Rozsudok – Dôchodky ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sas/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100486
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: AK ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom: Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom: Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 22318-4/2024-BA zo dňa 03.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 700-30116224817-GC04/17 zo dňa 27.06.2017
predpísal žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie jún 2007, júl 2007, august 2007,
september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec
2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na starobné poistenie v sume 1.699,68 eur, poistné na
invalidné poistenie v sume 566,69 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 684,61 eur, spolu

v sume 2.950,97 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha.

2. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľné a mal za to, že predpísané poistné bolo vypočítané nesprávne. Žalobca namietal
aj premlčanie predpísania poistného. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nespĺňa
predpísané náležitosti, pretože z neho nevie zistiť z akého vymeriavacieho základu vychádzala
Sociálna poisťovňa pri výpočte poistného. Zároveň z odôvodnenia nevyplýva, či sa Sociálna poisťovňa

vysporiadala so skutočnosťou, že poistné odvádzala z titulu zamestnanca, a teda či nedošlo z
dôvodu súbehu poistení k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.
Vzhľadom k absencii týchto informácií žalobca nevie náležite reagovať na rozhodnutie, nevie sa
voči nemu náležite brániť a považuje ho za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Sociálna poisťovňa
žalobcu neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k
začatému konaniu, čím mu znemožnila uplatniť svoje návrhy. Žalobca tiež poukazuje na to, že
v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykoná všetky kroky potrebné

k administratívnemu ukončeniu činnosti. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy
nevyužíval ani nedosahoval na jej základe príjem. Dôsledok, ktorý bude v prípade právoplatnosti
napadnutéhorozhodnutiaznášať,žalobcapovažujezaprílišprísnyanespravodlivý,obzvlášť,keďnemal
žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxea vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonáva činnosť samostatne zárobkovo
činnej osoby (zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO).

3. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím č. 22318-4/2024-BA zo dňa 03.06.2024 (ďalej
len napadnuté rozhodnutie). Vo svojom rozhodnutí zosumarizoval priebeh administratívneho konania
od vydania prvostupňového rozhodnutia (č. 700-30116224817-GC04/17 zo dňa 27.06.2017), odôvodnil
prerušenie odvolacieho konania, až po samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V napadnutom
rozhodnutí žalovaný hneď v úvode chronologicky opísal na základe akej skutočnosti prerušil konanie.

Dôvodom prerušenia bolo rozhodnutie o spornom prípade nezániku poistenia dňa 31.08.2006 a zániku
poistenia dňa 30.06.2008). Žalobca proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 1215-3/2017–
BA zo dňa 18.05.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č.
700-3080022816-GC09/16 zo dňa 09.08.2016 podal správnu žalobu. Keďže prvostupňový správny
orgán vzhliadol dôvod na prerušenie konania rozhodnutím č. 53237-3/2017–BA zo dňa 12.12.2017
konanie o odvolaní žalobcu (naše prvostupňové konanie) prerušil.

4. Následne prebehlo vo vyššie uvedenej veci súdne konanie začaté podaním správnej žaloby na
Krajský súd v Prešove pod sp.zn. 2Sa/16/2017. Na základe podania kasačnej sťažnosti súdne konanie
pokračovalo aj na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky. Kasačný súd rozsudkom sp.zn.
9Sžsk/70/2018 zo dňa 27.06.2022 (právoplatný 31.08.2022) rozhodol o kasačnej sťažnosti Sociálnej

poisťovne, ústredie tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sa/16/2017-51 zo dňa 29.11.2019
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 2Sa/19/2022-37 zo
dňa 15.11.2022 (právoplatný 07.12.2022) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 1215-3/2017–BA zo dňa 18.05.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
pobočka Poprad č. 700-3080022816-GC09/16 zo dňa 09.08.2016 rozhodol tak, že žalobu žalobcu

zamietol. Žalobca podal voči rozsudku Krajského súdu v Prešove kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 6Ssk/67/2023 zo dňa 22.02.2024 (právoplatné 24.04.2024)
kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

