Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710204757
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6710204757.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov:

1. B. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy R.
2. H.. P.. X. S., nar. L.,
3. Y., nar. L.,

4. A. nar. L.
5. U.r, nar. L.
6. IK. nar. L.
7. L., nar. L.
8. X., nar. L.
9. Q., nar. L.

10. R., nar. L.,
11. V.r, nar. L.
12. H., nar. L.X,
13. Q., nar. L.
14. A., nar. L.
15. Q., nar. XL.

16. IK., nar. X..
17. Q., nar. X. L.,
žalobcovia 1/ - 4/ a 6/ - 17/ v dovolacom konaní zastúpení advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, Banská
Bystrica, Horná 54, 974 01,

proti žalovaným:

1. JM., nar. L.
2. X., nar. L.
3. Q., nar. XL.,
4. IK., nar. L.,
5. X., nar. X. L.
6. X. nar. L.

7. J., nar. XL.
8. Q., nar. XX. XX. XXXX., zomr. XX. XX. XXXX naposledy J.,
9. I. nar. L..
10. Q., nar. L.
11. A., nar. L.
12. P. nar. L.

13. X., nar. L.,
14. Q. nar. L.,
15. X., nar. L. .
16. A. nar. L.
17. Y. nar. L.,
18. I.., nar. L.

19. A., nar. L.
20. Q., nar. L.
21. P., nar. L. (prechodný pobyt G.) - opatrovník H., nar. XL.,
22. IK., nar. L.,23. Y. nar. L.,
24. JU.ý, nar. L., zastúpený zákonným zástupcom matkou I., nar..
25. IK., nar. L.

26. I., nar. L.
27. IK. nar. L.,
28. X., nar. L.,
29. S., nar. L. .
30. I. nar. L.,

31. B. nar. L.,
32. I., nar. L.
33. I. nar. L.
34. X. nar. L.X,
35. X., nar. L.,
36. I. nar. L.

37. I., nar. L.
38. A., nar. L.
39. JU., nar. L.,
40. I. nar. L.
41. IK., nar. L.

42. X. nar. L.
43. H., nar. L.
44. P., nar. L.
45. V., nar. L.,
46. Q. nar. L.,

47. Q., nar. L.
48. H. nar. L.,
49. H., nar. L.,
50. IK., nar. L.
51. H., nar. L.,

52. X., nar. L.
53. U., nar. L.
54. IK., nar. L.,
55. S., nar. L.,
56. B., nar. L.

57. Q. nar. L.,
58. A., nar. L.,
59. E. nar. L.
60. U. nar. L.
61. X. nar. L.,

62. Q., nar. L.
63. U. nar. L.
64. O. nar. L.
65. X. nar. L.
66. IK. nar. L.

67. IK. nar. L.
68. V. nar. L.,
69. Q., nar. L.
70. O., nar. L.
71. H. nar. L.

72. Q. nar. L.
73. S. nar. L.,
74. B., nar. L.,
75. Q. nar. L.,
76. A. nar. L.,

77. IK., nar. L.,
78. PU. nar. L.,
79. H., nar. L.,
80. AK., nar. L.81. Q. nar. L.
82. Q., nar. L.
83. Y., nar. L.

84. P., nar. L.
85. H., nar. L.,
86. H., nar. L.
87. Q., nar. L., spoločný zástupca žalovaných 3, 9, 17-19, 21-24, 36-40, 42-43, 52, 57-59, 61-62, 64, 67,
70-72,75-76,78-88ježalovaná4/H.;žalovaní1-2,4-7,10-16,20,25-35,41.44-51,53-56,60,63,65-66,

68-69, 73-74, 77 zastúpení advokátkou JUDr. Martinou Meszáros Bariakovou, Zvolen, Bystrický rad
453/77, o určenie neplatnosti dohody a zmluvy, vedenom na Okresnom súde Zvolen č. k. 8C/56/2010,
o dovolaní žalobcov 1/ - 4/ a 6/ - 17/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. decembra
2014 č. k. 13Co/970/2013-351 takto

r o z h o d o l :

V dovolacom konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalobcu 1/ IB., narodeným L., bytom O. ako

so žalobcom 1/, zastúpeným advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, Banská Bystrica, Horná 54.

