Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200525
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200525.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: 1/ K. G., narodený
XX.XX.XXXX a 2/ N. W., narodená XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: G.
Y.R.,narodenáXX.XX.XXXX,trvalepobytomR.T.X,U.,zastúpenáadvokátkou:JUDr.TijanaĆećezová,
LL.M., so sídlom Račianska 13152/69B, Bratislava a otca: U. Y., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom

O. XX, Š., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,doručenýmMestskémusúduBratislavaIIdňa16.02.2025,samatkamaloletýchdetíK.G.G.

N. W. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi, aby dočasne písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval matku (časť
návrh I.), aby sa dočasne nepribližoval k matke na vzdialenosť menšiu ako 150 m s výnimkou súdnych
a vyšetrovacích úkonov vo veci, a to vždy za prítomnosti tretej osoby (časť návrhu II.), aby sa dočasne
nepribližoval k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 150 m do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (časť návrhu III). Zároveň, aby súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti

matky (časť návrhu IV.), zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého K. G. sumou 350,-
eur mesačne a na maloletú N. W. výživným vo výše 300,- eur mesačne (časť návrhu V.), taktiež aby
otcovi uložil dočasný zákaz styku s maloletými deťmi (časť návrhu VI.)

2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 41P/23/2025 - 67 z 18.02.2025 súd vylúčil časť I. návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, aby súd uložil otcovi, aby dočasne písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval matku a časť II.
návrhu v znení, aby súd uložil otcovi, aby sa dočasne nepribližoval k matke na vzdialenosť menšiu ako
150 m s výnimkou súdnych a vyšetrovacích úkonov vo veci, a to vždy za prítomnosti tretej osoby, na
samostatné konanie.

3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo s otcom

maloletých detí uzatvorila 09.06.2018. Matka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť
10.01.2025,poposlednomincidentesotcom,vdôsledkučohoboldočasneumiestnenývPsychiatrickom
ústave Philipa Pinela v Pezinku, z dôvodu strachu a obáv z otca, jeho návratu, nevypočítateľnosti
konania, že matka otca matku s deťmi z bytu vyhodila, nakoľko ide o „jej“ byt. Podľa dostupných
informácií z nemocnice bol otec na reverz prepustený z ústavnej liečby 05.02.2025. Matka vníma
v spoločnom súžití s otcom varovné znaky, ktoré tu boli od počiatku ich vzťahu, avšak v tom čase

ich prehliadala z dôvodu silných citových väzieb k otcovi a snahe o zachovane kompletnej rodiny.
Matka začala vnímať zmeny v súžití s otcom narodením syna, kedy správanie otca začala pociťovaťako psychické utrpenie. Po narodení maloletého K., otec neprejavoval žiadny záujem o maloletého,
naopak vyslovil pochybnosti o jeho otcovstve. Otec sa absolútne nezapájal do faktickej starostlivosti
o maloletého, ktorú výhradne znášala matka, netrávil s maloletým ani voľný čas. Matka mala strach

ponechať maloletého ako bábätko a batoľa v prítomnosti otca, nakoľko ho nedokázal ani len správne
uchopiť. Otec si naďalej užíval svoj bohatý spoločenský život alebo pravidelne navštevoval svoju matku
a tetu, a to každú nedeľu. Maloletého K. začal otec vnímať až vo veku troch rokov, kedy naopak
začal mať k nemu striktný, autoritatívny výchovný prístup. Maloletého nikdy fyzicky neudrel, avšak
opakovane sa mu vyhrážal fyzickými trestami, čo matka nepovažuje za vhodný výchovný prístup.