5. V dôsledku rozhodnutia o spornej otázke žalovaný pokračoval v našom konaní a vydal napadnuté

rozhodnutie. V tomto rozhodnutí žalovaný uviedol, že podstatou spornej otázky riešenej v nadväzujúcom
konaní bol zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby (žalobcu), pretože v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 bol
podmienený zánikom, prípadne pozastavením všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon
samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré fyzická osoba vlastnila. Ak fyzická osoba všetky oprávnenia

nezrušila, prípadne nepozastavila (bez ohľadu na to, či ich aktívne využívala) a v rozhodujúcom období
mala príjem z podnikania a zo samostatne zárobkovej činnosti vyšší, ako bola zákonom stanovená
hranica, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby jej nezaniklo, ale pokračovalo, resp. vzniklo. Ku dňu 31.08.2006, t.j. zrušením povolenia na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, žalobcovi

nezanikli všetky oprávnenia na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca
ako držiteľ licencie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe, bol aj po 31.08.2006 naďalej
samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle § 5 písm. c) zákona. Zároveň splnil aj podmienku
príjmu, potrebnú pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.08.2006 do 30.06.2007 (príjem dosiahnutý za rozhodujúce

obdobie roka 2005) a od 01.07.2007 do 30.06.2008 (príjem dosiahnutý za rozhodujúce obdobie roka
2006). Žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činné osoby až 30.06.2008, keďže nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2007, t.j. nesplnil podmienku dosiahnutia zákonom ustanovenej výšky príjmu za rok 2007,
potrebnú pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

od 01.07.2008).

6. Z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovni bolo
zistené, že žalobca bol od 01.09.2006 zamestnancom zamestnávateľa Ortho-MEDICA, s.r.o., ktorej
predmetom činnosti je prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie špecializovanej

ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore ortopédia. Licencia L1A slúži pre lekára, ktorý bude
poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, ani ako zamestnanec alebo právnická
osoba, t.j. na základe tejto licencie bez ohľadu na iné poistné vzťahy a skutočnosti, bol žalobca naďalej
oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť právnom vzťahu zakladajúcom dosahovanie príjmov podľa§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Z vyššie
uvedených dôvodov vznik pracovného pomeru žalobcu nemal za následok zánik povinného sociálneho
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovoval § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení

zákona č. 310/2006 Z.z.. Z dôvodu nesprávneho podania odhlášky (s nesprávnym dátumom zániku
povinného sociálneho poistenia) bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad povinná vydať rozhodnutie
vo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo
činnej osoby (rozhodnutie č. 700-3080022816-GC09/16 zo dňa 09.08.2016, potvrdené rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie č. 1215-3/2017–BA zo dňa 18.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť

25.05.2017). Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú, že žalobca bol v kontrolovanom období jún 2007
až jún 2008 samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť a odvádzať poistné a príspevky. V
rovnakom období bol povinne poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Ortho-Medica, s.r.o., Poprad.
Žalobca v celom kontrolovanom období dosiahol maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného
na nemocenské poistenie už z výkonu činnosti zamestnanca. Preto poistné na nemocenské poistenie
ako samostatne zárobkovo činná osoba nebol povinný zaplatiť vôbec, čo bolo pri vydaní napadnutého

rozhodnutia správne zohľadnené.

7. Žalobca v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania právo predpísať poistné za obdobie
jún 2007 až jún 2008, resp. do rozhodnutia Sociálnej poisťovne o odvolaní. Premlčaním sa rozumie
kvalifikované uplynutie času, v dôsledku, ktorého nárok, resp. vymáhateľnosť tohto nároku, možno

odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právom vykonané. Na premlčanie sa neprihliada priamo zo
zákona, ale len vtedy, ak sa odvádzateľ poistného a príspevkov premlčania dovolá (úspešne vznesenú
námietkupremlčania).Vznesenienámietkypremlčaniazostranypovinnejosobytumázanásledokzánik
nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo

nemožno oprávnenému priznať. Poistné a príspevky za júl 2007 bolo splatné 09.07.2007 (za júl 2007
až jún 2008 ešte neskôr) a napadnuté rozhodnutie bolo vydané 27.06.2017, pred uplynutím premlčacej
doby právo predpísať poistné a príspevky za jún 2007 ako aj ostatné mesiace kontrolovaného obdobia.
Z uvedeného dôvodu nie je možné námietku premlčania za žiadny mesiac kontrolovaného obdobia
uznať. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, zákon však nekonkretizuje o aký úkon má ísť a preto za prvý
úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými
a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Správnosť napadnutého rozhodnutia bola posúdená podľa

skutkového a právneho stavu veci platného ku dňu jeho vydania. Sociálna poisťovňa eviduje, že žalobca
predpísané poistné a príspevky za jún 2007 až jún 2008 v sume 2 956,97 eur, čiže v plnej výške uhradil
31.08.2023, po vydaní napadnutého rozhodnutia. Predpísané poistné a príspevky nebudú od žalobcu
duplicitne vymáhané.

II.
Správna žaloba

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože rozhodnutie
trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP.

9. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne
a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci, nakoľko žalovaný nevyhovel námietke premlčania vznesenej žalobcom a rozhodol o predpísaní
poistného napriek tomu, že poistné sa s poukazom § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
premlčalo, keďže od splatnosti poistného do právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia uplynulo
viac ako desať rokov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu SR v sp.zn. 1Svs/5/2022 zo
27.09.2023, odlišné stanovisko a dvojaký výklad jedného pojmu, ktorý nastoľuje stav právnej neistoty.

Žalobca namieta, aby pojem premlčanie bol zákonom vykladaný rôzne, za takto nejednoznačnej
právnej úpravy je potrebné sledovať pri výklade ochranu práv slabšej strany. Akékoľvek slovné spojenie
použité zákonodarcom v ktoromkoľvek právnom predpise je možné vykladať len rovnakým a tým istým
spôsobom, inak by došlo k porušeniu právnej istoty.10. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR vo vzťahu
k názoru, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia

argumentuje nasledovne: „v zmysle § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa v rozhodnutí,
ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona
neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 uplynúť aj skôr
než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona o
sociálnom poistení potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o predpísaní poistného a právoplatnosťou

tohto rozhodnutia.“ Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tým, že žiadne
ustanovenie zákona neviaže lehotu na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia považuje žalobca za
nesprávne, pretože je pravdou, že zákon explicitne neviaže lehotu plnenia na právoplatnosť, ale tento
záver možno vyvodiť z iných ustanovení zákona. Poukázal pritom na začatie plynutia premlčacej
lehoty na vymáhanie predpísaného poistného, ktoré zákon výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia
o predpísaní poistného a predovšetkým na suspenzívny účinok odvolania. Ak by vykonateľnosť

rozhodnutia o predpísaní poistného nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia potom začiatok plynutia
premlčacej lehoty vymáhania rozhodnutia by mohol nastať, až niekoľko mesiacov po nadobudnutí
vykonateľnosti rozhodnutia.

11. Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s názorom, že pojem predpísania poistného znamená,

že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by mal zákon spájať uplatnenie
práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania zákonodarca by v zmysle
zaužívanej legislatívnej praxe ustanovenia výslovne formuloval tak, aby bolo zrejmé, že uplatnenie práva
sa viaže na moment začatia konania. Názor, podľa ktorého je pre posúdenie premlčania rozhodujúci
dátum rozhodnutia prvostupňového orgánu nemožno akceptovať aj z dôvodu, že neposkytuje platiteľom

poistenia garanciu toho, či rozhodnutie bolo vydané včas, keďže dátum vydania rozhodnutia nepodlieha
kontrole žiadneho orgánu. Za situácie, keď sa Sociálna poisťovňa niekoľko dní po uplynutí premlčacej
lehoty dozvie o nezaplatenom poistnom, akú právnu istotu má poistenec či už zo strany pobočky
Sociálnej poisťovne, ak nedôjde k vyznačeniu dátumu rozhodnutia tak, aby právo predpísať nebolo
premlčané? Poistenec nemá žiadnu záruku toho, že k takémuto konaniu nedôjde. Aj preto z dôvodu