V dovolacom konaní p o k r a č u j e s právnymi nástupcami žalovanej 8/ Y. F., narodeným XX. XX.
XXXX, bytom W. F., P. XXXX/XXX, ako so žalovaným 8a/, Y. F., narodeným XX. XX. XXXX, bytom G.,
ako žalovaným 8b/, X. F., narodeným XX. XX. L., bytom J., E. L. ako žalovaným 8c/ a Q., narodenou

XX. XX. L., bytom G., D. L./XX ako žalovanou 8d/.

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ až 4/ a 6/ až 17/ sú povinní zaplatiť žalovaným 1/ až 88/ náhradu trov dovolacieho konania

vo výške určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 26. júna 2013 č.
k. 8C/56/2010-305 zamietol návrh, v ktorom sa pôvodní žalobcovia domáhali, aby súd určil, že dohoda
o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy z 27. júna 1980, uzatvorenej medzi Agrokomplex MPV,

n. p., Zvolen a Slovenským zväzom drobnochovateľov MO Zvolen (ďalej už len „dohoda") a zmluva
o prenechaní pozemkov do dočasného užívania na poľnohospodárske využitie z 19. septembra 1988
medzi Mestským národným výborom Zvolen a Slovenským zväzom záhradkárov OV Zvolen (ďalej už
len „zmluva") sú neplatné. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú tú skutočnosť,
že návrh žalobcov nebol dôvodný, a to z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu tak,

ako to vyžaduje § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Z
uvedených dôvodov sa súd ani bližšie nezaoberal hmotnoprávnym posúdením predmetnej „zmluvy" ako
aj „dohody". Súd poukázal na tú skutočnosť predovšetkým z toho dôvodu, že už predtým súdna teória
ako aj prax vyriešila otázku, kedy sa súd nemusí zaoberať samotnou vecnou opodstatnenosťou návrhu,
a to napríklad v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/7/2004. Súd

ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru tvrdený naliehavý záujem nie je daný. Samotným začatím
konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskych osadách nedošlo k ohrozeniu práv
sťažovateľov a týmto ani ich právne postavenie v súčasnosti sa nestalo neistým. Samotný zákon o
užívaní pozemkov zveruje konanie o vyporiadanie týchto pozemkov obvodnému pozemkovému úradu, v
obvode ktorých leží tento obvod zriadenej záhradkárskej osady. Skúmanie podmienok na takýto postup

vrátane základnej podmienky či ide o platne zriadené osady resp. nie je povinnosťou a oprávnením
príslušného správneho orgánu, kde tento musí posúdiť aj uvedené zmluvy ako otázky predbežné. Súd
v zmysle OSP, a to § 244 ods. 1, 2 a 3, ako aj z paragrafov Zákona o správnom konaní vyplýva,
že účastníci sa môžu prostredníctvom opravných prostriedkov domáhať toho, či týmto posúdenie
obvodného pozemkového úradu a vydanie rozhodnutia je nesprávne, a preto by sa konaním na súde

neodstránil budúci spor, kedy by tak či tak došlo k rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu s tým,
že opätovne v prípade ak by ktorákoľvek zo strán bola nespokojná s jeho rozhodnutím, je oprávnenápodať opravný prostriedok, a to či už na nadriadený orgán obvodného pozemkového úradu, resp. proti
jeho rozhodnutiu dať preskúmať uvedené rozhodnutie v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 a
nasl. OSP. Žiadne ustanovenia Zákona o správnom konaní, ani Zákona č. 64/1997 Z. z. nevylučuje

podať opravný prostriedok, ak by aj súd takémuto návrhu vyhovel. Poukazovanie na právny záujem
žalobcov len z tej skutočnosti, že pred príslušným právnym orgánom začína konanie o vyporiadanie
vlastníctva pozemkov, nie je možné vyvodiť ohrozenie práv vlastníkov týchto pozemkov a zneistenie ich
právneho postavenia, a teda naliehavý právny záujem na určení takejto zmluvy. Za takýchto okolností
samotná určovacia žaloba nie je teda nástrojom prevencie, ale smeruje k narušeniu právnej istoty

terajších užívateľov. Uvedené konanie pred týmto súdom by viedlo len k ďalším konaniam, a preto
nie je tu daný naliehavý právny záujem, keďže išlo o konanie vyvolané pre ďalšie konanie a v konaní
pred tunajším súdom by sa nevyriešila v zásade otázka právneho postavenia žalobcov, súd poukázal
na rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 78/2006, kde sa konkrétne uvádzalo, že
určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je právny vzťah alebo právo. Na
základe vyššie uvedeného súd taktiež poukázal na to, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacieho petitu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže žalovaným určením dosiahnuť svoje isté postavenie v tej-ktorej veci a teda, že vyrieknutím
petitu, ktorým sa určí neplatnosť, resp. platnosť nejakého právneho úkonu, zmení jeho postavenie na

postavenie isté, a teda nebude potrebné už rozhodovať v ďalšom spore v rámci postavenia toho-ktorého
účastníka.Súdpoukázalnato,žetakýmtourčenímsaneodstránivzťahapostaveniežalobcov,alelensa
zbytočne vyvolá ďalšie konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie, ktoré vedie
obvodný pozemkový úrad, kde aj v prípade nespokojnosti s jeho rozhodnutím budú zrejme s najväčšou
pravdepodobnosťou nasledovať ďalšie konania, kde pôjde o vyriešenie otázky, ktorá je v tejto súdenej

