Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5119202009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., právne zastúpená: JUDr. Natália Kanderková, advokátka so
sídlom A. Kmeťa 12, Žilina a otec F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXX/XX, H., o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
21P/59/2019-727 zo dňa 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/59/2019-727 zo dňa 29. októbra 2024 v napadnutých
výrokoch I. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.
Návrh otca o zníženie výživného zamieta.

II. Návrh matky o zvýšenie výživného zamieta.

III. Styk otca s maloletou A. neupravuje.

IV.TýmtomenírozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.21P/59/2019-300z30.06.2020včastiúpravystyku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100%.

VII. Otec je povinný nahradiť trovy štátu 585,46 eur na účet Okresného súdu Žilina do 6 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia.“
2. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/151/2013-48 z 23.09.2013 okresný súd schválil
rodičovskú dohodu, zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na
maloletú A. vo výške 350 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

3. Rozsudkom Okresného súdu Žilina „č.k. 21P/59/2019-300 z 30.06.2020 okresný súd schválil
rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou A., podľa ktorej je otec oprávnený sa s maloletou A.
stretávať každý párny týždeň v čase od piatka od 18.00 hod do nedele do 16.00 hod., počas vianočných
sviatkov v párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod., v nepárnykalendárny rok v čase od 29.12. od 17.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas
jarných prázdnin v nepárny kalendárny rok od pondelka od 17.00 hod do stredy do 17.00 hod a v párny
kalendárny rok od štvrtka od 17.00 hod do soboty do 17.00 hod., počas Veľkej noci v párny kalendárny

rok v čase od štvrtka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod., počas letných prázdnin
v nepárny kalendárny rok od 01. 07. od 17.00 hod do 15. 07. do 17.00 hod. a od 01. 08. od 17.00 hod
do 15. 08. do 17.00 hod, v párny kalendárny rok od 15. 07. od 17.00 hod do 31. 07. do 17.00 hod. a
od 15. 08. od 17.00 hod do 31. 08. do 17.00 hod. Otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a
odovzdá ju po ukončení stretnutia matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk

s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ju odovzdať v určenom čase a mieste. Pri tomto rozsudku sa
súd zaoberal návrhom otca z 12. 07.2019, ktorý označil ako návrh na zverenie dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti, kedy však v navrhovanom petite žiadal, aby maloletá A. bola počas školského
roka v pracovné dni s matkou, víkendy s otcom a zároveň, aby trávila s otcom polovicu letných prázdnin,
jesenné, zimné a jarné prázdniny minimálne na polovicu s otcom, sviatky po vzájomnej dohode. Podľa
navrhovaného petitu, ako aj z vyjadrení účastníkov na pojednávaní však súd ustálil, že sa nejedná o

zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, ale o úpravu styku, keďže pri predchádzajúcom rozsudku,
styk otca s maloletou upravený nebol.“ Rodičia sa na pojednávaní dohodli na úprave styku počas
bežného roka, ako aj počas prázdnin, pričom túto dohodu okresný súd prevzal do svojho rozhodnutia.
4. Zo správy zo šetrenia pomerov z 10.05.2023 okresný súd zistil, že šetrenie v domácnosti otca, F. C.,
nar. XX.XX.XXXX nebolo umožnené. Telefonicky ho viackrát kontaktovali, komunikácia s ním je náročná.

Trval na tom, že je zaneprázdnený. Na otázku, čím sa v súčasnej dobe zaoberá, odmietol odpovedať.
Pani B. má naposledy informáciu, že je vedený na úrade práce ako nezamestnaný. Domácnosť teda
navštívili 02.05.2023 neohlásene osobne - otvorila mladá žena, ktorá ich informovala, že pán C. nie je
doma a vráti sa až podvečer. Na viacnásobnú snahu úradu o telefonický kontakt s ním nereagoval a
nedvíhal telefón. Dňa 28.04.2023 bolo vykonané šetrenie v domácnosti pani E. B., nar. XX.XX.XXXX, na

adrese C. X H. D., ktorá je matkou maloletej A.. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve
matky. Pani B. má z ďalšieho vzťahu ešte jednu, mladšiu dcéru. Byt pozostáva z kuchyne, obývačky,
kde spí matka s mladšou dcérou, A. detskej izby a sociálnych zariadení. A. má v izbe posteľ, vstavanú
rohovú skriňu, písací stôl, priestor na hranie. Izba je čistá, svetlá. Byt je na dobrej hygienickej úrovni.
Matka už dlhšiu dobu rieši predaj bytu, nakoľko A. otec sa nasťahoval do bytu oproti na tej istej chodbe

a spôsobuje matke s dcérou mnohé a nemalé problémy. A. navštevuje ordináciu psychologičky F. I. a
psychiatričky F. J.. Minulý rok bývali 8 mesiacov u otca pani B., pretože sa A. nechcela stretávať so
svojím otcom. Vrátili sa, pretože A. bolo smutno za kamarátkami a preto, že pani B. musela nastúpiť do
nemocnice (operácia chrbtice). O jej dve dcéry sa toho času staral otec mladšej dcéry. K nemu má podľa
slov matky A. výborný vzťah, volá ho F.. Nebýva s pani B. v spoločnej domácnosti, ale je jej a deťom

veľmi nápomocný. Vypomáha aj finančne, keď treba. Pohovor s A. bol vykonaný bez prítomnosti matky.
A. sa s otcom dlhodobo stretávať vyslovene nechce. Trápi ju. V minulosti počas pobytu u otca sa jej otec
nevenoval,aleobchytávalsvojupriateľku.A.hovrozhovoreupozornilanato,žesajejnevenuje,načoon
prisľúbil, že tak bude robiť, ale nesplnil to. Niekedy chodili aj na výlety. A. tvrdí, že otec jej povedal, že má
ľudí na to, aby ju sledovali všade, kam sa pohne. Odvtedy, keď na ulici vidí niekoho postávať, má strach.

Toto uviedla aj jej mama. Ďalej A. uvádza, že otec sa jej stále pýta, že keď mama umrie, s kým chce
A. byť. U otca spáva na gauči alebo na nafukovačke. Naposledy u neho spala niekedy pred októbrom
2022. Keď sa stretnú, len sa pozdravia. Otec si kúpil navlas rovnaké auto ako pani B.. Od 03.10.2022
za A. otec nebol. Kontaktoval ju len telefonicky na Mikuláša, ale nezdvihla, lebo bola na mikulášskom
programe. Druhýkrát volal na narodeniny, ale tiež nezdvihla telefón, lebo bola s kamarátkami. Tvrdí, že aj

keby mala čas, tak by nezdvihla. Ak by mala Arabelin prsteň, želala by si len to, aby otec nebol. Vylučuje
akékoľvek stretávanie s ním. Aj krátkodobé. Matka tvrdí, že otec je právoplatne odsúdený za neplatenie
výživného. Pani B. je ZŤP. Medzi jej mesačné príjmy patrí invalidný dôchodok 400 Eur, príjem z činnosti
na dohodu 227 Eur, príspevky z ÚPSVaR na dopravu a hygienu 52 Eur a rodinné prídavky 120 Eur.
Ako svoje výdavky uvádza: 170 Eur nájom, 50 Eur elektrická energia, 7 Eur plyn, TV + IT 44 Eur, obedy

od mája dcére neplatí. A. navštevuje ZUŠ, kde uhrádzala 170 Eur za 2. polrok, kurz MMA (pohybová
príprava) 50 Eur, doučovanie matematika 120 Eur mesačne (súkromné doučovanie), poistka za auto
400 Eur ročne, zákonná poistka na auto 95 Eur ročne. A. navštevuje očnú ambulanciu, nakoľko trpí
škuľavosťou a má vysoké dioptrie. Okuliare tak stoja okolo 460 Eur (odľahčené a špeciálne sklá). Rám
kupuje, keď je zlomený, alebo inak poškodený. Snaží sa meniť len sklá, keď sa dá. A. nosí aj strojček

