Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1ObdoV/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200368
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7023200368.4

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej
a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Kataríny Pramukovej, JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr.
AndreySedlačkovej,vsporežalobcuIng.Z.H.,narodenéhoX.S.XXXX,Y.,H.R.X,Č.K.,protižalovanej
Obci Holčíkovce, Holčíkovce 40, IČO: 00 332 429, v konaní o žalobe na obnovu konania, o dovolaní
žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obo/1/2024-155 z 30. apríla 2024,

takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo ,,krajský súd“) prvou výrokovou vetou

uznesenia z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124, odmietol žalobu na obnovu konania proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a
druhou výrokovou vetou uznesenia zamietol návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008.

2.Vodôvodneníuzneseniapoukázalkrajskýsúdnato,žežalobcasvojepodanieodôvodnilustanovením

§ 397 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“), podľa ktorého je proti právoplatnému rozsudku prípustná žaloba na obnovu konania,
ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania
alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Žalobca tvrdil, že dňa 8. júna 2023 podal trestné oznámenie,
na základe ktorého Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, odbor kriminálnej polície začalo
vyšetrovanie vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej
aj „Trestný zákon“). Trestný čin sudcu videl žalobca v konaní a rozhodovaní sudcov Krajského súdu v
Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spore vedenom Krajským súdom v Košiciach pod
sp. zn. 4Cb/1/2008. Uvádzal, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ako súdu dovolacieho) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 (vydaného v
spore sp. zn. 4Cb/1/2008, pôvodne sp zn. 18Rob/1357/1996), ktorým došlo - v dôsledku trestného činu

sudcov a ich nezákonným postupom - de facto k anulovaniu právoplatného a vykonateľného platobného
rozkazu vydaného Krajským súdom v Košiciach dňa 1. júla 1997, č. k. 18Rob/1357/1996-22 a tým
aj k zmareniu exekučného konania vedeného Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er
3159/1997.

2.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 397 písm. c), § 400, § 403 ods. 1, §

404 písm. c) a § 413 ods. 1 a 2 CSP a dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné
odmietnuť podľa § 413 ods. 1 CSP z dôvodu, že bola podaná oneskorene, smeruje proti rozhodnutiu,proti ktorému nie je prípustná a je zjavne nedôvodná [§ 413 ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. e) CSP].
Poukázal na to, že podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania, ktorých (ne)splnenie
je súd povinný skúmať z úradnej moci, sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný

dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania
podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť
súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania.

2.2. V posudzovanom prípade žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, ktorým dovolací
súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Predmetný rozsudok nebol konečným rozhodnutím vo veci, resp. s konečnou platnosťou
neriešil meritum veci, keďže dovolací súd sa vyporiadaval predovšetkým s otázkou odňatia možnosti
žalovaného konať pred súdom, o ktorého procesnom návrhu nebolo rozhodnuté a s ktorého námietkami
sa odvolací súd náležite nevyporiadal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/76/2021. Podľa názoru súdu zrušujúci rozsudok
dovolacieho súdu nemožno napadnúť žalobou na obnovu konania, keďže nie je konečným rozhodnutím
vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008, preto nie je zrejmé, ako by prípadná zmena toho rozhodnutia v obnovenom
konaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. 4Cb/1/2008, v ktorom bolo následne vydaných
množstvo iných právoplatných rozhodnutí tak procesnej, ako aj meritórnej povahy, ktoré však žalobou

na obnovu konania dotknuté nie sú. Dokonca žalobca v petite žaloby na obnovu konania ani neuvádza,
ako by mal znieť samotný výrok rozhodnutia prípadného obnoveného konania sp. zn. 1ObdoV/21/2008.
V tejto súvislosti tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že dovolací súd vydal predmetný rozsudok
podľa ustanovení vtedy platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
Ak by dovolací súd rovnaké rozhodnutie vydával podľa pravidiel CSP, rozhodoval by uznesením (§ 451

ods. 1 CSP), proti ktorému by žaloba na obnovu konania nebola prípustná, keďže žaloba na obnovu
konania je prípustná len proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody
obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval (§ 398 CSP). Súd prvej inštancie
preto žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustná.

2.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebola splnená ani ďalšia podmienka prípustnosti
žaloby na obnovu konania, a to dôvodnosť jej podania. Žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu
konania zákonným dôvodom podľa § 397 písm. c) CSP. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je tento
dôvod obnovy konania daný vtedy, ak existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok voči konajúcemu

sudcovi, prípadne uznesenie v trestnom konaní, konštatujúce aspoň vo svojom odôvodnení, že sudca
spáchal trestný čin a zároveň je daná príčinná súvislosť medzi trestným činom sudcu a nesprávnosťou
napadnutého rozhodnutia. V posudzovanom prípade žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu
konania existenciou skutočností, o ktorých sa dozvedel pri príprave trestného oznámenia z 8. júna
2023. Samotné podozrenie žalobcu a podanie trestného oznámenia na sudcov však podľa názoru súdu

nemôže zakladať dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP. Takýmto dôvodom nemôže byť ani
oznámenie polície o začatí vyšetrovania vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona,
pretože začatie vyšetrovania nezakladá prípustnosť podania žaloby na obnovu konania pre údajný
trestnýčinsudcu.Keďžedôvodobnovykonaniapodľa§397písm.c)CSPniejedaný,súdprvejinštancie

žalobu na obnovu konania odmietol ako nedôvodnú aj podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.

2.4. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že žaloba nebola podaná ani v zákonom stanovenej
lehote. Žalobca sa podľa vlastných tvrdení o dôvode obnovy konania dozvedel počas prípravy trestného
oznámenia z 8. júna 2023, pričom žalobu na obnovu konania doručil súdu dňa 22. augusta 2023, teda

zdanlivo v lehote. Žalobca však bližšie nekonkretizoval, kedy presne sa dozvedel o trestných činoch
sudcov a neoznačil ani skutočnosť, na základe ktorej dospel k svojím záverom. Konštatovanie žalobcu
o včasnosti podania žaloby je podľa názoru súdu príliš všeobecné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť
záver o dodržaní subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie tiež
zdôraznil, že tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe na obnovu konania, týkajúce sa údajnej trestnej

činnosti sudcov, boli obsahom už jeho skorších podaní v konaní sp. zn. 4Cb/1/2008, datovaných viac ako
tri mesiace pred podaním žaloby na obnovu konania. Samotná príprava a podanie trestného oznámenia
na základe tvrdení, ktoré sú dlhodobo predmetom podaní žalobcu, nemôžu zakladať začiatok plynutiasubjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie preto odmietol žalobu na
obnovu konania aj z dôvodu podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP, keďže bola podaná oneskorene.