veci, avšak v súčasnosti ide len o otázku predbežnú. Súd uviedol, že žalobcom v podstate nešlo o
vyriešenie otázky neplatnosti „dohody" a „zmluvy", avšak týmto v podstate išlo o to, aby dostali za svoje
pozemky, či už najvyššiu možnú hodnotu týchto pozemkov, a teda aby obvodný pozemkový úrad v rámci
svojho konania vyhovel ich návrhom, resp. aby dosiahli tú skutočnosť, že užívatelia týchto pozemkov
budú s nimi povinní uzavrieť nájomný vzťah podľa nimi určených podmienok, resp. že ich od nich zrejme

budú musieť odkúpiť, avšak za inú cenu, ako sa určuje cena v zmysle Zákona č. 64/1997 Z.z.. Uvedený
úmyselžalobcovbolpreukázanýajtouskutočnosťou,ženapojednávanížiadaližalobcoviazmeniťpetitv
tom zmysle, že okrem toho, že žiadali, aby súd určil, že oni sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, pričom súd poukázal na to, že na určení takéhoto petitu nie je právny záujem, nakoľko
títo na listoch vlastníctva sú vedení ako spoluvlastníci, žiadali aj tú skutočnosť, aby žalovaní vydali

predmetné nehnuteľnosti a uhradili jednak škodu za obdobie 33 rokov v sume 35.979,90 eura, ako aj
zaplatili nájomné za obdobie 33 rokov vo výške 413.768,85 eura.
1.1. Zároveň súd poukázal na to, že tak ako už uviedol, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem s poukazovaním na to, že v súčasnosti prebiehalo iné konanie pred obvodným pozemkovým
úradom, bolo podľa súdu potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že keďže žalobcovia chceli dosiahnuť

to, aby tak ako uvádzali im súčasní užívatelia nebránili v užívaní pozemkov ako vlastníkom, tak bolo
potrebné podať žalobu na vypratanie nehnuteľností, keďže podľa žalobcov žalovaní uvedené pozemky
užívajú neoprávnene, pretože aj keby súd vyriekol, že uvedená „zmluva" a „dohoda" sú neplatné, toto ich
postavenie sa ničím nezmení, pretože žalobcovia nemusia dobrovoľne vypratať uvedené nehnuteľnosti
a v takýchto prípadoch je potrebné podať žalobu na plnenie, tzv. žalobu o vypratanie nehnuteľností,

kde sa súd bude musieť zaoberať, či uvedená „zmluva" a „dohoda" sú platné, resp. nie. Tú skutočnosť,
že v prípade ak niekto užíva iného majetok, teda nie je vlastníkom tohto majetku, nie je potrebné, aby
bola daná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého tá-ktorá osoba, ktorá nie
je vlastníkom, túto nehnuteľnosť užíva, ale je potrebné, aby v prípade, ak žalobca, teda vlastník, chce
užívať svoje nehnuteľnosti, dal návrh na vypratanie takejto nehnuteľnosti, teda ide o návrh na plnenie a

nie o návrh na určenie v zmysle § 80 písm. c) OSP, a to z dôvodu, že tak ako súd uviedol, by opätovne
po návrhu na určenie o neplatnosti či už nájomnej zmluvy alebo iného vzťahu na základe toho kto
užíva cudziu vec, tento by ju užíval aj naďalej, pretože nebol by ju povinný v prípade nehnuteľnosti
vypratať a v prípade hnuteľnej veci vydať. Súd poukázal na to, že takéto otázky už boli riešené aj v
rozhodnutiachsúdov,napríkladuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/42/2006,

kde sa konkrétne uvádza, že právoplatný rozsudok, ktorým je rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára
prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe o určenie, nakoľko či tu je alebo nie je právny vzťah,
musí byť posúdená pri rozhodovaní takejto žaloby o plnení. Tak ako súd už uviedol, že v prípade ak
žalobcovia chcú užívať tieto pozemky, tak musia žiadať, aby žalovaní vypratali predmetné nehnuteľnosti,teda ide o žalobu o vypratanie. Súd zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v prípade takejto žaloby by
sa súd musel ňou zaoberať len vtedy z vecnej stránky, keby žalobcovia žiadali zároveň aj o vypratanie
nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by nedošlo už k možnosti ďalšieho sporu tak, ako súd poukázal,

a to sporu o vypratanie nehnuteľnosti, ale by sa zároveň týmto jedným konaním právne postavenie
žalobcov vyriešilo s tým, že by už nemusel byť ďalší spor o vypratanie nehnuteľnosti.
1.2. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalobcovia, uviedli, že okresný súd vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sú zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu, pritom sa bližšie nezaoberal hmotnoprávnym posúdením predmetnej „zmluvy" alebo „dohody".

