Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201096
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr.MariánaHoffmanna,PhD.aJUDr.EduardaValenčina,vsporežalobkyne:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Ondrej Keller, advokát, Námestie slobody 2, 066 01
Humenné proti žalovaným: 1. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX I. - F., 2. C. C., F.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská
40, 949 01 Nitra, v konaní o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, o odvolaní
žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/23/2024-74 zo dňa 6.11.2024
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:
I. Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníkom osobného motorového vozidla, značky/názov vozidla: C. G. L.

M. C., evidenčné číslo vozidla: D. XXXXX, VIN: H. .
II. Súd priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%,
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou
osobného motorového vozidla značky C. G. L. M., ev. č. D. z dôvodu, že uvedené motorové vozidlo jej

daroval manžel N. O. G. pred smrťou.
Prvoinštančný súd zistil, že prebieha konanie o vyporiadanie dedičstva po poručiteľovi N. O. G. pod
sp. zn. 10D/692/2023. V tomto dedičskom konaní podľa zistení prvoinštančného súdu bola žalobkyňa
odkázaná uznesením sp. zn. 10D/692/2023 zo dňa 2.4.2024 na podanie žaloby na určenie, či osobné
motorové vozidlo patrí do dedičstva po poručiteľovi. Zároveň bolo vydané uznesenie, ktorým žalobkyňa
bola obmedzená v nakladaní s osobným motorovým vozidlom, najmä v užívaní, až do právoplatného
skončenia dedičského konania.

Na strane žalobkyne v súlade s ust. § 137 CSP by mal existovať naliehavý právny záujem na
podanej žalobe. V prejednávanej veci však žalobkyňa nebola povinná tento naliehavý právny záujem
preukazovať z dôvodu, že na podanie tejto žaloby bola priamo odkázaná v dedičskom konaní podľa §
194 ods. 1 CMP.Prvoinštančný súd dospel k záveru, že poručiteľ, manžel žalobkyne a otec žalovaných v 1. a 2. rade,
zomrel dňa XX.XX.XXXX s tým, že niektoré veci v rozsahu, či patria do dedičstva, sa stali spornými.
V prejednávanej veci spornosť okolnosti, či vec patrí do dedičstva alebo nie sa vzťahuje k motorovému

vozidlu zn. C., ŠPZ D., kde počas konania bolo jednoznačne preukázané, že uvedené motorové vozidlo
mal poručiteľ darovať žalobkyni, čo jednoznačne vyplýva z výsluchov vykonaných pred prvoinštančným
súdom, a to svedkov E. O. D., P. Q. a N. M., ktorí svedkovia mali vedomosť o tom, že neb. N. O. G. mal za
života darovať svoje osobné motorové vozidlo žalobkyni, ktorá v čase darovania bola jeho priateľkou. Na
platnosť darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Uvedená okolnosť nepriamo vyplýva podľa

prvoinštančného súdu aj z obsahu testamentu. Poručiteľ pred smrťou spísal testament, avšak osobné
motorové vozidlo do testamentu nezahrnul, pretože v čase spísania testamentu už poručiteľ sa necítil
byť vlastníkom motorového vozidla.
Prvoinštančný súd však zistil, že motorové vozidlo nebolo prepísané evidenčne na ODI v Humennom, čo
však nemá vplyv na platnosť či neplatnosť darovacej zmluvy. Všetky náklady v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla boli uhrádzané z účtu žalobkyne, čo svedčí o tom, že vec patrí žalobkyni.

Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa ust. § 137c CSP, ďalej podľa § 185 ods. 1, 2 CSP, podľa
§ 194 ods. 1 CMP.
Hmotnoprávne aplikoval ust. § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Keďže darovanie medzi
poručiteľom a žalobkyňou bolo preukázané, určil, že vlastníkom motorového vozidla je žalobkyňa.
Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V sporovom

konaní je povinnosťou žalovaných nahradiť žalobkyni ako úspešnej strane sporu trovy konania.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 2. rade. Žalovaná
v odvolaní uviedla, že považuje za relevantný v danom prípade odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP.

