Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:8125010012.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v konaní o návrhu navrhovateľa A. B., nar. X.XX.XXXX v C. D.
E., bytom F. G., H. XXX/XX, na vyslovenie účasti navrhovateľa na súdnej rehabilitácii podľa zákona č.
119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 119/1990 Zb.“, ak nie je uvedené inak) na
neverejnom zasadnutí dňa 30. apríla 2025 prejednal sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov zo dňa 31. januára 2025, sp. zn. 1Nt/1/2025 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 9 zákona č. 119/1990 Zb. sa zamieta návrh navrhovateľa na vyslovenie, že navrhovateľ
je podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v celom rozsahu účastný súdnej rehabilitácie vo vzťahu
k odsúdeniu rozsudkami bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 17.6.1980, sp. zn. T

73/80 a zo dňa 14.10.1992, sp. zn. 2 Rtv 32/92, pretože vec navrhovateľa bola už preskúmaná podľa
štvrtého oddielu zákona č. 119/1990 Zb. v konaní vedenom na bývalom Vojenskom obvodovom súde
Prešov pod sp. zn. 2 Rtv 32/92.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 31. januára 2025, sp. zn. 1Nt/1/2025, bolo rozhodnuté tak,
že podľa § 9 v spojení s § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii návrh na vyslovenie,

že A. B. je účastný súdnej rehabilitácie podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. vo vzťahu k odsúdeniu
rozsudkami bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 17.6.1980, sp. zn. T 73/80 a zo dňa
14.10.1992, sp. zn. 2 Rtv 32/92, sa z a m i e t a , ako oneskorene podaný.

Proti tomuto uzneseniu navrhovateľ v zákonnej lehote podal prostredníctvom obhajcu písomne
odôvodnenú sťažnosť. V úvode dôvodov sťažnosti obhajoba poukázala na obsah výrokovej časti

napadnutého uznesenia. Podľa názoru obhajoby záver okresného súdu o oneskorene podanom návrhu
s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 1, 2 zákona č. 119/1990 Zb. nie je správny, pretože sa týka lehôt
na podanie návrhu na prieskumné konanie podľa tretieho oddielu zákona č. 119/1990 Zb. Navrhovateľ
podal návrh podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., teda podľa oddielu osem uvedeného zákona,
ktorý návrh podľa názoru navrhovateľa je možné podať kedykoľvek. Preto navrhovateľ navrhol, aby
sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a návrhu sám vyhovel.

K sťažnosti navrhovateľa sa prokurátor písomne vyjadril tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu
považuje za správne a zákonné. Preto navrhol zamietnuť sťažnosť navrhovateľa ako nedôvodnú.

K vyjadreniu prokurátora navrhovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal písomnú repliku. V replike
poukázal na to, že rehabilitačné konanie vo veci navrhovateľa, vedené na bývalom Vojenskom

obvodovom súde Prešov pod sp. zn. 2 Rtv 32/92, neprebehlo riadne a konečné právoplatné rozhodnutiev uvedenej veci je podľa názoru navrhovateľa v priamom rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku.Nazákladesvojejprieskumnejpovinnostidospelkzáveru,žesťažnosťnavrhovateľajedôvodná,
avšak z iných, ako ním uvádzaných dôvodov.

Na základe preskúmania správnosti a zákonnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd zistil,
že okresný súd opomenul relevantnú skutočnosť, ktorá v prejednávanom prípade je podkladom na
rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa pre takzvanú „prekážku už rozhodnutej veci“ podľa § 9
zákona č. 119/1990 Zb., pretože ide o návrh vo veci, ktorá už bola preskúmaná podľa štvrtého oddielu
zákona č. 119/1990 Zb.

Ako vyplýva z petitu návrhu navrhovateľa v tomto trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 1Nt/1/2025, navrhovateľ si je nepochybne vedomý skutočnosti, že jeho odsúdenie
v trestnom konaní, vedenom na bývalom Vojenskom obvodovom súde I. pod sp. zn. T 70/80, bolo
už preskúmané podľa štvrtého oddielu zákona č. 119/1990 Zb. v rehabilitačnom trestnom konaní,
vedenom na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. 2 Rtv 32/92. Táto skutočnosť

nepochybne vyplýva aj z obsahu spisového materiálu. Ako to v konečnom dôsledku vyplýva z obsahu
repliky navrhovateľa k vyjadreniu prokurátora k dôvodom sťažnosti, navrhovateľ sa fakticky domáha
reparácie právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci vedenej na bývalom Vojenskom obvodovom súde
Prešov,sp.zn.Rtv32/92,pretožesadomnieva,žeuvedenéprávoplatnésúdnerozhodnutiejevpriamom
rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podľa § 9 (zaradeného do štvrtého oddielu – pozn. krajského súdu) zákona č. 119/1990 Zb. rozhodnutie
podľa druhého oddielu, ak nie je ustanovené inak, robí súd na neverejnom zasadaní. V konaní o návrhu
podľa tretieho oddielu môže súd rozhodnúť na neverejnom zasadaní iba o zamietnutí návrhu podaného
oneskorene alebo neoprávnenou osobou alebo o zamietnutí návrhu vo veci, ktorá už podľa tohto oddielu

bola preskúmaná, alebo o zamietnutí návrhu vo veci, na ktorú sa tento zákon nevzťahuje. V ostatných
prípadoch súd rozhoduje na verejnom zasadaní.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že návrh navrhovateľa, o ktorom rozhodoval okresný súd
napadnutým uznesením pod sp. zn. 1Nt/1/2025, sa týka veci, ktorá už bola preskúmaná podľa štvrtého

oddielu zákona č. 119/1990 Zb. v konaní, vedenom na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov
pod sp. zn. 2 Rtv 32/92. Táto skutočnosť tak podľa § 9 zákona č. 119/1990 Zb. sama osebe zakladá
zákonný dôvod na rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa aj na neverejnom zasadnutí bez
pristúpenia k prieskumu splnenia formálnych podmienok podaného návrhu, ako aj preskúmania jeho
vecnej opodstatnenosti. Vzhľadom na to, že okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh

navrhovateľa ako oneskorene podaný, teda z nesprávneho dôvodu, krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm.
a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a sám rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

K argumentácii navrhovateľa v tomto sťažnostnom konaní krajský súd považuje za nutné dodať, že

s poukazom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti a rozhodné právne závery nepovažuje predmetnú
argumentáciu navrhovateľa v tomto sťažnostnom konaní za rozhodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.