V predškolskom veku maloletého sa prístup otca k nemu opätovne zmenil, otec sa začal k nemu
prihovárať formou zdrobnenín. Maloletý má voči otcovi vzťah s prvkami jeho odmietania, silnejšie
emocionálne väzby maloletého sú k matke. Maloletý sa bojí, že otec bude kričať, ak mu nevyhovie,
pričom častokrát maloletý vôbec nevedel čo má vlastne urobiť, nerozumel požiadavke otca. K matke sa
otec správal povýšenecky, arogantne, ponižoval ju, obviňoval ju z neschopnosti postarať sa o dieťa o
rodinu. Ani narodením druhého dieťaťa N. W. sa nič nezmenilo, konflikty sa zintenzívnili o spor týkajúci

sa udelenia mena maloletej, na ktorom sa rodičia nedokázali dohodnúť. Otec neustále trval na udelení
mena po jeho matke a tete, čo matka odmietala. Otec začal mať v roku 2019 problémy v práci z
dôvodu jeho striktného, nekompromisného riešenia vecí, nerešpektovania nadriadených ako autorít,
čo viedlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru. Každý konflikt prebiehal so zvýšeným hlasom otca,
zdôrazňujúc jeho autoritatívne postavenie, až prelínajúc do úpenlivého hlasu, pózujúc sa do postavenie

kajúcnika, trpiteľa. Matka pokladá takýto spôsob vlastný profilu narcistu až patologického charakteru,
čo je príznačné jeho diagnóze bipolárnej afektívnej poruchy, ktorá je matke známa od februára 2019 a
potvrdená aj dňa 10.01.2025. Za posledný rok 2024 zaznamenala matka u otca zvýšenú náklonnosť k
požívaniu alkoholických nápojov, keď ho na jar 2024 našla dvakrát na terase sporo odetého. V decembri
2024 zaspal pod vplyvom s drinkom v ruke vo vani a vytopil celú kúpeľňu. V noci sa opakovane vracal

v neskorých nočných hodinách, bol hlučný, rozsviecal svetlo, nahlas si púšťal televízor alebo mobil,
prechádzal sa po byte, pospevoval si. Dňa 10.01.2025 bol otec prevezený do Nemocnice v Ružinove v
čase o 21.02 hod., vyšetrený o 21.56 hod. a eskortovaný do Nemocnice Phlipa Pinela v Pezinku o 22.56
hod. Otec po vyšetrení svojvoľne opúšťa nemocnicu, do ktorej sa cca o 1 hodinu dobrovoľne vracia.
Vyšetreniami bola potvrdená už dlhodobejšia diagnóza Bipolárnej afektívnej poruchy, zmiešaná fáza.

Počas hospitalizácie niekoľkokrát kontaktoval matku, aby ho navštívili maloleté deti. Dňa 05.02.2025 bol
otec prepustený na reverz z nemocnice, pričom lekári mu odporúčali pokračovať v hospitalizácií. Dňa
10.02.2025 sa otec dostavil do Základnej školy maloletého K., keď ho maloletý zbadal, začal hystericky
plakať a kričať, nechcel sa k nemu priblížiť, odmietol akýkoľvek kontakt s otcom. Situáciu vyriešil až
zásah učiteľky a otec sa zúčastnil rodičovského združenia. Dňa 11.02.2025 sa dostavil otec v sprievode

svojej matky do škôlky maloletej. Zdržal sa tam 20 minút, maloletá sa správala k otcovi neutrálne až
odťažito, podľa vyjadrenia učiteľky. Matka má strach z otca, má dôvodné obavy, že by ju mohol vyhľadať
potom ako zistí, že sa nenachádza s maloletými deťmi v ich spoločnej domácnosti. Matka má obavy, že
by opätovne vyvolal konflikt, kedy by zasa kričal. A tohoto všetkého by boli prítomné aj maloleté detí.
Matka nemôže v súčasnosti ani vylúčiť, že otec by ju mohol fyzicky napadnúť a rovnako aj maloleté deti,

ak by ich napr. zasa násilne ťahal k sebe, tak ako sa stalo 01.12.2024 s maloletou. Matka chce v prvom
rade chrániť seba a svoje deti, aby nemuseli byť svedkami konfliktov medzi rodičmi. Matka v súčasnosti
poukazuje na nevypočitateľnosť a nepredvídateľnosť jeho konania, ktoré vyplýva z jeho psychiatrickej
diagnózy, a na ktorú poukazuje aj jeho ošetrujúca psychiatrička J.. U.. Matka sa obáva, že jej otec
odoberie deti tak, ako sa jej vyhrážal. Odchodom zo spoločnej domácnosti matka vníma ako sú maloleté

deti uvoľnenejšie, šťastnejšie, čo sa odráža aj v ich školských a mimoškolských aktivitách. Matka pri
stanovení výšky výživného, čo len dočasného charakteru vychádza najmä z majetkových pomerov na
strane otca, ktoré sú podstatne vyššie ako na strane matky a z nákladov na maloleté deti.