Podľa žalovanej v 2. rade prvoinštančný súd sa náležite s prejednávanou vecou nevysporiadal,
nedal dostatočné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky, ktoré vzniesla v rámci
procesnej obrany a majú podstatný význam pre prejednávanú vec. Z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané, že cieľom poručiteľa bolo výslovne previesť vlastníctvo k motorovému vozidlu.
Ďalej žalovaná v 2. rade poukázala na to, že viac ako 3 roky od darovania po smrť poručiteľa

nedošlo k zaevidovaniu prevodu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, čo tiež neosvedčovalo
okolnosť, že poručiteľ mienil motorové vozidlo darovať žalobkyni. Pokiaľ sa týka obsahu testamentu,
tento je sporný, a preto nie je dôvod, aby súd sa k obsahu testamentu vyjadroval. Testament nemusí
obsahovať celý majetok poručiteľa, zákon ráta aj s tým, ak niektorý z majetkov poručiteľ opomenie do
testamentu uviesť. Preto žalovaná v 2. rade žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,

že žalobu zamietne a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu zaujala žalobkyňa písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že s názorom žalovanej v 2.
rade nesúhlasí. Na základe výsluchu svedkov bolo jednoznačne preukázané, že N. O. G. jej motorové
vozidlo daroval, čo je nakoniec potvrdené aj ich vlastnoručnými podpismi na čestných prehláseniach.

Taktiež o tom svedčia aj úhrady nákladov spojených s motorovým vozidlom. To, že svedkovia nevedeli
presne, že dňa 10.5.2019 malo dôjsť k darovaniu, nemá vplyv na skutočné darovanie v prejednávanej
veci, pretože svedkovia potvrdili, že k darovaniu došlo. To, že motorové vozidlo nebolo zaevidované na
evidencii motorových vozidiel z poručiteľa na žalobkyňu neznamená, že darovacia zmluva je neplatná.
Evidenciamálendeklaratórnycharakter,niekonštitutívny,akneprepísaniuvozidlavtejtoevidenciidošlo

najmä z dôvodu ochorenia Covid-19 v danom období a zdravotného stavu poručiteľa ako darcu, keď mal
obmedzený pohyb. Naviac, v nasledujúcom období sa žalobkyňa a poručiteľ zobrali, uzavreli manželstvo
a túto zmenu v evidencii považovali za nevýznamnú. To, že motorové vozidlo nie je zahrnuté do majetku
poručiteľa uvedeného v testamente svedčí o tom, že poručiteľ do testamentu pojal len majetok, ktorý
bolo dôvodné dediť, nie majetok, ktorý bol už darovaný. Vyhodnotenie testamentu je nepriamy dôkaz,

ktorý len dokresľuje situáciu a skutkový stav získaný na základe dôkazov. Preto žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne
zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi
rozhodnutia prvoinštančného súdu.6. Len na ozrejmenie dôvodnosti správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že
žalovaná v 2. rade v odvolaní ako odvolací dôvod uviedla § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého
odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s vecou a nedal dostatočné
odpovede na všetky právne a skutkové relevantné námietky voči dôvodnosti žaloby odprezentované
v rámci procesnej obrany, ktoré mali pre vec podstatný význam.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces v svojej podstate obsahuje

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd,
právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva zo strany súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
Konkrétne pochybenia súdu tvrdené žalovanou v 2. rade týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia

prvoinštančného rozsudku odvolací súd vyhodnotil v kontexte celého konania. Zisťoval, či v odvolacom
konaní je možné tvrdené pochybenia napraviť tak, aby priamo v odvolacom konaní bola daná špecifická
odpoveď na námietky a tvrdenia žalovanej v 2. rade. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd
sa žiadneho takého pochybenia, ktoré tvrdí žalovaná v 2. rade v odvolaní, nedopustil. Prvoinštančný súd
dal odpoveď na konkrétne a relevantné otázky dôležité pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odvolací

súd len pripomína, že uvedený spor je klasickým občianskoprávnym sporom, ktorý, okrem iného,
je ovládaný princípom kontradiktórnosti. Kontradiktórnosť konania priamo vyplýva z čl. 6 Základných
princípov CSP a jeho podstatou je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje
procesné práva a predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Osobitne to platí
v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje

tento princíp.
Okrem iného v sporovom konaní strany sporu majú právo nielen tvrdiť určité okolnosti, ale na svoje
tvrdenia predkladať aj dôkazy, zúčastňovať sa dokazovania pred súdom, prednášať tvrdenia, vyjadrenia,
či vznášať námietky voči požiadavkám a tvrdeniam protistrany. Strana sporu, ktorá v priebehu konania
unesie ťarchu kontradiktórnosti, svoje tvrdenia preukáže, unesie dôkazné bremeno a môže vec úspešne

doviesť do konca. V prípade, ak strana len na základe tvrdení namieta určité okolnosti, a to aj okolnosti,
ktoré v prejednávanej veci nemali podstatný význam, nemôže uniesť dôkazné bremeno a tým sa
vystavuje riziku neúspechu v spore.

