Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/194/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623215925
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2623215925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX,
v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov:
matka – A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária JUDr. Katarína Filová, s. r. o., so sídlom Konventná 625/7, Bratislava – Staré Mesto,
a otec – F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., v súčasnosti bytom E. XXXX/X, G. - A., zastúpený
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8,
Michalovce, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca

dieťaťaprotirozsudkuOkresnéhosúduSenicaz7.mája2024č.k.24P/44/2023-79vspojenísopravným
uznesením z 18. novembra 2024 č. k. 24P/44/2023-101, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. a v závislom výroku V.
p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. mal. A. zveril od 1.8.2023 do
osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach; výrokom II. otcovi uložil od 1.8.2023 platiť na výživu mal. A. sumu 150

eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky; výrokom III. nedoplatok otca
na výživnom za obdobie od 1.8.2023 do 30.4.2024 v sume 1350 eur otcovi uložil splácať popri bežnom
výživnom mesačne v sume 50 eur vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že omeškanie
s úhradou jednej splátky má za následok splatnosť celého zročného výživného; výrokom IV. rozhodol,
že styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 24 ods. 6, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62

ods. 1, 2, 3, 4, a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 35,
§ 52, § 121 a § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), keď z
výsledkovvykonanéhodokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavuvecivyvodiltenzáver,ženávrhmatky
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je dôvodný, nakoľko rodičia maloletej spolu
nežijú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o dieťa. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že je v
záujme mal. A., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, t. j. toho rodiča, ktorý v súčasnosti

dieťaťu od augusta 2023 zabezpečuje celodennú starostlivosť. U matky má maloletá vytvorené stabilné
rodinné zázemie, pričom v starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky a maloletá má
v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na bývanie a rozvoj. Maloletá sa s otcom nestretáva.
Súd bol toho názoru, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky jej budú zabezpečenériadne podmienky a predpoklady na jej riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pri rozhodovaní
o výške výživného súd vychádzal z toho, že mal. A. bude mať v júni 2024 jeden rok. Zdravotný stav
maloletej je dobrý. Matka uviedla náklady na domácnosť v sume 100 eur mesačne, na stravu maloletej

vo výške 100 eur mesačne, jednorazové výdavky na kúpu kočíka vo výške 300 eur. Matka poberá
rodičovský príspevok vo výške 470 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Matka
nemá možnosť pracovať, nakoľko vzhľadom k veku dieťaťa musí dieťaťu zabezpečovať celodennú
starostlivosť. Mesačný príjem matky je potom celkovo 530 eur. Otec býva v G. v prenajatom byte spolu
s jeho matkou a jeho synom F. B., ktorý je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti otcovej matky

a otec platí výživné na mal. F. vo výške 50 eur mesačne. Zdravotný stav otca je dobrý, otec je zdravý,
nemá žiadne zdravotné obmedzenie na vykonávanie práce. Otec je podľa jeho tvrdenia nezamestnaný
dlhodobo, nie je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. V januári 2024 si založil živnosť v
oblasti stavebných prác. Na základe živnosti pracoval na jeden pracovný turnus v Nemecku počas troch
týždňov, príjem z tejto práce mal 3800 eur. Predtým pracoval 10 rokov vo Švajčiarsku, kde mesačne
zarábal okolo 4500 až 5000 švajčiarskych frankov mesačne. Za nájom platí spolu s jeho matkou 650 eur

mesačne. Náklady na stravu majú ako domácnosť vo výške 200 až 300 eur mesačne. V danom konaní
sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu
od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky
vyššie uvedené okolnosti a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a hlavne vzhľadom na vek
dieťaťaurčilotcovipovinnosťplatiťvýživnénamaloletúA.vsume150eurmesačne,vždydo20.dňatoho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam
a možnostiam otca, a taktiež aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku. Odôvodnené
potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť možno všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa.
Spravidla s nástupom do predškolského zariadenia určitým spôsobom vzrastá aj finančná náročnosť
starostlivosti o dieťa. Rovnako súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť

voči mal. F.. Pri predškolskom veku dieťaťa, by malo byť výživné na jedno dieťa približne 18 %, pri
dvoch deťoch približne 12 % zo zárobku rodiča. Otec maloletej toho času podľa jeho tvrdenia dlhodobo
nepracuje, nie je ani evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Súd bol však
názoru, že otec má možnosti a schopnosti pracovať a dosahovať dostatočne vysoký príjem na platenie
výživného. Nie je možné akceptovať, že otec maloletej si radšej zvolil „dobrovoľnú nezamestnanosť“

pred možnosťou zárobku, keďže má dve maloleté deti a má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nim.
O tom svedčí aj skutočnosť, že otec maloletej v minulosti dosahoval príjem 3800 eur mesačne (január
2024), a predtým pracoval 10 rokov vo Švajčiarsku, kde mesačne zarábal 4500 až 5000 eur mesačne.
Otec má v súčasnosti založenú živnosť v oblasti stavebných prác a nemá žiadne zdravotné obmedzenia,
ktoré by mu bránili zamestnať sa alebo vykonávať živnosť, nepracuje dobrovoľne. Súd bol názoru, že je

v otcových možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem zo zamestnania a prispievať tak na výživu
mal. A. sumou 150 eur mesačne. Vzhľadom na príjem otca, ktorý by mohol dosahovať a vzhľadom na
oprávnené potreby dieťaťa, súd potom určil primeranú výšku výživného v sume 150 eur mesačne od
01.08.2023. Už len z bežných ponúk práce na internetovom portály profesia (č. l. 70-73) vyplýva, že
murár - pomocný pracovník dosahuje zárobok okolo 1700 eur mesačne brutto. Súd ustálil dobu odkedy

