Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724010681
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724010681.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
HalkociovejaJUDr.MariánaSninského,naverejnomzasadnutíkonanomdňa25.02.2025,vtrestnejveci
obžalovaného A. A. a spol., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom
od 06.08.2024 a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného

súdu Poprad sp. zn. 3T/50/2024 zo dňa 18.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsp.zn.3T/50/2024zodňa18.10.2024okresnýsúduznalvinnýmiobžalovaných
A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C. D., trvale bytom E. XXXX/X, B. C. D., t.č. ÚVV Prešov, pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 a prečin výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, F. A.,
nar. XX.XX.XXXX v B. C. D., trvale bytom E. XXXX/XX, B. C. D., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a A. A., nar. XX.XX.XXXX v B.
C. D., trvale bytom E. XXXX/X, B. C. D., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v čase medzi 02.15 hod. až 02.35 hod. dňa 26.11.2023 v podniku G., na ulici C. B. F. H. XX v I., v
priestoroch spoločenskej miestnosti, kde prebiehala rodinná oslava, na ktorej sa v tom čase nachádzalo
najmenej ďalších 10 osôb, medzi ktorými boli aj maloleté osoby, obžalovaní spoločným konaním fyzicky
napadli poškodeného J. K. z I. tým spôsobom, že obžalovaný F. A. stiahol poškodeného na zem do
ležiacej polohy, následne na ňom kľačal a počas toho ho opakovane päsťou udieral do oblasti tváre,
obžalovaný A. A. po tom, ako prevrátil hlavný stôl v sále, pristúpil k ležiacemu poškodenému, ktorého

opakovane kopol a udrel do oblasti hrudníka a iných častí tela, obžalovaný A. A. počas toho, ako na
poškodenom stále kľačal obžalovaný F. A., poškodeného opakovane kopol do oblasti brucha a iných
častí tela a následne vzal do rúk kuchynský nôž s dĺžkou čepele 15 cm, ktorý bol určený na porciovanie
mäsa, ktorým jedenkrát bodol poškodeného J. K. do oblasti brucha a vzápätí nôž z jeho tela vytiahol,
v dôsledku čoho obžalovaný A. A. mu spôsobil ťažké zranenie spočívajúce v poškodení dôležitého
orgánu, a to bodnú ranu pravej časti brucha s viacnásobným perforujúcim poranením tenkého čreva

a závesu tenkého čreva s krvácaním do dutiny brušnej s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom
spôsobe života najmenej 6 týždňov, a obžalovaní F. A. a A. A. spôsobili poškodenému povrchovú
tržnú ranu čela vpravo a pomliaždenie hlavy s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe
života 3 dni, pričom obžalovaný A. A. sa predmetného konania dopustil napriek tomu, že rozhodnutím
Okresného úradu Spišská Nová Ves, odborom všeobecnej vnútornej správy, spisová značka OU-SN-
OVVS-2023/005780-002 z 03.04.2023, právoplatným ku 21.04.2023, bol uznaný vinným za priestupok

protiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49odsek1písmenod/zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch
tým, že napadol inú osobu.Za tento skutok bol obžalovanému A. A. uložený podľa § 155 ods.1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm.
l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr.

zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 62a ods.1, ods. 2 Tr. zákona mu bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach, a to
športových zápasoch (najmä futbalových a hokejových zápasoch), hudobných koncertoch, hudobných
festivaloch bez ohľadu na čas konania, ďalej po 17.00 hod. vianočných trhoch, obecných a mestských
slávnostiach/ jarmokoch na území Slovenskej republiky vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 62a ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona na dobu výkonu trestu

zákazu účasti na verejných podujatiach, mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok a v súvislosti s týmto obmedzením a výkonom
náhodných kontrol, rešpektovania uloženého obmedzenia, mu bola uložená povinnosť strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom príslušným podľa miesta bydliska v súčinnosti
s Policajným zborom.

Obžalovanému F. A. bol podľa § 364 ods. 1 za použitia § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona,
§ 53 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložený trest domáceho väzenia vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zákona mu boli uložené povinnosti, a to: po dobu výkonu trestu domáceho väzenia

v čase osobného voľna od 19.00 hod. do 06.15 hod. nasledujúceho dňa, každého kalendárneho dňa, sa
zdržiavať vo svojom obydlí na adrese E. XXXX/XX, B. C. D., vrátane k nemu prináležiacich vonkajších
priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona mu bolo uložené obmedzenie

spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zákona mu uložil, že po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže opustiť
svoje obydlie mimo súdom určeného času len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného
úradníka a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do

výkonu trestu. Pre účely výkonu trestu domáceho väzenia je povinný podrobiť sa kontrole probačného a
mediačného úradníka Krajského súdu v Košiciach s miestom výkonu služby na Okresnom súde Spišská
Nová Ves a spolupracovať s ním.