2.5. Vzhľadom na odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu jej neprípustnosti, súd prvej inštancie
zamietol aj návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 podľa § 412 ods. 1
a 2 CSP ako nedôvodný.

3. Na odvolanie žalobcu (v znení jeho doplnení) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
uznesením č. k. 1Obo/1/2024-155 z 30. apríla 2024 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 vo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania (I.
výrok), odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 (II. výrok) a
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (III. výrok).

4. Odvolací súd skonštatoval, že nakoľko žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva
voči obom citovaným výrokom uznesenia krajského súdu, prípustnosť odvolania preto odvolací súd
posudzoval u každého výroku zvlášť.

4.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že keďže odvolanie proti druhému
výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti (alternatívne
právoplatnosti) rozsudku (napadnutého žalobou na obnovu konania) prípustné nie je, odvolací súd
v tejto časti odvolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP. Vysvetlil, že
na závere o neprípustnosti odvolania voči predmetnému výroku nič nemení ani skutočnosť, že súd

prvej inštancie v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia poučil strany sporu iba o prípustnosti
odvolania podľa § 357 písm. c) CSP, t. j. proti uzneseniu o odmietnutí žaloby na obnovu konania, ale už
ich nepoučil o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti
alebo právoplatnosti [§ 357 písm. j) CSP a contrario].

4.2. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí
žaloby na obnovu konania odvolací súd uviedol, že proti uvedenému je odvolanie prípustné podľa § 357
písm. c) CSP, pričom argumentáciu žalobcu v rámci jeho odvolania v znení následného jeho doplnenia
možno podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) a písm. h) CSP.

4.3. Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením dovolateľa, že je svojvoľný a nemá oporu v zákone záver súdu
prvej inštancie, že zrušovací rozsudok dovolacieho súdu nie je možné napadnúť žalobou na obnovu
konania, pretože nie je konečným rozhodnutím vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 a nie je zrejmé, ako by
prípadná zmena tohto rozhodnutia v obnovenom konaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn.
4Cb/1/2008. Odvolací súd skonštatoval, že citovaný záver súdu prvej inštancie oporu v zákone má,

a to konkrétne v ustanovení § 212 ods. 1 CSP. Zdôvodnil, že v sporovom konaní, ktoré sa vedie na
Krajskom súdu v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008, bol síce dňa 21. júna 2022 vyhlásený rozsudok
(ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 0,5 % úroku z omeškania denne zo sumy 14 763,65 eura
od 11. novembra 1995 do 10. novembra 2007 a v časti o zaplatenie 0,5 % úroku z omeškania denne
zo sumy 14 763,65 eura od 11. novembra 2007 do 10. novembra 2013 vylúčil na samostatné konanie

a vo zvyšnej časti žalobu zamietol), avšak žalobca tento rozsudok napadol odvolaním. Vzhľadom na
odkladný účinok odvolania (vo vzťahu k právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia) nie je
konanie vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 doposiaľ právoplatne skončené a už len z tohto dôvodu je žaloba
na jeho obnovu neprípustná, lebo je podaná predčasne. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
tiež správne poukázal na to, že odvolateľom napadnutý rozsudok NS SR zo dňa 6. júna 2008, sp. zn.

1ObdoV/21/2008bolvydanýzaúčinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(vznení
účinnom v čase rozhodovania dovolacieho súdu), ktorý v ustanovení § 243b ods. 1 predpisoval formu
rozsudku pre každé zrušovacie rozhodnutie dovolacieho súdu, bez ohľadu na to, či sa ním zrušoval
rozsudok alebo uznesenie. Ak by dovolací súd také zrušovacie rozhodnutie vydal za účinnosti novej
procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, rozhodol by uznesením (ako správne poznamenal

súd prvej inštancie) podľa § 451 ods. 1 CSP, časť vety za bodkočiarkou. Len samotná skutočnosť, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie zo 6. júna 2008 vydal vo forme rozsudku, ešte
neznamená, že takéto rozhodnutie je prípustné napadnúť žalobou na obnovu konania. Z uvedeného
podľa odvolacieho súdu zreteľne vyplynulo, že súd prvej inštancie správne odmietol žalobu na obnovukonania podľa § 413 ods. 1 písm. c) CSP, t. j. preto, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustná.

4.4. Už len samotný záver súdu prvej inštancie, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustná, bol podľa odvolacieho súdu postačujúci pre rozhodnutie o odmietnutí
predmetnej žaloby na obnovu konania. Napriek tomu sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou, či je
žaloba na obnovu konania odôvodnená niektorým zo zákonom stanovených dôvodov, ktorých taxatívny
výpočet je uvedený v § 397 CSP. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne ustálil, že

žalobcom uplatňovaným dôvodom obnovy konania bol dôvod uvedený v § 397 písm. c) CSP, podľa
ktorého je žaloba na obnovu konania prípustná, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku
trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Následne
odvolací súd skonštatoval, že odvolateľ nedôvodne namietal, že závery súdu prvej inštancie, že tento
dôvod obnovy konania je daný vtedy, ak existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok voči konajúcemu
sudcovi, prípadne uznesenie v trestnom konaní, konštatujúce aspoň vo svojom odôvodnení, že sudca

spáchal trestný čin (napr. pri zastavení trestného stíhania pre zánik trestnosti) a zároveň je daná príčinná
súvislosť medzi trestným činom sudcu a nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia, nemajú oporu v
žiadnom zákone. Vysvetlil, že citované závery majú svoj podklad predovšetkým v ustanovení § 193 CSP,
podľa ktorého je súd viazaný (o. i.) rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin
a o tom, kto ho spáchal. Ani súd konajúci o žalobe na obnovu konania podľa § 397 CSP a nasl. nemôže

sám predbežne posúdiť, či konkrétny sudca spáchal trestný čin. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že len samotné podozrenie žalobcu a podanie trestného oznámenia na sudcov,
ešte nezakladá dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP, ako ho nezakladá ani oznámenie
orgánov činných v trestnom konaní o začatí vyšetrovania vo veci podozrenia z obzvlášť závažného
zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b)

Trestného zákona.