Súd neposudzoval obsah podania ani listinné dôkazy, ani písomné stanoviská, vyjadrenia, námietky,
ktoré predložili žalobcovia. Vlastnícke právo k pozemkom bolo jednoznačne preukázané, toto nebolo
nikým a ničím zrušené, spochybnené. Vlastnícke právo bolo narušené inkriminovanou „zmluvou" a
„dohodou", ktorých neplatnosť sa žalobcovia domáhali. Žalovaní ani súd nespochybnil vlastnícke právo
žalobcov. Okresný súd mal rozhodnúť aj o doplnenom petite preto, že práve jeho prijatím by bol
komentovaný názor súdu. Zamietnutie petitu považovali žalobcovia za nedôvodné. Súd odmietol zmenu

návrhu bez uvedenia dôvodov. Súd neoboznamoval dôkazy, neboli tak splnené podmienky ust. § 129
OSP, dôkazy nehodnotil v zmysle ust. § 132 OSP. Rozhodnutie súdu tiež nespĺňalo podmienky ust.
§ 157 ods. 2 OSP. Súd neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie. Z dôkazov vyplýva,
že uzavretá „dohoda" a „zmluva" nemá náležitosti určené zákonom. Žalobcovia tak žiadali rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom z 2. decembra
2014 č. k. 13Co/970/2013-351 potvrdil rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v

potrebnom rozsahu skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Krajský súd v podrobnostiach poukázal na

odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy
skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktoré bolo podrobné
akomplexné,takpokiaľišlooskutkovýstavajprávnezdôvodnenie,apretonaňvcelomrozsahuodkázal.
2.1. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý vec právne posúdil nedostatkom

naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že určovacia žaloba nie je nástrojom prevencie, ale smeruje
k narušeniu právnej istoty terajších užívateľov. Určovacia žaloba by nevyriešila otázku právneho
postavenia žalobcov, táto nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je. Okresný súd

sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, vec právne posúdil tak, že v súdenej veci žalobcovia
nemajú naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti „zmluvy" a „dohody".
2.2. Ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP sa viaže na konkrétny
určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba

nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Určovacou žalobou
sa žalobcovia domáhali vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je
(pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať

len vtedy, ak je na to naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení, potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť
v právnom postavení žalobcov odstraňuje bez toho, aby sa ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Ak
však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia
vyplýva (§ 80 písm. d) OSP), teda preventívna ochrana poskytovaná podľa ust. § 80 písm. c) OSP nemá

žiadny zmysel a význam. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na to, že právny
záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho petitu musí byť naliehavý v tom, že
žalobca v danom právnom vzťahu môže so žalovaným určením dosiahnuť svoje isté postavenie v tej
ktorej veci, a teda, že vyrieknutím petitu, ktorým sa určí neplatnosť prípadne platnosť nejakého právnehoúkonu, zmení jeho postavenie na postavenie isté, a teda nebude potrebné už rozhodovať v ďalšom
spore v rámci postavenia toho ktorého účastníka. V súdenej veci ale súd poukázal na to, že určením
tak ako sa ho domáhajú žalobcovia sa neodstráni vzťah a postavenie žalobcov, ale sa len zbytočne

vyvolá ďalšie konanie, po ktorom bude musieť aj nasledovať ešte iné konanie. Okresný súd uviedol, že
žalobcom v podstate nešlo o vyriešenie otázky neplatnosti „dohody" a „zmluvy", ale v podstate im išlo o
to,abydostalizasvojepozemky,čiužnajvyššiumožnúhodnotutýchtopozemkovprípadne,žeužívatelia
týchto pozemkov budú s nimi povinní uzavrieť nájomný vzťah podľa nimi určených podmienok. Okresný
súd tiež poukázal na skutočnosť, že úspešnou žalobou sa nič nezmení na postavení žalobcov, pretože

žalovaní nemusia dobrovoľne pozemky vypratať a potom je potrebné podať žalobu na plnenie tzv. žalobu
o vypratanie nehnuteľnosti, kde sa súd bude musieť zaoberať otázkou, či uvedená „zmluva" a „dohoda"
je platná. Súd tiež konštatoval, že v prípade ak žalobca teda vlastník chce užívať svoje nehnuteľnosti,
dôvodný je návrh na vypratanie tejto nehnuteľnosti a nie návrh na určenie v zmysle ust. § 80 písm.
c) OSP. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydané v konaní sp. zn. 3Cdo/42/2006, podľa ktorého právoplatný rozsudok, ktorým je rozhodnuté o

žalobe na plnenie, vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci žalobe o určenie, pretože či tu právo
alebo právny vzťah je, musí byť posúdené pri rozhodovaní žaloby o plnenie. Žalobou o vypratanie
nehnuteľnosti by nedošlo už k možnosti ďalšieho sporu, týmto jedným konaním by sa vyriešilo právne
postavenie žalobcov.
2.3. Krajský súd zároveň poukázal, že zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu

sa súčasne vylučuje preskúmanie žaloby po vecnej stránke. Nedostatok naliehavého právneho záujmu
vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby ju súd preskúmaval po vecnej stránke, teda aby vykonával
dokazovanie na existenciu samotného práva alebo právneho vzťahu, ktorý je predmetom určovacieho
petitu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu nemožno odôvodňovať skutočnosťou, ku ktorej sa súd
vyjadruje až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