(450 Eur), navštevuje zubára, čo predstavuje 10 Eur mesačne. PHM je vo výške cca 65 Eur, strava a
drogéria cca 400 Eur. Na základe vykonaného šetrenia sa maloletá A. nechce stretávať s otcom. Bolo
jej ponúknuté asistované stretávanie za účasti psychológa, ktoré taktiež odmieta.5. Okresný súd s poukazom na § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 3 Zákona o rodine, § 24 ods. 4
Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona
o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. V prejednávanej veci bola predmetom konania
úprava výživného - zníženie výživného na základe návrhu otca a zvýšenie výživného na základe návrhu
matky, a preto v zmysle § 157 CMP okresný súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho

rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
6. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa

alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
7. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa
a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné

odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob
a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len
na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv),
ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy

posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh
osôb, voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný

stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
8. Okresný súd pri posudzovaní návrhov na zmenu výživného vychádzal zo skutočnosti, že naposledy
o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2013. Vzhľadom na uvedené posúdil pomery na
strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu

povinnosť, ako aj na strane maloletej A.. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a
rodinné prídavky vo výške 23,10 Eur. Otec bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od
10.06.2013. Maloletá A. bola vzhľadom na útly vek v osobnej starostlivosti matky. Matka s maloletou
bývala 2-izbovom byte v jej vlastníctve. Otec býval u rodičov.
9. Súčasné pomery matky: Matka je od 01.11.2016 zamestnaná u zamestnávateľa FUNERAL & spol,

s.r.o. Pracuje na skrátený úväzok. Podľa potvrdenia o príjme jej priemerný čistý mesačný príjem za
obdobie od 06/18 až 05/19 bol 215 - 230 Eur mesačne. Od 13.10.2019 do 28.02.2022 bola na materskej
a následne rodičovskej dovolenke (s maloletou H. B., nar. XX.XX.XXXX). Po skončení rodičovskej
dovolenky nastúpila k pôvodnému zamestnávateľovi, kde pracuje aj v súčasnosti. Jej príjem za obdobie
od 03/2022-03/2023 bol 227 Eur a za obdobie od 05/2023 do 09/2024 bol 227 Eur mesačne. Matka je

zároveň poberateľkou invalidného dôchodku, v roku 2018 vo výške 328,90 Eur, v roku 2019 vo výške
337,50 Eur, v roku 2020 vo výške 347,30 Eur, v roku 2021 vo výške 356,7 Eur, v roku 2022 vo výške
361,10 Eur, v roku 2023 vo výške 403,80 Eur a neskôr v priebehu roka vo výške 446,80 Eur a v roku 2024
vo výške 462,80 Eur. Od ÚPSVaR poberá každý mesiac príspevok 70 Eur (kompenzačný príspevok na
hygienu a benzín). Počas rodičovskej dovolenky poberala matka rodičovský príspevok za rok 2020 vo

výške 370 Eur, v roku 2021 vo výške 378,10 Eur a v roku 2022 vo výške 383,30 Eur mesačne. Matka
zároveňpoberárodinnéprídavkyaktuálnevovýške60Eurmesačnenadieťa.Matkamádvevyživovacie
povinnosti, o obe deti sa osobne stará. S otcom svojho druhého dieťaťa nežije v jednej domácnosti,
otec dieťaťa na dieťa H. B. prispieva 200 Eur mesačne a pomáha matke finančne aj s nákladmi na
domácnosť. Matka žije v spoločnej domácnosti s dvoma maloletými deťmi. Bývajú v 2-izbovom byte,

ktorý je vo vlastníctve matky. Matka ako svoje výdavky uviedla: poplatok bytovému družstvu Bytterm
224 Eur, plyn a elektrina 64,10 Eur, internet a TV Magio 90 Eur, smeti 12 Eur mesačne (za tri osoby).
Matka zabezpečuje maloletej A. (ako aj druhému dieťaťu) bývanie aj osobnú starostlivosť, čo je forma
vyživovacej povinnosti.10. Súčasné pomery otca: Otec je od 14.12.2022 vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
zo dňa 05.04.2019 menovaný v tom čase nebol poberateľom dávky hmotnej núdze ani žiadnej štátnej

sociálnej dávky. Úrad mal poslednú vedomosť, že otec je SZČO v Rakúsku. Podľa správy ÚPSVaR Žilina
z 18.04.2023 otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (podľa priloženého potvrdenia
od 24.06.2020 do 09.08.2020) a vyradený dňom 10.08.2020 z dôvodu, že s úradom nespolupracoval
(nedostavil sa na termín kontaktu s úradom), aktuálne je v evidencii uchádzačov o zamestnanie
od 14.12.2022, evidencia trvá, pred evidenciou bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol poberateľom

dávky pomoci v hmotnej núdzi, ani žiadnych štátnych sociálnych dávok. Podľa správy ÚPSVaR
Žilina z 24.08.2023 okrem vyššie uvedeného úrad doplnil, že menovaný s úradom spolupracuje,
pravidelne sa hlási a dokladá potvrdenia o hľadaní zamestnania, v 06/2023 ohlásil prísľub zamestnania,
následne v 07/2023 predpokladal odchod za prácou do krajiny EÚ, ku dňu rozhodnutia sa tieto
predpoklady nerealizovali. Zároveň predložil zoznam zamestnávateľov, ktorý otca neprijali, ako aj
zoznam voľných miest na pracovnú pozíciu opatrovateľ/asistent, ktorým úrad disponoval. Podľa výpisu

z Rakúskeho systému informácií o živnostiach, zabezpečeného súdom prostredníctvom dožiadaného
súdu - Okresný súd Uhrfahr zo dňa 29.07.2021 súd zistil, že otec v Rakúsku pracoval na základe
živnosti z 23.09.2013, naposledy bol oprávnený vykonávať živnosť „opatrovanie osôb“ v období od
20.04.2020 do 14.09.2021 vo Wasendorfe. Otec vykonával živnosť „opatrovanie osôb“ v rôznych
spolkových krajinách, živnostenské oprávnenie si vždy presunul na nové miesto. Podľa predloženého

Rozhodnutia o dani z príjmu 2018, príjmy zo živnosti boli vo výške 3.930,70 Eur, podľa Rozhodnutia o
dani z príjmu 2019 príjmy zo živnosti boli 4.098,68 Eur. podľa Rozhodnutia o dani z príjmu 2020 príjmy zo
živnosti boli vo výške 3.208,01 Eur. Za rok 2021 súd nemal príjem otca nijakým spôsobom preukázaný.
Otec sa na pojednávaní dňa 11.07.2023 vyjadril, že živnosť bola zrušená až 30.11.2022. Otec býva
v spoločnej domácnosti s partnerkou v byte, ktorý ona vlastní. Na náklady v domácnosti neprispieva,

jeho výdavky mu hradí partnerka alebo mu finančne pomáhajú rodičia. Ako svoje výdavky uviedol len
základné výdavky na stravu a hygienu a výdavky na výživné, ktoré aktuálne hradí vo výške 120 Eur
mesačne. Iné výdavky nemá, keďže nemá finančné prostriedky.
11. Pomery maloletej A.: Maloletá A. nastúpila 01.09.2018 do základnej školy, aktuálne navštevuje 7.
ročník. Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby maloletej a s tým súvisiace výdavky od poslednej