4.5. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho podaniami, ktoré
boli súdu doručené po podaní žaloby na obnovu konania a v ktorých mal žalobca namietať nezákonnosť
Krajského súdu v Košiciach a jeho sudcu JUDr. Júliusa Tótha a upozorniť na povinnosť súdu konajúceho

o žalobe na obnovu konania nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, ktorú povinnosť si súd prvej
inštancie podľa žalobcu nesplnil, odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa námietkou
zaujatosti JUDr. Tótha nepochybne zaoberal, keďže v odseku 3 odôvodnenia uviedol, že v doplnení
žaloby na obnovu konania, ktoré bolo súdu doručené 5. septembra 2023, žalobca vzniesol námietku
zaujatosti voči sudcovi - spravodajcovi JUDr. Júliusovi Tóthovi. Zároveň konštatoval, že obsahom

námietky zaujatosti boli okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti, preto súd na podanú námietku zaujatosti neprihliadal. Uvedené považoval odvolací súd za
postačujúce pre vysvetlenie, ako súd prvej inštancie posúdil podanie žalobcu a prečo (z akých dôvodov)
predmetnú námietku nepredložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
žalobca zaujatosť sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Júliusa Tótha vyvodzuje z toho, že vo veci

sp. zn. 4Cb/1/2008 predsedal senátu, ktorý rozhodol v jeho neprospech. Obsahom námietky zaujatosti
je kritika skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel tento senát v rozsudku z 21. júna 2022,
proti ktorému žalobca podal aj odvolanie. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca rovnakú
argumentáciu použil tak v námietke zaujatosti proti sudcovi Tóthovi v súdenej veci, ako aj vo svojich
(štyroch) odvolaniach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-1867 z 21. júna 2022,

z čoho je zrejmé, že sa ňou bude zaoberať tiež NS SR ako súd odvolací. Odvolací súd súhlasil so
záverom súdu prvej inštancie, že ide o prípad predpokladaný ustanovením § 49 ods. 3 CSP, podľa
ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a
v jeho rozhodovacej činnosti, tu konkrétne v konaní sp. zn. 4Cb/1/2008. Ak ide o taký prípad, podľa §
53 ods. 3 CSP platí, že súd na námietku zaujatosti neprihliada a vec nepredkladá nadriadenému súdu

na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

4.6. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie opomenul, že vo veci Rvp 981/2023 je
doposiaľ riešená ústavná sťažnosť žalobcu ohľadom zaujatosti sudcov Tótha a Ragana vo veci sp.
zn. 4Cb/1/2008, odvolací súd poznamenal, že Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo doručené

uznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 111/2024-58 z 20. marca 2024, kde Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Ing. Z. H., podanej proti uzneseniam NS SR sp. zn.
2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023, sp. zn. 1ObdoV/10/2020 z 27. mája 2021, sp. zn. 1ObdoV/36/2009
zo 17. decembra 2009 a sp. zn. 2Obo/40/2009 z 27. mája 2009, ako aj proti uzneseniu Krajského vPrešove sp. zn. 15CoE/1/2009 zo 4. novembra 2009 a uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. Er/3196/97 zo 7. júla 2009. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008
podal sťažovateľ dňa 1. decembra 2021 námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Košiciach

JUDr. Júliusovi Tóthovi, JUDr. Igorovi Raganovi a JUDr. Drahomíre Brixiovej. Spis bol predložený NS
SR a bol zaevidovaný pod sp. zn. 2Ndob/21/2021. Keďže sťažovateľ podal námietku zaujatosti aj proti
členkám námietkového senátu NS SR, iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením
sp. zn. 1Ndob/2/2022 z 19. januára 2022 rozhodol, že sudkyne JUDr. Beáta Miničová a JUDr. Ivana
Izakovičová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci. NS SR následne uznesením

sp. zn. 2Ndob/21/2022 zo 16. februára 2022 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr.
Július Tóth a JUDr. Igor Ragan (sudkyni JUDr. Drahomíre Brixiovej medzitým zanikla funkcia sudcu k
31. decembru 2021, preto konanie v tejto časti zastavil) nie sú vylúčení z prejedania a rozhodovania veci
vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008. ÚS SR nálezom sp. zn. I. ÚS 454/2022
z 27. októbra 2022 (okrem iného) zrušil uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob/21/2022 zo 16. februára 2022
ako predčasne vydané a vec vrátil tomuto súdu. Po vrátení veci bolo vydané nové uznesenie sp. zn.

2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023, ktorým NS SR (opätovne) rozhodol tak, že sudcovia Krajského
súdu v Košiciach JUDr. Július Tóth a JUDr. Igor Ragan nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci sp. zn. 4Cb/1/2008 a konanie o námietke zaujatosti voči JUDr. Drahomíre Brixiovej zastavil.
Uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023 bolo teda jedným z rozhodnutí, proti
ktorým smerovala ústavná sťažnosť odvolateľa. ÚS SR dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť

medzi namietanými právami sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právom
na nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj
„Dohovor“), právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právom na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. Dohovoru na jednej strane a napadnutým uznesením NS SR na strane druhej,

pretosťažnosťvtejtočastiodmietolpodľa§56ods.2písm.g)zákonač.314/2018Z.z.oÚstavnomsúde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne
neopodstatnenú. Vzhľadom na závery vyplývajúce z citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky bola námietka odvolateľa v čase rozhodovania odvolacieho súdu bezpredmetná a odvolací
súd sa ňou bližšie nezaoberal.

4.7. K namietanej nepríslušnosti Krajského súdu v Košiciach odvolací súd uviedol, že podľa § 410 CSP
platí, že žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. Žalobou
napadnutý rozsudok NS SR sp. zn. 1ObdoV/21/2008 zo 6. júna 2008 bol vydaný v konaní, ktoré sa v
prvej inštancii viedlo na Krajskom súde v Košiciach, tento bol preto podľa odvolacieho súdu jednoznačne

príslušným súdom na prejednanie predmetnej žaloby na obnovu konania.

4.8. K povinnosti súdu prvej inštancie nariadiť na prejednanie žaloby na obnovu konania pojednávanie
odvolací súd uviedol, že v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania z dôvodov podľa § 413 ods.
1 písm. a), c) a písm. e) CSP súd prvej inštancie túto povinnosť nemal.

4.9. Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia,
nakoľkosúdprvejinštanciesavysporiadalsovšetkými,prerozhodnutierelevantnýmitvrdeniamižalobcu
a svoje závery o tom, že žaloba na obnovu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a že
je zjavne nedôvodná, aj riadne odôvodnil. Doplnil, že skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho početných

doplneniach žaloby na obnovu konania (ako aj v samotnej žalobe), ktoré sa týkali konania sp. zn.
4Cb/1/2008 a jeho údajnej ničotnosti, s uvedenými podmienkami nijako nesúviseli, a preto súd prvej
inštancie nemal dôvod sa nimi zaoberať, a teda ich ani uvádzať v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Rovnako sa nimi nezaoberal ani odvolací súd, pretože jeho úlohou bolo preskúmať závery súdu prvej
inštancie (že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

že žaloba je zjavne nedôvodná a podaná oneskorene) a tiež procesný postup, ktorý predchádzal
napadnutému výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania.