Obžalovanému A. A. podľa § 364 ods. 1, za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.

zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 83 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, mu uložil ochranné opatrenie zhabanie veci - predmet číslo 16 -
vecná stopa - kuchynský nôž s čiernou rúčkou dĺžky 12 cm a dĺžkou čepele 15 cm so zvyškami červenej
škvrny na čepeli - zaistený in natura vedľa parketu na koberci v zariadení G., ulica C. B. F. XX, I., pri
obhliadke miesta činu zo dňa 26.11.2023.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému A. A. uložil povinnosť nahradiť poškodenému
J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXX, B. L., okres I., škodu z titulu bolestného za zranenie
- bodnú ranu pravej časti brucha s viacnásobným perforujúcim poranením tenkého čreva a závesu
tenkého čreva s krvácaním do dutiny brušnej v sume 2.608,- eur.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku uložil obžalovaným A. A., F. A. a A. A. povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXX, B. L., M. I. škodu z titulu
bolestného za zranenie - povrchovú tržnú ranu čela vpravo a pomliaždenie hlavy v sume 130,40,- eur.Podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku odkázal poškodenú stranu J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/
XXX, B. L., M. I. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 287
ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému A. A. povinnosť nahradiť poškodenej strane - D. N. I., a.s., I. O.

X, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX škodu z titulu náhrady nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej
poškodenému J. K. za ústavnú lôžkovú starostlivosť v sume 6.043,69 eur.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku uložil obžalovaným A. A., F. A. a A. A. povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenej strane - D. N. I., a.s., I. O. X, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX škodu z titulu náhrady

nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému J. K. za lekársku službu prvej pomoci,
spoločne vyšetrovacie a liečebné zložky a za položku lekárne, výdajne, optiky, distribútori v sume 84,85
eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú stranu B. I., P. XX. Q. X Q. XX, XXX XX L., IČO XX
XXX XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor v neprospech
obžalovaného v 1. rade A. A. proti výroku o treste, a to z dôvodu, že s uvedeným výrokom súdu
prvého stupňa sa nestotožňuje čo do jeho výmery, pretože ho považuje za neprimerane nízky, vzhľadom
na závažnosť skutku a osobu obžalovaného. V prvom rade považoval za dôležité akcentovať na

samotnú povahu skutku, ktorý vykazoval prvky násilného, ničím neospravedlniteľného útoku proti
najdôležitejšiemu záujmu, ktorý spoločnosť chráni. Zdravie poškodeného bolo útokom obžalovaného
v 1. rade významne poškodené, pričom bolo len vecou náhody, že obžalovaný A. A. bodnutím do brucha
poškodeného nezasiahol iný vnútorný orgán, kedy by mohlo dôjsť k smrti poškodeného. Za nemenej
významné považuje aj okolnosti útoku spojené s ukončením konania obžalovaného proti poškodenému.

Z výpovedí svedkov R. S., J. D., svedka G. I. a svedka poškodeného J. K. bolo preukázané, že
obžalovaný A. A. po bodnutí nožom do poškodeného, nôž vzápätí vytiahol a ďalej sa mal s týmto
nožom pohybovať okolo tela poškodeného, akoby chcel naňho opäť zaútočiť. Svedok G. I. uviedol,
že ako prechádzal okolo miesta konfliktu, videl prikrčeného muža s nožom v ruke, ktorý mu vytiahol
a odhodil bokom. Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní preukázalo, že týmto prikrčeným

mužom bol obžalovaný A. A., prihliadajúc preto na tieto zistenia týkajúce sa najmä spôsobu spáchania
skutku, resp. momentu jeho ukončenia považuje konanie obžalovaného za vysoko nebezpečné, ktoré
z právneho hľadiska je na hranici dokonaného trestného činu, za ktorý bol uznaný vinným a pokusu
trestného činu vraždy podľa § 145 Tr. zákona. Tieto skutočnosti tak podľa jeho názoru mali byť významne
zohľadnené pri otázke výmery trestu, keďže patria medzi rozhodujúce kritéria pri hľadaní spravodlivého