úpravy výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom na čas,
ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia jednoznačne s fyzickým vekom
maloletej, za kvalifikovanú zmenu okresný súd považoval nástup do školského zariadenia. Maloletá má
naďalej bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním. Oproti poslednému rozhodnutiu
súdu možno konštatovať, že na strane maloletej pribudli výdavky v podobe výdavkov, ktoré súvisia s

návštevou školy a ktoré tu pred tým neboli - poplatok za školský klub (na I. stupni), samostatne poplatok
za stravu v školskej jedálni, poplatky (ZRPŠ, triedny fond a úhrada akcií plánovaných školou), zakúpenie
školských pomôcok a školou požadovaných školských potrieb, vrátane pracovných zošitov, či príprava
desiaty a pitného režimu, ktoré boli pred tým v réžii domácnosti, resp. predškolského zariadenia v rámci
jedného poplatku za stravu. Ďalej pribudli aj záujmové činnosti (základná umelecká škola – spev, hra na

husle, neskôr ako výmena hra na klavír, šport - box a pod.), ktorým sa v čase posledného rozhodovania
vzhľadom na útly vek nevenovala, výdavky so zdravotnou starostlivosťou - pravidelné očné vyšetrenie
a výmena okuliarov, u maloletej zvýšené náklady vzhľadom na diagnózu - vysoké dioptrie, upravené
(stenčené) a odľahčené sklá a v neposlednom rade výdavky na voľný čas, nakoľko vzhľadom na vyšší
vek, sa menia aj jej záujmy. „Za odôvodnené potreby maloletej A. súd považoval: strava doma 180

eur (aj príprava desiat do školy), oblečenie a obuv 50 eur, hygiena 20 eur, strava v škole 13,33 eur,
poplatky v škole a školské potreby, vrátane potrieb do ZUŠ po spriemerovaní 6,25 eur, poplatok v
ZUŠ 34 eur, krúžok bojového umenia a boxu 40 eur, telefón - kredit 15 eur, voľný čas, výlety a šport
30 eur, strojček - kontrola 6,60 mesačne ( matka uviedla 4 kontroly do roka , každá 20 eur), podľa
predložených dokladov za zubné ošetrenia, výdavky na zubára 10 eur mesačne. Ďalej náklady na očné

vyšetrenie 120 eur raz do roka a náklady na kúpu okuliarov cca 400 eur, po prepočte predstavujú 43,33
eur mesačne, podiel na nákladoch na bývanie 100 eur ( pri troch osobách v domácnosti).“ Okresný súd
ustálil odôvodnené potreby maloletej na základe vyjadrenia matky k výdavkom ako aj listinných dôkazov,
ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať),
a ktoré porovnal s bežnými výdavkami maloletých detí v tom istom veku, známych súdu z rozhodovacej

činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnil náklady, ktoré
musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom a ktoré sa za obdobie od podania
návrhu do rozhodnutia súdu čiastočne menili.12. Okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Určené výživné
zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletej, výška a charakter bežných výdavkov v danom
prípadezodpovedáštandardupotriebmaloletýchdetívrovnakomveku.Maloletájevovekuintenzívneho

fyzického rastu a oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu, pričom medzi odôvodnené
potreby patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (ošatenie, obuv, náklady
na bývanie, strava, hygiena), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania, ktoré
prispievajú k rozvoju záujmov, súvisia s prípravou na budúce povolanie a tiež výdavky kultúrne, športové,
rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka.

Časť výdavkov je možné hradiť z rodinných prídavkov, ktorých poberateľom je v súčasnosti matka. S
poukazom na vyššie uvedené okresný súd považoval za kvalifikovanú zmenu pomerov maloletej (vyšší
vek, návšteva školského zariadenia), zamietol návrh otca na zníženie výživného. V danom prípade
zníženie výživného nebolo v záujme maloletej.
13. Okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú A. nebol dôvodný
ani pre dôvody, ktoré uviedol otec ako zmenu jeho pomerov - zníženie príjmu, resp. žiaden príjem,

keďže predchádzajúcu prácu (opatrovateľa v Rakúsku) nevykonáva, vyššie odvody, podlžnosti voči
sociálnej poisťovni a dlh na základe právoplatného rozsudku. Minimálne skutočnosti ako žiaden príjem,
či finančný záväzok na základe rozsudku sp.zn. 7Co/131/2012 tu existovali aj v čase, keď súd schválil
rodičovskú dohodu o výške výživného, nakoľko otec bol vedený na úrade práce a rozsudok sp.zn.
7Co/131/2012-138 bol vydaný ešte 14.05.2012. T.j. otec vedomý si týchto skutočností uzavrel s matkou

rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. vo výške 350 Eur
mesačne.Tvrdeniaotcavtomtokonanívovzťahukjehomožnostiamaschopnostiamprácuvykonávaťa
dosahovať príjem dostatočný na krytie jeho potrieb a riadne plnenie si vyživovacej povinnosti, vyznievajú
účelovo, v snahe vyvolať pocit, že otec je ten, na koho ekonomickú situáciu má byť prihliadané a má
byť dôvodom pre úpravu vyživovacej povinnosti, pričom ale bolo preukázané, že otec je schopný prácu

vykonávať a dosahovať príjem. Otec nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti, pre ktoré nemôže
pracovať alebo jeho schopnosť pracovať by bola obmedzená, či dokonca vylúčená. Dlhodobo tvrdí, že
si prácu aktívne hľadá, no márne, vhodnú prácu sa mu nepodarilo nájsť. Uvedené je v rozpore s tým,
že úrad práce minimálne v období 08/2023 disponoval voľnými miestami na pozícií opatrovateľ/asistent,
ktorú činnosť vykonával otec naposledy a dlhodobo v zahraničí, a hoci nemá tomu zodpovedajúce

vzdelanie (v nie v danom odbore), skúsenosti, a teda prax, ktoré za obdobie od roku 2013 do roku 2022
nadobudol, sú určite pre budúceho zamestnávateľa vítané a možno predpokladať, že by boli zohľadnené
aj pri finančnom ohodnotení. Až teraz, hoci v evidencii je už pomaly dva roky, pristúpil na rekvalifikačný
kurz, od ktorého očakáva, že mu umožní nájsť si vyhovujúcu prácu. Zároveň však uviedol, že problém je
v tom, že ponúkané práce nie sú z jeho pohľadu dostatočne finančne ohodnotené, nakoľko má exekúcie,

ak sa zamestná, exekútor mu zablokuje účet a z príjmu mu nič neostane. Nároky otca na prácu sú
tak neprimerané a sú tu pochybnosti o jeho skutočnom záujme pracovať a dosahovať príjem. Pritom z
vykonaného dokazovania vyplýva, že otec naposledy pracoval v priebehu roka 2021 ešte v Rakúsku,
pričom v návrhu z 20.02.2019 tvrdil, že už vtedy nepracoval (nakoľko stratil klienta) a požiadal o zrušenie
živnosti, no živnosť nakoniec bola podľa jeho vlastného vyjadrenia na pojednávaní dňa 11.07.2023

zrušená až 30.11.2022. Okresný súd mal pochybnosti, že proces zrušenia živnosti trval viac ako 3 roky,
pričom otec nepreukázal ani podanie žiadosti o zrušenie, ani rozhodnutie o zrušení. Otec vôbec vo
vzťahu k preukázaniu svojich príjmov bol nečinný, načo okresný súd bol nútený zistiť tieto skutočnosti
prostredníctvomdožiadania,čím bolozostranyotcatotokonaniazaťaženétrovamištátu,ktorénemuseli
vzniknúť, ak by otec spolupracoval.

14. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že treba pripomenúť, že dosahovanie
primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča,
naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti, dokiaľ nebudú schopné živiť sa
samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov),
aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti,

nadaniu, ako i zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce. V konaniach o starostlivosti súdu
o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento je nadradený nad záujem povinného rodiča.
Doterajší spôsob života a zaobstarávanie príjmu je rozhodnutím otca, za ktoré nesie zodpovednosť
výlučne otec a ktoré správanie nemôže byť vyhodnotené na úkor dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu
povinnosť. „Podľa predložených pracovných ponúk z úradu práce na pozícii opatrovateľ/asistent je

základný plat 700- 860 eur. Súd s odkazom na stránku K. zistil, že v profesii opatrovateľ seniorov
je možné dosahovať príjem v rozsahu 855 až 1.391 eur mesačne brutto, v profesii opatrovateľ, osobný
asistent v rozsahu 840 až 1.630 eur mesačne brutto. Z tohto potenciálneho príjmu súd vychádzal
pri posudzovaní vyživovacej povinnosti otca. Súd má za to, že otec vzhľadom na svoj vek, pracovnéskúsenosti, kvalifikáciu a doterajšie uplatnenie je schopný aj naďalej aj vzhľadom na oblasť, v ktorej
pôsobil, dosahovať príjem, ktorý mu umožní plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej A. v súdom
určenom rozsahu.“

15. Okresný súd sa však nestotožnil ani s návrhom matky na zvýšenie výživného. Matka návrh podávala
ako bezprostrednú reakciu na návrh otca na zníženie výživného (súčasť jej vyjadrenia k návrhu otca
na zníženie výživného zo dňa 23.04.2019), pričom ako dôvody návrhu uviedla zvýšené výdavky na
strane maloletej A.. Pokiaľ ide o matkou prezentované výdavky maloletej A., tak tieto neodôvodňujú
výškunavrhovanéhozvýšeniavýživnéhonasumu400Eurmesačne.Primatkouvyčíslenýchmesačných

výdavkoch maloletej a čiastočne upravených zo strany súdu vo výške 505,18 Eur (v čom sú zarátané
základné výdavky ako strava, oblečenie, hygiena, výdavky na školu, voľnočasové aktivity ZUŠ a box,
výdavky na strojček a zubára, ako aj výdavky na bývanie), pričom mimoriadne výdavky v súvislosti
so zdravotným stavom maloletej (očné vyšetrenie a výmena okuliarov) po spriemerovaní predstavujú
ďalších 43,33 Eur mesačne, otcom aktuálne platené výživné vo výške 350 Eur pokrýva 2/3 aktuálnych
výdavkov, t.j. vrátane mimoriadnych výdavkov, ako aj nákladov na bývanie. Rodič je povinný plne

rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie
dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu.
Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je
povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších

potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s § 62 Zákona o rodine.
Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie

sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb
ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby

súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce
povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom
stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené
v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej

činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda
ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné
len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Je
povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších
potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s § 62 Zákona o rodine.

Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Okresný súd pristúpil k zmene výkonu rodičovských práv pri otázke úpravy styku otca s maloletou
A., a to tak, že styk otca s maloletou neupravil. Vychádzal pritom z nižšie uvedených skutočností.

18. Na základe intervencie zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, najmä po vykonanom
pohovore s maloletou v rámci prebiehajúceho súdneho konania, bol s rodičmi a maloletou A. vzhľadom
na odmietavý postoj A. k otcovi začatý poradensko-psychologický proces, z ktorého bola okresnému
súdu zaslaná správa z 11.12.2023. V závere správy psychologička uviedla, že vzťah maloletej s otcom
je toho času výrazne narušený. V začiatkoch ich spolupráce sa maloletá A. s otcom nestretávala už

približne rok. Počas spolupráce sa nepodarilo dospieť k zlepšeniu, resp. obnoveniu vzťahu maloletej
A. s otcom. Pri možnosti obnovy vzťahu otca s maloletou odporučila sa oprieť o výsledky znaleckého
posudku. V prípade snahy o obnovu vzťahu v tomto prípade následne odporučila rodinnú terapiu,
napríklad v Inštitúte vzťahovej väzby alebo inom na rodinnú terapiu zameranom pracovisku.
19. V konaní bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Znalec sa vyjadril k jednotlivým položeným

otázkam, pričom vo svojich odpovediach a závere uviedol, že maloletá má nekritický citovo pozitívny
vzťah k matke a vďaka jej indoktrinácii, rovnako nekritický extrémne negatívny nenávistný vzťah k
otcovi. Medzi rodičmi je vzťah vzájomnej nevraživosti, podozrievavosti a sebaprezentácie ako obete
toho druhého. Rodičia nie sú schopní riešiť akýkoľvek problém vo vzťahu k maloletej. Ich vzájomnývzťahjeúplneiracionálny,praktickymuchýbaakýkoľvekobsah.Matkavyvolávapozitívnucitovúodozvu,
je však vzťahovačná, svoju dcéru indoktrinuje voči otcovi prakticky bezobsažnou nenávisťou. Otec
je neimponujúca osobnosť, stavia sa do pozície obete, nedokáže nájsť cestu k dcére a zaujať ju

prirodzeným spôsobom. Vnucuje sa a trvá na svojom práve styku, čím dosahuje presný opak toho,
o čo sa usiluje. Matka je vzťahovačná, otec je nezrelý, vzájomne sa ohovárajú. Neuvedomujú si, že
ich správanie je veľmi zlou investíciou do budúcej schopnosti dcéry uzatvárať vzťahy k mužom a k
ľuďom vôbec. S výchovným prostredím u matky je maloletá spokojná, prostredie u otca je jej protivné.
Maloletá situáciu medzi rodičmi vníma čierno-bielo. Matka je tá najlepšia, otec najhorší na svete.

Znalec nateraz neodporučil žiaden rozsah stretávania sa otca s maloletou. Rozhodnúť odporučil až na
základe zhodnotenia výsledku dlhodobých skupinových (čo zdôraznil) a dyadických konzultácií (otec -
matka, otec - dcéra, otec - matka - dcéra) na pracovisku poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR.
Rovnako tento postup navrhol aj ako riešenie rodičovského konfliktu a na podporu rozvoja vzájomných
vzťahov maloletej a rodičov. Mimo položených otázok uviedol, že otec by sa mohol predbežne zdržať
nároku na styk s dcérou, platiť výživné, pamätať na významné dni v živote dcéry a podieľať sa na

uspokojovaní jej potrieb i nad rámec vyživovacej povinnosti. Zarábať peniaze, nehľadať spôsob, ako
prispievať na výživu, čo najmenej. Toto je momentálne jediný prístup, ktorý mu má šancu zabezpečiť
aký-taký rešpekt zo strany matky a tým aj dieťaťa.
20. Sama maloletá A. sa v rámci vykonaného pohovoru vyjadrila k osobe otca negatívne. K stretávaniu
s otcom zastáva absolútne odmietavý postoj. Poukazovala pritom na vlastné negatívne zážitky v