4. Matka vyčíslila celkové náklady za základné potreby oboch maloletých detí vo výške 1.794,- eur, ktoré

náklady predstavujú vyššiu sumu aký je matkin mesačný príjem, je zamestnaná ako klientský dealer
vo VÚB, a.s. v Bratislave, s mesačným čistým príjmom 2.600,- eur, má vysokoškolské vzdelanie, je
vlastníčkou garáže v D. Q. T. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Otec je zamestnaný na pozícii W.
P. G. W. T. R. U., G..Y.. O presnej výške jeho príjmu nemá matka vedomosť, ale vychádzajúc z jeho
predchádzajúcej pozície sa pohybuje do 6.000,- eur mesačne. Otec má vysokoškolské vzdelanie, je

vlastníkom 2 bytov na X., domu v Š. a niekoľkých stavebných pozemkov v okolí Š.. Otec je držiteľom
dvoch osobných motorových vozidiel zn. J. X G. U. XXXDx D., pravidelne absolvuje letné dovolenky
a zimné dovolenky, trikrát do týždňa navštevuje bary a reštaurácie so svojimi priateľmi. Jeho životný
štandard je vysoký, čomu zodpovedá aj jeho štýl luxusného značkového obliekania a 2-3x do týždňatenisové tréningy. Otec si žije nad bežné pomery, pričom matka poukazuje aj na skutočnosť, že dokázal
z vlastných príjmov investovať aj do interiérového nábytku - cca. 89.000,- eur a do luxusných šperkov
a pod. Matka v dôsledku nevyhnutnej zmeny v rodine nedokáže sama utiahnuť všetky náklady, resp.

ich znášať na úkor životného štandardu maloletých. Matka nemá za to, že životný štandard maloletých,
na ktorý sú zvyknutí, by mal byť obmedzený, čo len dočasne z dôvodu správania otca a nevyhnutnosti
opustiť spoločné bývanie. Maloleté deti by nemali trpieť za disfunkčné vzťahy medzi rodičmi. Matka by
v prípade neplnenia si vyživovacej povinnosti zo stany otca bola nútená podstatne obmedziť krúžky
maloletých detí a ich aktivity.

5. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu
matky, ako aj z listinných dôkazov pripojeného k návrhu: rodných listov maloletých detí, vyúčtovaných
výdavkovmaloletýchdetí,čestnéhoprehláseniastarejmatkymaloletýchdetízostranymatky,lekárskych
správ otca, prepisom komunikácie a ostatných listinných materiáloch (pokiaľ matka uvádzala v návrhu,
že správanie otca preukazuje zvukový záznam na USB nosiči, ktorý je doručený súdu, tento k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia pripojený nebol, pozn. súdu).

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (písm. d), sa na určenú vzdialenosť nepribližovala
alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej
konaním ohrozená (písm. h).

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.18. Z citovaného ustanovenia (ods. 13), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa,

bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP).

19. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho

dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.

20. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v
niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta

v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu
o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez
akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach
výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

21. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť
sa dočasne nepribližovať k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 150 m do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Zároveň, aby súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého K. G. sumou 350,- eur mesačne a
na maloletú N. W. výživným vo výše 300,- eur mesačne, taktiež aby otcovi uložil dočasný zákaz styku

s maloletými deťmi.

22. Z návrhu matky vyplynulo, že matka pred podaním tohto návrhu 10.01.2025 opustila spoločnú
domácnosť s otcom z dôvodu jeho správania sa a zo strachu a obáv z otca, jeho návratu z psychiatrickej
liečebne, nevypočítateľnosti konania. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súdnym

rozhodnutím doposiaľ upravený nebol.