7. V prejednávanej veci žalovaná v 2. rade tak, ako to uviedla v odvolaní, namietala, že

k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a poručiteľom nedošlo z dôvodu, že motorové vozidlo
nebolonásledneriadnezaevidovanévevidenciimotorovýchvozidiel,čímsadopustilasprávnehodeliktu.
Na uvedenú okolnosť prvoinštančný súd reagoval tým, že evidencia motorových vozidiel nemá
konštitutívny charakter zmeny vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, má len evidenčný charakter
a nevykonanie zmeny v evidencii motorových vozidiel nemôže mať na vlastnícke právo vplyv.

S týmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Žalobkyňa výpoveďami svedkov preukázala, že motorové vozidlo jej poručiteľ daroval, nadobudla
k nemu vlastnícke právo. Darovacia zmluva na hnuteľnú vec nemusí mať písomnú formu (§ 628
ods. 2 OZ). Tým, že poručiteľ odovzdal žalobkyni kľúče od motorového vozidla a následne takto
bol poručiteľom pri odovzdávaní kľúčov inštruovaný aj svedok P. Q., reálne odovzdal hnuteľnú vec

do dispozície žalobkyne. Všetci svedkovia pred prvoinštančným súdom úkon darovania potvrdili. Za
vlastníčku motorového vozidla považovali žalobkyňu.
To, že evidenčne je motorové vozidlo napísané na držiteľa poručiteľa má vplyv na iné, nie na vlastnícke
právo k tejto veci.
Vlastníctvožalobkynejepotrebnépovažovaťzapreukázanéajpodpornýmidôkazmi,akojefinancovanie

prevádzky motorového vozidla z finančných prostriedkov vložených na účte žalobkyne.

8. Ďalej žalovaná namietala, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Zistenie skutkového stavuprvoinštančnýmsúdomnastávaprostredníctvomprocesudokazovania,kdeprvoinštančnýsúdsivytvára
informácie o okolnostiach dôležitých pre právne posúdenie prejednávanej veci. Skutkový stav je dôležité
zistiť dostatočne tak, aby bolo možné o veci rozhodnúť.

Prvoinštančný súd v prejednávanej veci vykonal všetky dôkazy, ktoré boli stranami sporu navrhnuté.
Vo veci navrhovala dôkazy žalobkyňa, strana žalovaných, ako to vyplýva z obsahu spisu a vykonanie
dôkazov nenavrhla.
Prvoinštančný súd vykonal dôkazy v rozhodnutí vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov uviedol v písomnom vyhotovení

rozsudku tak, ako to vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP.
Prvoinštančný súd skúmal tieto dôkazy najmä z hľadiska dôležitosti, a to relevancie vo vzťahu
k skutočnostiam, ich zákonnosti, vo vzťahu k ich pravdivosti a následne vyhodnotil všetky dôkazy aj vo
vzájomnej súvislosti. Prvoinštančný súd hodnotením dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
hodnotenie dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky.

9. Žalovaná namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
V tejto súvislosti odvolací súd skúmal právne posúdenie veci a dospel k záveru, že prvoinštančný súd
vec posúdil správne. Základ právneho posúdenia veci mal prvoinštančný súd už vytvorený v správnom
skutkovom zistení prejednávanej veci. Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval správnu
právnu normu, ktorú aj správne interpretoval. Odvolací súd pri právnom posúdení veci prvoinštančným

súdom nezistil žiadne pochybenia.
To, že by prejednávané motorové vozidlo malo byť poskytnuté žalobkyni len do tzv. inštitútu prenechania
žalovaná v 2. rade nepreukázala, neuviedla žiadne dôkazy alebo okolnosti , ktoré by takýmto záverom
svedčili. Naopak, bolo zistené, že motorové vozidlo, ktoré je predmetom tohto sporu, poručiteľ žalobkyni
daroval. Tu odvolací súd len na dôvažok toho, čo zistil prvoinštančný súd a aký právny záver k tomu