domácnosti otca, ako jej nevenoval pozornosť, keď bola u neho, na jeho negatívne vyjadrenia o matke,
ktoré ona sama vnímala ako zraňujúce. Naposledy bola v domácnosti otca v októbri 2022. Napriek tomu,
že bývajú v jednom obytnom dome, v jednom vchode, dokonca na tom istom poschodí v bytoch oproti
sebe,stretávajúsalennáhodneaanipritýchtonáhodnýchstretnutiachnedokážuspolunadviazaťanilen
základnú konverzáciu. Ešte pred začatím poradensko-psychologického procesu odmietla stretávanie s

otcom aj prostredníctvom psychológa, nakoniec spoločne s rodičmi na proces pristúpila, no k stretnutiu
maloletej s otcom napriek snahe psychológa nedošlo.
21. Jednoznačne možno konštatovať vážny rodičovský konflikt medzi rodičmi maloletej, ktorý výrazne
ovplyvňuje vzťah otca a dcéry. Osobnostné nastavenie rodičov voči sebe, ako aj osobnostné nastavenie
dcéry voči otcovi, ktoré možno jednoznačne označiť za negatívne a odmietavé, možno zmierniť len

odborným vedením matky, otca aj maloletej. Rovnako tak obnovenie a budovanie vzájomných vzťahov
si vyžaduje podporu a nasadenie všetkých zúčastnených. Odporúčanie zo strany znalca pre skupinové
a dyadické konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb je vylúčené pre chýbajúci
spoločnýsúhlas,resp.súhlaskaždéhozúčastníkovtohtoprocesu(matka,otec,dieťa).Okresnémusúdu
ako vhodnejšie riešenie príde spolupráca v rámci rodinnej terapie, ktorú uvedené pracovisko nerealizuje,

na druhej strane ide o súkromné centrá, kde treba počítať s finančnými nákladmi, ktorý proces nemožno
účastníkov autoritatívne uložiť. Vyžaduje sa spolupráca rodičov, ktorá skutočnosť im bola uvedená a
zdôraznená zo strany okresného súdu, znalca, psychológa, či kolízneho opatrovníka. Bez ich vlastného
nasadenia a skutočného záujmu o lepšie vzájomné vzťahy, a teda aj zdravý psychický vývoj maloletej,
to však nepôjde.

22. Aj napriek tomu, že styk otca s maloletou nebol zo strany okresného súdu upravený, tak v záujme
budovania vzájomných vzťahov medzi rodičmi navzájom, ako aj medzi otcom a dcérou súd apeloval
na rodičov, aby obaja v záujme budúcej výchovy maloletej A. prehodnotili svoje postoje, skonsolidovali
si vzťahy, pretože ich vzájomný konflikt poznačí negatívne nielen životy ich samých, ale aj život a
budúcnosť maloletej. Rodičia by mali byť vzorom, príkladom svojim deťom, viesť ich k prejaveniu

vzájomnej úcty, rešpektu voči druhému rodičovi, pričom stále je priestor a možnosť, aby rodičia sa
usilovalipráveotakétohodnotyvovýchovedieťaťaaozmierlivériešenierodičovskýchprávapovinností.
Mať rád svoje dieťa znamená rešpektovať druhého rodiča. Je na rodičoch, aby vždy povyšovali záujmy
dieťaťa nad všetky svoje záujmy, očakávania a potreby. Keďže došlo k zhodnoteniu o zmene pomerov,
okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/59/2019-300 z 30.06.2020, a to v časti

úpravy styku otca s maloletou A.. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom
konaní i trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu
(pokiaľ vznikli) rozhodnúť. Štát má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého
procesného postavenia preň vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli. „V konaní bolo
nariadené znalecké dokazovanie. Keďže vypracovanie znaleckého posudku v prejednávanej veci bolo

odôvodnené potrebou zistenia skutočného stavu veci, aby bolo možné rozhodnúť v záujme maloletých
detí získanie tohto dôkazného prostriedku bolo i v záujme obidvoch rodičov. Znalcovi M. E. J., M. bolo
priznanéznalečnévovýške375,84eurzavyhotovenieznaleckéhoposudkuč.11/2024,pričomznalečné
bolo z časti vyplatené z preddavku zloženého matkou ( suma 187,92 eur) a z časti z rozpočtovýchprostriedkov súdu na základe uznesenia č.k. 21P/59/2018-636z 12.07.2024 vo výške 187,92 eur, keďže
otec preddavok na znalecké dokazovanie nezložil. Štátu vznikli titulom výplaty znalečného trovy v
celkovej výške 375,84 eur, pričom 1/2 predstavuje sumu 187,92 eur, ktorú by mal každý z rodičov

uhradiť. Matka zložila v konaní preddavok v sume 200 eur a jej prislúchajúca časť trov znalečného
bola pokrytá zloženým preddavkom, otec preddavok na trovy znaleckého dokazovania nezložil a preto
štátu voči nemu vznikli trovy vo výške 187,92 eur.“ V predmetnom konaní vznikli štátu trovy aj z titulu
dožiadania a s tým spojeným úradným prekladom písomností zo slovenského jazyka do nemeckého
jazyka a z nemeckého jazyka do slovenského jazyka. Na ten účel bolo potrebné do konania pribrať

prekladateľa a zabezpečiť preklad potrebných listín. Okresný „súd zabezpečil preklad písomností z
jazyka slovenského do jazyka nemeckého a po vybavenom dožiadaní aj preklad z jazyka nemeckého
do jazyka slovenského a uznesením č.k. 21P/59/2019-318 z 03.02.2021 priznal prekladateľke F. G. C.
odmenu za prekladateľský úkon vo výške 25,44 Eur s tým, že odmena v sume 25,44 eur bola uhradená
z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 21P/59/2019-411 z 25.10.2021 priznal prekladateľke
F. G. C. odmenu za prekladateľský úkon vo výše 372,10 Eur s tým, že odmena v sume 372,10 Eur bola

uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu.“ Okresný súd uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Žilina trovy konania štátu otcovi vo výške 585,46 Eur.
23. Proti tomuto rozsudku podal rozsiahle odvolanie otec do výroku I., ktorý mal za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Prvostupňový súd vôbec nebral zreteľ na jeho vyjadrenia
prednesené ústne na pojednávaní dňa 29.10.2024, nakoľko jeho rozhodnutie ohľadom výšky výživného
vôbec neodzrkadľuje jeho životnú úroveň a majetkové pomery. Okresný súd mu uložil výživné stanovené
pre neho tak v neúnosnej výške. Súd ho aj napriek tomu zaviazal na úhradu výživného vo výške 350 Eur
mesačne. Pociťuje bezmocnosť, keď napriek tomu, že predložil okresnému súdu potvrdenie o tom, že

je vedený na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, teda nemá žiadny príjem, ho okresný súd zaviazal
na výživné v stanovenej výške 350 Eur. Maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, ale
ani on si nemôže dovoliť žiaden nadštandard. Napriek tomu však bol okresným súdom zaviazaný na
platenie výživného pre neho v neúnosnej výške, čo spôsobí, že sa bude v dôsledku tohto rozhodnutia
zadlžovať ešte viac, než tomu bolo doteraz. V súčasnej dobe býva s partnerkou v byte, ktorý vlastní

ona, na výdavky spojené s bývaním neprispieva, výdavky s bývaním hradí partnerka a dostáva finančnú
pomoc od svojich rodičov, na čo okresný súd neprihliadol. Okresný súd konštatoval, že nepreukázal
žiadnu snahu a neurobil potrebné kroky na získanie príjmu a dokonca, že účelovo sa nesnaží nájsť si
zamestnanie. On sa snaží, ale od doteraz mu žiadna takáto možnosť zo strany Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny ponúknutá nebola. Predmetný kurz, na ktorý poukazoval, je z jeho vlastnej iniciatívy.