4.10. Odvolací súd uzavrel, že keďže žalobcom uvádzané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b), c), e) a písm. h) CSP nie sú dané a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu na

obnovu konania odmietol, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o odmietnutí žaloby
na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn.
1ObdoV/21/2008 (§ 387 ods. 1 CSP) a v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcimprocesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R
72/2018).

5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 420 písm. a), b), c), d), e) a f) a § 421 ods. 1 písm.
b) CSP.

6. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. a) CSP, teda že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, dovolateľ uplatňuje tento dovolací dôvod tvrdiac, že procesný postup dovolacieho
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného JUDr. Semanom pod sp. zn. 1ObdoV/21/2008
v jeho rozsudku zo dňa 6. júna 2008 bol nezákonný a jeho povinnosťou bolo konanie o žalobe povinného
dlžníka v exekúcii (Obec Holčíkovce) ihneď podľa ust. § 104 ods. 1 OSP zastaviť. Tvrdí, že procesný
postup odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 1Obo/1/2024 odignoroval zbytočnosť a ničotnosť všetkých
rozhodnutí vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008. Tvrdí, že súdy oboch inštancií rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do výhradnej právomoci exekučného súdu.

6.1. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. b) a c) CSP dovolateľ opiera o tvrdenie, že povinný
dlžník - Obec Holčíkovce podal dňa 16. februára 2007 určovaciu žalobu, ktorou sa na Krajskom súde
v Košiciach domáhal zrušenia exekučných titulov 10 rokov po ich právoplatnosti, z ktorého dôvodu mal

Krajský súd v Košiciach tohto povinného dlžníka označiť ako žalobcu a v prejednávanej veci dovolateľ
mal v konaní vystupovať ako žalovaný, avšak Krajský súd v Košiciach podľa dovolateľa účastníkov
zamenil a vytvoril tým nezákonnú procesnú situáciu.

6.2. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. d) CSP, teda že v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, dovolateľ tvrdí, nakoľko súd prvej inštancie ako
i odvolací súd opomenuli podľa neho kľúčovú skutočnosť, a síce, že exekučné tituly (Er 3159/97 a Er
3196/97) nikto nikdy nezrušil, pričom boli podľa dovolateľa umelo vyfabulované nové konania sp. zn.
4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008.

6.3. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. e) CSP, a síce že o veci rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,dovolateľuplatňujetentotvrdiac,žezloženímsenátuodvolacieho
súdu v prejednávanej veci sudkyňami JUDr. Janou Hullovou a JUDr. Miroslavou Janečkovou bolo
porušené právo dovolateľa na zákonného sudcu, keď obe tieto sudkyne boli členkami senátu v konaní
sp. zn. 1ObdoV/10/2020, ktorý dňa 27. mája 2021 rozhodoval o dovolaní proti uzneseniu zo dňa 30.

júna 2020 v sp. zn. 2Obo/6/2020 a proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. augusta
2018 č. k. 4Cb/1/2008-1219. Dovolateľ súčasne namieta predloženie jeho odvolania ohľadom obnovy
konania v sp. zn. 4Ncb/11/2023 obchodnoprávnemu kolégiu, keď správne malo byť toto podľa žalobcu
predložené kolégiu občianskoprávnemu. Dovolateľ súčasne naprieč celým svojím dovolaním tvrdí, že
jediným súdom, ktorý má právomoc rozhodovať v súdenej veci, je súd exekučný.

6.4. Ohľadom dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP má dovolateľ zato, že už súd prvého
stupňasanevysporiadalsjehopodaniami,ktorébolisúdudoručenépopodanížalobynaobnovukonania
a vadnosť takéhoto postupu nezhojil svojím konaní ani súd odvolací. Vytýka súdom, že tieto vo svojich
rozhodnutiach neuviedli, ktoré dôkazy žalobca navrhoval, ktoré dôkazy vykonali a ktoré nie a z akého

dôvodu. Súčasne vytýka súdom nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí zhmotnenú v absencii uvedenia
tvrdení, námietok a otázok žalobcu v ich odôvodneniach.

7. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolateľ namieta, že oba vo veci konajúce
súdy založili svoje rozhodnutia na nesprávnom posúdení právnej otázky, v znení:

,,Je v súlade so zákonmi právneho štátu, aby povinný dlžník v exekúcii Obec Holčíkovce
vyfabuloval spolu so skorumpovanými sudcami JUDr. Vladimírom Hríbom a JUDr. Jurajom Semanom
pseudokoncepciu ako po 11 rokoch obísť zákon pomocou pseudožaloby z 16.2.2007 na zrušenie
právoplatného platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 18Rob/1357/1996 z 1.7.1997,
kde sa Obec Holčíkovce označí za žalovaného, súd tento postup schváli a sudca JUDr. Seman dňa

6.6.2008 začne inštruovať sudcu JUDr. Hríba, ako má od 14.10.2008 do 23.10.2008 vyfabrikovať nové
konanie sp. Zn. 4Cb/1/2008 ako falošnú základňu pre nové konanie o žalobe z 25.11.1996, ktorá bola
už dňa 1.8.1997 právoplatne skončená?”Konanie sp. zn. 1Obo/1/2024, ako i konania sp. zn. 4Ncb/11/2023 a sp. zn. 4Cbi/1/2008 sú podľa
dovolateľa konaniami vedenými zbytočne a nedôvodne, ktoré tvrdenie žalobca opakuje mnohokrát
naprieč celým dovolaním.

8. Záverom žalobca navrhol, aby dovolací súd zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach
pod sp zn. 4Cb/1/2008 a nariadil krajskému súdu, aby konanie sp. zn. 4Cb/1/2008 postúpil Okresnému
súdu Humenné ako súdu exekučnému. Súčasne navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obo/1/2024 zo dňa 30. apríla 2024 ako i rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 4Ncb/11/2023 z 23. októbra 2023 a určil, že žalovaný je povinný uhradiť dovolateľovi náhradu trov
dovolacieho konania.

9. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že toto považuje za nedôvodné a nie je naplnený žiadny
z dovolacích dôvodov žalobcu. Má za to, že oba vo veci konajúce súdy správne zistili skutkový stav a
vec správne právne posúdili, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom
konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a
predpokladyprípustnostidovolania,pričomdospelkzáveru,žedovolaniejepotrebnéodmietnuť,pretože

nie je prípustné.

11. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

12. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej, alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

14. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom
spočíva táto vada.