2.4.Pokiaľžalobcoviavpodanomodvolanípoukázalinanázorústavnéhosúdu,podľaktoréhoexistencia
naliehavého právneho záujmu v prípade určenia neplatnosti zmluvy, „ktorá kauza je po právnej stránke
identická s kauzou riešenou", javilo sa, že vychádzali z rozhodnutia ústavného súdu vydaného v konaní
sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. júla 2008. V tomto smere odvolací súd dodáva, že ústavný súd v napadnutom
náleze konštatoval, že najvyšší súd v zásade správne uvádza, že len zo skutočnosti, že pred príslušným

správnym orgánom začalo konanie o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom zriadenej v záhradkárskej
osade, nemožno vyvodzovať ohrozenie práv vlastníkov týchto pozemkov a zneistenie ich právneho
postavenia. Najvyšší súd správne poukázal na to, že v začatom správnom konaní môže sťažovateľka
neplatnosť spornej zmluvy namietať, pričom bude povinnosťou správneho orgánu otázku platnosti
zmluvy riešiť ako predbežnú. Napokon treba súhlasiť aj s tým, že ak všeobecný súd dospeje k záveru,

podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa už
ďalej nezaoberá, lebo žalobu zamietne pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez vecného
posúdenia rozhodujúcich žalobných tvrdení. Ústavný súd ale v tomto smere vytýkal najvyššiemu súdu,
že ak považoval skutkovú okolnosť (sťažovateľka a ani jej právna predchodkyňa počas doby viac ako
25 rokov nespochybňovali platnosť zmluvy o dočasnom užívaní pozemku ani jeho užívanie právnym

predchodcom žalovaných nerušili) za podstatnú na posúdenie naliehavého právneho záujmu, mal
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože vykonané dokazovanie nebolo
zamerané na zisťovanie tejto otázky.
2.5. Podľa krajského súdu sa okresný súd nepochybne vyporiadal s otázkou naliehavého právneho
záujmu spôsobom, tak ako to vyplývalo z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, keď

okresný súdu uviedol, že uvedené konanie pred týmto súdom by viedlo len k ďalším konaniam, a preto
niejedanýnaliehavýprávnyzáujem,keďžeideibaokonanievyvolanépreďalšiekonanie.Nevyriešilaby
sa v zásade otázka právneho postavenia žalobcov, určovacou žalobou sa neodstráni vzťah a postavenie
žalobcov a len zbytočne vyvolá ďalšie konanie, po ktorom by muselo nasledovať ešte iné konanie. Z
odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplývalo, že týmto ďalším konaním by bolo konanie o vydanie

nehnuteľnosti. Okresný súd sa potom zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd
potom na základe totožného právneho a skutkového hodnotenia dospel k zhodnému záveru v otázke
naliehavého právneho záujmu.
2.6. Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu okresného súdu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je aplikácia
nesprávneho právneho predpisu, alebo jeho nesprávna interpretácia na zistený skutkový stav. Ak o
tom okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že určovacia žaloba v súdenej veciby nedospela k vyriešeniu obsahu spornosti daného právneho vzťahu, v tomto smere odvolatelia
nenamietali nič, čím by spochybnili právne posúdenie okresného súdu.

3. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. decembra 2014 č. k. 13 Co/970/2013-351 nadobudol
právoplatnosť dňa 30. júna 2023 (pôvodne vyznačená právoplatnosť dňa 28. septembra 2016, neplatila
vzhľadom k tomu, že rozsudok nebol doručený všetkým účastníkom konania).

4. Proti rozsudku krajského súdu súdu podali žalobcovia 1/ - 4/ a 6/ - 17/ (ďalej aj „dovolatelia")

dovolanie dňa 20. februára 2015 počas platnosti a účinnosti OSP, (pričom k doplneniu dovolania došlo
za účinnosti CSP dňa 9. januára 2017), ktorého prípustnosť odôvodnili podľa § 237 písm. f) OSP a teda,
že dovolateľom sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dovolatelia odôvodnili podané
dovolanie podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP; podľa § 241 ods. 2
písm. b) OSP konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne posúdenie vo veci a
podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP rozhodutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnutý

rozsudok považovali za zmätočný, právne a vecne nesprávny a nespravodlivý. Rozhodnuté bolo na
nespoľahlivom zistení skutkového stavu veci samej. Podľa názoru dovolateľov súd právne nesprávne
vyhodnotil dôkazy, okolnosti, skutočnosti priamo s vecou súvisiacimi, neprihliadal na skutočnú právnu
podstatu a dôležitosť pre rozhodnutie § 120 a § 134 OSP. Dovolatelia predložili dostatok dôkazov,
ktorými preukázali svoje oprávnené práva a záujmy. Žalovaní nepredložili súdu žiadny relevantný

dôkaz na ochranu a obhajobu svojich práv. Nepreukázali pravdivosť ani svojich verbálnych tvrdení
vo veci. Odvolací súd pochybil a konal v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a) OSP keď nenariadil
pojednávanie na prejednanie odvolania žalobcov proti rozsudku prvostupňového súdu, rozhodnutie
ktorého bolo zjavne nezákonné. Dovolatelia aj v odvolaní poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republika sp. zn. 4Cdo/84/2009, ktorá je po právnej stránke identická s riešenou kauzou.