24. Otec v odvolaní uviedol, že v napadnutom rozsudku okresný súd v ods. 16. odôvodnenia okrem
iného nesprávne uvádza, že „Uvedené je v rozpore s tým, že úrad práce minimálne v období 08/2023
disponoval voľnými miestami na pozícii opatrovateľ/asistent, ktorú činnosť vykonával otec naposledy
a dlhodobo v zahraničí a hoci nemá tomu zodpovedajúce vzdelanie (v nie v danom odbore), skúsenosti
a teda prax ktoré za obdobie od roku 2013 do roku 2022 nadobudol, sú určite pre budúceho

zamestnávateľa vítané a možno predpokladať, že by boli zohľadnené aj pri finančnom ohodnotení".
Poukázalnazápisnicuzodňa29.10.2024,kdesúduuviedol,žespolupracujesÚradomprácesociálnych
vecí a rodiny pravidelne, o čom svedčia aj správy, ktoré boli okresnému súdu zaslané. O tom, že by
v auguste 2023 boli voľné miesta v obore opatrovateľstvo, nemá vedomosť a ponúknuté mu neboli.
V bode 16. napádaného rozhodnutia, okresný súd prezumoval skutočnosť, že otec maloletej si prácu

aktívne nehľadá, nesnaží sa zabezpečiť vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči svojmu jedinému dieťaťu.
Uvedené nie je pravdou, na čo poukazoval počas konania. Pokiaľ by si aktívne nehľadal prácu,
úrad práce sociálnych vecí a rodiny by ho vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uchádzač
o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne
preukazovať úradu práce sociálnych vecí a rodiny v termíne a na mieste určenom úradom. V prípade

ak tento uchádzač
nespolupracuje, je úrad práce sociálnych vecí a rodiny oprávnený vyradiť ho zo zoznamu. On však
nie je schopný platiť také vysoké výživné na maloletú dcéru, akým ho zaviazal súd. V súčasnosti je
vedený ako uchádzač na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, pričom absolvoval rekvalifikačný kurz na
elektrotechnika, čím sa snaží zvýšiť svoje pracovné možnosti na trhu práce.

25. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd v ods. 11. napadnutého rozsudku konštatoval, že potrebné
je vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov, čo sa v tomto konaní nestalo, avšak
neprihliadol na skutočnosť, že býva so svojou partnerkou v byte, ktorý vlastní ona, ako aj na skutočnosť,
že na výdavky spojené s bývaním neprispieva, výdavky s bývaním hradí partnerka a dostáva finančnúpomoc od rodičov. Rovnako neprihliadol a nezohľadnil tvrdenie, že aktuálne výška exekúcie, spolu s
dlhom je cca 75.000 Eur. Poukázal na názor Krajského súdu Banská Bystrica v rozhodnutí zo dňa
10.02.2016, sp. zn. 17CoP/12/2016. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške

350 Eur. Okresný súd mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dôvod na
zníženie výživného neexistuje, čo je v priamom rozpore s realitou. Ak by skutočne neexistoval dôvod, pre
ktorý žiadal nižšie výživné, dnes by nebola výška exekúcie vo výške 75.000 Eur. Okresný súd vo svojom
odôvodnení neprihliadol ani na jeho tvrdenie, že najväčší problém pre získanie práce v jeho prípade je
to, že je bez vodičského oprávnenia. Nenašiel si uplatnenia ani vzhľadom na školu, ktorú ukončil. Školu

ukončil v roku 2010. Rovnako okresný súd vo svojom odôvodnení neprihliadol ani na skutočnosť, že
nemal žiadnu vedomosť, že by v auguste 2023 boli voľné miesta v obore opatrovateľstvo, ktoré mu však
ani ponúknuté z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny neboli.
26. V odvolaní otec vyčítal okresnému súdu, že nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to tým
spôsobom, že súd nesprávne zistil a vyhodnotil, v akej finančnej situácii sa skutočne nachádza. Týmto
spôsobom okresný súd nesprávne zistil a vyhodnotil jeho finančné schopnosti a možnosti. Okresný súd

v napadnutom rozsudku len konštatoval, že otec má možnosti a schopnosti dosahovať príjem. Ako otec
maloletej v čase rozhodovania okresného súdu bol a naďalej je nezamestnaný a vedený na Úrade práce
sociálnych vecí a rodiny, pričom na preukázanie uvedeného predložil potvrdenie zo dňa 02.06.2023.
Zmenu pomerov na jeho strane uvádzal už dňa 20.02.2019, kedy podal návrh na zníženie výživného.
Uvedenúzmenuobjasnilskutočnosťou,žestratilklienta,vysokýmiodvodmi,požiadalozrušenieživnosti.

Ďalej má dlh voči sociálnej poisťovni, ktorý sa v rámci možností snaží splácať. Momentálne nemá
žiadny príjem a aktívne si hľadá nové zamestnanie. Jeho mesačné náklady predstavujú iba jedlo, čo
je cca 100 Eur na mesiac. Okresný súd v ods. 10. napádaného rozsudku však sám skonštatoval, že
„takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov,
trvalá zmena zdravotného stavu, nástupu dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či

zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov". Nakoľko po celý čas uvádza, že je v súčasnej dobe
nezamestnaný a nemá príjem, má za to, že ide o podstatnú zmenu na jeho strane. Súd sa však pri
zohľadnení výšky výživného s touto podstatnou zmenou nevysporiadal. Jeho cieľom nie je vyhýbať sa
vyživovacej povinnosti. Aktuálne nie je zamestnaný a nie je v jeho schopnostiach, možnostiach ani
majetkových pomeroch, aby platil na výživu maloletej sumou 350 Eur mesačne. Ak si nájde prácu,

tak je ochotný platiť vyššie výživné (ako navrhovaných 50 Eur mesačne). Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že „Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky mal. vždy do 20 -
teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.“
27. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že dôvody, uvádzané

jednak v prvostupňovom konaní pred súdom, ako aj dôvody odvolania považuje za nepravdivé a
účelové, smerujúce len k jednému pre neho podstatnému výsledku, vyhnúť sa záväzku platiť príspevok
na výživu a výchovu svojho jediného dieťaťa, maloletej dcéry A.. Jeho snahu o ospravedlnenie
dlhodobej niekoľkoročnej nečinnosti pri hľadaní práce a neustále poukazovanie na prekážky zo strany
zamestnávateľov a úradov, ktoré mu bránia vo vykonávaní tejto rodičovskej povinnosti, hoci on vyvíja

veľké úsilie pri hľadaní práce, považujeme za klamlivé, ničím nepodložené a neakceptovateľné. Súd
vykonal dôsledné dokazovanie každej skutočnosti, na ktorú účastníci konania poukázali, pričom časovo
náročné dokazovanie bolo vykonané najmä v súvislosti s úpravou styku otca a maloletej dcéry,
ktorého sa otec dožadoval a ktorého výsledok bol na základe odborných záverov znalca taký, že
tento sa neupravil. Táto časť rozhodnutia prvostupňového súdu však nebola otcom maloletého dieťaťa