15.Podľa§432ods.1,2CSP,dovolanieprípustnépodľa§421možnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia.

16. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní.

17. Podľa ust. § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné.

18. Dovolaním napadnuté uznesenie obsahuje tri výroky: 1/ výrok, ktorým odvolací súd potvrdil
uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 vo výroku oodmietnutí žaloby na obnovu konania, 2/ výrok, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku o
zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a 3/ výrok, ktorým odvolací súd žalovanej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v dovolaní výslovne uviedol, že dovolanie podáva voči
uzneseniu odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu citovaným výrokom, prípustnosť dovolania preto
dovolací súd posudzoval u každého výroku zvlášť.

19.Vovzťahukdovolaniužalobcu(prípustnosťktoréhožalobcaodvodzujeodust.§420písm.a)-f)CSP

ako i § 421 ods. 1 písm. b) CSP) proti druhému výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací
súd odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, dovolací
súd uvádza nasledovné:

20. V preskúmavanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd

odmietol odvolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na
odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna
2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že v ustanovení § 357 CSP
sú taxatívne vypočítané uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné podať odvolanie. Proti
iným uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré nie sú uvedené v tomto výpočte, odvolanie prípustné

nie je. Podľa § 357 písm. j) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
odklade vykonateľnosti rozhodnutia. Z použitej dikcie zákona o odklade vykonateľnosti rozhodnutia je
zrejmé, že odvolanie bude prípustné len vtedy, ak súd prvej inštancie návrhu na odklad vykonateľnosti
vyhovie (odloží vykonateľnosť rozhodnutia), a nie aj vtedy, ak návrh na odklad vykonateľnosti zamietne.
Keďže odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti

(alternatívne právoplatnosti) rozsudku (napadnutého žalobou na obnovu konania) prípustné nie je,
odvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.

20.1. V zmysle ust. § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí. Dovolací súd akcentuje, že vyššie v bode 20. tohto uznesenia

uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí.

20.1.1. Pojem „vec sama“ znamená predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe. Rozhodnutie
vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili. Ide o

nachádzanie hmotného práva. Súdna prax sa ustálila v názore, že: „Vec sama je predmet, pre ktorý
sa konanie vedie, v sporovom konaní je to nárok, o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté.
Rozhodovaním o veci samej nie je také rozhodnutie, ktoré zakladá stranám len procesné práva (napr.
rozhodnutie o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania), aj keby bolo rozhodnutie vydané
v konaní začatom na návrh.“ (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Cdo/14/2017 ).

20.1.2. Pokiaľ ide o rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými sa konanie končí (ktorých dovolací prieskum
je v zmysle § 420 Civilného sporového poriadku prípustný), pri týchto rozhodnutiach je nevyhnutné podmienku,

že sa nimi konanie končí, vykladať v nadväznosti na prvú spomínanú podmienku, že ide o konanie
uskutočňované vo veci samej; teda ide o množinu rozhodnutí, ktoré boli vydané v konaní vo veci samej
s dôsledkom, že ide o rozhodnutia vydané práve v takomto konaní, ktorými sa končí toto konanie. Pod
pojmom „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“ má zákon na mysli tie rozhodnutia, ktorými sa konanie
(vo veci samej) skončilo bez toho, aby sa žaloba vecne prejednala. (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/12/2017 ).

20.3. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie o odmietnutí odvolania voči rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktoré nemá povahu

rozhodnutia vo veci samej, toto rozhodnutie logicky nemôže spĺňať ani podmienku o rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, keďže nejde o vydanie konečného rozhodnutia (hoc aj procesného) v
konaní vo veci samej (teda vo veci vymedzenej žalobou). Dovolanie preto smeruje proti rozhodnutiu,proti ktorému nie je v zmysle § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku prípustné.

21. Pokiaľ dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
b) CSP , najvyšší
súd k tomu uvádza, že zákonodarca vymedzil prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky
podľa ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku v prvom rade podmienkou spočívajúcou v spôsobe rozhodnutia

odvolacieho súdu. Pokiaľ dovolaním nie je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, takéto dovolanie nie je podľa §
421 Civilného sporového poriadku prípustnéadovolacísúdužnepristupujekskúmaniuďalšíchpodmienokvyplývajúcich
z tohto normatívneho ustanovenia. V tejto veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o
odmietnutí odvolania voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti

rozsudku. Nejde teda o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, ani o rozhodnutie, ktorým
sa zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie; nie je preto daná základná podmienka pre dovolací
prieskum podľa § 421 Civilného sporového poriadku .

21.1. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v danom prípade nie sú splnené podmienky,
ktoré zákon vymedzil ako podmienky vecného prejednania dovolania. Najvyšší súd preto
dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku akoneprípustnéodmietol.

22. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu (prípustnosť ktorého žalobca odvodzuje od ust. § 420 písm. a) - f)
CSP ako i § 421 ods. 1 písm. b) CSP) proti tretiemu výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací
súd žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, dovolací súd uvádza, že žalobca k danému
neposkytol žiadnu dovolaciu argumentáciu.

23. Po čiastočnom odmietnutí dovolania zostal predmetom dovolacieho prieskumu len prvý výrok
uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24.
októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 vo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania (majúci formu
uznesenia). Žalobca svojím dovolaním, prípustnosť ktorého opiera o ust. § 420 písm. a - f) CSP a §
421 ods. 1 písm. b) CSP spochybnil vecnú správnosť napadnutého výroku z dôvodu, že súdy oboch

inštancií nevykonali dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu veci, resp. nevysporiadali sa
s písomnými podaniami, ktoré boli súdu prvej inštancie doručené po podaní žaloby na obnovu konania,
vydali nesprávne a nepreskúmateľné rozhodnutia, namieta tak nezákonnosť a nedostatok právomoci
Krajského súdu v Košiciach, ako aj nezákonné zloženie senátu odvolacieho senátu.

24. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. a) CSP, teda že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, dovolateľ uplatňuje tento dovolací dôvod tvrdiac, že procesný postup dovolacieho
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného JUDr. Semanom pod sp. zn. 1ObdoV/21/2008
v jeho rozsudku zo dňa 6. júna 2008 bol nezákonný a jeho povinnosťou bolo konanie o žalobe povinného
dlžníka v exekúcii (Obec Holčíkovce) ihneď podľa ust. § 104 ods. 1 OSP zastaviť. Tvrdí, že procesný

postup odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 1Obo/1/2024 odignoroval zbytočnosť a ničotnosť všetkých
rozhodnutí vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008. Tvrdí, že súdy oboch inštancií rozhodovali vo veci, ktorá patrí
do výhradnej právomoci exekučného súdu. Z rovnakého dôvodu tvrdí žalobca i prípustnosť dovolania
podľa ust. § 420 písm. b) a c) CSP opierajúc dovolanie naviac o tvrdenie, že povinný dlžník - obec
Holčíkovce podal dňa 16. februára 2007 určovaciu žalobu, ktorou sa na Krajskom súde v Košiciach

domáhal zrušenia exekučných titulov 10 rokov po ich právoplatnosti, z ktorého dôvodu mal Krajský súd
v Košiciach obec Holčíkovce označiť ako žalobcu a v prejednávanej veci dovolateľ- Ing. Z.R. H. mal v
konaní vystupovať ako žalovaný, avšak Krajský súd v Košiciach podľa dovolateľa účastníkov zamenil a
vytvoril tým nezákonnú procesnú situáciu trikom ,,Trójskeho koňa”. Prípustnosť dovolania podľa ust. §
420 písm. d) CSP, teda že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, dovolateľ tvrdí, nakoľko súd prvej inštancie ako i odvolací súd opomenuli podľa neho
kľúčovú skutočnosť, a síce, že exekučné tituly (Er 3159/97 a Er 3196/97) nikto nikdy nezrušil, pričom
boli podľa dovolateľa umelo vyfabulované nové konania sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008. Podľa
názoru žalobcu sa sudca Tóth vyhol povinnosti podľa § 135 ods. 2 OSP a odmietol akceptovať, že keďvo veci sp. zn. 1T 197/04 bolo výrokom právoplatne stanovené, že starosta S. 11. a 14. júla 1997 prevzal
platobné rozkazy, potom takto navždy vyriešená otázka riadneho doručenia oboch platobných rozkazov
platí a musí platiť aj vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008.

24.1. Ohľadom daného má dovolací súd za to, že všetky vyššie uplatnené dovolacie dôvody nie sú
riadne špecifikované resp. adekvátne zdôvodnené a dovolací súd predmetné považuje za jednoznačné
nevymedzenie daných dovolacích dôvodov. Nad rámec uvedeného (vo vzťahu k dovolateľom tvrdenej
prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. a) CSP) najvyšší súd pripomína a súhlasí s odvolacím

súdom, že podľa § 410 CSP platí, že žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval
v prvej inštancii. Žalobou napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/21/2008 zo 6. júna
2008 bol vydaný v konaní, ktoré sa v prvej inštancii viedlo na Krajskom súde v Košiciach. Krajský súd
v Košiciach bol preto jednoznačne príslušným súdom na prejednanie predmetnej žaloby na obnovu
konania. Napokon aj sám žalobca podal svoju žalobu na obnovu konania práve na Krajský súd v
Košiciach. Exekučný súd (t. j. miestne príslušný okresný súd v exekúciách začatých pred 1. aprílom

2017 a po tomto dátume už len Okresný súd Banská Bystrica) má právomoc vydať poverenie pre
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na podklade spôsobilého exekučného titulu a následne
rozhodovať v tých prípadoch, kde to zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok) výslovne
ustanovuje. Žaloba na obnovu konania v Exekučnom poriadku upravená nie je, preto nemožno ani

teoreticky uvažovať o tom, že by predmetné konanie malo byť postúpené exekučnému súdu. V zmysle
vyššie uvedeného preto najvyšší súd uzatvára, že dovolateľom tvrdená prípustnosť dovolania v zmysle
ust. § 420 písm. a) CSP nie je daná.

24.2. Najvyšší súd rovnako pripomína, že sám žalobca ako „dominus litis“ v žalobe na obnovu konania

označil za žalovanú Obec Holčíkovce, t. j. právnickú osobu, ktorej postavenie právnickej osoby, a
teda právnu subjektivitu, priznáva samotná Ústava SR v článku 65. Aj zákon č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 definuje obec ako právnickú
osobu, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a
s vlastnými príjmami. Obdobne Občiansky zákonník vo výpočte právnických osôb v § 18 ods. 2

uvádza (pod písmenom c/) jednotky územnej samosprávy, t. j. obce a vyššie územné celky. Právnická
osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom a stráca ju svojím zánikom.
Keďže žalovaná Obec Holčíkovce má spôsobilosť na práva a povinnosti podľa hmotného práva, má
aj procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, nakoľko procesnú subjektivitu má podľa zákona ten, kto
vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon

priznáva. Od procesnej subjektivity v zmysle § 61 CSP treba odlíšiť procesnú spôsobilosť (§ 67 CSP),
ktorá vyjadruje oprávnenie subjektu samostatne pred súdom konať, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi
nadobúdať procesné práva a povinnosti, resp. spôsobilosť samostatne realizovať procesné úkony.
Procesnú spôsobilosť majú strany v spore v takom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony
podľa hmotného práva. Podľa § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať

práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom - o taký prípad však v predmetnej veci nejde. V
posudzovanom prípade žalovaná má procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), ako aj procesnú spôsobilosť (§
67 CSP), z ktorého dôvodu ani dovolacie námietky uplatnené dovolateľom v zmysle § 420 písm. b), c)
CSP nie sú dané a opodstatnené.

24.3. K žalobcom tvrdenému dôvodu prípustnosti jeho dovolania podľa ust. § 420 písm. d) CSP, teda
že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nakoľko
súd prvej inštancie ako i odvolací súd opomenuli podľa neho kľúčovú skutočnosť, a síce, že exekučné
tituly (Er 3159/97 a Er 3196/97) nikto nikdy nezrušil, pričom boli podľa dovolateľa umelo vyfabulované
nové konania sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008, dovolací súd uvádza, že platobné rozkazy sp.

zn. 17Rob/1361/96 a sp. zn. 18Rob/1357/96 nepredstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre
konanie (všeobecného) súdu o žalobe na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyzodňa6.júna2008,sp.zn.1ObdoV/21/2008.Dovolateľomnamietanávadazmätočnostipodľa
§ 420 písm. d) CSP nie je preto opodstatnená.

24.4. Pokiaľ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. e) CSP, a síce že o veci rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, dovolateľ tvrdí, že zložením senátu odvolacieho súdu
v prejednávanej veci sudkyňami JUDr. Janou Hullovou a JUDr. Miroslavou Janečkovou bolo porušené
právo dovolateľa na zákonného sudcu, s uvedeným sa nemožno stotožniť. Zaujatosť sudcu sa môžeprejaviť vo sfére jeho pomeru k samotnému sporu, k stranám sporu a ich zástupcom alebo osobám
zúčastneným na konaní. V zmysel ust. 49 ods. 2 CSP je potrebné za osobitný prípad pomeru sudcu k
sporu považovať skutočnosť, že sudca prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.