trestu a dosiahnutí účelu trestu. Poznamenal, že hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné vychádzať
zoznaleckéhoposudkuznalkyneA.L.T.,podľaktoréhovyplynulo,žeosobnosťobžalovanéhojenestála,
impulzívna, dráždivá s prítomnou hostilitou a pod vplyvom návykových látok môže dôjsť k odbrzdeniu
jeho správania a prejavu brachiálnej agresivity, ktorá nesporne nastala aj v tomto prípade. Okrem toho
vychádzajúc z doterajšieho života obžalovaného nedá sa povedať, aby obžalovaný doposiaľ viedol

riadny život, ak sa doteraz dopustil celkovo 24 priestupkov, o to viac vzhľadom na jeho nízky vek.
Zároveň bol zachytený aj jeho pozitívny prístup k omamným a psychotropným látkam, pod vplyvom
ktorých bol aj v čase trestného činu. Uvedené skutočnosti tak vo svojom súhrne vedú k tomu, že osoba
obžalovaného nedáva záruku, aby trest uložený napadnutým rozsudkom vytvoril dostatočné podmienky
na jeho nápravu a resocializáciu a tento cieľ je tak možné dosiahnuť iba trestom dlhšieho trvania.

Poukázal na to, že zákonom ustanovená trestná sadzba za trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zákona, je v rozpätí 4 rokov až 10 rokov. V danom prípade súd klesol o celú 1/3 pod
spodnúhranicuupravenejtrestnejsadzbyzdôvoduurobenéhovyhláseniaovine.Takútopriaznivúvýšku
trestu z pohľadu obžalovaného vzhľadom na to, akej trestnej činnosti sa dopustil, za akých okolností, a
akým typom osobnosti obžalovaný je, vrátane toho ako doteraz pristupoval k pravidlám spoločenského

správania, nemožno považovať za trest, ktorý by bol postačujúci, zohľadňujúci jednak represívnu, ako
aj preventívnu funkciu. Osobnosť obžalovaného ani charakter trestnej činnosti nedávajú predpoklad k
tomu, aby mohlo dôjsť k uloženiu trestu pod zákonom určenú trestnú sadzbu, preto považuje uložený
trest za veľmi mierny, napriek urobenému vyhláseniu v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.
Obžalovaného vyhlásenie o vine je možné zohľadniť v širokom rozptyle ustanovenej trestnej sadzby,

ktorá poskytuje súdu podklad pre dostatočnú individualizáciu a personifikáciu trestu aj v situácii prijatého
vyhlásenia o vine. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok o
treste odňatia slobody obžalovaného A. A. v napadnutom rozsudku a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku
vrátil v tejto časti vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,eventuálne v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol a uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere najmenej 4 rokov.
Obžalovaný A. A. prostredníctvom svojho obhajcu J. L. A. vo vyjadrení k odvolaniu okresného

prokurátora uviedol, že s odvolaním prokurátora nemožno v žiadnom prípade súhlasiť, keďže na
pojednávaní vyhlásil vinu k skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, konanie úprimne oľutoval a tým aj
významne prispel k súdnemu rozhodnutiu v tejto veci. Taktiež, že v registri trestov obžalovaný nemá
žiaden záznam, ide teda o netrestanú osobu a doposiaľ sa dopustil iba jedného súvisiaceho priestupku.
Skutočnosť, že súd mu uložil trest znížený o jednu tretinu pod zákonom stanovenou trestnou sadzbou,

je v tomto prípade zákonnou skutočnosťou a aj preto nepodal odvolanie. Poukázal na okolnosti, ktoré
ho viedli k spáchaniu skutku, a to, že v inkriminovanom čase došlo na mieste činu k hromadnej bitke
medzi hosťami a príslušníkmi SBS, pričom on bránil predovšetkým svojich rodičov, ktorí utrpeli zranenia
po úderoch železnou tyčou, čo hodlali aj preukázať listinnými dôkazmi, ktoré však súd odmietol vykonať.
Ďalej poukázal na to, že je prvotrestaný páchateľ, na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, svoje
konanie úprimne oľutoval a prejavil ochotu nahradiť spôsobenú škodu, a preto mu súd mohol uložiť aj

trest odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, resp.
mu mohol uložiť probačný dohľad a uložiť rôzne zákazy a obmedzenia. Aj takýto postup by bol zákonný
a právne relevantný. Ďalej uviedol, že prokurátor vo svojom odvolaní hodnotí aj jeho osobu, pričom
vychádza zo znaleckého posudku A. T.. Poukázal na skutočnosť, že súdna znalkyňa mala v znaleckom
posudku odpovedať na otázku, či obžalovaný A. A. aktuálne trpí duševnou poruchou a nebola jej uložená