Prvostupňový súd konštatoval relevantnosť dôkazov, ktoré predložili žalobcovia. Rozhodol, že žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem. Súd čakal na podnet
právneho zástupcu žalovaných, ktorý vzniesol takúto námietku. Súd si námietku veľmi rýchlo - promtne
osvojil bez akéhokoľvek dokazovania. Žalobcovia sa okamžite domáhali, aby žalovaní absenciu -
nedostatok naliehavého právneho záujmu vysvetlili samozrejme ani súd o vysvetlenie nemal záujem

a tak žalobcovia neuspeli. Bola zjavná snaha súdu nedať možnosť žalobcom brániť sa, obhajovať
svoje práva a záujmy. Odvolací súd svojím nesprávnym postupom nedôsledne hodnotil dôkazy a
nerozhodoval na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, konanie odvolacieho súdu je tak
postihnuté chybami, ktorých dôsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci, nezobral do úvahy odvolacie
námietky žalobcov, odvolací súd nesprávne rozhodol, keď potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý

mal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd nedostatočne zistil, preskúmal podmienky existencie
- neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcov. Podľa názoru žalobcov ich právny záujem vo
veci je daný objektívnym právom neistoty, ktorá ohrozuje ich právne postavenie ako vlastníkov dlhé
obdobie. Svoje vlastnícke právo k pozemkom nemôžu užívať v dôsledku protiprávneho nezákonného
stavu veci, a to na základe „dohody" a „zmluvy", ktoré vzhľadom na nedostatky nemajú spôsobilosť

právnych úkonov, čo bolo predmetom žaloby. Odvolací súd neskúmal vôbec fakt, že sporné pozemky
sú mimo režimu zriadenej záhradkárskej oblasti. Užívatelia pozemkov - žalovaní sú len „záhradkári".
Ak by bol odvolací súd postupoval a konal právne správne svojím rozsudkom namiesto potvrdenia,
mal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie so záväznými pokynmi.
Odvolací súd si len mechanicky osvojil, že absentuje naliehavý právny záujem ako to urobil súd prvej

inštancie. Súd abstrahuje od faktu, že pokračovaním konania prestanú byť žalobcovia vlastníkmi a
vlastníkmi sa stanú žalovaní na báze podvodných dokladov. Súd nepovažoval za vhodné, aby sa zistila
legálnosť alebo nelegálnosť užívania cudzej pôdy. Táto právna istota žalovaných im umožňuje užívať
pôdu bez platenia nájomného, rozširovať a stavať nové nehnuteľnosti na cudzej pôde bez súhlasu
majiteľov, predávať záhradky ďalším užívateľom bez vedomia majiteľov. Vlastníci tak nemôžu nakladať

so svojím majetkom. Prvostupňový súd bez relevantných dôkazov prijal argumentáciu o potrebe podať
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a odvolací súd toto posúdenie prekvapivo prijal, že žalovaní chcú
právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnosti dohody a zmluvy vlastníctvo žalobcov užívať protiprávne,
čo môže vyvolať ďalšie konanie pred súdom. Týmto nesprávnym postupom a konaním odvolací súd
zabránil konať žalobcom a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, k dôkazom a k právnej stránke veci.

Žaloba podaná podľa § 80 písm. c) OSP je právne opodstatnená a dôvodná. Žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi sporných pozemkov v celosti; boli a celú dobu sú vlastníkmi pozemkov, majú aktívnu
legitimáciu a na žalobnom predmete majú nepochybne a nespochybniteľné právo, ktoré nemôže vôbecužívať už viac ako 34 rokov, dovolatelia navrhli, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu ako aj
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4.1. Žalovaní sa k dovolaniu vyjadrili (č. l. 1388 súdneho spisu).

4.2.Žalobcoviasavyjadrili(č.l.484-486)kvyjadreniužalovanýchzastúpenýchJUDr.MartinouMészáros
Bariakovou (č. l. 458-459) a k vyjadreniu žalovaných (č. l. 462-463) v súčasnosti zastúpení žalovanou
H.. X. O. (uznesenie sp. zn. 13Co/65/2023-1376 z 25. 10. 2023).
4.2. Žalobcovia 1/ - 4/ a 6/ - 17/ podaním z 20. januára 2022, doručeným dovolaciemu súdu dňa 31.
januára 2022 podali návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2.

decembra 2014 č. k. 13Co/970/2013-351 podľa § 444 ods. 1 CSP. Dňa 18. mája 2023 bol dovolaciemu
súdu doručený opakovaný návrh na odklad vykonateľnosti.
4.3. Žalobca 2/ predložil do súdneho spisu rozhodnutia správneho orgánu Okresného úradu Zvolen,
Pozemkový a lesný odbor; pozemkové oddelenie č. OU-ZV-PLO1-2023/000573-041 z 26. septembra
2023 a OU-ZV-PLO1-2023/000574-034 z 26. septembra 2023, v ktorom zastavili konania vo veci návrhu
na vyporiadanie vlastníctva k pozemku časti parcely reg. E KN č. 4343/1, E KN 4337/1 a reg. E KN č.