Uvedené však neplatí pre rozhodovanie o obnove konania, pretože konanie o žalobe na obnovu konania
nemožno považovať za prejednávanie veci v inštančnom postupe vo vzťahu ku konaniu, ktoré je
predmetom rozhodovania o obnove. Najvyšší súd aj v rozhodnutí R 115/2003 z 25. septembra 2002,
vyslovil, že okolnosť, že sudca rozhodol vo veci, v ktorej vydané rozhodnutie je napadnuté návrhom
na obnovu konania, nie je dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy

konania. Z uznesenia predsedu najvyššieho súdu sp. zn. KP 44/2024-145 zo dňa 6. marca2024 vyplýva,
že v právnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Obo/1/2024 má senát súdneho oddelenia
rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na obnovu
konania, pričom predsedníčka a členka senátu rozhodujúceho v uvedenej veci už skôr rozhodovali ako
predsedníčka a členka dovolacieho senátu v konaní, ktoré bolo predmetom rozhodovania o povolení
obnovy. Ako však vyplýva z vyššie uvedených záverov, okolnosť, že sudca rozhodoval v spore, v ktorom

bolo vydané rozhodnutie napadnuté návrhom na obnovu konania, nie je podľa § 49 ods. 2 CSP dôvodom
na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy konania, preto predseda najvyššieho
súdu rozhodol tak, že JUDr. Jana Hullová a JUDr. Miroslava Janečková nie sú vylúčené z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde sp. zn. 1Obo/1/2024.

24.4.1. Dovolateľ súčasne namieta predloženie jeho odvolania ohľadom obnovy konania v sp. zn.
4Ncb/11/2023 obchodnoprávnemu kolégiu, keď správne malo byť toto podľa žalobcu predložené
kolégiu občianskoprávnemu. Podľa § 410 CSP platí, že žalobu na obnovu konania prejedná súd,
ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. Žalobou napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1ObdoV/21/2008 zo 6. júna 2008 bol vydaný v konaní, ktoré sa v prvej inštancii viedlo na Krajskom

súde v Košiciach. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach potvrdil, že dňa 23.8.2023 bol
prijatý návrh na začatie konania, zaradeného do obchodnoprávneho registra, ktorému bola pridelená
sp. zn. 4Ncb/11/2024. V zmysle Rozvrhu práce Najvyššie súdu SR čl. II ods. 3, ak nie je ďalej
ustanovené inak, pre rozdelenie práce medzi jednotlivé kolégiá najvyššieho súdu je rozhodujúca
právna povaha veci, ktorú má najvyšší súd prerokovať a rozhodnúť alebo ktorú má vybaviť mimo

rozhodovacej činnosti. Register ,,Obo“ je registrom obchodnoprávneho oddelenia, určeným pre konania
o odvolaniach v obchodnoprávnych veciach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej
inštancie. Konaniu o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2023,
sp. zn. 4Ncb/11/2023, bola na najvyššom súde správne pridelená sp. zn. 1Obo/1/2024. Súčasne
Register ,,ObdoV“ je registrom obchodnoprávneho oddelenia, určeným pre konania o dovolaniach v

obchodnoprávnych veciach proti rozhodnutiam najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu. Teda i konaniu
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu najvyššieho súdu zo dňa 30.4.2024, sp. zn. 1Obo/1/2024 bola na
najvyššom súde správne pridelená sp. zn. 1ObdoV/3/2024. Dovolateľ tvrdí nesprávne predloženie veci
obchodnoprávnemu kolégiu najvyššieho súdu, avšak opiera celú svoju argumentáciu o tvrdenie, že
jediným súdom, ktorý má právomoc rozhodovať v súdenej veci, je súd exekučný. Takáto námietka, a

to osobitne vo vzťahu k už vyššie uvedenej konštatácii najvyššieho súdu, a síce že žaloba na obnovu
konania v Exekučnom poriadku upravená nie je, preto nemožno ani teoreticky uvažovať o tom, že
by predmetné konanie malo byť postúpené exekučnému súdu, nemôže byť relevantným dôvodom
prípustnosti dovolania žalobcu v zmysle ust. § 420 písm. e) CSP.

25. Ohľadom dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP má dovolateľ zato, že už súd prvého
stupňa sa nevysporiadal s jeho podaniami, ktoré boli súdu doručené po podaní žaloby na obnovu
konania a vadnosť takéhoto postupu nezhojil svojím konaní ani súd odvolací. Vytýka súdom nedostatky
v procese ich dokazovania. Súčasne vytýka súdom nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí zhmotnenú v
absencii uvedenia tvrdení, námietok a otázok žalobcu v ich odôvodneniach.

25.1. Dovolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť ani s jedným dovolateľom uvedeným argumentom.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so
všetkými, pre rozhodnutie relevantnými, tvrdeniami žalobcu a svoje závery o tom, že žaloba na obnovu
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a že je zjavne nedôvodná, aj riadne odôvodnil,

s ktorými závermi sa stotožnil i odvolací súd a svoj záver i primerane zdôvodnil. Z bodu 24. uznesenia
odvolacieho súdu vyplýva, že tento sa oboznámil i s podaniami žalobcu, datovanými 28. augusta 2023,
3. septembra 2023, 6. septembra 2023, 28. septembra 2023, 10. októbra 2023, 12. októbra 2023 a 18.
októbra 2023, ktoré sú založené v spise.25.2. Ohľadom dovolateľom obšírne popísaných, často invektívnych námietok, o ktoré opiera
prípustnosť svojho dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP dovolací súd upozorňuje a pripomína,

že v súdenej veci je prioritnou skutočnosť, že uznesenie súdu prvej inštancie ako i následné dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo vydané v tej fáze konania o žalobe na obnovu konania,
v rámci ktorej súd skúma, či žaloba na obnovu konania obsahuje zákonom predpísané (formálne a
obsahové) náležitosti, či je podaná včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustná a či je odôvodnená niektorým zo zákonom predpokladaných dôvodov. Ak ktorákoľvek z

týchto podmienok nie je splnená, súd žalobu na obnovu konania odmietne bez toho, aby postúpil ďalej,
a teda rozhodoval, či obnovu konania povolí alebo žalobu zamietne. Skutočnosti uvádzané žalobcom
naprieč celým jeho dovolaním, ktoré sa týkali konania sp. zn. 4Cb/1/2008 a jeho údajnej zbytočnosti a
ničotnosti, s uvedenými podmienkami nijako nesúviseli, a preto tak súd prvej inštancie nemal dôvod sa
nimi zaoberať a rovnako sa nimi nezaoberal ani odvolací súd, ktorému postupu nie je čo vytknúť. Úlohou
odvolacieho súdu bolo preskúmať závery súdu prvej inštancie (že žaloba na obnovu konania smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, že žaloba je zjavne nedôvodná a podaná oneskorene)
a tiež procesný postup, ktorý predchádzal napadnutému výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania,
ktorú úlohu odvolací súd nepochybne splnil.