povinnosť rozoberať osobnostnú štruktúru obžalovaného, a preto tento znalecký posudok nemožno
považovať za zákonný dôkaz. Poznamenal, že tvrdenie prokurátora, že konanie obžalovaného možno
posudzovať až ako pokus trestného činu vraždy podľa § 145 Tr. zákona, nemožno ani komentovať. Ani
v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom prokurátor tieto úvahy neprejavoval a je zrejmé, že v
odvolaní ich uvádza iba pre nedostatok iných dôkazov, a preto je zrejmé, že svoje odvolanie nedokázal

riadne odôvodniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného
prokurátora v celom rozsahu zamietol.
Zároveň aj obhajca J. J. L. obžalovaného A. A. vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol,
že s odvolaním prokurátora nesúhlasí a uložený trest považuje za primeraný. Ku skutku, ktorý sa kladie
za vinu obžalovanému v 1. rade uviedol, že v rámci vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, že je vinný,

spáchanie skutku teda priznal a úprimne ho oľutoval, pričom dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že
doteraz nebol súdne trestaný a v rámci jeho prvého odsúdenia mu bol uložený nepodmienečný trojročný
trest odňatia slobody, ktorý s pokorou rešpektuje, a preto sa voči nemu neodvolal. Ďalej uviedol, že
jeho vyhlásením o vine v nemalej miere napomohol k ukončeniu pomerne neprehľadnej veci, kde na
preukázanie jeho viny by súd musel vykonať rozsiahle dokazovanie, pričom v konaní, aj napriek jeho

väzobnému stíhaniu, nerobil žiadne prieťahy, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že jeho väzobné
stíhanie bolo bezdôvodne predlžované postupom okresného súdu, ktorý ho aj napriek jeho vyhláseniu
o vine nevylúčil na samostatné konanie, resp. nerozhodol o ňom samostatne v rámci postupu § 238
ods. 3 Tr. poriadku. Poukázal na to, že prokurátor vo svojom odvolaní poukazuje na závažnosť konania
obžalovaného v 1. rade, pričom toto hodnotí izolovanie len s poukazom na výpoveď svedkov E. S., J. D.

a poškodeného J. K., bez zohľadnenia ďalších svedeckým výpovedí a dôkazov, z ktorých je zrejmé, že
k spáchaniu predmetnému skutku došlo v rámci „hromadnej bitky“ vzniknutej po napadnutí hostí práve
týmito svedkami, a to železnými tyčami, pričom v tejto veci je vedené ďalšie trestné konanie, pričom
k zraneniam spôsobeným práve týmito svedkami sú v tomto konaní aj znalecké posudky. Uvedené
konanie je tak potrebné hodnotiť skôr ako „exces“ a nie ako „vysoko nebezpečné“ konanie - zločin vraždy

v štádiu pokusu, tak ako to bez akýchkoľvek náznakov v dokazovaní prezentuje prokurátor, pričom
v tejto súvislosti dal odvolaciemu súdu do pozornosti statočnosť, že v zmysle znaleckého posudku,
resp. výpovede znalca bol následok v podobe závažných obmedzení poškodeného na jeho obvyklom
spôsobe života na hranici i dokonaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona.
Zároveň, čo sa týka hodnotenia jeho osoby, na ktoré odkazuje prokurátor, poukázal na skutočnosť, že

napriek jeho negatívnemu hodnoteniu v predmetnom znaleckom posudku A. T., s ktorým nesúhlasí,
doposiaľ sa nedopustil žiadneho trestného činu, pričom na takéto znalecké hodnotenie navyše chýba
znalkyni zákonný rámec v podobe zadania, teda položenia otázky vyšetrovateľom k zhodnoteniu jeho
osoby, teda predmetný znalecký posudok je v tomto (rozšírenom) rozsahu nepoužiteľný. Taktiež, čo sa
týka prokurátorom uvádzaných 24 priestupkov, je potrebné uviesť, že 23 z nich sú priestupky na úseku

dopravy, a teda nemajú žiaden súvis s predmetnou vecou. Zároveň negoval domnelý pozitívny prístup
obžalovaného v 1. rade k omamným a psychotropným látkam, a to aj s poukazom na skutočnosť, že
mu nebola indikovaná žiadna závislosť, ako aj jeho viac ako ročné väzobné stíhanie v predmetnej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v žiadnom prípade nie je možné považovať trest uloženýobžalovanému v 1. rade za „veľmi mierny“, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v
zmysle § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal okresný
prokurátor odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prihliadajúc
aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora dôvodné nie je.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora smerovalo len proti výroku
o treste vo vzťahu k obžalovanému A. A., preto krajský súd v rámci svojej právomoci preskúmaval
napadnutý rozsudok len v rozsahu podaného odvolania.

