forma starostlivosti pokračovala,
ak je súčasne v najlepšom záujme maloletej K., ktorá pokiaľ je v týždennej starostlivosti svojho otca,
je v prostredí, v ktorom vyrastala, na ktoré je zvyknutá, ktoré jej v tomto smere dáva istoty a súčasne
je napĺňaný aj súrodenecký vzťah maloletej K. s bratmi I. a J., ktorí sú na čas po rozvode v osobnej
starostlivosti otca. Práve konflikt lojality, ktorému je maloletá K. vystavená, pretože prirodzene má rada

obidvoch rodičov, spôsobuje to, že mení názory, resp. svoje prianie ako dieťa, u ktorého z rodičov má
byť v starostlivosti, avšak súd nemôže rozhodovať, aj pri zachovaní participačných práv dieťaťa, len na
základe priania dieťaťa, ktoré naviac u maloletej K. podlieha zmenám.

27. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloletú K. je zachovaním režimu starostlivosti,

ktorý obidvaja rodičia realizovali už v čase pred rozvodom a predstavuje najprirodzenejšiu formu výkonu
rodičovských práv a povinností. Cieľom striedavej starostlivosti obidvoch rodičov je podporiť zachovanie
a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa – maloletej K. s obidvoma rodičmi aj na čas po rozvode, naviac, keď
u obidvoch rodičov boli splnené podmienky ich spôsobilosti maloleté dieťa vychovávať. NepochybneokresnýmsúdomrozhodnutézvereniemaloletejK.načasporozvodedostriedavejosobnejstarostlivosti
obidvoch rodičov sleduje podmienky lepšieho zaistenia potrieb dieťaťa touto formou starostlivosti.
Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov na čas po rozvode o maloletú K. sleduje aj záujem

maloletej, a to, aby bola predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Rozhodnutím okresného súdu
podľa výroku III. bolo rešpektované aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom, jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a tým aj právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Takéto rozhodnutie okresného súdu, ak sleduje najlepší záujem maloletej, nemohlo byť nesprávnym

rozhodnutím, a preto rozsudok okresného súdu vo výroku III. bol potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie.
Opätovnedôrazneupozorňujekrajskýsúdrodičovmaloletej,abysvojímkonanímmaloletúnevystavovali
konfliktu lojality tak, ako uvedené pozoroval kolízny opatrovník maloletej pri pohovore s ňou, pretože
pokiaľ ich partnerský vzťah skončil, obidvaja naďalej zostávajú rodičmi maloletej, ktorí pri výkone
rodičovských práv a povinností by jej mali vytvárať bezpečné a harmonické prostredie. Ak aj matka

maloletej v odvolaní namietala, že sa otec o maloletú nevie postarať, tak táto okolnosť nebola
preukázaná ani šetrením kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletej. Ak v starostlivosti o maloletú
pomáha otcovi syn I., najstarší brat maloletej K., tak je úplne prirodzené, že rodinní príslušníci si
navzájom pomáhajú, a ak takúto pomoc poskytuje starší brat maloletej, je to dôkaz fungujúceho
súrodeneckého vzťahu, ktorý rovnako môže byť napĺňaný práve zverením maloletej K. do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

28. Krajský súd nezistil ani relevantnosť odvolacích dôvodov matky, ktorá namietala výrok IV., ktorým
jej bola uložená povinnosť platiť na výživu synov I. a J. výživné po 150,- Eur mesačne na každého,
preto aj v tejto výrokovej časti bol rozsudok okresného súdu v spojení s viažucim sa odôvodnením k

tomuto výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. K určeniu
vyživovacej povinnosti matky k obidvom synom okresný súd pristúpil za rešpektovania nielen potrieb
detí, ale aj schopností, možností ich matky za dodržania ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, so vzatím do
úvahy, že synovia boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý im zabezpečuje
dennú starostlivosť. Nebolo možné akceptovať námietku matky synov, že okresný súd zohľadnil len

výdavky na bývanie 300,- Eur a nevzal do úvahy nie malé ďalšie mesačné výdavky navrhovateľky
– matky. Okresný súd vecne správne ustálil možnosti matky, ktorá má príjem 1.077,- Eur mesačne,
k tomu výdavky na bývanie 300,- Eur a pri konštatovaní jej možnosti platiť výživné na obidvoch synov
v sumách po 150,- Eur mesačne uzavrel, že aj pri takto určenej vyživovacej povinnosti zostane matke
dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie jej vlastných potrieb, medzi ktoré zákonite patria

výdavky súvisiace s týmito potrebami. Inými slovami vyjadrené, okresný súd pri príjme matky 1.077,- Eur
mesačne, výdavkoch na bývanie 300,- Eur, výdavkov na uspokojovanie ďalších potrieb matky (odsek
25/ odôvodnenia napadnutého rozsudku) dospel k správnemu záveru o jej možnostiach platiť výživné
na obidvoch synov po 150,- Eur mesačne, keď súčasne boli vzaté do úvahy výdavky, potreby synov
s poukazom na odsek 24/ odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odporúčací charakter Metodiky výpočtu výživného v
Slovenskej republike, vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, keď pri určení príjmu
matky ako povinného rodiča, priradenia životnej etapy synov, I. študent J. školy, J. I. J. M. školy,
zohľadnenia počtu vyživovacích povinností rodiča – matky, tri deti a zohľadnenie miery starostlivosti
o synov, ktorí boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, okresným súdom určené

výživné matke synov podľa výroku IV. rešpektuje aj kritériá odporúčacej Metodiky výpočtu výživného
v Slovenskej republike, preto aj v tomto smere výroková časť IV. rozsudku okresného súdu zohľadňuje
aj objektivizáciu výživného pre obidvoch synov. Súd pri výdavkoch, nákladoch nie je povinný položkovite
vyjadrovať každý výdavok tak, ako sa toho domáhala matka v podanom odvolaní, ak okresný súd pri
príjme matky, výdavkoch na bývanie 300,- Eur, zohľadnil aj ďalšie potreby matky bez ich položkovitého

vyjadrenia, správne konštatoval, že je v jej možnostiach prispievať na výživu obidvoch synov, každému
po 150,- Eur mesačne.

29. Na základe vyššie uvedených zhodnotení rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III.,
IV. v spojení so závislými výrokmi V., ktorým sa neurčila vyživovacia povinnosť rodičov k maloletej

K. a VI. o trovách prvoinštančného konania, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Nebola zistená
relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov k tomu, aby bol v napadnutých výrokových častiach III.,
IV. rozsudok okresného súdu zmenený, resp. zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.