25.3. Žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, ktorým dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako
aj uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z rozhodnutia
odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, prečo súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že zrušovací
rozsudok dovolacieho súdu nie je možné napadnúť žalobou na obnovu konania, a síce z dôvodu, že
nie je konečným rozhodnutím vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 a nie je zrejmé, ako by prípadná zmena tohto

rozhodnutia v obnovenom konaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. 4Cb/1/2008. Zdôvodnil, že v
sporovom konaní, ktoré sa vedie na Krajskom súdu v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008, bol síce dňa 21.
júna2022vyhlásenýrozsudok,avšakžalobcatentorozsudoknapadolodvolaním,oktoromeštelenbude
rozhodovať Najvyšší súd SR v odvolacom konaní. Vzhľadom na odkladný účinok odvolania (vo vzťahu k
právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia) nie je konanie vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 doposiaľ

právoplatne skončené a už len z tohto dôvodu je žaloba na jeho obnovu neprípustná. Odvolací súd na
dôvažok doplnil, že len samotná skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie sp.
zn. 1ObdoV/21/2008 zo 6. júna 2008 vydal vo forme rozsudku, ešte neznamená, že takéto rozhodnutie
je prípustné napadnúť žalobou na obnovu konania. Odvolací súd sa (napriek tomu, že už len samotný
záver súdu, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

bol teda postačujúci pre rozhodnutie o odmietnutí predmetnej žaloby na obnovu konania podľa § 413
písm. c) CSP) sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že len samotné podozrenie žalobcu a
podanie trestného oznámenia na sudcov, ešte nezakladá dôvod obnovy konania podľa § 397 písm.
c) CSP. Odvolací súd uzavrel, že vzhľadom k tomu, že doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie
príslušného orgánu, ktoré by konštatovalo, že žalobcom označení sudcovia sa dopustili akejkoľvek

trestnej činnosti, sú závery žalobcu predčasné, logicky potom nemôže byť splnená ani druhá podmienka
vyplývajúca z § 397 písm. c) CSP, súhlasil preto so súdom prvej inštancie, ktorý žalobu na obnovu
konania ako nedôvodnú súd odmietol i podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP. Boli tu teda dva relevantné
dôvody v zmysle § 413 CSP, pre ktoré bolo potrebné žalobu odmietnuť. Odvolací súd vo svojom
rozhodnutí v bode 29. odôvodnenia rovnako dôkladne vysvetlil, prečo súd prvej inštancie nepochybil,

keď o žalobe odvolateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže v prípade odmietnutia žaloby
na obnovu konania z dôvodov podľa § 413 ods. 1 písm. a), c) a písm. e) CSP súd prvej inštancie túto
povinnosť nemá.

26. Dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP, konštatuje, že hlavnými znakmi, ktoré

charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny
procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej
patriace procesné oprávnenia. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z

ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, nazachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného
postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

26.1. V súvislosti s namietanými nedostatkami v procese dokazovania, dovolací súd záverom iba
zdôrazňuje, že posudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.
V preskúmavanej veci nemal dovolací súd za preukázané, že by sa týmto postupom súdy nižšej
inštancie neriadili. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý

by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať. Pri posudzovaní vád
zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd nemôže zaoberať vecnou správnosťou
rozhodnutia súdu nižšej inštancie a je vylúčené, aby vstupoval do skutkových okolností veci. Zaoberá sa
otázkou, či došlo k takému procesnému postupu súdu, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces alebo nie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s
jej právnymi názormi, s jej návrhmi dôkazov a s jej vyhodnotením dôkazov. Do tohto práva nespadá

právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov, prípadne dožadovať
sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. aby súdy prebrali alebo sa riadili
výkladom všeobecných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu. Teda námietka dovolateľa k
spôsobu hodnotenia dôkazov vzhľadom na uvedené nie je dôvodná.

27. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29. apríla 1993, séria A.
č. 254-B, s.49, § 30). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

27.1. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
odmietnutí žaloby na obnovu konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Treba mať na

zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich
organickú jednotu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií (vychádzajúc z ich vzájomnej vecnej
súvislosti a prepojenosti) je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa účastníci
domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil

prvoinštančný súd a ako tieto úvahy posudzoval odvolací súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho
právnemu posúdeniu veci, s ktorým sa stotožnil. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací
súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, a že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu
žalobcu. Z odôvodnenia odvolacieho súdu ( odkazujúc na odôvodnenie súdu prvej inštancie) vyplýva, že
sa oba súdy nižšej inštancie detailne zaoberali skutočnosťami, či žaloba na obnovu konania obsahuje

zákonom predpísané (formálne a obsahové) náležitosti, či je podaná včas, oprávnenou osobou, či
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a či je odôvodnená niektorým zo zákonom
predpokladaných dôvodov, so záverom, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu na
obnovu konania odmietol, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o odmietnutí
žaloby na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp.

zn. 1ObdoV/21/2008 potvrdil.

28. Pre úplnosť dovolací súd ešte uvádza, že to, že súdy nižších inštancií nepostupovali a nerozhodli
podľa predstáv žalobcu, však netvorí vadu konania a dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f) CSP.
Najvyšší súd už v minulosti zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Za procesnú
vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

29. Dovolateľ v rámci podaného dovolania uplatnil i dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP,
tvrdiac, že oba vo veci konajúce súdy založili svoje rozhodnutia na nesprávnom posúdení právnej otázky
špecifikovanej v bode 7. tohto uznesenia.29.1. Najvyšší súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že dovolanie žalobcu je i v tejto časti neprípustné
v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP, nakoľko podľa ust. § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) CSP. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o odmietnutí žaloby na obnovu konania (§ 357 písm. c) CSP).

30.NajvyššísúdSlovenskejrepublikynazákladeuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,žeprípustnosť

dovolania žalobcu podľa ust. § 420 písm. a) až f) CSP a rovnako podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP ,
nie je procesne daná, preto jeho dovolanie podľa ust. § 447 písm. c) CSP, odmietol.

31. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná mala v konaní plný úspech, avšak z dôvodu, že si trovy konania neuplatnila, súd ich žalovanej

nepriznal. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd ďalej neodôvodňuje
(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 5 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.