napadnutáodvolanímajehoodvolaniesmerovalolenkzmene,resp.kmaximálnemuzníženiupríspevku
na výchovu a výživu maloletej, čo svedčí o tom, že jeho záujem o maloletú dcéru je aj naďalej len
predstieraný. Už v čase podania návrhu na zníženie výživného na maloletú dcéru, t.j. v roku 2019
sa otec maloletej odvolával na rôzne skutočnosti, ktoré mu bránia v možnostiach riadne pracovať a
následne aj prispievať na jej výchovu a výživu sumou, ktorá vyplývala z predchádzajúceho rozhodnutia

súdu. Otec maloletej po celú dobu konania, t.j. po dobu viac ako 5 rokov neučinil žiadny radikálny a
vážny krok s pozitívnym výsledkom, ktorým by preukázal súdu skutočný záujem o získanie práce, čo aj
nekvalifikovanej, je preto nevyhnutné predpokladať, že získanie práce nie je v jeho skutočnom záujme.
Otec maloletej sa zrejme vôbec nezaoberá otázkou, kto dlhoročne plní jeho povinnosti druhého rodiča,
či a koľko zarába matka maloletej, aby mohlo byť o všetky jej potreby postarané. Z konania a vyjadrení

otca je zrejmé, že doposiaľ nepochopil, ako úzko sú prepojené práva a povinnosti rodičov dieťaťa,
obzvlášť ak sa jedná o dieťa vo veku dospievania, kedy tieto skutočnosti a najmä správanie svojich
rodičov dieťa vníma veľmi citlivo. Aj toto pochybenie otca je dôvodom ich vzájomného odcudzenia. Je
nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že už od narodenia svojho dieťaťa sa nesprával zodpovedne.Do prvého rozhodovania súdu o povinnosti prispievať na výživu a výchovu maloletej A. v roku 2013,
kedy bola určená táto jeho povinnosť sumou 200 Eur, zaplatil k rukám matky maloletej výživné celkom
len 5-krát. Po právoplatnom odsúdení za trestný čin zanedbania povinnej výživy poskytoval otec svojej

maloletejdcérevýživnévovýške120Eurmesačne(namiestosumy200Eurmesačne),neskôrzmenenej
súdom na sumu 350 Eur, ktorú sumu úplne ignoroval a nikdy nezaplatil. Sú nepravdivé tvrdenia otca
maloletej, že jeho náklady na život v súčasnosti zodpovedajú celkovej sume 100 Eur mesačne, t.j.
3,5 Eur denne. Toto tvrdenie nekorešponduje, dokonca je v rozpore so životným štýlom, aký naozaj
vedie a ktorého súčasťou je absolvovanie zahraničných dovoleniek v drahých destináciách (na ktorú

skutočnosť poukázala na pojednávaní a ktorú nepoprel) so svojou partnerkou, ktorá tieto dovolenky,
rovnako ako všetky náklady na bývanie a spojené s bežnými životnými potrebami údajne financuje zo
svojich finančných prostriedkov. Poukazovanie otca na skutočnosť, že najväčšou prekážkou pri hľadaní
práce je výkon trestu zákazu vedenia motorového vozidla, t.j. odňatia vodičského oprávnenia, by nemalo
byť okolnosťou ospravedlňujúcou jeho konanie - neposkytovanie výživného maloletému dieťaťu, pretože
túto situáciu si privodil vlastným protiprávnym konaním. Otec maloletej však nie je profesionálnym

vodičom, ktorá skutočnosť by mohla mať vplyv na obmedzenie v hľadaní nového zamestnania a do
práce môže dochádzať, tak ako mnohí iní rodičia, verejnou dopravou. Ak otec maloletej v odvolaní
poukazuje na získané oprávnenie „elektrotechnického minima" a spája ho s možnosťou a prísľubom
novej práce, avšak po niekoľkoročných skúseniach je možné len ťažko uveriť jeho sľubom po mnohých
podobných prísľuboch z predchádzajúcich rokov. Zároveň je namieste klásť si otázku, prečo k tejto

možnosti dochádza až po viac ako desiatich rokoch zavádzania a klamstiev súdu aj maloletej, ktorá už
prestala veriť jeho vyhláseniam a aj následkom týchto nesplnených sľubov sa jej citový vzťah k svojmu
otcovi zmenil. Ak navrhovateľ - otec tvrdí (na strane 4 odv.), že spolupracuje s príslušným Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Žiline a pravidelne sa informuje na možnosti zamestnania, nie je možné
uveriť jeho tvrdeniu, odlišnému od písomnej správy úradu, že nebol informovaný o voľných pracovných

pozíciách práce opatrovateľa, keďže úrad práce eviduje záznamy v jeho osobnom spise o tom, že túto
prácu v nedávnej minulosti už vykonával v zahraničí. Vyjadrenia tohto typu považuje za účelové, pretože
si je určite vedomý nemožnosti obsah jeho ústnej komunikácie s pracovníkom (čkou) úradu nijakým
spôsobom hodnoverne preukázať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo správne a sú v najvyššom
záujme maloletého dieťaťa, preto žiadala druhostupňový súd, aby odvolaniu otca maloletej nevyhovel

a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom -
účastníkom - otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
29. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
30. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.31. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje

na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,

odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom
otca, v ostatnom opätovne poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387
ods. 2 CSP).
32. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
33. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak (ods. 2).
34. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade

nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

35. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku

hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
36. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.

37. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca v rovine výživného odvolací súd predovšetkým pripomína,
žeZákonorodine(§62ods.2a§75ods.1,§78ods.1vetaprvá)zakotvujepovinnosťrodičovprispievať
na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa (ďalej je potrebné
chápať, že toto označenie v prejednávanej veci zahŕňa obe deti) má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným

potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri
hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho
majetkové pomery.
38. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada

sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zákon priamo v § 62 ods. 4
Zákona o rodine prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. V tomto smere je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje

ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a spoločnej
domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti.
39. Otec v odvolaní namietal, že nie je jasné „podľa akého ustanovenia súd postupoval, keď mi uložil
výživnéstanovenépremňatakvneúnosnejvýške.Súdmaajnapriektomuzaviazalnaúhraduvýživnéhovo výške 350,- € mesačne“. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou otca, odvolací súd poukazuje
na to, že napadnutým výrokom I. okresný súd návrh na zníženie výživného zamietol, pričom aplikovanú
právnu úpravu okresný súd nielen uviedol v paragrafom znení v napadnutom rozsudku, ale ju aj citoval

v ods. 8. napadnutého rozsudku. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že „.... nesúhlasím s tvrdením, že v
tomtoprípademajetkovépomeryobochrodičovumožňujúzabezpečiťnašejmaloletejdcéreuspokojenie
potrieb nad rámec základných životných potrieb“, tak odvolací súd uvádza, že z tejto argumentácie nie je
zrejmé, čo je otcom považované za uspokojenie potrieb nad rámec základných životných potrieb, keďže
okresný súd vyhodnocoval pomery maloletej v ods. 15. napadnutého rozsudku, ustálil odôvodnené

potreby maloletej, ktoré otec podľa obsahu spisového materiálu osobitne a konkrétne nenamietal a ani
nespochybnil. Za odôvodnené potreby maloletej A. okresný súd považoval: „strava doma 180 eur (aj
príprava desiat do školy), oblečenie a obuv 50 eur, hygiena 20 eur, strava v škole 13,33 eur, poplatky
v škole a školské potreby, vrátane potrieb do ZUŠ po spriemerovaní 6,25 eur, poplatok v ZUŠ 34 eur,
krúžok bojového umenia a boxu 40 eur, telefón - kredit 15 eur, voľný čas, výlety a šport 30 eur, strojček -
kontrola 6,60 mesačne ( matka uviedla 4 kontroly do roka , každá 20 eur), podľa predložených dokladov