vyvodil opätovne uvádza, že zákon pri darovaní podľa § 628 OZ, pokiaľ sa týka hnuteľných vecí,
vychádza z bezformálnosti darovacej zmluvy. To znamená, že darovacia zmluva môže byť uzatvorená aj
neformálne, ba dokonca konkludentne. Bude tomu tak napríklad vtedy, ak darca prejavuje cieľ darovania
už aj reálnym odovzdaním veci a predchádzajúcim užívaním či prijatím daru zo strany obdarovaného.
V prejednávanej veci žiadnym formálnym úkonom medzi poručiteľom a obdarovanou žalobkyňou

nedošlo, naopak, všetci priatelia a známi vedeli o tom, že poručiteľ nemôže viesť motorové vozidlo,
a preto toto vozidlo daroval svojej priateľke, neskôr manželke, dokonca aj tak, že jej odovzdal aj
kľúče od motorového vozidla, ktoré priamo mali v prípade, pokiaľ toto motorové vozidlo viedli známi
a priatelila, odovzdať vlastníčke motorového vozidla, teda žalobkyni. Platí totiž, že motorové vozidlo
nemusí byť odovzdané vzhľadom na veľkosť daru alebo vzhľadom na charakter tejto hnuteľnej veci ako

celok „z ruky do ruky“, ale postačuje, pokiaľ je odovzdané napr. príslušenstvo motorového vozidla, ako
v danom prípade to boli kľúče od motorového vozidla, čo nakoniec vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní potvrdil aj svedok P. Q., ktorý mal po použití motorového vozidla kľúče odovzdať žalobkyni.
Samotná táto okolnosť svedčí o tom, že k darovaniu zo strany poručiteľa žalobkyni došlo konkludentne.
Po tom, čo poručiteľ daroval žalobkyni motorové vozidlo a tá ho aj naďalej užívala, zabezpečovala

financovanie motorového vozidla z vlastného účtu teda z vlastných finančných prostriedkov. Je pravdou,
že k prepisu motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel nedošlo, avšak tak, ako správne
podotkol prvoinštančný súd, táto okolnosť nemá zásadný vplyv na vlastníctvo motorového vozidla, táto
okolnosť má evidenčný charakter, ktorý evidenčný charakter je využívaný pre iné účely (verejnoprávne,
nie pre účely súkromnoprávne a pre prevod vlastníckeho práva). Preto prípadná hrozba akejkoľvek

správnej sankcie nemôže mať vplyv na vlastnícke právo k motorovému vozidlu, kde súkromnoprávnym
úkonom (darovaním) došlo k zmene vlastníckeho práva.

10. To, že prvoinštančný súd na podporu svojej úvahy o dôvodnosti žaloby hodnotil aj správanie sa
poručiteľa pri spisovaní testamentu, kedy súčasťou testamentu zriadeného pred smrťou poručiteľa (bez

ohľadu na to, či tento testament je platný alebo nie), nebolo motorové vozidlo, svedčí o tom, že poručiteľ
už nepovažoval motorové vozidlo za predmet, s ktorým je potrebné pre prípad smrti v čase zriaďovania
testamentu nakladať.

11. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2.

rade nie je dôvodné, a preto rozsudok prvoinštnačného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny
potvrdil.12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP
a § 255 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa voči žalovanej v 2. rade úspešnou stranou
sporu a tak jej voči žalovanej v 2. rade patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovaný v 1. rade, aj keď nepodal odvolanie, v odvolacom konaní nevykonal žiadne úkony, jeho
postavenie ako strany sporu má vo vzťahu k žalovanej v 2. rade charakter nerozlučného spoločenstva.
Odvolaniežalovanejv2.radeaúkonyžalovanejv2.radebolomožnépovažovaťajzaúkonyžalovaného
v 1. rade. Žalovaný v 1. rade však v odvolacom konaní aktívnou stranou nebol, žalobkyňa voči jeho
osobe nemusela vyvinúť žiadnu hmotnoprávnu ani procesnoprávnu aktivitu, preto vo vzťahu k jeho

osobe žalobkyni trovy konania nevznikli. Preto odvolací súd aplikujúc § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust.
§ 257 CSP považoval túto okolnosť ako dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobkyni voči žalovanému
v 1. rade trovy nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).