Čo sa týka výroku o vine obžalovaného A. A., tento odvolaním napadnutý nebol, pričom krajský súd
poukazuje na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 21.08.2024 po zákonnom poučení

podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a postupom podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku vyhlásenie v zmysle § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný, priznáva sa a úprimne to ľutuje. Zmenu svojho postoja v zmysle
§ 257 ods. 7 Tr. poriadku odôvodnil zmenou taktiky obhajoby v dôsledku dôkaznej situácie. Zároveň
uviedol, že ho väzba zničila a ospravedlňuje sa. Samosudkyňa prijala jeho vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku. Súd prvého

stupňa následne podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Krajský súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že skutok zodpovedá právnej kvalifikácii, ktorej sa
vyhlásenie obžalovaného A. A. týka, pričom vykonané dokazovanie poskytovalo dostatočný podklad pre

to, aby súd vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, prijal.

Odvolací súd tak následne preskúmal odvolaním napadnutý výrok o treste, pričom dospel k záveru,
že odvolacie námietky okresného prokurátora nie sú takého charakteru, aby mohli viesť k zmene
rozhodnutia v neprospech obžalovaného A. A. a rozhodnutie o výmere uloženého trestu je zákonné

a vecne správne. Súd prvého stupňa rozhodnutie o druhu a výške trestu v potrebnom rozsahu
a presvedčivo odôvodnil, pričom odvolací súd na odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti odkazuje.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona, pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne prihliadol na § 36 písm. l/ Tr. zákona, v súlade s § 37 písm.

b/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, za súčasnej aplikácie § 39 ods. 5 Tr.
zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, použijúc právnu úpravu Trestného zákona priaznivejšiu pre
obžalovaného A. A. v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zákona, a uložil mu tak úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
tridsaťdva mesiacov.

Zároveň mu bol podľa § 62a ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložený trest zákazu účasti na verejných
podujatiach, a to športových zápasoch (najmä futbalových a hokejových zápasoch), hudobných
koncertoch, hudobných festivaloch bez ohľadu na čas konania, ďalej po 17.00 hod. vianočných trhoch,
obecných a mestských slávnostiach/jarmokoch na území Slovenskej republiky vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.Podľa§62aods.4Tr.zákonavspojenís§51ods.3písm.b/Tr.zákonanadobuvýkonutrestu

zákazu účasti na verejných podujatiach, mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok a v súvislosti s týmto obmedzením a výkonom
náhodných kontrol, rešpektovania uloženého obmedzenia, mu bola uložená povinný strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom príslušným podľa miesta bydliska v súčinnosti
s Policajným zborom.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého
trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou
podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávnehokonania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie
spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd
pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho

následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery
páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa), či možnosť jeho nápravy.
Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových
vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako
pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického
úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc
§ 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Krajský súd pri posudzovaní zákonnosti uloženého trestu prihliadal na spôsob života odsúdeného,

ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol. Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, obžalovaný v 1. rade má evidovaných 27 postihov. Za priestupky v období od 26.08.2019 do
26.11.2023 bol postihnutý pokutami od 10,00 eur do 500,00 eur, v jednom prípade napomenutím a raz v
rozkaznom konaní. V 24 prípadoch išlo o dopravné priestupky, v dvoch prípadoch o porušenia zákazov a
obmedzení počas pandémie a v jednom prípade o násilný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k výške uloženého
trestu obžalovanému A. A. použijúc pri rozhodovaní právnu úpravu Trestného zákona s účinnosťou od
06.08.2024, pričom bol viazaný zásadami pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona
a úhrnnou trestnou sadzbou vo výmere štyri roky až desať rokov (zákonná trestná sadzba podľa 155

ods. 1 Tr. zákona vo výmere štyri roky až desať rokov a podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona vo výmere šesť
mesiacov až tri roky), zohľadňujúc jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, priznanie
sa obžalovaného v 1. rade k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie, umožňujúce použitie § 39
ods. 5 Tr. zákona, teda zníženie dolnej hranice úhrnnej zákonnej trestnej sadzby vo výmere štyri roky,
o jednu tretinu.

Použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona, per analogiam, s odkazom na skutočnosť, že zo strany obžalovaného
A. A. došlo k vyhláseniu o vine na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona,
prvostupňovýsúdsprávneznížildolnúhranicuzákonnejúhrnnejtrestnejsadzbyojednutretinu,tedao16
mesiacov, na hranicu tridsaťdva mesiacov, pričom následne uložil trest odňatia slobody v tejto výmere.

Odvolací súd dospel k záveru, že takto uložený trest odňatia slobody by mal pôsobiť na obžalovaného
A. A. primerane výchovne a mal by byť dostatočne odradzujúcim od páchania protiprávnej činnosti
obžalovaným v budúcnosti.

Krajský súd s poukazom na odvolacie námietky okresného prokurátora uvádza, že sa stotožňuje so

záverom súdu prvého stupňa, zohľadňujúc osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol,
okolnosti prípadu (útok pod vplyvom návykových látok chladnou zbraňou na aktívne neútočiacu osobu
na rodinnej oslave), závery vyplývajúce z vypracovaného znaleckého posudku o duševnom stave
obžalovaného v 1. rade znalkyňou A. L. T., pričom tieto skutočnosti naznačujú, že pre resocializáciu
a nápravu páchateľa a pre následné ďalšie vedenie riadneho života a zaradenie sa do spoločnosti po

výkone uloženého trestu, sa javí nepodmienečný trest odňatia slobody pri mimoriadnom znížení trestu
pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, účelnejší a spravodlivejší ako podmienečné
odloženie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 Tr. zákona, a to s poukazom na závažnosť
konania obžalovaného A. A., ktorý poškodeného J. K. opakovane kopol do oblasti brucha a iných častí
tela a následne kuchynským nožom určeným na porciovanie mäsa, jedenkrát bodol poškodeného do

oblasti brucha, čím mu spôsobil bodnú ranu pravej časti brucha s viacnásobným perforujúcim poranením
tenkého čreva a závesu tenkého čreva s krvácaním do dutiny brušnej s dobou liečenia a obmedzením
na obvyklom spôsobe života najmenej 6 týždňov. Je nutné zdôrazniť, že obžalovaný A. A. po
bodnutí poškodeného neukončil sám dobrovoľne útok na osobu poškodeného. Z výpovede samotného
poškodeného, ako aj svedkov S. a D. vyplýva, že potom, čo poškodeného bodol obžalovaný A. A.,

vytiahol z neho nôž a naďalej ním krútil poškodenému okolo hlavy, pričom sa zdalo, ako keby ho chcel
pichnúť ešte raz do oblasti hlavy. Nôž pustil až vtedy, keď k nemu pristúpili vyššie uvedení svedkovia,
ktorí poškodeného preniesli do kuchyne, kde sa zabarikádovali. Vzhľadom teda na priebeh a závažnosťkonania obžalovaného, je odvolací súd toho názoru, že nebolo možné uložiť mu trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom.

Odvolací súd taktiež konštatuje, že zákonným a správnym je aj výrok o zaradení obžalovaného pre
výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
s odkazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Na druhej strane však krajský súd považuje odvolaciu argumentáciu okresného prokurátora, že

predmetné konanie obžalovaného A. A. je z právneho hľadiska na hranici dokonaného trestného činu,
zaktorýboluznanývinnýmapokusutrestnéhočinuvraždypodľa§145Tr.zákona,zairelevantnú,keďže
právnou kvalifikáciou skutku sa nemožno v odvolacom konaní zaoberať, vzhľadom na právoplatnosť
výroku o vine obžalovaného po jeho vyhlásení viny podľa 257 ods. b/ Tr. poriadku.

Zároveň je krajský súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pre posilnenie účelu

trestu, najmä vzhľadom na závažnosť zločinu ublíženia na zdraví a na mieru narušenia obžalovaného
ako páchateľa, ktorý má podľa znalcov rizikový osobnostný terén, najmä čo sa týka reakcií v záťažových
situáciách, či pri vyhrotených interpersonálnych konfliktoch, mu uložil popri treste odňatia slobody aj trest
zákazu účasti na verejných podujatiach a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov, omamných a psychotropných látok, a to na dobu výkonu trestu zákazu účasti na verejných

podujatiach, keďže predmetný skutok spáchal pod vplyvom návykových látok.

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr.
poriadku odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.