23. Matka nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že má strach z otca,
obavy, že by ju mohol vyhľadať potom ako zistí, že sa nenachádza s maloletými deťmi v ich spoločnej
domácnosti, že by na ňu opätovne psychicky pôsobil, ponižoval ju, vydieral, kričal, čoho by boli prítomné

maloleté deti. Zároveň argumentujúc, že životný štandard maloletých, na ktorý sú zvyknuté, by mal byť
obmedzený z dôvodu správania sa otca, pričom matka by v prípade neplnenia si vyživovacej povinnosti
zo strany otca bola nútená podstatne obmedziť krúžky maloletých detí.

24. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla, dospel súd k záveru, že v

danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala matka
na základe jej návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie.

25. Súd v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté detí je povinný dbať, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa/detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo

dieťaťa/detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi.

26. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí neodkladným opatrením do osobnej starostlivosti matky prijal
súd záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletýchdetí formou neodkladného opatrenia ani potenciálne ohrozenie maloletých detí, ktoré by si nariadenie
neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Zo samotného návrhu matky
vyplýva, že maloleté deti sa v čase rozhodovania súdu nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorá

osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje, preto nie je daný zákonný dôvod zasiahnuť do
pomerov maloletých detí, konkrétne do otázky ich zverenia formou nariadenia neodkladného opatrenia
bez vykonania riadneho dokazovania. Nateraz je o maloleté deti postarané, deti nie sú bez rodinného
zázemia, výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia
alebo priaznivého vývoja maloletých detí, preto nie je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia

spočívajúceho vo zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa v
súčasnosti nachádzajú. Zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného
opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie detí, by
neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred
druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Preto súd návrh matky v časti zverenia
maloletých detí matke zamietol.

28. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP poskytuje ochranu jednotlivým osobám,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná
sloboda alebo bezpečnosť. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej
závažný zásah do osobných slobôd povinného (otca) sú ex lege podmienené tým, že zakázaným

správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa, v tomto prípade maloletých detí, mohla byť
ohrozená.

29. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 325 ods. 2 písm. h) CSP absentuje jeho
základný predpoklad, a to preukázanie, resp. osvedčenie takého konania (napr. stupňa intenzity

fyzického či psychického násilia) zo strany otca, ktorého by sa mal dopúšťať voči maloletým deťom, ktoré
by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci matka neosvedčila ani základné
skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods.
1 CSP), ako ani existenciu akejkoľvek hrozby maloletých detí zo strany osoby, ktorej sa má zákaz
priblíženia týkať. Matka iba poukázala na to, že podnetom afektívneho konania otca môže byť fakt, že

sa s deťmi nenachádzajú doma a spojiť si to s rozvodom manželstva, s čím otec nesúhlasí, v dôsledku
čoho má matka obavu z jeho nevyspytateľného správania.

30. V konaní nebolo nijakým spôsobom osvedčené psychické a fyzické násilie požadovanej intenzity
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd zakázať otcovi stretávať sa a/alebo priblížiť

sa k maloletým deťom. Rovnako súd nemal preukázané, že vplyv otca by mal na vývin maloletých detí
a ich výchovu zlý vplyv. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti
súdu o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v
uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia.

31. Vyslovenie zákazu styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom/ deťmi je opatrenie krajného charakteru,
ktoré závažným spôsobom zasahuje do rodičovských práv ako aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt
s rodičom, pričom k nariadeniu neodkladného opatrenia by mal súd pristúpiť iba v jednoznačne
odôvodnených prípadoch. Súd konštatuje, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov pred rozhodnutím vo veci samej, bez
riadne vykonaného dokazovania. Dôvodnosť zákazu styku otca s maloletými deťmi v danom prípade
matkou osvedčená nebola. Matka v návrhu neuviedla žiadne konkrétne skutkové tvrdenie spôsobilé
privodiť záver o ohrození maloletých detí v dôsledku správania otca. Všetky dôvody uvádzané v návrhu
odvíja matka od obáv z ohrozenia otcom v prvom rade seba v súvislosti s udalosťami, ktoré sa medzi

rodičmi stali. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku rodiča s deťmi pritom mali
byť konkrétne a závažné skutočnosti spoľahlivo svedčiace o tom, že styk rodičia s deťmi je proti záujmu
detí a pre deti predstavuje vážnu hrozbu. Matka sama v návrhu uviedla, že otec maloletého nikdy fyzicky
neudrel, iba má obavy, že by vyvolal konflikt, kedy by zasa kričal, čoho by boli prítomné aj maloleté
detí. Matka varovné znaky otca, vnímala od počiatku ich vzťahu. K uvedenému súd uvádza, že nejde o