4337/3, z dôvodu, že ten kto podal návrh na začatie konania (užívatelia - žalovaní), nie sú účastníkmi
konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.
4.4. Počas dovolacieho konania žalobca 1/ B. D. zomrel (XL.X). Z uznesenia Mestského súdu Bratislava
IV z 2. augusta 2023 sp. zn. B2-32D/178/2023-77 vydaného poverenou súdnou komisárkou JUDr. Janou
Borovičkovou najvyšší súd zistil, že dedičom zomrelého žalobcu 1/ sa stal H. D.. Preto rozhodol o

pokračovaní v dovolacom konaní s uvedeným dedičom ako so žalobcom 1/. Tento sa pripojil k dovolaniu
podanému ich právnym predchodcom a stotožnil sa s ním.
4.5. Počas dovolacieho konania žalovaná 8/ Q. F. zomrela (L.). Z uznesenia Okresného súdu Lučenec
z 10. októbra 2023 sp. zn. 2D/65/2023-47 vydaného povereným súdnym komisárom JUDr. Mariánom
Jurinom najvyšší súd zistil, že dedičmi zomrelej žalovanej 8/ sa stali Y. F., Y. F., X. F. a Q. B.. Preto

rozhodol o pokračovaní v dovolacom konaní s uvedenými dedičmi ako so žalovanými 8a/ až 8d/.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, platného a účinného od 1. júla 2016,
ďalej len „CSP"), po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote účastníci, v neprospech ktorých

bolo rozhodnuté, zastúpení advokátom, skúmal prípustnosť dovolaní bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5.1. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie.

6. V danom prípade bolo dovolanie podané za účinnosti OSP. Podľa prechodného ustanovenia § 470
ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP obsiahnuté
v jeho čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1, najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa
právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP.

7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 OSP). Dovolanie bolo
prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným
v § 237 OSP Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 OSP a proti uzneseniu § 239 OSP.

8. V danej veci by preto dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu bolo prípustné, iba

ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a) až g) OSP. Podľa tohto
ustanovenia bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nebol predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v §237 OSP, bolo možné ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým bolo inak dovolanie neprípustné (viď
napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania

v zmysle § 237 OSP nebol významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej
vade skutočne došlo.

9. Dovolatelia namietali, že im bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom

podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať
pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie
procesných oprávnení účastníka konania. O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f) OSP išlo v prípade procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu
procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní, (napr. oprávnenia byť prítomný
na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v

stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

10. Dovolatelia v dovolaní namietanú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP videli v
nenariadení pojednávania na prejednanie odvolania žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré
bolo nezákonné; v nesprávnom vyhodnotení dôkazov a v nespoľahlivom zistení skutkového stavu veci.

Podľa stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b)
OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa

§ 237 ods. 1 písm. f) OSP.

11. V zmysle citovaného stanoviska bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná dovolateľmi
považovaná za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP), ktorá však v súlade s doterajšou
konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť dovolania nezakladala (pozri napr. sp. zn.

3MCdo/16/2008 a 6Cdo/84/2010, 5MCdo/10/2010, 3Cdo/166/2012, 4Cdo/107/2011).

12. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté opravným
prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo

také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia
k „justičnému omylu". Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty
môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov
(pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre
súdny systém", ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).

Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako
výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.

13. Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP, v spojení s §
167 ods. 2 OSP. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie

rozhodnutí z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných
skutkových a právnych otázok. Skutočnosť, že dovolatelia mali na vec odlišný názor, a že rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo odôvodnené podľa ich predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP.

14. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo
prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. I. ÚS 188/06).

15. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.

ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

16. Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania nepovažovala vtedajšia rozhodovacia prax
najvyššieho súdu ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd
poukazuje na závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj v
rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016,
2Cdo/130/2011, 5Cdo/251/2012, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012.

17. Treba preto uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f) OSP odňatie možnosti konať pred súdom
výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s jeho procesným postupom v konaní, so
samou procedúrou prejednania veci súdom) a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v
napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho

alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav, a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte
občianskeho súdneho konania - v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma
možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f) OSP (viď aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo/50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyvšeobecnepovažované(iba)zarelevantnýdovolacídôvod,ktorýmmožnoodôvodniťprocesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c) OSP), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani
prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f) OSP (viď napríklad rozhodnutia
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011,
6Cdo/41/2011), lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd neznemožňuje
účastníkovi konania realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred
súdom konať.