právnej istoty na strane platiteľov poistného nemôže byť pre posúdenie premlčania rozhodujúci dátum
rozhodnutia prvostupňového orgánu. Preto všetky vyššie uvedené argumenty žalobcu preukazujú to, že
názor, podľa ktorého poistné predpísané vydaním rozhodnutia je neudržateľný. Poistné je podľa názoru
žalobcu predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného. Na základe uvedeného
žalobca žiada, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovne,

ústredie na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 17.10.2024 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení
žalovaný k námietkam správnej žalobe uviedol, že žalobca bol od 04.05.2006 držiteľom licencie č.
L1A/PO/1011/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na základe, ktorej bol považovaný za
samostatne zárobkovú činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom

do 31.12.2010. Z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že
žalobca v roku 2005 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume
1 638 227,00 Sk, keď príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti žalobcu presiahol
zákonom ustanovenú hranicu príjmu 82.800,00 Sk vznikol žalobcovi podľa § 21 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.07.2006 povinné nemocenské poistenie a

povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a tým aj povinnosť platiť a odvádzať
poistné a poistné príspevky a to až do 30.06.2007. K 01.07.2007 sa opätovne posudzoval príjem
žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, keďže na základe údajov Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky bolo preukázané, že príjem žalobcu za rok 2006 1 872 316,00 Sk
presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu 91 200 Sk a vznikol žalobcovi aj od 01.07.2007 povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činné osoby a to do
30.06.2008. Žalobca preukázateľne disponoval v spornom období oprávnením na výkon činnosti podľa
osobitnéhopredpisuavrozhodujúcomobdobí,t.j.vroku2005avroku2006dosiaholpríjemzpodnikania
na základe, ktorého vzniklo žalobcovi aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenies následnou odvodovou povinnosťou. Vzhľadom na príjem, ktorý v roku 2005 a v roku 2006 žalobca
dosiahol z podnikania je zrejmé, že činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby v rozhodujúcom
období vykonával. Napriek tejto skutočnosti si nesplnil základné povinnosti ustanovené zákonom o

sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 spočívajúce plnení odvodovej povinnosti. Sociálna
poisťovňa teda postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
keď rozhodla o predpísaní dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov. Čo sa týka postavenie
žalobcu ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovej
činnej osoby a dátumu zániku povinného poistenia žalobcu, ktorý bol sporný o tejto otázke Sociálna

poisťovňa, pobočka Poprad rozhodla osobitným rozhodnutím č. 700-3080022816 - GC09/16 zo dňa
09.08.2016 a to tak, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poisteniedňa30.06.2008anie31.08.2006.Nazákladevčaspodanéodvolaniežalobcubolorozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 1215-3/2017–BA zo
dňa 18.05.2017. Právoplatné rozhodnutie žalovaného č. 1215-3/2017-BA, zo dňa 18.05.2017, žalobca
napadol správnou žalobou. Súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1215-3/2017-

BA bolo definitívne ukončené rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/67/2023, zo dňa 22.02.2024 (právoplatný dňa 24.04.2024), ktorým bola zamietnutá kasačná
sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/19/2022-37 zo dňa 15.11.2022.
Krajský súd predmetným rozsudkom zamietol žalobu proti rozhodnutiu č. 1215-3/2017-BA. Vzhľadom
na to, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, bol

nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia konečným spôsobom upravený status žalobcu,
ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo postenej samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní.

13. K námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu nemá náležité odôvodnenie, je

potrebné uviesť, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu
považovať za jeden celok. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v
rozsudku sp. zn. 1Sžso/57/2013, zo dňa 18. novembra 2014, uviedol: „...sociálne nedávkové konanie
sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým
ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní.". V rozsudku sp. zn.