za zubné ošetrenia, výdavky na zubára 10 eur mesačne. Ďalej náklady na očné vyšetrenie 120 eur raz
do roka a náklady na kúpu okuliarov cca 400 eur, po prepočte predstavujú 43,33 eur mesačne, podiel na
nákladoch na bývanie 100 eur ( pri troch osobách v domácnosti).“ Okresný súd, podľa odvolacieho súdu
na základe vykonaného odvolacieho prieskumu, dospel k správnemu záveru, ak ustálil odôvodnené
potreby maloletej na základe vyjadrenia matky k výdavkom, ako aj z listinných dôkazov, ktoré preukazujú

niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať), a ktoré správne
okresný súd porovnal s bežnými výdavkami maloletých detí v tom istom veku, známych okresnému súdu
z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnil
náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom a ktoré sa za
obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu čiastočne menili.

40. Pokiaľ otec v odvolaní poukázal na závery okresného súdu v ods. 11. napadnutého rozsudku a v ods.
16. napadnutého rozsudku a namietal, že „Úrad práce sociálnych vecí a rodiny by ma vyradil z evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a
aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v termíne a
na mieste určenom úradom. V prípade ak tento uchádzač nespolupracuje, je Úrad práce sociálnych

vecí a rodiny oprávnený vyradiť ho zo zoznamu“, tak odvolací súd uvádza, že úlohou odvolacieho
súdu v prejednávanej veci nie je posudzovať činnosť úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ale prijať
závery v rovine odvolacieho prieskumu (ne)správnosti prijatých záverov okresného súdu v napadnutom
rozhodnutí. Vo väzbe na uvedené potom odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu nemal dôvod
odkloniťsaodkonštatovaníokresnéhosúduuvádzanýchvods.16.napadnutéhorozsudkusdôrazomna

uvedenie okresného súdu „Otec nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti, pre ktoré nemôže pracovať
alebo jeho schopnosť pracovať by bola obmedzená, či dokonca vylúčená.“, ktoré otec ani vo vyvolanom
odvolacom konaní nevyvrátil a ani relevantne nespochybnil. Ak aj odvolací súd veľmi citlivo zvažoval
dôvody odvolania otca, tak ani napriek tomuto prístupu, nebol odvolaciemu súdu vytvorený dostatočný
priestor, a to berúc do úvahy vecné hľadisko v spojitosti s časovým hľadiskom, posúdenia otcom

tvrdených skutočností, na odklon od záverov okresného súdu „Až teraz, hoci v evidencii je už pomaly
dva roky, pristúpil na rekvalifikačný kurz, od ktorého očakáva, že mu umožní nájsť si vyhovujúcu prácu.
Zároveňvšakuviedol,žeproblémjevtom,žeponúkanépráceniesúzjehopohľadudostatočnefinančne
ohodnotené, nakoľko má exekúcie, ak sa zamestná, exekútor mu zablokuje účet a z príjmu mu nič
neostane. Nároky otca na prácu sú tak neprimerané a sú tu pochybnosti o jeho skutočnom záujme

pracovať a dosahovať príjem.“ Odvolací súd odkazuje na tomto mieste na dostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Tak ako okresný súd,
pripomína i odvolací súd, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť
ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou
živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Nemožno sa odkloniť od požiadavky na každého

rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou
jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na
trhu práce. V konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento
je nadradený nad záujem povinného rodiča. V konaní nebolo preukázané podľa odvolacieho súdu,
že by doterajší spôsob života a zaobstarávanie príjmu nebolo slobodným rozhodnutím otca, za ktoré

potom nesie zodpovednosť výlučne otec a ktoré správanie nemôže byť rozhodne vyhodnotené na úkor
dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Ak okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel ku
konštatovaniu, že otec vzhľadom na svoj vek, pracovné skúsenosti, kvalifikáciu a doterajšie uplatnenie
je schopný aj naďalej aj vzhľadom na oblasť, v ktorej pôsobil, dosahovať príjem, ktorý mu umožní plniť sivyživovaciu povinnosť k maloletej A. v súdom určenom rozsahu, tak podľa obsahu odvolania, spisového
materiálu neboli zrejmé žiadne skutočnosti, ktoré by tento záver okresného súdu spochybňovali.
41. Pokiaľ sa otec svojím návrhom domáhal zníženia výživného na mal. A., tak odvolací súd akcentuje,

že vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmena vyživovacej povinnosti je teda zákonom prípustná
výnimka z tejto zásady, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení
prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou
podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd

najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo
vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať
okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ktoré sa môžu stať dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak
na strane dieťaťa, v dôsledku zvyšovania nákladov na zabezpečovanie jeho odôvodnených potrieb,
ako aj na strane rodičov, a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností,
ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už povinného
rodiča, alebo dieťaťa došlo. Súdna prax, výkladom § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu

pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné
potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych
potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na
zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od
rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Pri zmene

pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Zmena pomerov,
môže nastať aj na strane povinného rodiča dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej
povinnosti, zmena v jeho majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým
spojená strata, či zníženie príjmu, prípadne zmena v jeho nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri
určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vo vzťahu k odvolaniu
otca odvolací súd k vyhodnoteniu pomerov otca poukazuje na celé odôvodnenie napadnutého rozsudku
sdôrazomnaods.14.napadnutéhorozsudku.Vtomtosmerepotomnemožnoodhliadnuťaniodzáverov
vyjadrených okresným súdom, že „návrh otca na zníženie výživného na maloletú A. nie je dôvodný ani
pre dôvody ktoré uviedol otec ako zmenu jeho pomerov - zníženie príjmu, resp. žiaden príjem, keďže

predchádzajúcu prácu (opatrovateľa v Rakúsku) nevykonáva, vyššie odvody, podlžnosti voči sociálnej
poisťovni a dlh na základe právoplatného rozsudku. Minimálne skutočnosti ako žiaden príjem či finančný
záväzok na základe rozsudku 7Co/131/2012 tu existovali aj v čase, keď súd schválil rodičovskú dohodu
o výške výživného, nakoľko otec bol vedený na úrade práce a rozsudok 7Co/131/2012-138 bol vydaný
ešte 14.05.2012. T.j. otec vedomý si týchto skutočností uzavrel s matkou rodičovskú dohodu, kde sa

zaviazal prispievať na výživu maloletej A. vo výške 350 eur mesačne.“
42. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie prijatým záverom zdôrazňuje, že zmyslom a účelom bežného
výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej § 62 Zákona o rodine je pokrytie
všetkých potrieb dieťaťa a ide o vyjadrenie, tzv. spotrebného charakteru bežného výživného.
43. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
v odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
44. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.45. Vychádzajúc z prezentovaných úvah, sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej
inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká

v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil
akovecnesprávnerozhodnutiecezúpravuv§387ods.1CSP,vpodrobnostiachodkazujenadostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

46. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
47. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí, vychádzajúc z § 52 CMP, § 55 CMP, zásada,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si
teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle §

55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu,
pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.
Zákonodarcakonštatoval,žemateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonaniamôže
súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre
aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené

teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod
na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil
a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
48. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy

odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
49. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.