17.1. Dovolací súd sa stožňuje s právnym posúdením súdom prvého stupňa aj odvolacieho súdu v
otázke existenice - neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti dohody
a zmluvy podľa § 80 písm. c) OSP.

18. Dovolací súd (obiter dictum) zároveň upriamuje pozornosť na to, že Občiansky súdny poriadok

upravoval výslovne, čoho sa mohol žalobca domáhať, čiže aké boli právne prípustné druhy žalôb z
hľadiska petitu sporov. Podľa § 80 písm. c) OSP], nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80
písm. c) OSP žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať
žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

18.1. V danom prípade predmetom konania bola žaloba žalobcov o určenie neplatnosti „dohody"
a „zmluvy", pričom žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti OSP. Podmienkou úspešnosti
určovacej žaloby je z procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, ktorú skutočnosť sú povinný tvrdiť a preukázať žalobcovia. Pokiaľ preto konajúcesúdy posudzovali najskôr splnenie tejto procesnej podmienky žalobcom podanej žaloby, ich postup
nemožno označiť za nesprávny, zjavne sa vymykajúci kogentnému procesnému ustanoveniu. Práve
naopak, takýto procesný postup bol v súlade s citovaným ustanovením § 80 písm. c) OSP. Napokon aj

žalobcovia v žalobe uvádzali, že ide o návrh podľa tohto zákonného ustanovenia a tvrdili skutočnosti,
ktorými odôvodňovali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Okrem toho, súdna prax
je jednotná aj v tom, že ak súd dospeje k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a žalobu z tohto dôvodu zamietne, nezaoberá sa žalobou vo veci samej. Ak preto
súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a odvolací súd jeho

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a následne sa nezaoberal opodstatnenosťou žaloby vo veci
samej, nešlo o postup, ktorým by konajúce súdy porušili kogentné ustanovenie procesného predpisu.
Dovolací súd dospel na základe uvedeného k záveru, že okresný a aj odvolací súd v danom prípade
nepostupovali spôsobom, ktorý by znemožnil žalobcom uskutočňovať ich patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle (§ 237 písm. f) OSP) §
420 písm. f) CSP. Dovolací súd teda nezistil existenciu vady v zmysle citovaného ustanovenia, ktorá by

zakladala prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania žalobcov.

19. K námietke žalobcov o postupe odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 OSP, ktorý
mal porušiť odvolací súd tým, že nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania žalobcov, najvyšší
súd uvádza, že pokiaľ odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania žalovaných pojednávanie,

nepostupoval v rozpore so zákonom, ale práve naopak. V odvolacom konaní odvolací súd nové
dôkazy nevykonával, žalobcom neznemožnil realizáciu ich základného práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vo väzbe na čl. 46 ods.
1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže z obsahu spisu nevyplývalo, že by boli dané dôvody pre
nariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP (odvolací súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie

nedoplňoval ani nezopakoval), odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP rozhodol
o odvolaní žalobcov bez nariadenia pojednávania. V danom prípade dovolatelia namietali porušenie
(odňatie) ich práva účasti na odvolacom pojednávaní tým, že v tejto veci nebolo nariadené odvolacie
pojednávanie. Táto námietka žalobcov však opodstatnená nie je. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 OSP,
v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacím súdom (2. decembra 2014), na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a)
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez
nariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,c)ideokonanievoveciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP v znení

účinnom k 2. decembru 2014). Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa a
odkázal sa na skutkový stav a právne zdôvodnenie súdu prvého stupňa. Postupom odvolacieho súdu
plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom v čase rozhodnutia
odvolacím súdom, nemohlo preto ani týmto postupom dôjsť k odňatiu možnosti žalobcov pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f) OSP.

20. Na námietky dovolateľov týkajúce sa vykonaného dokazovania, ako i hodnotenia jednotlivých
dôkazov tak súdom prvej inštancie, ako i odvolacím súdom, najvyšší súd uvádza, že v prípade
neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v

zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP (viď rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011,
3Cdo/248/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012). Postup súdu, ktorý v priebehu
konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, lebo týmto postupom sa účastníkovi
neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 OSP.

21. Dovolacísúduvádza,žeovadu,ktorábolazhľadiska§237ods.lpísm.f)OSPvýznamná,išlonajmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri prejednávaní a
rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcom neznemožnili uplatniť procesné
práva priznané ich právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov, nebola tak
preukázaná vada konania namietaná dovolateľmi v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP.22. V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 237 ods. 1 OSP.
Dovolanie tak nevyvolalo do 30. júna 2016 účinok sledovaný dovolaním (možnosť uskutočniť meritórny

dovolací prieskum), ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni. Najvyšší súd preto dovolanie žalobcov
1/ - 4/ a 6/ - 17/ odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné.

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.