9Sžsk/117/2018, zo dňa 27. apríla 2022, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
„Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Síce odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia je stručné, je však z neho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka vychádzala a ako použila

právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
4Sž 116/96, 5Sž 106/01, 6Sžp 26/2011 alebo 7Sžsk 58/2020 alebo rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.
5Sžk 29/2019) tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy jeden celok, v
dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán.". Totožný záver vyslovil
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozsudkoch sp. zn. 9Sžsk/106/2019, zo dňa 26. mája

2021, a sp. zn. 7Sžsk/33/2019, zo dňa 27. apríla 2022, pričom možno povedať, že judikatúra súdov je v
tejtootázkejednotná. Vnadväznostinauvedenémámezato,ževnapadnutomrozhodnutíbolirozvinuté
dôvody predpísania poistného a povinných príspevkov žalobcovi a bolo uvedené, prečo Sociálna
poisťovňa, pobočka Poprad, predpísala žalobcovi dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov.
Odvolací orgán rozviedol spôsob výpočtu predpísaného poistného a povinných príspevkov, uviedol

vymeriavací základ, z ktorého bolo poistné a povinné príspevky vypočítané. Taktiež reagoval aj na
námietku premlčania vznesenú žalobcom.

14. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalovaný uviedol, že vzhľadom na desaťročnú
premlčaciu lehotu, upravenú v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a dátum rozhodnutia

prvostupňového orgánu, ktorým bolo žalobcovi poistné a povinné príspevky predpísané, nebolo možné
aplikovať námietku premlčania na obdobie, za ktoré bolo žalobcovi poistné a povinné príspevky
predpísané (v čase, kedy si pobočka Sociálnej poisťovne uplatnila právo na poistné, t. j. v čase, kedy
poistné predpísala, nebolo toto právo premlčané). Poistné za mesiac jún 2007 bolo splatné dňa 9. júla
2007 (poistné za mesiace júl 2007 až jún 2008 bolo splatné ešte neskôr). V čase, kedy si Sociálna

poisťovňa uplatnila nárok na poistné a povinné príspevky, t. j. 27. júna 2017, ešte neuplynula desaťročná
premlčacia lehota plynúca odo dňa splatnosti poistného a povinné príspevky za uvedené mesiace.
Sociálna poisťovňa v súvislosti s posúdením otázky premlčania práva predpísať poistné a povinné
príspevky, vychádzajúc z § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, má za to, že pre posúdeniepremlčania práva predpísať poistné a povinné príspevky, je dôležitý deň, kedy došlo k predpísaniu
poistnéhoapovinnýchpríspevkov,atedakvydaniurozhodnutiaaniedeň,kedyrozhodnutieopredpísaní
poistného nadobudlo právoplatnosť.

15. Z dikcie ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že sa
premlčuje právo predpísať poistné, t. j. pre posúdenie uplynutia premlčacej doby je dôležitý deň
vydania rozhodnutia o predpísaní poistného a nie „abstraktný" deň právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vychádza zo skutkového stavu v čase jeho

vydania, t. j. pri predpísaní poistného je dôležitý deň, kedy bolo poistné predpísané a nie deň, ktorý ešte
len nastane (právoplatnosť rozhodnutia).

16.Vtejtosúvislostitiežopakovanepoukázalnato,žeajnažiadosťžalobcubolokonanieoodvolaníproti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700- 3011624817-GC04/17, prerušené z dôvodu
doriešenia trvania jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ako

samostatne zárobkovo činnej osoby. Dátum právoplatnosti rozhodnutia teda závisel aj od ukončenia
súdneho konania, v ktorom sa preskúmavala zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1215-3/2017-BA .
Aj preto je tento dátum pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a povinné príspevky
právne irelevantný. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Veľkého senátu sp.zn.
1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, ktorý podal podrobnú analýzu inštitútu premlčania. Žalobca v kasačnej

sťažnosti odkazuje na odlišné stanovisko členov veľkého senátu kasačného súdu a nad rámec tohto
stanoviska namieta, že veľký senát kasačného súdu sa v predmetnom rozhodnutí nevysporiadal s §
151 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení v súvislosti so znením ustanovenia § 147 ods. 3
zákona o sociálnom poistení. V zmysle ustanovenia § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku je
právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný.