také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov či už matkou
navrhovaným dočasným zákazom otcovi priblížiť sa k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 150
m alebo dočasným zákazom styku otca s maloletými deťmi.32. Sumarizujúc uvedené, dospel súd k záveru, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného
opatrenia nebola zo strany matky osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov tak závažným
zásahom do rodičovských práv otca a najmä práv maloletých detí na zachovanie vzťahu s obidvoma

rodičmi, akým je zákaz styku alebo nepribližovanie sa otca k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu
ako 150 m, preto súd rozhodol tak, že návrh matky aj v týchto častiach zamietol.

33. Zároveň súd v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemal
matkou ako navrhovateľkou za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov maloletých detí vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, matkou navrhovaným uložením
povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). Podľa § 366 CMP, neodkladným
opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda ak je nutné zabezpečiť výživu
maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere na uspokojovanie jeho základných osobných (životných)
potrieb. Zároveň pri určovaní povinnosti platiť výživné je potrebné osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP, určuje rozsah

vyživovacej povinnosti rodiča vo výške, aby boli vykryté len nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa. Až
v ďalšom štádiu konania (vo veci samej) súd zisťuje schopnosti a možnosti rodiča prispievať na výživu
maloletého dieťaťa v závislosti od jeho majetkových a zárobkových pomerov a určí výšku vyživovacej
povinnosti na základe tohto kritéria.

34. Matka nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že výživa a potreby
maloletých detí sú ohrozené. Z matkou predložených listinných dôkazov nevyplývajú žiadne zvýšené
náklady maloletých detí, ktoré by odôvodňovali a vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov určením výživného vo forme neodkladného opatrenia, čím v danej veci absentuje naliehavosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.

35. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia matka nielenže potrebu uložiť otcovi povinnosť platiť
výživné neosvedčila, netvrdila žiadne skutočnosti, z ktorých by vyvstala potreba zásahu súdu formou
neodkladného opatrenia. Naliehavá potreba pre nariadenie neodkladného opatrenia na výživné by bola
splnená, keby otec odmietal dobrovoľne prispievať na výživu detí aspoň v nevyhnutnej miere, čo matka

súdu ani netvrdila. V posudzovanom prípade prihliadnuc na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj
obsah návrhu matky, v ktorom matka neuviedla v čom vidí ohrozenie výživy maloletých detí, súd splnenie
podmienok pre určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere nezistil. Dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia nemôže byť iba argumentácia matky, že v prípade neplnenia si vyživovacej
povinnosti zo strany otca by bola matka nútená obmedziť krúžky maloletých detí a ich aktivity. Keďže

uložiť povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere formou neodkladného opatrenia je dôvodné, ak je
potrebné zabezpečiť výživu maloletých detí, pričom toto tvrdené nebolo. Súd nemal osvedčené, že otec
má v úmysle sa vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti, resp. matka ani netvrdila, že otec neprispieva
na ich výživu alebo sa ani inak nepodieľa na ich nevyhnutných potrebách, preto nepovažoval návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti určenia výživného za dôvodný. Navyše, niet sporu o tom,

že matka sama zo svojho príjmu (deklarovala príjem v čistom 2.600,- eur a rodinné prídavky) dokáže
zabezpečiť potreby detí v nevyhnutnej miere tak, aby ich výživa ohrozená nebola. Je nepochybné, že
deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, no životná úroveň rodičov, ich schopnosti a
možnosti by boli predmetom dokazovania vo veci samej, na čo pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
nie je časový priestor.

36. Súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo
veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého
dieťaťa/detí, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie
návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho

postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.39. Keďže predmetom tohto konania je len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nie aj návrh
vo veci samej, je toto uznesenie aj rozhodnutím, ktorým sa toto konanie sp. zn. 41P/23/2025 končí, preto

súd rozhodoval aj o trovách konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s § 52 CMP,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).