spolu rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a odkedy zároveň nie je platené výživné na dieťa
zo strany otca na deň 1.8.2023, a to na základe tvrdení matky a otca, kedy matka tvrdila, že spolu nežijú
od 17.07.2023 a otec tvrdil, že spolu nežijú od júla, augusta 2023. Vzhľadom na určenie výživného od
01.08.2023 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2023 do 30.04.2024 v
sume 1350 eur (150 eur x 9 mesiacov), ktorý nedoplatok uložil otcovi splatiť v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 50 eur popri bežnom výživnom s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má
za následok zročnosť celého nedoplatku. Čo sa týka úpravy stretávania sa otca s maloletou, súd tento
neupravil, nakoľko otec sa s maloletou nestretáva a rodičia úpravu styku otca s maloletou nežiadali
upraviť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP z toho dôvodu, že súd nezistil žiadne dôvody
ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania jednému z účastníkov.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletej, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a určiť výživné vo výške 50 eur mesačne od právoplatnosti
rozsudku, alternatívne rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Bol toho názoru, že súd rozhodnutie v napadnutých častiach neodôvodnil
dostatočne presvedčivo v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že odôvodnenie v bode 29. pôsobí,

ako by nebolo ukončené. Navyše z rozsudku nemožno zistiť, ako matka zdokladovala dôkazmi svoje
tvrdenia o nákladoch. Súd vôbec neprihliadol na jeho negatívnu finančnú a životnú situáciu. Chce, aby
sa maloletá podieľala na jeho životnej úrovni, táto je však toho času nepriaznivá. Momentálne je v jeho
možnostiach prispievať na výživu maloletej sumou 50 eur mesačne tak, ako prispieva na svoje druhédieťa, F. B.. Namietol, že súd svoje rozhodnutie vo výroku II. o nedoplatku na výživnom v sume 1350 eur
za obdobie od 1.8.2023 do 30.4.2024 neodôvodnil. Súd maloletej priznal výživné od 1.8.2023, pričom
návrh bol podaný dňa 19.10.2023. Z dôvodu neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre

priznanie výživného spätne navrhol zrušiť jeho povinnosť toto zaplatiť.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384
CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 24P/44/2023 bola úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. A.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie
výrokom I. mal. A. zveril od 1.8.2023 do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach; výrokom II. otcovi uložil od
1.8.2023 platiť na výživu mal. A. sumu 150 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred

k rukám matky; výrokom III. nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 1.8.2023 do 30.4.2024 v sume
1350 eur otcovi uložil splácať popri bežnom výživnom mesačne v sume 50 eur vždy do 20. dňa v mesiaci
k rukám matky s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok splatnosť celého zročného
výživného; výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje a výrokom V. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
vo výrokoch II. a III. o určení bežného a zročného výživného, ako aj závislého výroku V. o nároku na
náhradu trov konania.

7. Podstatou odvolacích námietok bolo, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov.

8. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.
2 CSP, je nepreskúmateľné.

9. Z obsahu spisu vyplynulo, že prvopis rozsudku z 7. mája 2024 č. k. 24P/44/2023-79 vyhotovený

ako úradný dokument, ktorý bol autorizovaný zaručeným elektronickým podpisom neobsahuje celé
odôvodnenie, ktoré sa končí bodom 29. slovami „žiadne zdravotné obmedzenie na vykonávaní práce“.
V spise na č. l. 79 sa nachádza listinné vyhotovenie rozsudku, ktoré okrem bodov odôvodnenia 1.-29.
obsahuje aj doplnenie bodu 29. a body 30.-35, pričom predmetné vyhotovenie rozsudku podpísal
zákonný sudca (§ 222 CSP).

10. Uvedený nedostatok bol odstránený opravným uznesením z 18. novembra 2024 č. k.
24P/44/2023-101.
11. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne

posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je vsúlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá

ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými
skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

13. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné

zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

14. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje/dosahoval v rozhodnom období, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo

neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť
výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine
významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.
Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75).
V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním

(nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným
stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami,
sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej
povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom

slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od
veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov,
voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba
odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť

dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia
dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o
rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.).

16. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu

dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa
mali rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a
prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/
škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa
v prípade ochorenia /návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať

v prípade ošetrovania člena rodiny/ alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba
prehliadnuťdveskutočnosti:1/maloletévýživouoprávnenédieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovni
svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov.

17. Práve na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom
zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 % z čistého
príjmupovinnéhorodičanavšetkyvýživouoprávnenédeti(nazákladečohobolavypracovanáiMetodika
výpočtu výživného, na ktorú poukázal súd prvej inštancie), samozrejme so zohľadnením, že určenievýšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od
prípadu k prípadu.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval v zmysle
vyššie uvedeného, správne vychádzal z potencionality príjmu otca, odôvodnených potrieb maloletej,

zárobkových schopností a možností matky maloletej, vynakladaných výdavkov rodičov, životnej úrovne
oboch rodičov, ako aj zohľadnenia ďalšej vyživovacej povinnosti otca, pričom svoj postup riadne
odôvodnil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvej
inštancie tiež odôvodnil, v čom videl dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré bolo dôvodné priznať výživné
spätne od 1.8.2023 (návrh na začatie konania súdu došiel dňa 19.10.2023), pričom s uvedenými závermi
nemá odvolací súd dôvod polemizovať.

19. Rovnako súd prvej inštancie riadne odôvodnil rozsudok v časti zročného výživného, ktoré povolil
otcovi vzhľadom na výšku nedoplatku a pomery otca zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určil s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

20. Súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 52 CMP.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II.
a III., ako aj v závislom výroku V. (o nároku na náhradu trov konania) podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 396 ods.
1 CMP.

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).