Z uvedeného dôvodu považujeme námietky žalobcu opierajúce sa o odlišné stanovisko členov senátu
za právne irelevantné. V závere žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
a správnych súdov odvíjajúcich sa od rozsudku Veľkého senátu kasaného súdu sp.zn. 1SVs/5/2022 zo
dňa 27.09.2023.

17. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi (právnemu zástupcovi žalobcu) doručené dňa 12.11.2024,
žalobca sa k nemu nevyjadril.

IV.

Konanie na správnom súde

18. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove

na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

19. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal

žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil
dňa 10.04.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
28.01.2025), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.

V.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmtozákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(§10).

25. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom
poistení) v znení zákona č. 310/2006 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona
je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo
na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne

zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.

26. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.8.2006 do 31.12.2010,

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo
činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej
osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná
mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

27. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 144 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe

alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

29. Podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku

alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania
dlžníka.

VI.
Právny názor správneho súdu

30. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 22318-4/2024-
BA zo dňa 03.06.2024, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, potvrdilo rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 700-3011624817-GC04/17 zo dňa 27.06.2017 a zamietlo odvolanie žalobcu proti tomuto
rozhodnutiu, ktorým bola žalobcovi predpísané za obdobie jún 2007, júl 2007, august 2007, september

2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl
2008, máj 2008, jún 2008 poistné v sume 2 950,97 eur na starobné poistenie, príspevky na starobné
dôchodkovésporenie, poistnénainvalidné poistenieapoistnédorezervnéhofondusolidarity.Žalobcav
správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné z dôvodu nesprávnehoposúdenia veci, nakoľko žalovaný nevyhovel námietke premlčania o predpísaní poistného napriek tomu,
že poistné sa s poukazom § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení premlčalo, keďže od splatnosti
poistného do právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia uplynulo viac ako desať rokov.

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu

či správne posúdila zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa
s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

33.Správnysúdkžalobnejnámietketýkajúcejsazánikuprávapredpísaťpoistnéuvádza,žeustanovenie

§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predovšetkým z jazykového hľadiska jednoznačne normuje,
že právo predpísať poistné sa premlčí, a nie že právo zaniká. Posúdenie povahy a konkrétnych účinkov
takého premlčania je otázkou komplikovanou, pretože v odvetví verejného práva neexistuje jednotná
legálna definícia pojmu a účinkov premlčania, na rozdiel od súkromného práva. Na porovnanie, český
Najvyšší správny súd vidí rozdiel medzi preklúziou a premlčaním v zásade zhodne so súkromným

právom, podľa ktorého účinky premlčania nastávajú až tým, že sa ho povinný dovolá (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Ads/188/2018). Názor, že pojem „premlčanie“ sa má vykladať
zhodne s jeho zaužívaným súkromnoprávnym významom, vyslovil aj Ústavný súd ČR (uznesenie III.
ÚS 3551/13).

34. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý v
rozhodnutí sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, okrem iného uviedol, že: „...Podľa názoru veľkého
senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve
(vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia)
nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom

typickýmlenpreobčianske(resp.širšiesúkromné)právo,zktoréhobybolprenesenýdoverejnéhopráva
(porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem
toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov,
ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy...
... Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno

prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá.
Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume.
Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto,
že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného

zákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu
penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa
§ 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej
poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto
pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov,

kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák.,
v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne
na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplyniejeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať
otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky
rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3

zákona č. 461/2003 Z. z. dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie § 150 ani §
151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula
premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením §
151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe
samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná,

a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia
celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak
neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie....
... Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle
§ 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním
zaoberá len na základe námietky dlžníka....

...Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné.
Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým
určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm.
a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej
poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí,

ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona
neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj
skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným (rozhodnutie teda môže byť aj predbežne vykonateľné).
Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú
medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy

možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním
tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9
Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila

skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho
podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.
...Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by
uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak,
znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto

práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne
vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná
zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán
podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné
premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania

svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit.
zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom
odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako
vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal
aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale

umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a
tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“

35. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 má správny súd za to, že žalobca chápe inštitút premlčania nesprávne.

36. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/5/2022 zo dňa 13.10.2023 vyplýva, že
predpísanie poistného je úkon organizačnej zložky žalovaného, ktorým určuje osobe povinnej odviesť
poistné a výšku tohto poistného. Pokiaľ ide o určenie lehoty na plnenie, žiadne zákonné ustanovenie
neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže uplynúť aj skôr, než sa rozhodnutie stalo

právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 zákona o sociálnom poistení potom takisto
rozlišujú medzi rozhodnutím o predpísaní poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej
úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním
tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnejosobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení môže
táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas
odvolacieho konania, pokiaľ ju už neuplatnila skôr.

37. Správny súd konštatuje, že premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím
premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovaného na poistné a jeho právo predpísať ho. Až vznesením
námietky premlčania sa organizačná zložka žalovaného môže začať zaoberať otázkou, či sa právo
predpísať poistné premlčalo. Poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním

rozhodnutia voči povinnej osobe.

38. Podľa názoru správneho súdu žalovaný z právneho a skutkového hľadiska správne posúdil
odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, dôsledne sa zaoberal všetkými
zákonnými podmienkami pre predpísanie poistného a vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie zodpovedalo
zákonným kritériám uvedeným v § 209 zákona o sociálnom poistení.

39. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca námietku premlčania vzniesol prvýkrát v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. do právoplatnosti skončenia administratívneho konania.
VzmyslezáverovVeľkéhosenátusapretoSociálnapoisťovňamalazačaťzaoberaťotázkou,činámietka
premlčania je dôvodná, teda či právo predpísať poistné sa premlčalo. Žalovaná sa touto námietkou

žalobcu zaoberala, pričom ju neuznala, čo aj uviedla v napadnutom rozhodnutí a jej neuznanie riadne
zdôvodnila. Nemožno preto vytknúť žalovanému nesprávny postup pri predpísaní poistného, keďže
nedošlo k zániku pohľadávky žalovaného na predmetné poistné v dôsledku premlčania.

40. V preskúmanom prípade prvostupňový správny orgán žalobcovi predpísal rozhodnutím č.

700-3011624817-GC04/17 zo dňa 27.06.2017 poistné za obdobie jún 2007, júl 2007, august 2007,
september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec
2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na starobné poistenie v sume 1.699,68 eur, poistné na
invalidné poistenie v sume 566,69 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 684,61 eur,
spolu v sume 2.950,97 eur s poukazom na § 143 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, teda

už momentom vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 27.06.2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej
premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobnú námietku nesprávneho právneho
posúdenia veci považoval za nedôvodnú.

41. Na záver správny súd poznamenáva, že v tomto konaní nebola sporná držba licencie L1A

žalobcom, ani výška príjmu žalobcu v rozhodnom období, ktorá by inak za podmienok stanovených
zákonom mohla mať za následok zánik poistenia. Takisto nebola sporná otázka zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia dňa 30.06.2008. Tieto otázky boli
zodpovedané v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne č. 1215-3/2017–BA zo dňa 18.05.2017 v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 700-3080022816-GC09/16 zo dňa 09.08.2016.

Po podaní kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 6Ssk/67/2023
zo dňa 22.02.2024 (právoplatné 24.04.2024) potvrdil tieto rozhodnutia. Táto námietka žalobcu nebola
obsiahnutá ani v správnej žalobe, ale vzhľadom k tomu, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach, kedy správny súd nie je viazaný obsahom správnej žaloby považoval správny súd za potrebné
vyjadriť sa k tejto námietke obsiahnutej v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že

nie je dôvodná vzhľadom k tomu, že bola vyriešená v inom konaní a nie je sporná.

42. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,
pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

43.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu
trovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanémunevznikli
také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.